Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. január 2013

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 9C/8/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6112200576
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Jánošová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2013:6112200576.6

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica sudkyňou JUDr. Jarmilou Jánošovou v právnej veci žalobkyne L.. O. G., D..
XX. XX. XXXX, N. N. N., Y. X, v konaní práv. zast. JUDr. Dr.ssa Dašou Kopernickou, advokátkou, Banská
Bystrica, Chabenecká 3 proti žalovaným 1/ REALBYT s. r. o., so sídlom Banská Bystrica, Železničiarska
9, IČO: 31 621 244, 2/ ENBRA SLOVAKIA s. r. o., so sídlom Banská Bystrica, Zvolenská cesta 29, IČO:
31 624 189, žalovaní 1/ a 2/ zastúpení advokátskou kanceláriou - spoločnosťou AKSK, s. r. o., Banská
Bystrica, Nám. SNP 15, IČO: 36 859 711, o náhradu škody a uloženie povinnosti, takto

r o z h o d o l :

Právo žalobkyne na náhradu škody voči žalovanému v 1/ rade z titulu zaplatenia nákladov na
vykurovanie jej bytu za obdobie rokov 2006 až 2007 j e p r e m l č a n é .

Žalovaný v 1/ rade n i e j e z o d p o v e d n ý za vzniknutú škodu žalobkyni z titulu nesprávneho
vyúčtovania nákladov za vykurovanie jej bytu za obdobie rokov 2008 až 2011.

Právo žalobkyne na náhradu škody voči žalovanému v 2/ rade z titulu nesprávneho vyúčtovania
nákladov za vykurovanie jej bytu za obdobie rokov 2006 až 2011 n i e j e p r e m l č a n é .

Žalovaný v 2/ rade n i e j e z o d p o v e d n ý za vzniknutú škodu žalobkyni z titulu nesprávneho
vyúčtovania nákladov na vykurovanie jej bytu za obdobie rokov 2006 a 2007.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa svojím návrhom domáhala:
1. Uložiť povinnosť žalovaným 1/ a 2/ spoločne nerozdielne jej zaplatiť sumu 1710,57 Eur, z titulu náhrady
škody spolu s úrokom z omeškania.
2. Žalovanému v 2/ rade uložiť povinnosť vyúčtovať vykurovacie náklady na teplo dodané do bytu
žalobkyne v roku 2011 podľa indikovaných dielikov na PRVN nainštalovaných na vykurovacích telesách
s mierkami, ktoré boli použité pri výpočte škody.
3. Žalovanej v 2/ rade uložiť povinnosť navrhovateľke nainštalovať na vlastné náklady určené fakturačné
meradlo tepla na prívod vykurovacieho média pred vstupom do bytu a povinnosť fakturovať žalobkyni
spotrebnú zložku vykurovacích nákladov podľa absolútnych nameraných hodnôt na tomto meradle od
vykurovacej sezóny 2012 s použitím korekčných koeficientov týkajúcich sa nevýhodnej polohy miestnosti
bytu v zmysle platných právnych predpisov.
4. Žalovanej v 2/ rade uložiť prepracovať na vlastné náklady projekt hydraulického vyregulovania
vykurovacej sústavy na nezateplený dom v súlade s uznesením schôdze vlastníkov bytov zo dňa 06.
10. 2010 tak, aby bol projekt vypracovaný s použitím skutočných výkonov radiátorov žalobkyne.

V priebehu konania vzala návrh v časti žalobného petitu 2. a 4. späť.

Žalovaní 1/ a 2/ žiadali návrh zamietnuť.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, ich zástupcov, ich písomnými vyjadreniami, zmluvou o
výkone správy s odporcom 1/, korešpondenciou účastníkov, vyúčtovaním nákladov na ústredné kúrenie
za obdobie rokov 2006 až 2011, zmluvou o dielo uzatvorenou medzi vlastníkmi bytov na Y. X V. X a
žalovaným v 2/ rade zo dňa 10.10. 2008, korešpondenciou žalobkyne s firmou Siemens s. r. o. a firmou
MC-Metal s. r. o., reklamáciami vyúčtovania nákladov na ústredné kúrenie žalobkyňou, stanoviskom
Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, Štátnej energetickej inšpekcie, výpočtom škody žalobkyňou,
výpisom z LV č. XXXX kat. úz. N. N., zápisnicou zo schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov zo
dňa 08. 03. 2012, stanoviskom Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, slovenskou technickou normou
STN EN 834, písomným vyjadrením L.. V. G. a inými listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:

