Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. júl 2017

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 14Csp/49/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6617209093
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 07. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Račko
ECLI: ECLI:SK:OSLC:2017:6617209093.1

Uznesenie

Okresný súd Lučenec v spore žalobcov 1.R. T., V. XX.XX.XXXX, P. K., V. XX a 2.I. I., V. XX.XX.XXXX,
P. K., V. XX, N. O.: D. T., V.. XX.XX.XXXX, P. XXX XX P. XX, Š. N. T. proti žalovaným I. Prvá stavebná
sporiteľňa, a.s. IČO: 31 335 004, Bajkalská 30, Bratislava, II. Dražby a reality PAMAŠA, s.r.o. kpt.
Nálepku 31, Levice, IČO: 36 706 655 v konaní o neplatnosť zmluvy a ochranu práv spotrebiteľa a
neodkladnom opatrení takto

r o z h o d o l :

Súd ukladá žalovanému I. zdržať sa výkonu záložného práva do právoplatného rozhodnutia veci samej
a ukladá žalovanému II. zdržať sa úkonov smerujúcich k uskutočneniu dobrovoľnej dražby nehnuteľností
vo vlastníctve žalobcu 1. zapísané na LV č.6324 katastrálneho územia Lučenec obec K., Okres K., byt č.
16, poschodie 7, vchod č.26, ktorá nehnuteľnosť je vo výlučnom vlastníctve I. I., I.. I., V.. XX.XX.XXXX,
P. V. XX, XXX XX K., SR v podiele 1/1, do právoplatného rozhodnutia veci samej.

O trovách bude rozhodnuté v osobitnom uznesení.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia 1., 2. podali na tunajšom súde žalobu o neplatnosť zmluvy o ochrane práv spotrebiteľa,
ako aj návrh neodkladného opatrenia, na tom skutkovom základe, že dňa 18.08.2011 uzatvoril žalobca
1. ako dlžník so žalovaným I. ako veriteľom Zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere
rozdelená nasledovne: mimoriadny medziúver vedený pod č. 1420141103 vo výške 31500,00 Eur,

následne po splnení zmluvných podmienok zmenený na stavebný úver vedený pod č. 1420141402 vo
výške 18900,00 Eur (ďalej len „Zmluva"), pričom záväzok dlžníka z predmetnej zmluvy bol zabezpečený
záložným právom zriadeným v prospech žalovaného I. na zabezpečenie pohľadávky podľa bodu
III. „Zmluvy", ktorá súčasne slúži aj ako Zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti pre
nehnuteľnosti - zapísané na LV č. XXXX katastrálneho územia K. obec K., okres K. byt č. 16, poschodie
7, vchod č. 26. Nehnuteľnosť je vo výlučnom vlastníctve I.F. I., I.. I., V..XX.XX.XXXX, P. V. XX, XXX

XX K., T.. Záložný veriteľ žalovaný v I. rade vzhľadom na to, že nedošlo podľa neho k úhrade celého
dlhu pristúpil k výkonu záložného práva prostredníctvom postúpenia pohľadávky vyplývajúcej zo Zmluvy
o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 18.08.2011 na tretiu osobu Dražby a reality
PAMAŠA,s.r.o. (ďalej len „žalovaný II. bez právneho dôvodu. Namiesto ústretovosti a snahy banky
preklenúť ich náročnú situáciu, pomôcť im v situácii, sa dočkali akurát oznámenia o začatí výkonu
záložného práva, v ktorom im banka oznámila dlžnú sumu na poskytnutom úvere 32 742,45 Eur a

zároveň im bolo oznámené, že k výkonu záložného práva dôjde formou dobrovoľnej dražby. Banka
nebrala vôbec ohľad na ich bezvýchodiskovú situáciu. Nič na tom nezmenia ani tvrdenia banky, že
záložné právo sa vykonáva až teraz, keďže dôležité bolo práve neprimerané zosplatnenie úveru - banka
nastavila zmluvné, podmienky tak, že po zosplatnení úveru ju už platenie v splátkach nezaujíma a
bežný spotrebiteľ je odkázaný na bezvýchodiskovú životnú situáciu, na ktorej konci je strata strechy nad
hlavou. Banky majú povinnosť postupovať nielen v súlade so zákonom, bankovou obozretnosťou, ale

voči obyčajným spotrebiteľom predovšetkým primerane a v súlade s odbornou starostlivosťou a dobrými
mravmi (§2 písm. u) a §4 ods.8 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa), aby spotrebiteľovnevystavila neprimeranému výkonu záložného práva a záložné právo má byť výhradne iba „ultima
ratio" spôsobom uspokojenia pohľadávky. Banka nerešpektovala nič - žiadnu primeranosť vo svojom
postupe a za každú cenu chce vykonať záložné právo, neponúkla žiadnu reštrukturalizáciu, odklad

splátok, ani nič podobné, a to napriek tomu, že vedela o ťažkej situácií. Práve naopak snaha bánk
je dokonca odkázať na požičanie si peňazí od nebankových subjektov, namiesto toho, aby sa snažili
reštrukturalizovať úver. Žalobca 1. namieta teda, že nemôže požívať súdnu ochranu taký výkon práva,
ktorý je neprimeraný alebo sa prieči dobrým mravom (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Ústavne
konformný nemôže byť výkon práva, ktorý je neprimeraný a zasahuje do práva na obydlie. Nie je mu

jasné, prečo banka sa nesnažila uplatniť právo prostredníctvom exekúcie. To že sa dražby zneužívajú
a obchádza sa primeranejšia exekúcia potvrdzujú aj súdy. Napriek tomu je ako žalobca 1. ochotný
po toto ťažké obdobie splácať aspoň minimálnou čiastkou pokiaľ sa situácia v ich rodine nestabilizuje.
Zmluva o mimoriadnom medziúvere a spotrebnom úvere č. 1420141103, č. 1420141402 bola uzavretá
na základe nekalých praktík a do zmluvy boli včlenené neprijateľné podmienky. Zmluva bola uzavretá
v rozpore so smernicou Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských

