Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 20. júl 2017

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 13C/173/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4216205803
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 07. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Aradská

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2017:4216205803.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno sudkyňou JUDr. Dagmar Aradskou v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia

Slovakia, s.r.o., so sídlom Mýtna 48, Bratislava, IČO: 35 831 154, v konaní zastúpený JUDr. Jánom
Šoltésom, advokátom so sídlom Mýtna 48, P.O.BOX 205, Bratislava proti žalovanému: E. X., nar.
XX.XX.XXXX, bytom F., X. XXX, o zaplatenie 715,95 eur s príslušenstvom

r o z h o d o l :

Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 132,15 eur s 8 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 132,15
eur od 16.3.2016 do zaplatenia z a s t a v u j e .

Súd žalobu v prevyšujúcej časti z a m i e t a .

Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Všeobecná úverová banka, a.s. Bratislava (ďalej len VÚB, a.s.) sa ako pôvodný žalobca žalobou
doručenou súdu dňa 21.4.2016 domáhala zaviazania žalovaného na zaplatenie sumy 715,95 eur s 8%
úrokom z omeškania ročne zo sumy 715,95 eur od 16.3.2016 do zaplatenia a náhrady trov konania.
Žalobu odôvodnila tým, že dňa 7.4.2008 uzatvorila so žalovaným zmluvu o vydaní a používaní kreditnej
platobnej karty VÚB, na základe ktorej sa VÚB, a.s. zaviazala poskytnúť žalovanému kreditnú kartu,
ku ktorej VÚB, a.s. viedla účet č. 23659588. Žalovanému bol poskytnutý úver s dohodnutým úrokom vo

výške 22,80%. Ku dňu vystavenia výpisu z kartového účtu mal žalovaný schválený úverový rámec vo
výške 298,75 eur a bol povinný platiť VÚB, a.s. štandardnú mesačnú splátku vo výške 10,- eur. Žalovaný
si neplnil svoje povinnosti, a tak mu VÚB, a.s. vystavila dňa 6.3.2016 nový výpis z bankovej knihy s
konečným zostatkom k 6.3.2016 vo výške 715,95 eur. Z dôvodu, že žalovaný svoj peňažný záväzok
neuhradil v určenej lehote splatnosti do 15.3.2016, VÚB, a.s. si uplatnila aj nárok na úrok z omeškania
od 16.3.2016. Za dôkaz označila zmluvu, výpis z účtu z 6.3.2016.

2. Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok z 19.9.2016, uzavretej medzi VÚB, a.s. ako postupcom a
spoločnosťou Intrum Justitia Slovakia s.r.o. ako postupníkom, postupca postúpil okrem iného uvedenej
spoločnosti postupníka aj pohľadávku voči žalovanému vo výške 803,26 eur. Súd na návrh postupcu
uznesením z 27.12.2016 pripustil zmenu žalobcu tak, že na miesto pôvodného žalobcu vstúpila
spoločnosť Intrum Justitia Slovakia s.r.o..

3. Žalobca v podaní doručenom súdu dňa 13.7.2017 uviedol, že žalovaný začal čerpať úverový rámec

od 14.4.2008 a spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. listom z 2.5.2013 v súlade s čl. V bod
35 písm. b) Obchodných podmienok vyhlásila okamžitú splatnosť celého dlžného zostatku z dôvodu
porušenia platobnej disciplíny žalovaného. Taktiež uviedol, že žalovanému bol poskytnutý revolvingový
úver, v priebehu trvania ktorého nie je možné na počiatku zmluvného vzťahu určiť výšku RPMN apoukázal na § 3 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. s tým, že v predloženej zmluvnej dokumentácii, ktorej
súčasťou sú aj Obchodné podmienky pre vydanie a používanie platobných kariet vydaných Všeobecnou
úverovou bankou, a.s. v spolupráci so spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. sa nachádza

