Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 23. február 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/76/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7613224325
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Duditš

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7613224325.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Duditša a členiek senátu

JUDr. Evy Feťkovej a Mgr. Angeliky Sopoligovej v spore žalobcu S. H., J.. XX.XX.XXXX, G. E., L.
XXX/X, zastúpeného JUDr. Jánom Burocim, advokátom so sídlom v Spišskej Novej Vsi, Chrapčiakova
7, proti žalovanému Rapid life životná poisťovňa, a.s. so sídlom v Košiciach, Garbiarska 2, IČO: 31
690 904, zastúpenému Advokátskou kanceláriou JUDr. DANIEL BLYŠŤAN s.r.o. so sídlom v Košiciach,
Rastislavova68,IČO:47231785,vkonaníozrušenierozhodcovskéhorozsudku,oodvolanížalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves z 28. októbra 2013 č. k. 4C/214/2013-95 takto

r o z h o d o l :

Z a m i e t a návrh žalovaného na prerušenie konania.

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalobcovi p r i z n á v a plnú náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej iba „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom z 28.10.2013
č.k.4C/214/2013-95zrušilrozhodcovskýrozsudokArbitrážnehosúduKošice,Alžbetina41,Košice,IČO:
44325452sp. zn. 3C/2744/2012 zo dňa 19.1.2012. Zároveň odložil vykonateľnosť tohto rozsudku do
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi na účet jeho

právneho zástupcu náhradu trov konania vo výške 309,41 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť štátu na účet súdu prvého stupňa súdny poplatok z návrhu vo
výške 99,50 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Súd prvej inštancie rozhodoval o návrhu na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa zákona č.
244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej iba ZRK), ktorý žalobca

odôvodňoval neplatnosťou rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve, ktorá je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou. Rozhodcovský rozsudok bol doručený žalobcovi dňa 27.6.2013 a návrh
na začatie konania bol podaný v zákonnej 30-dňovej lehote podľa § 41 ods. 1 ZRK. Súd
prvej inštancie rozsudok odôvodnil tým, že medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že dňa
29.12.2008 uzavreli poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX so začiatkom poistenia dňa 30.12.2008 a
koncom poistenia dňa 30.12.2025. Zmluva obsahuje vyhlásenie žalobcu, že bol oboznámený so
všeobecnými poistnými podmienkami (VPP) pre životné poistenie, ktoré sú súčasťou tejto poistnej

zmluvy. Rozhodcovským rozsudkom Arbitrážneho súdu Košice sp. zn. 3C/2744/2012 zo dňa 19.1.2012
bol žalobca zaviazaný zaplatiť žalovanému sumu 207,88 eur a nahradiť mu trovy konania vo výške 276,-
eur. Podľa odôvodnenia uvedeného rozhodnutia rozhodcovský súd odôvodnil svoju právomoc tým, že
rozhodcovská doložka bola krytá samostatným podpisom odporcu (v tomto konaní žalobcu), ktorý malmožnosť túto zmluvnú podmienku neprijať, preto ju rozhodcovský súd posúdil ako platnú. Rozhodcovská
doložka neobsahuje ustanovenia, ktoré by mali jednu stranu zvýhodňovať a tým spôsobiť nerovnováhu
vo vzájomnom vzťahu v neprospech odporcu (v tomto konaní žalobcu).

3. Súd prvej inštancie s poukazom na ust. § 52 a 53 Občianskeho zákonníka uviedol, že poistná
zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania je spotrebiteľskou zmluvou. K procesným námietkam
žalovaného uviedol, že žalobca ako spotrebiteľ bol oslobodený od platenia súdnych poplatkov a miestna

príslušnosť súdu prvého stupňa je daná podľa 88 ods. 2 posledná veta O.s.p. Pri posudzovaní platnosti
rozhodcovskej doložky súd prvej inštancie skonštatoval, že je uvedená v článku XV. všeobecných
poistných podmienok s názvom Rozhodcovské konanie a v osobitných dojednaniach, je súčasťou
dlhého neprehľadného textu písaného malými písmenami a splýva s ostatnými podmienkami uvedenými
vo VPP. Dojednaná rozhodcovská doložka znemožňuje poistenému - spotrebiteľovi zvoliť si spôsob
riešenia prípadného sporu a núti ho v prípade sporu alebo sporných nárokov podrobiť sa výlučne

