Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. december 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/1042/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6114203595
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 12. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danica Kočičková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6114203595.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľky E. R., nar. XX. XX. XXXX,
trvale bytom L. XX, F. F., zastúpenej JUDr. Karínou Uhrínovou, advokátkou so sídlom Advokátskej
kancelárie Nám. Š. Moysesa 4, Banská Bystrica, proti odporcovi: Slovenská republika, zastúpená
Ministerstvom spravodlivosti SR, so sídlom Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, za účasti vedľajšieho
účastníka na strane odporcu R.. T. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom U. W. 1, F. F., v konaní o náhradu škody

spôsobenej nesprávnym úradným postupom, o odvolaní vedľajšieho účastníka na strane odporcu a
odporcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 9C/47/2014-46 zo dňa 18. 06. 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľke titulom
náhradyškodysumu6638,78€spolus5,20%úrokomzomeškaniaročneod19.12.2013dozaplatenia,

v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia. Zároveň zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľke 20
€ titulom náhrady trov konania - zaplateného súdneho poplatku a sumu 686,43 € titulom náhrady trov
právneho zastúpenia, na účet právnej zástupkyne navrhovateľky JUDr. Karíny Uhrínovej, v lehote 3 dní
odo dňa právoplatnosti rozhodnutia.

V odôvodnení predmetného rozsudku okresný súd uviedol: „Navrhovateľka sa svojím návrhom došlým

tunajšiemu súdu dňa 17. 02. 2014 domáhala uloženia povinnosti odporcovi zaplatiť jej sumu 6 638,78
Eursúrokomzomeškania5,25%ročneod19.12.2013aždozaplateniaakonáhradyškodyspôsobenej
nesprávnym úradným postupom notára JUDr. Pavla Zubáka pri spisovaní notárskej zápisnice N
107/2007, NZ 47430/2007, NCRls 47066/2007 zo dňa 19. 11. 2007.

Odporca ako aj vedľajší účastník na strane odporcu JUDr. Pavol Zubák, notár, žiadali návrh zamietnuť.

Súdvykonaldokazovanievýsluchomnavrhovateľky,vedľajšiehoúčastníka,zástupcuodporcu,obsahom
notárskej zápisnice N 107/2007, NZ 47430/2007, NCRls 47066/2007, rozsudkom tunajšieho súdu
13C/189/2009, žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, oznámenie o výsledku
predbežného prerokovania a zistil tento skutkový stav:

Podľa tvrdenia navrhovateľky táto ako veriteľka požiadala dňa 19. 11. 2007 notára JUDr. Pavla Zubáka o
spísanie notárskej zápisnice, ktorej obsahom bola zmluva o pôžičke uzatvorená s osobou dlžníka Reality
BB spol. s r. o. o požičaní sumy 200 000,-- Sk, ktorú sa dlžník zaviazal vrátiť v lehote do 19. 11. 2008
s 3 % mesačným úrokom splatným prednostne pred splatením istiny, najneskôr do 3 dní po uplynutí 1-
mesačného zročného obdobia. Súčasťou notárskej zápisnice bolo vyhlásenie dlžníka o jeho súhlase s
vykonateľnosťou notárskej zápisnice podľa § 41 ods.2 Exekučného poriadku.

Obsahom notárskej zápisnice bol aj ručiteľský záväzok U. J., podľa ktorého ako ručiteľ vyhlásil, že v
prípade nesplnenia záväzku vyplývajúceho z notárskej zápisnice sa táto stáva vykonateľným titulom prevýkon rozhodnutia podľa § 41 ods. 2 zákona 233/1995 Z. z. a to na všetok jeho hnuteľný a nehnuteľný
majetok.
Dlžník svoj záväzok nesplnil. Následne navrhovateľka zistila, že U. J. s manželkou previedli na dcéru

kúpnou zmluvou zo dňa 21. 11. 2008 byt na L. ulici č. XX v F. F..
Domáhala sa určenia neúčinnosti tohto právneho úkonu v konaní 13C/189/2009 tunajšieho súdu. Súd
jej návrh zamietol. Jedným z dôvodov zamietnutia žaloby bola skutočnosť, že záväzok, ktorý vyplýva
zo zmluvy o pôžičke, je voči U. J. neurčitý, lebo z textu nevyplýva jeho vyhlásenie, že berie na seba
povinnosť voči veriteľovi, že pohľadávku uspokojí, pokiaľ ju neuspokojí dlžník. Rozhodnutie nadobudlo

právoplatnosť dňom 12. 04. 2012.

Navrhovateľka vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedla, že je osoba právne nie znalá a z týchto
dôvodov išla za notárom, aby neprišla o peniaze, keďže vedela, že spoločnosť s ručením obmedzeným
ručí len do výšky majetku 200 000,-- Sk.
Finančné prostriedky v roku 2007 požičala pánovi J., o čom bola spísaná notárska zápisnica s tým, že

v obsahu zápisnice bolo, že to požičala spoločnosti s. r. o. a pán J. je ručiteľ. Myslela si, že zápisnica je
spracovaná dobre. Keď prišla za notárom, zápisnica bola už pripravená, notár jej ju dal prečítať. Videla,
žejetamnapísanýpánJ.akoručiteľamyslelasi,žejetoprávneošetrenétak,ževskutočnostipánJ.ručí
za s. r. o. Peniaze odovzdávala pred notárom s tým, že pán J. jej poslal jednu splátku 900,-- Sk. To boli
jediné peniaze, ktoré dostala. V roku 2009 zistila, že spoločnosť s ručením obmedzeným nedisponuje

žiadnym majetkom. Pán J. mal byt, ktorý však predal dcére. Návrh na exekúciu voči spoločnosti s
ručením obmedzeným nepodala, lebo o tejto možnosti nevedela.

Odporca žiadal návrh zamietnuť. Uviedol, že navrhovateľka nepreukázala existenciu zákonných
predpokladov pre vznik nároku na náhradu škody spôsobenej výkonom verejnej moci. V zmysle § 46

Notárskehoporiadkuúčinnéhovčasespísanianotárskejzápisnice,spisujúnotáriúčastníkomnazáklade
ich vyhlásenia zápisnice o zmluvách. Z prvého odstavca notárskej zápisnice vyplýva, že určenie obsahu
notárskej zápisnice bolo výlučne vecou jej účastníkov.

Z Notárskeho poriadku nevyplýva zodpovednosť notára za samotný obsah ním spísanej notárskej

zápisnice. Podľa § 5 písm. a) Notárskeho poriadku môže notár v súvislosti s výkonom notárskej činnosti
poskytovať právne rady, t. j. môže, ale nemusí upresniť ručiteľský záväzok, o zakotvenie ktorého ho
účastníci požiadali. Ustanovenie § 47 písm. a) až ch) Notárskeho poriadku (NP) zakotvuje notárovi
povinnosť dohliadnuť pri spisovaní notárskej zápisnice, aby obsahovala všetky zákonom predpokladané
náležitosti. Táto povinnosť bola splnená.

Ďalejodporcapoukázalnazásadu„neznalosťzákonaneospravedlňuje,“keďzustanovenia§546O.z.je
zrejmé, že ručenie vzniká písomným vyhlásením, ktorým ručiteľ berie na seba voči veriteľovi povinnosť,
že pohľadávku uspokojí.
Navrhovateľka sama spôsobila nevymožiteľnosť svojej pohľadávky, keď si obsah tohto ustanovenia
neosvojila a nepožiadala o doslovné zakotvenie do notárskej zápisnice.

Čo sa týka vzniku a existencie škody, nebol splnený ani tento zákonný predpoklad. Ručiteľský záväzok
má výlučne podpornú funkciu vo vzťahu k záväzku samotného dlžníka. Navrhovateľka si teda uplatnila
škodu predčasne. Pohľadávka navrhovateľky sa nikdy nestala splatnou a ani vymáhateľnou. Navyše v
čase podania žaloby dlžník - spoločnosť Reality BB s. r. o. reálne existovala. Bola zrušená ku dňu 11.
06. 2013 a vymazaná 03. 07. 2013 z registra. Uspokojenia pohľadávky sa však môže stále domáhať

vo vzťahu k ručiteľovi a nie je vylúčené, že si ju voči nemu môže uplatniť s úspechom. Poukázal v tej
súvislosti na rozhodnutie NS ČR 25Cdo/1704/2004.
Ďalej namietal príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody, keď vzťah
príčiny a následku musí byť priamy, bezprostredný a neprerušený.

Podľa právnej zástupkyne navrhovateľky zo strany notára došlo k nesprávnemu úradnému postupu.
Činnosť notára je vysoko odbornou činnosťou a je určená osobám, ktoré nemajú právnické vzdelanie
a nevedia posúdiť obsah spisovaných listín. Práve preto sa takéto osoby obracajú na notára, lebo
hľadajú právnu istotu pri ich spisovaní. Takáto listina by mala byť po hmotnoprávnej aj formálnej stránke
nespochybniteľná. Z ustanovenia § 41 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva, že vyhlásenie dlžníka

spísané vo forme notárskej zápisnice je kladené na roveň exekučného titulu vydaného súdu. Jedná sa o
verejnú listinu, kde jej správnosť sa predpokladá. Poukázala na Nález Ústavného súdu ČR I.ÚS 529/09,
podľa ktorého tam, kde koná jednotlivec s dôverou v správnosť v akty štátu a jeho postupy a s dôverou vich súlad s právom, musí byť garantované aj právo na náhradu škody, ak sa ukáže, že táto prezumpcia
správnosti bola nepravdivá.
V konaní 13C/189/2009 tunajšieho súdu okresný súd posúdil splatnosť pohľadávky na základe výzvy

navrhovateľky doručenej povinnému dňa 11. 05. 2010. Splatnosť záväzku v súvislosti s textom notárskej
zápisnice potom nastala dňa 19. 11. 2010. V čase podania návrhu bol záväzok splatný. Návrh na
exekúciu voči Reality s. r. o. nepodala navrhovateľka z dôvodu, že už v tej dobe nemala žiaden majetok a
bolibyjejvzniklilenexekučnétrovy.Vočiručiteľovisanemôženavrhovateľkadomáhaťplneniazdôvodu,
ktorý bol uvedený v odôvodnení rozsudku 13C/189/2009. Napriek tomu však podala takýto návrh dňa

06. 10. 2011. Konanie sa viedlo pod číslom 16C/113/2012. Bolo zastavené z dôvodu, že navrhovateľka
vzala návrh späť, keď jej sudca podľa § 100 ods. 1 OSP vysvetlil svoj právny názor vo vzťahu k platnosti
k ručiteľskému záväzku s poukazom aj na odôvodnenie rozhodnutia 13C tunajšieho súdu. Uhradenú
sumu 900,-- Sk započítala na úroky, nie na istinu.
Čo sa týka príčinnej súvislosti, poukázala na znenie § 36 ods. 1 NP, podľa ktorého notár je povinný
postupovať pri notárskej činnosti s odbornou starostlivosťou. Aj keď notárska zápisnica obsahovala

všetky formálne náležitosti, vyhlásenie ručiteľa je nejasné a nezrozumiteľné, a teda nie je možné uplatniť
pohľadávku voči ručiteľovi.