zmluvách, pretože táto smernica platí tiež pre obchody, podnikanie alebo profesie verejného charakteru
a ukladá vypracovanie zmlúv jednoduchou zrozumiteľnou rečou pre spotrebiteľa, aby mal príležitosť
preskúmať všetky podmienky aby nemal o nich pochybnosti a rovnako zaväzuje dodávateľa poskytnúť
odbornú pomoc, ktorá nebola pri uzatváraní zmluvy poskytnutá. Žalovaný I. už pri podpise zmluvy
nepostupoval s odbornou starostlivosťou. Žalobca 1. mal za to, že podmienky v zmluve sú také, ako boli

v zmluve podpísané. Právne úkony dodávateľa boli v rozpore so zákonom a priečia sa dobrým mravom.
Zmluvný vzťah sa dostal do neudržateľného stavu, pretože došlo k značnej nerovnováhe v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Zmluva je formulárová, typová a predtlačená
a žalobca 1. nemohol jej obsah ovplyvniť, musel zmluvu podpísať v celku jedným podpisom. V zmluve
bolo dohodnuté splácanie nasledovne: mimoriadny medziúver: - mesačne poukazovať na účet zmluvy

o stavebnom sporení č. 1420141402 vklad vo výške 50,40 Eur - splácať úroky z mimoriadneho úveru
zodpovedajúcevýškeúrokovejsadzbyuvedenév„Zmluve"-niesúpresnestanovené-súčasnesúrokmi
uhrádzaťmesačnepoplatokzapoistenietypuAvovýške12,60Eur.Stavebnýúver:-mesačnesplatbami
vo výške 218,14 Eur uhradiť plnú výšku poskytnutého stavebného úveru a súčasne uhrádzať mesačne
poplatok za poistenie typu A vo výške 12,60 Eur a to jednou platbou v celkovej výške 230,74 Eur na účet

stavebnéhoúveruč.1420141402.Prostriedkyzposkytnutéhomedziúveruč.1420141103a1420141402
mali byť prednostne použité na splatenie úveru č. XXXXXXXXX/XXXX v SLSP a.s. Splácanie úveru
bolo dohodnuté citujem „až do zaplatenia" a nebol určený deň poslednej splátky. Dodávateľ banka dňa
29.11.2016 zaslala žalobcovi Oznámenie o začatí výkonu záložného práva čím použila nátlak (§ 192
Trestného zákona) a hrubý nátlak (§ 190 Trestného zákona) a preto ide o neplatný právny úkon z ktorého

nemôžu plynúť platné právne účinky.

2.Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

3.Podľa ustanovení § 52, § 53, § 54 Občianskeho zákonníka dodávateľ banka už pri uzatváraní zmluvy
konalanekaloadojednalaneprijateľnépodmienky.Podľa§53ods.4)písm.i)Zaneprijateľnépodmienky
sa považujú ustanovenia ktoré umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez
dôvodu dohodnutého v zmluve. Podľa § 53 ods. 4) písm. l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú
spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah

mala niesť iná zmluvná strana.

4.Podľa § 53 ods. 4 písm. o) oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so
zmluvou, alebo ktoré priznávajú právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi.

5. Podľa § 53 ods. 7 zabezpečenie splnenia záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy prostredníctvom
zabezpečovacieho prevodu práva je pri spotrebiteľskej zmluve neprípustné.
Dodávateľ banka v tomto konaní ako žalovaný 1. predložil úverové podmienky a sadzobník
v nesúlade a v rozpore so zákonom. Žalovaný 1. zanedbal svoju povinnosť odbornej starostlivosti (§
2 písm. u) zákona o ochrane spotrebiteľa. Zanedbanie povinnosti odbornej starostlivosti je v zmysle

zákona o ochrane spotrebiteľa považované za nekalú obchodnú praktiku, ktorá je podľa § 7 ods. 1 cit.
zákona zakázaná. Množstvo neprijateľných zmluvných podmienok a systém sankcií sú nastavené tak,
že v prípade omeškania so splácaním je žalobca v nevýhodnom postavení ako slabšia zmluvná strana,
čo zakladá hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán a v jeho neprospech, čozákonodarcaoznačilzaneprijateľné(§53ods.1Občianskehozákonníka).Žalobca1.jepresvedčený,že
žalovanýI.vočinemupoužilneprijateľnézmluvnépodmienkyanečestnýpostup,atedaporušil§3ods.3
zákona ě. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Týmto žalobca žiada súd, aby tieto podmienky vyhlásil

zaneprijateľnépodľa§153ods.3Občianskehosúdnehoporiadkuktorýplatilvčasekeďtietoskutočnosti
nastali. Predmetná Zmluva o úvere obsahuje vyššie uvedené neprijateľné zmluvné podmienky, najmä
si však na jej základe žalovaný I. uplatňoval zaplatenie toho čo nemožno vnímať inak, ako úžeru.

6.Podľa § 235 Trestného zákona súčasťou skutkovej podstaty, ale na účely tzv. civilnoprávnej úžery

okruh kvalifikačných kritérií nie je taxatívny (porov. rozhodnutie rak. Najvyšší súdny dvor OGH 3Ob
816/53). K otázke tzv. civilnoprávnej úžery a z tohto dôvodu neplatnosti zmluvy úverovej povahy teda k
skutkovej podstaty trestného činu úžery pri nepreukázaní úmyslu odvolací súd poukazuje na rozsudok
NS ČR 2 1 Cdo 1484/2004. Preto civilnoprávnu úžeru je právny úkon absolútne neplatný pre rozpor s
dobrými mravmi (§ 39 OZ). Ak by sa preukázal najmenej nepriamy úmysel veriteľa, išlo by pre zmenu o
neplatnosť úverovej zmluvy pre rozpor so zákonom, Trestným zákonom § 235 TZ.