rozhodcovskému konaniu. Tým mu je ako spotrebiteľovi odobratá možnosť brániť svoje práva pred
všeobecným súdom. Uvedeným rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Cieľom doložky tak, ako je formulovaná je
dosiahnuť, aby všetky prípadné spory medzi zmluvnými stranami boli prejednané výlučne rozhodcom
a tým znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu všeobecným súdom. V tejto

súvislosti súd poukazuje na Smernicu Rady č. 93/13/EHS, ktorá v prílohe uvádza niektoré nekalé
podmienky, ktorými sú podľa písm. q/ bod 1 tejto prílohy aj neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo
mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä
vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou,
nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré

by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane. Podľa toho
je neprijateľné, aby rozhodcovské konanie bolo dojednané ako výlučný prostriedok riešenia sporov z
akejkoľvek spotrebiteľskej zmluvy. Podľa názoru súdu prvej inštancie je rozhodcovská doložka podľa
§ 54 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka neprijateľnou podmienkou a je neplatná. Z toho vyvodil,
že rozhodcovský súd založil svoju právomoc na neplatnej rozhodcovskej doložke, preto bolo potrebné

rozhodcovský rozsudok zrušiť. Ďalej má súd prvej inštancie za to, že rozhodcovská doložka nebola
individuálne dojednaná tak, ako to žalovaný tvrdil. Žalovaný nepreukázal, že by bol žalobca riadne
oboznámený s VPP. To, že žalobca VPP a osobitné zmluvné dojednania podpísal ešte neznamená,
že sa mal možnosť s týmito podmienkami aj oboznámiť. Vzhľadom na skutočnosť, že VPP aj osobitné
zmluvnédojednaniasúpísanémalýmipísmenami,obsahujúmnožstvoprávnejterminológiejenemožné,

aby žalobca ako priemerný spotrebiteľ mal možnosť si ich prečítať a pochopiť ich text v krátkej dobe, bez
možnosti sa s nimi vopred riadne oboznámiť. Uvedené je zrejmé aj z toho, že VPP a osobitné zmluvné
dojednania boli podpísané aj žalobcom v deň uzavretia poistnej zmluvy, resp. spolu s poistnou zmluvou.
Rozhodcovská doložka je neplatná aj z dôvodu, že subjekt, ktorý má rozhodovať v rozhodcovskom
konaní je oprávnený určiť výlučne žalovaný. To spôsobuje značnú nerovnováhu v postavení účastníkov

rozhodcovského konania v neprospech spotrebiteľa. Pokiaľ žalovaný sa odvolával na Nález Ústavného
súdu SR sp. zn. II. ÚS 499/2012 súd uviedol, že toto rozhodnutie nie je aplikovateľné, pretože sa týka
exekučnej veci a procesných pochybení a nezaoberá sa platnosťou, či neplatnosťou rozhodcovskej
doložky. Poukazujúc na uvedené má súd prvého stupňa za to, že rozhodcovská doložka v článku XV.
VPP a osobitných zmluvných dojednaniach je neprijateľnou podmienkou a teda absolútne neplatnou

zmluvnou podmienkou vzhľadom na jej rozpor s ustanoveniami zákona o spotrebiteľských zmluvách
a ustanoveniami Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.
Rozhodcovský súd preto nemal rozhodnúť na základe takejto doložky, pretože nemal právomoc vo veci
konať. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že žalobcovi poskytol ďalšiu možnosť od doložky odstúpiť Dodatkom č. 2,
uvádzasúdprvéhostupňa,žetentododatoknieježalobcompodpísaný,nebolmudoručenýažalobcasa

s ním neoboznámil. Navyše od absolútne neplatnej zmluvy nie je možné odstúpiť. Súd prvej inštancie sa
v dôvodoch rozsudku vyjadril aj k návrhom žalovaného na výsluch svedkov tak, že nie sú relevantné pre
rozhodnutie v merite veci. Výrok o odklade vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku odôvodnil podľa
§ 40 ods. 2 ZRK. Výrok o trovách konania odôvodnil podľa 142 ods. 1 O.s.p. a žalobcovi, ktorý mal v
konaní plný úspech priznal náhradu trov konania, ktoré spočívajú v náhrade trov právneho zastúpenia

advokátom vo výške vyčíslenej v odôvodnení rozsudku. Zároveň uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
súdny poplatok za návrh podľa § 2 ods. 2 zákona o súdnych poplatkoch.4. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalovaný proti všetkým jeho výrokom z dôvodov podľa § 205
ods. 2 písm. a/, b/, c/, d/, e/ a f/ O.s.p. a navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa
v celom rozsahu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Uplatnil si náhradu trov konania.

