Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. november 2012

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1Co/76/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8111205106
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Angelovič
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2012:8111205106.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu: Ing. X. O., bytom B., ul. W. M. č. XX, proti žalovanému:
SR - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Župné námestie č. 13, o
náhradu škody, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 28C 50/2011-85 zo 04.
06. 2012 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j erozsudok a v r a c i a v e c súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal náhrady škody
vo výške 232 357,44 Eur spôsobenú nesprávnym úradným postupom a nezákonným rozhodnutím, ako
aj verejného ospravedlnenia žalobcovi za perzekúciu vedenú zo strany Okresného súdu Humenné.
Vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Vychádzal zo zistenia, že nárok žalobcu na nemajetkovú ujmu v peniazoch nebol podložený. Argumenty
žalobcu, že každým trestným stíhaním, ktoré skončení oslobodením spod obžaloby, a teda nebolo
dôvodné,súpoškodenéprávaadobrémenodotyčnejosoby,súdnepovažujezadostatočnepreukázané.
Žalobca argumentoval v konaní najmä tým, že predmetné neprávoplatné rozsudky boli zaslané
neznámou osobou na Ministerstvo životného prostredia, a toto mohlo mať vplyv na jeho odvolanie
z funkcie a zásah do jeho súkromného života, avšak tieto okolnosti nemožno považovať v tomto

konaní za relevantné. Absentuje totiž príčinná súvislosť s osobou žalovaného ohľadne predloženia
neprávoplatných rozsudkov pracovne nadriadeným žalobcovi. Príčinná súvislosť, ktorá je pri náhrade
škody rozhodujúca nebola počas celého konania preukázaná a nie je podľa názoru súdu daná. Preto
súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

Žalobca sa vo svojich argumentoch opieral o to, že bol odvolaný z funkcie prednostu krajského úradu

životného prostredia a práve toto spôsobilo všetky jeho následné problémy. Súd však mal preukázané
práve aj vypočutými svedkami, že táto funkcia bola funkcia politických nominantov a on sám, ako
uvádzal vo svojich výpovediach, sa do tejto funkcie dostal nomináciou politickej strany. Žalobca bol
odvolaný z tejto funkcie po parlamentných voľbách a z politickej praxe Slovenskej republiky je známe,
že takto politicky nominovaní predstavitelia jednotlivých úradov sa vždy pri zmene politických pomerov
v republike menia. Opätovne tu súd chce zdôrazniť, že neexistuje žiadna príčinná súvislosť odvolania

žalobcu z funkcie prednostu a konaním žalovaného, ktoré bolo v súlade so zákonom.

Z týchto argumentov súd nepovažuje dôvodné vyhovieť žalobcovi v časti ospravedlnenia. Zo strany
žalovaného nedošlo k medializovaniu alebo k inému zverejneniu tejto kauzy a súd nevidí dôvod
na verejné ospravedlnenie zo strany žalovaného, keďže trestné konanie bolo ukončené právoplatne
oslobodzujúcim rozsudkom.Je nepochybné, že voči žalobcovi prebehlo neoprávnené trestné stíhanie, čo bolo potvrdené samotným
konečným rozsudkom, ktorým ho spod obžaloby súd oslobodil. Zodpovednosť štátu podľa zákona č.
514/2003 Z. z. má však svoje pravidlá a limity, príčinná súvislosť medzi opísanými skutočnosťami zo

strany žalobcu a konaním žalovaného nie je daná.

Výrok o trovách konania odvodil ust. § 142 ods. 1 O. s. p..

Proti rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca.

Poukázal na to, že žalobu podal z dôvodu, že Okresná prokuratúra v Humennom vzniesla proti nemu
obžalobu, ktorá je preukázateľne nezákonná a vykonštruovaná. Okresný súd v Humennom plne všetko
potvrdil, vydal rozsudok v ktorom jeho konanie dokonca kvalifikoval stupňom nebezpečnosti trestného
činu pre spoločnosť ako vysoký, vzhľadom na spôsobený následok, spôsob a okolnosti trestného
činu. Rozhodnutie okresného súdu, ako aj celý postup počas hlavných pojednávaní až do vynesenia

záverečného oslobodzujúceho rozsudku považuje za nezákonný, čím vlastne počas 4 rokov perzekúcie
trpel v zamestnaní, v súkromí, a aj zdravotne s následkami v súčasnosti. Jeho postup pri odhaľovaní
alkoholizmu na pracovisku nebol nezákonným, tento postup je zákonný a priamo mu tieto povinnosti
vyplývalizpracovnoprávnychpovinnostíštatutáraorganizácievsúladesozákonmiSlovenskejrepubliky.