7.Podľa ustálenej súdnej praxe je v rozpore so zákonom a dobrými mravmi, ak si dodávateľ banka
(žalovaný I.) účtuje poplatok za poskytnutie úveru, žiada neprimerane vysoký úrok a neuvádza RPMN.
Ide o neprijateľné zmluvné podmienky. Ako neprijateľnú podmienku vyhodnotil obdobné konanie aj
Krajský súd v Prešove v rozsudku zo dňa 21.11.2012, spis. zn. 18Co 109/2011 v ktorom uvádza: V tomto

duchu je poskytnutie úveru za stavu, že si z neho ešte pred jeho poskytnutím dodávateľ zinkasuje nejakú
jehočasťvrozpores„ratiolegis"právnejúpravyúveru...Takétoúverovanieodporujeajspotrebiteľskému
právu, pretože sa spotrebiteľovi poskytuje úver na jeho ekonomické využitie v krátenej výške a úroky sa
pritom počítali aj z neposkytnutých peňažných prostriedkov.... Splácanie úveru, ktorý nebol poskytnutý
na jeho ekonomické využitie, nedáva žiadny zmysel ani logiku. Odvolací súd preto prisudzuje zmluvnej

podmienke o započítaní si splátky 603 € v okamihu poskytnutia úveru vlastnosť neprijateľnej zmluvnej
podmienky v spotrebiteľskej zmluve, pretože ako vyplýva z vyššie uvedenej definície takáto zmluvná
podmienka odporuje „ratio legis" inštitútu úveru.

8. Žalobcovia 1., 2. ďalej uviedli, že z právoplatného rozsudku Krajského súdu v Prešove, sp. zn.

17Co/183/2014: Podľa ustálenej judikatúry systém ochrany zavedený Smernicou Rady 93/13 EHS o
nekalých zmluvných podmienkach vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom
nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti,
a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred dodávateľom bez toho, aby
mohol vplývať na ich obsah (rozsudky súdneho dvora EU z 27.6.2000, Oceáno Grupo Editorial a Salvat

Editores, C-240/98 až C-244/98, Zb. s I-4941, bod 25, ako aj z 26.októbra 2006, Mosta Claro, C-168/05,
Zb. s. 1-10421, bod 25, tiež čl. 37 uznesenia súdneho dvora vo veci C-76/10 Pohotovosť/Korčkovská).
Žalovaný 1/ dodávateľ/veriteľ vedome, na škodu mnohých spotrebiteľov obchádza zákon v snahe získať
tak pre seba výhodnejšie postavenie, núti spotrebiteľa spotrebiteľskou zmluvou k takému konaniu, ktoré
nie je povinný vykonať, s cieľom obchádzať ustanovenia Občianskeho zákonníka o ochrane spotrebiteľa

a ďalších predpisov poskytujúcich spotrebiteľskú ochranu. Slovná formulácia zmluvy nemusí priamo
odporovať doslovnému zneniu zákonného ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby
predmetné ustanovenie dodržané nebolo, teda zákon obchádza. V tejto súvislosti je veľmi významný
nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, spis. zn. PL. ÚS 16/95 zo dňa 24.05.1995, ktorý o. i. určuje,
že o obchádzanie zákona ide vtedy, ak je právnym úkonom dohodnuté niečo, čo síce nie je so zákonom

v priamom rozpore, ale svojimi dôsledkami sleduje cieľ, aby zákon dodržaný nebol.
Mnohé všeobecné a odvolacie súdy Slovenskej republiky opakovane a spravodlivo konštatujú, že
neinformovanosť spotrebiteľa, resp. jeho nedostatočná informovanosť aj z dôvodu roztrieštenosti
právnej úpravy spotrebiteľského práva, mu nemôže byť na ujmu. Účelom spotrebiteľského práva
je poskytnúť spotrebiteľovi ochranu v prípadoch, kde môže dodávateľ zneužiť neinformovanosť

spotrebiteľa tým, že do zmluvy zakomponuje zmluvné podmienky, ktoré sú v neprospech spotrebiteľa
a úlohou súdu je v takýchto prípadoch ex offo skúmať neprijateľnosť zmluvných podmienok a rozpor s
dobrými mravmi a v prípade, že sú zmluvné podmienky neprijateľné, zabezpečiť rýchlu a účinnú ochranu
spotrebiteľa. Argumenty o neplatnosti zmluvy § 37 Občianskeho zákonníka (1) Právny úkon sa musí
urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný (2) Právny úkon, ktorého predmetom je

plnenie nemožné, je neplatný Pri takomto veľkom počte hrubo nemorálnych a zneužívaných zmluvných
podmienok, ktoré zakladajú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa
nemôže obstáť ani zmluva o úvere ako celok. A to sme neuviedli ani všetky podmienky, ktoré možno
v zmluve a úverových zmluvných podmienkach spotrebiteľskej zmluvy považovať za neprimerané anekalé. Z týchto dôvodov navrhujeme, aby súd aplikoval ust. 4 41 OZ v jeho eurokonformnom výklade
s ust. čl. 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a
v súlade s cieľom a zmyslom čl. 169 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a čl. 38 Charty základných

práv Európskej únie, ktoré vyjadrujú enormný záujem EÚ na ochranu práv a záujmov Európskych
spotrebiteľov. Absolútna neplatnosť právneho úkonu vzniká priamo zo zákona a pôsobí s ohľadom na to,
že sa niekto tejto neplatnosti dovolal. Právne účinky absolútne neplatného právneho úkonu nevzniknú.
Nakoľko absolútna neplatnosť právneho úkonu vzniká priamo zo zákona a nie na základe správania sa
účastníkov konania. nemôže byť tento dôsledok odvrátený. t.j. absolútna neplatnosť, ani s poukazom na

