Rozhodnutie Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 22. jún 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/213/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6113214741
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 06. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6113214741.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a členov
senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a JUDr. Alexandra Mojša, v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko,
s.r.o., so sídlom 851 02 Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR,
s.r.o., so sídlom 851 02 Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843 v mene ktorého koná ako advokát
a konateľ Tomáš Kušnír, proti žalovanému M. A., nar. XX. V. XXXX, bytom XXX XX N. N., B. XX, do

30. 06. 2016 za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV
SPOTREBITEĽOV,sosídlom81102Bratislava,Šafárikovonám.7,IČO:42362962,zastúpenéhoJUDr.
Patrikom Podhorským, advokátom, Advokátska kancelária 811 01 Bratislava, Zámocká 36, o zaplatenie
sumy2083,18eurspríslušenstvom,oodvolanížalobcuprotirozsudkuOkresnéhosúduBanskáBystrica
č. k. 10C/19/2014 - 146, zo dňa 26. 01. 2016, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu vo výroku, v ktorom okresný súd vo zvyšku žalobu zamietol a vo výroku

o náhrade trov konania p o t v r d z u j e.

II. Rozsudok okresného súdu vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi súdom prisúdenú
istinu s príslušenstvom a vo výroku, v ktorom okresný súd konanie čiastočne zastavil ostáva n e d o
t k n u t ý.

III. Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutýmrozsudkomokresnýsúdkonanievčastiozaplatenie sumy1242,46eurspríslušenstvom
zastavil. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 515,28 eur s úrokom z omeškania tak, ako
je to uvedené v odvolaním napadnutom rozsudku, všetko v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšku súd žalobu (v rozsudku označenej ako „Návrh“) zamietol. Žalovanému náhradu trov konania

nepriznal a žalobcovi uložil povinnosť nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného trovy
konania (trovy právneho zastúpenia) vo výške 118,91 eur na účet jeho právneho zástupcu v lehote troch
dní od právoplatnosti rozhodnutia.

2. V dôvodoch napadnutého rozsudku okresný súd uviedol, že žalobca pôvodne žiadal uložiť
žalovanému povinnosť zaplatiť mu titulom dlhu zo zmluvy o úvere sumu 2 083,18 eur s príslušenstvom,

avšak podaním doručeným súdu dňa 05. 01. 2016 zobral žalobcu čiastočne späť a žiadal iba zaplatenie
posledných31nepremlčanýchsplátokúveruvsumespolu840,72eurspríslušnýmúrokomzomeškania.

3. Okresný súd rozhodol o žalobe, v ktorej sa žalobca domáhal uloženia ním požadovanej povinnosti
žalovanému zaplatiť mu istinu s príslušenstvom na tom základe, že žalovaný uzavrel so spoločnosťou
Slovenská sporiteľňa, a. s. dňa XX. XX. XXXX zmluvu o splátkovom úvere, na základe ktorej bol

žalovanému poskytnutý úver 962,62 eur, ktorú sumu sa žalovaný zaviazal vrátiť s úrokom 18,4% ročne
v mesačných splátkach po 27,12 eur, vždy k 20. dňu v mesiaci so splatnosťou prvej splátky dňa 20. 02.2007 a poslednej splátky dňa 20. 12. 2011. V zmluve o postúpení pohľadávok zo dňa XX. XX. XXXX
postúpil pôvodný veriteľ pohľadávku zo zmluvy o úvere žalobcovi, čo oznámil žalobcovi listom zo dňa
XX. XX. XXXX. Dňa XX. XX. XXXX žalovaný písomne uznal voči žalobcovi dlh zo zmluvy o úvere vo

výške 1 959,52 eur. Vzhľadom na čiastočné späťvzatie žaloby okresný súd žalobu v rozsahu medzi
pôvodne žalovanou istinou a istinou (s príslušenstvom) po späťvzatí žaloby konanie zastavil.

4. Súd posúdil uzavretú úverovú zmluvu (zmluva o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa XX. XX.
XXXX - poznámka odvolacieho súdu) ako zmluvu spotrebiteľskú v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho

zákonníka a vec správne posúdil podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01. 04.
2015, v zmysle ktorého sa na spotrebiteľské zmluvy použijú vždy prednostne ustanovenia Občianskeho
zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy Obchodného práva. Toto ustanovenie sa má pri absencii
prechodných ustanovení aplikovať aj na vzťahy vzniknuté pred jeho účinnosťou. Súd preto aplikoval
na posúdenie premlčania ustanovenie § 100 a nasl. Občianskeho zákonníka, a nie § 387 a nasl.
Obchodného zákonníka, napriek tomu, že základom právneho vzťahu účastníkov je zmluva o úvere, ako