Podľa tvrdenia žalobkyne táto je vlastníčkou bytu č. XX, na X. poschodí bytového domu v N. N., na Y.
ulici č. XXXX/X. Správou bytového domu je poverená od roku 1997 spoločnosť žalovaného 1/, ktorá
je v zmysle zmluvy článku III. A.2.b. povinná zabezpečiť dodávku tepla v normách a za podmienok
obsiahnutých v právnych predpisoch upravujúcich poskytovanie týchto služieb a kontrolovať správnosť
fakturovania a uplatňovania nárokov z neplnenia zmlúv, tiež vyúčtovať náklady za služby.
Žalobkyňa má dlhoročné problémy s dodávkou tepla do svojho bytu. Jedná sa o rohový byt na
najvyššom poschodí. V roku 1998 zakúpila radiátory značky Tibor, ale situácia s dodávkou tepla v jej
byte sa nezlepšila. V novembri v roku 2005 bolo v celom dome vykonané hydraulické vyregulovanie
vykurovacej sústavy spoločnosťou žalovaného 2/, ktorá zároveň predala vlastníkom bytov digitálne
pomerové rozdeľovače vykurovacích nákladov Simens Memotron 3 (ďalej PRVN). Jednalo sa o
jednočidlové merače tepla, ktoré nezohľadňujú teplotu v miestnosti. Situácia v dodávke tepla sa ani po
tejto skutočnosti ani po roku 2005 nezlepšila. Navrhovateľka opakovane reklamovala dodávku tepla u
žalovaného 1/ a požadovala vykonanie kontroly v byte, k čomu nedošlo.

Vlastníci bytu prostredníctvom žalovaného 1/ uzatvorili so žalovaným 2/ v ich mene a na ich účet
zmluvu o dielo, na základe ktorej žalovaný 2/ vykonával odpočty PRVN, rozúčtovanie a tlač výsledkov
rozúčtovania nákladov na dodávku tepla v bytovom dome. Rozúčtovanie realizoval podľa typu a rozmeru
vykurovacieho telesa, pričom výkon vykurovacieho telesa násobený koeficientom Kc (vyhodnocovacím
koeficientom pre tepelnú väzbu snímačov teploty) je údaj v časti mierka, ktorý údaj žalovaný odmietol
žalobkyni uviesť. Táto si následne zistila u výrobcu PRVN, že koeficienty radiátorov určuje nezávislá
organizácia na základe výkresovej dokumentácie a fyzických skúšok, pričom takéto koeficienty na
radiátor typu Tibor nevlastní. V tomto smere žalobkyňa poukázala na technickú normu STN EN 834, ktorá
stanovuje, že PRVN sa môžu inštalovať iba na také vykurovacie telesá, pre ktoré je v čase rozúčtovania
známa hodnota C, pričom hodnota C je podiel referenčnej rýchlosti indikácie pri teplotách meraných
snímačmi na hodnotenom vykurovacom telese pri referenčných podmienkach. Ak by hodnota C sa
určila na základe inej definície, je potrebné ju definovať jednotlivo, pričom skúšky realizuje autorizovaná
skúšobňa PRVN.

Podľa tvrdenia žalobkyne žalovaný 2/ používa u jej radiátorov iný koeficient Kc, aký jej udal
výrobca zakúpených radiátorov spoločnosť MC-Metal s. r. o. Výkony radiátorov žalobkyne vypočítané
kvalifikovaným spôsobom sú v priemere o 10 % až 20 % nižšie, ako výkony používané žalovaným 2/.

Ďalej žalobkyňa uviedla, že citovaná norma stanovuje, že vykurovacia sústava pri rozpočítavaní
vykurovacích nákladov podľa PRVN musí spĺňať aj požiadavku, aby bola hydraulicky vyvážená. Z
projektovej dokumentácie vyregulovania rozvodov z roku 2004 zistila, že v projekte boli chybne uvedené
hodnoty výkonov jej radiátorov, ktorá skutočnosť mala rozhodujúci dopad pre nedostatočnú dodávku
vykurovacej vody do radiátorov v jej byte. Pri niektorých radiátoroch je uvedený výkon viac ako 3-
násobne vyšší, ako výkon uvedený výrobcom vykurovacích telies. Tiež nebolo zohľadnené, že v
dome došlo v rokoch 2007 až 2010 ku výmene radiátorov v 9 bytoch. To všetko má za následok, že
neboli stanovené podmienky pre spravodlivé a hodnoverné rozpočítavanie tepla. Žalovaný 2/ musel
mať vedomosť o výmene radiátorov v bytoch, keďže bol povinný vykonávať odpočty elektronických
pomerových rozdeľovačov.
Žalobkyňa sa listom zo dňa 24. 03. 2011 domáhala u žalovaného 1/ opravného vyúčtovania a žiadala
prepracovanie projektovej dokumentácie hydraulického vyregulovania v zmysle schôdze vlastníkov zo
dňa 06. 10. 2010. Žalovaný 2/ doúčtoval na základe reklamácie ešte vyššiu sumu za roky 2008 až 2009.

Štátna energetická inšpekcia vykonala kontrolu porušenia povinností žalovaného 1/ v § 6 ods. 1 písm.
a) bod 1 zákona č. 476/2008 Z. z. a zistila, že tento neudržiaval hydraulicky vyregulovanú sústavu
v bytovom dome po výmene vykurovacích telies vo viacerých bytoch a uložil mu zistený nedostatok
odstrániť do 31. 03. 2012. Tiež bolo stanovené, že na základe merania vnútornej teploty miestností v
byte žalobkyne v dňoch 07. 12. až 13. 12. 2011, že odberateľ tepla žalovaný 1/ si nesplnil povinnosť v §
16 ods. 1 zákona 657/2004 Z. z. zabezpečiť dodávku tepla v určenej kvalite pre konečného spotrebiteľa.