Vedľajší účastník JUDr. Pavol Zubák uviedol, že sa nikdy nestalo v jeho notárskej kancelárii, aby sa
spisovala notárska zápisnica o dvojstrannom právnom úkone bez prítomnosti oboch strán. Spisovanie

prebiehatýmspôsobom,žejetamsnímsekretárka,obajaúčastníciaonimupovedia,čochcú.Následne
to nadiktuje sekretárke, prečíta to a vysvetlí. Spýta sa, či súhlasia a následne to podpíšu. Vychádza vždy
z konkrétnych požiadaviek účastníkov.
Na otázku sudkyne uviedol, že v súčasnej dobe formuluje povinnosť ručiteľa v notárskej zápisnici tak,
že vyhlasuje, že tento svoju povinnosť voči veriteľovi uspokojí, pokiaľ ju neuspokojí dlžník. Predtým sa

to tak neformulovalo, až do zmeny NP. Nevedel uviesť, v ktorom období nastala táto zmena. V danom
prípade to formuloval on, ale „oni to tak chceli, lebo na otázku, či je to dobre, povedali áno.“

Zo spisu 13C/189/2009 bolo zistené, že dňa 10. 11. 2009 sa navrhovateľka domáhala neúčinnosti
právneho úkonu kúpnej zmluvy, ktorou previedol U. J. na odporkyňu Y. J. vlastnícke právo k bytu v

zmysle § 42a ods. 1, 2, 3 písm. a) O. z. z dôvodu existencie pohľadávky voči U. J. z titulu zmluvy o
pôžičke vo výške 6 638,78 Eur zo dňa 19. 11. 2007.
Súd rozsudkom zo dňa 24. 01. 2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 12. 04. 2012, jej návrh zamietol.
V odôvodnení bolo uvedené, že návrh navrhovateľky nebol opodstatnený z viacerých dôvodov:
1. záväzok, ktorý vyplýva zo zmluvy o pôžičke, je voči U. J. neurčitý, lebo z textu nevyplýva jeho

vyhlásenie, že berie na seba povinnosť voči veriteľovi, že pohľadávku uspokojí, pokiaľ ju neuspokojí
dlžník. Z uvedených dôvodov tento záväzok nemôže požívať platného ručiteľského záväzku.
2. ďalej mal súd za to, že predpokladom vymáhateľnosti pohľadávky je jej splatnosť, keď v čase podania
návrhu pohľadávka nebola splatná. Navrhovateľka nepreukázala doručenie výzvy dlžníkovi ako aj U. J.
na zaplatenie dlhu. V zmysle zmluvy potom došlo k následnému predĺženiu splatnosti do 19. 11. 2009.

3. nebolo preukázané, že by na strane U. J. došlo k takému zníženiu majetku, ktoré by viedlo k
ukráteniu veriteľky pri vymáhaní jej nároku, keď kúpna cena za byt bola zabezpečená prostredníctvom
zmluvy o hypotekárnom úvere vo výške 1,8 milióna slovenských korún, ktorá bola poukázaná na účet
predávajúceho U. J. a jeho manželky.

Znotárskejzápisniceč.N107/2007,NZ47430/2007,NCRls47066/2007spísanejmedzinavrhovateľkou
ako veriteľkou a Reality BB spol. s r. o. ako dlžníkom, zastúpeným konateľom U. J. a U. J. ako
povinnouosobou-ručiteľom,bolozistené,žepredmetomtejtonotárskejzápisnicebolazmluvaopôžičke
uzatvorená medzi veriteľkou a dlžníkom na sumu 200 000,-- Sk, ktorú sa zaviazal dlžník vrátiť v termíne
do19. 11. 2008 v hotovosti jednorázovo a zaplatiť úrok z nesplatenej sumy 3 % mesačne prednostne

pred splatením istiny z nesplatenej sumy. Ďalej bolo uvedené, že zmluva sa predlžuje aj po uplynutí
doby splatnosti jedného roka za rovnakých podmienok, ak dlžníkovi nebol písomne doručený prejav vôle
veriteľa, z ktorého vyplýva, že požaduje vrátenie peňazí. Pod bodom b) notárskej zápisnice je vyhlásenie
dlžníka povinnej osoby o súhlase s vykonateľnosťou notárskej zápisnice podľa § 41 ods. 2 Exekučného
poriadku.

V notárskej zápisnici je uvedené, že U. J. ako povinná osoba - ručiteľ vyhlasuje, že v prípade neplnenia
záväzku vyplývajúceho z bodu a) a b) notárskej zápisnice a za podmienok v nej uvedených sa táto
notárska zápisnica stane vykonateľným titulom pre výkon rozhodnutia podľa § 41 ods. 2 zákona
233/1995 Z. z. na všetok jeho hnuteľný a nehnuteľný majetok.Predmetom sporu bol nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom notára v
zmysle § 3 ods. 1 písm. d) zákona 514/2003 Z. z.

Pasívne legitimovaným v konaní je v zmysle § 4 ods. 1 písm. a) bod 2 je štát, v ktorého mene koná
Ministerstvo spravodlivosti SR.

Podľa § 9 ods. 1 zákona 514/2003 Z. z., štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným

postupom.

V danom prípade bolo preukázané, že navrhovateľka podala návrh na predbežné prerokovanie nároku
v zmysle § 15 ods. 1 citovaného zákona, ale bezúspešne. Žiadosť podala dňa 09. 07. 2013.

Predpokladom vzniku nároku na náhradu škody podľa citovanej špeciálnej právnej úpravy je:

a) preukázanie existencie nesprávneho úradného postupu,
b) preukázanie existencie škody, jej výšky,
c) preukázanie príčinnej súvislosti medzi a) a b).
Jedná sa o objektívnu zodpovednosť za vzniknutú škodu, kde sa zavinenie predpokladá.

Ad a)
Zákonodarca presne nešpecifikuje, čo je potrebné považovať za nesprávny úradný postup, pretože
úradný postup nie je spravidla možné v právnom predpise upraviť do najmenších podrobností.
Určitým rámcom pri vymedzení obsahu pojmu „nesprávny úradný postup„ môže byť dôvodová správa k §
1 zákona č. 514/2003 Z. z., ktorá uvádza, že nesprávnym úradným postupom je porušovanie povinností

pri uskutočňovaní úkonov v konaní, najmä jeho nesprávne vykonanie alebo vykonanie bez splnenia
zákonných podmienok.
Za nesprávny úradný postup možno vo všeobecnosti považovať porušovanie pravidiel, ktoré sú
predpísané právnymi normami pre činnosť príslušných orgánov verejnej moci, ktorá je v rozpore so
zákonom, resp. s jeho konkrétnym ustanovením. Ide teda o stav, kedy príslušný orgán verejnej moci

pri svoje činnosti porušuje svoje povinnosti, ktoré pre neho ustanovuje právny predpis. Za nesprávny
úradný postup však možno považovať aj takú činnosť orgánu verejnej moci, kedy orgán verejnej moci
síce koná v súlade so zákonom, ale v rámci možností, ktoré sú mu dané, postupuje v rozpore s účelom
zákona, úmyslom zákonodarcu či v rozpore s hmotnoprávnou logikou a základnými právnymi princípmi
(porovnaj tiež rozhodnutie NS SR 3Cdo 32/2007).

Zákon č. 323/1992 SNR o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok - NP) upravuje postavenie
a činnosť notárov.
Podľa § 2 ods. 1 NP je notár štátom určenou osobou vykonávať notársku činnosť a ďalšiu činnosť podľa
tohto zákona.

Medzi notársku činnosť v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) patrí spisovanie a vydávanie listín o právnych
úkonoch (§ 44 až § 55).

S účinnosťou od 01. 09. 2009 podľa § 2 ods. 2 NP majú notári dbať svojou činnosťou o usporiadania a
istotu v právnych vzťahoch a o predchádzanie sporov.