princíp dobrých mravov. Súd musí z úradnej povinnosti vždy skúmať či právny úkon s ktorým sú spojené
právne následky je alebo nie je absolútne neplatný a to aj bez návrhu, či vznesenia námietky účastníka
o neplatnosti úkonu a k zisteniu neplatnosti vždy prihliadnuť pri vydaní rozhodnutia čl. 6 Smernice 93/13/
EHS, ktorý žiadame, aby naplnil súd je pritom kogentným ustanovením
- Súdny dvor EÚ to judikoval napríklad v rozsudkoch ASTURCOM, MOSTAZA CLARO -
ktoré požaduje, aby spotrebiteľa nezaväzovala zmluva ako celok v kontexte ochrany spotrebiteľa pred

používaním nekalých zmluvných podmienok. Ako naposledy rozhodol Súdny dvor EÚ v prípade C
76/10 Korčkovská proti POHOTOVOSŤ, s. r. o. v bode 50 uznesenie, „Vzhľadom na povahu a význam
všeobecného záujmu, na ktorom sa zakladá ochrana spotrebiteľov, ktorú smernica 93/13 zabezpečuje,
jej článok 6 musí byť považovaný za ustanovenie, ktoré je rovnocenné s vnútroštátnymi pravidlami,
ktoré v rámci vnútroštátneho právneho poriadku majú právnu silu noriem verejného poriadku (rozsudok

Asturcom Telecomunicaciones už citovaný, bod 52). " V súvislosti cit. rozhodnutím súdu zo 16. 11. 2010
vo veci Pohotovosť, s.r.o. c/a. Korčkovská C-76/10 a jeho čl. 50 sa uvádza, že jeho výklad je pre súdy
Slovenskej republiky záväzný, a to aj retroaktívne (rozsudok Súdneho dvora vo veci C-228/91 Roquette
Fréres a rozsudok vo veci C-137/94 Richardson).

9. Právo na ochranu spotrebiteľa podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý
svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom,
pretože ide o spotrebiteľskú zmluvu, ktorá obsahuje neprijateľné podmienky; § 53 ods. 1 Občianskeho
zákonníka hovorí o nerovnováhe o právach a povinnostiach medzi spotrebiteľom a dodávateľom, ktoré
sú v neprospech spotrebiteľa;

10. Banka vyžaduje podpisom od spotrebiteľa súhlas so sprístupnením a poskytnutím
všetkých údajov o všetkých úveroch a bankových zárukách poskytnutých dlžníkovi avšak dlžník
jej nedáva súhlas so spracovávaním a poskytovaním osobných údajov tretím osobám. Žalobca je
presvedčený, že banka konala v rozpore so zákonom o ochrane osobných údajoch.

Podľa § 4 ods. 4 zákona číslo 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, od spotrebiteľ a nemôže veriteľ
požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

11. Podľa § 3 ods. 5 zákona 150/2007 Z. z. „Proti porušeniu práv a povinností ustanovených
zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde ... domáhať

ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal
protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav. Osoba, ktorá na súde úspešne uplatní porušenia
práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané
finančné zadosťučinenie od toho, koho porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom
a osobitnými predpismi je

spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi. Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-334/92 zo dňa
16. 12. 1993 Teodoro Wagner Miret proti Fonde de Garantía Salarial body 20, 21, „po tretie, je potrebné
pripomenúť,žekeďsavykladáaaplikujevnútroštátneprávo,každývnútroštátnysúdmusípredpokladať,
že štát mal v úmysle v plnom rozsahu splniť povinnosti vyplávajúce z príslušnej smernice. Ako uviedol
Súdny dvor v rozsudku v prípade 106/89 Marleasing v La Comercial Internacional de Alimentación f

19901 ECR I-4135, bod 8, pri použití vnútroštátneho práva, či dotknuté ustanovenia boli prijaté pred
alebo po smernici, vnútroštátny súd je povolaný interpelovať ho v čo najväčšej možnej miere, vo svetle
znenia a účelu smernice, aby dosiahol cieľ sledovaný smernicou v súlade s odsekom 3 článku 189
Zmluvy. Zásada výkladu v súlade so smernicami musí byt dodržiavaná najmä tam, kde vnútroštátny súd
zvažuje ako v prejednávanej veci, či skôr účinné ustanovenia vnútroštátneho práva spĺňajú požiadavky

príslušnej smernice. Podľa rozsudkov Súdneho dvora (ES) vo veci 14/83 zo dňa 10. 4. 1984 Sabine von
Colson a Elisabeth Kamann proti Land Nordrhein-Westfalen bod 16 a vo veci 79/83 zo dňa 10. 4. 1984
Doroty Harz proti Deutsche Tradax GmbH bod 16, podľa odseku 3 článku 189 : „smernica je záväzná
pre každý členský štát, ktorému je určená, a to vzhľadom na výsledok, ktorý sa má dosiahnuť, pričomsa voľba ponecháva členským štátom možnosť voľby spôsobov a prostriedkov na zabezpečenie, že
smernica je implementovaná, táto sloboda nemá vplyv na povinnosť' všetkých členských štátov, ktorým
je smernica určená, prijať, v rámci ich vnútroštátnych právnych poriadkov všetky potrebné opatrenia,

aby zabezpečili, že smernica je plne účinná v súlade s cieľom, ktorý sleduje.

12. Podľa rozsudkov Súdneho dvora (ES) vo veci 14/83 zo dňa 10. 4. 1984 Sabine von Colson a
Elisabeth Kamann proti Land Nordrhein-Westfalen bod 26 a vo veci 79/83 zo dňa 10.4.1984 Doroty
Harz proti Deutsche Tradax GmbH bod 26 „avšak povinnosť členských štátov vyplývajúca zo smernice

dosiahnuť výsledok stanovený smernicou a ich povinnosť podľa článku 5 Zmluvy prijať všetky primerané
opatrenia, všeobecné alebo konkrétne, s cieľom zabezpečiť splnenie tejto povinnosti, je záväzná
pre všetky orgány členských štátov, v rámci ich jurisdikcie, vrátane súdov. Z tohto vypláva, že pri
aplikácii vnútroštátneho práva a najmä ustanovení vnútroštátneho práva zavedených osobitne s cieľom
implementovať smernicu (v prejednávaných veciach 76/207), je vnútroštátny súd povinný vykladať svoje
vnútroštátne právo vo svetle znenia a účelu smernice s cieľom dosiahnuť výsledok podľa tretieho odseku

článku 189."

13. Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-168/05 zo dňa 26. 10.2006 Elis maria Mostaza Claro
proti Centro Móvil Milenium SL bod 27 „na základe týchto zásad Súdny dvor rozhodol, že možnosť
súdu skúmať ex offo nekalú povahu podmienky predstavuje prostriedok vhodný zároveň na dosiahnutie

výsledku stanoveného v článku 6 smernice, teda zabránenie tomu, aby jednotlivý spotrebiteľ nebol
viazaný nekalou podmienkou, a na prispenie k splneniu cieľa stanoveného v jej článku 7, pretože takéto
preskúmanie môže mať odradzujúci účinok prispievajúci k ukončeniu používania nekalých podmienok v
zmluvách uzavretých so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov" (rozsudky Océano Grupo
Editorial a Salvat Editores, už citovaný, bod 28, ako aj z 21. novembra 2002, Cofidis, C-473/00, Zb. s.

I- 10875, bod 32).

14. Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-243/08 zo dňa 4. 6.2009 Pannon GSM Zrt.
Proti Erzsébet Gyöfi bod 43 „vnútroštátnemu súdu prislúcha posúdiť, či možno zmluvnú podmienku
kvalifikovať v zmysle článku 3 ods. 1 smernice (93/ 13 /EHS) ako nekalú." Podľa bodu 31 tohto

rozhodnutia „je teda úlohou súdu, ktorý vo veci rozhoduje, zabezpečiť potrebný účinok ochrany, ktorú
sledujú ustanovenia smernice. Úloha, ktorú v konkrétnej oblasti vnútroštátnemu súdu udeľuje právo
Spoločenstva, preto nie je vymedzenú len možnosťou vysloviť sa k prípadnej nekalej povahe zmluvnej
podmienky, ale zahŕňa taktiež povinnosť preskúmať ex offo túto otázku hneď potom, ako je súd
oboznámený s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, vrátane, ak nastolil otázku

o svojej vlastnej miestnej príslušnosti. "

15. Podľa uznesenia Súdneho dvora EÚ vo veci C 76/10 zo dňa 16. 11. 2010 Korčkovská proti
POHOTOVOSŤ,s.r.o.:„2.Jeúlohoudotknutéhovnútroštátnehosúduurčiť,čisamápodmienkazmluvyo
úvere, aká je vo veci samej, upravujúca podľa zistení tohto súdu sankciu v neprimerane vysokej výške na

ťarchuspotrebiteľavzhľadomnavšetkyokolnostitýkajúcesauzavretiatejtozmluvypovažovaťzanekalú
v zmysle článkov 3 a4 smernice 93/13. V prípade kladnej odpovede je úlohou uvedeného súdu vyvodiť
všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, s cieľom ubezpečiť sa, že tento
spotrebiteľ nie je viazaný touto podmienkou. " Podľa bodu 50 tohto rozhodnutia „Vzhľadom na povahu a
význam všeobecného záujmu, na ktorom sa zakladá ochrana spotrebiteľov, ktorú smernica 93/13/EHS

zabezpečuje, jej článok 6 musí byť považovaný za ustanovenie, právneho poriadku majú právnu silu
noriem verejného poriadku (rozsudok Asturcom Telecomunicaciones, už citovaný, bod 52). Preto je
požadovanie splatenia dlžnej čiastky aj s úrokmi matematicky nemožné. Nakoľko prebieha znižovanie
počtu peňazí v obehu, tak by centrálna banka, aj národná banka mali vyhlasovať defláciu a nie infláciu a
úrokové sadzby by mali byť mínusové. Čiže klient by mal vrátiť menej peňazí ako si požičal, čo dokazuje

aj klesajúca hodnota nehnuteľností. Tieto tvrdenia sú žalobcovia schopní na jednoduchom príklade
matematicky dokázať na súdnom pojednávaní. Žalovaný II./ nevyhotovil správny znalecký posudok na
nehnuteľnosť a túto nehnuteľnosť hlboko podcenil na cenu 27700,00 Eur a preto nie je možné aby sa
konala dražba nehnuteľnosti, ktorá by nepoškodila žalobcu. Žalovaný I./úmyselne nastavil podmienky
úveru tak, aby žalobca nemohol získať iný úver a to tým, že žalobcu zapísal na zoznam dlžníkov a

udelil mu negatívny rating. Pre uvedené dôvody žalobca podáva návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia, ktorý je dôvodný z dôvodu, nakoľko sa bolo možné domnievať, že výkon záložného práva
formou dobrovoľnej dražby je proti ústavný." ..... inštitút dobrovoľnej dražby je inštitútom, ktorý vo svojej
podstate vážnym spôsobom zasahuje do práva vlastniť majetok podľa čl. 20 Ústavy SR s dosahom naústavnéprávonaobydliepodľačl.19vspojeníči.20ústavy(akojetomuajvprejednávanejveci),atobez
akejkoľvek (preventívnej) ingerencie súdnej moci. Záložca je tak počas celého trvania záložného práva
vystavený jedine konaniu a rozhodovaniu záložného veriteľa, ktorého písomné vyhlásenie o pravosti,

výške a platnosti pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva, a o tom, že predmet dražby
je možné dražiť, plní na účely výkonu záložného práva funkciu „exekučného titulu„ s priamym dosahom
na ústavné práva záložcu. Je otázne, či takáto konštrukcia neodporuje základným súkromnoprávnym
zásadám, najmä zásade rovnosti účastníkov súkromnoprávnych vzťahov (§ 2 ods. 2 Občianskeho
zákonníka) s rozsahom na čl.20 Ústavy SR, kedy je vlastníckemu právu nadradené iné vecné právo