5. V odvolacích dôvodoch žalovaný uvádza, že nesúhlasí so závermi súdu prvého stupňa, pretože
nemajú oporu v skutkovom stave. Trvá na tom, že rozhodcovská doložka bola uzavretá individuálne,
čo vyplýva z listinných dôkazov. Rozhodcovská doložka bola upravená v osobitných zmluvných

dojednaniach k poistnej zmluve, ktoré žalobca slobodne a bez nátlaku podpísal. Okrem podpisu
osobitných dojednaní podpísal aj VPP, poistnú zmluvu a záznam o požiadavkách a potrebách klienta.
Všetky tieto doklady podpisoval žalobca slobodne, bez nátlaku, po predchádzajúcom poučení zo strany
sprostredkovateľa poistenia p. Sone Tišerovej. Písomná forma právneho úkonu bola dodržaná. Na
základe písomných dôkazov je možné zistiť, aká bola skutočná vôľa žalobcu v čase uzavretia poistnej
zmluvy a ako sa jeho vôľa prejavila. Žalobca podpísal VPP bez nátlaku zo strany tretej osoby, mal

možnosť sa oboznámiť so znením všetkých dokladov, ktoré podpisoval a záver súdu prvého stupňa
o tom, že takúto možnosť nemal nevyplýva zo žiadneho dôkazu a je len nepodloženým tvrdením
súdu. Žalobca netvrdil, že nemal možnosť si doklady prečítať, naopak výslovne uviedol, že mal text
VPP k dispozícii aj pred ich podpisom. Žalobca nebol nútený poistnú zmluvu uzavrieť práve v deň
uzavretia, mohol ju uzavrieť kedykoľvek a uzavrel ju z vlastnej vôle. S ohľadom na skutočnosť, že sa

zmluva uzatvárala na 17 rokov je odôvodnený predpoklad, že pri uzatváraní poistnej zmluvy si žalobca
ako priemerný spotrebiteľ riadne prečíta, čo podpisuje. Žalobca ústne spochybňuje proces uzavretia
poistnej zmluvy v rozpore so znením písomných dokladov. Ak žalobca nečítal to čo podpísal, tak to
nesvedčí o neprijateľnosti podmienok, ale o tom, že nepostupoval ako priemerne obozretný spotrebiteľ,
ale pristupoval k vlastným právam ľahkovážne. Ak si žalobca neprečítal VPP a osobitné dojednania,

ide o konanie, ktorému sa neposkytuje ochrana v spotrebiteľskom práve. V tejto súvislosti poukazuje na
rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 23Cdo/1201/2009. K posudzovaniu právnych úkonov poukázal
žalovaný na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7MCdo/12/2011. Žalobca osobitným podpisom
vyjadril svoj súhlas s uzavretím rozhodcovskej doložky v právne relevantnej forme. Preto závery súdu
o tom, že rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná sú nesprávne. Samotná doložka má

päť krátkych riadkov textu a je umiestnená nad miestom na podpis pre žalobcu tak, aby ako priemerný
spotrebiteľ nemusel hľadať alebo lúštiť tento text a mohol si ho prečítať. Rozhodcovská doložka bola
ustanovenímoddelenýchodVPP,na ktorésanevzťahovalpodpisaboliopatrenéosobitnýmmiestomna
podpis, pričom žalobcu nikto nenútil tieto dojednania podpísať. V konaní nebolo preukázané, žeby niekto
žalobcu nútil k podpisu osobitných zmluvných dojednaní a ak žalobca tvrdí niečo iné, mal súd vykonať

dôkazy vypočutím sprostredkovateľa poistenia. Pokiaľ súd prvého stupňa posúdil rozhodcovskú doložku
ako neprijateľnú podmienku tvrdí žalovaný, že súd prvého stupňa vychádzal z nesprávneho znenia
Smernice 93/13/EHS. Doložka bola dojednaná individuálne a navyše v slovenskom právnom poriadku
je arbitráž upravená v zákone č. 244/2002 Z.z., teda má oporu v práve. Súd prvého stupňa nesprávne
posúdil existenciu oprávnenia žalobcu dodatočne odstúpiť od rozhodcovskej doložky Dodatkom č. 2.

