Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 27. február 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7Co/156/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115205124
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8115205124.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr.
Martina Fiľakovského a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobcov 1) mal. H. W., nar. X.X.XXXX,
bývajúcej v Y. č. 396 a 2) mal. B. W., nar. XX.X.XXXX, bývajúcej v Y. č. XXX, zast. kolíznym opatrovníkom
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov, za účasti matky N. W., nar. XX.X.XXXX, bývajúcej v
Y. č. XXX proti žalovanému K. Bílemu, nar. X.XX.XXXX, bývajúcemu v Y. č. XXX, právne zastúpeného

Mgr. Petrom Troščákom , advokátom so sídlom v Prešove, na ul. Hlavnej č. 50, o určenie otcovstva, o
odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 6.6.2016 č.k. 9C/85/2015 - 71 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok vo výroku o určení výživného na mal. H. za obdobie od 3.3.2012 do 2.3.2015, vo
výroku o určení výživného na mal. B. za obdobie od 29.6.2014 do 2.3.2015, vo výroku o zameškanom
výživnom na mal. H., vo výroku o zameškanom výživnom na mal. B. a vo výroku o povinnosti žalovaného
nahradiť trovy konania štátu a v rozsahu zrušenia v r a c i a vec súdu 1. inštancie na ďalšie konanie

a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Prvoinštančný súd napadnutým rozsudkom určil, že žalovaný je otcom mal. H. W. a mal. B. W..
Maloleté deti zveril do osobnej starostlivosti matky. Žalovanému uložil povinnosť platiť na výživu mal. H.
výživné podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine od 3.3.2012 a na výživu mal. B. výživné podľa § 62 ods. 3
Zákona o rodine od 29.06.2014. Zameškané výživné pre mal. H. vo výške 1.406,73 Eur a pre mal. B.

vo výške 652,93 Eur povolil žalovanému splácať v mesačných splátkach vo výške po 15 Eur pre každé
dieťa. Žalovanému bolo umožnené stretávať sa s mal. deťmi neobmedzene po vzájomnej dohode s
matkou, rešpektujúc denný režim detí. Žalobcom náhradu trov konania nepriznal a žalovanému uložil
povinnosť zaplatiť náhradu trov konania štátu vo výške 431,92 Eur.

2. Vykonaným dokazovaním a to konkrétne znaleckým posudkom č. 5/2016 RNDr. Angeliky Vasiľovej

bolo preukázané, že žalovaný je otcom mal. detí H. W. a B. W.. Mal. deti zveril do osobnej starostlivosti
matky, ktorá sa o nich stará od narodenia a táto jej starostlivosť je vyhovujúca. Styk žalovaného s
maloletými deťmi upravil ako neobmedzený na základe predchádzajúcej dohody rodičov, rešpektujúc
denný režim detí. Vyživovacia povinnosť žalovaného bola stanovená v rozsahu minimálneho výživného,
nakoľko jeho príjmy boli zväčša na úrovni minimálnej mzdy. Výživné bolo priznané u mal. H. 3 roky
spätneododňapodanianávrhuaumal.B.odjejnarodenia.Vzhľadomnamajetkovépomeryžalovaného

a výšku zameškaného výživného bolo povolené žalovanému splácať zameškané výživné v splátkach.

3. Pokiaľ ide o náhradu trov štátu súd postupujúc podľa ustanovenia § 148 ods.1 O.s.p. na náhradu
týchto trov zaviazal žalovaného, nakoľko tento účastník nespĺňa podmienky na oslobodenie od súdnych
poplatkov.

4. Proti tomuto rozsudku, a to konkrétne proti výroku o určení výživného na mal. H. za obdobie od
3.3.2012do2.3.2015,výrokuourčenívýživnéhonamal.B.zaobdobieod29.6.2014do2.3.2015,výrokuo zameškanom výživnom na mal. H., výroku o zameškanom výživnom na mal. B. a výroku o povinnosti
žalovaného nahradiť trovy konania štátu, podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Ako
dôvod uviedol, že v odôvodnení rozhodnutia sa neuvádza ani jeden dôvod hodný osobitného zreteľa

umožňujúci priznať výživné spätne odo dňa začatia konania. V tejto časti absentuje riadne odôvodnenie
rozhodnutia, čím došlo k porušeniu ustanovenia § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku. Rovnako
neboli správne posúdené podmienky oslobodenia od súdnych poplatkov na jeho strane, pretože tieto
podmienky nepochybne spĺňa. Sústavne zamestnaný nebol a preto nemohol poberať stále príjem na
úrovni minimálnej mzdy. Na č.l. 33 spisu sa nachádza potvrdenie od Úradu práce, sociálnych vecí

a rodiny Prešov, podľa ktorého žalovanému bola priznaná pomoc v hmotnej núdzi. Nevlastní žiaden
majetok väčšej hodnoty, nemá žiadne úspory a zo svojho minimálneho príjmu platí výživné na 8 mal.
detí, pričom na živobytie mu ostáva okolo 60 Eur mesačne.

