Uznesenie – Bezdôvodné obohatenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 19. december 2016

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 8Cob/572/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3112214615
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Legerská
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3112214615.1

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd, v senáte zloženom z predsedu senátu
JUDr. Petra Tótha a členiek senátu JUDr. Ivety Záleskej a Mgr. Ivany Šlesarovej v právnej veci žalobcu:
B.. C. T., W. XXX, XXX XX T. L., ČR, správca konkurznej podstaty úpadcu E. T. - R.- A. E. XXXX, U. R.,
IČO 16 131 584, právne zastúpený: G.. G. D., advokát, G. U. XXX, T. L. proti žalovanému: A., a.s. so
sídlom U.. E. K. 15, F., IČO 36 619 965, právne zastúpenému: C.. C. M., advokát, U.. sv. K. XX/XX, F., v
spore o zaplatenie 215.206,38 Kč s prísl., na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín
zo dňa 20. augusta 2014, č. k. 36Cb/149/2013-50, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec v r a c i a tomuto súdu na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalobcovi uložil povinnosť nahradiť
žalovanému náhradu súdneho poplatku za odpor proti platobnému rozkazu v sume 497,- Eur a náhradu
trov právneho zastúpenia v sume 628,48 Eur, k rukám právneho zástupcu žalovaného. V odôvodnení
rozsudku uviedol, že žalobca sa v žalobe proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy 215.206,38 Kč
so 7,75 % ročným úrokom z omeškania od 01.06.2012 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobca
žalovanému zaplatil
z konkurznej podstaty úpadcu E. na základe právoplatného rozhodnutia súdu - rozvrhového uznesenia
Krajského súdu v T. č.j. 40K 1059/97-463 čiastku
v sume 215.206,38 Kč. Rozvrhové uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 26.05.2009 po tom, ako
odvolaním napadnutí rozvrhové uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil svojim rozhodnutím Vrchný
súd v Prahe uznesením č.j. 1Ko 231/2008-494. Žalovaná čiastka bola na účet žalovaného odoslaná
dňa 02.06.2009. Následne po vyplatení žalovanej čiastky podľa právoplatného rozvrhového uznesenia
došlo dňa 25.08.2010 k tomu, že Najvyšší súd Českej republiky uznesením č.j. 29Cdo 5037/2008-501
na základe dovolania jedného z konkurzných veriteľov zrušil, okrem iného, i uznesenie Vrchného súdu
v Prahe č.j. 1Ko 231/2008-494, teda rozhodnutie, ktoré potvrdilo správnosť rozvrhového uznesenia
súdu prvého stupňa. Podľa názoru žalobcu, došlo tak k zániku právneho titulu, na základe ktorého
bola žalovanému vyplatená žalovaná čiastka z konkurznej podstaty, pretože plnenie z konkurznej
podstaty možno obdržať iba na základe právoplatného rozvrhového uznesenia (§ 31 ZKR). Žalovaný
bol k vráteniu žalovanej čiastky, ktorá mu bola vyplatená predčasne a zrejme v nesprávnej výške,
vyzvaný výzvou Krajského súdu v Hradci Králové ako súdu konkurzného, avšak žalovanú čiastku do
konkurznej podstaty nevrátil. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Poukazoval na to, že právnym titulom,
o ktorý možno žalobou uplatnený nárok oprieť, je zrejme vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia.
Žalobca uhradil vymáhanú sumu žalovanému dňa 02.06.2009. Žaloba bola na súde podaná 04.06.2012.
Vzhľadom k tomu vzniesol žalovaný námietku premlčania žalobou uplatneného práva z dôvodu uplynutia
trojročnej premlčacej doby. Žalobca sa na pojednávanie dňa 20.08.2014 nedostavil, hoci doručenie
predvolania mal riadne a včas vykázané, preto súd v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. vec prejednal a
rozhodol v jeho neprítomnosti, pričom vychádzal z predložených listinných dôkazov. Súd prvej inštancie
ma z vykonaného dokazovania za preukázané, že uznesením Krajského súdu v Hradci Králové č.k.

