Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. máj 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/280/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4214210396
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Sidónia Sládečková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4214210396.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sidónie Sládečkovej a členiek

senátu JUDr. Sone Zmekovej a JUDr. Eriky Madarászovej v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko,
s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zast. Tomáš Kušnír, s.r.o., so sídlom
Bratislava, Pajštúnska 5, v mene ktorej koná Mgr. Tomáš Kušnír, advokát a konateľ, proti žalovaným:
1. X. R., nar. XX.XX.XXXX, 2. K. R., nar.XX.XX.XXXX, obaja bytom S., U. XXX/XX, o zaplatenie 96,25
eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 07.09.2015,
č.k. 8C/217/2014-67, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaným v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal uloženia
povinnosti žalovaným v 1.a 2. rade spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 96,25 eura s
úrokom z omeškania zo splátok za obdobie od 11.06.2010 do 10.10.2010 vo výške 1,42 eura a s 9%
ročným úrokom z omeškania zo sumy 96,25 eura od 11.10.2010 do zaplatenia . Žalovaným náhradu trov
konania nepriznal. Po právnej stránke napadnutý rozsudok odôvodnil ustanoveniami § 497 Obchodného
zákonník, § 52 ods.1,2, § 39 a § 3 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 1,2,3 § 2 písm. a/, b/ zákona č.

258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 5bzákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa , § 100
ods. 1, ods. 2, § 101 Občianskeho zákonníka (zákon č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov) a
článkom 3 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, posúdiac zmluvu o úvere zo dňa 10.10.2005
č. 0212097932 uzavretú medzi žalovaným v 1.rade a pôvodným veriteľom Slovenskou sporiteľnou a.s.
ako zmluvu spotrebiteľskú. Pôvodný veriteľ postúpil pohľadávku voči žalovanému na žalobcu zmluvou o
postúpenípohľadávokzodňa28.09.2011adlžnásumakudňupostúpeniapredstavovalasumu1.510,82
eura, pozostávajúca z neuhradenej istiny úveru 1.165,33 eura, z riadneho úroku vo výške 191,52

eura, z úroku z omeškania 153,82 eura . Podľa zmluvy o úvere pôvodný veriteľ ( postupca) poskytol
žalovanému úver vo výške 697,07 eura, ktorý mal splácať v mesačných splátkach po 19,25 eura k 10.
dňu v mesiaci. Žalobca si voči žalovému v 1. rade ako dlžníkovi zo zmluvy o úvere a žalovanej v2.
rade ako osobe pristupujúcej k zväzku Dododou o uznaní dlhu, uplatnil v tomto konaní len splátky úveru
splatné od 10.06.2010 do 10.10.2010 v počte 5, v celkovej výške 96,25 eura s úrokom z omeškania z
každej splátky, spolu úroky vo výške 1,42 eura a ročným 9% úrokom z omeškania zo žalovanej sumy
96,25 eura za obdobie od 11.10.2010 do zaplatenia a zvyšné splátky úveru si neuplatnil , rovnako ako

aj úrok z omeškania vo výške 153,82 eura. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že
nárok žalobcu je nedôvodný pretože je premlčaný ,skúmajúc z úradnej povinnosti, či si žalobca uplatnil
svoje právo včas. Úverovú zmluvu uzavreli účastníci dňa 10.10.2005 s lehotou splatnosti 10.10.2010 a
žalobca sa zaplatenia dlžných splátok zo zmluvy domáhal žalobou podanou na súde dňa 30.05.2014,čo je po uplynutí trojročnej premlčacej doby ( 10.10.2013), plynúcej od dohodnutej splatnosti úveru, v
ktorej si mohol svoj nárok na zaplatenie dlžnej sumy uplatniť po prvý raz na súde ( § 101 Občianskeho
zákonníka), no žalobca podal žalobu až 30.05.2014, preto jeho návrh ako premlčaný zamietol. Pokiaľ

ide o Dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 20.07.2012, v ktorej mali
žalovaný v 1. rade ako dlžník a žalovaná v 2. rade ako spoludlžníčka, uznať svoj záväzok voči žalobcovi,
čo do dôvodu( záväzok z úverovej zmluvy) a výšky ( dlžná suma 1165,33 eura istiny, náklady na
inkasné konanie-150 eur, úrok z omeškania 9,5% ročne zo sumy 1165,33 eura za dobu od 28.09.2011 do
splatnosti poslednej splátkypodľa tejto dohody) súd prvej inštancie uviedol, že v tomto prípade žalobca

