Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. júl 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 17Co/238/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8104119670
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 07. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Burešová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8104119670.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a členov senátu

JUDr. Moniky Juskovej a JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD., v spore žalobcov 1) M. Š., G.. XX.XX.XXXX,
bytom O., Č. X, 2) M.. M. Š., G.. XX.XX.XXXX, bytom O., Č. X, 3) M.. V. Š.U., G.. XX.XX.XXXX, bytom
O.U.,Č.X,všetcivkonaníprávnezastúpeníB..Q.G.E.,Q.A.A.Z.O.,A.X,protižalovanému:Y.G.A.O.
B.. Q.. P., I. XX, O., v konaní zastúpená Q. C. W. Q. A.., A.. P.. U.., Ž. X, C., o náhradu škody, o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 14C 125/2004-629 zo dňa 22.9.2016 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje prvoinštančný rozsudok vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi v 1. rade
náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 149.250 eur v lehote 30 dní odo dňa

právoplatnosti tohto rozsudku.

Zrušuje rozsudok vo výroku o priznaní bolestného vo výške 517,40 eur a vo výroku o sťažení
spoločenského uplatnenia vo výške 149.250 eur a súvisiaci výrok o priznaní náhrady trov konania
žalobcovi v 1. rade a priznaní náhrady výdavkov v konaní štátu a v rozsahu zrušenia vracia vec
prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie.

Potvrdzuje prvoinštančný rozsudok vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcom v 2. a 3. rade
spoločne a nerozdielne 2.331,21 eur ako vecnú škodu.

Zrušuje rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcom v 2. a 3.
rade sumu 240,53 eur a súvisiaci výrok o trovách konania a v rozsahu zrušenia vracia vec na ďalšie
konanie a rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia žiadali žalobou, ktorú podali na prvoinštančnom súde dňa 1.6.2004, aby súd zaviazal
žalovaného zaplatiť im sumu 667.197,77 eur žalobcovi v 1/ rade z titulu bolestného a sťaženia

spoločenského uplatnenia. Žalobcovia v 2/ a 3/ rade žiadali zaplatiť sumu 5.671,66 eur spolu s 10 %
úrokom z omeškania od doručenia žaloby z titulu náhrady nákladov spojených s liečením žalobcu v 1/
rade.
V žalobe žalobcovia uviedli, že žalovaný v 1/ rade sa podrobil dňa 2.10.2001na urologickom oddelení
žalovaného operácii, kde mu bola chirurgicky odstránená ľavá nefunkčná oblička. V súvislosti s
operáciou a s pooperačnou starostlivosťou vzniklo žalobcovi v 1/ rade poškodenie zdravia, preto si
uplatňuje bolestné vo výške 100.000 Sk a sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 20.000.000 Sk.

V príčinnej súvislosti s poškodením zdravia sa maloletý žalobca podrobil značnému množstvu vyšetrení,
ktorých značná časť bola bolestivá (opakované lumbálne punkcie, opakované narkózy, odbery krvi),
čo bolo veľmi traumatizujúce. Okrem toho mu vzniklo poškodenie na zdraví, keď možnosť uplatnenia
sa v rodinnom, politickom, kultúrnom, športovom živote a v možnosti voľby povolania a ďalšiehosebavzdelávania boli nenávratne stratené u žalobcu v 1/ rade už v jeho útlom veku. Žalobca bude počas
svojho života odkázaný na pomoc iných a to pri akejkoľvek dennej činnosti potrebnej na život (napr.
napiť sa vody). Žalobca v 1/ rade neprežije plnohodnotné detstvo, mladosť, dospelý vek a ani starobu.

Naviac, žalobcovia v 2/ a 3/ rade si uplatnili náhradu škody ako náklady spojené s liečením žalobcu
v 1/ rade a to výdavky na zabezpečenie zdravotníckych pomôcok, lekárske vyšetrenia, liečenia a
rehabilitácie. Podrobne uplatnený nárok popísali a uviedli, že si uplatňujú náhrady v súvislosti so
zabezpečením polohovacieho ležadla, za ktoré zaplatili 15.10.2002 sumu 202,47 eur, za fixačnú vestu
zaplatili dňa 22.4.2002 sumu 101,24 eur, za toaletné sedadlo zaplatili dňa 10.5.2002 sumu 111,41 eur,

ako doplatok za rehabilitačný kočiar zaplatili dňa 10.1.2003 sumu 255,34 eur, dňa 9.5.2002 a 20.5.2002
zaplatili sumu 1.095,40 eur ako doplatok za motorové vozidlo Škoda Felicia Combi, dňa 12.12.2002
zaplatili 97,72 eur na špeciálnom vyšetrení v Detskej neurologickej klinike fakultnej nemocnice Motol
v Prahe, sumu 26,22 eur zaplatili dňa 26.4.2002 za vyšetrenie pre Všeobecnú fakultnú nemocnicu v
Prahe, sumu 110,37 eur zaplatili v čase liečebno-rehabilitačného pobytu žalobcu v 1/ rade v Liečebnom
ústave Šamorín - Čilistov v dňoch 11.7.2002 - 31.7.2002 a v dňoch 2.9.2002 až 6.9.2002 ako stravné pre

žalobkyňu v 3/ rade, sumu 395,13 eur a sumu 395,54 eur zaplatili ako cestovné náklady žalobcu v 1/ rade
a žalobkyne v 3/ rade na vyššie uvedené liečebné pobyty pri používaní osobného motorového vozidla
Škoda Felicia Combi, sumu 188,78 eur a sumu 186,87 eur zaplatili ako cestovné náklady na rehabilitáciu
žalobcu v 1/ rade v NÚT a RCH Bratislava a RDC Dunajská Lužná v období od 28.10.2002 do 7.11.2002,
ďalej sumu 340,32 eur ako cestovné náklady na pobyt žalobcu v Špecializovanom liečebnom ústave

Marína v Kováčovej v dňoch 7.4.2003 - 9.5.2003, sumu 57,84 eur za ubytovanie počas rehabilitačného
vyšetrenia žalobcu v 1/ rade v dňoch 17.6.2003 - 19.6.2003 v Mestskej nemocnici v Ostrave a sumu
196,56 eur ako cestovné na toto vyšetrenie, ďalej sumu 79,67 eur ako cestovné vlakom na pobyt žalobcu
v 1/ rade v Jedličkovom ústave a škole pre telesne postihnutých v Prahe v období od 2.6.2003 do
6.6.2003, sumu 49,79 eur, ktorú zaplatili ako vstupné vyšetrenie žalobcu v 1/ rade v Centre akupunktúry

v Bratislave, sumu 118,50 eur za 7 akupunktúrnych kúr a sumu 1.018,02 eur ako cestovné na tieto
zákroky, sumu 219,41 eur a sumu 226,80 eur ako cestovné do Bratislavy pri vyhotovovaní polohovacej
ortézy trupu pre žalobcu v 1/ rade v júli a auguste 2003, čo spolu predstavuje 5.575,39 eur. Žalobcovia
si uplatňovali sumu 170.864,50 Sk, čo prestavuje sumu 5.671,66 eur.
Rozdiel medzi týmito sumami 96,27 eur žalobcovia v 2/ a 3/ rade nepreukázali ani nezdôvodnili rozdiel,

prečo požadujú celkovo vyššiu sumu, než taká, ako vyplýva z jednotlivých súm v žalobe.

2. O uplatnenom nároku žalobcov prvoinštančný súd rozhodol prvýkrát rozsudkom Okresného súdu
Prešov č.k. 14C 125/04-261 zo dňa 23.6.2011, keď rozhodol, že žalovaný zodpovedá za poškodenie
zdravia žalobcu v 1/ rade, ku ktorému došlo po jeho operácii vykonanej dňa 2.10.2001 na urologickom

oddelení žalovaného v rozsahu 50 %. Po tom, čo bolo podané odvolanie žalobcov aj žalovanej, bol tento
rozsudok uznesením Krajského súdu v Prešove č.k. 17Co 86/2011-309 zo dňa 3.11.2011 zrušený a vec
bola s vysloveným právnym názorom vrátená prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie.

3. Následne prvoinštančný súd rozsudkom Okresného súdu Prešov č.k. 14C 125/2004-489 zo dňa

13.2.2014 rozhodol, že žalovaný zodpovedá za poškodenie zdravia žalobcu v 1/ rade, ku ktorému došlo
po jeho operácii vykonanej dňa 2.10.2001 na urologickom oddelení žalovaného v rozsahu 100 %. Po
tom, čo bolo podané odvolanie žalovaného proti tomuto rozsudku, uznesením Krajského súdu v Prešove
č.k 17Co 69/2014-523 zo dňa 26.6.2014 bol rozsudok prvoinštančného súdu zrušený a vec bola vrátená
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie so záväzným právnym názorom odvolacieho súdu.

4.Vporadítretímrozsudkom,ktorýjepredmetomtohtoodvolaciehokonania,podč.k.14C125/2004-629
zo dňa 22.9.2016 prvoinštančný súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi v 1/ rade sumu
299.017,40 eur v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
V prevyšujúcej časti žalobu žalobcu v 1/ rade zamietol.

Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcom v 2/ a 3/ rade spoločne a nerozdielne sumu 2.571,74
eur v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
V prevyšujúcej časti žalobu žalobcov v 2/ a 3/ rade zamietol.
Priznal žalobcovi v 1/ rade právo na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.
Žalobcom v 2/ a 3/ rade právo na náhradu trov konania nepriznal.

Žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznal.
Priznal štátu právo na náhradu jeho výdavkov v konaní voči žalovanému v rozsahu 100 %.
Prvoinštančný súd svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 100 ods. 1, § 101, § 106 ods. 1, 2 Občianskeho
zákonníka vo vzťahu k premlčaniu, vo vzťahu k nároku na náhradu škody ust. § 420 ods. 1, 2, 3 OZ, §442 ods. 1 OZ, § 444 OZ a § 449 ods. 1 OZ. Vychádzal pri ohodnotení uplatnených nárokov na náhradu
škody na zdraví z ust. § 7 ods. 1, 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. a z ods. 6 písm. b/ zásad pre hodnotenie
odškodnenia za bolesť ako prílohy tejto vyhlášky a podľa ods. 12 prvé dve vety zásad pre hodnotenie

odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia.
Prvoinštančný súd vzhľadom na vznesenú námietku premlčania sa prioritne zaoberal tým, či nárok
žalobcu v 1/ rade na náhradu bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia a ďalej nárok žalobcu v 2/
a 3/ rade z titulu nároku na náhradu vecných nákladov je premlčaný. Vyhodnotil, že námietka premlčania
žalovaného nie je vo vzťahu k bolestnému a sťaženiu spoločenského uplatnenia dôvodná. Poukázal

pritom na závery znaleckého posudku M.. A. a na kontrolný znalecký posudok, kde rozhodujúce
pre posúdenie premlčania je ustálenie zdravotného stavu poškodeného, ktorý zdravotný stav podľa
znalcov bol ustálený v roku 2003 čo do motorickej stránky. Tento rok prvoinštančný súd posudzoval
ako rozhodujúci pre posúdenie nároku z titulu bolestného. Ustálením zdravotného stavu mohlo dôjsť k
vyhotoveniu lekárskeho posudku vo vzťahu k bolestnému. Nárok žalobcu v 1/ rade premlčaný nie je,
keďžekpodaniužalobydošlo1.6.2004apremlčacialehotapreúspešnépodaniežalobyuplynulanajskôr

1.1.2005. Znalci v kontrolnom znaleckom posudku síce vyslovili názor na okolnosť, že nie je možné u
žalobcu v 1/ rade hodnotiť bolestné, avšak prvoinštančný súd vychádzal z bodového ohodnotenia znalca
M.. A., aj keď s určitými korekciami a rozhodol o tom, že nárok na bolestné je daný.
Následne prvoinštančný súd skúmal aj premlčanie vo vzťahu k sťaženiu spoločenského uplatnenia. V
roku 2003 bol ustálený zdravotný stav žalobcu v 1/ rade čo do motorického poškodenia. Nebolo zrejmé,

aké je psychické poškodenie žalobcu v 1/ rade. K ustáleniu zdravotného stavu čo do psychickej stránky
došlo podľa znalcov až v roku 2004. V roku 2004 mohlo byť posudzované bez akejkoľvek pochybnosti
to, ako poškodenie zdravia ovplyvní budúci život žalobcu v 1/ rade, aké sú následky poškodenia zdravia,
nielen čo do stránky fyzickej, ale aj psychickej a akým spôsobom bude môcť uspokojovať svoje životné
a spoločenské potreby v budúcnosti, či bude odkázaný na celodennú starostlivosť, nielen čo do fyzickej

stránky, ale či bude vôbec vzdelávateľný, schopný vnímať svoje okolie, komunikovať s ním, nadväzovať
vzťahy a podobne. Od roku 2004 začala plynúť premlčacia lehota na uplatnenie nároku z titulu sťaženia
spoločenského uplatnenia. V tejto časti žaloba premlčaná nie je.