Podľa § 46 NP notári spisujú účastníkom na základe ich vyhlásenia notárske zápisnice o zmluvách,
závetoch a iných právnych úkonoch.
Spisovanie notárskych zápisníc o právnych úkonoch podľa súkromného práva je najpodstatnejšou
súčasťou notárskej činnosti. Notárske zápisnice o právnych úkonoch sú v zmysle § 3 ods. 4 verejnými

listinami. Je nepochybné, že notárska zápisnica o právnom úkone má obsahovať právny úkon, pričom
pri spisovaní notárskych zápisníc o právnych úkonoch pôsobí notár ako autor týchto listín formulujúci ich
znenie a zodpovedajúci za ich právnu bezchybnosť. Pri tejto činnosti vystupuje aj ako právny poradca.
Pri spisovaní viacstranného právneho úkonu má notár poučiť všetky zmluvné strany o obsahu a
následkoch právneho úkonu, ktorý chcú uskutočniť. Jeho povinnosťou je objektívne poskytnúť právne

rady všetkým účastníkom, čo vyplýva z ustanovenia § 4 ods. 2 NP. Nestrannosť notára spolu s jeho
odbornosťou a zodpovednosťou by mali byť zárukou, že právny úkon bude dôsledne vyjadrovať vôľu
účastníkov a spôsobí nimi zamýšľané právne následky a vylúčiť prípadnú neplatnosť právneho úkonu z
dôvodu absencie náležitosti vôle a prejavu vôle (viď komentár k § 46 NP „ASPI“).Okresný súd na základe vykonaného dokazovania - notárskou zápisnicou N 107/2007, NZ 47430/2007,
NCRls 47066/2007 mal za preukázané, že notár JUDr. Zubák pri spisovaní tohto právneho úkonu

nesformuloval ručiteľský záväzok ručiteľa zmluvy o pôžičke U. J. v súlade s jeho úpravou v ustanovení
§ 546 O. z. T. j. z obsahu zápisnice nevyplýva, že U. J. písomne vyhlásil, že berie na seba voči
navrhovateľke ako veriteľovi povinnosť, že pohľadávku uspokojí, ak ju neuspokojí dlžník, tak ako to
konštatoval vo svojom odôvodnení okresný súd v rozsudku 13C/189/2009.
Z dôvodu, že nevznikol platne ručiteľský záväzok, nemohla byť ani notárska zápisnica voči osobe U.

J. exekučným titulom v zmysle § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku, hoci úmysel účastníkov
podpísaných v notárskej zápisnici k tomu mal smerovať.

Z uvedených dôvodov mal súd za preukázané, že došlo k porušeniu povinností na strane notára, keď
pri spisovaní notárskej zápisnice obsahujúcej právny úkon uznanie záväzku dlžníka, mal v súlade s
hmotným právom sformulovať aj záväzok ručiteľa U. J. tak, aby spĺňal náležitosti platného právneho

úkonu v zmysle § 546 O. z.
Sámnotárnapojednávaníakovedľajšíúčastníkuviedol,ževsúčasnejdobeužtakýtozáväzokformuluje
spôsobom požadovaným v ustanovení § 546 O. z., (pričom nedošlo k zmene znenia ustanovenia § 46
NP od spísania zápisnice).

Argument zo strany odporcu, že notár nemusí účastníkom poskytovať právne rady a že navrhovateľka
si spôsobila škodu sama s tým, že netrvala na tom, aby obsah tohto právneho úkonu bol v súlade
s hmotnoprávnou úpravou, a teda nesie zodpovednosť za vzniknutú škodu v súvislosti so zásadou
„neznalosť zákona neospravedlňuje,“ nie je opodstatnený.
Neznalosť zákona by mohla byť na škodu navrhovateľky len v prípade, ak by zmluvu s vyhlásením

ručiteľa spísala sama. Využila však služby notára, ktorý mal byť garantom, že právny úkon bude
perfektný a bude spĺňať všetky zákonom požadované náležitosti a to aj z hľadiska jeho určitosti (viď §
37 O. z.).

Z uvedených dôvodov mal súd za preukázané, že došlo zo strany notára JUDr. Pavla Zubáka pri

spisovaní notárskej zápisnice v časti, ktorá mala obsahovať ručiteľský záväzok U. J. voči navrhovateľke,
k nesprávnemu úradnému postupu, keď notár ako autor tejto notárskej zápisnice nesformuloval znenie
ručiteľského záväzku v súlade so znením ustanovenie § 546 O. z. a spôsobil v tejto časti absolútnu
neplatnosť tohto úkonu v zmysle § 37 O. z. Konal tak v rozpore s účelom ustanovenia § 46 NP tak,
ako vyplýva z citovaného komentára k tomuto zákonnému ustanoveniu. Súd tiež poukazuje na znenie

ustanovenia § 2 ods. 2 NP účinného od 01. 09. 2009, kde bola výslovne definovaná povinnosť notára
dbať svojou činnosťou o usporiadanie a istotu právnych vzťahov a o predchádzanie sporov.

Ad b)
Ďalej súd skúmal existenciu vzniku škody na strane navrhovateľky.

Odporca namietal, že nedošlo na strane navrhovateľky ku vzniku škody, keď má možnosť sa domáhať
svojho nároku vo vzťahu k ručiteľovi a mala možnosť do zániku dlžníka sa domáhať svojej pohľadávky
aj voči tomuto subjektu.

Otázkasúbehunárokunanáhraduškodyvočištátuvzmyslešpeciálnejprávnejúpravyzákona514/2003
Z. z. a iného nároku, napr. na vydanie bezdôvodného obohatenia na náhradu škody podľa O. z. alebo
plnenia zo zmluvy, nie je v judikatúre súdov Slovenskej i Českej republiky riešená jednotne. Vývoj
judikatúry NS ČR, NS SR, Ústavného súdu ČR a SR sa nachádza napr. v rozhodnutí Krajského
súdu v Banskej Bystrici 17Co/2/2013, v ktorom krajský súd aj pripustil dovolaciu otázku zásadného

právneho významu, či je podmienkou vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným
rozhodnutím, aby poškodený preukázal bezúspešnosť žaloby o vydanie bezdôvodného obohatenie od
dlžníka (tretej osoby), ak zákon 514/2003 Z. z. nedefinuje uvedenú podmienku ako jeden z predpokladov
tejto zodpovednosti.
Krajský súd ako odvolací dospel k záveru, že zákon č. 514/2003 Z. z. za podmienku úspešného

uplatnenia nároku na náhradu škody proti štátu neustanovuje zánik možnosti dosiahnuť uspokojenie
svojej pohľadávky titulom bezdôvodného obohatenia. Zodpovednosť štátu za škodu je preto absolútne
objektívnou zodpovednosťou, pre ktorej vznik a existenciu nie sú podstatné žiadne ďalšie skutočnosti.Ďalej súd poukazuje aj na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici v konaní 17Co/76/2012 zo
dňa 13. 11. 2013, podľa ktorého u nároku z titulu zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci podľa zákona č. 514/2003 Z. z. ide o osobitný druh zodpovednosti koncipovanej na báze

tzv. absolútnej objektívnej zodpovednosti. Táto koncepcia pri tejto špeciálnej právnej úprave výrazne
zlepšuje postavenie poškodeného a predstavuje efektívny právny nástroj pri ochrane jeho subjektívnych
práv. Dáva mu možnosť, aby si uplatnil právo na náhradu škody spôsobenej orgánom verejnej moci voči
štátu, ak sa z jeho strany jedná o jednoznačne efektívnejší spôsob nápravy. Iný názor by bol v rozpore
s účelom tohto zákona.

Súd stotožňujúc sa s argumentáciou uvedenou v citovaných rozhodnutiach Krajského súdu v Banskej
Bystrici mal za to, že navrhovateľka sa mala možnosť domáhať náhrady škody v zmysle špeciálnej
právnej úpravy zákona č. 514/2003 Z. z. voči štátu a teda návrh voči odporcovi nebol podaný predčasne.

Podľa § 17 ods. 1 zákona 514/2003 Z. z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis

neustanovuje inak.

Škoda predstavuje majetkovú ujmu vyjadriteľnú v peniazoch spočívajúcu v zmenšení existujúceho
majetku poškodeného, ktorej vznik splýva s okamihom, kedy sa majetok poškodeného reálne zmenšil.
Súd v tomto smere poukazuje na rozhodnutie NS ČR 28Cdo 3533/2011, podľa ktorého nie je vždy

nevyhnutné, aby nevymožiteľnosť pohľadávky od dlžníka poškodeného bola preukázaná negatívnym
súdnym rozhodnutím, t. j. aby existoval zamietajúci rozsudok súdu, u ktorého bol nárok voči dlžníkovi
uplatnený. Za situácie, kedy je z okolností prípadu zrejmé, že by žaloba nemohla uspieť, môže si súd
rozhodujúci v spore o náhrade škody podľa zákona 514/2003 Z. z. sám ako otázku predbežnú riešiť
úspešnosť žaloby bez toho, aby poškodený bol nútený takýto spor postúpiť.

V danom prípade z notárskej zápisnice N 107/2007 obsahujúcej zmluvu o pôžičke medzi navrhovateľkou
a dlžníkom spoločnom Reality BB spol. s r. o. vyplýva, že navrhovateľka požičala dlžníkovi sumu 200
000,-- Sk, v prepočte 6 638,78 Eur, ktorú sumu sa dlžník zaviazal uhradiť do 19. 11. 2008. Zároveň sa
zaviazal zaplatiť úrok z nesplatenej sumy 3 % mesačne prednostne pred zaplatením istiny, najneskôr do

3 dní po uplynutí jednomesačného zročného obdobia. Ďalej bolo uvedené, že zmluva sa predlžuje aj po
uplynutí doby splatnosti jedného roka za rovnakých podmienok, ak nebol dlžníkovi písomne doručený
prejav vôle veriteľa, z ktorého vyplýva, že požaduje vrátenie peňazí.
V konaní 13C/189/2009 navrhovateľka pripojila výzvu na splatenie dlhu adresovanú Reality BB spol. s
r. o. zo dňa 11. 05. 2010 (č. l. 38 spisu) a zo dňa 25. 10. 2009 (č. l. 39) a 25. 04. 2009 (z č. l. 40) a podací

lístok, z ktorého vyplýva, že výzvu zasielala dlžníkovi dňa 11. 05. 2010, výzvu z 11. 05. 2010 a 25. 04.
2009 zaslala aj U. J.. Z odôvodnenia rozhodnutia 13C/189/2009 vyplýva, že v zmysle zmluvy potom
nastala splatnosť pohľadávky dňa 19. 11. 2010. Okresný súd sa s týmto právnym názorom stotožňuje
s poukazom aj na znenie ustanovenia § 45 ods. 1 O. z., pričom postačuje, keď prejav vôle sa dostane
do dispozičnej sféry druhej strany.