indikatívny výpočet RPMN ako aj údaj o výške úrokovej sadzby 22,80% označenej vo výpise ako
štandardná ročná úroková sadzba a aj o výške schváleného úverového rámca 298,75 eur a výške
štandardnej mesačnej splátky 10,- eur. Žalobca ďalej špecifikoval jednotlivé čerpania žalovaného od
14.4.2008 do 19.4.2012 ako aj jednotlivé úhrady žalovaného od 12.5.2008 do 15.12.2012 v úhrnnej
výške 778,18 eur. Ďalej uviedol, že žalovaná suma predstavuje debetný stav na kartovom účte po

zaúčtovaní transakcií úrokov, poplatkov spojených so správou a používaním karty, vrátane kompenzácie
poistného plateného bankou. Posledný kalendárny deň v mesiaci je v zmysle obchodných podmienok
kartový účet zaťažený štandardnými úrokmi a sankčnými úrokmi. Podľa žalobcu, žalovaná suma vo
výške 715,95 eur pozostáva z istiny vo výške 270,28 eur, z poplatkov vo výške 69,04 eur, z úroku vo
výške 313,52 eur a sankčného úroku vo výške 63,11 eur. Žalobca súčasne zobral žalobu späť v časti o
zaplatenie sumy vo výške 132,15 eur titulom poplatkov a sankčného úroku s prislúchajúcim úrokom z

omeškania s tým, že po čiastočnom zastavení konania si uplatňuje nárok na zaplatenie sumy vo výške
583,80 eur s 8% úrokom z omeškania ročne od 16.3.2016 do zaplatenia. Za dôkaz žalobca v uvedenom
podaní označil vyhlásenie okamžitej splatnosti, obchodné podmienky, cenník VÚB, a.s.

4. Súd dňa 20.7.2017 otvoril vo veci pojednávanie s tým, že pojednával v neprítomnosti riadne

predvolaného právneho zástupcu žalobcu.

5. Žalovaný uviedol, že je nezamestnaný a peniaze naposledy čerpal asi pred 5 až 7 rokmi.

6. Súd v súlade s § 181 ods. 2 CSP uviedol, že medzi stranami nie je sporné uzavretie zmluvy, avšak

sporná je výška uplatneného nároku, keď súdu sa javí čerpaný úver nielen bezúročný a bez poplatkov,
ale nároky z neho premlčané. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi
tvoriacimi obsah súdneho spisu.

7. Z dokazovania vykonaného v súlade s § 295 CSP vyplýva, že na tlačive VÚB, a.s. označeného

ako Žiadosť o aktiváciu BANKOMATKY TRIANGEL, ktoré žalovaný podpísal 2.4.2008 a zástupca VÚB
ho podpísal dňa 7.4.2008, žalovanému podľa II. časti uvedeného tlačiva bol schválený hotovostný limit
(úverový rámec) vo výške 9.000,- Sk s pevnou mesačnou splátkou vo výške 300,- Sk.

Zo špecifikácie predloženej žalobcom vyplýva, že žalovaný v období od 14.4.2008 do 8.7.2008 výbermi

z bankomatu a platbami vyčerpal úhrnom sumu vo výške 295,42 eur, v roku 2009 vyčerpal sumu 30,-
eur, v roku 2010 vyčerpal úhrnom sumu vo výške 310,- eur, v roku 2011 vyčerpal úhrnom sumu vo
výške 37,20 eur a v roku 2012 - do 21.4.2012 - vyčerpal sumu 50,- eur a ďalšie sumy už nečerpal,
pričom od 12.5.2008 do 15.12.2012 uhradil svojmu veriteľovi sumu 778,18 eur. Z výpisov z účtu
žalovanéhovyplýva,ževeriteľzaťažilúčetžalovanéhopopriúrokuzdlžnejsumyajštandardnýmúrokom

a sankčným úrokom ako aj poplatkami za spracovanie poštovej poukážky, za výber z bankomatu, za
správu kartového účtu, nákladmi vymáhania do vyhlásenia okamžitej splatnosti ako aj za postúpenie
pohľadávky na vymáhanie. V dôsledku uvedených poplatkov, nákladov a úrokov, debetné transakcie na
účte žalovaného spolu s výbermi a platbami predstavujú za obdobie od 1.1.2009 do 29.2.2016 sumu
-1.138,33 eur, z ktorej však žalovaný čerpal len sumu 427,20 eur, pričom v uvedenom období uhradil

svojmu veriteľovi sumu 698,51 eur.