5. Následne prvoinštančný súd vzhľadom na to, že zistil, že uplatnený nárok na náhradu škody na zdraví

nie je premlčaný, sa zaoberal dôvodnosťou tohto nároku, čo do základu, aj čo do výšky.
Prvoinštančný súd poukázal na to, že v súčasnosti je upravená náhrada za bolesť a sťaženie
spoločenského uplatnenia v zákone č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie
spoločenského uplatnenia. K poškodeniu zdravia žalobcu v 1/ rade došlo k októbri 2001, preto je
namieste sa spravovať pri rozhodovaní podľa právneho predpisu účinného v tom čase, teda podľa

vyhlášky č. 32/65 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia.
Bolo zistené, že po operácii, ktorá bola vykonaná na urologickom oddelení žalovaného dňa 2.10.2001
došlo k zhoršeniu zdravotného stavu u žalobcu v 1/ rade. Zdravotnú starostlivosť počas poškodenia
zdravia žalobcovi v 1/ rade poskytoval len žalovaný. Túto skutočnosť počas prvoinštančného konania
stranysporunerozporovali.Odzačiatkukonaniabolonesporné,žezodpovednosťzapoškodeniezdravia

žalobcu v 1/ rade niesol žalovaný.
Súd zistil, že u žalobcu v 1/ rade došlo k neurologickému poškodeniu zdravia, čo značne znížilo
kvalitu jeho života. Došlo k poškodeniu motorických funkcií s permanentnými distonickými atakmi,
inkontinenciou moču a stolice. Žalobca nie je schopný samostatného pohybu.
Vo veci boli vypracované 3 znalecké posudky a to M.. Z., M.. M. a znalecký posudok Inštitútu forezných

medicínskych expertíz Forensic.sk, s.r.o., Bratislava. V rámci trestného konania bol vypracovaný
znalecký posudok znaleckou organizáciou Martinskou fakultnou nemocnicou, ktorý bol v prejednávanej
veci použitý ako listinný dôkaz.
Prvoinštančný súd ustálil, že zo znaleckého posudku M.. M.T.I. vyplýva, že príčinou poškodenia mozgu
je nedostatočná pooperačná starostlivosť žalovaného o žalobcu v 1/ rade. Inú príčinu znalec nezistil.

Znalecký posudok M.. Z. a Martinskej fakultnej nemocnice uvádza, že k poškodeniu zdravia žalobcu v 1/
rade došlo aj dôsledku neadekvátnej pooperačnej starostlivosti zo strany žalovaného. Podľa Martinskej
fakultnej nemocnice k tomu došlo z dôvodu, že podanie tekutín do žíl v celkovom množstve 250 ml
možno považovať za nedostatočné, neboli sledované acidobazické parametre organizmu maloletého
žalobcu,najmäakbolospalýajnatretídeňpooperácii,bolnedôslednemonitorovaný,nebolozabránené

možnému vzniku rozvoja hypoglykémie, metabolickej acidózy, dehydratácii atď. Samotnou príčinou
poškodenia mozgu podľa Martinskej fakultnej nemocnice s najväčšou pravdepodobnosťou bol rozvrat
vnútorného prostredia pacienta v pooperačnom období. Poškodenie mozgu kvalifikujú ako metabolickú
a hypoxenickú encefalopatiu. V znaleckom posudku prof. Z. je naviac konštatovanie, že monitorovaniepacienta nebolo na požadovanej úrovni a lekári nemali dostatočné informácie o pacientovi vzhľadom
na nekvalitné vykonané predoperačné vyšetrenie. Znalec konštatoval, že u žalobcu v1/ rade ide o
vývojovú poruchu či už genetickú alebo získanú, ktorá bola manifestná už v 20. týždni gestácie a postihla

urogenitálny systém.
Prvoinštančný súd vo veci nariadil kontrolné znalecké dokazovanie znaleckou organizáciou Forensic.sk
inštitút forenzných medicínskych expertíz, s.r.o. Bratislava. Tento znalecký ústav uviedol, že pooperačná
starostlivosť žalovaného o žalobcu v 1/ rade nebola poskytnutá správne (lege artis). Znalecká
organizácia uviedla, že žalobca mal mať poskytnutú pooperačnú starostlivosť na pediatrickom

pracovisku a žalovaný mal mať zabezpečené stanovisko pediatra aj po nekomplikovanom operačnom
zákroku. Žalovaný tvrdil, že žalobcovi poskytol štandardnú pooperačnú starostlivosť, prijatím žalobcu
v 1/ rade na svoje oddelenie prevzal žalovaný zodpovednosť nielen za vykonanie predoperačných
vyšetrení, samotného operačného zákroku lege argis, ale aj pooperačnej starostlivosti na takej úrovni,
akámalabyťposkytnutážalobcoviv1/rade,vjehovekuazdravotnomstave.Žalovanýsanemôžezbaviť
svojej zodpovednosti tvrdením, že žalobcovi v 1/ rade poskytol štandardnú pooperačnú starostlivosť ako

dospelému pacientovi.
Každý pacient, obzvlášť maloletý si vyžaduje individuálny prístup. U žalovaného takýto individuálny
prístup k žalobcovi v 1/rade nebol dodržaný. Žalovaný nezabezpečil dostatočné monitorovanie žalobcu
v 1/ rade. Odbery moču a krvi iniciovali rodičia po tom, čo sa im stav ich syna nezdal. Zamestnanci
žalovaného na oddelení však odber krvi maloletému žalobcovi v 1/ rade neboli schopní urobiť.

Bezprostredne po operačnom zákroku v prvých 24 hodinách neboli vykonávané náležite hodnotenia
stavu žalobcu. K poškodeniu mozgu maloletého žalobcu v 1/ rade nedošlo v súvislosti s patologickou
reakciou jeho organizmu v pooperačnom období, ale poškodenie je následkom nedostatočnej
pooperačnej zdravotnej starostlivosti poskytovanej žalovaným.

6. Prvoinštančný súd skúmal vo vzťahu k zisťovaniu podmienok zodpovednosti žalovaného aj prípadné
spoluzavinenie žalobcu v 1/ rade na vzniknutej škode. Zistil však, že medzi vznikom škody, ktorá vznikla
žalobcovi v 1/ rade na zdraví z titulu bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia a žalobcom
v 2/ a 3/ rade z titulu náhrady nákladov spojených s liečením žalobcu v 1/ rade, je bezprostredná
príčinná súvislosť. K vzniku škody došlo zavinením zamestnancov žalovaného tým, že prevzali na

svoje oddelenie maloletého pacienta a hoci im boli poskytnuté potrebné informácie, neadekvátne
vyhodnotili už predoperačné vyšetrenia a následne poskytli žalobcovi v 1/ rade nesprávnu pooperačnú
starostlivosť, hoci vzhľadom na svoju kvalifikáciu mali vedieť, akú adekvátnu starostlivosť žalobcovi v
1/ rade treba poskytnúť, prípadne mali vedieť, že náležitú pooperačnú starostlivosť mu nie sú schopní
na svojom oddelení poskytnúť a mali za účelom poskytnutia náležite pooperačnej starostlivosti prizvať

na konzultáciu pediatra.
Súd zistil, že nesprávne poskytnutá pooperačná starostlivosť nebola podkladom a ani spúšťačom
dedičnej metabolickej poruchy, ale dovolila, aby sa prípadná prítomná dedičná metabolická porucha
demaskovala.Doviedlaorganizmusžalobcudotakéhometabolickéhostavu,kedysajehonefyziologické
odchýlky uplatnili pri rozvoji trvalých následkov. V doterajšom živote žalobcu v 1/ rade nemuseli

nastať podobné situácie, nakoľko tieto dokázal ešte kompenzovať, alebo vďaka správne podanej
pooperačnejstarostlivostiajzvládnuť.Tomunasvedčujeajtáskutočnosť,žežalobcav1/radevminulosti
absolvoval niekoľko operačných zákrokov v plnej anestéze vo veku, keď jeho organizmus bol citlivejší
a zraniteľnejší, ale poskytnutím adekvátnej pooperačnej starostlivosti k žiadnemu poškodeniu nedošlo.
Zavinenie zo strany poškodeného (teda žalobcu v 1/ rade) tak súd preukázané nemal.

7. Prvoinštančný súd sa následne zaoberal po tom, čo zistil, že nároky čo do základu sú dôvodné
výškou uplatňovaných nárokov. Vo vzťahu k bolestnému si žalobca uplatnil nárok na sumu 100.000 Sk,
teda 3.319,39 eur. Tu prvoinštančný súd pri odškodňovaní za bolesť vychádzal z definície tohto nároku
vyplývajúcej z ust. § 2 vyhlášky č. 32/65 Zb. Odškodnenie za bolesť sa poskytuje za bolesti spôsobené

poškodením na zdraví, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho následkov, a to podľa zásad a sadieb
ustanovených v prílohe vyhlášky. Bolesť je definovaná ako ujma spôsobená poškodením na zdraví, jeho
liečení alebo odstraňovaním jeho následkov. Podľa prvoinštančného súdu je irelevantné, že operácia,
pri ktorej žalobcovi odstránili obličku, prebehla lege artis. K poškodeniu zdravia žalobcu došlo až po
operácii, keď je bez pochybností zrejmé, že došlo k poškodeniu jeho zdravia, k ujme na jeho zdraví.

Poškodenie muselo byť liečené a následky museli byť odstraňované, teda je možné hovoriť o bolestnom.
Pri bodovom hodnotení bolestného prvoinštančný súd vychádzal zo znaleckého posudku, ktorý
vypracoval znalec M.. A., ktorý ustálil bodové ohodnotenie bolestného 390 bodov pri náhrade 1,99 eura
za 1 bod je možné priznať bodové ohodnotenie bolestného vo výške 776,10 eur. Znalec zvýšil základnébodové ohodnotenie bolestného vo výške 260 bodov o 50 %, teda o 130 bodov, s poukazom na ods. 6
písm. b/ vyhl. č. 32/1965 Zb., z dôvodu, že poškodenie na zdraví vyžadovalo bolestivejší spôsob liečby,
ako sú opätovné transfúzie a infúzie, alebo že pri liečbe nastali komplikácie, ako sú zápal žíl, preležaniny,

zápal pľúc a podobne. V tomto konaní však nebolo preukázané, že by v priebehu rehabilitácie alebo
liečenia žalobcu v 1/ rade až do ustálenia jeho zdravotného stavu došlo k takýmto komplikáciám, a preto
prvoinštančný súd dospel k záveru, že v danom prípade patrí žalobcovi v 1/ rade bolestné vo výške 260
bodov, čo predstavuje 517,40 eura (260 x 1,99 eur). Nezistil žiadny dôvod hodný osobitného zreteľa, pre
ktorý by nárok z titulu bolestného mal byť zvýšený nad túto hranicu. Preto v prevyšujúcej časti uplatnený

nárok zamietol.

