Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 13. jún 2016

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 7C/49/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7613232789
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Puklušová

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2016:7613232789.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudkyňa JUDr. Darina Puklušová, v právnej veci žalobcu: EOS

KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpený
TOMÁŠ KUŠNÍR s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovaným: 1./ T. B., M..
X. XX. XXXX, bytom C. X, XXX XX B., zastúpený opatrovníčkou JUDr. Gabrielou Lukáčovou, vyššou
súdnou úradníčkou Okresného súdu Košice - okolie, 2./ L. B., M.. XX. XX. XXXX, bytom C. XXXX/X,
XXX XX B., o zaplatenie 2.598,98 eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi do 15 od právoplatnosti
tohto rozsudku sumu 2.598,98 € s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 2.598,98 € od 13.2.2012

do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 81,79 € a trovy konania - náhradu súdneho poplatku vo
výške 155,50 € a trovy právneho zastúpenia na účet právneho zástupcu žalobcu Advokátskej kancelárie
TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o. so sídlom v Bratislave vo výške 730,90 eur.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom zo dňa 5. 11. 2013 sa žalobca domáhal od žalovaných zaplatenia dlžnej istiny vo výške
2.598,98 eur s príslušenstvom titulom nezaplatených peňažných prostriedkov, ktoré boli žalovaným
poskytnuté právnym predchodcom Slovenskou sporiteľňou, a. s. so sídlom v Bratislave a zároveň žiadal
náhradu vzniknutých trov konania.

V odôvodnení návrhu uviedol, že podľa Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 20. 12. 2011 uzavretej
medzi postupcom Slovenská sporiteľňa, a. s. so sídlom v Bratislave a žalobcom, postúpil postupca
na žalobcu pohľadávku voči žalovaným. Postupca dňa 19. 5. 2003 uzatvoril so žalovanými Zmluvu
č. XXXXXXXXX (ďalej len Zmluva), ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky (ďalej VOP)
postupcu v znení ich dodatkov. Na základe tejto zmluvy žalovaným boli poskytnuté peňažné prostriedky
- úver vo výške 6.638,78 eur (200.000,- Sk), ktorý mal byť splácaný mesačne po 89,62 eur (2.700,- Sk)
vždy k 10. dňu v mesiaci. Žalobca si v tomto konaní uplatňuje splátky úveru splatné od 10. 11. 2010 do

10. 3. 2013 v počte splátok 29 a celkovej výške 2.598,98 eur.

Podmienky splácania a následky neplnenia zmluvných povinností sú upravené v zmluve a vo VOP.
Nakoľko žalovaní neplnili v stanovených termínoch splátky, porušili svoju povinnosť v zmysle predmetnej
zmluvy.

Postupca žalobcu vyzval na úhradu dlžnej sumy. Pohľadávka žalobcu ku dňu postúpenia bola vo

výške 8.335,96 eur, ktorá pozostávala z istiny 7407,85 eur, riadneho úroku 154,05 eur, úroku z
omeškania 765,09 eur, ostatného príslušenstva vo výške 8,97 eur. Sumu 8,97 eur predstavujúcu ostatné
príslušenstvo a poplatky a sumu 765,09 eur predstavujúcu úrok z omeškania si žalobca v tomto konaní
neuplatňuje. Splátky pôvodne splatné od 20. 2. 2012 do 10. 3. 2013 sa stali splatnými dňa 12. 2. 2012,kedy žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Uplatňovaná dlžná suma ku dňu podania návrhu
pozostáva z 29 neuhradených splátok v celkovej výške 2.598,98 eur (rozdiel medzi neuhradenými
splátkami úveru a súčet všetkých mesačných platieb započítaných na tieto splátky). Žalobca ďalej v

návrhu jednotlivo vyčíslil úroky z omeškania z jednotlivých neuhradených splátok v počte 29.

Žalobca k žalobe predložil dôkazné listiny, a to Zmluvu o postúpení pohľadávok s prílohou, Zmluvu o
splátkovom úvere, Všeobecné obchodné podmienky, výstup z bankového systému (príloha k zmluve o
postúpení pohľadávok a VOP k tomu patriace), oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru.

Súd vo veci vydal dňa 5. 11. 2013 platobný rozkaz, ktorý nebolo možné žalovanému v 1. rade doručiť,
preto bol následne uznesením zo dňa 27. 1. 2014 podľa § 173 ods. 2 O.s.p. zrušený a súd žalovanému v
1. rade pre toto konanie ustanovil opatrovníčku vyššiu súdnu úradníčku Okresného súdu Košice okolie,
ktorá sa pojednávania osobne nezúčastnila, a preto súd pojednával za jej neprítomnosti.

