Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 17. máj 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 6CoE/152/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6715206497
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 05. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ján Bednár
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6715206497.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Jána
Bednára a členov senátu JUDr. Ľubomíra Bušíka, PhD. a JUDr. Jána Bobora, v exekučnej veci
oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598,
právne zastúpeného Advocate, s.r.o., so sídlom Pribinova č. 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141
proti povinnému: N. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. č. XXXX/XX, XXX XX P., o vymoženie

pohľadávky oprávneného v sume 200,- eur a príslušenstva, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr.
Rudolfom Krutým, PhD. so sídlom Exekútorského úradu Záhradnícka č. 60, 821 08 Bratislava pod
spisovou značkou EX 16923/15, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č.k.
2Er/222/2015-37 zo dňa 09.02.2016, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie podľa ust. § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) zamietol žiadosť súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že oprávnený sa domáha vedenia exekučného konania na
podklade exekučného titulu, ktorým je právoplatný a vykonateľný rozhodcovský rozsudok Stáleho

rozhodcovského súdu, zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s. so sídlom Karloveské
rameno č. 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761 (ďalej len „rozhodcovský súd“) pod spis. značkou SR
11610/14 zo dňa 21.11.2014. Základný právny rámec nároku priznaného oprávnenému rozhodcovským
súdom bol nárok veriteľa z titulu poskytnutého úveru dlžníkovi na základe Zmluvy o úvere uzavretej
dňa 29.11.2012. V ten istý deň, ako bola medzi účastníkmi uzatvorená zmluva o úvere, oprávnený s
povinným uzatvorili aj rozhodcovskú zmluvu.

3. Súd prvej inštancie v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku preskúmal žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul, ich súlad respektíve
rozpor so zákonom a dospel k záveru, že žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nemožno
vyhovieť. Predmetný právny vzťah posúdil ako spotrebiteľský s poukazom na ust. § 52 ods. 1 a nasl.
Občianskeho zákonníka účinného od 1. januára 2008 a ust. § 1 a § 2 zákona o spotrebiteľských

úveroch. Z uvedeného dôvodu na daný právny vzťah aplikoval ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka upravujúce spotrebiteľské zmluvy. Oprávnený uzatváral zmluvu o úvere v rámci predmetu
svojej podnikateľskej činnosti, ktorou je podľa Obchodného registra SR poskytovanie úverov z vlastných
zdrojov a ktorá je súdu známa aj z vlastnej rozhodovacej činnosti. Keďže oprávnený hodnoverným
spôsobom nepreukázal, že by povinný pri uzatváraní zmluvy o úvere konal v rámci svojho oprávnenia
na podnikanie, súd prijal záver o jeho postavení spotrebiteľa.4. Ďalej súd prvej inštancie ustálil, že zmluvné podmienky, ktoré sú upravené spotrebiteľskou zmluvou
tak, ako to vyplýva aj z ust. § 54 ods. 1, prvá veta Občianskeho zákonníka, sa nemôžu odchýliť od tohto
zákona v neprospech spotrebiteľa a podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka nesmú obsahovať

také ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa. Súd tak skúmal, či zmluva medzi účastníkmi neobsahuje neprijateľné zmluvné
podmienky, pričom zvýšenú pozornosť venoval dojednaniu rozhodcovskej zmluvy.

5. Súd prvej inštancie považoval za preukázané, že rozhodcovská zmluva v prejednávanej veci je

právnym úkonom, ktorý obchádza zákon. Rozhodcovská zmluva, napriek jej písomnému vyhotoveniu
na samostatnom liste papiera, nebola spotrebiteľom osobitne dojednaná a nesvedčí o vôli povinného
pristúpiť na v nej obsiahnuté zmluvné podmienky. Jej povaha je adhézna, teda spotrebiteľ ju
mohol prijať buď ako celok alebo ako celok ju odmietnuť. Vopred pripravené formulárové zmluvné
ustanovenia rozhodcovskej zmluvy, ako aj Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré sú
súčasťou zmluvného vzťahu, priamo predpokladajú v prípade sporu rozhodcovské konanie medzi

dodávateľom a spotrebiteľom. Je vylúčené, aby vôľa jednej zo zmluvných strán (v tomto prípade
spotrebiteľa) uzavretím rozhodcovskej zmluvy používanej dodávateľom opakovane v neurčitom počte
prípadov smerovala k tomu, aby sa spotrebiteľ vzdal svojho práva na spravodlivý proces. Dôsledkom a
účinkom rozhodcovského konania je to, že konajúci rozhodcovský súd priznal oprávnenému plnenia v
rozpore s právnymi predpismi a spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorá mu ako spotrebiteľovi patrí.