8.Vovzťahuknárokužalobcuv1/radenanáhraduzasťaženiespoločenskéhouplatneniaprvoinštančný
súd zistil, že nárok na 20.000.000 Sk, teda 663.878,38 eur nie je adekvátny. Znalec M.. A., ako
aj znalecká organizácia Forensic.sk sa zhodli na tom, že počet bodov za sťaženie spoločenského
uplatnenia žalobcovi v 1/ rade patrí vo výške 3.000 bodov, čo predstavuje 5.970 eur. Znalci mali za to, že

dôvodom pre zvýšenie bodového ohodnotenia na dvojnásobok je predovšetkým vek, v ktorom došlo u
žalobcu v 1/ rade k poškodeniu zdravia a to 3 roky a 9 mesiacov. Prvoinštančnému súdu sa javila suma
uplatňovaná žalobcami, ktorá predstavuje viac ako 111 násobok sumy zodpovedajúcej základnému
bodovému ohodnoteniu neprimerane vysoká. Bolo zistené, že u žalobcu v 1/ rade nemožno očakávať
zlepšenie motoriky. Jedná sa o stav trvalý, žalobca v 1/ rade je a bude imobilný, nesebestačný a bude

vyžadovať opatrovateľskú starostlivosť a pomoc druhej osoby.
Pokiaľ sa týka intelektových schopností, žalobca v 1/ rade sa nachádza v pásme širšieho priemeru
s výrazne nevyrovnaným rozložením schopností. Aj keď je jeho koncentrácia pozornosti znížená, je
schopný navštevovať základnú školu a vzdelávať sa. Má tendencie k úzkostnejšiemu prežívaniu emócií,
čo je podmienené vnútornou neistotou a obavou zo zlyhania a frustrácie z telesného obmedzenia. U

žalobcu je prítomná dislexia, disgrafia a diskalkulia. Aj napriek tomu je žalobca vzdelávateľný, vyžaduje
si však od okolia zvýšenú starostlivosť aj pri získavaní vedomostí.
Do vykonania operácie bol normálny tak po psychickej, ako aj fyzickej stránke. U žalobcu v 1/ rade došlo
k takému poškodeniu zdravia, ktoré mu znemožňuje vykonávať akékoľvek aktivity prislúchajúce jeho
veku. Došlo k poškodeniu zdravia u žalobcu v 1/ rade v mladom veku, čo mu znemožnilo úspešne sa

zaradiť do školskej dochádzky a prežiť bezstarostné detstvo v kruhu rodiny. Zdravotný stav bude žalobcu
v 1/ rade výrazne hendikepovať aj v ďalšom živote. Žalobca v 1/ rade bude odkázaný na pomoc iných,
zrejme nebude ani schopný dosiahnuť určitý stupeň vzdelania, ktorý by mu umožnil aspoň teoreticky
získať prácu a príjem. Bude odkázaný na pomoc rodiny a štátu. Poškodenie zdravia žalobcu v 1/ rade
ho prakticky vylučuje z aktívneho trávenia voľného času formou fyzických aktivít.

Následne prvoinštančný súd sa zaoberal zvýšením odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia.
Porovnal možnosti uplatnenia žalobcu v 1/ rade v prípade, pokiaľ by nemal poškodené zdravie s
jeho aktuálnymi možnosťami. Zisťoval, či a do akej miery boli poškodením zdravia zúžené alebo
stratené možnosti uplatnenia žalobcu v 1/ rade v jeho živote a v spoločnosti. Zistil, že základné bodové
ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 3000 bodov je správne a zodpovedajúce

stavu žalobcu v 1/ rade. Stotožnil sa však aj s názorom znaleckej organizácie Forensic.sk, že na strane
žalobcu v 1/ rade sa jedná o prípad hodný osobitného zreteľa pre aplikáciu ust. § 7 ods. 3 vyhl. č.
32/65 Zb. a existuje tu dôvod na zvýšenie základného bodového ohodnotenia aj nad sumu základného a
maximálneho bodového ohodnotenia. Prvoinštančný súd prihliadol na trvalé následky žalobcu, na jeho
neustálu odkázanosť, invaliditu a obmedzenia, ktoré musí žalobca v 1/ rade vzhľadom na svoj zdravotný

stav znášať ako podstatné zníženie šancí žalobcu v 1/ rade uplatniť sa v budúcom živote a už aj s
poukazom na rozhodnutia najvyšších súdnych autorít Slovenskej a Českej republiky dospel k záveru,
že zvýšenie bodového ohodnotenia na 50 násobok základného bodového ohodnotenia pri sumu 5.970
eur za 3000 bodov je primerané, čo predstavuje 298.500 eur.
Prvoinštančný súd pri stanovení výšky násobku odškodnenia sťaženia spoločenského uplatnenia

poukázal aj na aktuálny predpis a to zák. č. 437/2004 Z.z., ktorý stanovuje maximálnu náhradu vo
vzťahu k uplatňovaným nárokom. Zabraňuje neúmernému navyšovaniu náhrad za bolestné a sťaženie
spoločenského uplatnenia.
Priznaná náhrada poskytne žalobcovi v 1/ rade kompenzáciu ním nevyužitých možností v živote a
poskytne mu tiež dostatočné finančné prostriedky na obstaranie náhradných pôžitkov a na vyrovnanie

prežitých a prežívaných utrpení, strastí a obmedzovania v živote.

9. Prvoinštančný súd sa ďalej zaoberal aj nárokom žalobcov v 2/ a 3/ rade na náhradu škody z
titulu účelne vynaložených nákladov na liečenie žalobcu v 1/ rade. Prioritne prvoinštančný súd skúmalnámietku premlčania vo vzťahu k tomuto nároku. Zistil, že žalobcovia v 2/ a 3/ rade sa dozvedeli, kto za
škodu zodpovedá, vyhotovením znaleckého posudku v trestnom konaní, ktorý bol podaný v roku 2003.
Vzhľadom na podanie žaloby nárok nemohol byť premlčaný vo vzťahu k nárokom, ktoré vznikli najskôr

od 1.6.2002 do budúcna. Za takejto situácie prvoinštančný súd považoval nárok na zaplatenie sumy
101,24 eur za fixačnú vestu, ktorú sumu zaplatili žalobcovia v 2/ a 3/ rade dňa 22.4.2002, vo vzťahu
k sume 111,41 eur, ktorú zaplatili 10.5.2002 za toaletné sedadlo, ďalej vo vzťahu k sume 1.095,40 eur
za doplatok za motorové vozidlo Škoda Felicia Combi, k sume 97,72 eur, ktorú zaplatili dňa 12.11.2001
na špeciálnom vyšetrení v Detskej neurologickej Fakultnej nemocnici Motol v Prahe a k sume vo výške

26,22 eur, ktorú zaplatili dňa 26.4.2002 za ďalšie vyšetrenie pre Všeobecnú fakultnú nemocnicu v Prahe
ako nedôvodnú. Preto v časti 1.431,99 eur bol nárok ako premlčaný v tejto časti zamietnutý.
Žalovaný vo vzťahu k ostatným uplatneným nárokom uvádzal, že tieto majú byť uhradené z verejného
zdravotného poistenia od zdravotnej poisťovne a preto si svoj nárok mali žalobcovia uplatnil vo vzťahu
k zdravotnej poisťovni. Žalovaný síce svoje tvrdenia nepreukázal, avšak bolo zistené, že náklady boli
pri liečení žalobcu v 1/ rade vynaložené účelne, a uvedený dôvod uplatnenia vo vzťahu k zdravotnej

poisťovni nebol dôvodom, pre ktorý by bolo potrebné nárok žalobcov v 2/ a 3/ rade zamietnuť.
Prvoinštančný súd preto priznal nárok žalobcom na zaplatenie sumy 204,47 eur za polohovacie ležadlo,
ktorá suma bola zaplatená dňa 15.10.2002, ktorú preukázali žalobcovia pokladničným dokladom. Ďalej
bola im priznaná suma 255,33 eur uhradená dňa 10.1.2002 ako doplatok za rehabilitačný kočiar, čo
preukázali pokladničným dokladom.

V dňoch 11.7.2002 - 31.7.2002 a dňa 2.9.2002 - 6.9.2002 sa žalobca v 1/ rade podrobil liečebno-
rehabilitačnému pobytu v Liečebnom ústave Šamorín - Čilistov. Za stravné pre žalobkyňu v 3/ rade bol
uhradená v tejto súvislosti suma 110,37 eur. To, že sa rehabilitačného pobytu žalobca v 1/ rade zúčastnil
za prítomnosti matky, žalobkyne v 3/ rade, bolo preukázané lekárskymi správami z týchto pobytov a
príjmovými pokladničnými dokladmi o úhrade stravného. Prvoinštančný súd priznal žalobcom v 2/ a

3/ rade sumy 395,13 eur, 395,54 eur, 188,78 eur, 186,87 eur a 340,32 eur ako náklady na dopravu
osobným motorovým vozidlom na liečenie alebo rehabilitáciu žalobcu v 1/ rade v období od septembra
2002 do mája 2003. Absolvovanie rehabilitačných pobytov bolo preukázané lekárskymi správami o ich
absolvovaní. Bol predložený technický preukaz o motorovom vozidle a doklad o cene pohonných hmôt.
Náhrada za cestovné uplatnená žalobcami bola vypočítaná správne.

Prvoinštančný súd priznal žalobcom v 2/ a 3/ rade sumu 50,84 eur za ubytovanie počas vyšetrenia
žalobcu v 1/ rade v detskom rehabilitačnom stacionári v Ostrave v júni 2003. K tomuto si žalobcovia
uplatnili aj náklady za použitie motorového vozidla vo výške 196,56 eur.
Teda účelne vynaložené náklady v súvislosti s liečením predstavujú 2.331,21 eur. Naviac si žalobcovia
uplatnili cestovné vo výške 79,67 eur z titulu náhrady za cestovné lístky na vlak, ktoré finančné

prostriedky mali vynaložiť v čase pobytu žalobcu v 1/ rade v Jedličkovom ústave a škole pre telesne
postihnutých v Prahe v dňoch od 2.6.2003 až 6.6.2003. Žalobcovia tieto náklady nepreukázali. Taktiež si
uplatnili sumu 118,50 eur a 49,79 eur, ktoré zaplatili počas návštev neštátneho zdravotného zariadenia
Centrum akupunktúry v Bratislave. Za tieto návštevy zaplatili aj cestovné motorovým vozidlom vo výške
1.118,02 eura. Tieto výdavky boli v súvislosti s piatimi cestami žalobcov na akupunktúrnu kúru. Fyzicky

žalobcovia preukázali len úhradu sumy 16,93 eur za jednu kúru. Vynaloženie ďalších súm preukázané
nebolo. Preto bolo priznané aj cestovné za absolvovanie jednej cesty na takéto ošetrenie vo výške 1/5
uplatnených nákladov na cestovné motorovým vozidlom v sume 223,60 eur.
Žalobcoviasiďalejuplatnilinároknacestovnéprizhotovovanípolohovacejortézytrupuvsumách219,41
eur a 226,80 eur. Tieto náklady preukázané neboli. Boli preukázané len reklamou na danú pomôcku, z

ktorej ale nie je zrejmé, či žalobcami náklady boli skutočne vynaložené.
Teda žalobcovia si celkovo uplatnili 5.671,66 eur. Pri sčítaní táto suma predstavovala podľa žaloby
skutočne 5.575,39 eur. Súd žalobu vo vzťahu k rozdielu vo výške 96,27 eur zamietol. Prvoinštančný súd
zamietol žalobu pri nárokoch, ktoré považoval za premlčané vo výške 1.431,99 eur a v časti nárokov,
ktoré nepovažoval za preukázané a kde žalobcovia v 2/ a 3/ rade neuniesli dôkazné bremeno, spolu vo

výške 1.571,66 eur. Teda v celkovej výške žalobcovia v 2/ a 3/ rade boli neúspešní v rozsahu náhrady
vecnej škody 3.099,92 eur. Žalobcom bola priznaná suma vo výške 2.571,74 eur. Žalobcovia v 2/ a 3/
rade boli úspešní v 45 % a neúspešní v 55 %.