Žalovaná v 2. rade platobný rozkaz prevzala, na adrese W. Č.. XX, B., na túto adresu jej súd zaslal
aj predvolanie na pojednávanie, žalovaná sa však pojednávania osobne nezúčastnila, k žalobe, ani k
platobnému rozkazu sa písomne nevyjadrila, preto súd podľa § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával za jej
neprítomnosti.

Rozsudkom zo dňa 17. 3. 2014 po vykonanom dokazovaní vychádzajúc z dôkazných listín predložených
žalobcom, po zistení, že nárok žalobcu je v celom rozsahu odôvodnený, súd rozsudkom rozhodol tak,
že určil žalovaným v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcom požadovanú dlžnú sumu s
príslušenstvom a nahradiť mu vzniknuté trovy konania. Proti tomuto rozsudku sa odvolala žalovaná v 2.
rade. V odvolaní vzniesla námietku premlčania, ktorú odôvodnila tým, že žalobca sa domáha zaplatenia

dlhu, ktorý vznikol pôvodnému veriteľovi Slovenskej sporiteľni, a. s. Bratislava, pričom spotrebiteľský
úver bol uzavretý ešte dňa 19. 5. 2003. Považuje za zvláštne, že v roku 2011 sa tento úver z roku 2003
stal predmetom obchodu a tento premlčaný nárok prešiel zo Slovenskej sporiteľne, a. s. na terajšieho
žalobcu. Ďalej uviedla, že manžel od roku 2004 nepracoval, v roku 2005 odišiel do zahraničia, kde
je dodnes. Ona nepracuje od roku 2007. Nemajú žiaden hnuteľný a nehnuteľný majetok. Ona žije a

existuje iba vďaka jej dcéram, lebo ináč by bola bezdomovec. Pôvodný veriteľ si mal u nich svoje práva
uplatňovať v čase, keď ešte mali auto a 4-izbový byt, ktorý im však bol vydražený. Z uvedených dôvodov
navrhovala žalobu zamietnuť.

Uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 16. 3. 2016 bol rozsudok prvostupňového súdu zrušený

a vec bola vrátená na ďalšie konanie. Odvolací súd sa nezaoberal meritom veci, nakoľko zistil, že
prvostupňovým súdom neboli splnené zákonné podmienky na vykonanie pojednávania v neprítomnosti
žalovanej v 2. rade, nakoľko u tejto nebolo vykázané doručenie predvolania na pojednávanie na deň 17.
3. 2014. Týmto postupom bola odňatá možnosť žalovanej v 2. rade konať pred súdom.

Predmetné uznesenie krajského súdu súd doručil všetkým účastníkom, teda právnemu zástupcovi
žalobcu, ustanovenej opatrovníčke žalovaného v 1. rade a žalovanej v 2. rade L. B. a vytýčil
pojednávanie na deň 13. 6. 2016. Tohto pojednávania sa zúčastnila právna zástupkyňa žalobcu
T.. I. U. na základe substitučného splnomocnenia. Táto na podanom návrhu naďalej trvala aj s
poukazom na doteraz predložené dôkazy, aj vzhľadom na skutočnosť, že žalovaní v 1. a 2. rade zo

žalovanej sumy doposiaľ nič neuhradili. Ustanovená opatrovníčka žalovaného v 1. rade sa pojednávania
nezúčastnila. Prítomná nebola ani žalovaná v 2. rade, u ktorej bolo vykázané doručenia predvolania na
toto pojednávanie prevzatím predvolania podľa priloženej doručenky dňom 23. 5. 2016. Aj napriek tomu,
že žalovaná v 2. rade mala o pojednávaní vedomosť, sa ho osobne nezúčastnila, ani žiadnym spôsobom
svoju neúčasť neospravedlnila. Preto súd za použitia ustanovení § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával za jej

neprítomnosti, ako aj za neprítomnosti opatrovníčky žalovaného v 1. rade.

Nakoľko žalovaná v 2. rade v odvolaní vzniesla námietku premlčania, súd sa zaoberal predovšetkým
touto námietkou.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka, úverovou zmluvou sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažného prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.Podľa § 2 písm. a/ zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v platnom znení a účinnom v
čase uzatvoria zmluvy o splátkovom úvere, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom

dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme,

Súd predmetný záväzkový vzťah uzavretý medzi účastníkmi konania podľa § 497 a nasl. Obchodného
zákonníka v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení posudzuje ako spotrebiteľskú zmluvu

podľa § 52 a § 54 a nasl. Občianskeho zákonníka.