6. Keďže súd prvej inštancie vyhodnotil rozhodcovskú zmluvu ako neplatnú, dospel k záveru o
nedostatku právomoci rozhodcu v predmetnej veci, preto po preskúmaní predloženého exekučného
titulu vyslovil, že tento nie je spôsobilým exekučným titulom na vykonanie exekúcie. V nadväznosti
na uvedené súd v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku žiadosť súdneho exekútora o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

7. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote oprávnený odvolanie s návrhom, aby
odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Ako dôvody
podania odvolania uviedol § 205 ods. 2 písm. c/ a f/ zákona č. 99/1963 Zb. účinného do 30.06.2016.

8. V odvolaní tvrdil, že súd prvej inštancie prekročil v prejednávanej veci rámec svojej preskúmacej
činnosti, ktorú mu zveril Exekučný poriadok a v jeho nadväznosti zákon č. 244/2002 Z. z. o
rozhodcovskom konaní (ďalej aj „ZoRK“). Súd v prejednávanej veci okrem § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku aplikoval na zistený skutkový stav aj § 45 ZoRK, s čím oprávnený nesúhlasil a mal

za to, že súd na správne zistený skutkový stav veci nesprávne aplikoval právny predpis, keďže
ustanovenie § 45 ods.1, ods. 2 ZoRK upravuje povinnosť exekučných súdov zastaviť exekučné konanie
v prípade, ak rozhodcovský rozsudok ukladá povinnosť, ktorá odporuje dobrým mravom. Exekučný súd
v konaní o vydaní poverenia na vykonanie exekúcie z predložených podkladov posudzuje exekučný
titul z formálnej a materiálnej stránky. Preskúmaním materiálnej stránky zisťuje exekučný súd, či

sú splnené hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu. Exekučný súd nemôže skúmať samotné
rozhodcovské konanie, pretože rozhodcovský rozsudok, a nie rozhodcovské konanie zaväzuje k
niečomu nedovolenému. Splnenie podmienok zastavenia exekúcie, t.j. zaväzovať k niečomu objektívne
nemožnému, právom nedovolenému alebo niečomu čo je v rozpore s dobrými mravmi však musí mať
povahu zjavného nedostatku exekučného titulu.

9. Ďalej tvrdil, že exekučný súd nemôže zaujímať právne stanoviská a úvahy k výroku samotného
exekučného titulu a musí sa obmedziť len na také dôvody zastavenia exekúcie, ktoré majú povahu
skutkovo zjavných dôvodov. V prípade, ak súd na zistený skutkový stav aplikoval § 45 ods. 2 ZoRK
spôsobom právneho posúdenia správnosti výroku rozhodcovského súdu, ukrátil tým strany exekučného

konania o práva, ktoré im priznáva zákon o rozhodcovskom konaní, ako aj Občiansky súdny poriadok, a
to hlavne právo na prejednanie veci pred príslušným súdom. Strana exekučného konania sa takto môže
vyjadriť k zisteniam exekučného súdu až v odvolaní podanom proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa.
Postupom súdu v tejto veci a jeho výkladom § 45 ZoRK dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách
o zrušenie rozhodcovských rozsudkov exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom

zákona o rozhodcovskom konaní. Oprávnený namietal neúplne zistený skutkový stav, keďže namietal
skutočnosť, že zmluvnými stranami nebola dojednaná žiadna rozhodcovská zmluva/rozhodcovská
doložka. Oprávnený uzatvára s povinným rozhodcovskú zmluvu podľa ust. § 3 a nasl. zák. č. 244/2002
Z. z. o rozhodcovskom konaní formou samostatného právneho úkonu, a to na samostatnej listine a vniektorýchprípadochjerozhodcovskádoložkadohodnutávrámcivšeobecnýchobchodnýchpodmienok,
ktoré sú pre zmluvné strany záväzné. V danom prípade teda bol exekučný titul na základe dohody
zmluvných strán vydaný oprávneným orgánom, a to Stálym rozhodcovským súdom v konaní upravenom

zákonom č. 244/2002 Z. z. Pokiaľ ide o ust. § 53 ods. 4 písm. r/ zák. č. 40/1964 Zb. oprávnený poukázal
na odôvodnenie zákonodarcov, v zmysle ktorého je cieľom tejto úpravy je umožniť spotrebiteľom
rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje práva, v danej veci preto konajúci súd konal nad rámec zákonných
ustanovení.

