Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 7. júl 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/31/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4413206624
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 07. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Pribula

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4413206624.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvNitrevsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.VladimíraPribuluasudcovJUDr.Renáty

Pátrovičovej a JUDr. Borisa Minksa, v právnej veci žalobcu: CD Consulting s.r.o., so sídlom Příkop 843/4,
Zábrdovice, 602 00 Brno, Česká republika, IČO: 264 29 705, proti žalovanej: K. B., nar. XX. XX. XXXX,
bytom Q. nad C. XX, o zaplatenie 503,74 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 27. októbra 2016, č. k. 10C/247/2013-157, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti výroku a výroku o náhrade
trov konania p o t v r d z u j e .

Žalovanej nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Nové Zámky (súd prvej inštancie podľa § 12 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok, ďalej len „CSP“) rozsudkom zo dňa 27. 10. 2016, č. k. 10C/247/2013-157, zastavil konanie v
časti o zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne zo sumy 522 eur od 02. 01. 2010 do 28.
03. 2010 a zo sumy 502 eur od 29. 03. 2010 do zaplatenia. Vo zvyšku žalobu zamietol. Žalovanej priznal
nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi vo výške 100 %.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na § 3 ods. 1, § 39, § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 4 písm.

k/ Občianskeho zákonníka, § 265 Obchodného zákonníka, čl. I § 77 ods. 1, 2, § 10, § 11 ods. 1, § 14
ods. 1, § 17, § 5 ods. 1, 2, 3, § 48 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. Zmenkový a šekový zákon a § 2 písm.
b/, § 3 ods. 1, 2, § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch.

3. V odôvodnení rozhodnutia súd poukázal na to, že žalobca si žalobou voči žalovanej uplatnil
pohľadávku podľa článku 4 ods.1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 (ďalej
len „nariadenia“) v zmenkovej sume 502 eur so zmenkovým úrokom 0,25 % denne zo sumy 522 eur

od 02. 01. 2010 do 28. 03. 2010 a zo sumy 502 eur od 29. 03. 2010 do zaplatenia a s 6 % ročným
úrokom zo zmenkovej sumy 522 eur od 18. 03. 2010 do 28. 03. 2010 a zo sumy 502 eur od 29. 03.
2010 do zaplatenia a zmenkovú odmenu vo výške 1/3 % zmenkovej sumy, teda 1,74 eura z dôvodu, že
ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavila žalovaná dňa 26. 08. 2009 na
zmenkovú sumu 522 eur, pričom sa zaviazala aj k úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne
od 02. 01. 2010 a indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrenou doložkou "na platenie predložiť v
lehote 4 rokov od vystavenia". Indosant predložil zmenku k zaplateniu, pričom vystaviteľ doposiaľ zo

zmenkovej sumy nič nezaplatil. Žalobca ani jeho právny zástupca sa na pojednávanie nariadené na
27. 10. 2016 nedostavili, svoju neúčasť ospravedlnili, doručenie mali riadne vykázané a o odročenie
nežiadali, súd tak pojednával v neprítomnosti strán sporu a právneho zástupcu žalobcu.4. Súd vykonal vo veci dokazovanie, z ktorého zistil, že žalovaná ako dlžníčka uzavrela so spoločnosťou
POHOTOVOSŤ, s. r. o., Bratislava, Pribinova 25, ako veriteľom zmluvu o úvere č. 802100056, na
základe ktorej jej bol poskytnutý úver vo výške 350 eur a žalovaná sa zaviazala zaplatiť veriteľovi

úver spolu s poplatkom vo výške 148 eur, t. j. celkovo čiastku 498 eur, a to v troch mesačných
splátkach po 166 eur, počnúc dňom 28. 09. 2009. V zmluve bolo uvedené, že finančné prostriedky boli
poskytnuté na výkon povolania a zároveň na druhej strany zmluvy o úvere sa nachádzajú všeobecné
podmienky poskytnutia úveru, kde v čl. 14 sú ustanovenia dohody o vyplnení zmeniek, podľa ktorých
na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmeniek vyplývajúceho z tejto úverovej

zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi vystavil vystaviteľ dve zmenky, v ktorých nie sú vyplnené
zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Zmluvné strany sa dohodli, že zmenkovú
sumu vyplní na prvej zo zmeniek remitent najneskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok
stane celý dlh splatný okamžite, t.j. keď dlžník neuhradí včas štyri po sebe idúce splátky prípadne
uhradí len časti splátok alebo neuhradí včas poslednú splátku alebo časť poslednej splátky. Zmenková
suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi

vzniknú ku dňu vyplnenia prvej zo zmeniek. Dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní na prvej zo
zmeniek remitent tak, že ním bude deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stal splatný celý dlh.
Žalovaná dňa 26. 08. 2009 podpísala veriteľovi zmenku s tým, že zaplatí za túto zmenku pri predložení
na rad POHOTOVOSŤ, s. r. o., sumu 522 eura a zmenkový úrok 0,25 % denne od 02. 01. 2010, pričom
zmenková suma a dátum začiatku úročenia boli do zmenky dopísané dodatočne, keď sa stal splatný