Z výpisu obchodného registra bolo zistené, že dlžník navrhovateľky spoločnosť Reality BB spol. s r.
o. bola tunajším súdom zrušená bez likvidácie rozhodnutím zo dňa 29. 04. 2013, právoplatným 11.
06. 2013, v konaní 27Cbr/53/2012. Podľa tvrdenia zástupkyne navrhovateľky už v roku 2009 však táto
spoločnosť nemala majetok.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že existovala zo strany navrhovateľky pohľadávka
voči subjektu dlžníkovi Reality BB spol. s r. o. v žalovanej výške, ktorá nemohla byť uspokojená
v dôsledku toho, že dlžník bol zrušený bez likvidácie, pričom už v čase splatnosti podľa tvrdenia
navrhovateľky nemal žiaden majetok. V čase rozhodovania súdu bolo preukázané, že voči tomuto
subjektu nie je možné sa domáhať uspokojenia tejto pohľadávky.

Ďalej bolo preukázané, že osoba, ktorá mala byť ručiteľom tohto záväzku, v dôsledku neurčitej jeho
formulácie v notárskej zápisnici spísanej pred notárom JUDr. Pavlom Zubákom neprejavila platne svoju
vôľu, a teda nie je možné sa voči nej vôbec domáhať plnenia za dlžníka.

Ku vzniku škody na strane navrhovateľky potom došlo okamihom nevymožiteľnosti jej pohľadávky voči
dlžníkovi Reality BB spol. s r. o., ktorá nastala najneskôr dňa 11. 06. 2013 a nevymožiteľnosti vo vzťahu
k osobe, ktorú považovala za ručiteľa, o ktorej nadobudla vedomosť na základe rozhodnutia v konaní
13C/189/2009.Výška tejto škody zo strany odporcu ani vedľajšieho účastníka nebola spochybnená.

Ad c)
Súd mal ďalej za preukázané, že v dôsledku nesprávneho úradného postupu notára došlo v priamej
príčinnej súvislosti k nevymožiteľnosti pohľadávky navrhovateľky z titulu uzatvorenej zmluvy o pôžičke
vo vzťahu k U. J., ktorý mal zodpovedať za dlh dlžníka ako veriteľa v prípade, že ho dlžník nesplní.

Z uvedených dôvodov mal súd za preukázané, že nárok navrhovateľky je dôvodný, keď preukázala, že
došlo v jej majetkovej sfére k ujme v žalovanej výške v príčinnej súvislosti s porušením povinnosti na
strane verejného činiteľa - notára.
K argumentácii odporcu, že navrhovateľka neuskutočnila akékoľvek kroky smerujúce k nútenému
vymoženiu svojej pohľadávky vo vzťahu k dlžníkovi, keď v exekučnom konaní v postavení oprávnenej
by bola s vysokou pravdepodobnosťou úspešná, súd uvádza, že pokiaľ aj navrhovateľka bola vo

vzťahu k hlavnému dlžníkovi nečinná, je otázne, či objektívne by sa mohla domôcť plnenia od
dlžníka. Každopádne sa spoliehala na to, že formou riadnej notárskej zápisnice má zabezpečenú svoju
pohľadávku ručiteľským záväzkom.
Súd opätovne poukazuje na tú skutočnosť, že pokiaľ sú preukázané všetky predpoklady zodpovednosti
za škodu v zmysle špeciálnej právnej úpravy zákona 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu

spôsobenú pri výkone verejnej moci, jedná sa o absolútnu zodpovednosť za škodu, z ktorej sa
zodpovedný subjekt nemôže vyviniť (§ 3 ods. 2 citovaného zákona).

Súd priznal navrhovateľke aj úroky z omeškania zo žalovanej sumy od 19. 12. 2013 v požadovanej
výške. Nárok na úroky z omeškania patrí navrhovateľke najskôr dňom oznámenia zo strany odporcu,

že neuspokojí jej nárok na náhradu škody (ustanovenie § 16 ods. 4 zákona 514/2003 Z. z.). Oznámenie
bolo zo strany odporcu datovaná dňom 13. 12. 2013. Požadovaná výška úrokov je v súlade so znením
ustanovenia § 517 O. z. a vykonávacieho vládneho nariadenia 87/1995 Z. z.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 OSP v zmysle zásady úspešnosti sporu, keď

úspešnej navrhovateľke súd priznal náhradu trov zaplateného súdneho poplatku vo výške 20,-- Eur a
za 3 úkony právneho zastúpenia: príprava a prevzatie veci, podanie návrhu, účasť na 1 pojednávaní
po 220,77 Eur, spolu 662,31 Eur, 3-krát režijný paušál 8,04 Eur, spolu 24,12 Eur, spolu trovy právneho
zastúpenia 686,43 Eur“.

Proti predmetnému rozsudku okresného súdu sa vedľajší účastník na strane odporcu v podaní zo dňa
07.07.2014odvolalavpodanízodňa08.07.2014saprotirozsudkuokresnéhosúduodvolalajodporca.

Vedľajší účastník v odvolaní proti rozsudku okresného súdu uviedol, že súhlasí s námietkami odporcu
prednesenými v priebehu prvostupňového konania v celom rozsahu a zdôraznil, že je potrebné, aby

sa odvolací súd pri prieskume veci s týmito námietkami vysporiadal a zároveň sa vysporiadal aj s jeho
vyjadrením, ktoré podal na pojednávaní v písomnej podobe. Odvolaciemu súdu dal do pozornosti tú
skutočnosť, že odvolací súd sa musí vyjadriť aj ku zmene právnej úpravy, ktorá sa týkala povinností
notára od 01. 09. 2009 a ktorá sa dotýkala povinnosti notára dbať svojou činnosťou o usporiadanie
a právnu istotu právnych vzťahov a na predchádzanie sporom. Zdôraznil, že do uvedenej novely

Notárskeho poriadku bolo určenie obsahu notárskej zápisnice vecou účastníkov konania, tak ako to
podrobne rozviedol odporca na strane 5 ods. 3 vyjadrenia zo dňa 28. 03. 2014. Notárska zápisnica bola
spísaná pred účinnosťou novely a preto túto skutočnosť treba brať, podľa vedľajšieho účastníka, do
úvahy. Vedľajší účastník v odvolaní zároveň vzniesol námietku premlčania vo vzťahu k uplatnenému
nároku a to z toho dôvodu, že podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na náhradu škody sa

premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Uviedol,
že zo súdneho spisu vyplýva, že navrhovateľka doručila dlžníkovi 3 výzvy, prvá bola zo dňa 25. 04.
20109, druhá bola zo dňa 25. 10. 2009 a tretia zo dňa 11. 05. 2010. Už z prvej výzvy, ale aj z každej
nasledujúcej výzvy, muselo byť navrhovateľke známe, že od dlžníka z pôvodného záväzku vrátenie
dlžnej sumy nezíska, lebo nemá majetok. Zároveň, vo vzťahu k ručiteľovi v súvislosti s podaním žaloby

o odporovateľnosť právneho úkonu tak isto vedela, že ručiteľ dňa 21. 11. 2008 predal byt, ktorý bol
jedinou hodnotou, ktorá by mohla slúžiť na uspokojenie pôvodného dlhu. V obidvoch týchto prípadoch,
tak vo vzťahu k obligačnému dlžníkovi ako aj vo vzťahu k ručiteľovi, tieto vedomosti o nemajetnosti a
nemožnosti uspokojiť sa na úhradu existujúceho dlhu, treba podľa vedľajšieho účastníka považovať zakvalifikovanú vedomosť vo vzťahu k tej skutočnosti, že ak príslušná notárska zápisnica bola neplatná
a ide o porušenie právnej povinnosti, tak pri insolventnosti dlžníka a ručiteľa vzniká škoda a ak sa
tvrdí, že je splnená konštrukcia náhrady škody, tak nárok proti odporcovi mal byť uplatnený nasledujúci

deň po tom, ako bola zistená skutočnosť o predaji bytu ručiteľom a zároveň nasledujúci deň ako
mala navrhovateľka zistené z prvej výzvy zo dňa 25. 04. 2009 odpoveď o nemajetnosti dlžníka. Od
tohto momentu vznikla kvalifikovaná vedomosť o nevrátení dlhu a kto za toto nevrátenie zodpovedá z
dôvodu porušenia právnej povinnosti. Uvedenú skutočnosť treba, podľa vedľajšieho účastníka porovnať
s tým, že žaloba bola podaná 17. 02. 2014 a tiež s tým, že pred podaním žaloby mala byť podaná

kvalifikovaná výzva odporcovi na úhradu tejto škody. Potom treba zisťovať či uplynula premlčacia doba
medzi vedomosťou z prvej výzvy zo dňa 25. 04. 2009 od dlžníka a vedomosťou od ručiteľa o predaji
bytu, až do momentu uplatnenia kvalifikovanej výzvy a následného podania žaloby. Táto lehota je viac
ako tri roky a preto tento nárok označil vedľajší účastník za premlčaný.

Odporca v odvolaní proti rozsudku okresného súdu uviedol, že navrhovateľka sa žalobou zo dňa 12. 02.