10. Prvoinštančný súd následne rozhodoval o trovách konania. Vychádzal z ust. § 255 ods. 1 CSP, §

262 ods. 1 CSP a § 262 ods. 2 CSP. Žalovaný bol v konaní o nároku žalobcu v 1/ rade neúspešný, právo
na náhradu trov konania mu nepatrí. Priznanie sumy žalobcovi v 1/ rade záviselo od úvahy súdu a preto
v súlade s CSP súd priznal žalobcovi právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že samotná
výška trov konania sa bude odvíjať od právoplatne priznanej sumy.Žalobcovia v 2/ a 3/ rade si uplatňovali nároky z titulu náhrady škody vecných nákladov. Žalobcovia v 2/
a 3/ rade z dôvodu neunesenia dôkazného bremena pri preukazovaní niektorých nákladov a z dôvodu
vznesenej námietky premlčania boli v konaní prevažne neúspešní. Preto im súd nárok na náhradu trov

konania nepriznal. Vzhľadom k pomeru, v akom boli žalobcovia v 2/ a 3/ rade neúspešní, keďže išlo o
približne o polovicu, súd v tejto časti nepriznal právo na náhradu trov konania ani žalovanému.
Súd priznal právo na náhradu trov nákladov štátu, ktoré mu vznikli tým, že strany sporu nepokryli
preddavkami všetky náklady, ktoré boli vyplatené znalcom na znalecké dokazovanie, pričom štát
odôvodnené znalečné uhradil. Keďže znalecké dokazovanie sa týkalo žalobcu v 1/ rade, ktorý bol vo veci

plne úspešný a žalovaný plne neúspešný, súd rozhodol, že práve žalovaný je povinný zaplatiť náhrady
štátu, ktoré neboli pokryté preddavkami.

11. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie žalovaná. Žiadala, aby
odvolací súd zmenil prvý výrok a tretí výrok napadnutého rozsudku tak, že žalobu v tejto časti zamietne.
Žiadala zmeniť výrok napadnutého rozsudku aj vo vzťahu k uplatnenému nároku na náhradu trov voči

žalobcovi v 1/ rade a voči žalobcom v 2/ a 3/ rade, kde si uplatnila náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
Vo vzťahu k výdavkom štátu žiadala, aby tieto znášal žalobca v 1/ rade. Alternatívne žiadala napadnutý
rozsudok v napadnutej časti zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.
Namietala prvoinštančný rozsudok vo vzťahu k bolestnému, ktoré bolo priznané v sume 517,40
eur. V prvom rade namietala, že nárok na bolestné nie je dôvodný, pričom znalecká organizácia

Forensic.sk uviedla, že poškodenie zdravia, ktoré u žalobcu v 1/ rade nastalo v pooperačnom
období, je primárne a priamo trvalým následkom, preto celé odškodnenie za poškodenie zdravia sa
u žalobcu v 1/ rade vzťahuje na sťaženie spoločenského uplatnenia. Závery znaleckej organizácie sú
vierohodnejšie oproti záverom znalca M.. A., ktorý vo svojm znaleckom posudku uviedol, že nárok je
dôvodný čo do bolestného. Na závery M.. A. sa odvolal aj prvoinštančný súd. V tomto kontexte jedine

znalecká organizácia disponovala pooperačnou zdravotnou dokumentáciou a relevantným podkladom
pre formovanie relevantných záverov o dôsledku pooperačnej starostlivosti. Vplyvom nesprávnej
pooperačnej starostlivosti nedošlo k nijakému konkrétnemu poraneniu alebo priamemu poškodeniu
konkrétneho orgánového systému, ale došlo k difúznemu narušeniu metabolizmu (látkovej premeny),
ktoré mali a priori trvalý charakter, ktoré je odškodniteľné len cestou sťaženia spoločenského uplatnenia.

Teda poškodenie zdravia spôsobené nedostatočnou pooperačnou starostlivosťou u žalobcu v 1/
rade nespôsobilo bolesti, ktoré by boli odškodňované titulom bolestného, ale za splnenia zákonných
podmienok by do úvahy mohlo prichádzať odškodnenie z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia.
Vo vzťahu k bolestnému žalovaný považuje nárok na úhradu bolestného za premlčaný, v priebehu
konania žalovaný viacnásobne poukazoval, že vo vzťahu k tomuto nároku musí byť otázka premlčania,

vrátane plynutia lehoty, posudzovaná individuálne, ako vo vzťahu k sťaženiu spoločenského uplatnenia.
Moment ustálenia zdravotného stavu vo vzťahu k bolestnému a moment ustálenia zdravotného
stavu čo do motorickej stránky sú dva rozdielne momenty. Vo vzťahu k bolestnému je dôležité
ustálenie zdravotného stavu priamo vo vzťahu k vytrpenej bolesti. Poukázala aj na závery v obdobnej
porovnateľnej veci, ktorá bola riešená Najvyšším súdom Českej republiky pod sp. zn. 25Cdo 2414/2008,

kde bolo uvedené, že pokiaľ mala vzniknúť bolesť vo fáze liečenia, je z hľadiska počiatku subjektívnej
premlčacej doby významné ustálenie zdravotného stavu poškodeného z hľadiska bolesti vytrpenej
pri liečbe a nie ustálenie celkového zdravotného stavu. Preto považuje námietku premlčania k
predmetnému nároku za dôvodnú.
Žalovaná namietala aj priznané sťaženie spoločenského uplatnenia, keď namietala premlčanie

uplatneného nároku. Prvoinštančný súd mal za to, že nárok nie je premlčaný a vychádzal zo skutočností,
že k ustáleniu zdravotného stavu došlo v roku 2003 čo do motorickej stránky a v roku 2004 čo do
psychickej stránky. Nárok na odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia vzniká dňom, od kedy
sú preukázateľné nepriaznivé dôsledky pre životné úkony poškodeného. Od tohto momentu bolo právo
na sťaženie spoločenského uplatnenia zo strany žalobcu možné vykonať po prvý raz a tento moment

bol zároveň relevantný pre začatie plynutia premlčacej doby. Vo vzťahu k sťaženiu spoločenského
uplatnenia je moment, od kedy je posudzujúci lekár schopný vydať lekársky posudok obsahujúci bodové
ohodnotenie poškodenia zdravia vo väzbe na možné sťaženie spoločenského uplatnenia poškodeného.
Z dodatku k znaleckému posudku M.. M. A. vyplýva, že nepriaznivé následky zdravotného stavu žalobcu
v 1/ rade bolo možné vnímať aj pred rokom 2003. Pokiaľ by tieto následky bolo možné vnímať ešte

pred 1.6.2002, viedla by táto skutočnosť k premlčaniu. Táto skutočnosť v konaní zistená nebola.
Skutočnosť, že v kritickom období okolo júna 2002 sa začalo trestné konanie pre poškodenie na zdraví
žalobcu v 1/ rade na podnet žalobcov v 2/ a 3/ rade, vzbudzuje u žalovanej dôvodný predpoklad,
že nepriaznivé dôsledky poškodenia zdravia žalobcu v 1/ rade malo už v danom čase poznateľné apreukázateľné dôsledky pre životné úkony žalobcu v 1/ rade tak, ako to vyžaduje § 4 ods. 1 vyhlášky.
Teda uplatnený nárok za sťaženie spoločenského uplatnenia je premlčaný v čase podania žaloby.
Naviac, žalovaná namietala zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia na 50 násobok základného

bodového ohodnotenia ako neprimerane vysoké, keď nerozporovala bodové ohodnotenie na 3000
bodov. Spôsob určenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia je uvedený v § 7 vyhlášky,
kde sa stanovujú 3 stupne určovania predmetnej náhrady. Tretí stupeň je určovanie, ktoré sa môže
aplikovať iba v prípadoch hodných osobitného zreteľa, ak by sa už zohľadnené závažnejšie poškodenie
a vek poškodeného v zmysle druhého stupňa javilo ako nepostačujúce. Tretí stupeň je možné použiť

len subsibiárne, ak sa po zohľadnení všetkých okolností javí zdvojnásobenie základnej náhrady ako
nepostačujúce. 50 násobné zvýšenie sa javí ako neprimerane vysoké, prevyšujúce mieru primeranosti.
Náhrada reflektujúca závažnejší zásah do zdravia by nemala presahovať až 50 násobné vyčíslenie
náhrady, ktoré už v sebe zahŕňa, zohľadňuje odškodňovanie vzniknutého závažnejšieho stavu aj s
ohľadom na vek žalobcu v 1/ rade. Tu žalovaná poukázala na rozhodnutie v inej obdobnej veci,
kde Krajský súd v Nitre rozsudkom 9Co 330/2012 priznal poškodenému sumu 181.666,80 eur, ktorá

pozostáva zo súčtu dvoch nárokov a to zo sťaženia spoločenského uplatnenia a nemajetkovej ujmy.
Poukázala, že súčasná legislatíva takéto navýšenie v zmysle zákona č. 437/2004 Z.z. nepozná. Keďže
však vyhláška nelimituje súd pri zvyšovaní náhrad za sťaženie spoločenského uplatnenia v prípadoch
hodných osobitného zreteľa inými skutočnosťami, ako je zásada primeranosti, žalovaná má za to, že v
súlade s princípom právnej istoty by súd pri interpretácii aplikovanej normy mal prihliadať aj na aktuálne

znenie právnej úpravy a príčiny jej zmeny. Preto táto náhrada sa javí žalovanej ako neprimerane vysoká.
Žalovaná namietala aj spoluzavinenie žalobcu v 1/ rade na vzniknutej škode. V priebehu dokazovania
bolo preukázané, že žalobca v 1/ rade je osobou s vrodenou metabolickou poruchou, pričom prítomnosť
genetickej poruchy mala určitý vplyv na vzniku škody na zdraví žalobcu v 1/ rade, resp. na jej rozsah.
Skutočnosť, že vrodená porucha žalobcu v 1/ rade mala do určitej miery vplyv na vznik škody na zdraví,

resp. na jej rozsah, vyplýva aj zo znaleckého posudku znaleckej organizácie Forensic.sk, kde pripustili
tiež, že ak by po vyššie uvedenom výkone bola nerizikovému pacientovi podaná rovnako nedostatočná
pooperačná starostlivosť, nemusel by mať tento žiadne trvalé následky. Stav, ktorý u žalobcu v 1/
rade nastal, bol pravdepodobne výsledkom súhry niekoľkých procesov, niektorých predvídateľných,
niektorých nepredvídateľných. Bez právneho významu je, či nesprávna pooperačná starostlivosť bola

podkladom spúšťačom metabolickej poruchy, alebo ju len demaskovala. Dôležité je, že predmetná
porucha existovala už pred operáciou žalobcu. Žalovaná dala do pozornosti aj nedostatočnú poskytnutú
súčinnosť žalobcov v 2/ a 3/ rade v rámci predoperačných vyšetrení, na ktorú upozornil vo svojom
znaleckom posudku znalec M.. Z.. Spočívala v zamlčaní niektorých relevantných skutočností týkajúcich
sa zdravotného stavu žalobcu v 1/ rade, o povahe ktorých ako osoby s lekárskym vzdelaním mali

vedieť, že sú smerodajné pri označení pacienta ako rizikového, čomu by sa adekvátne prispôsobila aj
zdravotnástarostlivosť.Keďžegenetickápredispozíciažalobcuv1/radeanedostatoksúčinnostirodičov
sú skutočnosti, ktoré objektívne ovplyvnili rozsah vzniknutej škody na zdraví, prvoinštančný súd tieto
okolnosti nezohľadnil, pochybil tým, že vec nesprávne právne posúdil. Miera spoluzavinenia je namieste
v danom prípade aspoň v rozsahu 50 %.