celý dlh. V zmenke je uvedené, že je splatná "bez protestu", "na platenie predložiť v lehote 4 rokov od
vystavenia" a že je splatná pre POHOTOVOSŤ s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava.
5. V uvedenom exekučnom sp. zn. 14Er/1282/2010 sa spoločnosť POHOTOVOSŤ, s. r. o., ako
oprávnená domáhala voči žalovanej ako povinnej vymoženia sumy 614,23 eura s príslušenstvom,
pričom k žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola doložená zmluva o úvere č.

802100056 zo dňa 26. 08. 2009 a rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Bratislava sp. zn. SR
04260/10, ktorý bol vydaný na základe neúplnej zmenky (blankozmenky) vystavenej dňa 26. 08.
2009. Exekučný súd uznesením č. k. 14Er/1282/2010-8 zo dňa 01.12. 2010 zamietol žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť
dňa 28. 01. 2011. Následne uznesením zo dňa 08. 02. 2011, č. k. 14Er/1282/2010-14 bolo exekučné

konanie zastavené. V predmetnej veci si žalobca uplatnil zaplatenie zmenkovej sumy vo výške 502 eur
spolu so zmenkovým úrokom, ako aj s úrokom podľa čl. 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a
Rady (ES) č. 861/2007, žalobca predložil zmenku s tým, že na druhej strane zmenky je už spoločnosťou
POHOTOVOSŤ,s.r.o.,Bratislava,uvedené,ženamiestonejjenaradCDConsulting,s.r.o.Podanímzo
dňa21.12.2015žalobcabezuvedeniadôvoduvzalsvojužalobuspäťsčasti,atovrozsahuzmenkového

úroku vo výške 0,19 % denne zo sumy 522 eur od 02. 01. 2010 do 28. 03. 2010 a zo sumy 502 eur od
29. 03. 2010 do zaplatenia a žiadal konanie v tejto časti zastaviť, v dôsledku čoho súd konanie v tejto
časti zastavil podľa § 145 ods. 2 CSP. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že
žalobca žalobcu na zaplatenie zmenkovej sumy s príslušenstvom vo zvyšnej časti nie je dôvodná.

6. Súd prvej inštancie konštatoval, že v zmysle ustálenej judikatúry Európskeho súdneho dvora (ESD)
je súd v každom štádiu konania a v každom druhu konania povinný z úradnej povinnosti skúmať, či
sa nejedná v danej veci o spotrebiteľský právny vzťah, a teda či sa na konkrétny právny vzťah použijú
právne normy spotrebiteľského práva za účelom zabezpečenia ochrany spotrebiteľa. Z rozhodovacej
činnosti mu bolo známe, že pôvodný remitent - spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o., v prospech ktorého

žalovaná zmenku vystavila, a ktorý predmetnú zmenku od žalovanej prijal, sa zaoberá aj poskytovaním
spotrebiteľských úverov a tento je taktiež vedený v registri veriteľov a podregistri iných veriteľov, ktorý
vedie Národná banka Slovenska ako iná spoločnosť poskytujúca spotrebiteľské /iné úvery. Vzhľadom na
vyššie citované ustanovenia článku 14 všeobecných podmienok poskytnutia úveru (dohoda o vyplnení
zmenky), ako aj na zhodu čísla uvedeného na zmenke s číslom zmluvy o úvere, zhodu údajov o

vystaviteľovi a pôvodnom remitentovi zmenky s údajmi o veriteľovi a dlžníkovi v zmluve o úvere a na
zhodu dátumu vystavenia zmenky s dátumom podpisu zmluvy o úvere súd dospel k jednoznačnému
záveru, že zmenka predložená žalobcom bola vystavená žalovanou ako zabezpečovacia zmenka k
zmluve o úvere, pričom bola vystavená v súlade s článkom 14 všeobecných podmienok poskytnutia
úveru ako blankozmenka. Vo všeobecnosti môže mať zmenka vystavená dlžníkom pri podpise úverovej

zmluvy resp. pri prevzatí úveru buď uhradzovaciu alebo zabezpečovaciu funkciu. V danom prípade,
keďže ide o spotrebiteľský úver, je však uhradzovacia funkcia vylúčená vzhľadom na výslovný zákaz
splnenia dlhu zmenkou alebo šekom ustanovený v § 4 ods. 6 Zákona o spotrebiteľských úveroch, narozdiel od zabezpečovacej funkcie zmenky, ktorá bola v súvislosti so spotrebiteľskými úvermi zakázaná
až s účinnosťou od 01. 01. 2011.

