Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 16. august 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17CoPr/9/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6615216306
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 08. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6615216306.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity

Nagypálovej a sudcov Mgr. Dušana Ďuriana a JUDr. Renáty Deákovej ako členov senátu, v právnej veci
žalobkyne K.. Bc. R. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom R. XXXX/X, XXX XX N., zastúpená advokátom JUDr.
Jozefom Brázdilom, so sídlom Trhová 1, 960 01 Zvolen, proti žalovanej SPOOL a. s., so sídlom Dr.
Herza 33, 984 01 Lučenec, IČO: 31 586 392, zastúpený ADVOKÁT ADRIANA HRDINOVÁ, s. r. o., so
sídlom Vojtecha Spanyola 1726/13, 010 01 Žilina, IČO: 47 245 841, v mene ktorej koná JUDr. Adriana
Hrdinová, konateľ a advokát, v konaní o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou
o odvolaní žalobkyne a žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. 21Cpr/2/2015-214 z

20. júna 2016, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.

II. Žalovaná má voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobu, ktorou sa žalobkyňa voči žalovanej ako svojmu zamestnávateľovi domáhala určenia
neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou doručenou jej dňa 29. 06. 2015 súd prvej
inštancie zamietol. Nárok žalobkyne posúdil podľa ustanovenia § 77 až 79 zákona č. 311/2001 Z. z.
Zákonník práce a dospel k záveru, že výpoveď zamestnávateľa žalobkyni podľa § 63 ods. 1 písm.

b) Zákonníka práce je platná. Výpovedi adresovanej žalobkyni predchádzalo písomné rozhodnutie
predstavenstva akciovej spoločnosti SPOOL Lučenec na svojom zasadnutí dňa 22. 06. 2015 pod číslom
uznesenia 02/22/06/2015 o schválení organizačnej zmeny spočívajúcej v zrušení pracovného miesta
vedúcej ekonomického úseku s účinnosťou od 01. 07. 2015 s tým, že riadenie ekonomického úseku
prejdepodkompetencieriaditeľkyakciovejspoločnostidňom01.07.2015.Cieľtejtoorganizačnejzmeny
vyplývapriamozjejtextu(odstrániťjedenriadiacičlánok)ajehoefektivitaspočívavušetrenínákladovna
mzdu. Bližšie dôvody a okolnosti prijatia uznesenia predstavenstva akciovej spoločnosti o organizačnej

zmene ozrejmil na pojednávaní pred súdom prvej inštancie aj predseda predstavenstva K.. C. Y. tak,
že organizačnými zmenami sledovali zníženie nákladov organizácie. Prvá etapa organizačných zmien
sa týkala prepustenia viacerých zamestnancov na nižších funkciách, táto prebehla rok pred tým, než
došlo ku skončeniu pracovného pomeru so žalobkyňou. Následne malo dôjsť k organizačnej zmene
za účelom zníženia nákladov aj vo vzťahu k niektorému z členov stredného manažmentu, pretože
stredný manažment má plat rovnajúci sa viacerým platom bežných zamestnancov, kedy už prepustenie
ďalšieho z radových zamestnancov z dôvodu zabezpečenia plynulého chodu organizácie nebolo

možné. Žalovaná splnila hmotnoprávnu podmienku platnosti výpovede vyplývajúcu z ustanovenia
§ 74 Zákonníka práce, ktorý ukladá zamestnávateľovi výpoveď vopred prerokovať so zástupcami
zamestnancov. Námietky žalobkyne, že predstavenstvo akciovej spoločnosti žalovanej v uznesení
z 22. 06. 2015 splnomocnilo riaditeľku žalovaného požiadať odborový orgán KOVO SPOOL a. s.Lučenec o prerokovanie zrušenia pracovného miesta vedúcej ekonomického oddelenia, nie však aj
o prerokovanie výpovede označil súd prvej inštancie za právne nevýznamné. Označenie zrušovanej
funkcie ako vedúca ekonomického oddelenia namiesto vedúca ekonomického úseku nemohlo vyvolať

nejasnosti ohľadne zrušovanej funkcie z dôvodu, že podľa organizačnej štruktúry žalovanej u žalovanej
oddelenia vytvorené vôbec neboli. Nesprávne označenie odborového orgánu, u ktorého mala byť
organizačnázmenaprerokovaná,jelenformálnynedostatkom,následkomktoréhonemohlabyťzámena
zástupcov zamestnancov, ktorí mali prerokovať organizačnú zmenu a výpoveď z dôvodu, že u žalovanej
pôsobil len jeden odborový orgán. Za nepodstatné súd považoval, či bola riaditeľka žalovanej poverená

predstavenstvom akciovej spoločnosti prejednať s odbormi len zrušenie jedného pracovného miesta
alebo aj prejednanie výpovede adresovanej žalobkyni s odôvodnením, že riaditeľka akciovej spoločnosti
vykonáva svoju funkciu samostatne a nepotrebuje na každý úkon pokyn predstavenstva akciovej
spoločnosti. Podstatné je, že odborový orgán výpoveď so zamestnávateľom prerokoval. Potvrdili to
členky závodného výboru odborovej organizácie E. Y. a H. H.. Žalovanou predložené listinné dôkazy
svedčia o tom, že k žiadosti o prerokovanie výpovede žalobkyni bol priložený aj návrh výpovede.