vykonávané bez verifikácie oprávnenosti a dôvodnosti jeho výkonu zmocneným orgánom štátnej moci
(súdom). Líniu ingerencie súdnej moci pri nútenom výkone súkromného práva podporuje aj ustálená
judikatúraEurópskehosúdupreľudsképrávanajmäkčl.8Dohovoruoochranezákladnýchprávaslobôd
v znení jeho dodatkových protokolov (porov. napr. rozsudok vo veci Paulié v Chorvátsko z 1.marca
2010, rozsudok Novoseletsky v Ukrajina (Sťažnosť 47148/99). Odvolací súd poukazuje ďalej aj na nález
Ústavného súdu ČR z 8.marca2005 sp. zn. Pl. ÚS 47/04, ktorým ústavný súd zrušil ustanovenie § 36

ods. 2 českého zákona o verejných dražbách z dôvodu, že umožňovalo nútenú dražbu majetku bez toho,
aby pohľadávka bola priznaná vykonateľným súdnym rozhodnutím alebo iným kvalifikovaným aktom
poskytujúcim záruku vierohodnosti a kontrolovateľnosti. Ústavný súd skonštatoval, že otázky, ktoré v
právnom štáte musí zodpovedať súd, zákon zveril do „rozhodovania“ živnostníka- dražobníka, pričom z
tohto dôvodu je predmetná právna úprava nezlúčiteľná s princípmi právneho štátu. Postihnutie majetku

výlučne súkromnými osobami - podnikateľmi sledujúcimi dosahovanie zisku takmer bez akejkoľvek
verejnoprávnej ochrany v rozsahu aký umožňuje slovenská právna úprava je diskutabilné aj vo svetle
porovnateľných právnych poriadkov, ktoré na tak závažný zásah do vlastníctva vyžadujú rozhodnutie
sudcu. Súkromné osoby - podnikatelia sú pritom v pozícii osôb, ktoré majú garantovať ochranu práv
osôb zúčastnených na dražobnom procese. Odvolací súd si napríklad nevie predstaviť ako záložný

veriteľ a dražobník v jednej osobe (ako je tomu v prejednávanej veci) môže garantovať nezávislý a
nestranný výkon záložného práva, ktorého nezávislú a nestrannú verifikáciu by inak (ako je tomu v
okolitých krajinách s príbuznou právnou tradíciou) garantoval súd. Atribút nezávislosti a nestrannosti
je potrebné navyše posúdiť v kontexte, že záložný veriteľ si svojou úvahou a posúdením plnenia
podmienok zmluvného vzťahu zabezpečuje „exekučný titul„ ktorý následne, ak je aj v pozícii dražobníka,

sám nútene voči dlžníkovi vykonáva. Nezávislosť a nestrannosť je len jednou, aj keď mimoriadne
dôležitou, z ústavných požiadaviek ,ktoré musia byť kladené na dražobníkov a ktoré právna úprava
svojoukonštrukciounezabezpečuje.Zdražobnejpraxesúpritomvážneindície,žedražobnéspoločnosti
sú prepojené s veriteľmi a doslova, že každý záložný veriteľ má „svojho„ dražobníka (v predmetnej veci
v jednej osobe). Aj preto sa v praxi presadzuje názor, že najľahšia a najrýchlejšia „exekúcia„ dlžníkov

a neplatičov je dražba a nie je neobvyklé, že dražba sa (pravidelne), dokonca ako hrozba, vyvoláva
pri hrubom nepomere pohľadávky a hodnoty zálohu. Tento model správania, medzičasom hromadne
uplatňovaný účastníkmi právnych vzťahov, vo svojej podstate vážne deformuje a popiera základné
ústavné princípy ochrany práv a prispieva k realizácii práva vžitím tak, že účastníci záložných
právnych vzťahov pri vymáhaní pohľadávky už ani neuvažujú nad primeranejšou súdnou exekúciou,

ale rovno žiadajú „dobrovoľne„ predať majetok dlžníkov (záložcov).Takáto aplikačná prax majúca
svoj základ a pôvod v platnej právnej úprave „dobrovoľných„ dražieb je nežiaducim až spoločensky
nebezpečným obchádzaním a spochybňovaním inštitútov núteného výkonu rozhodnutia,(v ktorých sa
v demokratickej spoločnosti štandardne prejavuje súdnou mocou garantovaný oprávnený vynucovací
rozmer štátnomocenskej autority),a to neraz pri popieraní ochrany práv dlžníkov a porušovaní ústavného

princípu primeranosti(výkonu práva) .
Odvolací súd je presvedčený, že pri naplnení ústavného princípu primeranosti musí byť pri výkone
záložnéhoprávadražbanadakúkoľvekpochybnosťinštitútomuspokojeniapohľadávky,ktorýmápovahu
ultima ratio. Nebolo a ani nemôže byť zmyslom a cieľom právnej úpravy výkonu záložného práva to,
aby niekto v dražbe „kúpil„ rýchlo a lacnejšie. Ako je naznačené vyššie, výkon práva v právnom štáte

principiálne limity, na ktorých musí spoločnosť za každých okolností bezvýhradne trvať, pričom týmito
princípmi nie sú kúpiť rýchlo, lacno a pri nerešpektovaní ústavných práv osôb. Princípy zhmotnené v čl. 1
ods.1ÚstavySRmusíreflektovaťanapĺňaťnielenaplikačnáprax,alesvojounormotvornoučinnosťouaj
zákonodarca. Ak zákonodarca konštruuje právnu úpravu, dbá pritom na reflexiu ústavných limitov, ktoré
podústavná právna úprava ďalej rozvíja. Preto ani záujmy veriteľa na uspokojení pohľadávky nemôžu

byť hlavným cieľom realizácie právnej úpravy dobrovoľných dražieb, ako je mylne vžité v aplikačnej
praxi. Aj z týchto dôvodov je preto diskutabilné či v teste ústavnej súladnosti a konformnosti môže vo
všeobecnosti obstáť právna úprava, ktorá v podmienkach súkromného procesu nielenže nezabezpečuje
garanciu a ochranu ústavných práv účastníkov právnych vzťahov a tým na podústavnej úrovni nerozvíjaústavné imperatívy práv, ale práve naopak vytvára neprimerane široký priestor pre ich faktické popretie
v zmysle, že ústavné práva cez prizmu ich aplikácie napĺňania nemajú inú ako len uzórnu povahu.