Súd sa teda nestotožňuje s právnym stanoviskom žalobcu, ktorý uviedol v písomnom vyjadrení k
odvolaniu zo dňa 7. 8. 2014, v ktorom v súvislosti so vznesenou námietkou premlčania poukazuje na
ustanovenie § 387 ods. 1 a § 397 Obchodného zákonníka, podľa ktorých je premlčacia doba pre
žalobcom uplatňované právo 4 roky. Žalobca má teda zato, že v danom prípade je potrebné jeho nárok

posudzovať ako obchodno - záväzkový vzťah. Súd má zato, a podľa doterajšej súdnej praxe v súvislosti
so vznesenou námietkou premlčania poukazuje na vyššie citované zákonné ustanovenie (Zákon č.
258/2001 Z. z. v spojení s § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka), podľa ktorých predmetný záväzkový
vzťah treba posudzovať ako občianskoprávny vzťah a v súvislosti s takýmto hodnotením je potrebné
posudzovať aj vznesenú námietku premlčania.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 103 Občianskeho zákonníka ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia
doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným

celý dlh ( § 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

Podľa § 112 Občianskeho zákonníka ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného
príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu
konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u

iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.

Podľa § 5b zákona č. 102/2014 Z. z., ktorým bol novelizovaný zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane
spotrebiteľa, ktorá novela nadobudla účinnosť dňa 13. 6. 2014 o ochrane spotrebiteľa orgán rozhodujúci
o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na

oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania, alebo na inú zákonnú
prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bárnia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči
spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Otázkou, aký právny predpis je potrebné aplikovať na posúdenie premlčania v spotrebiteľských veciach,
sa zaoberal Najvyšší súd SR vo svojom uznesení pod sp. zn. 5 MCdo 20/2009 zo dňa 25. 1. 2011,
z ktorého vyplýva, že základnou otázkou pri vznesenej námietke premlčania je posúdenie, či ide o
obchodnoprávny vzťah, kedy je na mieste použitie 4-ročnej premlčacej doby, alebo občianskoprávny
vzťah, kedy je potrebné aplikovať 3-ročnú premlčaciu dobu v zmysle vyššie citovaných zákonných

ustanovení Občianskeho zákonníka.

Z listinných dôkazov predložených žalobcom súd vzal za preukázané, že žalobca vyhlásil mimoriadnu
splatnosť úveru dňa 12. 2. 2012, dňom nasledujúcim po tomto úkone, teda dňom 13. 2. 2012, začína
plynúť premlčacia lehota uplatneného nároku. Nakoľko žaloba bola podaná dňa 5. 11. 2013, žaloba je

tak podaná včas a žalovanou v 2. rade vznesená námietka premlčania je nedôvodná. Navyše žalobca si
uplatňuje úroky z omeškania len odo dňa 12. 2. 2012 z jednotlivých dlžných súm, a preto ním vypočítaný
úrok z omeškania vo výške 81,79 eur nie je premlčaným nárokom.Vzhľadom na novelizáciu Zákona o spotrebiteľských úveroch účinnú od 13. 6. 2014 - § 5b zákona
č. 102/2014 Z. z. súd by otázku premlčania v tomto konaní riešil aj keby nebola vznesená námietka
premlčania zo strany žalovaného.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom do 31.12.2007, (zmluva uzavretá
dňa 25.10.2006) spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy
upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane
dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom

vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom do 31.12.2007, spotrebiteľom je
osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej
alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 879j Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 568/2007 Z.z. účinného od 1.1.2008
ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 2008, vznik týchto
právnych vzťahov ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 2008 sa posudzujú podľa doterajších
predpisov.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom do 31.12.2007, zmluvné
podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech
spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva,
alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom do 31.12.2007, v pochybnostiach
o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Prevedeným dokazovaním, vychádzajúc z obsahu žalobného návrhu a predložených listinných dôkazov,
najmä z výpisu z úverového účtu žalovaných a prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok a oznámenia