Výpoveď so zástupcami zamestnancov v prítomnosti riaditeľky K.. U. bola prerokovaná 24. 06. 2015.
Tieto skutkové závery neovplyvnili ani žalobkyňou predložené listiny a to kópia registratúrneho denníka
overená notárom prvýkrát 20. júla 2015 a druhýkrát 25. 04. 2016, kde chýba podpis predsedníčky
odborového zväzu KOVO pri SPOOL a. s. Lučenec E. Y., pretože právne významné je iba to, že
výpoveď bola prejednaná, nie či podpísala E. Y. prevzatie žiadosti o prerokovanie výpovede. Za

bezvýznamnú označil súd prvej inštancie argumentáciu žalobkyne, že neplatnosť výpovede preukazuje
aj tá skutočnosť, že nebola vypracovaná dohoda o zmene pracovnej zmluvy žalobkyne a zmena
pracovnej náplne riaditeľky akciovej spoločnosti z dôvodu, že vypracovanie návrhu zmeny pracovnej
zmluvy žalobkyne ako teoretického predpokladu na prijatie ponúkaných voľných pracovných miest nie
je hmotnoprávnou podmienkou platnosti výpovede a riaditeľka žalovanej má v pracovnej náplni riadenie

celej spoločnosti, nemusí mať povinnosti osobitne zakotvené v pracovnej náplni. Súd prvej inštancie
zdôraznil, že žalovaná aj po prijatej organizačnej zmene naďalej plní účel, na ktorý bola zriadená a
pracovné povinnosti žalovanej sú vykonávané aj bez prijatia ďalšieho zamestnanca.
1.1 Súd prvej inštancie vyhlásil rozhodnutie na pojednávaní dňa 20. júna 2016 za účinnosti zákona
č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej aj „O. s. p.“) a jeho písomné vyhotovenie vypracoval

po 01. 07. 2016, kedy nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj
„C. s. p.“), ktorým sa zrušil Občiansky súdny poriadok. Výrok rozsudku súdu prvej inštancie vyhlásený
na pojednávaní dňa 20. júna 2016 v časti rozhodnutia o trovách konania nezodpovedá textu výroku o
trovách konania uvedenom v písomnom vyhotovení rozhodnutia. V zápisnici o pojednávaní súd prvej
inštancie uložil žalobkyni povinnosť zaplatiť žalovanej trovy konania tak, ako budú vyčíslené v písomnom

vyhotovení rozhodnutia v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku a v písomnom vyhotovení
rozhodnutia je uvedené, že žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanej trovy konania v plnom rozsahu. Toto
rozhodnutie o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie odkazom na ustanovenie § 262 ods. 1,
2 C. s. p. s tým, že o výške trov náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadli odvolaním obe sporové strany, žalobkyňa v celom rozsahu,
žalovaná len vo výroku o trovách konania.

3. Žalobkyňa odôvodnila svoje odvolanie ustanovením § 365 ods. 1 písm. f) a h) C. s. p. nesprávne

zisteným skutkovým stavom a nesprávnym právnym posúdením veci. Navrhla, aby odvolací súd
rozsudok súdu prvej inštancie v prvom výroku zmenil podľa § 388 C. s. p. tak, že žalobe vyhovie v
celom rozsahu a v druhom výroku tak, že žalobkyni prizná náhradu trov konania v plnom rozsahu. V
odvolaní zopakovala všetky dôvody, pre ktoré považuje skončenie pracovného pomeru výpoveďou zo
strany zamestnávateľa za neplatné. Dôkazy predkladané žalovanou súdu prvej inštancie označila za

rozporné, zhotovené dodatočne v reakcii na priebeh súdneho konania. Konštatácie súdu prvej inštancie
v odôvodnení rozhodnutia sú podľa názoru žalobkyne vo viacerých smeroch neúplné, pozmenené
tak, aby korešpondovali s rozhodnutím súdu vo forme zamietnutia žaloby. Poukázala na to, že
záverečné vyjadrenie právnej zástupkyne žalobkyne je obsahovo zostručnené, ale záverečné vyjadrenie
protistrany z posledného pojednávania je zachytené v celom jeho obsahu. S tvrdeniami a rozpormi v

dokumentácii zamestnávateľa sa súd prvej inštancie nevysporiadal. V bode 35 na str. 17 odôvodnenia
súd uviedol, že dôvody prijatia uznesenia o organizačných zmenách ozrejmil na pojednávaní predseda
predstavenstva žalovanej. Takýto postup nie je akceptovateľný, aby zo zákona povinne písomné
a odôvodnené rozhodnutie bolo nahrádzané ústnym vysvetlením zástupcu zamestnávateľa až napojednávaní s odstupom viac ako 9 mesiacov. Z rozhodnutia zamestnávateľa o organizačných zmenách
musí dostatočne vyplývať, či sledovalo zmenu úloh zamestnávateľa, zmenu technického vybavenia, či
zníženie počtu zamestnancov za účelom zvýšenia efektívnosti práce. Žalobkyňa nesúhlasí s názorom

súdu prvej inštancie, že žalovaná produkovala dostatok dôkazov o tom, že zápisnica zo zasadnutia
predstavenstva akciovej spoločnosti konaného dňa 22. 06. 2015 bola spracovaná v krátkom časovom
úseku. Súd mal pri rozhodovaní brať do úvahy, aké listinné dôkazy existovali v čase výpovede,
nie aké vyprodukoval zamestnávateľ ex post. O takomto jeho konaní svedčia listiny tvoriace súčasť
spisu, ktoré sa líšia. Žalobkyňa pochybuje, že žiadosť o prerokovanie jej adresovanej výpovede na