7.Vzhľadomkuvedenémupovažovalsúdzmenkupredloženúžalobcom,ktorábolanespornevystavená
v súvislosti s poskytnutím spotrebiteľského úveru žalovanej, len za zabezpečovaciu zmenku, nie
za samostatnú a nezávislú zmenku prijatú na uhradenie dlhu žalovanej. Preto posudzoval samotnú
zmluvu o úvere č. 4193389 a uviedol, že táto je spotrebiteľskou zmluvou, keďže napĺňa znaky
spotrebiteľskej zmluvy uvedené v § 52 Občianskeho zákonníka. Ide o predtlačenú formulárovú

(typovú) zmluvu, pri ktorej spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvňovať jej obsah. Zmluvnými stranami sú
POHOTOVOSŤ, s. r. o., ako veriteľ (dodávateľ), ktorý pri uzatváraní zmluvy koná v rámci svojej
podnikateľskej činnosti, a žalovaná ako fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy nekoná v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, je teda spotrebiteľom. Na tomto
nič nemení ani skutočnosť, že v zmluve bolo vyznačené, že finančné prostriedky sa poskytujú na
výkon zamestnania, avšak z rozhodovacej praxe súdu je známe, že tieto úvery neboli poskytované

na výkon zamestnania, pričom údaje do zmluvy zapisoval pracovník spoločnosti, ktorý cielene uvádzal
účel poskytnutia úveru na výkon zamestnania, aby sa zmluva neposudzovala ako spotrebiteľská.
Keďže účel vyznačený v zmluve („na výkon zamestnania“) súdu preukázaný nebol, súd vychádza z
toho, že uvedený úver bol poskytnutý na súkromné účely (teda na iný účel ako na výkon povolania,
zamestnania, podnikania). V prípade pochybností o tom, či ide o spotrebiteľskú zmluvu, má dôkazné

bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ (veriteľ). Po preskúmaní
celej zmluvy o úvere vrátane všeobecných podmienok poskytnutia úveru dospel k záveru, že zmluva
je koncipovaná tak, že je v nej hrubým spôsobom narušená rovnováha medzi právami a povinnosťami
zmluvných strán, a to najmä (ale nielen) v ustanoveniach o zabezpečovacích prostriedkoch (spísanie
notárskej zápisnice prostredníctvom splnomocnenca, uzatvorenie záložnej zmluvy prostredníctvom

splnomocnenca, niekoľkonásobné zmluvné pokuty, blankozmenka) a zároveň sú celá zmluva a
všeobecné podmienky koncipované výlučne na prospech veriteľa, obsahujú prakticky len povinnosti
dlžníka a práva a výhody veriteľa. Vzhľadom na nerovnosť podmienok účastníkov zmluvy vyjadrenú v
takmer všetkých ustanoveniach zmluvy sa celá zmluva (jej obsah i účel) prieči dobrým mravom a je v
rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. Skutočnosť, že sa zmluva prieči dobrým mravom

spôsobuje jej absolútnu neplatnosť. Z toho dôvodu nemohlo spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., ako
veriteľovi z uzatvorenej zmluvy o úvere vzniknúť ani právo na vyplnenie blankozmenky podľa článku 14
všeobecných podmienok poskytnutia úveru, z čoho vyplýva, že ak zmenka vyplnená bola (napriek tomu,
že právo na jej vyplnenie remitentovi nevzniklo), nie je možné sa na základe takto vyplnenej zmenky
úspešne domáhať akýchkoľvek práv.

8. Dodal, že je neprehliadnuteľný aj historický výklad zákonodarcu, ktorý postupne od obmedzenia
zmeniek v spotrebiteľských úveroch (§ 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z.) uzákonil ich úplný zákaz (§
17 ods. 3 zákona č.129/2010 Z. z.). Indosácia zmenky je tiež v zjavnom rozpore s ustanovením § 54
ods. 1 OZ, podľa ktorého si spotrebiteľ ani inak nesmie zhoršiť svoje postavenie. Ustanovenie článku

14 všeobecných podmienok poskytnutia úveru v Zmluve o úvere zo dňa 26. 08. 2009 považoval za
rozporné s § 3 OZ, ako aj s ustanoveniami Občianskeho zákonníka na ochranu spotrebiteľa (§ 53 a
§ 54). Dojednanie o zmenke, ktoré nezohľadňuje právne predpisy na ochranu spotrebiteľa, odporuje
ustanoveniu § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, a preto na podklade takéhoto dojednania zmenka
nemohla byť platne vystavená a ani platne indosovaná.

9. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanej, ktorá bola v konaní
plne úspešná, priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100 % s tým, že o výške trov konania
rozhodne súd podľa § 262 ods. 2 CSP.