10. Vyjadrenie k odvolaniu oprávneného podané nebolo.

11. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, prejednal vec podľa § 379, § 380 ods. 1 a § 385 ods.
1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) v rozsahu podaného odvolania,
bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

12. Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že dňa 05.03.2015 bola pred súdnym exekútorom JUDr.
Rudolfom Krutým, PhD. spísaná zápisnica obsahujúca návrh oprávneného na vykonanie exekúcie.
Následne bola súdu prvej inštancie dňa 05.05.2015 doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie.

13. V prejednávanej veci oprávnený predložil exekučný titul, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom v Bratislave sp. zn. SR
11610/14 zo dňa 21.11.2014. Podkladom pre vydanie rozhodcovského rozsudku bola Zmluva o úvere
č. XXXXXXXXX, ktorú oprávnený a povinný uzavreli dňa 29.11.2012. Nakoľko si povinný riadne neplnil
svoju povinnosť zo zmluvy o úvere, oprávnený si uplatnil nárok v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovský

súd odvodil právomoc vec prejednať a rozhodnúť od rozhodcovskej zmluvy, ktorú oprávnený s povinným
uzatvoril v ten istý deň ako zmluvu o úvere.

14. Podľa článku II. ods. 1 a 2 rozhodcovskej zmluvy uzavretej medzi oprávneným a povinným dňa
28.03.2013 budú všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX uzatvorenej dňa

29.11.2012 vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, riešené pred Stálym rozhodcovským
súdom,akžalujúcazmluvnástranapodážalobunaStálomrozhodcovskomsúde;rozhodcovskékonanie
bude vedené podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom
ustanoveným podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, alebo pred príslušným súdom
Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho

predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok). Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ
ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z právnych
vzťahov uvedených v bode 1 tohto článku zmluvy vrátane sporu o platnosť, výklad alebo zrušenie
zmluvy o úvere na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto
rozhodcovskej doložky; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na

všeobecnom súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou
zmluvou v súlade s vnútornými predpismi Stáleho rozhodcovského súdu založená právomoc Stáleho
rozhodcovského súdu.

15. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona

sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

16. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

17. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

18. Oprávnený podal odvolanie proti napadnutému uzneseniu súdu prvej inštancie ešte za účinnosti
zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku, ktorý bol zrušený k 30.06.2016. Odvolací súd
o tomto odvolaní rozhoduje podľa zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku účinnéhood 01.07.2016, ktorý sa v zmysle vyššie uvedených prechodných a záverečných ustanovení, ako aj v
zmysle § 9a ods. 1 Exekučného poriadku použije aj v tomto exekučnom konaní, pričom podľa § 470 ods.
2 CSP zostávajú právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti

zachované.

19. V prejednávanej veci, v ktorej exekučné konanie začalo spísaním návrhu do zápisnice pred súdnym
exekútorom dňa 05.03.2015, odvolací súd s poukazom na prechodné ust. § 243h Exekučného poriadku,
aplikoval Exekučný poriadok v znení zákona účinného do 31.03.2017. V ďalšom ( i predošlom ) texte

odôvodnenia tohto rozhodnutia preto nie je osobitným spôsobom zvýrazňované, že sa jedná o právnu
úpravu pred prijatím zákona č. 2/2017 Z. z., ktorý novelizoval Exekučný poriadok.

20. Podľa § 44 ods. 2 vety prvej a druhej Exekučného poriadku v znení účinnom do 22.12.2015,
súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a

exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu
na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne
poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2
písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne.

21. Súd môže v rozsahu svojej zákonnej prieskumnej povinnosti skúmať exekučný titul počas celého
exekučného konania, nielen pri rozhodovaní o udelení poverenia exekútorovi, a to na návrh účastníka
konania alebo aj bez návrhu. Spôsobilý exekučný titul je jednou zo základných podmienok exekučného
konania, nedostatok ktorej je neodstrániteľný a je dôvodom na zastavenie exekučného konania.

Pokiaľ teda súd zistí, že exekučný titul, predložený oprávneným nespĺňa formálne alebo obsahové
náležitosti, môže exekúciu zastaviť. Z uvedených dôvodov odvolací súd považuje odvolaciu námietku
oprávneného, podľa ktorej mal exekučný súd prekročiť rámec svojej preskúmacej právomoci, keď
posudzoval súladnosť exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku so zákonom, za nedôvodnú. V
tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I.

ÚS 456/2011-19 zo dňa 23. novembra 2011, v ktorom Ústavný súd uviedol, že „okresný súd je nielen
oprávnený, ale aj povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého
exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj
pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť“.
Ústavný súd v nadväznosti na uvedené poukázal na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky, ktorý v rozhodnutí sp. zn. 3 Cdo/164/1996 z 27. januára 1997 publikovanom v Zbierke
stanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/1997 uviedol, že „súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe
titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto
požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez
návrhu zastavená.“.