odborový orgán bola vypracovaná a doručená spolu s návrhom výpovede zástupcom zamestnancov,
keď v registratúrnom denníku nebolo vyznačené podanie takejto žiadosti zamestnávateľa odborom.
Z výpovede predsedu predstavenstva žalovanej K.. Y. na prvom pojednávaní vo veci dňa 7. marca
2016 vyplýva, že výpoveď bola vyhotovená až 29. 06. 2015, preto nemohla existovať už dňa 24. 06.
2015, kedy mala byť údajne zo strany zamestnávateľa doručená odborovej organizácii ani 25. 06.
2015, kedy mala byť údajne so zástupcami zamestnancov prerokovaná. Nesprávny je výklad súdu prvej

inštancie v bode 42 odôvodnenia ohľadom vysvetlenia nezrovnalostí v dátume výpovede 26. 06. / 29.
06. 2015 svedkyňou Y., ktorá sa vyjadrovala k dátumu vyhotovenia výpovede dňom 26. 06. 2015 a
nie k zhotoveniu listiny o výpovedi dňom 24. 06. 2015. Súd prvej inštancie sa s týmito argumentmi
žalobkyne dostatočne nezaoberal. Žiaden zo svedkov nepotvrdil, že listina s textom výpovede by bola
pevne zošitá so žiadosťou zamestnávateľa adresovanou odborom na prerokovanie, čo je podmienkou

jednoznačnosti a nezameniteľnosti prejednávaného právneho úkonu v zmysle rozhodnutia Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo/72/2006. Pochybnosť o reálnom prevzatí príloh k žiadosti
zamestnávateľa o prerokovanie výpovede je aj ich neuvedenie v registratúrnom denníku vedeného
žalovaným pre evidenciu pošty, v ktorom síce je zaevidovaná žiadosť žalovanej odborom o prerokovanie
organizačných zmien, ale nebola tu zapísaná žiadosť o prejednanie výpovede ani žiadne iné prílohy.

V čase udelenia výpovede žalobkyni v registratúrnom denníku žalovanej absentoval podpis svedkyne
E. Y. ako zástupkyne odborov potvrdzujúci prevzatie týchto písomností. V iných prípadoch žalovaná
takéto žiadosti riadne evidovala a registrovala. V prípade žalobkyne nie zrejme z dôvodu, že takáto
žiadosť nebola riadne označená a odoslaná. Hodnovernosť tvrdení žalovanej o spracovaní žiadosti
o prerokovanie organizačných zmien, o prerokovanie výpovede a iných listín nie je možné vyvodiť

ani z predloženej e-mailovej komunikácie medzi riaditeľkou žalovanej K.. U. a advokátom JUDr. XX z
dôvodu, že e-mail od JUDr.X. Žalovanáneobsahuje v texte žiadne prílohy, oba e-maily sú označené v
hlavičke v rôznych jazykoch a v e-mailových správach je možné robiť akékoľvek obsahové úpravy. Súd
prvej inštancie sa v dôvodoch rozhodnutia vôbec nezaoberal ďalším dôvodom neplatnosti skončenia
pracovného pomeru uvádzaným žalobkyňou, že jej nebolo ponúknuté vhodné pracovné miesto a

teda nebola naplnená ponuková povinnosť zamestnávateľa ako hmotnoprávna podmienka platnosti
výpovede,pretožežalovanýmponúkanépracovnémiestanebolivhodnouprácouprežalobkyňou,keďže
išlo o odbornostne podstatne nižšie a zároveň platovo výrazne slabšie miesta, čo je vzhľadom na prax
žalobkyne v trvaní takmer 32 rokov neadekvátne a neakceptovateľné. Z tohto dôvodu je rozhodnutie
súdu prvej inštancie nepreskúmateľné.

4. Žalovaná v odvolaní proti výroku rozsudku súdu prvej inštancie o trovách konania namietala, že
písomné vyhotovenie rozsudku nezodpovedá výroku rozsudku, ktorý bol vyhlásený dňa 20. júna 2016.
V písomnom vyhotovení rozhodnutia odôvodňuje súd prvej inštancie rozhodnutie o trovách konania
ustanovením § 262 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku teda právnou normou, ktorá v čase

vyhlásenia rozsudku nebola účinná. Podľa § 156 ods. 4 O. s. p. bol súd prvej inštancie vyhláseným
rozsudkom viazaný. Žiadala zmeniť rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania tak,
že žalobkyni bude uložená povinnosť zaplatiť žalovanej trovy konania pozostávajúce z trov právneho
zastúpenia vo výške 1 481,57 € do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia na účet právneho zástupcu
žalovanej.

5.Kodvolaniužalobkynevovecisamejsažalovanávyjadrilaprvýkrátvpísomnompodaníz25.08.2016,
v ktorom vysvetlila, že žalovaná v priebehu konania predložila tri výpisy zo zasadnutia predstavenstva
spoločnosti z 22. 06. 2015 obsahovo zhodné v časti prijatého uznesenia č. 02/22/06/2015, ktorým
predstavenstvo žalovanej dňa 22. 06. 2015 s účinnosťou od 01. 07. 2015 schválilo organizačnú zmenu

- zrušenie pracovného miesta vedúcej ekonomického úseku a schválilo, aby riadenie ekonomického
úseku prešlo pod kompetencie riaditeľky SPOOL a. s. od 01. 07. 2015. Prijaté uznesenie bolo formálne
vyjadrenév6bodoch.Všetkyvýpisyzozasadnutiapredstavenstvapredloženéžalovanoutotouznesenie
v kompletnom znení obsahovali, pokiaľ sa líši samotný obsah jednotlivých výpisov a nebol zhodnýani dátum ich vyhotovenia tak z dôvodu, že v konkrétne dni p. Bc. A.yhotovila z úplnej zápisnice o
zasadnutí predstavenstva čiastočné výpisy pre potreby ich spracovania zamestnancami na jednotlivých
úsekoch zamestnávateľa. Všetky tieto výpisy zo zápisnice zo zasadnutia predstavenstva preukazujú,