10. Proti tomuto rozsudku v zamietajúcej časti podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, žiadajúc
odvolací súd, aby rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil a vyhovel žalobe v celom
rozsahu. V dôvodoch svojho odvolania uviedol, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, strane sporu sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom a
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

11. Argumentoval, že súd v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že vo veci vykonal dokazovanie
oboznámením sa s úverovou zmluvou a ďalšími listinnými dôkazmi. Žalobca a ani žalovaná však takéto
dokazovanie nenavrhli. Podľa § 120 OSP dokazovanie v sporovom konaní je ovládané prejednacouzásadou, čo znamená, že súd vychádza len zo skutočností tvrdených účastníkmi a vykonáva len tie
dôkazy, ktoré účastníci navrhli. Žalobca predložil súdu ako dôkaz o svojich nárokoch platnú zmenku,
ktorou, keďže táto spĺňa všetky formálne a materiálne náležitosti predpokladané zák. č. 191/1950

Sb., dokázal svoje právo na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva. Voči forme obsahu zmenky
zo strany žalovanej neboli vznesené námietky, a preto neexistovala okolnosť, ktorá by odôvodňovala
vykonanie ďalších dôkazov nevyhnutných pre rozhodnutie vo veci. V danej veci preto súd mohol a
mal rozhodnúť o práve na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva len z predloženej zmenky. V
danom konaní súd svoj postup vôbec nezdôvodnil. Predpokladom vydania rozsudku v tomto konaní bolo

výlučne predloženie originálu zmenky. Žalovaná mohla v zmysle čl. 5 ods. 3 a ods. 6 nariadenia vzniesť
námietky voči zmenke, ak však tak neurobila, musia byť akékoľvek iné námietky odmietnuté, a to z
dôvoduuplatneniakoncentračnejzásadykonštruovanejnariadením.Súdzvlastnejiniciatívy,beznávrhu
žalovanej a bez legitímneho podnetu na ťarchu žalobcu vykonal dokazovanie, ktoré údajne preukázalo
charakter žalovanú ako spotrebiteľa. Žalovaná sa tejto obrany žiadnym spôsobom nedovolávala,
uplatnenú pohľadávku nerozporovala, svojím konaním ju prakticky uznala. Súd iniciatívne rozširoval

okruh dotazovaných skutočností v tom smere, aby získal pre neho dostatočný podklad pre zamietnutie
návrhu na uplatnenie pohľadávky. Súd nevykonal žiadne dokazovanie nad rámec navrhnutých dôkazov
v prospech uplatnenej pohľadávky, teda neobjektívne podporil žalovanú v tomto konaní. Súd navyše
pri vydávaní rozhodnutia vychádzal z podľa neho nesporných skutočností. Za nesporné považoval to,
že žalovaná so spoločnosťou Pohotovosť, s. r. o., uzatvorili zmluvu o úvere, ďalej, že zmenka, ktorá

je predmetom tohto konania, je zabezpečovacou zmenkou a že žalovaná uzatvorila zmluvu o úvere
ako spotrebiteľ. Tieto nesporné skutočnosti však neboli tvrdením ani jedného z účastníkov konania.
Súd tieto nesporné fakty vyabstrahoval z dokazovania, ktoré si sám navrhol. Žalovaná, ani žalobca
sa k týmto skutočnostiam nikdy nevyjadrili, preto neexistuje spôsob, akým by súd mohol dospieť k
nespornosti týchto skutočností. Ak súd svoje rozhodnutie založil na týchto nesporných skutočnostiach,

toto rozhodnutie je postihnuté vadou, ktorá má za následok jeho nesprávnosť.

12. Prvoinštančný súd dospel k rozhodnutiu na základe aplikácie nesprávnych právnych predpisov, ako
aj nesprávnej interpretácie príslušných právnych predpisov práva Európskej únie. Žalobca je majiteľom
zmenky na základe indosamentu a nie je účastníkom akéhokoľvek spotrebiteľského vzťahu. Zmenka je

samostatným abstraktným záväzkom neakcesorickej povahy. Nie je možné ju spájať, či podmieňovať
inými okolnosťami, než sú na zmenke uvedené. Prvoinštančný súd sa aplikáciou príslušných ustanovení
o zmenke upravených v zák. 191/1950 Sb. vôbec nezaoberal a ignoroval predmet sporu. Súd vec
posudzoval, akoby išlo o bežný zmluvný záväzok, čo je neprípustné. Žalovaná vo všeobecnosti nie
je oprávnený vznášať tzv. kauzálne námietky voči majiteľovi zmenky, ktoré vyplývajú z jeho vzťahov

s pôvodným majiteľom zmenky. Keďže tak v sporovom konaní nemôže činiť žalovaná, tým menej tak
môže činiť sám súd. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 5Obo 3/2008 zo dňa 22. októbra 2008. V danom prípade následkom bolo nesprávne rozhodnutie
vo veci - súd porušil poučovaciu povinnosť súdu prekročením ustanovenia § 5 ods. 1 OSP, súd porušil
ustanovenia o vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov, súd prihliadol na skutočnosti a dôkazy,

