Rozhodnuté bolo na súde Najvyšší súd Slovenskej republiky
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Danica Kočičková
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Odmietajúce podanie
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 6Cdo/61/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6413214053
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danica Kočičková
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:6413214053.1
Uznesenie
Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcov: 1/ T. T., bývajúca v X., H., 2/ N. T., bývajúci v X.
H. a 3/ U. T., bývajúca v X. H., všetci žalobcovia právne zastúpení JUDr. Dušanom Klimom, advokátom
so sídlom v Žiari nad Hronom, Sládkovičova 16/61, proti žalovanému: L. Z., bývajúci v X., W., o návrhu
na vyslovenie zákazu zásahov vlastníka domovej nehnuteľnosti do nájomných práv žalobcov 1/ až 3/,
vedenom na Okresnom súde Žiar nad Hronom pod sp. zn. 7C/66/2013, o dovolaní žalobcov 1/ až 3/
proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 30. júla 2015 sp. zn. 16Co/1486/2014, takto
r o z h o d o l :
Dovolanie o d m i e t a.
Žalovanému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
1. Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej aj „odvolací súd“) hore označeným rozsudkom rozsudok
Okresného súdu Žiar nad Hronom (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „prvoinštančný súd“ alebo
„okresný súd“) z 23. septembra 2014 č. k. 7C/66/2013-97 vo výroku, ktorým súd prvej inštancie žalobu
zamietol potvrdil; vo výroku, ktorým súd prvej inštancie rozhodol o náhrade trov konania rozsudok zmenil
tak, že žalovanému náhradu trov prvoinštančného konania nepriznáva. V odôvodnení rozsudku uviedol,
že v prvom rade sa zaoberal odvolacou námietkou žalobcov, že bolo porušené ich právo na riadne
súdne konanie a spravodlivé súdne rozhodnutie, pretože odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie
nespĺňa predpoklady riadneho odôvodnenia rozhodnutia uvedené v ust. § 157 ods. 2 zák. č. 99/1963
Zb., Občianskeho súdneho poriadku (ďalej v texte aj „O. s. p.“). V uvedenej súvislosti v odôvodnení
dovolaním napadnutého rozsudku uviedol, že súd prvej inštancie jasne, stručne a zrozumiteľne vysvetlil,
na základe akých dôkazov zistil skutkový stav veci. Následne vysvetlil ako dospel k právnemu záveru,
že v čase rozhodovania súdu k zásahom do nájomných práv žalobcov chránených zákonom zo
strany žalovaného nedochádzalo, preto aplikujúc ust. § 154 ods. 1 O. s. p. žalobu dôvodne zamietol.
V konaní bolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že k neoprávneným zásahom žalovaného
do nájomných práv žalobcov už viac ako rok nedochádza, pričom bolo tiež preukázané, že neexistuje
konkrétne nebezpečenstvo opakovania týchto zásahov v budúcnosti. Pokiaľ žalobcovia v odvolaní
namietali, že súd prvej inštancie sa nesprávne vysporiadal s návrhom žalobcov „uložiť žalovanému
povinnosť zabezpečiť pripojenie pevnej telefonickej linky do bytu žalobcov“, odvolací súd v odôvodnení
dovolaním napadnutého rozsudku uviedol, že sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že žalobcom
nič nebráni v tom, aby s dodávateľom telefonického signálu uzavreli zmluvu a pokiaľ takúto zmluvu
už uzavreli, aby si uplatnili nárok na náhradu škody proti tomu, kto im porušením právnej povinnosti
škodu spôsobuje.
2. Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podali žalobcovia 1/ až 3/ (ďalej v texte aj „dovolatelia“)
dovolanie. Žiadali, aby dovolací súd rozsudok súdu prvej inštancie a tiež súdu odvolacieho zrušil a spor
vrátil na nové konanie a rozhodnutie, v rámci ktorého im bude priznaná aj náhrada trov dovolacieho
konania. Prípustnosť dovolania odôvodnili poukazom na ust. § 237 písm. f/ O. s. p. tvrdiac, že odvolací
súd mal postupovať podľa ust. § 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p. (pozn. dovolacieho súdu: žalobcovia v
dovolaní v uvedenej súvislosti poukázali na ust. § 211 ods. 1 písm. f/ O. s. p., z obsahu a kontextu
skutočností uvedených v dovolaní - konkrétne v druhom odseku poslednej strany dovolania - ale vyplýva,
že mali zrejme na mysli ust. § 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p.), pretože rozhodnutie súdu prvej inštancie
nebolo v zmysle ust. § 157 ods. 2 O. s. p. riadne odôvodnené. Z textu dovolania ďalej vyplýva, že
žalobcovia v zásade v dovolaní namietali, že odvolací súd, ktorý sa stotožnil so závermi súdu prvej
inštancie nesprávne rozhodol, keď rozsudok súdu prvej inštancie v merite veci ako vecne správny
potvrdil a to najmä v časti týkajúcej sa neoprávneného zásahu žalovaného do práv žalobcov súvisiacich
so zapojením telefonickej linky zriadenej v prospech žalobcov, ktorý stav stále pretrváva.
3. Žalovaný sa k dovolaniu žalobcov písomne nevyjadril.
4. Dovolanie bolo podané 26. 9. 2015, t. j. za účinnosti zák. č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny poriadok,
v znení neskorších zmien a doplnkov. Podľa ustanovenia § 470 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z.
z., Civilného sporového poriadku (ďalej aj „C. s. p.“), ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 2016: „Ak nie
je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,
zostávajú zachované“. Z citovaného ustanovenia § 470 ods. 1 a 2 C. s. p. je zrejmé, že pokiaľ dovolanie
bolo podané za účinnosti zák. č. 99/1963 Zb., Občianskeho súdneho poriadku, potom jeho účinky
zostali zachované aj po nadobudnutí účinnosti nového procesnoprávneho kódexu - Civilného sporového
poriadku. Keďže však dovolanie bolo podané ešte pred 1. júlom 2016, podmienky jeho prípustnosti
a dôvodnosti bolo nutné posúdiť podľa právneho stavu existujúceho v čase podania dovolania, teda
podľa príslušných ustanovení zákona č. 99/1963 Zb. v znení platnom a účinnom v čase podania
dovolania. Dôvodom pre takýto postup je nevyhnutnosť rešpektovania základných princípov Civilného
sporového poriadku o spravodlivej ochrane porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol
naplnený princíp právnej istoty, vrátane legitímnych očakávaní sporových strán o zachovaní kontinuity
dovolacieho konania, ktoré začalo, avšak neskončilo za účinnosti skoršej právnej úpravy procesného
práva (Čl. 2 ods. 1 a 2 C. s. p.), ako aj o potrebe ústavne konformného i eurokonformného výkladu
noriem vnútroštátneho práva (Čl. 3 ods. 1 C. s. p.).
5. V preskúmavanej veci dovolatelia napadli dovolaním rozsudok odvolacieho súdu, ktorým bol v merite
sporu potvrdený rozsudok súdu prvej inštancie. Podmienky prípustnosti dovolania smerujúce proti
rozsudku odvolacieho súdu sú upravené v ustanoveniach § 237 a § 238 O. s. p.
6. Pri skúmaní prípustnosti dovolania z hľadiska § 238 O. s. p., dovolací súd uvádza, že prípustnosť
dovolania podľa § 238 O. s. p. v danom prípade neprichádza do úvahy, pretože dovolaním napadnutý
rozsudok odvolacieho súdu nie je rozsudok, ktorým by odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie
vo veci samej, ani rozhodnutie, v ktorom by sa odvolací súd odchýlil od už v tejto veci vysloveného
právneho názoru dovolacieho súdu, pretože dovolací súd v tejto veci ešte nerozhodoval. Dovolaním
napadnutý rozsudok odvolacieho súdu nie je ani potvrdzujúci rozsudok, vo výroku ktorého by odvolací
súd vyslovil prípustnosť dovolania, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného právneho
významu, ani rozsudok, ktorým by odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie, vo výroku ktorého
súd prvej inštancie vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 zák. č. 40/1964 Zb.,
Občianskeho zákonníka. Z uvedených dôvodov dovolanie proti predmetnému rozsudku odvolacieho
súdu podľa ust. § 238 O. s. p. nie je prípustné.