že organizačná zmena bola na zasadnutí predstavenstva dňa 22. 06. 2015, teda pred doručením
výpovede žalobkyni schválená. Zákon neukladá zamestnávateľovi, aby rozhodnutie o organizačných
zmenách doručil zamestnancovi, ktorému vypovedáva pracovný pomer z dôvodu organizačných
zmien. Povinnosťou zamestnávateľa je iba informovať dotknutého zamestnanca o rozhodnutí vedenia
spoločnosti, prerokovať s ním následné kroky riešiace jeho nadbytočnosť vyplývajúcu z tohto

rozhodnutia, najmä ponúknuť mu vhodné pracovné miesto (ak ho má) a v prípade neprijatia
navrhovaných alternatív informovať dotknutého zamestnanca o nutnosti skončenia pracovného pomeru
výpoveďou z organizačných dôvodov. Všetky tieto povinnosti si zamestnávateľ voči žalobkyni splnil.
Žalovaná odmieta opakované obvinenia žalobkyne z dodatočného a účelového vyhotovovania listín. V
konaní bolo bezpochyby preukázané, že odborový orgán dňa 25. 06. 2015 prerokoval so zástupcom
zamestnávateľa Ing. U. organizačnú zmenu prijatú predstavenstvom dňa 22. 06. 2015 aj obsah

predloženého textu výpovede vypracovanú advokátom R.. J. adresovanú žalobkyni, ktorá mala byť
žalobkyni doručená dňa 26. 06. 2015 v prípade, že žalobkyňa odmietne ponúkané voľné pracovné
miesta. Prerokovanie výpovede adresovanej žalobkyni preukazuje žiadosť zamestnávateľa zástupcom
zamestnancov o prerokovanie výpovede zamestnanca z organizačných dôvodov zo dňa 24. 06.
2015, prílohou ktorého bol aj text návrhu výpovede a aj výpoveď svedkýň Y. a H.. Zákon neukladá

zamestnávateľovi zabezpečiť tzv. technickú jednotu listín v pracovnoprávnych vzťahoch, konkrétne
žiadosti o prerokovanie organizačných zmien a výpovede zamestnanca so samotným vyhotovením
prerokovávanej výpovede. Žalobkyňou predložený dôkaz „overená fotokópia registratúrneho denníka“
nič nepreukazuje a tento dôkaz nebol v konaní použiteľný z dôvodu spornej zákonnosti tohto dôkazu,
nakoľko z popisu získania tejto listiny žalobkyňou žalobkyňa by tento denník doslova „ukradla“

zamestnávateľovi a odniesla k notárovi v čase, kedy na to nemala žiadne oprávnenie ani dovolenie.
Žalovaná spochybňuje tento dôkaz aj z hľadiska jeho formy ako aj skutočnosť, že notárka JUDr. Jurinová
overovala originál denníka, ku ktorému žalobkyňa rozhodne prístup nemala. Ďalší notár JUDr. Šimov už
overoval iba fotokópiu opatrenú osvedčovacou doložkou notárky JUDr. Jurinovej s rozdielnym počtom
listov, než overovala notárka JUDr. Jurinová. Tvrdenia žalobkyne, že výpoveď nemohla existovať už

dňa 24. 06. 2015 ani 25. 06. 2015, pretože bola vyhotovená až 29. 06. 2015 neobstoja. Žalovaný
na rokovaní dňa 26. 06. 2015 oboznámil žalobkyňu s prijatými organizačnými zmenami a ponúkol jej
dve voľné pracovné miesta, ktoré mal v tom čase k dispozícii. Žalobkyňu oboznámil zamestnávateľ
s tým, že ak ponuku pracovných miest odmietne, tak jej pracovný pomer skončí výpoveďou, ktorá jej
mala byť zároveň aj doručená dňa 26. 06. 2015. Len na žiadosť žalobkyne o poskytnutie času na

rozmyslenie do 29. 06. 2015 bola po odmietnutí voľných pracovných miest žalobkyni doručená výpoveď
obsahovo totožná, než bola prerokovaná s odbormi dňa 25. 06. 2015 s dátumom 29. 06. 2015. Jediný
údaj, ktorý podľa § 61 ods. 2 Zákonníka práce nie je možné vo výpovedi meniť je dôvod výpovede,
nie dátum vyhotovenia výpovede. Absolútne nedôvodné sú námietky žalobkyne týkajúce sa ponuky
inej vhodnej práce ako nevyhnutnej podmienky platnosti výpovede z organizačných dôvodov. Žalovaná

preukázala, že ponukovú povinnosť voči žalobkyni splnila. Vyjadrenia žalobkyne, že ponúkané práce
neboli pre ňu vhodnou prácou sú zjavne nepochopením inštitútu vhodnosti ponúkanej práce. Vhodnosť
ponúkanej práce v zmysle zákona je potrebné posudzovať z hľadiska objektívneho a nie z hľadiska
subjektívneho prežívania dotknutého zamestnanca. Subjektívny rozmer posudzovania vhodnosti práce
žalobkyňou je pravdepodobne len prejavom jej prílišného sebavedomia, dôležitosti a preceňovania

vlastných schopností a skúseností. Žalovaná považuje rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej za
vecne správny a žiada, aby bol v tejto časti rozsudok súdu prvej inštancie potvrdený.