Ak súd prvého stupňa ako dôvod neprijateľnosti rozhodcovskej doložky uviedol aj spôsob kreácie
rozhodcovského súdu dojednaný vo VPP, poukazuje žalovaný na to, že tento bol dojednaný v zmysle
VPP a je v súlade so ZRK. Právo namietať osobu rozhodcu nebolo žalobcovi odopreté, pretože mu patrí
zo zákona. Stály arbitrážny súd v Košiciach je nestranný od žalovaného a nebol zriadený žalovaným.
Samotný text VPP a osobitných zmluvných dojednaní je jasne čitateľný a je zrozumiteľný, preto tvrdenie

súdu prvého stupňa o tom, že dojednania sú písané malými písmenami a obsahujú množstvo právnickej
terminológie nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Žalovaný ďalej namieta, že sa súd prvého stupňa
nezaoberal aplikáciou devätnásteho odôvodnenia Smernice č. 93/13/EHS, ktoré sa vzťahuje na poistné
vzťahy a s tým súvisiace vyjadrenie NBS zo dňa 10.10.2012. Odvolateľ tiež vytýka súdu prvého stupňa
procesné pochybenie, pretože z obsahu Zápisnice o pojednávaní dňa 30.9.2013 vyplýva, že súd prvého

stupňa opomenul procesnú povinnosť podľa § 118 ods. 2 O.s.p. Namieta aj to, že súd prvého stupňa
neprihliadol na rozhodovaciu činnosť súdov SR, resp. Ústavného súdu SR.

6. V odvolaní žalovaný navrhol, aby odvolací súd z dôvodu hospodárnosti konania prerušil konanie do

právoplatného ukončenia konania o uznesení Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/1/2012, vedeného
pred ústavným súdom pod sp. zn. II. ÚS 382/2013.7. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol potvrdiť rozsudok ako vecne správny a uplatnil
si náhradu trov odvolacieho konania. Uviedol, že zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania vznikol na
základe formulárovej zmluvy a spĺňa všetky znaky spotrebiteľského vzťahu. Poukazuje na rozhodovaciu

činnosť súdneho dvora EÚ vo vzťahu k nekalým zmluvným podmienkam. Prvostupňový súd nemohol
žalobe nevyhovieť, pretože by tým porušil právne predpisy SR, princípy súkromného práva a došlo by aj
k porušeniu záväzkov SR vyplývajúcich z členstva v Európskej únii. Rozhodcovský rozsudok je v rozpore
sozákonom,akrozhodcovskázmluvanazákladektorejsazakladáprávomocrozhodcovskéhorozsudku
nebola uzatvorená alebo bola uzavretá neplatne. Poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn.

6MCdo/9/2012 k uplatneniu princípu „neznalosť zákona neospravedlňuje“ v spotrebiteľských vzťahoch.
Rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná a spôsobovala nevyváženosť v právach a
povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Žalobca si doložku osobitne nevyjednal a nemal na výber. Z
rozhodcovského rozsudku sa žalobca nedozvedel, na akom základe sa mu uložila povinnosť uhradiť
žalovanému dlh. Trovy rozhodcovského konania sú zjavne neprimerané k výške dlhu. Rozhodcovská
doložka bola opakovane vyhodnotená ako neprijateľná viacerými uzneseniami Najvyššieho súdu SR.

8. Odvolateľ k vyjadreniu žalobcu nepodal repliku.

9. V priebehu odvolacieho konania žalovaný predložil písomné doplnenie právnej argumentácie k
odvolaniu.Vtomtopodanísazaoberánesplnenímprocesnýchpodmienokstvrdením,žekonanienebolo
oslobodené od súdnych poplatkov, pretože nejde o spor zo spotrebiteľskej zmluvy. Namieta aj vadu
petitu návrhu a nesprávne aplikovanie Smernice 93/13/EHS. Dopĺňa aj argumentáciu k individuálnemu
dojednaniu zmluvnej podmienky. K tomuto písomnému podaniu odvolateľa sa žalobca nevyjadril.

10. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (CSP), ktorý
platíajnakonaniazačatépredodňomnadobudnutiajehoúčinnosti(§470ods.1).Právneúčinkyúkonov,
ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti zákona zostávajú zachované (§ 470 ods. 2,

prvá veta).

11. Odvolateľ podal odvolanie za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku (O.s.p.), preto krajský súd
ako súd odvolací posudzoval odvolanie z hľadiska jeho prípustnosti a uplatnených odvolacích dôvodov

podľa ustanovení predchádzajúceho procesného predpisu. Po zistení, že boli splnené podmienky
prípustnosti odvolania, prejednal odvolací súd vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania, pretože
nebol daný dôvod na jeho nariadenie podľa § 385 ods. 1 CSP. Odvolací súd preskúmal napadnutý
rozsudok v rozsahu uvedenom v § 379 a § 380 CSP spolu s konaním ktoré mu predchádzalo a dospel
k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne.

12. Pred rozhodnutím o odvolaní sa odvolací súd zaoberal návrhom žalovaného na prerušenie konania.
Podľa § 378 ods. 1 CSP na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní
pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 164 CSP ak súd neurobí iné

vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši
otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu alebo ak súd dal na také konanie podnet.

13. Odvolateľ v podanom odvolaní navrhol, aby odvolací súd prerušil konanie do skončenia konania

vedeného pred Ústavným súdom SR pod sp. zn. II. ÚS 382/2013, ktoré prebieha na základe jeho
sťažnosti na porušenie základného práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivé súdne konanie
postupom a uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/1/2012. Odvolací súd na internetovej
stránke Ústavného súdu SR (www.ustavnysud.sk ) zistil, že nálezom z
30. septembra 2014, č. k. II. ÚS 382/2013-82 ústavný súd rozhodol, že základné práva obchodnej

spoločnosti Rapid life životná poisťovňa, a. s., podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, ako aj právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom a rozhodnutiami Krajského súdu v Banskej
Bystrici sp. zn. CoE/171/2011 z 23. júna 2011 a sp. zn. 1 CoE/418/2011 z 8. augusta 2011 a postupoma rozhodnutiami Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/1/2012 z 21. marca 2012 a sp.
zn. 5Cdo/112/2012 z 22. novembra 2012 porušené neboli. Sťažnostiam obchodnej spoločnosti Rapid
life životná poisťovňa, a. s., vo zvyšnej časti nevyhovel. Keďže konanie, ktoré malo byť prekážkou, pre

ktorú odvolateľ navrhoval prerušenie konania už bolo skončené, dôvod na prerušenie neexistuje, preto
odvolací súd návrh na prerušenie konania zamietol.

14. Odvolací súd následne posudzoval, či sú dané odvolacie dôvody, ktoré žalovaný uplatnil. Odvolací

súd konštatuje, že žalovaný namietal všetky odvolacie dôvody uvedené v ust. § 205 ods. 2 O.s.p., ktoré
však osobitne nešpecifikoval. Z obsahu odvolania je možné vyvodiť predovšetkým namietanie existencie
odvolacích dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. a/, c/, d/ a f/ O.s.p.

15. Pokiaľ žalovaný namietal, že súd prvej inštancie nevykonal dokazovanie navrhovaným spôsobom,

resp. v navrhovanom rozsahu tým, že nevypočul ako svedkov sprostredkovateľku poistenia K.. N. Y.
M. F.. L., posúdil odvolací súd túto námietku ako odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p.
Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie sa v odôvodnení rozhodnutia dostatočným spôsobom
vysporiadal s nevykonaním dôkazu a uviedol dostatočné a presvedčivé dôvody na vysvetlenie, prečo
nevypočul navrhovaných svedkov. Tento odvolací dôvod preto nie je naplnený.

16. K ďalším odvolacím dôvodom odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie riadne a úplne zistil
skutkový stav veci, skutkové zistenia podradil pod relevantné ustanovenia hmotného práva, ktoré riadne
a dostatočne interpretoval a nedopustil sa pochybenia pri právnom posúdení veci. V rozsudku, ani v

konaní, ktoré mu predchádzalo nedošlo k procesným vadám, ktoré sú uvedené v ustanovení § 389 CSP
a ktoré by mohli byť dôvodom na zrušenie rozsudku. Odvolací súd konštatuje, že dôvody napadnutého
rozhodnutia sú správne, logické a presvedčivé, preto sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s
odôvodnením napadnutého rozsudku a konštatuje správnosť dôvodov (§ 387 ods. 2 CSP).