na ktoré nebolo možné prihliadnuť, pretože nemali byť v sporovom konaní vedenom podľa nariadenia
vykonané bez návrhu. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 22. 08. 2002,
sp. zn. 25Cdo 1839/2000. Vzhľadom na úplnú samostatnosť, oddelenosť, nezávislosť zmenkového
záväzku, nie je možné hovoriť o tom, že zmenka je zmenkou podľa Zákona spotrebných úveroch a
že tomuto zákonu odporuje. Argumentoval, že zmenka uplatnená v tomto konaní má všetky zákonom

predpísané náležitosti, a teda ide o platnú zmenku, teda jeho nárok je tak v celom rozsahu dôvodný.

13. Záverom uviedol, že samotný Zákon o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z. z. pripúšťa, aby
na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru bola vystavená zmenka. Limitovaná bola
len výška zabezpečenia vo vzťahu k aktuálnej výške dlhu v čase vyplnenia. Z uvedeného vyplýva, že

prípustné sú akékoľvek zmenky, akékoľvek doložky a zároveň aj blankozmenky s úpravou vyplnenia
zmenky v dohode o vyplňovacom práve. Zákonodarca pripúšťal, že zmenky budú vyplňované dodatočne
po vystavení, pretože inak by použil spojenie v čase vystavenia, resp. by vylúčil vyplňovanie zo strany
veriteľa. Z uvedeného preto vyplýva, že dohoda o vyplňovacom práve nemohla byť neplatná a nemohla
byť neprijateľnou zmluvnou podmienkou ani v prostredí spotrebiteľských úverov, pretože právna úprava

explicitne pripúšťala používanie blankozmeniek. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania.

14. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrila.15. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1
CSP), prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia odvolacieho pojednávania, keďže nezistil dôvod na
nariadenie pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP s verejným vyhlásením rozhodnutia pri splnení si povinnosti

upravenej v ust. § 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

16. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

Podľa § 470 ods. 2 prvá veta CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
Podľa § 387 ods.1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

Podľa § 387 ods.2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

17. Súd prvej inštancie v preskúmavanej veci správne zistil skutkový stav veci, správne aplikoval právne
predpisy a vo veci aj správne a v súlade so zákonom rozhodol, preto sa odvolací súd stotožňuje s

presvedčivými a správnymi závermi napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie stupňa, na ktoré v
celom rozsahu odkazuje.

18. Na zdôraznenie vecnej správnosti dôvodov napadnutého rozsudku odvolací súd poznamenáva, že
právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje

konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne práve posúdenie je chybnou aplikáciou
práva na zistený skutkový stav a dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis
alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, ale ho nesprávne interpretoval alebo ak zo správnych
skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

19. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na
tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ
rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto
odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvoinštančného, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a
jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne

realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp. zn. IV.ÚS 115/03 z 3.júla 2003).

20. Z obsahu spisu v preskúmavanej veci vyplýva, že žalobca sa Návrhom na uplatnenie pohľadávky
(ďalej len „žalobou“) podaným na Okresný súd Nové Zámky dňa 03. 04. 2013 domáhal voči žalovanej

zaplatenia zmenkovej sumy s príslušenstvom a trov konania. Podľa predloženého návrhu je žalobca
ako indosatár nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavila žalovaná, pričom indosovaná
zmenka je vistazmenkou opatrená doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“.
Indosant predložil zmenku na zaplatenie, lebo vystaviteľ pohľadávku doposiaľ neuhradil.

21. Žalobca v odvolaní zdôrazňoval platnosť zmenky, na základe ktorej odôvodňoval svoj nárok a
namietal súdny prieskum okolností, za ktorých zmenka vznikla ako aj samotné dokazovanie vo veci.
Odvolací súd sa nestotožňuje s argumentáciou odvolateľa spochybňujúcou postup prvoinštančného
súdu pri vykonávaní dôkazov. Predmetom konania je nárok vyplývajúci zo zmenky indosovanej na
žalobcu sídliaceho v Českej republike, ktorý si svoje právo vyplývajúce zo zmenky uplatňuje pred súdom

