Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 9. máj 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/60/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6114205516
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 05. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ferdinand Zimmermann
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6114205516.2

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ferdinanda
Zimmermanna a členov senátu JUDr. Amy Odalošovej a JUDr. Janky Boroškovej v spore žalobcu:
PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, právne
zast.: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Kubániho 16, 811 01 Bratislava,
protižalovanému:E.L.,nar.XX.XX.XXXX,trvalebytomS.XXX/XX,XXXXXK.,zaúčasti:VŠEOBECNÁ

OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, občianske združenie, so sídlom Šafárikovo nám. 7, 811 02
Bratislava - Staré Mesto, IČO: 42 362 962 (do 30. 06. 2016 vystupujúce v pozícii vedľajšieho účastníka
na strane žalovaného), právne zast. JUDr. Bohdan Jakubis, advokát, so sídlom Dobrovičova 13, 811 09
Bratislava, o zaplatenie 1 154,70 € s prísl., na základe odvolania žalobcu proti uzneseniu Okresného
súdu Banská Bystrica č. k. 10C/70/2014-62 zo dňa 06. 10. 2015, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým žalobcovi uložil povinnosť nahradiť vedľajšiemu

účastníkovi na strane žalovaného trovy konania (trovy právneho zastúpenia) v sume 139,60 €, na účet
jeho právneho zástupcu v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia, potvrdzuje.

II. Vo zvyšku zostáva uznesenie súdu prvej inštancie nedotknuté.

III. VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, občianske združenie, má nárok na náhradu trov
odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie konanie zastavil, súd vrátil žalobcovi krátený súdny
poplatok vo výške 62,30 € a žiadal Slovenskú poštu, a. s., prevádzkovateľ systému, aby túto sumu
vyplatila žalobcovi v lehote 30 dní od doručenia uznesenia.

2. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa v tom čase platného ust. § 146 ods. 2
OSP. Súd prvej inštancie v odôvodnení uznesenia konštatoval, že zastavenie konania zavinil žalobca,
ktorý zobral návrh späť bez udania dôvodu a preto je povinný uhradiť trovy konania žalovanému a
vedľajšiemu účastníkovi na jeho strane, ktorý zdieľa procesný úspech účastníka na strane ktorého
vystupuje. Žalovanému náhradu trov konania nepriznal z dôvodu, že žalovaný náhradu trov konania
nežiadal, ani mu podľa obsahu spisu žiadne trovy nevznikli. Vedľajšiemu účastníkovi priznal súd prvej

inštancie náhradu trov konania trov právneho zastúpenia v sume 139,60 € (za dva úkony právnej
služby po 61,41 € - prevzatie a príprava zastúpenia a vyjadrenie k návrhu s režijnými paušálmi a
8,39 €). Súd prvej inštancie nepriznal vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného náhradu trov
právneho zastúpenia za tretí úkon právnej služby - doplňujúce vyjadrenie zo dňa 16.- 07. 2015, nakoľko
nepovažoval tento úkon za účelný, lebo nasledoval bezprostredne po vyjadrení vo veci dňa 30. 03.
2015 (za čo odmena právnemu zástupcovi patrí), pričom právnemu zástupcovi nič nebránilo argumenty

uvedené v doplnení k vyjadreniu uviesť už v pôvodnom vyjadrení. Konštatoval, že ak právny zástupca„rozkúskuje“ svoje argumenty do viacerých podaní a za každé žiada odmenu je to neúčelné a ničím
neodôvodnené zvyšovanie trov konania.

3. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie, konkrétne do výroku o náhrade trov konania (pôvodného)
vedľajšieho účastníka na strane žalovaného, podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie. Navrhol, aby
odvolací súd odvolaním napadnutý výrok rozhodnutia zmenil a „pôvodnému“ vedľajšiemu účastníkovi
nepriznal náhradu trov právneho zastúpenia. Namietal najmä, že rozhodnutie súdu prvej inštancie
neobsahuje žiadne dôvody účelnosti trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka. Ak už raz

zákonodarca priznal nejakému subjektu určité osobitné postavenie aj vo vzťahu k súdnemu konaniu,
potom vychádzal z logického predpokladu, že tento subjekt bude odborne, personálne a materiálne
pripravený na vykonávanie svojej činnosti. Rozhodnutie o priznaní náhrady trov právneho zastúpenia
vedľajšieho účastníka považuje za nedôvodné a nezákonné. Poukázal aj na uznesenie Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 6M Cdo 5/2013. Argumentoval, že od 01. 01. 2015 bola pre vedľajšieho účastníka na
strane žalovaného stanovená povinnosť predložiť súhlas toho, na strane ktorého má vystupovať, inak

sa na takýto subjekt neprihliada. Vedľajší účastník uvedené nesplnil a tak ako v iných prípadoch vstúpil
do konania spôsobom, kedy o žalovanom mal informácie získané od súdu.

4. V písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu zo dňa 07. 01. 2016, ktoré bolo súdu prvej inštancie
doručené dňa 08. 01. 2016, vedľajší účastník na strane žalovaného uviedol, že žalobca svoje zákonné

právo využil a je zastúpený advokátskou kanceláriou, avšak toto právo upiera vedľajšiemu účastníkovi.
Uvedená úvaha je v priamom rozpore s čl. 47 ods. 2 Ústavy SR. Podľa argumentácie žalobcu by tak
ani jemu v prípade plného úspechu nemala byť priznaná náhrada trov konania, nakoľko ide o veľkú
spoločnosť skupujúcu pohľadávky, ktorá má dostatočné finančné zázemie, bohatý pracovný aparát,
v rámci ktorého zamestnáva ľudí s právnickým vzdelaním a preto nie je nevyhnutné, aby sa dala

zastupovať advokátskou kanceláriou, ktorá zbytočne navyšuje trovy konania (navyše pri uplatňovaní
premlčaných pohľadávok). Početnosť spotrebiteľských vecí žalobcu s obdobným skutkovým a právnym
základom a tým aj možnosti právnej ochrany determinoval svojim postupom výlučne žalobca. Podotkol,
že argument žalobcu, že za formálne a obsahovo podobné podania, ak ich podávajú aj v iných právnych
veciach, by účastníkom nemala prináležať v prípade plného úspechu v konaní náhrada trov konania, je

do istej miery absurdný, nakoľko advokátovi nemôže byť na ujmu postup, ak z formálnej stránky upravuje
každé svoje podanie podobne a tiež mu nemôže byť na ujmu, keď na podobnú situáciu používa podobnú
argumentáciu.

5. Súd prvej inštancie napadnuté rozhodnutie vydal dňa 06. 10. 2015 s tým, že odvolanie voči nemu

bolo podané dňa 11. 11. 2015. Dňom 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z., Civilný
sporový poriadok (ďalej „CSP“), ktorý v zmysle § 470 ods. 1 stanovuje, že ak nie je ustanovené inak, platí
tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa prvej vety ods. 2 §
470 CSP však platí, že právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti
tohto zákona, zostávajú zachované.

6. Zohľadňujúc vzájomnú koreláciu ust. § 470 ods. 1 CSP a § 470 ods. 2 CSP odvolací súd konštatuje,
že nová právna úprava vychádza síce z princípu okamžitej aplikability procesnoprávnym noriem (§ 470
ods. 1 CSP), rešpektuje ale procesný účinok tých odvolaní, ktoré boli podané do 30. 06. 2016, ktorý
zostal aj zachovaný po 30. 06. 2016. V dôsledku toho platí, že ustanovenie novej účinnej právnej úpravy

od 01. 07. 2016 o odvolaní a odvolacom konaní sa v prípade týchto odvolaní nemôžu uplatniť v plnom
rozsahu hneď od uvedeného dňa v celej šírke a so všetkými dôsledkami. Opačný záver by bol porušením
právnej istoty a legitímnych očakávaní strán, lebo ten, kto koná na základe dôvery v platný a účinný
zákon, nemôže byť vo svojej dôvere k nemu sklamaný (závery rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn.
PL ÚS 36/1995).

7. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len
„CSP“) prejednal odvolanie viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania v zmysle ust. § 379 a § 380 CSP
a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario uznesenie súdu prvej inštancie v
napadnutom výroku o trovách konania (pôvodného) vedľajšieho účastníka, ako vecne správny podľa §

387 ods. 1 CSP potvrdil.

8. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.9. V prejednávanej veci je nesporné, že predmetom konania bol nárok vyplývajúci zo spotrebiteľskej
zmluvy. Pre správne rozhodnutie v tomto konaní je preto potrebné primárne zodpovedať na otázky,

či VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, občianske združenie, resp. vo všeobecnosti
akýkoľvek subjekt, ktorého predmetom činnosti je ochrana práv spotrebiteľa, je oprávnené vystupovať
v konaní ako vedľajší účastník a ak áno, či sa ako vedľajší účastník môže v konaní nechať právne
zastupovať advokátom a v prípade kladnej odpovede na prvé dve otázky, či mu v súvislosti s týmto
právnym zastupovaním môže vzniknúť právo na náhradu trov konania, resp. trov právneho zastúpenia

v zmysle zákona č. 99/1963 Zb., Občianskeho súdneho poriadku platného a účinného do 30. 06. 2016.

10. Z ust. § 93 ods. 1 OSP v znení účinnom do 31. 12. 2014 vyplýva, že ako vedľajší účastník môže
sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku,
pokiaľ nejde o konanie o rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie či tu manželstvo je alebo nie je.
Toto ustanovenie, ktoré bolo do OSP zavedené s účinnosťou od 15. 10. 2008 zákonom č. 384/2008 Z. z.,

ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. OSP, dáva možnosť, aby v prípade tzv. spotrebiteľských
sporov vstúpila do konania ako vedľajší účastník taká právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je
ochrana práv podľa osobitného predpisu, za ktorý sa podľa poznámky 10a uvedenej v tomto ustanovení
považuje aj zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb.
o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Z dôvodovej správy k tejto právnej úprave vyplýva, že

jej cieľom bolo umožniť širšiu ochranu osobám, na ochranu ktorých sú zriaďované rôzne právnické
osoby a združenia. Keďže ust. § 93 ods. 2 OSP je z hľadiska systematického zaradenia vo vzťahu
k ust. § 93 ods. 1 OSP špeciálnym ustanovením, možno vyvodiť, že v tomto prípade sa nevyžaduje
splnenie všeobecnej podmienky pre pripustenie vstupu do konania vyplývajúcej z ust. § 93 ods. 1
OSP, ktorou je existencia právneho záujmu na výsledku konania. V konaní v zmysle OSP platného a

účinného do 30. 06. 2016 mal vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník, konal však
iba sám za seba. Ak jeho úkony odporovali úkonom účastníka, ktorého v konaní podporoval, posúdil
ich súd po uvážení všetkých okolností (§ 93 ods. 4 OSP v znení účinnom do 31. 12. 2014). Z vyššie
citovaných ustanovení jednoznačne vyplýva, že vzhľadom na spotrebiteľský charakter sporu Občianske
združenie VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV malo oprávnenie vystupovať v tomto

konaní ako vedľajší účastník na strane žalovaného, pričom nemusí preukazovať právny záujem na jeho
výsledku, pretože možnosť, aby vystupoval ako vedľajší účastník na strane žalovaného, mu dávala
špeciálna zákonná úprava uvedená v ust. § 93 ods. 2 OSP v znení účinnom do 31. 12. 2014. Odvolací
súd konštatuje, že z ust. § 93 ods. 4 OSP v znení účinnom do 31. 12. 2014 jednoznačne vyplýva,
že vedľajší účastník má rovnako ako akýkoľvek hlavný účastník jednak právo na právnu pomoc pred