6. Žalobkyňa v reakcii na vyjadrenie žalovanej a na jej odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie
opakuje argumenty z vlastného odvolania a rozvádza, v čom sa líšia jednotlivé listinné dôkazy

predkladané žalovanou v konaní, ako mal vyzerať zápis v registratúrnom denníku žalovanej a rozporuje
vysvetlenia žalovanej ohľadne dátumov vyhotovenia výpovede. Odvolania žalovanej proti rozsudku
okresného súdu sa žiadny text vyjadrenia netýka.

7. Vo vyjadreniach predkladaných súdu podľa § 374 Civilného sporového poriadku strany sporu opakujú

svoju skoršiu argumentáciu.

8. Konanie na súde prvej inštancie začalo aj skončilo za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku.
Odvolací súd v súlade s § 470 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku koná o odvolaní sporových stránpodľaustanoveníCivilnéhosporovéhoporiadku,keďžetentozákonpodľa§470ods.1platíajnakonania
začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti s tým, že právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali
predo dňom nadobudnutia účinnosti C. s. p., zostávajú zachované. Po prejednaní veci bez nariadenia

odvolacieho pojednávania z dôvodu, že nebolo potrebné zopakovať ani doplniť dokazovanie vykonané
súdom prvej inštancie, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie vo veci samej podľa §
387 ods. 1, 2 C. s. p. potvrdil a potvrdil aj vo výroku o trovách prvoinštančného konania, aj keď súhlasí
s názorom žalovanej, že postup súdu prvej inštancie pri rozhodovaní o trovách konania nebol správny.

9. Žalobkyňa si žalobou podanou na Okresný súd Lučenec dňa 25. 11. 2015 uplatnila nároky z
neplatného skončenia pracovného pomeru podľa § 77 Zákonníka práce, podľa ktorého neplatnosť
skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo
dohodou môže zamestnanec ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov
odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil včasnosť aj
prípustnosť podanej žaloby a podľa názoru odvolacieho súdu žalobu aj správne právne posúdil po

úplnom a správnom zistení skutkového stavu. Odvolanie žalobkyne vo veci samej nepovažuje odvolací
súd za dôvodné. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie vo
veci samej nielen v jeho výroku, ale aj v jeho dôvodoch, na ktoré odkazuje a vo svojom potvrdzujúcom
rozhodnutí podľa § 387 ods. 1, 2 C. s. p. sa obmedzí len na doplnenie dôvodov za účelom zdôraznenia
správnosti napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie.

10.Neplatítovšakorozhodnutísúduprvejinštancievovýrokuotrováchkonania,ktorédôvodnenapadla
odvolaním žalovaná. Nesprávnosť postupu súdu prvej inštancie pri rozhodovaní o trovách konania
je daná tým, že sa jeho písomné vyhotovenie nezhoduje s vyhláseným rozhodnutím na pojednávaní
(rozpors§156ods.4O.s.p.),čojezrejmedôsledkomnepochopeniaprechodnýchustanoveníCivilného

sporového poriadku, jeho § 470 ods. 1, čo vyplýva aj z formy vyhotoveného rozhodnutia súdu prvej
inštancie. Ak súd prvej inštancie rozhodol vo veci do 30. 06. 2016 za účinnosti Občianskeho súdneho
poriadku a pred nadobudnutím účinnosti Civilného sporového poriadku, rozhodnutie o trovách konania
bolo možné odôvodniť len ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku a nie neúčinného Civilného
sporového poriadku. Z hľadiska aplikácie správneho právneho predpisu je bezvýznamné, kedy súd

písomné vyhotovenie rozhodnutia vyhotovuje. Napriek pochybeniu súdu prvej inštancie, odvolací súd
nezrušil ani čiastočne rozsudok súdu prvej inštancie (vo výroku o trovách konania) z dôvodu, že výsledok
žiadaný odvolaním žalovanej by sa nedosiahol. Ak by odvolací súd zrušil výrok rozhodnutia súdu prvej
inštancie o trovách konania len z dôvodu nezhody vyhláseného a písomne vyhotoveného rozhodnutia,
súd prvej inštancie by rozhodoval o trovách konania už za účinnosti Civilného sporového poriadku, ktorý

mu dovoľuje v § 262 ods. 1 rozhodnúť len o nároku na náhradu trov konania a o výške náhrady trov
konania by musel rozhodnúť súdny úradník samostatným uznesením.

11. Výpoveď zamestnávateľa žalobkyni ako zamestnankyni z organizačných dôvodov podľa § 63 ods.
1 písm. b) Zákonníka práce doručila žalovaná žalobkyni 29. 06. 2015, z tohto dôvodu je pre právne

posúdenie platnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou rozhodné znenie Zákonníka práce v
znení zákona č. 61/2015 Z. z. účinnom do 31. 08. 2015 (ďalej len „Zákonník práce“).

12. Podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba
z dôvodov, ak sa zamestnanec stane nadbytočným vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa

alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia alebo o znížení stavu
zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách.

