Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 8. september 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1Co/129/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114201727
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 09. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Angelovič
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8114201727.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove vo veci žalobcu Pohotovosť, s.r.o. so sídlom Pribinova 25, Bratislava,
zastúpeného: Fridrich Paľko, s.r.o. so sídlom Bratislava, Ul. Grösslingova č. 4, proti žalovanému:
Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky so sídlom Bratislava,
Župné námestie č. 13, o náhradu škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Prešov č.k. 10C 39/2014- 7 z 21.03.2014 takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok a vracia vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalobu v predmetnej veci zamietol a náhradu trov konania
účastníkom nepriznal.

Vychádzal zo zistenia, že predmetom konania je žaloba podaná pôvodne na Okresný súd Vranov

n/Topľou pod sp. zn. 4C 424/2012, v ktorej sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia náhrady
majetkovej škody a nemajetkovej ujmy. Uvedená vec sa týkala exekučného konania vedeného na
Okresnom súde Vranov n/Topľou pod sp. zn. 9Er 344/2004 proti povinnému C. T., pričom návrh
oprávneného na zmenu exekútora bol podaný 02.07.2009 a 24.09.2009 bolo vydané uznesenie, ktorým
súd rozhodol o tomto návrhu.

Ustanovenie § 44 ods. 6 zákona č. 233/1995 Z.z. (Exekučného poriadku) v znení účinnom v čase začatia
exekučného konania, neustanovovalo povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o návrhu oprávneného
na zmenu exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora. K tomu došlo s
účinnosťou až od 01.09.2005. S poukazom na ustanovenie § 238 ods. 1 Exekučného poriadku, konanie
začaté pred 01.09.2005 sa dokončia podľa práva platného do 31.08.2005, ak ods. 2 neustanovuje
inak. Ustanovenie § 238 ods. 2 Exekučného poriadku taxatívne vymedzuje ustanovenia exekučného

poriadku, ktoré sa použijú aj na konania začaté pred 01.09.2005, avšak s výnimkou ustanovenia § 44
ods. 7 Exekučného poriadku. Súd teda nebol viazaný lehotou 30 dní na vydanie rozhodnutia o zmene
exekútora.

V danom prípade dĺžka exekučného konania od podania návrhu oprávneného na zmenu exekútora do
rozhodnutia súdu o tomto návrhu nie je takej povahy, aby predstavovala porušenie práva žalobcu na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. V uvedenej veci bol postup exekučného súdu po doručení
návrhu na zmenu exekútora plne opodstatnený a zákonom podložený a teda súd nemá za preukázaný
nesprávny úradný postup.

Proti rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca.

Poukázal na to, že súd rozhodol v merite veci na základe a s použitím inšpirácie novou právnou úpravou
obsiahnutou v § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. V právnom štáte a osobitne v spravodlivom súdnomkonaní nie je možné, aby súd interpretoval hmotné právo platné v čase vzniku právnej skutočnosti a
založenia zodpovednosti právneho vzťahu pomocou hmotného práva, ktoré sa stalo súčasťou právneho
poriadkuažpovznikuprávnejskutočnostiapotom,čouždošlokzaloženiuzodpovednostnéhoprávneho

vzťahu.Aksúdzaložilsvojerozhodnutienatakejtoneprípustnejinterpretácii,dopustilsanesústredeného
postupu, ktorý má dôsledok v nesprávnosti súdneho rozhodnutia. Súd bol pri svojom rozhodovaní
jednoznačne viazaný ustanovením § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. v znení účinnom pred prijatím
zákona č. 412/2012 Z.z. a nemohol interpretovať toto ustanovenie prostredníctvom § 9 ods. 2 zákona
č. 514/2003 Z.z. v znení zákona č. 412/2012 Z.z., pretože svojim rozhodnutím aplikoval princíp priamej

retroaktivity, čo je neprípustné.

