Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. apríl 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19CoE/21/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3813201107
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Čupková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3813201107.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Čupkovej a sudcov JUDr.
Viery Škultétyovej a JUDr. Radoslava Svitanu, PhD. v exekučnej veci oprávneného E. proti povinnému:
O., t.č. vymazaný z obchodného registra, o vymoženie 1.092,02 Eur s príslušenstvom, o odvolaní
oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza, č.k. 15Er/183/2013-16 zo dňa 26. augusta
2016, takto

r o z h o d o l :

Odvolanie oprávneného o d m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie exekúciu zastavil a priznal súdnemu exekútorovi C.. M.
G., ml., Exekútorský úrad F., so sídlom G. nárok na náhradu trov exekúcie voči oprávnenému. Svoje
rozhodnutie odôvodnil poukázaním na ust. § 58 ods. 1, § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku a §
200 ods. 5, § 203 ods. 2 Exekučného poriadku a § 262 ods. 1, § 470 ods. 1 CSP. V odôvodnení svojho

rozhodnutia uviedol, že oprávnený sa návrhom, doručeným súdnemu exekútorovi dňa 23.01.2013,
domáhal proti povinnému vykonania exekúcie pre vymoženie istiny vo výške 1.092,02
Eur, na základe exekučných titulov, ktorými sú rozhodnutia E. č. XXX-XXXXXXXXXX-GCXX/XX zo dňa
31.10.2012 a č. XXX-XXXXXXXXXX-I zo dňa 06.12.2012. Poverenie na
vykonanie exekúcie bolo súdnemu exekútorovi C.. M. G., ml. udelené dňa 13.02.2013. Súdny exekútor
podal podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že povinný bol ex offo z obchodného registra vymazaný.

Z výpisu z obchodného registra súd prvej inštancie zistil, že uznesením Okresného súdu Trenčín, č.k.
28CbR/186/2013-31 zo dňa 13.03.2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 16.04.2015, súd zrušil bez
likvidácie spoločnosť O., s.r.o., so sídlom XXX XX D. XXX, IČO XX XXX XXX zapísanú
v obchodnom registri Okresného súdu Trenčín v oddiele Sro, vložke číslo 20649/R. Následne bol dňa
03.06.2015 povinný z obchodného registra ex offo vymazaný. Vychádzajúc z uvedeného súd prvej
inštancie exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku zastavil. Súd prvej inštancie zastavil

konanie v zmysle ust. § 262 ods. 1 CSP, ktorý je vo vzťahu k Exekučnému poriadku lex generalis, a preto
rozhodoval o nároku na náhradu trov konania. V zmysle ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku
priznal súdnemu exekútorovi právo na náhradu trov exekúcie voči oprávnenému, pretože exekúcia bola
zastavená z dôvodu zistenej nemajetnosti povinného a oprávnený pri podaní návrhu podľa Exekučného
poriadku musel predpokladať, že súdnemu exekútorovi vzniknú trovy.

2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený.
Uviedol, že ani pri náležitej opatrnosti nemal a nemohol mať pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie
voči povinnému vedomosť o možnej budúcej nemajetnosti a zániku povinného výmazom z obchodného
registra.Malzato,žeexekučnýsúdbolpovinnýzastaviťexekúciupodľa§57ods.1písm.g)Exekučného
poriadku, pretože bezprostredným dôvodom zastavenia exekúcie je skutočnosť, že povinný zanikol
výmazom z obchodného registra, a preto stratil spôsobilosť byť účastníkom konania. Na podloženie

svojich tvrdení dal do pozornosti uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn.
I. ÚS 377/08-13 zo dňa 05.11.2008, sp. zn. IV. ÚS 27/08 zo dňa 24.01.2008. Žiadal, aby odvolací súdnapadnuté uznesenie vo výroku o trovách exekúcie zmenil tak, že poverenému súdnemu exekútorovi
neprizná náhradu trov exekúcie.