13. Z textu zákonného ustanovenia je možné vyvodiť len to, že rozhodnutie zamestnávateľa o
organizačnej zmene musí byť písomné, môže byť odôvodnené zmenou úloh zamestnávateľa, zmenou

technického vybavenia alebo znížením stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce
alebo aj inými organizačnými zmenami. Odvolací súd súhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že
rozhodnutie prijaté predstavenstvom akciovej spoločnosti SPOOL dňa 22. 06. 2015 pod číslom
uznesenia 02/22/06/2015 spĺňa formálne aj obsahové náležitosti rozhodnutia zamestnávateľa o
organizačnejzmene,keďbolovyhotovenépísomneaspočívalovzníženístavuzamestnancovojedného

v pracovnej pozícii vedúci ekonomického úseku, ktorú funkciu v tom čase zastávala len žalobkyňa. V
dôsledku rozhodnutia o organizačnej zmene sa stala žalobkyňa nadbytočná. Príčinná súvislosť medzi
rozhodnutím o organizačnej zmene a nadbytočnosťou žalobkyne bola objektívne jestvujúca. V zmysle
rozhodnutiaNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikysp.zn.3Cdo/33/2008z1.mája2009uverejnenéhovčasopiseZosúdnejpraxepodpublikačnýmčíslom28/2009vkonaníoneplatnosťskončeniapracovného
pomeru podľa § 77 Zákonníka práce súd neskúma platnosť rozhodnutia zamestnávateľa o organizačnej
zmene z dôvodu, že také rozhodnutie nie je právnym úkonom v zmysle § 34 Občianskeho zákonníka, ale

iba skutočnosťou (faktickým úkonom), ktorá je hmotnoprávnym predpokladom pre samotný právny úkon
(skončeniepracovnéhopomeru).Existenciourozhodnutiazamestnávateľaoorganizačnejzmenesasúd
zaoberá ako jedným z predpokladov, ktoré zákon ustanovuje pre platnosť výpovede a to vzhľadom na
okolnosti, ktoré boli dané v čase skončenia pracovného pomeru výpoveďou.

14. Úkon zamestnávateľa - písomné rozhodnutie o organizačnej zmene bol v konaní preukázaný.
Nesprávna je interpretácia ustanovenia § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce žalobkyňou, ak tvrdí,
že súčasťou rozhodnutia zamestnávateľa o organizačnej zmene musí byť aj presný popis cieľov
rozhodnutia o organizačnej zmene.

15. Súd prvej inštancie podľa názoru odvolacieho súdu správne zistil skutkový stav, z ktorého v súlade

s § 383 C. s. p. odvolací súd pri prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa
§ 385 C. s. p. vychádzal. Dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie nebolo potrebné zopakovať
ani doplniť z dôvodu, že poskytli súdu prvej inštancie dostatočný skutkový základ pre rozhodnutie
vo veci. Súd prvej inštancie zistil, že žalobkyňa pracovala u žalovanej od 2. septembra 2002 na
rôznych pracovných pozíciách. Funkciu vedúcej ekonomického úseku vykonávala žalobkyňa od 01.

07. 2006 až do doručenia výpovede zo strany zamestnávateľa. S rozhodnutím zamestnávateľa o
organizačnej zmene a vplyvom tohto rozhodnutia na svoje ďalšie zamestnávanie bola žalobkyňa
žalovanou oboznámená na pracovnom rokovaní dňa 26. 06. 2015. Žalovaná predložila súdu prvej
inštancie zápis z tohto pracovného rokovania, ktorým je preukázané, že skutočne sa pracovné rokovanie
na žiadosť žalobkyne prerušilo za účelom poskytnutia času na rozmyslenie, či žalobkyňa príjme

ponúknuté pracovné miesta samostatného referenta vyúčtovania tepla a TÚV s nástupom od 01. 07.
2015 alebo referenta kancelárie prvého kontaktu s tým, že na oboch pracovných pozíciách by bola
žalobkyni zachovaná mzda podľa platne uzatvorenej pracovnej zmluvy po dobu jedného roka. Podľa
zápisu z pokračovania pracovného rokovania zo dňa 29. 06. 2015 zamestnávateľ opätovne ponúkol
žalobkyni tie isté dve pracovné miesta, ktoré žalobkyňa neprijala a výslovne sa vyjadrila, že sa rozhodla

pre výpoveď podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. V tento deň doručil zamestnávateľ žalobkyni
výpoveď z pracovného pomeru podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce s dátumom vyhotovenia 29.
júna 2015. Prevzatie výpovede osobne potvrdila žalobkyňa priamo na výpovedi.

16. Žalobkyňa v odvolaní namietala, že sa súd prvej inštancie vôbec nezaoberal jej námietkami o

neplatnosti výpovede z dôvodu nesplnenia si ponukovej povinnosti zamestnávateľa podľa § 63 ods.
2 Zákonníka práce ponúknuť jej vhodnú prácu. Odvolací súd celkom nesúhlasí s názorom žalobkyne,
že sa prvoinštančný súd opomenul zaoberať aj týmto dôvodom neplatnosti skončenia pracovného
pomeru výpoveďou zo strany zamestnávateľa, keď súd prvej inštancie v popise, z akých dôvodov
žalobkyňa uplatňuje nároky z neplatného skončenia pracovného pomeru tento dôvod uvádza a v

rozhodnutí súd prvej inštancie cituje aj ustanovenie § 63 ods. 2 písm. b) Zákonníka práce (i keď v
znení účinnom ku dňu rozhodnutia súdu prvej inštancie, nie v znení účinnom do 30. 06. 2015, čo však
vplyv na správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie nemá z dôvodu, že znenie ustanovenia § 63 ods.
2 písm. b) Zákonníka práce v znení účinnom ku dňu doručenia výpovede aj ku dňu rozhodnutia súdu
prvej inštancie sa nezmenilo - poznámka odvolacieho súdu). Je však pravdou, že výslovný záver k

splneniu ponukovej povinnosti zamestnávateľa podľa § 63 ods. 2 písm. b) Zákonníka práce súd prvej
inštancie neuviedol, avšak z rozhodnutia, keď žalobu zamietol je možné usúdiť, že túto hmotnoprávnu
podmienku platnosti výpovede považoval za splnenú. V súlade s § 387 ods. 3 Civilného sporového
poriadku odvolací súd z dôvodu, že sa súd prvej inštancie výslovne s dôvodom neplatnosti skončenia
pracovného pomeru pre nesplnenie ponukovej povinnosti zamestnávateľa podľa § 63 ods. 2 Zákonníka