(zjavne znalý práva), si vynútil u žalovaných návštevu (žalobca iné netvrdil) a dal žalovaným podpísať
ním pripravenýformulár, kde okrem dvojstranného právneho úkonu vo forme dohody o splátkach (určené
však neboli), vložil aj pre neho zjavne nevýhodný jednostranný úkon uznania záväzku, ktorý dlžníkom
na rozdiel od dohody o splátkach už výslovne neinterpretoval. Žalovaným, ktorí neovládajú slovenský
jazyk, nebol vysvetlený a pretlmočený do jazyka maďarského ( obaja sú národnosti maďarskej). Súd mal
za to, že žalobca v snahe reparovať pochybenie svoje, resp. pochybenie svojho právneho predchodcu

spočívajúce v nepodaní návrhu včas (už v čase postúpenia bola pohľadávka premlčaná) a vyhnúť sa
tak možnej námietke premlčania a zamietnutiu návrhu, sofistikovane pomocou osôb v jeho záujme
konajúcich, obchádzal dlžníkov a pod zámienkou výhodnosti podpísania splátkového kalendára, do tejto
listiny inkorporuje aj vyhlásenie o uznaní dlhu dlžníkom ( bez podania vysvetlenia dlžníkovi). Súd mal
za to, že dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku je v rozpore s dobrými mravmi

podľa § 3 Obč. zákonníka a podľa § 37 a §39 Obč. zák. neplatná. Preto pri posúdení premlčania
na ňu neprihliadol a z dôvodov vyššie uvedených posúdil uplatenú pohľadávku ako premlčanú a
žalobu zamietol. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku
a úspešným žalovaným náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si žiadne neuplatnili.

2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol odvolaním žalobca, domáhajúc sa jeho zmeny tak, že
odvolací súd vyhovie žalobe . Nesúhlasil s právnym posúdením danej veci a vyhodnotením otázky
premlčania. Poukázal na skutočnosť, že v danom prípade ide o obchodnoprávny vzťah a súd na daný
prípad nesprávne aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka. Úverová zmluva bola uzavretá
10.10.2005 a v období do 31.12.2007 sa ustanovenia § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka nevzťahovali

na úverové zmluvy, preto mal súd daný právny vzťah posudzovať podľa ustanovení Obchodného
zákonníka. Vzhľadom na uvedené zastáva názor, že mu vznikol nárok na úhradu uplatnených splátok
spolu s úrokom z omeškania z každej splátky odo dňa nasledujúceho po splatnosti každej splátky až
do zaplatenia. Nesúhlasil ani s tým, že súd neprihliadol na Dohodu o uzavretí splátkového kalendára a
uznaní záväzku zo dňa 20.07.2012, ktorú žalobca považuje za platnú , majúcu všetky náležitosti, ktoré

pre platnosť uznania dlhu vyžaduje §323 Obch. zákonníka, záväzok uznaný žalovanými v čase uznania
trval a odo dňa uznania (20.07.2012) plynie nová 4 ročná premlčacia lehota, v ktorej si včas žalobou
uplatnil svoj nárok.Žalobca namietal i aplikáciu ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. keď súd bez toho, že
by niektorý z účastníkov vzniesol námietku premlčania, skúmal ju ex offo.
3. Žalovaní sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrili.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( § 34 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej
len „CSP“) preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že rozsudok
súdu prvej inštancie je vecne správny a preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
5. V prejednávanej veci odvolací súd, po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj konania, ktoré
mu predchádzalo konštatuje, že súd prvej inštancie rozhodol vecne správne , keď zamietol žalobu na

zaplatenie sumy 96,25 eura s príslušenstvom z dôvodu premlčania nároku žalobcu.
6. Žalobca žalobu zdôvodnil uzatvorením zmluvy o úvere s právnym predchodcom žalobcu (Slovenskou
sporiteľňou a.s. ) a žalovaným v 1. rade dňa 10.10.2005 na základe ktorej sa mal žalovaný zaviazať
poskytnuté finančné prostriedky ( nekonkretizované) splácať v mesačných splátkach riadne a včas
(nekonkretizované). V žalobe sa neuvádza či si žalovaný povinnosť platiť splátky riadne a včas plnil,