40K 1059/97-55 zo dňa 04.03.1998 bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka E. T., obch. meno: E.
T. - R. - A., bytom E. XXXX, XXX XX U. R., IČO 16 131 584 a za správcu konkurznej podstaty bol
ustanovený žalobca. Rozvrhovým uznesením Krajského súdu v Hradci Králové č.k. 40K 1059/97-463 zo
dňa 09.09.2008, ktoré nadobudlo právoplatnosť 26.05.2009, bolo žalobcovi ako správcovi konkurznej
podstaty, okrem iného, uložené, aby do 15 dní od právoplatnosti uznesenia vyplatil žalovanému ako
veriteľovi sumu 215 206,38 Kč. Uvedené rozvrhové uznesenie bolo potvrdené uznesením Vrchného
súdu
v Prahe č.k. 1Ko 231/2008-494 zo dňa 27.03.2009, ktoré nadobudlo právoplatnosť 26.05.2009. Podľa
výpisu z účtu žalobcu bola suma 215.206,38 Kč uhradená žalovanému dňa 02.06.2009. Uznesením
Najvyššieho súdu Českej republiky č.k. 29Cdo 5037/2008-501
zo dňa 25.08.2010 bolo, okrem iného, zrušené uznesenie Vrchného súdu v Prahe
č.k. 1Ko 231/2008-494 zo dňa 27.03.2009 a vec bola vrátená odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.
Uznesením Krajského súdu v Hradci Králové č.k. 40K 1059/97-639 zo dňa 15.05.2012 bol žalobca
vyzvaný, aby v lehote 1 mesiaca od doručenia výzvy podal žaloby na vrátenie peňazí z titulu
vydania bezdôvodného obohatenia. Zároveň súd upozornil správcu konkurznej podstaty na objektívne
a subjektívne lehoty na podanie týchto žalôb s tým, že túto právnu vec nemožno odkladať. Súd prvej
inštancie na skutkový stav aplikoval čl. 10
ods. 1, 2, 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 864/2007 z 11.07.2007
o rozhodnom práve pre mimozmluvné záväzky (Rím II), § 451 ods. 1,2 Obč. zák., § 456 Obč. zák., §
100 ods. 1 Obč. zák., § 107 ods. 1,2 Obč. zák. právo. Po vykonanom dokazovaní za požitia citovaných
zákonných ustanovení žalobu zamietol, nakoľko právo žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia
v sume 215 206,38 Kč so 7,75% ročným úrokom z omeškania od 01.06.2012 do zaplatenia je v zmysle
§ 100 ods. 1 Obč. zák. premlčané, v dôsledku čoho ho súd nemôže priznať. Finančné prostriedky boli
žalovanému poukázané 02.06.2009. Žaloba bola podaná 04.06.2012. Z uvedeného vyplynulo, že ku
dňu podania žaloby uplynula
v zmysle § 107 ods. 2 Obč. zák. trojročná premlčacia doba. Žalovaný mal vo veci plný úspech, preto mu
súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. priznal náhradu trov konania a právneho zastúpenia.