7. Dovolanie proti predmetnému rozsudku odvolacieho súdu by bolo prípustné (a súčasne dôvodné)
len v tom prípade, ak by konanie malo niektorú z vád taxatívne uvedených v ust. § 237 ods. 1 písm.
a/ až g/ O. s. p. (tzv. zmätočnostnú vadu). K týmto vadám prihliada dovolací súd (ak je dovolanie
podané včas a na to oprávneným subjektom/subjektmi) podľa § 242 ods. 1 veta druhá O. s. p. z
úradnej moci. Žalobcovia v dovolaní tvrdili, že tzv. zmätočnostnou vadou v zmysle ust. § 237 písm.
f/ O. s. p. je v danom prípade nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia a to tak súdu prvej inštancie
ako aj súdu odvolacieho, ktorý mal nedostatočne odôvodnené rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa
názoru dovolateľov v zmysle ust. § 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p. zrušiť. Postupom odvolacieho súdu bola
dovolateľom podľa ich argumentácie uvedenej v dovolaní, odňatá možnosť konať pred súdom, preto
navrhli rozhodnutie súdu (prvoinštančného a aj odvolacieho) zrušiť.
8. Po posúdení uvedenej dovolacej námietky, ktorou dovolatelia odôvodnili prípustnosť dovolania,
dovolací súd uvádza, že námietku dovolateľov o tom, že im bola odňatá možnosť konať pred súdom v
dôsledku nepreskúmateľnosti rozhodnutí prvoinštančného a odvolacieho súdu, nepovažuje za dôvodnú.
V zmysle stanoviska občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 3. 12. 2015,
nepreskúmateľnosť rozhodnutia môže len výnimočne zakladať prípustnosť dovolania podľa § 237 ods.
1 písm. f/ O. s. p., a to ak písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje základné vysvetlenie dôvodov
podstatných pre rozhodnutie súdu. O takýto prípad však v danom prípade nešlo. Z hľadiska náležitostí
vyžadovaných ustanovením § 157 ods. 2 O. s. p., na riadne odôvodnenie rozhodnutia je postačujúce,
ak súd v odôvodnení rozhodnutia stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia. Podľa
názoru dovolacieho súdu rozsudok spĺňa požiadavky na riadne a presvedčivé odôvodnenie v zmysle §
157 ods. 2 O. s. p., keďže ním bola daná odpoveď na všetky podstatné otázky týkajúce sa predmetu
konania z hľadiska skutkového a právneho posúdenia veci. Sú z nich zrejmé podstatné dôvody, pre
ktoré súdy rozhodli tak ako rozhodli. Odvolací súd sa v merite veci (s výnimkou rozhodnutia o trovách
konania) stotožnil s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie a na doplnenie správnosti jeho
dôvodov zdôraznil, prečo považoval rozhodnutie súdu prvej inštancie za správne. V uvedenej súvislosti
dovolací súd uvádza, že za vadu konania v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p. nemožno považovať
to, že odvolací súd nerozhodol a neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv dovolateľov, ale len to,
že ho neodôvodnil objektívne uspokojivým spôsobom, čo v prejednávanej veci splnené nebolo.
9. V nadväznosti na uvedené dovolací súd uvádza, že pri posudzovaní riadneho odôvodnenia rozhodnutí
súdov v základnom konaní, sa nezaoberá správnosťou skutkových a právnych záverov v nich
obsiahnutých, pretože správnosť dovolaním napadnutého rozsudku by mohol skúmať, len ak by
dovolanie bolo prípustné.
10. Na základe uvedených skutočností dovolací súd dovolanie žalobcov podľa § 447 písm. c/ C. s. p.
ako neprípustné odmietol.
11. O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa § 453 ods. 1 C. s. p. v spojení s §
257 C. s. p. tak, že žalovanému náhradu trov dovolacieho konania nepriznal, pretože mu preukázateľne
žiadne nevznikli.
12. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.