Žalovanánamietalaajnáhraduvecnýchnákladov,ktorésiuplatniližalobcoviav2/a3/rade.Spriznanými
nárokmi nesúhlasí. Vo vzťahu k polohovaciemu ležadlu uviedla, že ide o zdravotnícku pomôcku, ktorú po
predpise lekárom hradí zdravotná poisťovňa. Pokiaľ žalobcovia nezvolili uvedené spôsob zabezpečenia
tejto zdravotníckej pomôcky, resp. lekár takúto zdravotnícku pomôcku nepredpísal, potom žalovaná
považuje takto vynaložené náklady za neúčelné a jej náhradu žalobcom žiadala nepriznať. Porovnateľné

zdravotníckepomôckybolivrozhodnomobdobíuhrádzanénazákladeverejnéhozdravotnéhopoistenia.
Vo vzťahu k rehabilitačnému kočiaru a doplatku z predložených listín a potvrdenia o zaplatení nie je
zrejmý predmet úhrady. Je daný len príjmový pokladničný doklad, kde nie je zrejmé, že úhrada bola za
rehabilitačný kočiar. Žiadajú nárok zamietnuť.
Žalovaná má za to, že žalobcovia nepreukázali ani to, že dopravu do ústavu v Šamoríne Čilistov vykonali

reálne cesty motorovým vozidlom a ani to, že tieto cesty boli vykonané účelne. Žiadali v tomto rozsahu
žalobu zamietnuť.
Doprava na rehabilitáciu v NÚT a RCHAV v Bratislave nie je vykonaná účelne. Účelnosť žalobcovia
nepreukázali.
Žalobcovia nepreukázali, aby cesty do rehabilitačného ústavu Marina, štátny podnik v Kováčovej, reálne

vykonali motorovým vozidlom a že by boli vykonané tieto cesty účelne.
Doprava a sprievod matky v Mestskej nemocnici v Ostrave v Čechách nie je nárok, ktorý je možné
priznať, pretože žalobcovia nepreukázali, aby cesty, ktoré si v konaní uplatňujú, reálne vykonali
motorovým vozidlom, eventuálne namietali, či boli vykonané účelne, pričom porovnateľné zdravotnévýkony sú dostupné aj menej vzdialených zdravotníckych zariadeniach na území Slovenskej republiky.
Doprava a návšteva Centra akupunktúry v Bratislave nie je účelná, pretože akupunktúra patrí medzi
alternatívne liečebné postupy a nie je vedecky akceptovaná. Preto nárok na náhradu liečebných

nákladov žiadali nepriznať.
Žalovaný namietal aj výrok o trovách konania vo vzťahu k žalobcovi v 1/ rade, keďže nárok žalobcu
nie je dôvodný, trovy konania mu nepatria. Okrem toho, pokiaľ by aj nárok bol dôvodný, je potrebné,
aby v prejednávanej veci bolo rozhodnuté podľa zásady procesného úspechu v spore, pretože nové
procesnépredpisyužnezohľadňujúúvahusúduprirozhodovaníovýškeuplatnenýchnárokov.Vovzťahu

k výrokom o trovách štátu a trovách medzi žalobcom v 2/ a 3/ rade a žalovaným žiadajú ako predčasné
a nedôvodné zrušiť, pretože napadnuté výroky, na ktoré tieto výroky nadväzujú, je možné zmeniť v
prospech žalovanej.

12. K odvolaniu žalovanej sa písomne vyjadrili žalobcovia, ktorí žiadali v napadnutej časti rozsudok
prvoinštančného súdu potvrdiť a uplatnili si trovy odvolacieho konania.

Uviedli, že prvoinštančný súd správne postupoval, keď žalobcovi bol priznaný nárok na bolestné
vyhodnotil ho ako nepremlčaný. Pokiaľ sa týka samotného vyhodnotenia uplatneného nároku z
titulu bolestného, žalobcovia poukázali na závery znaleckého posudku znalca M.. A., ktorý uviedol,
že u maloletého došlo k poškodeniu mozgu verifikované magnetickou rezonanciou (poškodenie
bazálnych ganglií) po operácii vykonanej dňa 2.10.2001. Aj zo znaleckého posudku Inštitútu forezných

medicínskych expertíz vyplýva, že došlo k poškodeniu mozgu žalobcu v 1/ rade následkom
nedostatočnej pooperačnej starostlivosti. Teda znalci sa zhodli na tom, že došlo k poškodeniu mozgu
a vzniku úrazového deja, ktoré je odškodniteľné ako bolestné. Pokiaľ sa týka subjektívnej premlčacej
lehoty v súvislosti s uplatnením nároku na náhradu škody na zdraví, poukázali na ust. § 106 ods. 1,
2 Občianskeho zákonníka. Jej subjektívnu lehotu je možné počítať od okamihu, kedy sa poškodený

dozvedel o tom, že na jeho úkor prišlo ku škode, teda nielen o protiprávnom úkone, resp. škodovej
udalosti, ale aj to, kto za ňu zodpovedá. Pri vzniku majetkovej ujmy je možné vychádzať z toho, kedy
je objektívne možné vyjadriť túto škodu v peniazoch. Musí byť preukázaná a nielen predpokladaná
vedomosť poškodeného o vzniku škody a o zodpovednej osobe, dôležité je, kedy poškodený o
skutkových okolnostiach preukázateľne získal vedomosť.

V prejednávanej veci bolo začaté trestné konanie dňa 27.6.2002, kde dňa 13.9.2002 bolo doručené na
políciu v Prešove oznámenie na neznámeho páchateľa. V trestnom konaní boli vypočutí zástupcovia
maloletého. Naviac, bol vypracovaný znalecký posudok z 17.6.2003 Martinskou fakultnou nemocnicou,
tu znalec konštatoval, že príčinou poškodenia mozgu maloletého bolo s najväčšou pravdepodobnosťou
rozvrat vnútorného prostredia v pooperačnom období. Uvedenému stavu bolo možné zabrániť

dôsledným monitorovaním pacienta a zabránením vzniku a rozvoja hypoglykémie, metabolickej acidózy,
dehydratácie. Znalec konštatoval, že presná príčina poškodenia sa určiť nedá. Zákonní zástupcovia
žalobcu mohli mať skutočnú preukázanú vedomosť o zodpovednej osobe za vznik škody práve zo
znaleckého posudku Martinskej fakultnej nemocnice. Do uvedeného času nebolo zrejmé, čo mohlo
spôsobiť poškodenie mozgu maloletého žalobcu. Nemali vedomosť o zodpovednej osobe. Subjektívna

premlčacia doba preto nemohla začať plynúť po prepustení maloletého z FNsP Prešov. Začala plynúť
po tom, čo bol vypracovaný znalecký posudok Martinskou fakultnou nemocnicou, teda po 17.6.2013.
Naviac žalobcovia poukázali aj na to, kedy bol zdravotný stav maloletého podľa znaleckých posudkov
ustálený. Vo vzťahu k výške priznaného odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia je potrebné
uviesť, že žalobca bol od útleho veku vylúčený z možnosti mať plnohodnotné detstvo, mladosť a

dospelosť. Vzhľadom na neodstrániteľné a trvalé zdravotné následky je vylúčený z plnohodnotného
osobného, rodinného, spoločenského, politického, kultúrneho a športového života. Má znemožnenú
voľbu povolania, ale aj jeho výkon, voľbu životného partnera, vedenie rodinného života s ním. Nemal
detstvo, nemá mladosť a nebude mať ani plnohodnotnú dospelosť. Je sústavne odkázaný na pomoc
iných ľudí. Jeho zdravotné následky vyplývajú zo znaleckých posudkov. Je nedôvodná aj námietka o

spoluzavinení. Uvedený záver nevyplýva z vykonaného dokazovania. Zo znaleckého posudku znalca
Forensic.skvyplýva,žezdokumentácieniejemožnéjednoznačnestanoviť,čidieťamalopredoperáciou
ťažkosti alebo príznaky nasvedčujúce na doteraz nerozporovanú metabolickú poruchu a zároveň že
nebolo možné presne určiť rizikové faktory pacienta. Námietku spoluzavinenia považujú žalobcovia za
nedôvodnú.

Vo vzťahu k vecným nákladom žalobcov v 2/ a 3/ rade ide o náklady, ktoré ako rodičia reálne vynaložili,
čo preukázali účtovnými dokladmi. Náklady sú v príčinnej súvislosti s poškodením zdravia maloletého
žalobcu. Uvedené vecné náklady sú len zlomkom nákladov, ktoré vynaložili v súvislosti s poškodením
zdravia žalobcu v 1/ rade.K rozsiahlemu a neodčiniteľnému následku na zdravotnom stave žalobu v 1/ rade došlo hrubým
porušením povinností zo strany žalovaného. Žalobcovia nepovažujú za mravné, že vzhľadom na
uvedené, t.j. poškodenie zdravia a porušenie povinnosti zo strany žalovaného znáša žalovaný námietku

premlčania, na ktorú by mal prihliadnuť s tým, aby sa tak vyhol dôsledkom vyplývajúcim z porušenia
svojich povinností. Ťažko zdravotne postihnutý žalobca by nemal nárok aspoň na čiastočnú reparáciu
poškodenia svojho zdravia spôsobeného žalovaným vo forme finančnej náhrady škody.
Vo vzťahu k trovám konania žiadali, aby súd námietky žalovaného považoval za nedôvodné a aj v tejto
časti rozsudok aby bol potvrdený.

13. Odvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 34 CSP preskúmal napadnuté výroky
prvoinštančného rozsudku podľa zásad uvedených v ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia
pojednávania podľa § 385 CSP a contrario a zistil, že rozsudok prvoinštančného súdu je čiastočne v
napadnutej časti je správny a preto je potrebné ho v tejto časti potvrdiť, čiastočne je potrebné rozsudok
prvoinštančného súdu zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Odvolací súd je rozsahom odvolania žalovaného viazaný, je viazaný aj odvolacími dôvodmi. Odvolací
súd je viazaný aj skutkovým stavom tak, ako to zistil prvoinštančný súd.
V týchto intenciách odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu a zaoberal sa
odvolaním žalovaného.
Predmetom celého konania bol uplatnený nárok žalobcu v 1/ rade na náhradu škody voči žalovanému

na zdraví z titulu bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia a nárok žalobcu v 2/ a 3/ rade na
náhradu účelne vynaložených nákladov v súvislosti s poškodením zdravia žalobcu v 1/ rade.
V priebehu prvoinštančného konania bolo jednoznačne zistené a táto okolnosť nebola nikým
rozporovaná, že k poškodeniu zdravia žalobcu v 1/ rade došlo v súvislosti s poskytovaním pooperačnej
starostlivosti žalovanou vo vzťahu k žalobcovi v 1/ rade po absolvovaní operačného zákroku dňa

2.10.2001. To, že zdravotná pooperačná starostlivosť nebola poskytnutá správne, zistili v priebehu
prvoinštančného konania znalci a túto okolnosť nikto nerozporoval. Zodpovednosť žalovaného za škodu
na zdraví žalobcu v 1. rade bola jednoznačne ustálená. Preto vznikol žalobcovi v 1. rade nárok na
náhradu bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia a žalobcom v 2/ a 3/ rade nárok na vecnú
škodu.