5. Odvolací súd v zmysle zásad ustanovení § 65, § 66 a § 67 Civilného mimo sporového poriadku
preskúmal rozsudok v jeho napadnutej časti spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez

nariadenia pojednávania a zistil že odvolanie žalovaného je opodstatnené.

6. V súvislosti s odvolacími námietkami je potrebné poukázať na ustanovenie § 77 ods. 1 Zákona o
rodine, podľa ktorého právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia
súdneho konania. Výživné pre mal. dieťa možno priznať najdlhšie na dobu 3 rokov spätne odo dňa

začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

7. Vychádzajúc z tohto ustanovenia výživné možno v zásade priznať len odo dňa začatia súdneho
konania. Určitá výnimka je pri maloletých deťom, kedy je možné výživné priznať najdlhšie na dobu
3 rokov spätne odo dňa začatia konania, avšak len za predpokladu existencie dôvodov hodných

osobitného zreteľa. Uplatnenie tejto výnimky je potrebné zdôvodniť v odôvodnení rozhodnutia.

8. V prejednávanej veci výživné bolo stanovené spätne odo dňa začatia konania, avšak bez uvedenia
akýchkoľvek dôvodov. Rovnako vo vzťahu k uloženiu povinnosti žalovanému nahradiť trovy konania
štátu je len stručne konštatované nesplnenie podmienok u tohto účastníka na oslobodenie od súdnych

poplatkov. Aká je konkrétna výška príjmov žalovaného a či ide o príjmy trvalé z rozhodnutia sa zistiť
nedá. Nie je dokonca zrejmé, koľko vyživovacích povinností k mal. deťom má žalovaný. V rozhodnutí
sa uvádza 5 detí, kým žalovaný hovorí o 8 mal. deťoch.

9. Obsahové náležitosti rozsudku určuje ustanovenie § 220 CSP. Ich správnosť a úplnosť je

predpokladom vykonateľnosti a preskúmateľnosti rozhodnutia. Či je rozhodnutie preskúmateľné alebo
nie sa dá zistiť len z jeho odôvodnenia.

10. V tejto súvislosti je právne významné ustanovenie § 220 ods. 2 CSP, podľa ktorého v odôvodnení
rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil a aké

prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany
použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty
strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov
vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil,
prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Obdobným spôsobom náležitosti odôvodnenia rozsudku upravovalo ustanovenie § 157 ods. 2 O.s.p. v
znení účinnom do 30.06.2016.

11. Štruktúra odôvodnenia rozsudku je v priamej spojitosti so základným právom na súdnu ochranu
podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Ak súd pri odôvodňovaní rozsudku nepostupuje

spôsobom, ktorý záväzne určuje ustanovenie § 220 ods. 2 CSP dochádza nielen k tomu, že rozsudok
je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov alebo pre ich nezrozumiteľnosť, ale aj k tomu, že základné
právonasúdnuochranuniejenaplnenéreálnymobsahom.Konaniearozhodovanievšeobecnýchsúdov
sa uskutočňuje v predpísanom ústavnom a zákonnom rámci, rešpektovanie ktorého vylučuje svojvôľu v
ich postupe, pričom vylúčenie svojvôle sa zabezpečuje viacerými prostriedkami, vrátane ich povinnosti

svoje rozhodnutia odôvodniť. Odôvodnenie rozhodnutí dovoľuje účastníkom konania posúdiť ako súd
v ich veci vyložil a aplikoval príslušné predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní
o veci samej.12. Vydaním nepreskúmateľného rozhodnutia sa účastníkovi odníma možnosť v odvolacom konaní
riadne brániť svoje práva a oprávnené záujmy nakoľko je problematické zaujímať stanoviská k
nezrozumiteľnému alebo nedostatočne zdôvodnenému rozhodnutiu.

13. Keďže nedostatočne zdôvodnenie rozhodnutia je potrebné hodnotiť ako nesprávny procesný postup
súdu, ktorým bolo znemožnené žalovanému, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia
§ 389 ods. 1 písm. b) CSP rozsudok vo výroku o určení výživného na mal. H. za obdobie od 3.3.2012

do 2.3.2015, vo výroku o určení výživného na mal. B. za obdobie od 29.6.2014 do 2.3.2015, vo výroku
o zameškanom výživnom na mal. H., vo výroku o zameškanom výživnom na mal. B. a vo výroku o
povinnosti žalovaného nahradiť trovy konania štátu zrušil a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP).

14. Po vrátení veci bude potrebné riadne odôvodniť priznanie výživného za dobu spätne odo dňa začatia

konania a zistiť príjmové pomery žalovaného a počet jeho vyživovacích povinnosti.

15. Prvoinštančný súd, ktorý je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu ( § 391 ods. 2 CSP) v
novom rozhodnutí rozhodne aj o trovách odvolacieho konania ( § 396 ods. 3 CSP).

16. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).