8. Napriek tomu, že úverová zmluva je absolútnym obchodno-záväzkovým vzťahom v zmysle
Obchodného zákonníka (§ 261 ods. 6 písm. d/ a § 497 a nasl. Obchodného zákonníka), v danom prípade
sa jedná o právny vzťah zmluvných strán na základe spotrebiteľskej zmluvy, pri uzatváraní ktorej bol

žalovaný v postavení spotrebiteľa, keďže z činnosti súdu je známe, že postupca, mal v predmete svojej
činnosti aj poskytovanie úverov. Je zrejmé, že v danom prípade sa jedná o postupcom vopred pripravenú
formulárovú (typovú) úverovú zmluvu, ktorej obsah žalovaný nemal možnosť reálne ovplyvniť. Zmluva o
spotrebiteľskomúverejezmluvnýmtypomsosobitnouprávnouúpravouv zákoneč.258/2001Z.z.,ktorý
je k ustanoveniam Občianskeho zákonníka s podrobnou úpravou spotrebiteľských zmlúv od 1.4.2004

predpisom lex specialis a podľa názoru konajúceho súdu ide aj v prípade spotrebiteľského úveru o
spotrebiteľskú zmluvu. Súd teda vzťah strán sporu posudzoval ako záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy a
na danú právnu vec aplikoval ustanovenia § 2 písm. a/, b/ zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch v znení účinnom od 2.4.2008, § 3 ods. 1, 2, 5, 6 citovaného zákona o spotrebiteľských úverochako aj § 4 ods. 2, 3, 4 citovaného zákona, § 52 a nasl. OZ vzhľadom na prechodné ustanovenia OZ
(§ 879l/, § 879m/ OZ), § 497 a nasl. Obchodného zákonníka.

9.Postupompodľa§295CSPmalsúdvdanejspotrebiteľskejvecizapreukázané,žev písomnejzmluve
zo 7.4.2008 absentuje nielen údaj o výške ročnej úrokovej sadzby ako podstatnej náležitosti úverovej
zmluvy podľa § 3 ods. 6 písm. b/ zákona č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom od 1.7.2006, v spojení s § 4
ods. 2 písm. h/ citovaného zákona, ale nie sú v nej uvedené ani podmienky, za ktorých môže byť zmluva
zmenená, a ani termíny splátok istiny, úrokov (§ 4 ods. 2 písm. i/ citovaného zákona). Podľa § 4 ods. 4

citovaného zákona v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať
úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Keďže v danom prípade
veriteľom žalovaného účtované poplatky a ani účtované úroky nie sú v zmluve uvedené, veriteľovi na
ne nevznikol nárok a úver čerpaný žalovaným je s poukazom na § 4 ods. 3 posledná veta citovaného
zákona bezúročný a bez poplatkov pre absenciu podstatných údajov úverovej zmluvy, a to údaju o ročnej
úrokovej sadzbe (§ 4 ods. 2 písm. h/ zákona č. 258/2001 Z.z.), ako aj o termíne splatnosti splátok (§

4 ods. 2 písm. i/ zákona č. 258/2001 Z.z.). Cenník, v ktorom mala byť údajne podľa žalobcu upravená
výška úrokovej sadzby, nie je podľa zmluvy zo 7.4.2008 jej neoddeliteľnou súčasťou, rovnako ako ani
obchodné podmienky a navyše žalobca nepreukázal, že by cenník alebo obchodné podmienky boli
žalovanému odovzdané pred uzavretím zmluvy, aby sa žalovaný mohol oboznámiť so všetkými právami
a povinnosťami (Rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-42/15 z 9.11.2016). Žalobca v

prílohe svojho podania doručeného súdu 13.7.2017 predložil síce Cenník (čl. 49 súdneho spisu), ale ten
jeplatnýažod1.5.2009,atakjevylúčené,abyžalovanýmoholbyťojehoobsahu preduzavretímzmluvy
dňa 7.4.2008 písomne informovaný. Z uvedených dôvodov podmienky uvedené či už v obchodných
podmienkach alebo cenníku nie sú zmluvnými podmienkami strán, ktoré dňa 7.4.2008 uzavreli danú
úverovú zmluvu.