2014 domáhala od odporcu náhrady škody, ktorá jej mala vzniknúť v príčinnej súvislosti s nesprávnym
úradným postupom notára JUDr. Pavla Zubáka pri spisovaní notárskej zápisnice N 107/2007, NZ
4730/2007, NCRls 4740/2007, NCRls 47066/2007 zo dňa zo dňa 19. 11. 2007, obsahom ktorej bola
a) zmluva o pôžičke, b) vyhlásenie dlžníka o súhlase s vykonateľnosťou notárskej zápisnice podľa § 41
ods. 2 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších

zákonov, c) ručiteľský záväzok U. J. práve pri formulovaní ktorého sa mal notár dopustiť nesprávneho
úradného postupu, keď ho do notárskej zápisnice zakotvil neurčito a nezrozumiteľne, v dôsledku čoho
sa tento nemohol považovať za záväzok platne uzavretý a preto nemôže požívať právnu ochranu. S
prihliadnutím na skutočnosť, že dlžník svoj záväzok riadne a včas nesplnil a výsledok súdneho konania
vedeného pod sp. zn. 13C/189/2009, zostala pohľadávka navrhovateľky neuspokojená. Uvedený stav

mal podľa navrhovateľky zapríčiniť výlučne notár svojím neodborným konaním, ktorého sa mal dopustil
pri spisovaní notárskej zápisnice, keď v dôsledku neurčito a nezrozumiteľne vymedzeného ručiteľského
záväzku v nej zakotveného, sa navrhovateľka nemohla svojho práva účinne domôcť od ručiteľa, nakoľko
uvedený záväzok nepožíval právnu ochranu v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 40/1964 Zb.,
Občiansky zákonník, v znení neskorších predpisov. Okresný súd rozsudkom č. k. 9C/47/2014-46 zo

dňa 18. 06. 2014, doručeným odporcovi dňa 24. 06. 2014, uznal nárok navrhovateľky za dôvodný. S
uvedeným záverom okresného súdu sa odporca nestotožnil a preto podal odvolanie v zmysle ust. §
205 ods. 2 písm. a) v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. f) OSP. Uviedol, že má zato, že odvolaním
napadnutý rozsudok nie je vecne správny, nakoľko pre úspešné priznanie nároku na náhradu škody je
nutné kumulatívne naplnenie zákonom predpokladaných podmienok, ktorými by v predmetnej veci mali

byť:a)nesprávnyúradnýpostupnotára,b)vznikškody,c)príčinnásúvislosťmedzinesprávnymúradným
postupom notára a vzniknutou škodou. Vzhľadom k tomu, že okresný súd sa v odvolaním napadnutom
rozsudku zaoberal uvedenými zákonnými predpokladmi jednotlivo, odporca považoval za potrebné v
odvolaní vyjadriť sa k jednotlivým atribútom vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom. Pokiaľ ide o nesprávny úradný postup, odporca v odvolaní uviedol, že zákon bližšie

definíciu pojmu nesprávny úradný postup neobsahuje. Vychádzajúc z ustálenej judikatúry, môže ísť o
akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom právomoci určitého štátneho orgánu, ak pri tomto výkone alebo
v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel ustanovených právnymi normami pre konanie štátneho
orgánu, alebo k porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy funkcie alebo cieľov tejto činnosti. Správnosť
postupu treba posudzovať aj z hľadiska účelu, k dosiahnutiu ktorého postup štátneho orgánu smeruje.

S prihliadnutím na uvedené odporca zastáva právny názor, v zmysle ktorého sa notár nesprávneho
úradného postupu pri spisovaní notárskej zápisnice nedopustil. Pritom je nutné prihliadnuť nie len na
zákonnú definíciu nesprávneho úradného postupu, ale aj na ustálenú judikatúru vymedzujúcu dotknutý
pojem a až následne možno pristúpiť k posúdeniu správnosti resp. nesprávnosti záverov okresného
súdu o existencii nesprávneho úradného postupu v kontexte súdom podanej argumentácie v prospech

tohto právneho názoru. V uvedenej súvislosti odporca v odvolaní zdôraznil možnosti, ktoré sú notárovi
pri spisovaní notárskych zápisníc v zmysle príslušných ustanovení zák. č. 323/1992 Zb. o notároch
a notárskej činnosti (ďalej iba Notársky poriadok) dané. V uvedenej súvislosti poukázal odporca na
ust. § 46 Notárskeho poriadku a uviedol, že pokiaľ okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého
rozsudku uviedol v čom spočíva nesprávny úradný postup notára, tak podľa odporcu je nevyhnutné

zobrať do úvahy samotné možnosti, ktoré notár pri spisovaní notárskych zápisníc reálne má. Viac než
jednoznačná pri spisovaní notárskych zápisníc je skutočnosť, že notár nemá žiadnu inú možnosť ako tú,
že v súlade s vyhlásením účastníkov notárskej zápisnice, teda aj navrhovateľky sformuluje prejav ich
vôle tak, ako si to účastníci sami určia. Neexistuje žiadne ustanovenie v Notárskom poriadku, v zmyslektorých by sa od uvedenej povinnosti mohol notár odchýliť. Preto tvrdenie okresného súdu na strane 6
odvolaním napadnutého rozsudku, v zmysle ktorého „je nepochybné, že notárska zápisnica o právnom
úkone musí obsahovať právny úkon, pričom pri spisovaní notárskych zápisníc o právnych úkonoch

pôsobí notár ako autor týchto listín, formulujúci ich znenie a zodpovedajúci za ich právnu bezchybnosť,
nemá žiadny právny základ v ustanoveniach Notárskeho poriadku. Práve naopak, v zmysle ust. §
2 Notárskeho poriadku platného a účinného v čase spisovania notárskej zápisnice, je „notár, štátom
určenou a splnomocnenou osobou vykonávať notársku činnosť a ďalšiu činnosť podľa tohto zákona,
pričom v zmysle druhej vety ust. § 4 Notárskeho poriadku je pri výkone tejto činnosti viazaný len ústavou,

zákonmi a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi vydanými na ich vykonanie. Prihliadnuc
na ust. § 5 Notárskeho poriadku, v zmysle ktorého v súvislosti s výkonom notárskej činnosti môže
notár fyzickým osobám i právnickým osobám a) poskytovať právne rady, b) spisovať iné listiny, c)
vykonávať správu majetku a zastupovať ich v súvislosti so správou ich majetku, ak zákon neustanovuje
inak, (ktoré priamo zakotvuje výlučne možnosť notára poskytovať účastníkom právnych úkonov právne
rady) odporcovi nie je zrejmé, na podklade akého ustanovenia právneho predpisu dospel okresný

súd k právnemu názoru, v zmysle ktorého je notár povinný pri výkone notárskej činnosti poskytovať
účastníkom právne rady, ba dokonca niesť zodpovednosť za ich právnu bezchybnosť. Podľa názoru
odporcu notár môže odmietnuť vykonať požadovaný úkon len vtedy, ak odporuje zákonu, alebo iným
všeobecne záväzným právnym predpisom. Keďže samotné znenie ručiteľského záväzku, o zakotvenie
ktorého účastníci notárskej zápisnice do notárskej zápisnice žiadali, neodporovalo zákonu, bol v súlade

s citovaným ustanovením notárskeho poriadku notár povinný uvedený úkon vykonať. Ak by tento úkon
odmietol vykonať bez splnenia podmienok zakotvených v ust. § 36 ods. 1 Notárskeho poriadku, práve
vtedy by sa dopustil nesprávneho úradného postupu v súlade s ust. § 9 zák. č. 514/2003 Z. z.

Odporca v odvolaní ďalej zdôraznil, že okresný súd pri odôvodnení svojho právneho názoru vychádzal

výlučne z dôvodovej správy k zákonu č. 514/2003 Z. z., pričom uvedený dokument nemá právnu silu
zákona, ktorým by sa súd pri rozhodovaní o uplatnenom nároku a notár pri výkone notárskej činnosti
mal v zmysle druhej vety ust. § 4 Notárskeho poriadku riadiť. V uvedenej súvislosti odporca v odvolaní
uviedol, že notár pri spisovaní notárskej zápisnice dodržal všetky, resp. neporušil žiadne ustanovenia
Notárskeho poriadku, preto nemohlo z jeho strany dôjsť ku konaniu, ktoré by vykazovalo pojmové znaky

nesprávneho úradného postupu v zmysle ust. § 9 zák. č. 514/2003 Z. z. a preto nemohlo dôjsť z
jeho strany ani k porušeniu ust. § 46 Notárskeho poriadku, v dôsledku porušenia ktorého malo dôjsť k
pochybeniu, ktorým okresný súd odôvodňuje priznanie navrhovateľkou uplatneného nároku. V uvedenej
súvislostidalodporcadopozornostikrajskéhosúdulogickýrozpor,ktorýsanachádzanastr.5odvolaním
napadnutého rozsudku, na ktorom mieste okresný súd uvádza, že s účinnosťou od 01. 09. 2009 podľa

§ 2 ods. 2 Notárskeho poriadku majú notári dbať svojou činnosťou o usporiadanie a istotu v právnych
vzťahoch a o predchádzanie sporov.

Z odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku vyplýva, že okresný súd vyčíta notárovi nesúlad
jeho postupu v predmetnej veci s citovaným ustanovením, na druhej strane však sám uvádza, že

predmetné ustanovenie bolo do znenia Notárskeho poriadku zakotvené až s účinnosťou od 01. 09.
2009. Ak by teda okresný súd riadne posúdil znenie notárskej zápisnice, zistil by, že notár by sa ani
pri vynaložení riadnej starostlivosti predmetným ustanovením nemohol riadiť, nakoľko v čase spísania
notárskej zápisnice toto ustanovenie v Notárskom poriadku absentovalo. Vo vzťahu k samotnému
vzniku a existencii škody odporca v odvolaní uviedol, že konštatovanie okresného súdu nachádzajúce

sa na strane 8 odvolaním napadnutého rozsudku, v zmysle ktorého výška škody zo strany odporcu
nebola spochybnená, nekorešponduje so skutočným stavom veci, nakoľko odporca spochybnil už vo
svojom písomnom vyjadrení zo dňa 28. 03. 2014, resp. v ústnom prednese na pojednávaní konanom
na okresnom súde dňa 30. 05. 2014 samotnú existenciu dôvodu (titulu) vzniku škody na strane
navrhovateľky, z čoho logicky vyplýva, že ak spochybnil dôvody jej vzniku, spochybnil a možnosť vzniku