Spornou ostala otázka priznania nároku na bolestné a premlčanie tohto nároku a priznanie nároku na
sťaženie spoločenského uplatnenia, premlčanie tohto nároku a spoluzodpovednosť žalobcov pri v tomto
uplatňovanom nároku a jeho zvýšenie. Nároky z titulu účelne vynaložených nákladov ostali sporné len
v rozsahu účelnosti a preukázaní ich vynaloženia žalobcami v 2/ a 3/ rade.

14. Prvoinštančný súd priznal žalobcovi v 1/ rade sťaženie spoločenského uplatnenia v rozsahu 298.500
eur, keď zistil, že tento nárok nie je premlčaný a že je tu nárok na 50 násobok základného bodového
hodnotenia stanoveného znalcom.
Podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa,
keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

Podľa § 106 ods. 2 OZ najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za 3 roky a ak ide o škodu
spôsobenú úmyselne, za 10 rokov odo dňa, kedy došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak
ide o škodu na zdraví.
Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že škoda na zdraví sa vo vzťahu k ust. § 106 ods. 1
OZ odškodňuje v subjektívnej premlčacej dobe, ktorá je dvojročná. Dvojročná doba začína plynúť, keď

poškodený má vedomosť o všetkých podmienkach zodpovednosť za vzniknutú škodu. V prvom rade
je to vedomosť o tom, že zo strany zdravotníckeho zariadenia došlo k porušeniu právnej povinnosti,
resp. k tomu, že zdravotnícky personál žalovaného porušil svoju povinnosť poskytnúť žalobcovi v 1/ rade
pooperačnú starostlivosť v zmysle lege artis.
Ďalej musí byť preukázaná existencia škodlivého následku na strane poškodeného, teda žalobcu v

1/ rade. Ďalšou podmienkou je existencia príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním a vznikom
škody.
Na to, aby náhrada škody bola uplatnená zo strany žalobcu v 1/ rade účinne, je potrebné, aby mal nielen
informáciu o ustálenom zdravotnom stave, ale aj všetky ďalšie predpoklady pre možnosť uplatnenia
nároku v občianskom súdnom konaní.

V prejednávanej veci prvoinštančný súd postupoval správne, keď všetky tieto podmienky skúmal a
dospel k záveru, že nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia nie je premlčaný.
Zobsahuspisuprvoinštančnéhosúduvyplýva,žeakookolnosť,žekustáleniuzdravotnéhostavudošlov
roku 2003, tak aj okolnosť, že za škodu zodpovedá žalovaný v znaleckom posudku vyhotovenom v rámcitrestnéhokonania,kdeMartinskánemocnicanaznačilazodpovednostnýsubjekt,ktorýneposkytolriadnu
pooperačnú starostlivosť žalobcovi v 1/ rade, bolo získanie vedomostí o počiatku plynutia subjektívnej
dvojročnej lehoty na uplatnenie nároku na náhradu škody v súvislosti so sťažením spoločenského

uplatnenia žalobcu. Je pravdou, že v znaleckom posudku M.. A. je uvedené, že znalec stav žalobcu
považuje za ustálený od roku 2003, čo sa týka motorického postihnutia a po stránke psychickej za
ustálený od roku 2004. V danom prípade však prvoinštančný súd vychádzal zo skutočností, že ustálenie
zdravotného stavu v súvislosti s premlčaním nastalo od roku 2004, teda nárok k momentu podania
návrhu na začatie konania dňa 1.6.2004 premlčaný nie je.

Tu je potrebné uviesť, že zdravotný stav poškodeného je potrebné chápať ako jeden celok, z ktorého nie
je možné jednotlivé dielčie poškodenia zdravia oddeľovať, teda samostatne počítať uplatnený nárok vo
vzťahu k motorickému ustáleniu zdravotného stavu v roku 2003 a psychickému ustáleniu zdravotného
stavu v roku 2004. Okolnosť, kedy došlo k ustáleniu zdravotného stavu žalobcu v 1/ rade je potrebné
hodnotiť komplexne, nie zvlášť pre jednotlivé lekárske odbory, na ktoré sa lekárska veda formálne
delí. V takom prípade je ustálenie zdravotného stavu vo vzťahu k sťaženiu spoločenského uplatnenia

prvoinštančným súdom k roku 2004 správne, pretože v tom čase bol zdravotný stav žalobcu v 1/ rade
ustálený a bolo možné vykonať jeho posúdenie.
Vzhľadom na to, že posúdenie zdravotného stavu ako ďalšej podmienky riadneho uplatnenia nároku na
náhradu sťaženia spoločenského uplatnenia a náhradu škody na zdraví bolo až v roku 2004, žalobca v
1/ rade včas podal žalobu, ktorou sa svojich nárokov domáhal.

Preto námietka žalovaného v súvislosti s premlčaním nároku na náhradu sťaženia spoločenského
uplatnenia nie je dôvodná. Pokiaľ by aj bol zdravotný stav žalobcu v 1/ rade ustálený pred 1.6.2002,
stále okolnosť odôvodňujúca uplatnenie nároku voči žalovanému, a teda zodpovednosť žalovaného bola
konštatovaná až v posudku Martinskej nemocnice v rámci trestného konania, ktorý posudok bol vydaný
dňa 17.6.2003. Teda dvojročná subjektívna lehota v čase podania návrhu v prejednávanej veci dňa

1.6.2004 bola zachovaná. Túto odvolaciu námietku považoval odvolací súd za nedôvodnú.

15. Pokiaľ sa týka primeranosti násobku priznaného sťaženia spoločenského uplatnenia, je potrebné
uviesť, že k sťaženiu spoločenského uplatnenia dochádza, ak následkom úrazu alebo iného poškodenia
na zdraví, prípadne zhoršením ich následkov, nastanú v zdravotnom stave žalobcu v 1/ rade, teda

poškodeného, také zmeny, ktoré majú preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre jeho životné úkony.
Z obsahu dokazovania pred prvoinštančným súdom jednoznačne a nesporne medzi stranami sporu
vyplýva, že nárok na sťaženie spoločenského uplatnenia v základnom rozsahu 3000 bodov je dôvodný.
Túto výšku nikto zo strán sporu nespochybňoval. Je spochybňovaná len výška násobku základného
bodového ohodnotenia pri sume 5.970 eur za 3000 bodov. Prvoinštančný súd sa s násobkom zvýšenia

sťaženia spoločenského uplatnenia vysporiadal a zohľadnil aj aktuálnu judikatúru v prejednávanej veci.
Naviac poukázal aj na dôvod zmeny právnej úpravy, keď úprava zvýšenia sťaženia spoločenského
uplatnenia vo vyhláške č. 32/165 Zb. bola nahradená novým zákonom č. 437/2004 Z.z. Odvolací
súd sa so závermi prvoinštančného súdu vo vzťahu k zvýšeniu sťaženia spoločenského uplatnenia
zčasti stotožňuje. Znalecký ústav forensic.sk vo svojom znaleckom posudku na strane 72 poukázal

na medicínske skutočnosti, ktoré odôvodňujú nahliadať na prejednávanú vec vo vzťahu k sťaženiu
spoločenského uplatnenia ako prípad hodný osobitného zreteľa. Ide o okolnosť, že u maloletého je
trvalá imobilita s pripútaním na invalidný vozík, ďalej trvalá odkázanosť maloletého na opatrovateľskú
starostlivosť druhých osôb, perspektíva trvalej invalidity a spoločensky vysoko handikapujúce vonkajšie
prejavy zdravotného postihnutia.

Odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia, ktoré je vypracované na základe bodového
ohodnotenia lekárom už samo vo svojej podstate predstavuje náhradu za nepriaznivé dôsledky pre
životné úkony poškodeného pre uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb a pre plnenie
jeho spoločenských úloh. Odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia musí byť primerané
povahe následkov a ich predpokladanému vývoju.

Primerané zvýšenie bodového ohodnotenia stanoveného lekárom ako základné bodové ohodnotenie
v lekárskom posudku je existencia takých výnimočných skutočností, ktoré umožňujú záver, že najmä
vzhľadom na uplatnenie poškodeného v živote a v spoločnosti napríklad pri uspokojovaní jeho životných
a spoločenských potrieb, vrátane výkonu jeho doterajšieho povolania alebo prípravy na povolanie,
ďalšie vzdelávanie a možnosti uplatniť sa v živote rodinnom, politickom, kultúrnom a športovom a s

ohľadom na vek poškodeného v čase vzniku škody na zdraví i na jeho predpokladané uplatnenie v živote
nemožno obmedzenia poškodeného vyjadriť len základným odškodnením. Je potrebné vychádzať z
individuálnych okolností prejednávanej veci a musí sa brať do úvahy aj aktuálne skúsenosti súdu vrátane
poznatkov z iných posudzovaných prípadov a ďalej je potrebné prihliadať aj na skutočnosť, aby výškanáhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia bola založená na objektívnych dôvodoch a aby medzi
touto priznanou výškou, teda peňažnou čiastkou a spôsobenou škodou na zdraví bola primeranosť. Tu
odvolací súd poukazuje na závery vykonaného dokazovania pred prvoinštančným súdom. Za významnú

je potrebné považovať aj okolnosť, že žalobca v 1/ rade bol uznaný invalidným pri miere funkčnej
poruchy vo výške 90 % a je považovaný za občana s ťažkým zdravotným postihnutím. Bolo zistené,
že z postihnutia žalobcu v 1/ rade vyplývajú určité sociálne dôsledky, ktoré sa prejavujú obmedzením
pohybovej schopnosti, ďalej ide o prevažne ležiaceho imobilného človeka, o ktorého sa musia starať
príbuzní, nedokáže samostatne sedieť a ani používať pri preprave prostriedky verejnej dopravy. Má

narušenú schopnosť dorozumievania sa so spoločenským prostredím, má narušenú jemnú motoriku
a pri činnostiach potrebuje pomoc inej osoby. Je obmedzený pri vykonávaní nevyhnutných životných
úkonov a prác v domácnosti. Potrebuje pomoc inej osoby pri vstávaní, líhaní, obliekaní, vyzliekaní,
obúvaní, presunu na toaletu, balení, polohovaní, osobnej hygiene, podávaní jedla.
K poškodeniu zdravia žalobcu v 1/ rade došlo v čase, keď bol viac ako trojročné dieťa, kedy
začína rozvíjať svoje sociálne vzťahy s okolím. Tým, že došlo k poškodeniu jeho zdravia, nebolo mu

umožnenéplnohodnotneprežívaťdetstvo,dospievanieaanivbudúcnostinebudemožnémuzabezpečiť
plnohodnotný život už aj s poukazom na to, že jeho vzdelávanie je vysoko náročné, nebude možné, aby
sisvojouprácouzabezpečovalprostriedkypresvoježivobytie.Celoživotnebudeimobilný,nesebestačný
a bude vyžadovať opatrovateľskú starostlivosť. Naviac, bol síce integrovaný v bežnej základnej škole,
avšak trpí dislexiou, disgrafiou, diskalkuliou, čo mu znemožňuje riadne získavať vedomosti. Nemôže