Z uvedených dôvodov sa domáhala žalobkyňa náhrady škody, ktorá jej vznikla v priebehu rokov 2006
až 2010 uhradením nákladov za teplo, ktoré jej nebolo dodané a to za rok 2006 vo výške 1 046,96 Eur,
rok 2007 vo výške 696,36 Eur, rok 2008 vo výške 1 124,36 Eur, rok 2009 vo výške 1 172,99 Eur a rok
2010 vo výške 931,01 Eur, spolu 4 971,68 Eur. Pri výpočte spôsobenej škody vychádzala z koeficientu
Kc, ktorého skutočného hodnota je 0,5 a nie 0,93.
Podaním zo dňa 25. 01. 2012 upresnila žalobný petit č. 1, keď požadovala úrok z omeškania 8,5 %
ročne zo sumy 344,03 Eur od 01. 07. 2007 až do zaplatenia zo sumy 235,50 Eur od 01. 07. 2008 do
zaplatenia, zo sumy 449,30 Eur vo výške 9 % ročne od 01. 07. 2009 až do zaplatenia, zo sumy 473,35
Eur vo výške 9 % ročne od 01. 07. 2010 až do zaplatenia a zo sumy 208,39 Eur s 9,23 % úrokom z
omeškania ročne od 01. 07. 2011 až do zaplatenia.

Zástupca žalovaného v 2/ rade v písomnom vyjadrení k návrhu uviedol, že zmluvu o dielo uzatvoril
so žalovaným v 1/ rade a z týchto dôvodov žiadal návrh pre nedostatok vecnej aktívnej legitimácie na
strane žalobkyne zamietnuť. Ďalej uviedol, že žalobkyňa nepreukázala porušenie povinností žalovaného
v 2/ rade, vznik škody, ani jej výšku a vzniesol aj námietku premlčania v časti uplatneného nároku.
Poukázal na znenie ustanovenia § 564 Obchodného zákonníka v spojení s ustanovením § 440 ods.
2, ktoré vylučujú domáhanie sa nároku na náhradu škody, keďže žalobkyňa nevyužila všetky zákonné
ustanovenia týkajúce sa nárokov z vád.

Žalovaný v 1/ rade v písomnom vyjadrení uviedol, že aj keď žalobkyňa reklamovala nesprávnosť
technických parametrov vykurovacích telies uvádzaných v rozúčtovacích hárkoch dodávateľa,
reklamácie riešili v spolupráci s dodávateľom, aj osobným rokovaním. Ak sa preukáže nesprávnosť
uvádzaných údajov zo strany dodávateľa rozúčtovacej služby, vykonajú opravné vyúčtovanie s novým
prerozdelením nákladov na vykurovanie s prihliadnutím na plynutie premlčacej lehoty. Za správnosť
údajov použitých pri výpočtoch zodpovedá dodávateľ rozúčtovacej služby. Spracovanie projektovej
dokumentácie pre zateplenie bolo schválené na schôdzi vlastníkov tak, že obnova bytového domu sa
uskutoční postupne.

Na pojednávaní dňa 11. 04. 2012 žalobkyňa uviedla, že problém s vykurovaním bytu sa ťahá ešte spred
roku 1998. PRVN boli odsúhlasené na schôdzi vlastníkov bytov v roku 2005 a sú všetky rovnaké vo
všetkých bytoch. Pri výpočte škody za jednotlivé roky vychádzala u spotrebnej a základnej zložky tak, ako
boli odsúhlasené za konkrétne obdobie na schôdzi vlastníkov. Vyplýva to aj z vyúčtovania žalovaného.