3. K odvolaniu oprávneného sa vyjadril súdny exekútor, ktorý na podanom návrhu na zastavenie
exekúcie trvá a súhlasí s napadnutým uznesením. Uviedol, že súdny exekútor si podľa súčasných
platných právnych noriem nevyberá návrhy na vykonanie exekúcie, nemôže si vyberať oprávnených, pre
ktorých bude exekúcie vymáhať, ani nemôže odmietnuť ich prijatie a z toho dôvodu nemôže exekútor
znášať riziko pri vymáhaní pohľadávok pre oprávneného.

4. Odvolací súd skôr, ako mohol pristúpiť k preskúmaniu správnosti napadnutého výroku o trovách
exekúcie uznesenia súdu prvej inštancie v dôsledku podaného odvolania, zisťoval, či odvolanie bolo
podané v zákonom stanovenej lehote, či bolo podané subjektom oprávneným na podanie takéhoto
opravného prostriedku, a či smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa.

5. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.07.2016 do 31.03.2017,
ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného
sporového poriadku.

6. Rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo vydané za účinnosti novej procesnej úpravy civilného

sporového konania a súčasne za účinnosti novely Exekučného poriadku, vykonanej zákonom č.
125/2016 Z. z. Išlo však o exekučné konanie začaté pred dňom nadobudnutia účinnosti CSP. Zákonom
č. 125/2016 Z. z. neboli do Exekučného poriadku vložené žiadne prechodné ustanovenia k úprave
účinnej od 01.07.2016, avšak, keďže Exekučný poriadok (rovnako ako CSP) je vo všeobecnosti
procesná norma (hoci obsahuje aj niektoré hmotnoprávne ustanovenia), je potrebné podľa všeobecných

princípovintertemporálnejaplikácieprocesnýchprávnychnoriemvychádzaťzokamžitejaplikovateľnosti
novelizovaného Exekučného poriadku aj vo vzťahu k exekučným konaniam, ktoré sa začali pred
novelizáciou (to zodpovedá aj ustanoveniu § 470 ods. 1 CSP, podľa ktorého tento zákon platí aj na
konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti). Z toho vyplýva, že od 01.07.2016
je potrebné aj v exekučných konaniach, začatých pred týmto dňom, primerane použiť ustanovenia CSP,

ak to povaha veci nevylučuje.

7. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, v znení účinnom od 01.07.2016 do 31.03.2017,
ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

8. Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, v znení účinnom od 01.07.2016 do 31.03.2017,
ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich
oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto
prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.

9. Podľa § 386 písm. c) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému nie je odvolanie prípustné.

10. Podľa § 358 CSP odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

11. Z obsahu odvolania je zrejmé, že nesúhlas oprávneného s rozhodnutím súdu prvej inštancie
nesmeruje voči samotnému výroku o zastavení exekúcie, ale oprávnený nesúhlasí s dôvodom,
pre ktorý súd prvej inštancie exekúciu zastavil, pričom navrhuje iný dôvod. Odvolací súd v tejto časti
(čo do dôvodov výroku o zastavení exekúcie) odmietol odvolanie v zmysle § 386 písm. c) CSP
z dôvodu, že odvolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Rozhodnúť inak

nemožno ani za situácie, že dôvod zastavenia exekúcie je určujúci pre rozhodnutie o trovách exekúcie.

12. Pokiaľ ide o druhý výrok napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie, teda výrok o
trovách exekúcie, odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že právna úprava sporového konania,
účinná do 30.06.2016, vychádzala vo všeobecnosti zo zásady prípustnosti odvolania proti akýmkoľvek

rozhodnutiam (rozsudkom aj uzneseniam) súdu prvého stupňa (§ 201 ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku) s tým, že výnimky, teda prípady neprípustnosti odvolania boli v procesnom predpise
výslovne uvedené (medzi nimi aj neprípustnosť odvolania proti uzneseniu v exekučnom konaní, pokiaľ
neustanovuje inak osobitný zákon - § 202 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku). Procesnáúprava, účinná od 01.07.2016, zachovala zásadu prípustnosti odvolania len vo vzťahu k rozsudkom
(§ 355 ods. 1 CSP), avšak vo vzťahu k uzneseniam ako všeobecnú zásadu stanovila neprípustnosť
odvolania, t. j. odvolanie je prípustné len, ak to zákon výslovne pripúšťa (§ 355 ods. 2

CSP). V dôsledku tejto zmeny síce zostala pre exekučné konania zachovaná zásada neprípustnosti
odvolania(predtým§202ods.2Občianskehosúdnehoporiadku,teraz§355ods.2CSP),avšakkým do
30.06.2016 mohol výnimku, teda prípustnosť odvolania, ustanovovať len osobitný zákon, t. j. Exekučný
poriadok, od 01.07.2016 môže pripustiť odvolanie aj samotný Civilný sporový poriadok (§ 355 ods. 2
CSP v spojení s § 9a ods. 1 Exekučného poriadku).