vykonávať žiadne aktivity prislúchajúce jeho veku a to či športové alebo iné záujmové činnosti, prežívať
bežné detstvo v škole, v rodine. Takýmto spôsobom nebude môcť absolvovať ani dospievanie a ako
dospelý človek zrejme nebude môcť si zabezpečiť a vytvoriť vlastnú rodinu.
Zdravotný stav žalobcu v 1. rade do vykonania operácie nenasvedčoval, že v budúcnosti bude mať
obdobné obmedzenia, jeho vývoj bol normálny, bez akýchkoľvek obmedzení v intelektovej a motorickej

rovine. Preto zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia zodpovedá všetkým zákonným kritériám,
zohľadňuje nielen obmedzenia aktuálne v čase vzniku škody, ale aj všetky obmedzenia, ktoré v dôsledku
nedostatočnej pooperačnej starostlivosti žalovaného vznikli žalobcovi v 1/ rade a budú pretrvávať do
konca jeho života.
Podľa odvolacieho súdu a aj vzhľadom na súdnu prax v obdobných prejednávaných veciach,

keď náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia boli priznané najmä maloletým deťom v
obdobných výškach, keď bolo potrebné dosiahnuť, aby tieto deti aspoň určité obdobie svojho života
mali možnosť byť finančne zabezpečené za účelom zabezpečenia za tieto finančné prostriedky
služby, ktoré by kompenzovali ich postihnutie na zdraví sa javí, že primerané zvýšenie sťaženia
spoločenského uplatnenia v danom prípade je v rozsahu 25-násobku. Takto zvýšená náhrada za

sťaženie spoločenského uplatnenia zohľadňuje nielen popísané závažné poškodenie zdravia žalobcu,
intenzitou jeho obmedzenia, ktoré toto poškodenie vyvolalo. Má však isté hranice, keď musí zachovať
racionálnyvzťahnielenkúrovnibodovéhoohodnotenianásledkovpoškodeniazdraviaijehopeňažnému
vyjadreniu, musí rešpektovať požiadavku porovnateľnosti s inými podobnými prípadmi (napr. rozsudok
KS Nitra sp. zn. 9Co/330/2012), nesmie byť predmetom ľubovôle a mať zjavne likvidačné dôsledky pre

žalovaného.
Preto s poukazom na uvedené okolnosti a všetky popísané okolnosti prvoinštančným súdom
odôvodňujúce zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia, svedčí o tom, že nárok žalobcu je zatiaľ
preukázaný len v rozsahu 25-násobku zvýšenia základného bodového hodnotenia.
V priebehu konania žalobca zatiaľ neoznačil a prvoinštančný súd sa tým ani nezaoberal, žiadne ďalšie

mimoriadne okolnosti, ktoré by odôvodňovali zvýšenie tohto nároku o ďalší 25-násobok.
Preto čiastočne odvolací súd nárok žalobcu na zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia na 25-
násobok (149.250 eur) podľa § 387 CSP potvrdil.
Vo zvyšku (25-násobok) podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP rozsudok súdu prvej inštancie pre nedostatok
dôvodov zrušil a vrátil, vrátane súvisiacich výrokov, na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Úlohou prvoinštančného súdu bude v tejto časti vyhodnotiť a riadne odôvodniť, či sú tu dané ďalšie
mimoriadne okolnosti na ďalšie zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia o 25-násobok, t.j. do výšky
uplatňovaného 50-násobku.

16. Odvolací súd sa zaoberal aj námietkou žalovanej na zohľadnenie spoluzavinenia žalobcu v

súvislosti s náhradou škody na zdraví. Tu je potrebné vychádzať z ust. § 441 Občianskeho zákonníka,
podľa ktorého bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného znášať škodu pomerne; ak bola
škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám. Prvoinštančný súd sa s touto námietkou,
ktorá bola vznesená aj počas prvoinštančného konania, vysporiadal veľmi podrobne, na záveryrozhodnutia prvoinštančného súdu odvolací súd v celom rozsahu poukazuje. Prvoinštančný súd
skonštatoval, že spoluzodpovednosť žalobcu v 1/ a 2/ a 3/ rade nebola preukázaná, pretože ku vzniku
škody došlo zavinením zamestnancov žalovaného a to jednak tým, že prevzali na svoje oddelenie

maloletého pacienta, neadekvátne vykonali predoperačné vyšetrenia a pooperačnú starostlivosť. Tu
postoj žalovaného, akým spôsobom pristupoval k operačnému výkonu žalobcu v 1/ rade je možné
považovať ako postoj, ktorý porušuje základné povinnosti žalovaného predchádzať prípadným škodám,
keď minimálne v rozsahu nedostatočnej prípravy na operačný zákrok dopustil sa porušenia prevenčnej
povinnosti, ktorá mu vyplýva nakoniec zo všeobecných ustanovení § 415 Občianskeho zákonníka.

Pokiaľ však žalovaný v rámci obrany v prejednávanej veci poukazuje aj na spoluzodpovednosť žalobcov
za vzniknutú škodu, dôkazné bremeno spočívajúce v povinnosti preukázať zavinenie poškodeného
zaťažuje žalovaného. Žalovaný musí preukázať, že zavineným konaním, minimálne porušením
prevenčnej povinnosti žalobcovia spôsobili v určitej časti (ak nie v celom rozsahu) si škodu sami.
Tu žalovaná neuviedla žiadne rozhodujúce okolnosti zavineného konania žalovaného v 1/ rade a
ani žalovaných v 2/ a 3/ rade ako rodičov žalobcu, ktoré by spôsobovali existenciu spoluzavinenia

na vzniknutej škode v súvislosti s uplatneným nárokom. To, že žalobcovia v 2/ a 3/ rade v rámci
predoperačných vyšetrení neposkytli žalovanej dostatočnú súčinnosť, je len konštatované v znaleckom
posudku M.. Z., táto okolnosť však v rámci dokazovania preukázaná nebola. Naopak, bolo preukázané,
žežalovanánevykonalavšetkyprevenčnépovinnostivočipredchádzaniuškodyvsúvislostisoperačným
zákrokom u žalobcu v 1/ rade aj napriek tomu, že si bola vedomá rizík minimálne vo vzťahu k

veku pacienta, k spôsobu starostlivosti o takého pacienta, keď týmto škodám bez vážnych dôvodov
nepredchádzala. Okolnosť, že rodičia žalobcu sú svojou pracovnou profesiou lekári, nemá na tieto
okolnosti žiaden vplyv. Ide o vyslovene vzťah medzi pacientom a žalovaným, kedy výhoda zamestnania,
resp. profesie nemôže ovplyvňovať zdravotnú starostlivosť a výkon žalovaného lege artis, a to ani pred
vznikom operačného zákroku, ale ani po operačnom zákroku pri pooperačnej starostlivosti a žalovaný

sa na túto okolnosť nemôže bezdôvodne spoliehať.

17. Vo vzťahu k vrodenej metabolickej poruche na strane žalovaného ako náhody, ktorá bola jednou
z príčin vzniku škody, a ide o objektívnu skutočnosť, ktorá zaťažuje toho, koho postihla, je potrebné
uviesť, že správna pooperačná starostlivosť by aj takú okolnosť, ako metabolická porucha vedela

včas identifikovať, interpretovať a žalovaný by mal povinnosť zmeniť bežne poskytovanú pooperačnú
starostlivosť už aj s poukazom na špecifiká v detskom veku na starostlivosť o dieťa a správny pediatrický
prístup. Tento správny pediatrický prístup poskytuje dostatočné podmienky na včasný záchyt a riešenie
aj menej predvídateľných odchýliek, čo sa však v danom prípade nestalo, pretože dieťaťu vôbec
nebola poskytnutá správna pooperačná starostlivosť. Nesprávne podaná pooperačná starostlivosť

nebola podkladom ani spúšťačom metabolickej poruchy, ale dovolila, aby sa prípadná prítomná dedičná
metabolická porucha demaskovala, doviedla organizmu maloletého do takého metabolického stavu,
kedy sa jeho nefyziologické odchýlky uplatnili pri rozvoji trvalých následkov. V doterajšom živote
maloletého nemuseli nastať podobné situácie, nakoľko tieto dokázal ešte kompenzovať, alebo vďaka
správne podanej pooperačnej starostlivosti zvládnuť. Dieťa bolo totiž v minulosti už podrobené viacerým

operáciám pod narkózou. Pooperačná starostlivosť bola poskytovaná lege artis. Teda metabolická
porucha nebola žalovaným náležitým spôsobom pre nesprávnu pooperačnú starostlivosť zvládnutá.
Pretoanivtomtosmereniejemožnéodvolacímnámietkamžalovanéhovyhovieťauznaťspoluzavinenie
žalobcov.

18. Žalovaná vo svojom odvolaní namietala aj okolnosť, že predmetom uplatneného a priznaného
nároku prvoinštančného súdu bolo aj bolestné. Poukázala aj na závery znaleckého dokazovania znalca
forensic.sk, kde tento znalec uviedol, že celé odškodnenie za poškodenie zdravia sa u žalobcu v 1.rade
vzťahuje k sťaženiu spoločenského uplatnenia, teda do úvahy neprichádza bolestné. Tento záver je v
rozpore so záverom znalca M.. A., ktorý vo svojom znaleckom posudku bolestné stanovil a vyčíslil.

Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že ako prvý znalec M.. M. A. vo svojom znaleckom posudku
dospel k záveru, že žalobcovi v 1/ rade patrí odškodnenie za bolesť, kde toto bolo označené v rozsahu
260 bodov za položku č. 226 krvácanie do mozgu a znalec toto odškodnenie zvýšil podľa ods. 6 písm.
b/ vyhl. o 50 %, teda o 130 bodov.
Prvoinštančný súd vo svojom rozhodnutí čiastočne uznal bolestné len čo do výške 260 bodov, neuznal

nárok čo do výšky 130 bodov, pretože neboli zistené komplikácie odôvodňujúce zvýšenie nároku. V tejto
časti bol nárok právoplatne prvoinštančným súdom zamietnutý (v rozsahu 130 bodov) a preto v tejto
časti odvolací súd nie je kompetentný preskúmavať toto rozhodnutie prvoinštančného súdu.Je možné preskúmať rozhodnutie prvoinštančného súdu len vo vzťahu k rozsahu odvolania a odvolacej
námietky žalovaného a to vo vzťahu k bodovému ohodnoteniu bolestného 260 bodov. Znalecká
organizácia forensic.sk vo svojom znaleckom posudku, kde bola priamo vyzvaná na stanovenie

bodového ohodnotenia bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia, uviedla, že znalecké
hodnotenie bolestného maloletého žalobcu v 1/ rade nie je možné vykonať, nakoľko poškodenie zdravia,
ktoré u neho vzniklo v pooperačnom období, je primárne a priamo trvalým následkom, preto celé
odškodnenie za poškodenie zdravia sa u neho vzťahuje k sťaženiu spoločenského uplatnenia. Následne
prvoinštančnýsúdpožiadalznalcaM..A.odoplnenieznaleckéhoposudku,kedyznalecstýmtonázorom

znaleckej organizácie nesúhlasil a uviedol, že u maloletého došlo k poškodeniu mozgu verifikované
magnetickou rezonanciou (poškodenie bazálnych ganglií) po operácii vykonanej dňa 2.10.2001. Zotrval
nabodovomohodnoteníbolestného.Totobodovéhodnoteniebolestnéhonemoholzahrnúťdobodového
ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia, ktoré sa prevádza najskôr po roku od danej udalosti,
teda od poškodenia mozgu. V doplnení svojho znaleckého posudku znalecká organizácia forensic.sk
taktiež zotrvala na svojom stanovisku v znaleckom posudku a skonštatovala, že pri operácii mal. M.