Zástupkyňa žalobkyne uviedla, že u žalovaného 1/ došlo k porušeniu zákona č. 182/1993 Zb. § 8 ods. 5
v súvislosti s § 8b ods. 2b. Tiež došlo k porušeniu povinností vyplývajúcich zo zmluvy o výkone správy v
článku 6, v článku 3, 2.b, podľa ktorých je správca povinný kontrolovať správnosť vyúčtovania nákladov
za služby, pričom takúto škodu znáša správca v plnom rozsahu.
Vo vzťahu k odporcovi 2/ došlo k porušeniu povinností zo zmluvy o dielo, ktorej účastníkom boli všetci
vlastníci bytov, vrátane žalobkyne (príloha č. 22 návrhu). O porušení povinností zo strany žalovaných sa
dozvedela až doručením dokumentov od firmy Siemens dňa 07. 10. 2010. Objektívna lehota vo vzťahu
k žalovanému 2/ začala plynúť od doručenia prvého opravného vyúčtovania v máji 2008, vzťahujúceho
na rok 2006, pričom jej počítanie sa riadi Obchodným zákonníkom, konkrétne ustanoveniami týkajúcimi
sa úmyselného vzniku škody, t. j. je 10-ročná. Žalovaný v 2/ rade vôbec nemal merať pomerovými
rozdeľovačmi, keďže radiátory v byte žalobkyne nepodliehali preskúšaniu autorizovanou skúšobňou.
Vyplýva to aj z upozornenia Štátnej obchodnej inšpekcie. Bolo povinnosťou žalovaného 2/ si vyžiadať
tieto výkony ako aj certifikát o preskúšaní v zmysle STN EN 834. Vo vzťahu k žalovanému 1/ sa jedná
o nárok vyplývajúci z občianskeho práva, keď rovnako z jeho strany sa jednalo o úmyselné porušenie
povinností a preto objektívna lehota je 10-ročná. Začala plynúť od opravného vyúčtovania v roku 2008.
Subjektívna lehota uplynula vo vzťahu k nárokom za obdobie rokov 2006 a 2007. Úroky z omeškania
požadovali od doby, kedy mal žalovaný 1/ vrátiť preplatok, t. j. k 01. 06. toho ktorého kalendárneho

roka. Žalovaného v 2/ rade písomne nevyzývali na plnenie a pokiaľ aj požadovali ústne, toto plnenie,
nepožadovali konkrétnu sumu tak, ako je uvedená v návrhu.

Zástupkyňa žalovaného 1/ žiadala návrh zamietnuť. Vlastníci bytov si prostredníctvom nich objednali
u žalovaného 2/ službu na rozúčtovanie vykurovacích nákladov podľa pomerových rozdeľovačov.
Samotné rozúčtovanie nákladov vykonával žalovaný 2/ na základe nimi dodaných podkladov faktúr
dodávateľov tepla a spôsobom rozúčtovania tak, ako sa na tom dohodli vlastníci bytov na schôdzi
vlastníkov. Reklamácie žalobkyne postupovali žalovanému 2/ na vybavenie. Povinnosti zo zmluvy o
výkone správy si riadne plnili. Kontrolovali faktúry dodávateľov energií ako celok a vo vzťahu ku
žalovanému 2/ správnosť vyúčtovania nákladov vo vzťahu k údajom, ktoré im dodali ako podklady
(pomer spotrebnej zložky, základnej zložky, výšku poplatkov a celkové náklady na teplo ako celok).
Rozúčtovanie tepla podľa pomerových rozdeľovačov nerobili, lebo sa touto odbornou činnosťou
nezaoberajú. Neuznávajú ich zavinenie ani úmysel.

Zástupca žalovaného 2/ žiadal návrhu zamietnuť v plnom rozsahu. Namietol nedostatok vecnej pasívnej
legitimácie, keďže zmluva o dielo bola uzatvorená medzi žalovanými navzájom. Poukázal na znenie
ustanovenia § 8 ods. 3 zákona 182/1993 Zb.

Žalobkyňa pripojila vyjadrenie Slovenskej obchodnej inšpekcie zo dňa 26. 01. 2012 (č. l. 178 spisu)
ohľadom kontroly výrobcu MC-Metal s. r. o. radiátorov typu Tibor, podľa ktorej výrobca nepredložil
doklady o preukázaní zhody požadovaným spôsobom a vykonaním skúšok typu autorizovanou osobou.
Poukázala na to, že aj keď ustanovenie § 8b ods. 2c zákona 182/1993 Zb. umožňuje správcovi
zastupovať vlastníkov bytov pri vymáhaní škody, ak si však túto povinnosť nesplní, vlastníkovi nemožno
brániť, aby sa svojho práva domáhal sám.
Zhotoviteľ je povinný upozorniť objednávateľa na nevhodnú povahu vecí prevzatých od objednávateľa,
ak zhotoviteľ mohol túto nevhodnosť zistiť pri vynaložení odbornej starostlivosti v zmysle § 551
Obchodného zákonníka. Zhotoviteľ, ktorú túto povinnosť nesplnil, zodpovedá za vady diela. Žalovaný
v 2/ rade notifikačnú povinnosť nesplnil. O nevhodnosti pomerových rozdeľovačov podľa platnej normy
mal vedieť vzhľadom k predmetu činnosti, navyše pomerové rozdeľovače vlastníkom bytov aj predal.
Ďalej poukázala na tú skutočnosť, že žalovaný 1/ umožnil žalovanému 2/, aby namiesto odsúhlasených
a zaplatených dvojsnímačových pomerových rozdeľovačov nainštaloval jednosnímačové.

Zástupkyňa žalobkyne rozšírila návrh o škodu spôsobenú nesprávnym vyúčtovaním za rok 2011 a
zároveň zmenila žalobný petit ako eventuálny petit (str. 199 pv).