kedy sa dostal do omeškania a s ktorými splátkami, uviedol len to, že ku dňu postúpenia pohľadávky
28.09.2011 (uzatvorenie zmluvy o postúpení pohľadávok) dlhoval sumu 1.510,67 eura, ale žalobca
si uplanil len zaplatenie sumy 96,25 eura pozostávajúcej z 5 neuhradených splátok úveru . Z listín
priložených k návrhu vyplýva, že medzi žalovanýmv 1. rade a Slovenskou sporiteľňou a.s. bola dňa
10.10.2005 uzavretá "Zmluva o splátkovom úvere"podľa ktorej bol žalovanému schválený úver vo výške

697,07 eura (21.000Sk) ktorý mali splácať v mesačných splátkach po 19,25 eura vždy do 10. dňa v
mesiaci, splatnosť prvej splátky 10.11.2005 a s konečnou splatnosťou úveru 10.10.2010.
7. Dňa 28.09.2011 bola medzi Slovenskou sporiteľňou a.s. ako postupcom a EOS KSI Slovensko,
s.r.o. ako postupníkom uzavretá zmluva o postúpení pohľadávok a z prílohy k zmluve o postúpenípohľadávok zo dňa 28.09.2011 vyplýva, že výška úveru poskytnutého žalovanému bola 697,07 eura
a zostaok pohľadávky ku dňu postúpenia bol 1510,67 eura. Žalovaný uhradil poslednú splátku úveru
dňa 11.06.2008 a výška poslednej úhrady bola 38,44 eura.Žalobca si návrhom podaným na súd dňa

30.05.2014 uplatnil zaplatenie sumy 96,25 eura s úrokom z omeškania 9% ročne od 23.11.2011a s
úrokom z omeškania zo splátok za obdobie od 11.06.2010 do 10.10.2010 vo výške 1,42 eura.
8. Prvoinštančný súd svoje rozhodnutie založil na premlčaní nároku žalobcu, premlčaciu lehotu posúdil
podľa Občianskeho zákonníka a začiatok plynutia premlčacej doby určil konečnou splatnosťou úveru
- 10.10.2010. Súd prvej inštancie správne posúdil zmluvu uzatvorenú medzi žalovanýmv 1. rade a

právnym predchodcom žalobcu (Slovenskou sporiteľňou a s.) ako zmluvu spotrebiteľskú (ide o zmluvu
o úvere) a správne na danú vec aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka aj pri posúdení
lehoty premlčania. Odvolací súd sa stotožnil s posúdením veci - premlčaním podľa Občianskeho
zákonníka, keď za začiatok plynutia premlčacej lehoty považoval deň 11.10.2010, pričom posledným
dňom premlčacej trojročnej lehoty bol deň 11.10.2013. Za situácie, že žalobca podal žalobu na súdu dňa
30.05.2014, je potrebné konštatovať, že nárok bol uplatnený na súde po uplynutí trojročnej premlčacej

lehoty. Odvolanie žalobcu preto v tejto časti nie je dôvodné.
9. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že dňa 01. 04. 2015 nadobudla účinnosť
novela ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ku ktorému bola pripojená veta, že na všetky
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho
zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Táto novela bola prijatá zákonom

č. 102/2014 Z. z. a v podstate reagovala na ustálenú rozhodovaciu prax súdov pri použití noriem
Občianskeho zákonníka v spotrebiteľských zmluvách. Tento záver odvolacieho súdu je v súlade so
záverom rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 21. apríla 2015 sp. zn. 3MCdo
14/2014, podľa ktorého ustanovenia § 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka, sa prednostne
použijúustanoveniaObčianskehozákonníkanavšetkyprávnevzťahy,ktorýchúčastníkomjespotrebiteľ,

aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, toto ustanovenie sa vzťahuje aj na právne
vzťahy založené pred jeho účinnosťou. Prvoinštančný súd preto správne aplikoval na danú vec trojročnú
premlčaciu dobu podľa § 101 Občianskeho zákonníka. Od nasledujúceho dňa po splatnosti úveru
(11.10.2010) mohol žalobca uplatniť svoj nárok na zaplatenie žalovanej sumy a lehota na uplatnenie
nároku mu uplynula 11.10.2013. Návrh na začatie konania podal na súd 30.05. 2014, t.j. po uplynutí

premlčacej doby.
10. Podľa § 101 OZ pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná
a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
11.Podľa § 103 OZ ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých
splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh ( § 565),

začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
12. Podľa § 110 ods. 1 OZ ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu,
premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Ak právo dlžník písomne
uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v
uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty.