Slovenskej republiky v rámci európskeho konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu upraveného
Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie
vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Článok 4 Nariadenia upravuje zjednodušený a v zásade písomný
spôsob vedenia konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu s cieľom zjednodušenia prístupu k
spravodlivosti. Odvolací súd poukazuje na to, že ak by súd prvej inštancie vo všeobecnosti nemal na

základe vyplneného tlačiva žalobcu k dispozícii všetky potrebné dôkazy pre rozhodnutie vo veci, mohol
by ho vyzvať na doplnenie a realizovať aj iné postupy v súlade s vnútroštátnym procesným predpisom.
Cieľom Nariadenia nie je obmedziť súdy pri zadovážení si dôkazov potrebných pre rozhodnutie vo veci,
ale umožniť im využívanie technických a iných prostriedkov v záujme toho, aby dokazovanie prebehločo najjednoduchším a najmenej zaťažujúcim spôsobom. Znenie článku 4 Nariadenia preto nie je možné
vykladať tak, že by na základe neho nemal súd k dispozícií iné dôkazné prostriedky než príslušné tlačivá,
a že by nemal mať ani možnosť oboznámiť sa s inými písomnými dôkazmi, napr. so spotrebiteľskou

zmluvou. Z čl. 8 a 9 uvedeného Nariadenia jednoznačne vyplýva, že aj v konaniach s malou hodnotou
sporu je zachovaná možnosť sudcu vykonávať potrebné dokazovanie a nariadiť ústne pojednávanie,
ak to považuje za potrebné. Zjednodušená forma konania podľa Nariadenia je preto plne zlučiteľná s
judikatúrou Súdneho dvora, ktorá prikazuje sudcom ex offo prihliadať na nekalosť zmluvných podmienok
v spotrebiteľských zmluvách. Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotu sporu sa riadi, ak nie je

ustanovené inak, procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie, čo priamo vyplýva z
ČI. 19 Nariadenia.

22. Občiansky súdny poriadok (zákon č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov) bol v čase
rozhodovania súdom prvej inštancie základným procesným predpisom platným na území Slovenskej
republiky, ktorý v ustanovení § 120 ods.1 tretia veta upravoval dôkaznú situáciu a umožňoval súdu

výnimočne vykonať aj iné než účastníkmi navrhnuté dôkazy, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre
rozhodnutie vo veci.

23. Ďalej odvolací súd poznamenáva, že predložená zmenka má svoj základ v dohode o vyplňovacom
práve zmenky obsiahnutej vo všeobecných úverových podmienkach právneho predchodcu žalobcu

spojených so spotrebiteľskou úverovou zmluvou. Vzhľadom na výnimočnosť spotrebiteľského vzťahu
a potreby súdnej ochrany spotrebiteľa súd prvej inštancie správne skúmal charakter tohto vzťahu.
Špeciálna úprava spotrebiteľského úveru v čase uzatvorenia zmluvy o úvere bola obsiahnutá v Zákone
o spotrebiteľských úveroch, ktorý v ustanovení § 2 písm. a) definoval spotrebiteľský úver ako dočasné
poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej

platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.

24. Odvolací súd sa nestotožňuje ani s právnym názorom žalobcu, podľa ktorého pri rozhodovaní
o uplatnenom nároku zo zmenky sa má vychádzať výlučne z predloženej zmenky predstavujúcej
samostatný abstraktný záväzok neakcesorickej povahy. Smernica Rady č. 87/102/EHS z 22.12.1986 o

aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú
spotrebiteľského úveru (ďalej len „Smernica“), síce používanie zmeniek v spotrebiteľských zmluvách
nezakazuje, ale podľa čl. 10 Smernice jednoznačne členské štáty môžu povoliť používanie zmeniek
v spotrebiteľských zmluvách iba vtedy, ak zároveň zabezpečia vhodnú ochranu spotrebiteľa. Pojem
vhodnej ochrany spotrebiteľa treba vykladať so zreteľom na čl. 14 Smernice, ktorá zakazuje znížiť

štandard ochrany spotrebiteľa. Vhodnú ochranu spotrebiteľa je preto potrebné chápať ako celkový
právny rámec ochrany spotrebiteľa vyplývajúci z predpisov práva únie a judikatúry Súdneho dvora EU
zahŕňajúci aj povinnosť vnútroštátnych súdov ex offo skúmať nekalosť zmluvných podmienok. Hlavným
rizikovým prvkom z pohľadu ochrany spotrebiteľa je abstraktný charakter zmenky, ktorý inak nepripúšťa,
aby súd pri uplatňovaní práva zo zmenky prihliadal na kauzu pôvodného právneho vzťahu, t.j. aby

hodnotilpôvodnúzmluvuospotrebiteľskomúvereaskúmal,čitátoobsahujenekalézmluvnépodmienky.

25. V zmysle § 17 zákona zmenkového a šekového č. 191/1950 Zb., kto je žalovaný zo zmenky, nemôže
robiťmajiteľovinámietky,ktorésazakladajúnajehovlastnýchvzťahochkvystaviteľovialebokpredošlým
majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka. Z tohto zákonného

ustanovenia vo všeobecnosti vyplýva, že dlžník, až na uvedenú výnimku, nemá oprávnenie robiť voči
majiteľovi zmenky námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k predošlému majiteľovi,
t.j. veriteľovi ktorý poskytol pôvodný spotrebiteľský úver. Takéto zjednodušené chápanie citovaného
ustanovenia preferujúce navrhovateľom, ktoré nepripúšťa právny záver o možnosti skúmania okolností,
za ktorých bola zmenka vystavená a ani záver o jej možnej neplatnosti či neexistencie, je však z pohľadu