Domáhala sa uloženia povinnosti žalovaným 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni sumu
1 710,57 Eur z titulu náhrady škody spolu s 9 % úrokom z omeškania odo dňa doručenia žaloby až
do zaplatenia a sumu 141,72 Eur (rozšírený návrh na náhradu škody za rok 2011) s 8,75 % úrokom z
omeškania odo dňa doručenia rozšírenia návrhu až do zaplatenia,
in eventum
uložiť žalovanému v 2/ rade povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 579,53 Eur s 9 % úrokom z omeškania
odo dňa doručenia žaloby až do zaplatenia a žalovaným 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni
sumu 1 131,04 Eur s 9 % úrokom z omeškania odo dňa doručenia žaloby až do zaplatenia a sumu
141,72 Eur spolu s 8,75 % úrokom z omeškania odo dňa doručenia rozšírenia návrhu až do zaplatenia.

Vzhľadom ku vznesenej námietke premlčania nároku na náhradu škody zo strany zástupcu žalovaného
1/ aj žalovaného 2/ sa súd predovšetkým zaoberal dôvodnosťou vznesenej námietky.

Žalobným petitom pod bodom 1. sa žalobkyňa domáhala od žalovaných 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne
zaplatenia náhrady škody, ktorá jej vznikla vo vzťahu k žalovanému v 1/ rade porušením povinnosti
upravenej v zákone č. 182/93 Zb. § 8 ods. 5 a § 8b ods. 2b ako aj zo zmluvy o výkone správy z článku
6, z článku 3, 2b, podľa ktorých bol žalovaný v 1/ rade ako správca povinný kontrolovať správnosť
vyúčtovania nákladov za služby.
V konaní nebolo sporné, že vo vzťahu ku žalovanému 1/ sa jedná o občianskoprávny vzťah upravený
na základe špeciálneho právneho predpisu zákona 182/1993 Zb.
V danom prípade je potom potrebné vzhľadom ku vznesenej námietke premlčania aplikovať Občiansky
zákonník, jeho ustanovenia § 100 a nasledujúcich.

Podľa § 106 ods. 1 O. z., právo na náhradu škody sa premlčí za 2 roky odo dňa, keď sa poškodený
dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.
Ods. 2, najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za 3 roky, ak ide o škodu spôsobenú úmyselne,
za 10 rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla. To neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že u nárokov na náhradu škody je potrebné skúmať,
či márne uplynula 2-ročná subjektívna lehota, ktorá môže plynúť iba v rámci objektívnej premlčacej
lehoty, ktorú nemožno prekročiť, v danom prípade 3-ročnej a v prípade úmyslu 10-ročnej. Okamih začatia
plynutia premlčacej doby nemožno stotožňovať výlučne s udalosťou, v dôsledku ktorej škoda vznikla (v
danom prípade tvrdeným porušením povinnosti na strane žalovaného v 1/ rade), ale aj so vznikom škoda
samotnej (viď rozsudok NS ČR 1Cz/20/90, rozsudok NS SR 33Odo/477/2001, NS ČR 25Cdo/325/2002).

Ku vzniku škody na strane žalobkyne došlo okamihom zaplatenia nákladov na vykurovanie v jej
byte za vykurovacie obdobie 2006 až 2011 po doručení vyúčtovania za tieto obdobia na základe
vadného vyúčtovania žalovaných 1/ a 2/. Škoda predstavuje rozdiel medzi uhradenými nákladmi a
predpokladanými skutočnými nákladmi tak, ako ich vyčíslila žalobkyňa v priebehu konania.

Žalobkyňa na výzvu súdu doložila doklady o pravidelných mesačných úhradách za plnenia spojené
s užívaním bytu, pričom zaplatenie vyúčtovaných nákladov za rok 2006 preukazovala opravným
vyúčtovaním žalovaného 2/ zo dňa 04. 02. 2008 a vyúčtovaním nákladov zo dňa 04. 09. 2007 ako aj
prípisom žalovaného v 1/ rade zo dňa 04. 03. 2008 (č. l. 38 spisu). Z týchto dokladov vyplýva, že:
Uhradila nedoplatok za rok 2006 v júni 2007.
Vyúčtovanie za rok 2007 bolo vyhotovené dňa 28. 05. 2008, pričom v tej dobe vznikol preplatok na
zaplatených zálohových platbách.
Vyúčtovania za rok 2008 bolo zo dňa 20. 05. 2009 a nedoplatok uhradila dňa 30. 06. 2009.
Vyúčtovanie za rok 2009 bolo zo dňa 30. 05. 2010, ktoré obdobie skončilo s preplatkom.
Vyúčtovanie za rok 2010 bolo vykonané žalovaným v 2/ rade dňa 20. 05. 2011 a preplatok zaslaný
žalovaným 1/ dňa 24. 06. 2011.
Vyúčtovanie za rok 2011 skončilo preplatkom a bolo vyhotovené dňa 04. 06. 2012. Preplatok bol vrátený
dňa 19. 06. 2012 žalovaným 1/.

Návrh na tunajší súd, ktorým sa žalobkyňa domáhala náhrady škody, došiel dňa 10. 01. 2012.