práce nevysporiadal odvolací súd uvádza, že zamestnávateľ si splnil povinnosť vyplývajúcu mu z § 63
ods. 2 Zákonníka práce a žalobkyni ponúkol v tom čase u neho voľné pracovné miesta. Žalobkyňa
netvrdí, že zamestnávateľ mal v čase doručenia výpovede voľné aj iné pracovné miesta než jej na
rokovaní dňa 26. 06. 2015 a 29. 06. 2015 ponúkol, namieta iba to, že ponúknuté pracovné pozície
neboli pre ňu vhodné z dôvodu, že išlo o odbornostne podstatne nižšie a zároveň platovo výrazne

slabšie miesta, čo aj vzhľadom na jej takmer 30 ročnú prax nebolo adekvátne a akceptovateľné.
Zmysel ponukovej povinnosti zamestnávateľa podľa § 63 ods. 2 Zákonníka práce podľa rozhodnutia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/261/2007 z 27. novembra 2008 spočíva v ochrane
pracovného pomeru tým, že pred jeho skončením uprednostňuje zmenu dojednaných pracovnýchpodmienok a že umožňuje jednostranné skončenie pracovného pomeru výpoveďou až po splnení
stanovených podmienok. Nemožnosť zamestnanca ďalej zamestnávať znamená, že zamestnávateľ
nemá pre zamestnanca žiadnu prácu, teda ide o absolútnu nemožnosť ďalej zamestnávať konkrétneho

zamestnanca. Zamestnávateľ má povinnosť zamestnancovi ponúknuť akékoľvek voľné miesto, ktoré je
k dispozícii v čase výpovede, nielen miesto zodpovedajúce pôvodnej pracovnej zmluve, prípadne jeho
kvalifikácii. Rozhodnutie, či túto ponuku zamestnanec využije je výlučne na ňom. Ak ponuku odmietne,
potom je splnená podmienka uvedená v § 63 ods. 2 Zákonníka práce pre platnosť výpovede. Podľa
stanoviska Najvyššieho súdu ČR sp. zn. Cpjf/44/77 z 24. 03. 1978 uverejneného v Zbierke stanovísk

NS SR a rozhodnutí súdov SR pod poradovým číslom 15/1978 (R 15/1978), ktoré je aktuálne aj v
súčasnosti, inou vhodnou prácou pre zamestnanca sa rozumie práca zodpovedajúca zdravotnému
stavu, schopnostiam a pokiaľ možno aj jeho kvalifikácii. Z toho, že iná vhodná práca má zodpovedať
pokiaľ možno aj kvalifikácii zamestnanca treba dôvodiť, že takou prácou treba rozumieť predovšetkým
prácu zodpovedajúcu kvalifikácii zamestnanca a až potom (ak nie je pracovné miesto zodpovedajúce
kvalifikácii zamestnanca voľné) práca, ktorá pokiaľ možno najviac zodpovedá kvalifikácii zamestnanca,

a napokon (ak nie je voľné ani pracovné miesto zodpovedajúce čo najviac kvalifikácii zamestnanca)
prácu, na ktorú sa nevyžaduje osobitná kvalifikácia. Za vhodnú prácu možno považovať prípadne aj
takú prácu, pri ktorej sa v plnej miere nevyužíva kvalifikácia zamestnanca. Vhodnou prácou nie je však
taká práca, ktorú zamestnanec nie je schopný vykonávať vzhľadom na svoj zdravotný stav, pre svoje
obmedzené schopnosti alebo pre nedostatok kvalifikácie.

17. Odvolací súd konštatuje, že žalobkyni ponúkané voľné pracovné miesta, i keď nezodpovedajúce jej
skúsenostiam a kvalifikácii, možno považovať za vhodnú prácu pre žalobkyňu v zmysle § 63 ods. 2 písm.
b) Zákonníka práce (ktorú žalobkyňa neprijala) z dôvodu, že jej zdravotný stav aj kvalifikácia umožňovali
výkon takejto práce. Ak ponúkanú prácu aj s doplatkom mzdy na jeden rok považovala žalobkyňa za

dehonestujúcu a zvolila si prijatie výpovede z pracovného pomeru z organizačných dôvodov, nedôvodne
namieta nesplnenie hmotnoprávnej podmienky platnosti výpovede z organizačných dôvodov, pretože
zamestnávateľ žalobkyni vhodné pracovné miesto ponúkol, ale žalobkyňa nebola ochotná ponúkané
pracovné miesto prijať.

18. Súd prvej inštancie sa podrobne vysporiadal s argumentáciou žalobkyne o opomenutí povinnosti
zamestnávateľa prerokovať výpoveď so zástupcami zamestnancov. Nielen fotokópiou príslušnej strany
registratúrneho denníka došlej a odoslanej pošty žalovanej, ale aj výpoveďami svedkov K.. U., Ing. Y.,
Bc. U., E. XXXX a H. H. bolo preukázané, že žiadosť o prerokovanie výpovede adresovanej žalobkyni
bola predsedníčke závodného výboru odborovej organizácie pôsobiacej u žalovanej doručená spolu

s výpisom rozhodnutia predstavenstva akciovej spoločnosti o organizačnej zmene a textom návrhu
výpovede, čo vyplýva priamo z písomne vyhotovenej žiadosti zamestnávateľa z 24. 06. 2015 doloženej
v kópii do súdneho spisu a potvrdzujúcej prevzatie tejto žiadosti podpisom E. Y.. Rozdielne umiestnenie
pečiatky žalovanej na tejto žiadosti a chýbajúca pečiatka základnej organizácie OZ KOVO závodného
výboru ZO SPOOL a. s. na jednej fotokópii tejto žiadosti doloženej do súdneho spisu nie je dôkazom