16. V tomto zmysle je odvolací súd toho názoru, že absentuje akákoľvek už vyššie naznačená
preventívna súdna kontrola dôvodnosti, oprávnenosti a najmä primeranosti výkonu záložného práva
(porov. napríklad inštitút tzv. zástavní žaloby v Českej republike), ktorá by bola normatívnym pretavením
základných hodnôt ústavného poriadku Slovenskej republiky. Súdna kontrola je pritom atribútom,
ktorému nemôže byť vyčítané, že je iba na prospech záložcu (dlžníka), práve naopak preventívna súdna

kontrola by umožnila zásadným spôsobom
odstrániť aj právnu neistotu potenciálneho vydražiteľa v otázke nadobudnutia vlastníckeho práva, ak by
nútený výkon záložného práva cez prizmu jeho dôvodnosti, oprávnenosti a najmä
primeranosti ešte pred jeho uskutočnením verifikovala nezávislá a nestranná súdna autorita. Taktiež
poukazujem na vyjadrenie Európskej komisie zo 6.2.2013 k veci vedenej na súdnom dvore EÚ Č .C
482/12 (konanie o prejudiciálnej otázke k veci vedenej na Okresnom súde Prešov Macinský, Macinská

a FINANCREAL s.r.0.) v ktorom navrhla, aby Súdny dvor poskytol na predbežné prejudiciálne otázky
túto odpoveď :„Smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 0 nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách sa má vo svetle zásady efektivity vykladať v tom zmysle, že bráni umožňuje veriteľovi vymôcť
plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok tak, že vykoná záložné právo predajom nehnuteľnosti aj
napriek námietkam spotrebiteľa a bez posúdenia zmluvných podmienok súdom alebo iným nezávislým

tribunálom.Žalobca namieta znalecký posudok číslo 60/2017 zo dňa 03.03.2017 vyhotovený znalcom
Ing. Igorom Kľačkom, ktorého žiada predvolať a vypočuť v predmetnej veci na preukázanie reálnej ceny
odhadu v porovnaní s nehnuteľnosťami nachádzajúcimi sa bezprostredne v okolí draženej nehnuteľnosti
a zodpovedanie otázky, prečo je rozdiel všeobecnej ceny odhadu rapídne znížený oproti cene uvedenej
v znaleckom posudku ku dňu poskytnutia úveru a ďalej na základe akých skutočnosti vypracoval

znalecký posudok keďže nikdy nebol na mieste obhliadky, nikdy nebol prítomný v priestoroch draženej
nehnuteľnosti a nemohol posúdiť skutkový stav. Ďalej žalobca 1.namieta odhad hodnoty nehnuteľností v
ktorom znalec stanovil všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu IL/ vo výške 27 700,00€,
pričom táto hodnota je nižšia ako bola stanovená všeobecná hodnota nehnuteľnosti ku dňu poskytnutia
úveru a z toho dôvodu, že predmet zálohu takto ocenený nemôže splniť zabezpečenie pohľadávky

dohodnutej v predmete zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a tiež z dôvodu, že
veriteľom nie je preukázaná pravosť, suma a splatnosť pohľadávky.

17. Ústava Slovenskej republiky Čl. 12 hovorí, že ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach.
Základné práva a slobody sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné. Základné

práva a slobody sa zaručujú na území Slovenskej republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu
pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické, či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k
národnosti alebo etnickej skupine. majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno z týchto dôvodov
poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať. Nikomu nesmie byť spôsobená ujma na právach pre
to, že uplatňuje svoje základné práva a

slobody.

18. Príloha č.3 k vyhláške č.492/2004 Z.z. definuje všeobecnú hodnotu ako výslednú objektivizovanú
hodnotu nehnuteľností a stavieb, ktorá je znaleckým odhadom ich najpravdepodobnejšej ceny ku dňu
ohodnotenia, ktorú by tieto mali dosiahnuť na trhu v podmienkach voľnej súťaže, pri poctivom predaji,

keď kupujúci aj predávajúci budú konať s patričnou informovanosťou i opatrnosťou a s predpokladom, že
cena nie je ovplyvnená neprimeranou pohnútkou pričom znalec nikdy nebol v predmetnej nehnuteľnosti.

19. V prípade vykonania dražby by došlo k neprimeranému zásahu do práva na obydlie a do práva na
súkromný a rodinný život žalobcu. Týmto konaním by bol porušený aj čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd. Podľa tohto článku je zásah do súkromného a rodinného života opodstatnený
a oprávnený len vtedy, ak je to v súlade so zákonom a nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v
záujem národnej bezpečnosti, verejnej
bezpečnosti, hospodárskeho blahobytu krajiny, predchádzania nepokojom alebo zločinnosti,
ochrany zdravia alebo morálky alebo ochrana práv a slobôd iných ." V kontexte s týmto článkom dáva do

pozornosti aj rozhodnutie Ústavného súdu SR I. ÚS 13/2000 v spojení s rozhodnutím Európskeho súdu
pre ľudské práva Stanková vs. Slovenská republika a v rozhodnutí Paulie v. Chorvátsko. Súdy v týchto
judikátoch potvrdili, že akýkoľvek zásah do obydlia je potrebné posudzovať veľmi citlivo a zužujúco s
tým, že dotknutá osoba má mať za každých okolností možnosť dovolať sa ochrany na nezávislom anestrannom súde. Aplikácia týchto judikátov je o to nevyhnutnejšia, že zásah do vlastníckeho práva
žalobcov v čl. 20 Ústavy SR) a práva na obydlie C čl. 19 Ústavy SR) chce vykonať súkromný subjekt
dražobník, ktorý nepodlieha žiadnej súdnej kontrole, ktorá by v reálnom čase poskytla právam

žalobcov ochranu. Vzhľadom na to, že žalovaný II. môže zo dňa na deň vyvolať proces dražby pri hrubo
nemorálnom a neprimeranom výkone záložného práva, a teda reálna hrozba, že žalobca príde o strechu
nad hlavou, žiadam súd, aby rýchlo zasiahol a neodkladným opatrením dočasne usporiadal pomery
tak, že poskytne ochranu ohrozeným ústavným právam žalobcu a zakáže neprimeraný výkon práva
žalovanému II.