Úmyselné konanie smerujúce ku vzniku škody na strane žalobkyne zo strany žalovaného v 1/ rade
žalobkyňa nepreukázala.
Objektívna 3-ročná premlčacia doba začala plynúť okamihom, kedy malo dôjsť ku majetkovej ujme na
strane žalobkyne, t. j. ku dňu doručenia vyúčtovania nákladov za užívanie bytu, vrátane nákladov za
spotrebované teplo a v prípade zisteného nedoplatku k jeho úhrade. Vyúčtovania boli vyhotovované
za rok 2006 v júni 2007, za rok 2007 v máji 2008, a teda v čase podania návrhu na tunajší súd nárok
navrhovateľky voči žalovanému v 1/ rade za tieto dve obdobia bol premlčaný vo všeobecnej 3-ročnej
premlčacej lehote.

Čo sa týka nárokov na náhradu škody z titulu uhradených nákladov za teplo za obdobie roku 2008 až
2011, návrh bol zo strany žalobkyne voči žalovanému v 1/ rade podaný v rámci objektívnej 3-ročnej
lehoty.

Čo sa týka plynutia subjektívnej 2-ročnej premlčacej lehoty ohľadom nárokov na náhradu škody z titulu
vyúčtovania za rok 2008 a 2011, počiatok subjektívnej lehoty začal pre žalobkyňu plynúť od okamihu,
kedy sa v zmysle § 106 ods. 1 O. z. dozvedela o škode a tom, kto za ňu zodpovedá. V zmysle judikatúry
súdov pojem „dozvedieť sa škode“ vyjadruje nielen vedomosť poškodeného o protiprávnom úkone alebo
udalosti, ktorou bola škoda spôsobená, ale aj o tom, že vznikla majetková ujma a to určitého druhu
a rozsahu, ktorú možno natoľko objektívne vyjadriť, t. j. vyčísliť v peniazoch, aby ju mohol poškodený
uplatniť žalobou na súde (napr. zjednotenie rozhodovacej činnosti bývalého NS SR pod sp. zn. Cpj
10/83). Súd sa stotožnil s názorom zástupkyne žalobkyne, že počiatok subjektívnej lehoty v zmysle
citovaného výkladu NS SR začal u žalobkyne plynúť odo dňa 07. 10. 2007, kedy jej bola doručená
odpoveď firmy Siemens s. r. o. (č. l. 59 spisu). Až vtedy sa dozvedela, kto zodpovedá za vzniknutú škodu,
t.j. kto porušil pri výpočte nákladov za spotrebu tepla svoju povinnosť a akým spôsobom a od tej doby
mala možnosť aj zistiť výšku škody po jednotlivých vyúčtovaniach.

Subjektívna 2-ročná premlčacia lehota vo vzťahu k odporcovi v 1/ rade začala potom plynúť dňa 07. 10.
2010 a uplynula 07. 10. 2012, t. j. po podaní návrhu na súd.

Súd však skúmal, či je daný základ nároku žalobkyne vo vzťahu ku žalovanému v 1/ rade z titulu náhrady
škody.

Podľa § 420 ods. 1 O. z., každý zodpovedá za škodu, ktorú porušil porušením právnej povinnosti.
Ods. 2, škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich
činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili.
Ods. 3, zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú:
a) porušenie právnej povinnosti,
b) existencia škody,
c) príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou,
d) zavinenie.

Vzhľadom ku námietke žalovaného v 1/ rade, že neporušil žiadnu povinnosť, ktorá by viedla na strane
žalobkyne ku vzniku škody, súd skúmal, či sú vo vzťahu ku žalovanému v 1/ rade splnené citované
základné predpoklady zodpovednosti za vzniknutú škodu.

Podľa tvrdenia žalobkyne žalovaný v 1/ rade zapríčinil vznik škody na jej strane predstavujúcej
neoprávnene vyplatené náklady za spotrebované teplo za jej byt z dôvodu porušenia povinnosti
vyplývajúcej z článku 6 a článku 3, 2B zmluvy v súvislosti s § 8 ods. 5 a 8b ods. 2b zákona 182/1993 Zb.

Žalovaný v 1/ rade je správcom bytového domu, v ktorom sa nachádza byt vo vlastníctve žalobkyne.
Podľa článku VI. ods. 2 zmluvy o výkone správy (č. l. 17 spisu) škodu spôsobenú vlastníkovi správcom
pri výkone správy v rozpore s touto zmluvou znáša správca v plnom rozsahu.

Podľa článku III. bod 2. bod B pre splnenie svojho záväzku (vykonávať správu a prevádzku
spoločných časti a spoločných zariadení domu a jeho príslušenstva) je správca povinný, okrem iného,
zabezpečiť poskytovanie plnení spojených s užívaním bytov a nebytových priestorov - dodávku tepla
a teplej úžitkovej vody v normách a za podmienok obsiahnutých v právnych predpisoch upravujúcich
poskytovanie týchto služieb, kontrolovať správnosť fakturovania a uplatňovania nárokov z neplnenia
zmlúv, vyúčtovať náklady za služby.