tzv. absolútny obchod podľa § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka. Podľa § 101 OZ sa právo
premlčí uplynutím trojročnej premlčacej doby, ktorá začína plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať
po prvý raz. V prípade plnenia dlhu v splátkach, začína v zmysle § 103 Občianskeho zákonníka plynúť
premlčacia doba pri jednotlivých splátkach odo dňa ich splatnosti. Keďže žalobca podal žalobcu dňa
27. 05. 2013 súd má za to, že 12 splátok splatných od 20. 06. 2009 do 20. 05. 2010 je premlčaných,

lebo trojročná premlčacia doba v ich prípade uplynula pred podaním žaloby, a preto v tejto časti návrh
zamietol vo zvyšku, teda ohľadom posledných 19 splátok úveru splatných od 20. 06. 2010 do 20. 12.
2011 v celkovej výške 515,28 eur žalobca uplatnil právo včas, žalovaný bol povinný uhradiť uvedené
splátky pôvodnému veriteľovi v požadovanej výške a v dátumoch splatnosti, a keďže ich neuhradil, uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť uvedenú sumu s príslušným úrokom z omeškania v zmysle § 517 ods.

2 OZ v spojení s § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. odo dňa nasledujúceho po splatnosti jednotlivých
splátok do zaplatenia.

5. Okresný súd uznanie dlhu žalovaným dňa 19. 06. 2012, ktoré žalobca pripojil k žalobe posúdil tak, že
podľa zmluvy o úvere bola žalovanému poskytnutá istina 962,62 eur a celý dlh žalovaného aj s odplatou

(úrokom a poplatkom za poskytnutie úveru a za správnu úveru) predstavuje sumu 1 600,08 eur (59
splátok po 27,12 eur). Ku dňu uznania záväzku a ani k žiadnemu inému dátumu nemohol dlh žalovaného
predstavovať sumu 1 989,72 eur. Podľa textu uznania predstavuje táto suma výlučne istinu, nakoľko
príslušenstvom malo byť vyčíslené až po vystavení splátkového kalendára, resp. po zaplatení istiny, a
preto nemôže obsahovať prípadný úrok z omeškania, čo by odôvodňovalo navýšenie dlhu žalovaného.

To vyvracia domnienku založenú uznaním záväzku, a preto nemohlo dôjsť k predloženiu premlčacej
doby, a teda časť pohľadávky je už premlčaná, ako je to uvedené vyššie. Súd neprihliadol na uznanie
záväzku z uvedených dôvodov a nezaoberal sa ďalšou argumentáciou vedľajšieho účastníka o jeho
neplatnosti.

6. O náhrade trov konania okresný súd rozhodol podľa zásady pomerného úspechu vo veci podľa ust.
§ 142 ods. 2 O. s. p.

7. Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, a to v časti o
zaplatenie 325,44 eur s príslušenstvom (teda presnejšie v časti, v ktorej bola žaloba ohľadom sumy

325,44 eur zamietnutá) z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a nedostatočného zistenia
skutkového stavu. Namietal, že súd nesprávne aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúce
sa premlčacej doby, nakoľko bolo potrebné aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka, keďže ide o
zmluvu o úvere, a teda absolútny obchodno-záväzkový vzťah aj napriek tomu, že jednou zo zmluvných
strán je spotrebiteľ. Úverová zmluva bola uzavretá dňa XX. XX. XXXX, pričom v období do 31. 12. 2007

sa vzťahovali ustanovenia § 52 až 54 OZ len na kúpnu zmluvu o dielo a na iné zmluvy upravené v
ôsmej časti OZ ako aj na zmluvu podľa § 55 OZ. Zmluva o úvere bola upravená v OBZ. Novelizovaných
ustanovením § 52 ods. 1 OZ sa nespravujú nároky vzniknuté pred 01. 01. 2008 a neposudzuje sa
ani platnosť právnych úkonov vzniknutých pred 01. 01. 2008, to znamená pokiaľ pred dňom 01. 01.
2008 bola uzavretá zmluva o úvere, kde bol dlžník spotrebiteľom, ako je to v danom prípade, nie je

možné práva a povinnosti vzniknuté pred 01. 01. 2008 z tejto zmluvy posudzovať podľa ust. § 52 až
54 OZ. Na podporu svojho tvrdenia poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 7Mcdo/9/2014 zo
dňa 24. 03. 2015, 2Mcdo/3/2011 zo dňa 28. 04. 2011, 6Mcdo 4/2012 zo dňa 27. 03. 2013 ako aj na
viaceré rozhodnutia krajských súdov Slovenskej republiky. Ďalej namietal, že súd aplikáciu ust. § 5 zák.č. 250/2007 Z. z o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb.
o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoOS“), nakoľko toto ustanovenie nadobudlo
účinnosťdňa01.05.2014. Aplikáciouustanovenia §5ZoOSdochádzakznačnémunarušeniuprincípov