škody v priamej a bezprostrednej príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom notára a teda
jej existenciu, čím nepriamo spochybnil aj výšku škody a to v plnom rozsahu. Okresný súd teda
podľa odporcu nesprávne vyhodnotil tvrdenia odporcu ak uviedol, že výška škody nebola žalovanou
stranou spochybnená. Pokiaľ okresný súd na strane 8 odvolaním napadnutého rozsudku uvádza, že z
vykonaného dokazovania mal za preukázané, že existovala zo strany navrhovateľky pohľadávka voči

dlžníkovi Reality BB, spol s r. o., v žalovanej výške, ktorá nemohla byť uspokojená v dôsledku toho, že
dlžníkbolzrušenýbezlikvidácie,odporcamázato,žeodôvodnenienemožnostiuspokojeniapohľadávky
takakotouviedolokresnýsúdvodvolanímnapadnutomrozsudkujenedostatočnéazprávnehohľadiska
neprijateľné. Je preto podľa odporcu potrebné zobrať do úvahy všetky skutkové a právne okolnostidaného prípadu a to od jeho počiatku. Navrhovateľka v roku 2008 nepodnikala žiadne kroky voči
dlžníkovi smerujúce k prípadnému uspokojeniu jej pohľadávky. V roku 2009 mu adresovala dve výzvy
na plnenie, doručenie ktorých však v konaní sp. zn. 13C/189/2009 nepreukázala. V zmysle ustanovení

Zmluvy o pôžičke zo dňa 19. 11. 2007, sa preto Zmluva o pôžičke zo dňa 19. 11. 2007 predĺžila na ďalšie
jednoročné obdobie. Následne navrhovateľka podala v čase, kedy jej pohľadávka nebola splatná ani
voči dlžníkovi, nie to ešte voči ručiteľovi žalobu o odporovateľnosť právneho úkonu ručiteľa, keďže sa
obávala o vymožiteľnosť svojej, v tom čase nesplatenej pohľadávky ručiteľom. V konečnom dôsledku to
podľaodporcuznamená,ženavrhovateľkanamiestotoho,abyuskutočňovalaprávnekrokyvočisubjektu

primárnezaviazanémuzoZmluvyopôžičket.j.vočidlžníkovi,zameralasvojupozornosťvočiručiteľoviaj
keď v tom čase nešlo o subjekt, ktorý by mal voči nej akýkoľvek záväzok. V uvedenej súvislosti odporca
v odvolaní zdôraznil, že ručiteľský záväzok je záväzkom akcesorickým, vznik ktorého predpokladá
existenciu hlavného právneho vzťahu, t. j. vzťahu medzi veriteľom a dlžníkom. Akcesorickosť záväzku
medzi veriteľom a ručiteľom vyplýva predovšetkým z ust. § 546 Občianskeho zákonníka, v zmysle
ktorého ručenie vzniká písomným vyhlásením, ktorým ručiteľ berie na seba voči veriteľovi povinnosť,

že pohľadávku uspokojí ak ju neuspokojí dlžník, to znamená, že ručiteľ nastupuje namiesto dlžníka
a teda povinnosť mu vzniká až v čase, keď dlžník svoju povinnosť voči veriteľovi nesplní riadne a
včas. Na plnenie dlžníka sa teda v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka vyžaduje
výzva veriteľa adresovaná mu za účelom splnenia veriteľom poskytnutého plnenia. Vzhľadom na to, že
dlžník nebol v čase podania žaloby o odporovateľnosť právneho úkonu voči ručiteľovi zo strany veriteľky

(navrhovateľky) preukázateľne vyzvaný k plneniu, jej pohľadávka nebola splatnou a teda k splneniu
záväzku nebol v zmysle príslušných ustanovení Zmluvy o pôžičke a Občianskeho zákonníka nútený
pristúpiť. Z uvedeného vyplýva, že ak dlžník nemal povinnosť plniť, nemohla mať veriteľka zato, že k
splneniu dlhu nepristúpil riadne a včas. Preto odporcovi nie je zrejmé ako mohla navrhovateľka pristúpiť
k podaniu žaloby o odporovateľnosť právneho úkonu ručiteľa žalobou doručenou okresnému súdu dňa

10. 11. 2009, keď má byť podľa svojho tvrdenia osobou právne neznalou. Z vyššie uvedeného podľa
odporcu vyplýva, že v roku 2009 navrhovateľka preukázateľne podnikala právne kroky voči ručiteľovi a
to v konaní sp. zn. 13C/189/2009. Z tohto dôvodu neobstojí tvrdenie navrhovateľky uvedené na strane 2
odvolaním napadnutého rozsudku, v zmysle ktorého má byť navrhovateľka osobu neznalou práva, a tiež
tvrdenie, že návrh na exekúciu voči spoločnosti Reality BB, spol. s r. o. nepodala, lebo o tejto možnosti

nevedela.Uvedenétvrdenienavrhovateľky,sktorýmsaokresnýsúdvplnejmierestotožnilapretonevzal
do úvahy argumentáciu odporcu vo vzťahu k zavinenému konaniu navrhovateľky spočívajúcom v jej
opomenutí vo vzťahu k dlžníkovi v období presahujúcom dva roky, v dôsledku ktorého si navrhovateľka
nevymožiteľnosť svojej pohľadávky spôsobila výlučne sama, keď namiesto toho, aby podnikala právne
kroky voči dlžníkovi, domáhala sa plnenia od ručiteľa a teda výlučne v dôsledku jej konania došlo k

predĺženiu predmetnej Zmluvy o pôžičke a v konečnom dôsledku aj k zrušeniu a výmazu dlžníka, preto
sa podľa odporcu zdajú byť tvrdenia navrhovateľky nezakladajúce sa na pravde. Tento názor potvrdzuje
podľa odporcu aj tvrdenie navrhovateľky uvedené na strane 3 odvolaním napadnutého rozsudku, ktoré
je v zásadnom rozpore s vyššie citovaným tvrdením, na ktorom mieste sa uvádza, že návrh na exekúciu
voči Reality BB, spol. s r. o., nepodala navrhovateľka z toho dôvodu, že už v tej dobe nemal dlžník

žiadny majetok a boli by jej vznikli len exekučné trovy. Na jednom mieste teda navrhovateľka uvádza, že
právne kroky voči dlžníkovi nepodnikla z toho dôvodu, že osobou neznalou práva a na druhom mieste
uvádza, že návrh na exekúciu nepodala z dôvodu hospodárnosti a teda pre nemajetnosť spoločnosti.

Z vyššie uvedeného má podľa odporcu relevanciu predovšetkým tá skutočnosť, že je síce pravdou, že

navrhovateľkanemohlabyťuspokojenávdôsledkutoho,žedlžníkbolzrušenýbezlikvidácie,avšaktreba
vziať do úvahy, že navrhovateľka mohla prvý krát úspešne dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky už
v roku 2008. Navrhovateľka však od roku 2007 do roku 2013 (teda odo dňa spísania notárskej zápisnice
do dňa, ku ktorému je datované zrušenie a výmaz spoločnosti), nepodnikla voči tejto spoločnosti (s
výnimkou výzvy na plnenie zo dňa 11. 05. 2010, ktorej doručenie preukázala) žiadne efektívne právne

kroky, napr. podanie návrhu na vykonanie exekúcie (keďže sa v zmysle ustanovení predmetnej zmluvy
o pôžičke sám dlžník zaviazal, že sa notárska zápisnica stane vykonateľným exekučným titulom) s
odôvodnením, že je osobou právne neznalou, pričom voči ručiteľovi v čase kedy nebola pohľadávka
splatnou ešte ani voči dlžníkovi (čo je jedným z predpokladov pre možnosť úspešného domáhania sa
plnenia od ručiteľa) podala žalobu o odporovateľnosť právneho úkonu a zároveň v čase kedy bola jej

pohľadávka voči dlžníkovi už splatná a spoločnosť dlžníka ešte reálne existovala, teda nebola zrušená
a z príslušného registra vymazaná, podala žalobu o zaplatenie sumy vo výške rovnajúcej sa sume
žalovanejvtomtokonaníatobeztoho,abyvyužilazákonomdanépráveprostriedkynavymoženiesvojej
pohľadávky od dlžníka. V uvedenej súvislosti poukázal odporca v odvolaní na tú skutočnosť, že notárskazápisnica preukázateľne obsahovala právne perfektnú zmluvu o pôžičke uzavretú so spoločnosťou
Reality BB, spol. s r. o., v postavení dlžníka a navrhovateľkou ako veriteľkou a právne perfektné
vyhlásenie dlžníka o súhlase s vykonateľnosťou notárskej zápisnice podľa ust. § 41 ods. 2 Exekučného

poriadku. Ak by teda podľa odporcu mala navrhovateľka skutočný záujem na riadnom uspokojení svojej
pohľadávky, domáhala by sa jej uspokojenia jednak už v roku 2008, avšak aj najneskôr v roku 2010
a to podaním návrhu na vykonanie exekúcie voči dlžníkovi. Ak by navrhovateľka uvedenú možnosť
využila a jej pohľadávka by aj naďalej ostala neuspokojená (či už v plnom rozsahu alebo čiastočne),
až v takom prípade by sa mohla domáhať plnenia, resp. plnenia v neuspokojenej výške od ručiteľa (§

546 Občianskeho zákonníka). Nakoľko však navrhovateľka nepodala návrh na vykonanie exekúcie voči
dlžníkovi, nebol splnený ani zákonný predpoklad zakotvený v ust. § 546 Občianskeho zákonníka a to,
že „ručiteľ uspokojí pohľadávku ak ju neuspokojí dlžník“. Ak teda navrhovateľke nejaká škoda vznikla,
vznikla jej výlučne v dôsledku jej nekonania voči dlžníkovi a nie v priamej a bezprostrednej príčinnej
súvislosti s nesprávnym úradným postupom notára pri spisovaní notárskej zápisnice. Pohľadávka sa
teda nestala nevymožiteľnou v dôsledku nejasného sformulovania ručiteľského záväzku pána V. J., ale

v dôsledku nevyužitia zákonných možností navrhovateľky smerujúcich k vymoženiu svojej pohľadávky
od dlžníka.