Š. neutrpel žiadne poškodenie, ktoré by mali byť hodnotené ako bolestné. Až v pooperačnom období
výsledkom súhry niekoľkých procesov došlo k náhlemu vážnemu poškodeniu zdravia. U maloletého
nedošlo k nijakému konkrétnemu poraneniu alebo k priamemu poškodeniu konkrétneho orgánového
systému, ale došlo k difúznemu narušeniu metabolizmu (látkovej premeny) s následkami, ktoré mali a
priori trvalý charakter a teda k poškodeniu organizmu ako takého - poškodeniu, ktoré je podľa názoru

znaleckej organizácie odškodniteľné len cestou sťaženia spoločenského uplatnenia.
Prvoinštančný súd vzhľadom na uvedené dva rozporné stanoviská znalca M.. A. a znaleckej organizácie
vyhodnotil, že v danom prípade je dôvod na úhradu bolestného, pretože keďže bez akýchkoľvek
pochybností je zrejmé, že došlo k poškodeniu zdravia maloletého, došlo k ujme na jeho zdraví a toto
poškodenie muselo byť liečené a následky museli byť odstraňované s poukazom na definíciu podľa § 2

vyhl. č. 32/65 Zb. je nepochybné, že je možné ohodnotiť u žalobcu v 1/ rade bolestné.
Podľa súdnej praxe (napríklad rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo 146/2011) odškodnenie
za bolesť sa poskytuje nielen za bolesti spôsobené poškodením na zdraví, ale aj za bolesti spôsobné
liečením poškodenia zdravia, alebo odstraňovaním jeho následkov. Okamih vzniku škodnej udalosti
nemusí byť totožný s okamihom odškodňovanej bolesti. Bolestné je možné odškodniť momentom

ustálenia zdravotného stavu poškodeného alebo v zásade ukončením liečebného procesu.
Z obsahu spisového materiálu prvoinštančného súdu, najmä pri porovnaní záverov znaleckého posudku
M.. A. a znaleckej organizácie forensic.sk vyplýva, že obaja znalci zotrvali na svojich znaleckých
posudkoch,ktorévykonali,tvrdiacnajednejstrane,žejemožnéodškodňovaťbolestnéadokoncaznalec
M.. A. aj pomenoval položku, ktorou je možné toto bolestné odškodniť a na druhej strane znalecká

organizácia uviedla, že toto bolestné nie je možné odškodniť a je vlastne súčasťou odškodnenia zdravia
v súvislosti s trvalými následkami poškodenia zdravia, a teda sťažením spoločenského uplatnenia.
Závery prvoinštančného súdu v napadnutom rozsudku sú také, že preferujú stanovisko znalca M.. A.,
bez bližšieho odôvodnenia, len s poukazom na existenciu definície bolestného uvedeného vo vyhl. č.
32/65 Zb. Prvoinštančný súd v tomto rozsahu sa nepokúsil odstrániť rozpory v záveroch znaleckých

posudkov a nezískal bližšie informácie vo vzťahu k nároku žalobcu v 1/ rade na bolestné. Tu sa
javilo nanajvýš vhodné, aby obaja znalci zaujali stanovisko k otázke odbornej, či utrpel žalobca v 1/
rade nesprávnou pooperačnou starostlivosťou bolesti, ktorými by vzhľadom na predpokladaný právne
súladný postup (pri pravidelnom behu veci) nebol trpel naviac po operačnom zákroku pri poskytnutí
pooperačnej starostlivosti lege artis. Je namieste zistiť, aby znalci pomenovali, ktoré bolesti vznikli

liečením takejto non lege artis pooperačnej starostlivosti alebo odstraňovaním takto poskytnutej non
lege artis pooperačnej starostlivosti (separátne od následkov priamych lege artis operačného zákroku)
a či tieto bolesti mali vplyv na liečenie po zákroku po operácii a aký. Posúdenie tejto otázky je otázkou
výsostne odbornou, pretože len lekár podľa vyhlášky č. 32/65 Zb. môže určiť, či vzniklo poškodenie
zdravia žalobcu vo forme bolestného. Už po tom, či je tu nárok na bolestné, je otázka právna, o ktorej

rozhodne súd.
Zatiaľ však závery prvoinštančného súdu sú predčasné a odvolací súd o týchto nárokoch rozhodnúť
nemôže už aj s poukazom na ďalej vznesenú námietku premlčania vo vzťahu k tomuto uplatnenému
nároku.
Preto v tejto časti odvolací súd odvolanie žalovaného vyhodnotil ako dôvodné a zrušil rozsudok

prvoinštančného súdu o priznaní bolestného žalobcovi v 1/ rade vo výške 517,40 eur a súvisiace výroky
o trovách konania a trovách štátu podľa § 389 ods. 1 písm. c/ CSP.Úlohou prvoinštančného súdu v ďalšom konaní bude odstrániť naznačené okolnosti a po tom, čo
dopočuje oboch zástupcom a to M.. A.Á. a zdravotníckej organizácie k tejto otázke, bude môcť v prípade,
ak odpovede budú jednoznačné a o uplatnenom nároku na bolestné rozhodnúť.

19. Prvoinštančný súd vo vzťahu k uplatnenému nároku na náhradu vecných nákladov v súvislosti s
odstraňovaním škody, ktorá bola spôsobená žalovanou, priznal žalobcom v 2. a 3. rade preukázané
vecné náklady, ktoré im vznikli v súvislosti so zabezpečením polohovacieho ležadla, rehabilitačného
kočiara, dopravou a sprievodom matky v ústave v Šamoríne Čilistove, dopravou na rehabilitáciu do

Bratislavy, do Kováčovej, dopravou a sprievodom matky v Mestskej nemocnici v Ostrave a dopravou
a návštevou Centra akupunktúry v Bratislave pri jednom zákroku. Tu je potrebné uviesť, že žalovaný
namietal, že uvedené úkony, resp. výdavky nie je možné považovať za účelné a sú sporné.
Vovšetkýchpriznanýchnamietanýchpoložkáchprvoinštančnýsúdvykonaldokazovanieveľmipodrobne
a veľmi podrobne sa s každou jednotlivou položkou vysporiadal. Skutočnosť, že tieto finančné
prostriedky boli vynaložené v súvislosti s protiprávnym konaním žalovaného tým, že neposkytli

pooperačnú starostlivosť žalobcovi lege artis a že žalovanému vznikla na zdraví ujma a medzi
protiprávnym konaním žalovaného a vznikom ujmy je príčinná súvislosť, je jednoznačne preukázané.
To, že v súvislosti s odstraňovaním škodlivých následkov na zdraví žalobcovia vynaložili určité finančné
prostriedky, je taktiež jednoznačne preukázané. Je predsa nelogické, aby obstarávali rehabilitačné a
zdravotnícke pomôcky a aby cestovali do zdravotníckych zariadení bez akéhokoľvek dôvodu a príčiny.

Z každého pobytu v rehabilitačnom zariadení predložili súdu listinné dôkazy, a to lekárske správy, resp.
záznamy z hospitalizácie. Je viac ako jednoznačné, že do zdravotníckych zariadení a na rehabilitácie sa
spoločne s maloletým dieťaťom prepravovali motorovým vozidlom, na ktoré čiastočne získali finančné
prostriedky od Okresného úradu v Prešove, odboru sociálnych vecí. Maloleté dieťa na základe posudku
Okresného úradu pri preprave nedokáže používať prostriedky verejnej dopravy a preto aj prepravu

dieťaťainýmspôsobomdotýchtozariadenínebolomožnérealizovať.Jepredsanelogické,abyvprípade
prepravy dieťaťa ďalšie doprevádzajúce osoby absolvovali cestu verejným dopravným prostriedkom.
Pokiaľ sa týka obstarania rehabilitačných pomôcok a zdravotníckych pomôcok, ktoré mali byť podľa
žalobcu hradené z verejného zdravotného poistenia, je potrebné uviesť, že takéto zdravotnícke pomôcky
žalobcom neboli poskytnuté a ani žiadnym iným spôsobom kompenzované. Na to, aby o dieťa bolo

náležitým spôsobom postarané, sami si obstarali takéto zdravotnícke pomôcky a náklady na takúto
zdravotnícku pomôcku boli vykonané v súvislosti s poškodením zdravia žalobcu. Preto námietka, že
obstaranie tejto zdravotníckej pomôcky mali realizovať z iných zdrojov, je nedôvodná. Bolo preukázané,
že tieto prostriedky boli vynaložené priamo na kompenzáciu a na odstraňovanie škodovej udalosti
spôsobenej žalovaným. Pokiaľ žalovaný namietal, že doprava a sprievod matky v Mestskej nemocnici v

Ostrave je úkonom, ktorý mohol byť vykonaný v zdravotníckom zariadení na území SR a toto zariadenie
mali byť menej vzdialené od bydliska žalobcov, je potrebné uviesť, že žalovaný toto svoje tvrdenie
žiadnym spôsobom nepreukázal.
Tu je potrebné uvedomiť si jedno, že žalovaný spôsobil žalobcom škodu. Táto škoda vznikla na
zdraví maloletého dieťaťa nedbanlivou činnosťou žalovaného. To, že rodičia žalobcu v 1/ rade vykonali

všetky dostupné úkony, vyšetrenia a absolvovali všetky dostupné liečebné pobyty, je pochopiteľné
a je potrebné považovať za účelne vynaložené náklady, ktorými sa snažili odstrániť alebo zmierniť
škodlivý následok činnosti žalovaného, ktorý žalovaný zanedbal svoje povinnosti. Nepostupoval lege
artis pri pooperačnej starostlivosti a dokonca zanedbal prevenčné povinnosti, ktoré ako osoba znalá
pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti mala minimálne vedieť a nespoliehať sa, že prípadné škodné

následky nenastanú. Už vôbec je neadekvátne odvolávať sa aj na odborné vzdelanie rodičov žalobcu v
1/ rade, ktorí v tomto postavení boli v pozícii rodičov, nie zodpovedného zdravotníckeho personálu, ktorý
mal zabezpečiť lege artis pooperačnú starostlivosť žalovanému. Postoj žalovaného za týchto okolností
je účelový. Preto odvolací súd v tejto časti prvoinštančný rozsudok ako vecne správny čo do výšky
2.331,21 eur potvrdil.

Odvolací súd výrok čo do náhrady vecnej škody žalobcom v 2. a 3. rade vo výške 240,53 eur zrušil a
vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie, vrátane výroku o trovách konania.
Ide o čiastočne priznané náklady na dopravu a návštevu Centra akupunktúry v Bratislave. Prvoinštančný
súd vo svojom rozhodnutí sa nezaoberal námietkou žalovaného, že akupunktúra ako liečebný postup
nie je vedecky akceptovateľná a neskúmal, či uvedený liečebný postup bol odporúčaný absolvovať

odborným lekárom.
Keďže v tejto časti uplatneného nároku na náhradu vecnej škody absentujú dôvody, ktoré by bližšie
vyhodnotili uplatnený nárok, ale aj zaoberali sa námietkami žalovaného, v tejto časti rozsudokprvoinštančného súdu pre nepreskúmateľnosť podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušil a vrátil na ďalšie
konanie.
Úlohou prvoinštančného súdu v ďalšom bude sa týmto nárokom zaoberať, vyhodnotiť vykonané dôkazy

a rozhodnutie riadne odôvodniť.

20. Prvoinštančný súd rozhodne následne aj o trovách prvoinštančného konania podľa § 255 ods. 1
CSP v spojení s ust. § 262 ods. 1 CSP vo vzťahu medzi žalobcom v 1/ rade a žalovaným.

21. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak jea) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.