súdmi, čo je základné ústavné právo čl. 47 ods. 2 Ústavy SR, ktoré sa v rámci civilného súdneho
konaniarealizovalomožnosťouzabezpečiťsikvalifikovanéprávnezastúpeniesplnomocnenýmprávnym
zástupcom advokátom a malo i právo na náhradu trov konania podľa v tom čase platného ust. § 137
ods. 1 OSP bez akýchkoľvek pochybností mu patrila i náhrada trov právneho zastúpenia. Ani OSP v
znení platnom a účinnom do 30. 06. 2016 vo svojich ustanoveniach nevylučovala, aby účastník odborne

spôsobilý hájiť svoje záujmy v konaní pred súdom sa nemohol dať zastúpiť zástupcom, aby len z tohto
dôvodu mu nemala byť priznaná náhrada trov vzniknutých v súvislosti s právnym zastupovaním.

11. Pokiaľ žalobca v odvolaní argumentoval, že žalovaný výslovne neudelil súhlas so vstupom
vedľajšiehoúčastníkadokonania,podľanázoruodvolaciehosúdutátonámietkaneobstojí,lebovzmysle

ust. § 93 OSP účinného do 31. 12. 2014 sa na vstup vedľajšieho účastníka do konania nevyžadoval
výslovný súhlas žalovaného so vstupom vedľajšieho účastníka do konania. Vedľajší účastník vstúpil do
konania dňa 23. 09. 2014.

12. V ad hoc došlo k zastaveniu konania z dôvodu, že žalobca podaním zo dňa 28. 09. 2015 doručeným

súdu dňa 05. 10. 2015 zobral návrh v celom rozsahu späť a žiadal konanie zastaviť bez akéhokoľvek
zdôvodnenia. Súd konanie v zmysle § 96 ods. 1, 3 OSP v tom čase platnom a účinnom, zastavil. Z
obsahu spisu vyplýva, že vedľajší účastník na strane žalovaného vstúpil do predmetného konania dňa
23. 09. 2014. Dňa 15. 04. 2015 podal písomné vyjadrenie, v ktorom sa k veci právne kvalifikovane
vyjadril a predmetné vyjadrenie doplnil o ďalšie rozhodné skutočnosti písomným podaním zo dňa 16. 07.

2015 doručeným prvostupňovému súdu dňa 21. 07. 2015. Žalobca zobral žalobu späť v celom rozsahu
až po vyjadrení sa vedľajšieho účastníka k veci samej, kde vzniesol námietku premlčania ako vyplýva
z písomných podaní. Z uvedeného je možné konštatovať, že vedľajší účastník vstúpil do konania v
záujme ochrany práv žalovaného ako spotrebiteľa, keď vplyvom kvalifikovaných písomných vyjadreník návrhu žalobcu pristúpil žalobca k späťvzatiu žaloby. Je možné vidieť rozdiel medzi predmetným
vyjadrením občianskeho združenia VŠEOBECNEJ OCHRANY PRÁV SPOTREBITEĽOV a vyjadrením
vo veci prejednávanej Najvyšším súdom SR sp. zn. 6Mcdo 5/2013, v ktorej vedľajší účastník vzniesol

námietku premlčania v písomnom podaní, ktorej bolo podľa názoru najvyššieho súdu SR vo všeobecne
a rámcove prejednávanom prípade VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, okrem toho,
že kvalifikoval zmluvu ako spotrebiteľskú, nezameral sa iba na vznesenie námietky premlčania v rámci
predpripraveného formulára, ale predmetnú zmluvu. Právne posúdil aj ako zmluvu o spotrebiteľskom
úvere v zmysle ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka s tým, že výslovne konštatoval, že žalovaný