Vo vzťahu ku vzniku a existencii škody odporca v odvolaní uviedol, že tvrdenie okresného súdu uvedené
na strane 8 odvolaním napadnutého rozsudku, v zmysle ktorého „výška ... škody zo strany odporcu...

nebola spochybnená“ nekorešponduje so skutočným stavom veci, nakoľko odporca spochybnil už vo
svojom písomnom vyjadrení zo dňa 30. 05. 2014 samotnú existenciu dôvodu vzniku škody na strane
navrhovateľky, z čoho podľa odporcu logicky vyplýva, že ak odporca spochybnil dôvod vzniku škody,
tak spochybnil aj možnosť vzniku škody v priamej a bezprostrednej príčinnej súvislosti s nesprávnym
úradným postupom notára, a teda jej existenciu, čím nepriamo spochybnil aj jej výšku a to v plnom

rozsahu.Okresnýsúdtedanesprávnevodôvodneníodvolanímnapadnutéhorozsudkuuviedol,ževýška
škody nebola odporcom spochybnená. Za nesprávnu a nedostatočnú označil odporca v odvolaní aj tú
časť odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku okresného súdu, kde okresný súd uvádza, že „z
vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že existovala zo strany navrhovateľky pohľadávka
voči dlžníkovi reality BB spol. s r. o. v žalovanej výške, ktorá nemohla byť uspokojená v dôsledku toho,

že dlžník bol zrušený bez likvidácie, pričom už v čase splatnosti pohľadávky nemal dlžník podľa tvrdenia
navrhovateľky žiadny majetok. V uvedenej súvislosti okresný súd uviedol, že navrhovateľka nepodnikla
v roku 2008 žiaden úkon voči dlžníkovi smerujúci k prípadnému uspokojeniu jej pohľadávky. V roku 2009
mu mala adresovať dve výzvy na plnenie, doručenie ktorých v konaní sp. zn. 13C/189/2009 preukázať
nevedela. V zmysle ustanovení zmluvy o pôžičke zo dňa 19. 11. 2011 sa potom zmluva predĺžila na

ďalšie jednoročné obdobie. Následne navrhovateľka podala v čase, kedy jej pohľadávka nebola splatná
ani voči dlžníkovi (nieto voči ručiteľovi) žalobu o odporovateľnosť právneho úkonu ručiteľa, keďže sa
obávala vymožiteľnosti svojej (v tom čase ani voči dlžníkovi nesplatnej) pohľadávky voči ručiteľovi, čo
v konečnom dôsledku podľa odporcu znamená, že navrhovateľka namiesto toho, aby uskutočňovala
právne kroky voči subjektu primárne zaviazanému zo zmluvy o pôžičke, t. j. voči dlžníkovi, zamerala

svojupozornosťvočiručiteľovi,ikeďvtomčasenešloosubjekt,ktorýbymalvočinejakýkoľvekzáväzok.
V uvedenej súvislosti poukázal odporca na ust. § 25 zák. č. 514/2003 Z. z., v zmysle ktorého „ak § 26
neustanovuje inak, právne vzťahy vrátane predbežného prerokovania nároku podľa tohto zákona sa
spravujú Občianskym zákonníkom“, preto je podľa odporcu nutné na predmetnú vec aplikovať § 441
vetu za bodkočiarkou Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého „ak bola škoda spôsobená výlučne jeho

zavinením (rozumej zavinením poškodeného), znáša ju sám“.

Vo vzťahu k príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a škodou odporca v
odvolaní uviedol, že v zmysle ustálenej súdnej praxe príčinná súvislosť ako ďalší predpoklad vzniku
zodpovednosti za škodu je priama väzba javov (objektívnych súvislostí), v rámci ktorej jeden jav

(príčina) vyvoláva druhý jav (následok). V postupnom slede javov je každá príčina niečím vyvolaná a
každý ňou spôsobený následok sa stáva príčinou ďalšieho javu. Zodpovednosť však nemožno robiť
závislou na neobmedzenej kauzalite. Atribútom príčinnej súvislosti je totiž priamosť pôsobenia príčiny na
následok, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny
a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený; nestačí ak je sprostredkovaný. Podľa

názoru odporcu ani tretí zákonný predpoklad v podobe existencie príčinnej súvislosti medzi nesprávnym
úradným postupom a vzniknutou škodou nie je v uvedenom prípade daný. Ak navrhovateľke nejaká
škoda vznikla, vznikla jej výlučne v dôsledku jej nekonania voči dlžníkovi (a teda výlučne jej zavineným
nekonaním) a nie v priamej a bezprostrednej príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupomnotára pri spisovaní notárskej zápisnice. Príčinnú súvislosť medzi postupom notára a vzniknutou
škodou by bolo možné ustáliť výlučne za splnenia toho predpokladu, že by navrhovateľka preukázala
využitie všetkých zákonných prostriedkov zakotvených v právnom poriadku Slovenskej republiky za

účelom riadneho vymoženia existujúcej pohľadávky od dlžníka, čo však neurobila. Vzhľadom na to, že
navrhovateľka svojím nekonaním vo vzťahu k dlžníkovi narušila priamosť a bezprostrednosť príčinnej
súvislosti, ktorá sa v zmysle jej definície podanej ustálenou súdnou praxou pre danosť tohto zákonného
predpokladu zodpovednosti za škodu vyžaduje, má odporca za to, že nemožno v danom prípade ustáliť
existenciupríčinnejsúvislostimedzikonanímnotáraavzniknutouškodou.Zdôvodneniedanostipríčinnej

súvislosti nezodpovedá zákonným požiadavkám na riadne odôvodnenie rozsudku zakotveným v ust.
§ 157 ods. 2 OSP. Náležité zdôvodnenie danosti každého predpokladu (zákonom vyžadovaného pre
možnosť úspešného priznania žalovaného nároku) je pritom o to dôležitejšie, že žalobou uplatnený
nárok na náhradu škody možno priznať výlučne za toho predpokladu, že je dostatočne preukázaná
existencia všetkých troch zákonných predpokladov, ktoré musia byť počas konania na súde dostatočne
preukázané, nakoľko pravdepodobnostný záver o existencii niektorej z nich, nie je pre priznanie nároku

dostatočný.

Vzávereodvolaniaodporcaokresnémusúduvytkolnedostatočnéodôvodnenieodvolanímnapadnutého
rozsudku s tým, že v ňom absentuje náležité odôvodnenie prijatých záverov, v dôsledku čoho je
podľa odporcu meritórne rozhodnutie súdu prvého stupňa postihnuté vadou spočívajúcou v nedostatku

riadneho a vyčerpávajúceho súdneho rozhodnutia a uviedol, že s ohľadom na všetky vyššie uvedené
odvolacie dôvody žiada odvolací súd, aby odvolaním napadnutý rozsudok Okresného súdu Banská
Bystrica sp. zn. 9C/47/2014-46 zo dňa 08. 06. 2014 v celom rozsahu zmenil, žalobu navrhovateľky
zamietol a odporcovi priznal náhradu trov konania alebo aby odvolaním napadnutý rozsudok okresného
súdu v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

V podaní zo dňa 21. 07. 2014 označenom ako „Doplnenie odvolania odporcu zo dňa 08. 07.
2014 relevantnou judikatúrou“ poukázal odporca na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn.
6Co/326/2012 zo dňa 11. 02. 2013, na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 11Co/38/2012 zo
dňa 30. 10. 2012 a na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 15Co/195/2007 zo dňa 07.

11. 2007, pričom uviedol, že uvedenou judikatúrou nemá záujem rozširovať okruh odvolacích dôvodov
aplikovaných v odvolaní zo dňa 08. 07. 2014, ale podporiť svoj právny názor zakotvený v už podanom
odvolaní a to aj napriek tomu, že nejde o prameň práva, ktorý by bol v podmienkach Slovenskej republiky
prameňom záväzným pri rozhodovaní súdu o uplatnenom nároku, pričom judikatúra súdov má v tomto
smere výlučne funkciu podpornú a zjednocovaciu.

V závere podania zo dňa 21. 07. 2014 odporca uviedol, že naďalej považuje nárok navrhovateľa
za neopodstatnený a žiada krajský súd, aby odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu zmenil,
žalobu navrhovateľky zamietol a odporcovi priznal náhradu trov konania alebo aby odvolaním napadnutý
rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

V podaní zo dňa 15. 04. 2015 sa k obsahu odvolania odporcu vyjadrila navrhovateľka prostredníctvom
svojejprávnejzástupkyneavovyjadreníuviedla,žepokiaľideonesprávnyúradnýpostup,takpoukazuje
na to, že činnosť notára má vysoko odborný charakter a je adresovaná osobám často bez právneho
vzdelania, ktoré nie sú schopné posúdiť správnosť postupu notára, prípadne zistiť nedostatky spísaných

notárskych zápisníc. Navrhovateľka sa na notára obrátila práve z dôvodu poskytnutia právnej istoty pri
spisovaníprávnehoúkonutak,abybolvsúladesozákonom.Cieľom oslovenianotárabolopresvedčenie
o tom, že listina spísaná vo forme notárskej zápisnice bude po formálnej aj právnej stránke bezchybná.
Tým, že zákon priznáva notárskej zápisnici postavenie exekučného titulu, dáva jej aj právnu silu, preto by
notár pri jej vyhotovení mal postupovať dôsledne a mimoriadne starostlivo tak, aby bola považovaná za

nespochybniteľný exekučný titul. V uvedenej súvislosti navrhovateľka uviedla, že v konaní pred súdom
prvého stupňa poukázala na nález Ústavného súdu ČR sp. zn. I. ÚS 529/09 zo dňa 13. 03. 2012,
podľa ktorého tam, kde jednotlivec koná s dôverou vo vecnú správnosť aktov štátu, či jeho postupov a
rovnako s dôverou v ich súlad s právom, musí byť súčasne garantované právo na náhradu škody ak sa
ukáže,žeprezumpciasprávnostičizákonnostibolanepravdivá.Vposudzovanomprípade,podľanázoru

navrhovateľky došlo k nedôslednosti notára, ktorý pri spisovaní ručiteľského záväzku len prekopíroval
text časti notárskej zápisnice týkajúcej sa vyhlásenia Reality BB, spol. s r. o., zastúpenej konateľom U.
J. ako povinnej osoby - dlžníka do znenia textu notárskej zápisnice týkajúcej sa vyhlásenia U. J. ako
povinnej osoby - ručiteľa. Znenie týchto odstavcov je totožné s tým, že notár opomenul určiť ručiteľskýzáväzok a vyhlásenie ručiteľa sa stalo neurčitým a právne nevymáhateľným. Je preto jednoznačne
preukázané pochybenie notára, ktorý podľa požiadaviek klientov mal spísať ručiteľský záväzok, avšak
tento v notárskej zápisnici absentuje.