17. Súd prvej inštancie na podklade vykonaného dokazovania dospel k záveru, že sú naplnené
skutkové a právne dôvody pre zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktorý bol žalobou napadnutý, pretože
rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť právomoc rozhodcovského súdu je neplatná. To zakladá
dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. c/ ZRK v znení účinnom do

31.12.2014.

18. Poistná zmluva uzavretá sporovými stranami je jednoznačne zmluvou spotrebiteľskou, pretože
napĺňa všetky znaky uvedené v ust. § 52 ods. 1,3 a 4 OZ v znení účinnom v čase uzavretia

zmluvy. Nie sú pochybnosti o tom, že poistnú zmluvu uzavrel žalovaný, ktorý pri poskytovaní poistenia
vystupoval v rámci svojej podnikateľskej činnosti ako dodávateľ a žalobca vystupoval ako fyzická osoba
- spotrebiteľ. Súčasne sa jedná o štandardnú formulárovú zmluvu, pretože zmluvný vzťah sa riadi
obsahom zmluvných dojednaní obsiahnutých vo VPP, ktoré sa stali súčasťou zmluvy. Keďže dojednaná
poistná zmluva je zmluvou spotrebiteľskou podľa svojej povahy, bol súd prvej inštancie oprávnený

a zároveň povinný z úradnej povinnosti skúmať, či zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky
podľa § 53 Občianskeho zákonníka. Odvolací súd súhlasí s jeho právnym názorom, že rozhodcovská
doložka nebola individuálne dojednaná, pretože bola podpisovaná ako časť poistnej zmluvy, vrátane
všeobecných poistných podmienok a osobitného zmluvného dojednania. Podľa § 53 ods. 1,2,3 OZ
spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach

a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (neprijateľná podmienka). To neplatí, ak
ide o predmet plnenia, cenu plnenia, alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za
individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť
oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak,
zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne

dojednané.19. Ustanovenie § 53 ods. 4 OZ obsahuje demonštratívny výpočet neprijateľných zmluvných podmienok
v spotrebiteľských zmluvách. Z uvedeného je zrejmé, že dôkazné bremeno na preukázanie toho, že
zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom boli dojednané individuálne je

na dodávateľovi. V prípade tzv. formulárových zmlúv navyše platí, že aj keď spotrebiteľ mal možno
sa s nimi oboznámiť pred podpisom zmluvy je podstatné, či mohol ovplyvniť ich obsah. A v tejto časti
spočíva dôkazné bremeno na dodávateľovi. Pritom nie je rozhodujúce, na akom mieste zmluvy alebo
zmluvných podmienok sa nachádza rozhodcovská doložka. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom
súdu prvej inštancie v tom, že rozhodcovská doložka nebola dojednaná individuálne. Na tom nič

nemení ani skutočnosť, že žalobca ako spotrebiteľ umiestnil svoj podpis pod text všeobecných poistných
podmienok a osobitne pod text osobitných zmluvných dojednaní. Žalobcovi ako spotrebiteľovi nebola
poskytnutá možnosť neuzavrieť rozhodcovskú doložku súčasne s poistnou zmluvou a ovplyvniť tak
obsah zmluvných dojednaní tak, aby v prípade vylúčenia rozhodcovskej doložky s ním dodávateľ uzavrel
samotnú poistnú zmluvu.

20. Rozhodcovská doložka, ktorá teda nebola individuálne dojednaná spôsobila nevyváženosť práv a
povinností zmluvných strán v neprospech žalobcu ako spotrebiteľa. Ak aj bola uvedená v tzv. osobitných
zmluvných dojednaniach, fakticky splynula s ostatnými poistnými podmienkami, pretože nasledovala
ako pokračovanie predtlačeného formulára v súvislom texte a bola podpísaná v rovnaký deň ako VPP.

Táto rozhodcovská doložka tak svojím obsahom a formou spôsobila nevyváženosť práv a povinností
zmluvných strán v neprospech žalobcu ako spotrebiteľa.