2. Proti tomuto rozsudku podal, za účinnosti O.s.p. v zákonnej lehote odvolanie žalobca a navrhol
odvolaciemu súdu napadnuté rozhodnutie zrušiť a vrátiť tomuto súdu na ďalšie konanie. Namietal, že súd
prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil a nesúhlasil s jeho názorom, ktorý považoval jeho nárok za
premlčaný v zmysle § 100 ods.1 Obč.zák., pretože ku dňu podania žaloby, t.j. dňa 04.06.2012 uplynula
trojročná premlčacia doba. Súd prvej inštancie pri stanovení začatia plynutia premlčacej doby vychádzal
z dátumu prijatia plnenia žalovaným t.j. dňa 02.06.2009. Žalovaný zastával názor, že vzhľadom na
skutočnosť, že bezdôvodné obohatenie spočívalo v prijatí plnenia z právneho dôvodu, ktorý odpadol, je
treba vznik tohto bezdôvodného obohatenia datovať ku dňu odpadnutia právneho dôvodu, nie
ku dňu prijatia predmetného plnenia žalovaným. Z toho vyplýva, že v danom prípade došlo
ku vzniku bezdôvodného obohatenia až právoplatnosťou uznesenia NS ČR
29Cdo/5037/2008-501 zo dňa 25.08.2010. Až týmto rozhodnutím bolo isté, že sa žalovaný na úkor
žalobcu bezdôvodne obohatil. Súd prvej inštancie, chybne určil začiatok plynutia premlčacej doby, keď
vychádzal z dátumu prijatia žalovanej sumy a nie z dátumu právoplatnosti hore uvedeného rozhodnutia,
t.j. kedy došlo k odpadnutiu právneho dôvodu plnenia. Z uvedeného žalobca uzavrel, že podal žalobu
včas.

3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako
vecne správny potvrdiť a zároveň si uplatnil trovy odvolacieho konania. Odvolacie námietky žalobcu
považoval za nedôvodné a založené na nesprávnom výklade hmotnoprávnych predpisov upravujúcich
začiatok plynutia objektívnej premlčacej doby na uplatnenie práva na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že medzi nimi došlo k peňažnému plneniu na základe
právneho dôvodu, ktorý odpadol, rovnako nebolo sporné, že toto plnenie bolo zo strany žalobcu
v prospech žalovaného uhradené 2.6.2009. Nesúhlasil s právnym záverom žalobcu, týkajúceho sa
plynutia začiatku lehoty na premlčanie a poukázal na ustanovenia § 107 ods. 1, 2 Obč. zák., z ktorých
jednoznačne vyplýva začiatok plynutia objektívnej premlčacej doby odo dňa keď došlo k plneniu, teda
kedy skutočne (fakticky) došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia. Týmto dňom je deň faktického
poskytnutia plnenia, bez ohľadu na to pre ktorý z dôvodov vymedzených v ust. § 451 ods. 2 Obč.zák. je
potrebné poskytnuté plnenie považovať za bezdôvodné obohatenie. Preto objektívna premlčacia doba v
zmysle ust. § 107 ods. 2 Obč.zák. uplynula dňom 02.06.2012. Žalobca podal žalobu dňa 04.06.2012, po

uplynutí premlčacej doby, žalovaný v konaní vzniesol námietku premlčania a preto súd prvej inštancie
postupoval správne keď žalobu zamietol.

4. Od 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP),
ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. ( O.s.p. ) .

5. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom jeho účinnosti.

6. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

7. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podala v zákonnej lehote strana v
spore, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané podľa § 359
a § 262 ods. 1 CSP, že spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 127 ods. 1 CSP aj
náležitosti podľa § 363 CSP s uvedením dôvodov odvolania vo veci samej, vykonal preskúmanie
zákonnosti napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania. Odvolací súd za aplikácie
§ 380 ods. 2 CSP z úradnej povinnosti posudzoval, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je
zaťažené vadou/vadami, ktorá/ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok. Posúdením procesného
postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré prechádzalo rozhodnutiu vo veci a ktorý zistil odvolací súd
preskúmaním obsahu spisu, konštatuje, že v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre
zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. a/ a b/ CSP.

8. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP
a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné. Odvolací súd tak rozhodol bez nariadenia
pojednávania v zmysle ustanovenia § 385 ods. 1 CSP, keď v danej veci nebolo potrebné zopakovať
alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.