judikatúry Súdneho dvora Európskej únie ohľadom abstraktného charakteru zmeny neprijateľné. Súdny
dvor EÚ už totiž vyslovil všeobecnú zásadu, v zmysle ktorej špecifiká súdneho konania, ktoré prebieha v
rámcivnútroštátnehoprávamedzipredajcomalebododávateľomaspotrebiteľom,nemôžupredstavovať
skutočnosť spôsobilú ovplyvniť právnu ochranu, ktorá podľa ustanovení Smernice Rady č. 93/13/EHS
musí byť poskytnutá spotrebiteľovi, čo potvrdzuje aj čI. 14 Smernice Rady č. 87/102/EHS.

26. Ak pri vymáhaní dlžnej sumy z indosovanej zmenky vnútroštátny súd vôbec nemá možnosť hodnotiť
obsah spotrebiteľskej zmluvy a rozhodnúť o nekalosti niektorých zmluvných podmienok, ide o drastické
zníženie právnej ochrany prináležiacej spotrebiteľovi a o porušenie zásady efektivity. V takomto právnomrežime je nemožné alebo minimálne neprimerane ťažké, aby sa spotrebiteľ domohol ochrany svojich
práv, ak by v konaní o vymáhaní pohľadávky nebolo možné skúmať nekalosť zmluvných podmienok.

27. Abstraktný charakter zmenky bol spochybnený už v ustanovení § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.
z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzatvárania zmluvy o úvere. Podľa tohto ustanovenia v
súvislostisposkytovanímúveruodspotrebiteľaaleboinejosobybolozakázanésplniťdlhzmenkoualebo
šekom. Veriteľ mohol podľa zákona prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov

zo spotrebiteľského úveru, len ak šlo o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia
bola maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane
zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30
% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s
predchádzajúcou vetou veriteľ nesmel prijať a bol povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať.
Ustanovenie tohto odseku platilo aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.

V tomto prípade právny predchodca žalobcu zákonný limit zmenkovej sumy nerešpektoval a zmenku
napriek výslovnému zákazu prijal a následne ju previedol na žalobcu. Zmenka bola teda vystavená v
rozpore s vnútroštátnym právnym poriadkom a aj v rozpore s právom Európskej únie (EU).

28. Pokiaľ ide o dohodu o vyplňovacom práve zmenky, ak tá má byť právom akceptovateľná ako

prejav zmluvnej autonómie, musela byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná
vôľa vyžaduje informácie o dôsledkoch vystavenia zmenky pre spotrebiteľa. Z uzatvorenej dohody však
žiadne informácie o dôsledkoch vystavenia zmenky pre žalovanú nevyplývajú.

29. Odvolací súd sa nestotožňuje s odvolaním ani v časti, v ktorej žalobca namieta skúmanie kauzy

pôvodného právneho vzťahu, ku ktorému predstavuje predmetná zmenka zabezpečenie. Odvolací
súd poznamenáva, že slovenská vláda v pripomienkach k prejudiciálnej otázke v obdobnej právnej
veci okrem iného uvádza: ,,Napriek tomu, že takáto charakteristika zmeniek je daná medzinárodnými
predpismi, je potrebné prihliadať aj na systém ochrany spotrebiteľa v práve EU, ktorý vytvoril určité
minimálne požiadavky, ktoré je potrebné uplatniť aj vo vzťahu k inštitútu zmeniek. Zákonodarca

EÚ totiž pamätal pri vytváraní rámca ochrany spotrebiteľa v oblasti spotrebiteľských úverov aj
na požiadavku zabezpečenia minimálnej úrovne ochrany spotrebiteľa v členských štátoch, ktoré
spotrebiteľovi umožňujú využívať zmenky. Uvedenú požiadavku zakotvovala smernica 87/102/EHS,
ktorá sa uplatňovala aj v čase vystavenia zabezpečovacích zmeniek vo veci samej. Podľa jej čl.
10, „členské štáty, ktoré v spojitosti s úverovou zmluvou povoľujú spotrebiteľovi: a) uskutočniť platbu

prostredníctvom zmeniek, vrátane dlžných úpisov; b) dať záruku prostredníctvom zmeniek, vrátane
dlžných úpisov a šekov, zabezpečia, že spotrebiteľ je vhodne chránený, ak používa tieto nástroje danými
spôsobmi“.