21. Odvolateľ ďalej namietal, že súd prvej inštancie opomenul splniť svoju procesnú povinnosť podľa §

118 ods. 2 O.s.p., čo spôsobuje tzv. zmätočnosť rozhodnutia. K tejto námietke odvolací súd uvádza, že
účelom citovaného ustanovenia bolo umožniť, aby sporové strany mohli procesnými úkonmi reagovať
na predbežný právny názor konajúceho súdu a zároveň zjednodušiť a zrýchliť konanie tak, aby sa
nevykonávali zbytočné dôkazy a nevenovala sa pozornosť skutkovým okolnostiam, ktoré súd považuje
za nesporné alebo pre vec bezvýznamné. Ustanovenie malo za cieľ aj vyhnúť sa tzv. prekvapivým

rozhodnutiam (Števček, M., Ficová, S. a kol. Občiansky súdny poriadok. I. diel. Komentár. 2. vydanie.
Praha: C.H.Beck, 2012, s. 420). Odvolací súd uvádza, že v tomto procesnom štádiu, keď odvolateľ mal
možnosť využiť a aj využil ďalšie procesné úkony (odvolanie, dovolanie), je potrebné konštatovať, že
odvolateľ bol dostatočne oboznámený s právnym názorom prvoinštančného súdu aj s jeho postojom
k navrhovaným dôkazným prostriedkom. Preto namietané nesplnenie procesnej povinnosti nemožno

posúdiť ako taký procesný postup, ktorým by došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

22. Pokiaľ odvolateľ v doplnení právnej argumentácie k odvolaniu namietal, že žalobný návrh má chybu
v žalobnom petite uvádza odvolací súd, že výrok o tom, že sa rozhodcovský rozsudok zrušuje je

postačujúci z hľadiska jednoznačnosti, zrozumiteľnosti a vykonateľnosti žalobného petitu.

23. Žalovaný v doplnení argumentácie k odvolaniu namietal nesplnenie procesnej podmienky, ktorou je
zaplatenie súdneho poplatku za návrh na začatie konania, keďže konanie o zrušenie rozhodcovského

rozsudku nie je oslobodené od súdnych poplatkov. Odvolací súd k tomu uvádza, že zákon č. 71/1992
Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov priznáva
okrem tzv. vecného oslobodenia (§ 4 ods. 1 zákona) aj oslobodenie osobné, spočívajúce v tom, že v ust.
§ 4 ods. 2 výslovne vymenúva subjekty, ktoré nie sú povinné platiť súdny poplatok. Týmto subjektom bol
v čase začatia konania aj spotrebiteľ, domáhajúci sa ochrany svojho práva podľa osobitného predpisu

(§ 4 ods. 2 písm. za/). Odkaz pod čiarou iba demonštratívne uvádza ustanovenie § 3 ods. 5 zákona
č. 250/2007 Z.z. Odvolací súd zastáva názor, že účelom osobného oslobodenia je v tomto prípade
uľahčiť prístup k súdu slabšej strane záväzkového vzťahu, preto je potrebné oslobodenie spotrebiteľa
od súdneho poplatku aplikovať aj na konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktorý vyplýva zo
spotrebiteľského vzťahu.

24. Ak súd prvej inštancie rozhodol o zrušení rozhodcovského rozsudku je správne aj jeho rozhodnutie
o odklade vykonateľnosti. Odvolací súd zároveň pripomína, že po zrušení rozhodcovského rozsudku vsúlade s ust. § 43 ods. 1 ZRK je povinnosťou súdu pokračovať vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe.
Tento následok nastáva priamo zo zákona.

25. Vecne správne je aj rozhodnutie o trovách konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p., pretože žalobca mal
v konaní plný úspech. Správne je aj rozhodnutie súdu prvého stupňa o povinnosti žalovaného zaplatiť
súdnypoplatokzanávrh,keďžežalobcabolodpoplatkuoslobodený,akouvádzaodvolacísúdvbode23.

26. Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu ako
vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP.

27. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods.

1 CSP. Žalobca bol v odvolacom konaní plne úspešný, preto mu bol priznaný nárok na náhradu trov
odvolacieho konania proti žalovanému. O výške náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).

28. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 - § 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných
náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ
domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch uvedených v ust. § 429 ods. 2 CSP.