zmluvné dojednania nepodpísal a pre nedodržanie zákonom predpísanej písomnej formy nejde o platný
úkon. Poukázal aj na výšku ročnej úrokovej sadzby úveru vo výške 70 % ako aj predpokladanej RPMN
vo výške 70 %, keď namietal, že takáto dohoda o výške úrokov alebo odmeny za poskytnutie úveru
sa prieči dobrým mravom a preto je podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatná. Zároveň namietal,
že zmluva neobsahuje obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktoré sú vymenované v
§ 9 ods. 2 zák. č. 129/1010 o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov

a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Argumentoval, že z návrhu vyplýva, že žalobca si uplatnil
okamžitú splatnosť úveru dňa 26. 05. 2010, pričom žalobca si mohol svoje právo uplatniť na súde už 27.
05. 2010, najneskôr však 27. 05. 2013. Vzhľadom k tomu, že žalobca podal návrh na súd až dňa 12. 03.
2014, teda po uplynutí premlčacej doby, vedľajší účastník prostredníctvom právneho zástupcu vzniesol
námietku premlčania celého nároku, s poukazom na zákonné ustanovenie § 101 a § 103 Občianskeho

zákonníka. Odvolací súd má za to, že nejde o úkon, ktorý by bol až tak formulárový a nenáročný, že by
sa jednalo len o úkon administratívny, ktorého podstatou by bolo len doplnenie niekoľko málo údajov do
vopred predtlačeného formulára bez potreby detailnejšieho oboznámenia sa s obsahom žaloby a s jej
prílohami. Pokiaľ už potom vyplýva z vyššie citovaného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Mcdo
5/2013, že posúdenie otázky účelnosti vynaložených trov, právna úprava ponecháva na zváženie súdu,

ktorému nemožno toto oprávnenie uprieť. Je preto povinnosťou súdu, v rámci ktorej musí prihliadnuť
na osobitnosti každého jedného prípadu a svoje úvahy a závery dostatočne odôvodniť. Teda účelnosť
trov konania je potrebné posudzovať v každej veci individuálne. Z uvedeného vyplýva skutočnosť, že
strana sporu občianske združenie VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, ktorý v konaní
vystupoval ako vedľajší účastník, vystupuje v určitých typoch sporov opakovane, nie je sama o sebe

dôvodom, pre ktorý by neboli jeho trovy v takýchto konaniach vynaložené účelne.

13. Z uvedeného dôvodu odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o trovách
konania v zmysle platného a účinného Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30. 06. 2016 podľa
§ 387 ods. 1 CSP potvrdil.

14. Súd prvej inštancie sa správne pri rozhodovaní o náhrade trov konania zameral len na argumenty,
ktoré sú z hľadiska výsledku súdneho rozhodnutia považované za rozhodujúce, pretože všeobecný
súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec
podstatný význam, vrátane rozhodnutia o náhrade trov konania.

15. Na záver odvolací súd konštatuje, že novela Občianskeho súdneho poriadku zákonom č. 353/2004
Z. z. s účinnosťou od 01. 01. 2015 do 30. 06. 2016 neobsahovala ustanovenia prechodného charakteru,
preto novelizované znenie § 93 ods. 2 a 3 OSP bolo možné aplikovať na právne vzťahy odo dňa
účinnostitohtozákona,tedaod01.01.2015.Oznámenieovstupevedľajšiehoúčastníkadokonaniabolo

doručené súdu pred 01. 01. 2015. Uvedený právny záver nespochybňuje ani dôvodová správa k zákonu
č. 353/2014 Z. z. a konštatuje, že odstraňuje interpretačné problémy praxe súdov, ak z uvedeného v
žiadnom prípade nevyplýva, že by uvedená novela zákonom č. 353/2014 Z. z. mala byť aplikovaná
i na právne vzťahy vzniknuté pred jeho účinnosťou. Podmienky na vstup vedľajšieho účastníka do
konania zavedené právnou úpravou účinnou od 01. 01. 2015 do 30. 06. 2016 nemožno aplikovať na tie

prípady kedy vedľajší účastník do konania vstúpil ešte za účinnosti starej právnej úpravy, ktorá takéto
podmienky pre vznik vedľajšieho účastníctva nezakotvovala, pretože by sa tak podľa novej právnej
úpravy posudzoval vznik právnych vzťahov a nadobudnutých práv, ktoré vedľajšiemu účastníkovi jeho
vstupom do konania vznikli, ku ktorému došlo pred jej prijatím.

16. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie rozhodol o náhrade trov konania správne podľa
v tej dobe platného a účinného ustanovenia § 146 ods. 2 OSP. Podľa názoru odvolacieho súdu súd
prvej inštancie náležitým spôsobom odôvodnil svoje rozhodnutie ohľadne náhrady trov konania, uviedol
aplikáciu právneho predpisu, s konkretizovaním ktorý z účastníkov zavinil zastavenie konania, zaktoré účelne vynaložené úkony právne služby priznal náhradu trov právneho zastúpenia, špecifikoval
výšku tarifnej odmeny vrátane režijného paušálu za ten ktorý úkon právnej služby a zároveň uviedol
a konkretizoval úkon právnej služby, ktorý nepovažoval za účelný, z akých dôvodov a prečo nepriznal

vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného náhradu trov právneho zastúpenia za tento úkon.

17. Odvolací súd konštatuje, že súdom prvej inštancie uvádzané argumenty zdôvodňujúce priznanie
náhrady trov konania vedľajšieho účastníka vystupujúceho na strane žalovaného sú správne a preto
rozhodnutie v napadnutom výroku potvrdil. Výšku priznaných trov právneho zastúpenia odvolací súd

nepreskúmaval, nakoľko je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný a žalobca v odvolaní nenamietal,
resp. kvalifikovaným a konkrétnym spôsobom nespochybnil správnosť výpočtu vedľajšiemu účastníkovi
na strane žalovaného priznaných trov konania, resp. trov právneho zastúpenia. Odvolací súd sa preto
obmedzil na preskúmanie namietanej dôvodnosti a účelnosti priznanej náhrady trov konania a ich výšku
už nepreskúmaval.

18. Výrok, ktorým súd konanie zastavil (výrok I.), výrok o vrátenom krátenom súdnom poplatku (výrok
II.) a výrok, ktorým sa žalovanému náhrada trov konania nepriznala (výrok III.) zostávajú v zmysle §
367 ods. 2, 3 CSP nedotknuté.

19. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255

ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
V odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný žalovaný, ktorému však v odvolacom konaní trovy
odvolacieho konania, ktoré by boli preukázané, odôvodnené a ktoré by bolo možné považovať za účelne
vynaložené výdavky, nevznikli. Žalovanému tak nevznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
Na strane žalovaného v konaní pôvodne vystupoval ako vedľajší účastník VŠEOBECNÁ OCHRANA

PRÁV SPOTREBITEĽOV a to za účinnosti OSP platného a účinného do 30. 06. 2016. V zmysle §
470 ods.2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto
zákona do 01. 07. 2016 zostávajú zachované. VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV,
ktorá v konaní vystupovala ako vedľajší účastník na strane žalovaného v zmysle platnej a účinnej úpravy
OSP do 30. 06. 2016 bola pred súdom prvej inštancie ako i v odvolacom konaní úspešná, nakoľko

zdieľa úspech žalovaného na strane ktorého vystupovala. Odvolací súd v zmysle ust. § 262 ods. 1
CSP rozhodol o nároku všeobecnej ochrany práv spotrebiteľov na náhradu trov odvolacieho konania
tak, že má nárok na náhradu trov odvolacieho konania, ktoré vznikli do 30. 06. 2016 a to v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí. O výške trov rozhodne v zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po
právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

20. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).