ako tvrdí žalobkyňa o dodatočnom a účelovom vyhotovovaní listín. Nedôsledné vedenie registratúrneho
denníka príslušným zamestnancom taktiež nesvedčí o nedodržaní zákonného postupu zo strany
zamestnávateľa pri uplatnení výpovedného dôvodu podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. Zápisy
v registratúrnom denníku nasledujú za sebou, vybavovanie tejto žiadosti E. Y. je potvrdené podpisom v
registratúrnom denníku aj výpoveďou tejto konkrétnej svedkyne. Oprávnenie K.. X. U., riaditeľky SPOOL

a. s. prerokovať výpoveď so zástupcami zamestnancov vyplýva priamo zo žiadosti zamestnávateľa. Ani
odvolací súd nepovažuje listiny predkladané žalobkyňou ako overené kópie registratúrneho denníka
za hodnoverné, preukazujúce, že výpoveď nebola so zástupcami zamestnancov vopred prerokovaná z
dôvodu, že nie je zrejmé, kedy listiny predkladané žalobkyňou notárom na overovanie vznikli a akým
spôsobom, kedy a ako získala žalobkyňa prístup k registratúrnemu denníku, keď sa žalobkyňa na

pojednávaní dňa 20. júna 2016 vyhla priamej odpovedi na otázku právnej zástupkyne žalobkyne (podľa
protokolácie súdu prvej inštancie), akým spôsobom vyniesla registratúrny denník z objektu organizácie.
Nezrozumiteľná je argumentácia žalobkyne, že e-mailová pošta medzi R.. C. J., advokátom a K.. X. U.
a sekretariátom z 24. 06. 2015 „vo veci organizačnej zmeny“ neobsahuje žiadne prílohy, keď na str. 163
a 164 spisu sú uvedené konkrétne prílohy tejto komunikácie medzi iným aj výpoveď z organizačných

dôvodov pre K.. Bc. R. S..

19. Zmeny v dátumoch vyhotovenia výpovede žalovaná riadne zdôvodnila. Dňom 26. 06. 2015
mienila žalobkyni doručiť výpoveď z pracovného pomeru v prípade, že žalobkyňa ponúkané voľnépracovné miesta nepríjme. Je nerozhodné, aký dátum výpovede uvádzal zamestnávateľ na texte
návrhu výpovede predkladanej odborovej organizácii na prerokovanie. Podstatné je, či sa text výpovede
predkladanej zástupcom zamestnancov na prerokovanie zhodoval s textom výpovede doručenej

žalobkyni. Hmotnoprávna podmienka platnosti výpovede v zmysle § 74 ods. 1 Zákonníka práce
je splnená, ak zástupcovia zamestnancov prerokujú výpoveď predtým, než zamestnávateľ voči
zamestnancoviprejavívôľuskončiťsnímjednostrannezurčitéhovýpovednéhodôvodupracovnýpomer.
Pokiaľ bola výpoveď takto „vopred“ prerokovaná, môže zamestnávateľ vychádzať z jej prerokovania
dovtedy, kým trvá výpovedný dôvod, ku ktorému sa vzťahuje tak výpoveď, ako aj hmotnoprávna

podmienka výpovede - jej prerokovanie zástupcami zamestnancov. „Nové“ prerokovanie výpovede
sa nevyžaduje, ak v nej uplatnený výpovedný dôvod už bol prerokovaný zástupcami zamestnancov
v súlade s § 74 ods. 1 Zákonníka práce a jedinou odlišnosťou listiny, ktorá obsahuje zástupcami
zamestnancov prerokovanú výpoveď a listiny, ktorá obsahuje zamestnancovi danú výpoveď, je rozdielny
dátum vyhotovenia (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/192/2007
z 1. marca 2008 uverejnený v časopise Zo súdnej praxe pod poradovým číslom 22/2008). Vyjadrenie

predsedu predstavenstva žalovanej Ing. C. Y. na pojednávaní dňa 07. 03. 2016, že „následne bola
vypracovaná výpoveď a tá jej bola po cca 20 až 30 minútach doručená do vlastných rúk“ nechápe
odvolací súd zhodne so žalobkyňou, že výpoveď adresovaná žalobkyni bola vypracovaná len dňom
29. 06. 2015, ale vzhľadom na sled udalostí popísaných žalovanou, svedkami a vyplývajúci z listinných
dôkazov, že výpoveď bola aktualizovaná dátumom doručovania tejto výpovede a text výpovede už bol

vypracovaný ku dňu vyhotovenia žiadosti zamestnávateľa adresovanej zástupcom zamestnancov o jej
prerokovanie.

20. Ostatné argumenty v odvolaní a vo vyjadreniach žalobkyne po rozhodnutí súdu prvej inštancie
nepovažuje odvolací súd za podstatné a relevantné pre správne rozhodnutie vo veci, z tohto dôvodu

sa k nim nevyjadruje.

21. Povinnosťou odvolacieho súdu podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 262 ods. 1, 2 C. s. p. bolo
rozhodnúť o nároku strán sporu na náhradu trov konania. Nárok na náhradu trov odvolacieho konania
priznal odvolací súd žalovanej podľa § 255 ods. 1 C. s. p. z dôvodu jej plného úspechu v odvolacom

konaní vo veci samej.

22. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených
v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a)
až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej

inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia

byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).