9. Posúdením obsahu odvolania považoval odvolací súd za podstatnú odvolaciu námietku žalobcu
tvrdenie o tom, že vzhľadom na skutočnosť, že bezdôvodné obohatenie spočívalo v prijatí plnenia
z právneho dôvodu, ktorý odpadol, je treba vznik tohto bezdôvodného obohatenia datovať ku dňu
odpadnutia právneho dôvodu, nie ku dňu prijatia predmetného plnenia žalovaným. Z toho vyplýva, že
v danom prípade došlo ku vzniku bezdôvodného obohatenia až právoplatnosťou uznesenia NS ČR
29Cdo/5037/2008-501 zo dňa 25.08. 2010. Až týmto rozhodnutím bolo isté, že sa žalovaný na úkor
žalobcu bezdôvodne obohatil. Odvolací súd sa s týmto názorom žalobcu stotožnil. Obč. zák. v ust. § 107
ods. 1, 2 rozlišuje pri vydaní bezdôvodného obohatenia medzi subjektívnou a objektívnou premlčacou
lehotou. Dvojročná subjektívna premlčacia lehota začína plynúť odo dňa keď sa oprávnený dozvie, že
došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil a plynie v rámci objektívnej trojročnej
premlčacej lehoty. Pre stanovenie počiatku plynutia objektívnej premlčacej doby v zmysle § 107 ods. 2
Obč. zák. je rozhodujúci okamžik, kedy bezdôvodné obohatenie vzniklo. K splneniu predpokladov pre
začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby podľa ustanovenia § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka
nemôže dôjsť skôr, než bezdôvodné obohatenie vznikne. Subjektívna premlčacia doba preto môže začať
plynúť najskôr začiatkom objektívnej premlčacej doby. Bezdôvodné obohatenie získané plnením
z právneho dôvodu, ktorý odpadol (§ 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka), vzniká okamžikom, kedy
odpadol právny dôvod už poskytnutého plnenia. Odvolací súd pri vyslovení tohto právneho názoru
vychádzal z rozhodnutia NS SR zo dňa 28.09.2011 sp.zn. 4Cdo 256/2010.
10. Z uvedeného vyplýva, že právny názor súdu prvej inštancie o začiatku plynutia objektívnej premlčacej
doby nie je správny a jeho záver o premlčaní uplatneného nároku je minimálne predčasný, pretože súd
prvej inštancie sa nezaoberal právoplatosťou uznesenia
NS ČR 29 Cdo 5037/2008-501 zo dňa 25.08.2010. Túto skutočnosť bude potrebné, z dôvodu právnej
istoty ustáliť.

11. Súd prvej inštancie rozhodol o zamietnutí žaloby z procesnoprávnych dôvodov, teda posudzoval len
otázku premlčania pričom sa nezaoberal vykonaním dokazovania vo veci samej. Vzhľadom na to, že
rozsudok súdu prvej inštancie nie je z hľadiska odvolacieho dôvodu podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP

správny, nakoľko v danej veci dospel k nesprávnemu právnemu záveru o premlčaní nároku, odvolací súd
napadnutý rozsudok zrušil. Pretože súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia
veci nevykonal žiadne dokazovanie vo veci samej a je ho potrebné vykonať, nie sú splnené podmienky
ust. § 389 ods. 1 písm. c) CSP. Toto ustanovenie umožňuje odvolaciemu súdu, len doplniť dokazovanie,
ak je to účelné, nie vykonať ho v plnom rozsahu. Preto odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec
v zmysle § 391 ods. 1 CSP vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

12. Súd prvej inštancie, viazaný právnym názorom odvolacieho súdu podľa § 391 ods.2 CSP, ustáli
právoplatnosť uznesenia NS ČR 29Cdo/5037/2008-501 zo dňa 25.08.2010 ako právne významnú
skutočnosť pre posúdenie dôvodnosti vznesenej námietky premlčania, a po vykonaní dokazovania za
účelom ktorého nariadi vo veci pojednávanie, vo veci opätovne rozhodne.

13. Podľa 396 ods. 3 CSP rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci o náhrade trov
konania, vrátane trov odvolacieho konania.

14. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule (§ 393 ods.
2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) :
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424
CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2
CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 27. 6. 2018. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.