30. Neinformovanosť spotrebiteľa, resp. jeho nedostatočná informovať v oblasti spotrebiteľských

právnych vzťahov mu nemôže byť na ujmu. Vystavením zmenky v rozsahu nad zákonom povolený
limit, vzhľadom na povahu tohto cenného papiera, bolo odporkyni zhoršené jej zmluvné postavenie,
pričom potreba vystavenia a odovzdania zmenky dodávateľovi nevyplývala odporkyni zo zmluvy, ale
len zo všeobecných úverových podmienok. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na § 54 ods.
1, 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou

sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné
postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa
priaznivejší. Dojednanie o zmenke, ktoré nezohľadňuje právne predpisy na ochranu spotrebiteľa,
odporuje ustanoveniu § 54 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, a preto na podklade takéhoto dojednania

zmenka nemohla byť platne vystavená a ani platne indosovaná.

31. V Európskej únii je platná právna zásada, podľa ktorej sú členské štáty povinné zabezpečiť
vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa a zároveň sú povinné zabezpečiť, aby sa nekalé podmienky v
spotrebiteľských zmluvách neuplatňovali, resp. neboli záväzné. Vzhľadom na to aplikáciou procesného

práva má súd túto povinnosť naplniť, čo znamená, že v prípade uplatnenia nároku zo zmenky súd
musí ex offo skúmať, či vystaviteľom zmenky nie je spotrebiteľ. Aj keď vnútroštátna právna úprava
platná do 31.12.2010 umožňovala používať zmenky aj v spotrebiteľskom vzťahu, použitie zmenky akotakej v spotrebiteľskom právnom vzťahu v skutočnosti nie je úplne v súlade s právom EÚ na ochranu
spotrebiteľa.

32. Ak teda žalobca predložil zmenku, na ktorej vydanie má právo žalovaná, súd neposkytne žalobcovi
právnu ochranu. Výkon jeho práva ako držiteľa zmenky v takomto prípade bez právneho dôvodu
zasahuje do práva žalovanej na vydanie totožnej zmenky. Súd neposkytne ochranu ani v prípade, ak sa
žalobca domáha na súde plnenia po použití nekalej obchodnej praktiky, za ktorú sa považuje aj konanie
dodávateľa vrátane zmenkového nástupcu, ktorým vyžaduje od spotrebiteľa, aby vykonal plnenie z

neprijateľnej zmluvnej podmienky.

33. Z obsahu spisu vyplýva, že po zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie v prospech oprávneného, ktorým bola spoločnosť POHOTOVOSŤ, s. r. o., táto
obchodná spoločnosť indosovala zmenku, (podpísanú pri dojednávaní vyššie uvedeného úveru) na
žalobcu CD Consulting, s. r. o. Je evidentné, že pôvodný veriteľ uplatnil v minulosti na súde plnenia

z neprijateľných zmluvných podmienok a že po nepovolení exekúcie pre rozpor s dobrými mravmi sa
teraz uplatňujú v podstate obdobné plnenia, len ich uplatňuje žalobca CD Consulting ako indosátar zo
zmenky, a to podľa nariadenia. Podľa žalobcu sa však v jeho prípade vôbec nemá prihliadať na vzťahy z
úveru. Odvolací súd sa však nestotožňuje s odvolaním odvolateľa v tej časti, v ktorej namieta skúmanie
kauzy pôvodného právneho vzťahu, ku ktorému predstavuje predmetná zmenka zabezpečenie.

34. V neposlednom rade odvolací súd odkazuje aj na spoločné stanovisko prijaté občiansko-právnym
kolégiom a obchodnoprávnym kolégiom Najvyššieho súdu SR dňa 20. 10. 2015 k postupu súdov
nižšieho stupňa vo veciach návrhov s uplatneným právom zo zmenky vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa,
z ktorého odvolací súd vychádzal i pri posudzovaní predmetnej veci. Podľa tohto stanoviska, ak žalobca

ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu procesného
nástroja, ktorý použil, že I. pokiaľ z akýchkoľvek okolností v prejednávanej veci vyplynie konajúcemu
súdu súvislosť s nekalou povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný
zabezpečiť prieskum nároku v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok
základ; II. pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť či neprípustnosť predloženej žaloby, pristúpi k

prieskumu uplatneného nároku v rozmedzí prípadne vznesených námietok, zohľadňujúc ich rozsah a
povahu pri rešpektovaní povinnosti posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonu, ak to z vykonaného
dokazovania vyplynie. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň
dohody o vyplňovacom práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka
vystavená. Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez ohľadu na

to, či je spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovanej, je možné preskúmať a podľa okolností prípadu
posúdiť nárok na uplatnený zmluvný úrok ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak výška
uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje.

35.Poukazujúcnauvedenéskutočnostiodvolacísúdpotvrdilrozsudoksúduprvejinštancievnapadnutej

časti ako vecne správny v zmysle § 387 ods. 1 a 2 CSP.

36. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods.
1 CSP tak, že procesne úspešnej žalovanej v odvolacom konaní nárok na náhradu trov odvolacieho
konania nepriznal, pretože jej žiadne nevznikli a ani si žiadne neuplatnila.

37. Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 druhá veta CSP
a § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).