Súd nevysvetlil názor, že účastníkom nevznikol stav právnej neistoty. Právna neistota existuje vždy do
času, kým nedôjde ku konečnému rozhodnutiu. V danom prípade zákonodarca vytvoril legitímnu sféru
tolerancie trvania právnej neistoty určením zákonnej lehoty. Exekučný súd však ignoroval túto legitímnu
sféru, na čo zo zákona nemal oprávnenie a posunul trvanie právnej neistoty do času, ktorý je z hľadiska

ochrany základného práva na spravodlivý súdny proces neakceptovateľný.

Súdu neprislúcha polemizovať o vhodnosti limitácie dĺžky konaní zákonnými lehotami. Súd má aplikovať
platné právo a akékoľvek úvahy de lege ferenda sú neprípustným súdnym aktivizmom, na ktorom
nemožno založiť meritórne rozhodnutie. Európsky súd pre ľudské práva opakovane uviedol, že

zodpovednosť štátu za prieťahy v konaní vzniká aj vtedy, ak súdy konajú náležite, ale dĺžku konania
ovplyvňujú mimosúdne faktory ako napr. rozsah nevybavenej agendy a podobne. Nemožno pochopiť,
ako môže mať na výsledok konania dopad skutočnosť, že súd vyjadril svoje presvedčenie o rozpore
exekučného titulu so zákonom. Na základe toho navrhol, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1,2 O.s.p. a to bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2
O.s.p.) a zistil, že nie sú podmienky pre potvrdenie, ani pre zmenu rozsudku, pretože tento bol vydaný

na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu a naviac je aj nepreskúmateľný.

Nepreskúmateľnosť rozhodnutia je potrebné vždy hodnotiť ako odňatie účastníkovi možnosti konať
pred súdom, pretože tento v odvolacom konaní nemá možnosť reagovať na nepreskúmateľné závery
rozhodnutia súdu prvého stupňa, čo je zároveň dôvodom na zrušenie rozhodnutia podľa § 221 ods. 1

písm. f/ O.s.p.

Podľa článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo, aby sa jeho vec verejne
prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým
vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Podľa článku 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu, či orgánu verejnej správy, alebo nesprávnym
úradným postupom.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, štát zodpovedá za podmienok
ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti
tohto zákona pri výkone verejnej moci
a/ nezákonným rozhodnutím,

b/ nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c/ rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení, alebo rozhodnutím o väzbe alebo
d/ nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a/ zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone

verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, vo veci náhrady škody, ktorá
bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky, ak1/ škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym
úradným postupom súdu,
2/ škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci,

3/ škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa
osobitného predpisu.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánov verejnej moci

urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, nečinnosť orgánov verejnej moci
pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom
chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje
postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa
článku 86 písm. a/ a d/ Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu Vlády Slovenskej
republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa článku 119 písm. b/ Ústavy Slovenskej republiky.

Podľa § 9 ods. 2 citovaného zákona, pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu
spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej
lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať
len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy,

z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca
sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného
rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu
Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa

porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Podľa § 15 ods. 1 citovaného zákona, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,
nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste,
o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej

nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len „žiadosť“) s príslušným orgánom podľa § 4
a § 11.

Podľa § 16 ods. 4 citovaného zákona, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo

uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán písomne
oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať
uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde môže
poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z titulu,
ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj

úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že
neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovanie
nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.

Podľa § 17 ods. 1 citovaného zákona, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis

neustanovuje inak.

Podľa § 17 ods. 2 citovaného zákona, v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva
nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné

uspokojiť ju inak.

Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa,
keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie
alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia)

rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie.Je pravdou, že ustanovenie § 44 ods. 6 Exekučného poriadku v znení platnom do 01.09.2005
nezakotvovalo povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o návrhu oprávneného na zmenu súdneho
exekútora v lehote 30 dní.