Podľa § 8 ods. 5 zákona 182/1993 Zb., správca zodpovedá vlastníkom bytov v dome za všetky škody
vzniknuté v dôsledku neplnenia alebo nedostatočného plnenia svojich povinností vyplývajúcich z tohto
zákona alebo zo zmluvy o správe. V zmysle § 8b ods. 2b citovaného zákona pri správe majetku
vlastníkov je správca povinný najmä dbať na ochranu práv vlastníkov bytov a nebytových priestorov v
dome a uprednostňovať ich záujmy pred vlastnými.

V konaní nebolo sporné, že vlastníci bytov uzatvorili zmluvu o dielo so žalovaným 2/ č. 45/08/RVN
dňa 10. 10. 2008, v ktorej sa žalovaný 2/ zaviazal, že bude pre vlastníkov bytov vykonávať odpočty
elektronických pomerových rozdeľovačov vykurovacích nákladov a vykonávať rozúčtovanie a tlač
výsledkov rozúčtovania nákladov na dodávku tepla v bytovom dome v zmysle vyhlášky 630/2005 Z. z. a
pokynov objednávateľa. Odpočtom sa okrem iného rozumie odpočet indikovanej hodnoty pomerového
rozdeľovača, kontrola rozmerov a typu vykurovacích telies a zaznamenanie zmien. Táto zmluva bola
uzatvorená v zmysle § 536 a nasledujúcich Obchodného zákonníka.

Aj keď z korešpondencie v rámci reklamačného konania medzi žalobkyňou a žalovaným v 1/ rade
vyplýva, že už pred týmto obdobím žalovaný v 2/ rade reagoval na reklamáciu žalobkyne, napr. podaním
zo dňa 06. 09. 2007 (č. l. 344), do doby uzatvorenia zmluvy, t. j. medzi vlastníkmi bytov a žalovaným v
2/ rade a jej účinnosti, t.j. výpočtu nákladov za teplo za obdobie roku 2008, nebola žalobkyňa ani ostatní
vlastníci v priamom zmluvnom vzťahu so žalovaným v 2/ rade.

Do tej doby za správnosť vyúčtovania nákladov na byt vrátane nákladov na spotrebované teplo
zodpovedal žalovaný v 1/ rade. V tomto období však nárok žalobkyne voči žalovanému v 1/ rade bol
premlčaný.

Po uzatvorení zmluvy o dielo medzi vlastníkmi bytov a žalovaným v 2/ rade za správnosť riadneho
rozúčtovania nákladov na dodávku tepla v zmysle zmluvy zodpovedal žalovaný v 2/ rade.

Z uvedených dôvodov súd mal za to, že zo žiadneho ustanovenia zákona č. 182/1993 Zb. ani zmluvy o
výkone správy uzatvorenej medzi žalovaným v 1/ rade a žalobkyňou a ostatnými vlastníkmi nevyplýva
povinnosť žalovaného v 1/ rade kontrolovať subjekt, s ktorými vlastníci uzatvorili priamy zmluvný vzťah
ohľadom správnosti predmetu plnenia z tejto zmluvy týkajúcich sa správnosti rozúčtovania nákladov za
teplo, okrem kontroly vstupných údajov, ktoré samotný žalovaný v 1/ rade zabezpečoval pre žalovaného
v 2/ rade od dodávateľov tohto tepla ako aj správnosti použitia vo výpočtoch nákladov spotrebnej a
základnej zložky v zmysle dohody vlastníkov bytov.

Z uvedených dôvodov súd vzhľadom ku hospodárnosti konania rozhodol medzitýmnym rozsudkom aj
o základe nároku vo vzťahu ku žalovanému v 1/ rade tak, že vo vzťahu ku žalovanému v 1/ rade nie
je daná zodpovednosť za vzniknutú škodu z titulu vyúčtovania nákladov za teplo za rok 2008 - 2011,
t. j. nebolo zistené porušenie povinnosti, ktoré by bolo v príčinnej súvislosti so vzniknutou škodou na
strane žalobkyne.

Ďalej sa súd zaoberal námietkou premlčania nároku vo vzťahu ku žalovanému v 2/ rade.

Tak, ako už bolo uvedené, vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným vyplývajúci zo zmluvy o dielo
uzatvorenej dňa 10. 10. 2008 podľa ustanovenia § 536 a nasledujúcich Obchodného zákonníka je
vzťahom obchodnoprávnym, keď v rámci princípu zmluvnej voľnosti dáva zákon stranám možnosť tzv.
vnútornej voľby práva.

Na druhú stranu charakter účastníkov ako aj predmet zmluvy svedčí o tom, že sa jedná o spotrebiteľskú
zmluvu v zmysle § 52 a nasledujúcich O. z.
Podľa § 52 ods. 1 O. z., spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 O. z., zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od
tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré
mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Ods. 2, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa
priaznivejší.