právneho štátu podľa čl. 1 ods. 1 a čl. 1 ods. 2 Ústavy SR k porušeniu zákazu diskriminácie podľa čl. 12
ods. 1, 2 Ústavy SR a čl. 3 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd k porušeniu ochrany pred svojvoľným
zásahom štátnej moci zakotvenej v čl. 13 ods. 4 Ústavy SR, k narušeniu práva na majetok a ochranu
vlastníckeho práva podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy SR, čl. 11 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a čl.
1 Dodatkového protokolu o ochrane ľudských práv a základných slobôd k porušeniu práva na prístup

nezávislému a nestrannému súdu podľa čl. 46 Ústavy SR, čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd
a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a k porušeniu zásady rovnosti
účastníkov súdneho konania garantovanej čl. 47 ods. 3 Ústavy SR a čl. 37 ods. 3 Listiny základných
práv a slobôd. Súd porušil aj zásadu stanovenú v čl. 152 ods. 4 Ústavy SR, podľa ktorej výklad o
uplatňovaní ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov, musí
byť v súlade s Ústavou SR. Namietal aj neúčelnosť trov konania vedľajšieho účastníka na strane

žalovaného. Rozsudok okresného súdu v napadnutom rozsahu žiadal zmeniť a vyhovieť žalobe alebo
zrušiť a vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Zároveň s uplatnil aj náhradu trov konania voči
žalovanému a vedľajšiemu účastníkovi v konaní pred súdom prvej inštancie i v odvolacom konaní, a
ktoré zároveň aj vyčíslil.

8. Písomné vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.

9. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok ďalej len „CSP“)
odvolanie prejednal viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 CSP) bez nariadenia
pojednávania na prejednanie odvolania podľa ust. § 385 ods. 1 a contrario CSP a rozsudok okresného

súdu v napadnutých výrokoch, teda vo výroku, v ktorom okresný súd vo zvyšku žalobu zamietol a vo
výroku o náhrade trov konania podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

10. Podľa ust. § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne. Podľa ods. 2 toho istého ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje

s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.

11. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozsudku okresného súdu, v

časti ktoré sa týkajú zamietajúceho výroku rozsudku okresného súdu a výroku o náhrade trov konania.

12. Okresný súd odôvodnil rozsudok v tejto časti jasne, stručne, zrozumiteľne, tak bol jasný a
zrozumiteľný, či pre laickú, ale aj odbornú verejnosť, a teda v dostatočnom rozsahu a zrozumiteľne
vysvetlil, z akého dôvodu nebolo možné v súdenej veci aplikovať na otázku premlčania ustanovenia

Obchodného zákonníka a naopak, bolo potrené aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka (§ 52
ods. 2 Občianskeho zákonníka účinného od 01. 04. 2015). V zmysle tohto ustanovenia na spotrebiteľské
zmluvy sa použijú vždy prednostne ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť
normy obchodného práva, keďže uvedené ustanovenie neobsahuje prechodné ustanovenia, je nutné
toto ustanovenie aplikovať aj na vzťahy vzniknuté pred jeho účinnosťou. V tomto smere okresný súd

poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Mcdo/12/2014 a 3Mcdo/14/2014. V dôsledku
tohto ustanovenia okresný súd správne aplikoval ustanovenia § 100 a nasl. Občianskeho zákonníka na
otázku premlčania nároku žalobcu. Pokiaľ žalobca namietal, že okresný súd nemal v konaní aplikovať
ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z. z., odvolací súd poukazuje na to, že okresný súd uvedené ustanovenie
v súdenej veci neaplikoval, súd rozhodoval nie ex offo o námietke premlčania, ale rozhodoval o

vznesenej námietke premlčania v konaní. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok okresného súdu
v napadnutom rozsahu a v súvisiacom výroku o náhrade trov konania ako vecne správny potvrdil. Pokiaľ
ide o náhradu trov konania odvolací súd dospel k záveru, že aj o náhrade trov konania okresný súd
rozhodol správne, správne tieto pomerne rozdelil podľa § 142 ods. 2 O. s. p. tým, že priznal trovy konania
aj vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného (ktorý zdieľa procesný úspech účastníka na strane

ktorého vystupoval), mal súd za to, že trovy konania vedľajšieho účastníka boli účelné a s týmto záverom
sa stotožňuje aj odvolací súd. Odvolací súd len na zdôraznenie správnosti tohto rozhodnutia dodáva,
že trovy právneho zastúpenia strany sporu pozostávajúce z trov právneho zastúpenia, sú v zásade
vždy účelné trovy konania na uplatňovanie alebo bránenie práva v konaní.13. Odvolanie nesmerovalo proti výroku rozsudku okresného súdu o uložení povinnosti žalovanému
zaplatiť žalobcovi prisúdenú istinu s príslušenstvom a vo výroku, v ktorom okresný súd konanie

čiastočne zastavil, a preto v týchto výrokoch zostal rozsudok okresného súdu odvolaním nedotknutý.

14. Žalovaný bol v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešný, trovy odvolacieho konania mu ale
žiadne nevznikli, a preto mu odvolací súd nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

15. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a

e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).