Táto lehota bola zavedená do exekučného poriadku v súvislosti s novelizáciou tohto právneho predpisu,
a to s účinnosťou od 01.09.2005 v súvislosti so zavedením ustanovenia § 44 ods. 7 Exekučného
poriadku, ktorý túto lehotu zakotvil a následne od 01.12.2006 v súvislosti so znením § 44 ods. 8
Exekučného poriadku, ktoré je obsahovo totožné a zakotvuje spomínanú lehotu 30 dní na rozhodnutie

o zmene exekútora podľa návrhu oprávneného, a to od doručenia návrhu oprávneného na zmenu
exekútora.

Od začiatku konania, teda od podania žaloby, žalobca v predmetnej veci poukazuje na to, že súd prvého
stupňa nerozhodol o návrhu na zmenu exekútora v zákonom stanovenej lehote, pričom mal vychádzať
z ustanovenia § 44 ods. 7 resp. 44 ods. 8 Exekučného poriadku v znení platnom od 01.12.2006 a

to v exekučnej veci týkajúcej sa povinného C. T., pričom návrh na vykonanie exekúcie bol súdnemu
exekútorovi doručený a tento mu pridelil registračnú spisovú značku Ex 3361/2010.

Napriek tejto okolnosti súd prvého stupňa poukazuje na to, že v predmetnej veci by sa malo jednať o
exekučné konanie 9Er 344/2004 Okresného súdu Vranov n/Topľou, teda konanie, ktoré začalo už v roku

2004.

Súd prvého stupňa nemal pripojený príslušný spis Okresného súdu Vranov n/Topľou ako súdu
exekučného a taktiež ani exekučný spis vedený u súdneho exekútora a nijakým spôsobom sa v
odôvodnení svojho rozhodnutia nevyporiadal tým, že žaloba žalobcu sa týka konania, ktoré malo byť

vedené na Okresnom súde Vranov n/Topľou pod sp. zn. Ex 3361/2010, teda evidentne by malo ísť o
konanie, ktoré začalo v roku 2010 a nie v roku 2004 ako to tvrdí súd prvého stupňa.

Za týchto okolností pretrvávajú vážne pochybnosti o správnosti skutkových zistení súdu prvého stupňa
a existuje tu závažná nepreskúmateľnosť rozhodnutia tohto súdu z dôvodu, že súd prvého stupňa sa

nijakým spôsobom nevyporiadal s tým, že by malo ísť o exekučné konanie, ktoré u súdneho exekútora je
vedené pod sp. zn. Ex 3361/2010 a s otázkou, akej konkrétnej spisovej značke zodpovedá táto spisová
značka súdneho exekútora na exekučnom súde.

Za týchto okolností je rozhodnutie súdu prvého stupňa nepreskúmateľné pre nedostatok a

nezrozumiteľnosť dôvodov, ako aj pre nedostatočné zistenie skutkového stavu v podobe nepripojenia
príslušných spisov, a preto postupom podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. odvolací súd rozsudok zrušil a
vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

V ďalšom konaní bude úlohou súdu prvého stupňa zadovážiť si predovšetkým spis Okresného súdu

Vranov n/Topľou, ktorého sa týka spisová značka súdneho exekútora Ex 3361/2010, na základe takto
doplnené dokazovania si ujasniť, akému konaniu zodpovedá táto spisová značka na exekučnom súde,
teda na Okresnom súde Vranov n/Topľou a až v závislosti na tom bude možné posúdiť, či sú správne
skutkové zistenia a právne závery súdu prvého stupňa ohľadom viazanosti lehotou 30 dní na strane
exekučného súdu vo vzťahu k návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora.

Až po takto doplnenom dokazovaní a právnych úvahách bude možné vo veci zákonne rozhodnúť.

V konečnom rozhodnutí o veci rozhodne súd prvého stupňa aj o trovách tohto odvolacieho konania (§
224 ods. 3 O.s.p.).

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolanie nie je prípustné.