13.Podľa § 110 ods. 2 OZ rovnaká premlčacia doba platí aj pre jednotlivé splátky, na ktoré bolo plnenie
v rozhodnutí alebo v uznaní práva rozložené; premlčacia doba sa pri jednotlivých splátkach začína odo
dňa ich zročnosti. Ak sa nesplnením niektorej zo splátok stane zročným celý dlh ( § 565), začne plynúť
desaťročná premlčacia doba od zročnosti nesplnenej splátky.
14. Súd prvej inštancie správne postupoval, keď sa zaoberal otázkou platnosti Dohody o uznaní

záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach, ktorú účastníci konania uzatvorili dňa 20.07.2012 a jeho
záver v tom, že túto dohodu je potrebné považovať za neplatný právny úkon je správny a vzhľadom k
tomu nedošlo z hľadiska plynutia a dĺžky premlčacej doby k plynutiu novej premlčacej doby.
15. Rovnako ako nedôvodnú vyhodnotil odvolací súd i námietku žalobcu spočívajúcu v porušení rovnosti
účastníkov konania, keď súd prvého stupňa uplatnil § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. a bez toho, že by

niektorý z účastníkov vzniesol námietku premlčania, súd ju skúmal ex offo. V tejto súvislosti odvolací
súd poukazuje na to, že s účinnosťou od 01. 05. 2014 bolo do zák. č. 250/2007 Z. z. zavedené
ustanovenie § 5b, podľa ktorého orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj
bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva na oslobodenie nároku navrhovateľa voči spotrebiteľovi,
vrátane jeho premlčania, alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktorý bráni uplatniť alebo

priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keby na to bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto
skutočností dovolával. Predmetné ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. tak zakotvilo súdu povinnosť konania,
v ktorých je uplatnený nárok zo spotrebiteľskej zmluvy voči spotrebiteľovi prihliadať na premlčanie
nároku ex offo, teda z úradnej povinnosti. Keďže zákon č. 250/2007 Z. z. má procesnú povahu aabsentujú u neho prechodné ustanovenia, platí, že súd postupuje podľa právneho stavu účinného v
čase rozhodovania súdu. Vzhľadom na to súd prvej inštancie správne aplikoval v konaní ust. § 5b zák.
č. 250/2007 Z. z. a to aj v konaniach, ktoré začali pred 01. 05. 2014 (rovnaký názor zaujal aj Najvyšší

súd SR vo svojom rozhodnutí zo dňa 30. 05. 2016 2MCdo 5/2015). Ustanovenie § 5b zákona o ochrane
spotrebiteľa s účinnosťou od 01. 05. 2014 ukladá teda súdu prihliadnuť, aj bez návrhu, na nemožnosť
uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi vrátane jeho premlčania alebo
na inú zákonnú prekážku. Aplikovaním tohto ustanovenia (čo je zákonnou povinnosťou súdu), správne
súd prvého stupňa posúdil v danej veci, aj bez návrhu, a na základe zákona, premlčanie nároku žalobcu.

Keďže dospel k záveru o neskorom uplatnení práva žalobcom, správne, z dôvodu premlčania, jeho
nárok zamietol.
16. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil, pretože sa s týmto záverom
stotožnil.
17. Odvolací súd v zmysle ustanovenia § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP o nároku na náhradu
trov odvolacieho konania rozhodol tak, že žalovaným, ktorí boli v odvolacom konaní úspešní, nárok na

náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, aj keď principiálne by bolo namieste priznanie náhrady trov
konania žalovaným, v prejednávanej veci však možnosť priznania náhrady vylučovalo to, že žalovaným
v odvolacom konaní preukázateľne žiadne účelne vynaložené výdavky ako trovy konania nevznikli (§
256 ods. 1 CSP a contrario i za použitia analógie podľa čl. 4 ods. 1 CSP).

18. Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v

lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).