o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru, vzal súd za preukázané, že žaloba je v celom rozsahu
opodstatnená, a preto určil žalovaným v 1. a 2. rade povinnosť v znení, ako je uvedené v enunciáte
tohto rozsudku. Rozhodol tak potom, čo zistil, že obaja žalovaní, teda T. B. aj L.. L. B. podpísali dňa
19. 5. 2003 so Slovenskou sporiteľňou, a. s. so sídlom Suché Mýto 4, Bratislava ako veriteľom Zmluvu
o splátkovom úvere pod č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej obaja žalovaní ako dlžníci prevzali úver

vo výške 200.000,- Sk s úrokovou sadzbou 9,80 % p. a.. Poplatok za poskytnutý úver bol dohodnutý
vo výške 2 % z výšky úveru, ktorý bol splatný pri podpise Zmluvy, poplatok za správu úveru 100,- Sk
štvrťročne, splátky boli dohodnuté na sumu 2.700,- Sk k 10. dňu v mesiaci. Zároveň bola dohodnutá
splatnosť 1. splátky ku dňu 10. 6. 2003 a konečná splatnosť úveru k 10. 3. 2013. Ako už bolo vyššie
uvedené a ako vyplýva z dôkazných listín predložených žalobcom, žalovaní porušili svoju povinnosť,

ktorá im vyplývala z predmetnej zmluvy. Prestali splácať dohodnuté pravidelné splátky, preto žalobca
následne vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru dňa 12. 2. 2012. Zo splatných splátok úveru si žalobca
vyčísľuje úrok z omeškania len od uvedeného dátumu mimoriadnej splatnosti úveru. Podľa vyjadrenia
právnej zástupkyne žalobcu pokiaľ by tento mal požadovať pôvodne dojednané úroky z omeškania,
dlh by bol vo výške takmer 8.000,- eur. Vzhľadom na to, že žalobca úroky z omeškania, ktoré sú

však už premlčané, v tomto konaní od žalovaných nepožaduje, dlžná suma je vo výške 2.598,98 eur
s príslušenstvom.

Podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy

odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení.
Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení
úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z
omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Nakoľko žalovaní nezaplatením dlžnej sumy sa dostali do omeškania, v zmysle ustanovení § 517 ods.
1, 2 Občianskeho zákonníka v súlade s § 3 vládneho nariadenia č. 87/95 Z. z., súd priznal žalobcovi
ním požadovaný zákonný úrok z omeškania.Základná úroková sadzba ku dňu omeškania bola vo výške 1 %, preto má žalobca nárok na úroky z
omeškania vo výške 9 % p. a. z dlžnej sumy.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal žalobcovi, ktorý mal v konaní
úspech, ich náhradu. Určil žalovaným povinnosť zaplatiť náhradu súdneho poplatku vo výške 155,50
eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 730,90 eur vrátane DPH na účet právneho zástupcu žalobcu
podľa vyhlášky č. 655/2004 Z. z.. Tieto trovy pozostávajú z 4 úkonov po 101,25 eur (prevzatie, príprava

zastúpenia, spísanie a podanie návrhu, vyjadrenie k odvolaniu, účasť na pojednávaní dňa 13. 6. 2016),
plus 2x 7,81 eur, 1x 8,04 eur, 1x 8,58 eur - režijný paušál, všetko vrátane 20 % DPH, t. j. spolu vo
výške 524,64 eur.

Súd ďalej priznal žalobcovi cestovné náhrady jeho právneho zástupcu a náhradu za stratu času pri
ceste na pojednávanie dňa 13. 6. 2016 z Košíc do Spišskej Novej Vsi a späť, a to pri použití osobného

motorového vozidla Audi A6 KE 684 IN, základná náhrada za cestu je vo výške 35,50 eur (0,183 eur/
km, t. j. 194 km x 0,183 eur/km), plus náhrada za spotrebované pohonné hmoty pri priemernej spotrebe
5,0 l/100 km, t. j. 10,53 eur, spolu 46,03 eur + 20 % DPH 9,21 eur, cestovné spolu vo výške 55,24 eur,
plus náhrada za stratu času pri predmetnej ceste, a to 6 začatých polhodín, t. j. 6x 14,30 = 85,80 eur,
plus 20 % DPH 17,16 eur, spolu náhrada za stratu času vo výške 102,96 eur, hotové výdavky sú tak

vo výške 206,26 eur.

Spolu trovy právneho zastúpenia sú vo výške 730,90 eur.

Súd nepriznal žalobcovi náhradu trov konania za písomné podanie protistrane - pokus o zmier, nakoľko

tento úkon bol vykonaný pred začatím konania, teda pred podaním žaloby.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach do
15 dní od jeho doručenia v 2 vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/95 Zb., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých
detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.