20. Ďalej žalobcovia 1.2. poukazujú na skutočnosť, že žalovaný I. listom zo dňa 29.11.2016 oznámil
žalobcom 1. a 2. začatie výkonu záložného práva a žalovaný II. listom zo dňa 27.03.2017 oznámil
žalobcom I. a II., že sú povinní strpieť obhliadku predmet nehnuteľnosti a že samotná dražba
sa uskutoční 03.05.2017. Výkon záložného práva formou dobrovoľnej dražby dňa 03.05.2017 bol
neúspešný. Žalobcom 1. a 2. Bolo opakovane oznámené začatie výkonu záložného práva dobrovoľnou

dražbou, ktorá sa má konať 29.06.2017. Nehnuteľnosti, ktoré majú byť predmetom výkonu záložného
práva boli ohodnotené znaleckým posudkom č. 60/2017 zo dňa 03.03.2017 na objednávku žalovaného
II. vo výške 27.700,- eur. Výkonom záložného práva podľa žalobcom 1. a 2. prídu o svoje jediné obydlie,
ktoré je chránené Ústavou Slovenskej republiky a tiež poukazujú na rozhodnutie Ústavného súdu, že
intenzita zásahu do vlastníckeho práva, realizovaná v podobe predaja predmetu vlastníctva by nemala

byť vo výraznom nepomere k skutočnej alebo aspoň k skutočnosti sa najviac približujúcej cene tohto
predmetu vlastníctva a záujem záložného veriteľa na speňažení majetku dlžníka v procese, ktorý sa
neuskutočňuje v súčinnosti s dlžníkom a nad ktorým nie je vykonávaná priebežná súdna kontrola, a to
obzvlášť vtedy, ak je predmetom dobrovoľnej dražby vec, plniaca významné sociálne potreby dlžníka.
Nemôže byť

nadriadený záujmu dlžníka vo väčšej miere, ako je to v prípade exekúcie.

21. Na základe uvedeného žalobcovia 1. a 2. navrhujú, pretože je potrebné bezodkladne upraviť pomery
aby Okresný súd Lučenec nariadil neodkladné opatrenie ktorým sa ukladá žalovanému I. zdržať sa
výkonu záložného práva do rozhodnutia skončenia vo veci samej a ktorým sa ukladá žalovanému II.

zdržať sa úkonov smerujúcich k uskutočneniu dobrovoľnej dražby nehnuteľností vo vlastníctve žalobcu
I. zapísané na LV č.6324 katastrálneho územia K. obec K., Okres K.F., byt č. 16, poschodie 7, vchod
č.26, nehnuteľnosť je vo výlučnom vlastníctve I. I.Č., I.. I., V..XX.XX.XXXX, P. V. XX, XXX XX K., SR
v podiele 1/1, do rozhodnutia a skončenia vo veci samej. Žalobcovia 1., 2. majú vo veci naliehavý
právny záujem, ktorý je podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby. Podaná žaloba je vhodný

(účinnýasprávnezvolený)procesnýnástrojochranyprávažalobcu,ktorousamádosiahnuťodstránenie
spornosti práva a vytvára pevný právny základ pre právny vzťah účastníkov sporu. Bez tohto určenia
je ich právo ohrozené.

22. Súd sa oboznámil s predloženým listinným dôkazovým materiálom a to oznámením o začatí výkonu

záložného práva dňa 29.11.2016, zmluvou o mimoriadnom medziúvere na stavebnom úvere zo dňa
18.08.2011, oznámením o dobrovoľnej dražbe zo dňa 22.03.2017 pričom zistil, že vo veci návrhu na
vydanie neodkladného opatrenia žalobcovia žiadali uložiť povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva
žalovaného I. a zdržať sa úkonov smerujúcich k uskutočneniu dobrovoľnej dražby žalovaného II.

23. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

24. Podľa § 324 ods. 2 CSP na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný
okresný súd.

25. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

26. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo

vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

27. Podľa § 328 ods. 1 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.28. Podľa § 330 ods. 1 CSP súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.

29. Pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení súd bol toho názoru, že je potrebné bezodkladne upraviť
pomery, nakoľko v prípade vykonania dobrovoľnej dražby by došlo k neodstrániteľnému zásahu do
vlastníctva žalobcu 2. pričom žalobcovia napádajú právny základ zmlúv z ktorých konanie dobrovoľnej
dražby vyplýva v tom smere, že sa domáhajú ochrany svojich práv ako spotrebiteľov a do rozhodnutia
vo veci samej súd bol toho názoru, že je tu potreba upraviť pomery do právoplatného skončenia veci

samej. Súd preto rozhodol o vydaní neodkladného opatrenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia na Okresný súd
v Lučenci, Dr. Herza č. 14, písomne, v štyroch vyhotoveniach. Toto uznesenie je vykonateľné dňom
doručenia.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde a aby každá strana v spore dostala jeden rovnopis. Ak strana nepredloží potrebný počet

rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie ja jej trovy.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany
alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len

do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 389 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno
napraviť v konaní pred odvolacím súdom,
c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy,
ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo
d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody

neexistovali.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.