Žalobca bližšie nešpecifikoval žalovanú sumu, pričom nešpecifikoval obdobie vzniku tvrdeného dlhu, ani
splatnosť dlžných splátok a ani neuviedol, na ktoré splátky započítal úhrady žalovaného. Žalobca tvrdil
a preukázal, že podľa prípisu spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s. z 2.5.2013 adresovanom
žalovanému, uvedená spoločnosť pristúpila k vyhláseniu okamžitej splatnosti celého dlžného zostatku

na kreditnej karte Bankomatka Triangel vo výške 328,09 eur a vypovedaniu zmluvy, pričom žalobca
si po čiastočnom späťvzatí žaloby uplatnil nárok na zaplatenie sumy až vo výške 583,80 eur, údajne
pozostávajúcej len z istiny úveru a štandardného úroku, pričom nešpecifikoval z čoho pozostáva dlh
žalovaného prevyšujúci sumu dlhu ku dňu zosplatnenia úveru a vypovedaniu zmluvy.

Pokiaľ žalovaný vyčerpal úhrnom sumu vo výške 722,62 eur a veriteľovi na bezúročný a bezpoplatkový
úver uhradil úhrnom sumu vo výške 778,18 eur, žalovaný svojmu veriteľovi sumu čerpaného
bezúročného a bezpoplatkového úveru nepochybne uhradil, keď žalobca nešpecifikoval, s úhradou
ktorých dlžných splátok sa mal žalovaný dostať do omeškania, resp. na úhradu ktorých splátok zúčtoval
veriteľ žalovaného platby žalovaného. Žalobca odvodzoval svoj nárok zo spotrebiteľskej zmluvy, preto

súd prihliadol aj na premlčanie uplatneného nároku žalobcu podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z.. Pokiaľ
žalovaný ostatný raz čerpal peňažné prostriedky svojho veriteľa vo výške 10,- eur dňa 21.4.2012 a
žaloba vo veci bola súdu doručená dňa 21.4.2016, potom trojročná premlčacia doba podľa § 101 OZ
na prípadné uplatnenie nároku veriteľa žalovaného v danom prípade uplynula do podania žalobného
návrhu. Navyše, žalovaný podľa výpisu zo svojho účtu čerpanú sumu nielenže svojmu veriteľovi uhradil,

ale túto aj preplatil.

10. S poukazom na všetky uvedené dôvody a ich vzájomné súvislosti súd, po čiastočnom zastavení
konania podľa § 145 ods. 2 CSP v rozsahu čiastočného späťvzatia, zostávajúcu časť žaloby zamietol
ako nedôvodnú, najmä keď žalobca neuniesol dôkazné bremeno o existencii dlhu žalovaného (a

nepremlčaného) zo zmluvného vzťahu s VÚB, a.s. na základe zmluvy zo 7.4.2008, resp. o existencii
omeškania žalovaného odôvodňujúce nárok žalobcu na žalované príslušenstvo podľa § 517 ods. 1, 2
OZ v podobe úroku z omeškania.

11. Súd s poukazom na § 262 ods. 1 CSP rozhodol o náhrade trov konania podľa § 255 ods. 1 CSP

tak, že v konaní procesne úspešnému žalovanému náhradu trov konania nepriznal, keďže mu žiadne
trovy konania ani nevznikli.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia cestou Okresného súdu Komárno, Pohraničná č. 6, Komárno,

na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov
sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa
odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k

porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie

rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky
procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli

uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného
právneho predpisu.