V trestnom konaní sú uvedené určité zásady, na základe ktorých toto konanie prebieha, pričom pokiaľ
by bol súd dodržal všetko ako mu to ukladá zákon, nemal vôbec prijať obžalobu, pričom počas hlavných
pojednávaní vyšli najavo ďalšie skutočnosti, že celé podanie trestného oznámenia na jeho osobu je
vykonštruované.

Vydanie trestného rozkazu alebo rozsudku je rozhodnutie. Je to výsledok všetkých úkonov spejúcich k
tomuto záveru, pričom vydanie takýchto rozhodnutí bolo nedôvodné a predstavovalo prezekúciu.

Nie je zrejmé, ako je možné, že trestný rozkaz a rozsudok sa dostali zo súdu na verejnosť, pričom zrejme
ide o jasný dôkaz o úmyselnom nezákonnom konaní súdu a spolupráci s organizovanou skupinkou.

Predmetný rozsudok v mene Slovenskej republiky je raritou a nemá obdobu v právnom štáte.

Vina musí byť preukázaná spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosť. Musia existovať právne relevantné
dôkazy, čo vyplýva aj z čl. 10 všeobecnej deklarácie ľudských práva a z judikatúry Európskeho súdu pre
ľudské práva, ako aj z judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky. Inak je dôvod na zodpovednosť

štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom v zmysle § 9 zákona č. 514/2003 Z. z..

Pri výške nemajetkovej ujmy v zmysle § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. je potrebné prihliadnuť
na osobu poškodeného, jeho doterajší život, prostredie v ktorom žije, závažnosť vzniknutej ujmy a na
okolnosti, za ktorých k nej došlo, závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,

závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení, pričom priznanie výšky
nemajetkovej ujmy je predmetom voľnej úvahy súdu, avšak nie ľubovôle súdu. Vo vzťahu k žalobcovi
existuje aj ujma na zdraví, ako aj morálna škody - stres, psychická trauma, úzkosť a frustrácia, pričom
porušilo sa aj právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti.

Súd znevážil a nepovažuje za relevantné, že neprávoplatný trestný rozkaz a následne aj rozsudok,
neboli preukázané, že mali dosah na jeho odvolanie z funkcie a rovnako aj na poškodenie mena žalobcu.
Pokiaľ by predmetný vykonštruovaný proces neprebiehal, bol by zostal vo svojej funkcii, čo vyplýva z
dokazovania vykonaného na súde prvého stupňa.

Nemožno súhlasiť s názorom súdu, ktorý spochybňuje nárok na nemajetkovú ujmu v peniazoch na
strane žalobcu, a tento nárok považuje za nepodložený. Taktiež nemožno súhlasiť, že neexistuje žiadna
príčinná súvislosť odvolania z funkcie prednostu v prípade žalobcu a konaním sudcu, ktoré údajne bolo
v súlade so zákonom a taktiež nemožno súhlasiť, že so zmenou vlády po parlamentných voľbách sa
vždy menia aj politickí nominanti na funkciách.

Súd nepovažoval za dôvodné vyhovieť žalobcovi ani v časti ospravedlnenia, pretože nedošlo k
medializácii zo strany žalovaného, pokiaľ ide o predmetnú kauzu. Opak však vyplýva z jasnýchsvedeckých výpovedí a doložených listinných dôkazov, ktoré je potrebné si dôsledne preštudovať a
správne ich vyložiť.

Treba vychádzať predovšetkým z toho, že samotný súd prvého stupňa konštatuje vo svojom rozsudku,
že voči žalobcovi prebehlo neoprávnene trestné stíhanie, čo bolo potvrdené samotným konečným
rozsudkom. Na základe tohto navrhol, aby odvolací súd rozsudok zmenil a žalobe v celom rozsahu
vyhovel.

Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1, 2 O. s. p., a to bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods.
2 O. s. p.) a zistil, že nie sú podmienky pre potvrdenie ani pre zmenu rozsudku, pretože tento bol vydaný
na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu a naviac je aj nepreskúmateľný.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom
za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona pri výkone
verejnej moci
a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,

c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzne,
d) nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 17 zákona č. 514/2003 Z. z., uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk. V prípade, ak iba samotné
konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú

nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v
peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinností orgánu verejnej moci urobiť

úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

V predmetnej veci oprel žalobca svoju žalobu, v ktorej sa domáha zodpovednosti štátu za škodu v

zmyslezákonač.514/2003Z.z. ošpecifickédôvody,ktoréuviedolvosvojichpodaniachapredovšetkým
v samotnej žaloby. Tieto dôvody mali spočívať v jeho odvolaní z funkcie prednostu krajského úradu
životného prostredia, v nenavrhnutí do vyššej funkcie alebo do diplomatických služieb, v zhoršenom
zdravotnom stave, najmä pokiaľ ide o to, že trpí na vysoký krvný tlak a stres, v nemožnosti vycestovať za
príbuznými do USA, pričom zdôraznil, že predmetné trestné stíhanie mohlo byť dôvodom pre odvolanie

z funkcie, ktorú zastával. V priebehu konania žalobca tiež poukazoval na stratu zamestnania pre
nezákonný postup súdu.

Súd prvého stupňa sa však nevyporiadal dôsledne so všetkými predmetnými dôvodmi žaloby, z ktorých
odvodzuje žalobca náhradu škody, za ktorú by mal zodpovedať štát v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z.. v

odôvodnení napadnutého rozhodnutia a predovšetkým nevykonal v tomto smere dôsledné dokazovanie.

V konaní, ktoré bolo doposiaľ vykonané na súde prvého stupňa nebol žalobca dôsledne vypočutý ku
všetkým týmto dôvodom, z ktorých odvodzuje zodpovednosť štátu za vzniknutú škodu a nebolo v tomto
smere vykonané ani náležité dokazovanie.

Ako bolo vyššie naznačené, súd prvého stupňa sa v odôvodnení rozhodnutia nezaoberá špecificky so
všetkými dôvodmi, o ktoré žalobca svoju žalobu oprel.

Bude preto povinnosťou súdu prvého stupňa v ďalšom konaní doplniť dokazovanie predovšetkým o

riadny a podrobný účastnícky výsluch žalobcu, ktorý by sa mal ku každému z dôvodov, o ktoré opiera
svoju žalobu o náhradu škody proti štátu podrobne vyjadriť a navrhnúť dôkazy na preukázanie príčinnej
súvislosti medzi okolnosťami, ktoré on popisuje ako negatívny dopad na jeho osobnosť a súdnym
konaním, na ktoré v predmetnej veci poukazuje.Práve preukázanie tejto príčinnej súvislosti medzi konkrétnymi dôvodmi, ktoré žalobca uvádza a súdnym
konaním je kľúčovou otázkou, ktorá však doposiaľ objasnená nebola a v tomto smere je potrebné

zdôrazniť, že dôkazné bremeno na preukázanie predmetných tvrdených dôvodov leží na žalobcovi.

Až po takto vykonanom dokazovaní bude možné posúdiť dôvodnosť argumentov a dôvodov, o ktoré
žalobca opiera svoju žalobu a predovšetkým existenciu príčinnej súvislosti medzi súdnym konaním a
eventuálnymi negatívnymi okolnosťami, ktoré žalobca špecifikuje, a ktoré sa dotkli jeho osobnosti.

Zatiaľ je rozsudok súdu prvého stupňa nepreskúmateľný, práve z dôvodu nedostatočného dokazovania
vykonaného vo veci a nevyporiadania sa so všetkými argumentmi, ktoré žalobca v tomto konaní uvádza.

Preto postupom podľa § 221 ods. 1 písm. f) O. s. p., odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie.

V konečnom rozhodnutí o veci rozhodne súd prvého stupňa ja o trovách tohto odvolacieho konania (§
224 ods. 3 O. s. p.).

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolanie nie je prípustné.