V danom prípade je zrejmé, že žalovaný v 2/ rade bol dodávateľom, t. j. osobou, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy konala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti. Žalobkyňa ako aj
ostatní vlastníci boli fyzické osoby, ktoré nekonali pri uzatváraní tejto zmluvy v rámci predmetu svojej
podnikateľskej činnosti.

Z citovaného ustanovenia § 54 O. z. potom vyplýva, že je potrebné aj pri otázke premlčania nárokov z
tejto zmluvy postupovať podľa ustanovení, ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie.

V danom prípade je pre žalobkyňu ako spotrebiteľku výhodnejšia právna úprava premlčania upravená
v Obchodnom zákonníku.

V zmysle § 398 Obchodného zákonníka pri práve na náhradu škody plynie premlčacia doba odo dňa,
keď sa poškodený dozvedel alebo mohol dozvedieť o škode a o tom, kto je povinný na jej náhradu; končí
sa však najneskôr uplynutím 10 rokov odo dňa, keď došlo k porušeniu povinnosti.

Podľa § 397 Obchodného zákonníka, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia
doba 4 roky.

Rovnako ako vo vzťahu ku žalovanému v 1/ rade súd považoval nárok na náhradu škody vo vzťahu
k žalobnému petitu č. 1, nie za neoddeliteľný celok, ale o samostatné nároky za jednotlivé zúčtovacie
obdobia, aj keď sa malo jednať o opakovanie toho istého porušenia právnej povinnosti medzi tými istými
subjektmi.

V danom prípade objektívna 10-ročná lehota neuplynula márne do podania žaloby ohľadom nároku
žalobkyne na náhradu škody z titulu vyúčtovania za celé žalované obdobie.

Čo sa týka subjektívnej premlčacej 4-ročnej doby, táto začala plynúť od okamihu, kedy sa žalobkyňa
dozvedela o škode a o tom, kto je povinný na jej náhradu, t. j. obdobne ako vzťahu ku žalovanému v
1/ rade, najskôr odo dňa 07. 10. 2010. Návrh voči žalovanému v 2/ rade teda bol podaný aj v rámci
subjektívnej 4-ročnej lehoty včas.

Podľa § 152 ods. 2 OSP, rozsudkom sa má rozhodnúť o celej prejednávanej veci. Ak je to však účelné,
môže súd rozsudkom rozhodnúť najskôr len o jej časti alebo len o jej základe.

Vzhľadom ku hospodárnosti konania súd rozhodol medzitýmnym rozsudkom aj o základe nároku vo
vzťahu ku žalovanému v 1/ rade, keď pre vznik predpokladu zodpovednosti za škodu sa vyžaduje
preukázanie porušenia povinností, existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením povinností a
vznikom škody.

Ako bolo už uvedené, záväzkový vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným v 2/ rade vznikol s účinnosťou
od 01. 01. 2009 v súvislosti s vyúčtovaním nákladov za rok 2008. Pred týmto obdobím nemohlo dôjsť
ku vzniku zodpovednostného vzťahu, keďže absentoval zmluvný záväzkový vzťah medzi žalobkyňou a
žalovaným v 2/ rade.

Z uvedených dôvodov súd medzirozsudkom rozhodol, že zodpovednosť žalovaného v 2/ rade za
vzniknutú škodu za obdobie vyúčtovania nákladov na teplo za obdobie rokov 2006 a 2007 nie je daná.

Obrana žalovaného v 2/ rade, že žalobkyňa si neuplatnila nárok na zodpovednosť za vady diela, nemá
vplyv na možnosť domáhať sa zo strany žalobkyne náhrady škody v dôsledku vadnej realizácie zmluvy
o dielo.

Ku námietke žalovaného v 2/ rade, že žalobkyňa nemá vecnú aktívnu legitimáciu na požadovanie
náhrady škody zo zmluvy z dôvodu, že zmluva bola uzatvorená medzi žalovanými v 1/ a v 2/ rade, súd
uvádza, že z textu zmluvy je zrejmé, že účastníkmi zmluvy sú vlastníci bytov a žalovaný v 1/ rade je
uvedený v zmluve len ako korešpondenčná adresa.

V danom prípade súd rozhodol o základe nároku, ktorým v danom prípade sú okolnosti, od ktorých závisí
výška uplatneného nároku. V zmysle judikatúry sem patrí rozhodovanie o otázke premlčania, otázka
samotného vzniku škody, prípadne, kto za škodu zodpovedá.

Z uvedených dôvodov súd rozhodol v zmysle citovaného zákonného ustanovenia medzirozsudkom tak,
ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia,
písomne vo vyhotovení dvojmo na tunajší súd.

V odvolaní musí byť uvedené, kto ho robí, ktorému súdu je určené,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, ktorej veci sa týka, v akom
rozsahu ho napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
okresného súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha

(ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum a podpis. Odvolanie
treba predložiť v dvoch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie
na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
d) súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a - sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
odvolateľ nebol poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., odvolateľ bez svojej viny nemohol predložiť alebo
označiť dôkazy do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa zákona 233/1995 Z.z. a noviel - Exekučný
poriadok.