Pokiaľ ide o vznik a existenciu škody, navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu odporcu uviedla,
že nemožno vyčítať navrhovateľke, že nepodala odvolanie voči rozhodnutiu č. k. 13C/189/2009
o neúčinnosť právneho úkonu a v konaní č. k. 16C/113/2012 o zaplatenie dlžnej sumy voči
ručiteľovi zobrala svoj návrh späť, pretože právne stanoviská a názory prvostupňového súdu ohľadne

bezúspešnosti navrhovateľky boli presvedčivé, podložené právnymi argumentmi a tak by bolo
neekonomické podávať odvolanie vo veci, ktorá by jednoznačne skončila v neprospech navrhovateľky.
Navrhovateľka výzvami aj súdnymi žalobami preukázala svoju snahu vymôcť od dlžníka a ručiteľa
pohľadávku, avšak bez pozitívneho výsledku. Podľa názoru navrhovateľky, navrhovateľka nepochybne
preukázala, že stratila akúkoľvek možnosť vymáhať si svoju pohľadávku od ručiteľa a to z dôvodu
nesprávne spísaného ručiteľského záväzku v notárskej zápisnici, pričom na absolútnej neplatnosti

ručiteľského záväzku nenesie žiadnu zodpovednosť. Výšku vyčíslenej škody odporca nenamietal a
nemal ani žiadne návrhy na doplnenie dokazovania. Vo vzťahu k príčinnej súvislosti medzi nesprávnym
úradným postupom a škodou navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu odporcu uviedla, že pokiaľ odporca
nemápreukázané,žedošlokuvznikuškodyvpriamejabezprostrednejpríčinnejsúvislostisnesprávnym
úradným postupom notára z toho dôvodu, že si navrhovateľka svoju pohľadávku nevymáhala od

dlžníka, tak podľa jej názoru príčinná súvislosť bola nepochybne preukázaná. Pokiaľ by bol ručiteľský
záväzok spísaný určito, navrhovateľka mohla byť úspešná v konaní č. k. 13Co/189/2009 o určenie
neúčinnosti právneho úkonu, ako aj v konaní č. k. 16C/113/2012 o zaplatenie dlžnej sumy a uspokojiť
sa v rámci exekučného konania voči ručiteľovi. V dôsledku nesprávneho úradného postupu notára však
na ručiteľský záväzok nie je možné prihliadať, navrhovateľka tak svoju pohľadávku nemala žiadnym

spôsobom zabezpečenú, za čo nesie plnú zodpovednosť notár.

V závere vyjadrenia k odvolaniu odporcu navrhovateľka uviedla, že odvolaním napadnutý rozsudok
okresného súdu považuje za správny, spravodlivý, dostatočne odôvodnený. Navrhla, aby odvolací súd
odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu zo dňa 18. 06. 2014 v celom rozsahu potvrdil; vo vzťahu

k trovám odvolacieho konania navrhovateľka uviedla, že trovy odvolacieho konania si neuplatňuje.

Krajský súd ako súd odvolací prejednal vec v rozsahu danom odvolaním vedľajšieho účastníka na strane
odporcu a odporcu podľa ust. § 212 ods. 1 OSP, bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2
OSP a odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu podľa ust. § 221 ods. 1 písm. h) OSP zrušil;

podľa ods. 2 citovaného ustanovenia vrátil vec okresnému súdu na ďalšie konanie.

Po preskúmaní veci z hľadiska odvolacích námietok vedľajšieho účastníka na strane odporcu a odporcu
odvolací súd uvádza, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z neúplne zisteného skutkového
stavu a následného nesprávneho právneho posúdenia veci.

Z obsahu žaloby vyplýva, že navrhovateľka sa podanou žalobou voči odporcovi domáhala náhrady
škody podľa ust. § 3 ods. 1 písm. d) zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom notára (§ 4 ods. 1 písm. a) bod 2 zák. č.
514/2003 Z. z.), ktorý mal podľa navrhovateľky spočívať v nesprávne spísanej notárskej zápisnici N

107/2007, NZ 47430/2007, NCRls 47066/2007 zo dňa 19. 11. 2007 v časti ručiteľského záväzku U. J.,
v dôsledku čoho sa podľa navrhovateľky stala jej pohľadávka vyplývajúca zo Zmluvy o pôžičke, ktorá
bola vyhotovená vo forme predmetnej notárskej zápisnice nevymožiteľná, na základe ktorej skutočnosti
vznikla navrhovateľke podľa jej argumentácie v žalobe škoda vo výške 6 638,78 €.
Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku okrem iného uviedol, „že z vykonaného

dokazovania mal za preukázané, že existovala zo strany navrhovateľky pohľadávka voči dlžníkovi
Reality BB spol. s r. o. v žalovanej výške, ktorá nemohla byť uspokojená v dôsledku toho, že dlžník
bol zrušený bez likvidácie, pričom už v čase splatnosti pohľadávky podľa tvrdenia navrhovateľky nemal
žiadny majetok“, pričom mal okresný súd „za preukázané, že nárok navrhovateľky je dôvodný, keď
preukázala, že došlo v jej majetkovej sfére k ujme v žalovanej výške v príčinnej súvislosti s porušením

povinnosti na strane verejného činiteľa - notára“, ktorý ručiteľský záväzok XXXX J. formuloval v notárskej
zápisnici N 107/2007, NZ 47430/2007, NCRls 47066/2007 zo dňa 19. 11. 2007 neurčito, na základe
čoho došlo k neplatnému prejavu vôle C. J. v súvislosti s jeho ručiteľským záväzkom. Okresný súd pritom
opomenulzohľadniť,žeprimárnymsubjektom,ktorýbolpovinnýuspokojiťpohľadávkunavrhovateľkyboldlžník Reality BB spol s r. o., vo vzťahu ku ktorému sa okresný súd uspokojil s tvrdením navrhovateľky,
že už v roku 2009 tento subjekt nevlastnil žiadny majetok, pričom zároveň v odôvodnení odvolaním
napadnutého rozsudku okresný konštatoval, že spoločnosť Reality BB spol. s r. o. bola rozhodnutím

okresného súdu zo dňa 29. 04. 2013 t. j. s odstupom 4 rokov od navrhovateľkou tvrdenej nemajetnosti
uvedenej spoločnosti, zrušená bez likvidácie. Pri posúdení otázky zodpovednosti za škodu nevenoval
okresný súd dostatočnú pozornosť požadovanému potrebnému úsiliu navrhovateľky na uspokojenie
svojej pohľadávky predovšetkým od svojho dlžníka Reality BB spol. s r. o., ani tvrdeniu odporcu o tom,
že až s účinnosťou od 01. 09. 2009 bolo do Notárskeho poriadku zavedené ust. § 2 ods. 2, podľa

znenia ktorého „majú notári dbať svojou činnosťou o usporiadanie a čistotu v právnych vzťahoch a o
predchádzanie sporov“, prezentovanému odporcom v priebehu prvostupňového konania. V uvedenej
súvislosti odvolací súd uvádza, že jedným zo základných predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu
je porušenie právnej povinnosti. K porušeniu právnej povinnosti môže dôjsť buď protiprávnym konaním
alebo opomenutím toho, čo malo byť v súlade s právom vykonané. Uskutočnený úkon je protiprávny
vtedy, ak v súvislosti s ním došlo k porušeniu právnej povinnosti, ktorá vyplýva zo všeobecne záväzných

právnych predpisov a iných noriem, ktoré mal škodca zachovávať. V nadväznosti na uvedené odvolací
súd ďalej uvádza, že ani ďalší predpoklad vzniku zodpovednosti odporcu za škodu nemal okresný súd
bezakýchkoľvekpochybnostípreukázaný.Existenciapríčinnejsúvislostimusíbyťvkaždomkonkrétnom
prípade bez akýchkoľvek pochybností preukázaná a to s ohľadom na skutočnosť, že vznik škody nemá
spravidla len jednu príčinu, pričom treba rozlišovať medzi hlavnými a vedľajšími príčinami vzniku škody.

Ak majú byť splnené podmienky vzniku zodpovednosti za škodu konkrétneho subjektu vzniknutá škoda
musí byť následkom aspoň jednej hlavnej príčiny a tou je v danom prípade nevymoženie pohľadávky od
dlžníka.Záverokresnéhosúduotom,ženavrhovateľkevzniklaškodavdôsledkunesprávnehoúradného
postupu notára nemá preto oporu vo vykonanom dokazovaní a ako taký je nesprávny a predčasný.

Na základe uvedených skutočností odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu podľa
ust. § 221 ods. 1 písm. h) OSP zrušil a podľa odseku 2 citovaného ustanovenia vrátil vec okresnému
súdu na ďalšie konania. V rámci ďalšieho konania okresný súd opätovne posúdi splnenie základných
predpokladov vzniku zodpovednosti odporcu za škodu, pričom sa vysporiada aj s vedľajším účastníkom
vznesenou námietkou premlčania. V novom rozhodnutí vo veci rozhodne okresný súd podľa ust. § 224

ods. 3 OSP aj o trovách odvolacieho konania.

O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.