13. To však neznamená, že Civilný sporový poriadok je možné aplikovať na exekučné konania v každej
situácii. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku má ísť o primerané použitie ustanovení CSP a len
vtedy, ak to povaha veci nevylučuje. Použitie ustanovení CSP (ako lex generalis) je vždy len
subsidiárne, teda je možné ich použiť len tam, kde Exekučný poriadok (ako lex specialis) nemá vlastné
ustanovenia.

14. Podľa názoru odvolacieho súdu z vyššie uvedených dôvodov nie je možné vo vzťahu k trovám
exekúcie aplikovať ustanovenie § 357 písm. m) CSP. V prvom rade je potrebné poukázať na to, že trovy
exekúcie predstavujú osobitný inštitút, upravený Exekučným poriadkom, odlišný od trov konania. Trovy
exekúcie majú vlastnú definíciu v Exekučnom poriadku (§ 200 ods. 1 Exekučného poriadku v znení

do 31.03.2017), vlastnú úpravu nárokov jednotlivých účastníkov vo vzťahu k trovám exekúcie (§ 200
ods. 1 druhá a tretia veta), osobitný spôsob ich uplatňovania (pokiaľ nedôjde k zastaveniu exekúcie, o
trovách exekúcie sa ani nerozhoduje, súdny exekútor ich vymôže ako súčasť exekučného nároku - § 200
ods. 6) a tiež osobitný spôsob rozhodovania v prípadoch, keď sa o nich rozhoduje (nerozhoduje sa o
náhrade trov, ani sa nerozhoduje osobitne o nároku a osobitne o výške, ale rozhoduje sa o tom, kto a v

akej výške trovy exekúcie platí - § 200 ods. 5). Za takýchto okolností absenciu výslovného ustanovenia
výnimky zo zásady neprípustnosti odvolania vo vzťahu k trovám exekúcie nemožno interpretovať
inaknež(vsúlades§355ods.1CSP)nepripustenieodvolania.Rozhodnutieotrováchexekúciezvyššie
uvedených dôvodov nemožno ani „primerane“ subsumovať pod rozhodnutie „o nároku na náhradu trov
konania“ podľa § 357 písm. m) CSP.

15. Napokon, pokiaľ by zákonodarca bol chcel novou procesnou úpravou pripustiť odvolanie proti
rozhodnutiam súdov prvej inštancie o trovách exekúcie (ktoré v právnej úprave, účinnej do 30.06.2016,
prípustné nebolo), bol by tak urobil spôsobom, ktorý by nepripúšťal pochybnosti, a to buď vložením vety
„Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie“ do § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, čo je formulácia

bežnávúpraveexekučnéhokonania,alebovýslovnýmuvedenímtrovexekúciev§357CSPakovýnimky
zo zásady neprípustnosti odvolania proti uzneseniam súdov prvej inštancie.

16. Keďže rozhodnutie o trovách exekúcie nie je rozhodnutím o trovách konania, ani rozhodnutím o ich
náhrade, a ani rozhodnutím o nároku na náhradu trov konania, nemožno naň aplikovať ustanovenie §

357 písm. m) CSP. Ide o osobitné rozhodnutie upravené Exekučným poriadkom, proti ktorému odvolanie
nie je prípustné (§ 9a ods. 1 Exekučného poriadku v spojení s § 355 ods. 2 CSP). Preto odvolaciemu
súdu nezostávalo nič iné, než odvolanie v zmysle § 386 písm. c) CSP odmietnuť aj v tejto časti.

17. Toto rozhodnutie bolo senátom krajského súdu prijaté jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).