22. Po preskúmaní spisového materiálu sa odvolací súd stotožnil so záverom súdu prvej inštancie,
že zmluva o úvere, ako aj rozhodcovská zmluva uzavreté dňa 29.11.2012 medzi oprávneným ako
veriteľom a povinným ako dlžníkom sú spotrebiteľskými zmluvami podľa § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka v znení účinnom v čase podpísania zmluvy, keďže z predloženej zmluvy nevyplýva, že

povinný je podnikateľským subjektom a že by pri uzatváraní zmluvy o úvere konal v rámci predmetu
svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, pričom oprávnený pri jej uzatváraní konal
v rámci svojej obchodnej činnosti. Z uvedeného dôvodu možno uvedený právny vzťah považovať za
spotrebiteľský vzťah medzi spotrebiteľom a dodávateľom v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka.
Okresný súd preto postupoval správne, keď na právne vzťahy vyplývajúce z vyššie uvedenej zmluvy

aplikoval ustanovenia spotrebiteľského práva a posudzoval rozhodcovskú zmluvu z hľadísk podľa §
53 ods. 1 O.s.p., či jej obsahom nie je taká dohoda zmluvných strán, resp. zmluvná podmienka,
ktorá vyvoláva značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v
neprospech spotrebiteľa.

23. Rozhodcovskú zmluvu koncipovanú v takom znení, ako bola založená do súdneho spisu odvolací
súd právne posúdil ako neprijateľnú, a s poukazom na ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka
tým za absolútne neplatnú, nakoľko spôsobuje značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Podstatným z hľadiska vyslovenia absolútnej neplatnostirozhodcovskej zmluvy je to, že so spotrebiteľom nebola individuálne dojednaná. Skutočnosť, že
dohoda zmluvných strán o právomoci rozhodcovského súdu netvorila súčasť Všeobecných podmienok
poskytnutia úveru, ale bola uzavretá vo forme samostatnej rozhodcovskej zmluvy v ten istý deň ako

zmluva o úvere ešte neodôvodňuje záver, že táto dohoda bola individuálne dohodnutá a svedčí o vôli
povinného pristúpiť na túto osobitnú zmluvnú podmienku. Povahu formulárovej zmluvy totiž majú nielen
všeobecné obchodné podmienky, ale aj predtlačené znenia rôznych variant zmlúv, resp. zmluvných
ustanovení. Tomuto typu zmluvy nasvedčuje aj vyhotovenie rozhodcovskej zmluvy v danej veci, ktoré má
povahu formulára obdobného tomu, ktorého prostredníctvom zmluvné strany uzavreli samotnú zmluvu o

úvere. Dojednanie zmluvných strán o právomoci rozhodcovského súdu by malo charakter individuálnej
zmluvnej podmienky vtedy, ak by oprávnený predložil povinnému návrh na uzavretie rozhodcovskej
zmluvy v takej podobe, aby z neho bolo dostatočne zrejmé, že povinný mal možnosť voľby prijať
alebo neprijať návrh na riešenie sporov v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská zmluva uzavretá so
spotrebiteľom, ak má byť akceptovaná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej
vôle oboch zmluvných strán. Význam posudzovania kritérií, či sa jedná o neprijateľnú podmienku je

práve pri rozhodcovskej zmluve zvýraznený tým, že na jej základe sa deleguje právomoc prejednať
spor súkromnou osobou a spotrebiteľ sa ďalej nemôže domáhať ochrany svojich práv pred všeobecným
súdom. V danom prípade z návrhu rozhodcovskej zmluvy nevyplýva, že spotrebiteľ mal reálnu možnosť
obsah predloženej formulárovej rozhodcovskej zmluvy ovplyvniť, resp. niektoré zo zmluvných dojednaní
vylúčiť. Rozhodcovská zmluva navyše nebola, napriek jej formulácii, skutočne alternatívnou. Veriteľ

podaním návrhu na začatie konania na rozhodcovský súd uskutočnil výber predpokladaný v čl. II bode
1, písm. a/ rozhodcovskej zmluvy. Po tomto výbere už povinný nemal faktickú možnosť podať návrh
na začatie konania pred všeobecným súdom, musel sa podrobiť rozhodcovskému konaniu, čím došlo
k porušeniu Ústavou Slovenskej republiky garantovaného práva každého na spravodlivý súdny proces
pred nezávislým a nestranným súdom. Spornosť vo vyváženosti vzájomného zmluvného vzťahu, pokiaľ

ide o rozhodcovskú zmluvu, navyše vyvoláva i skutočnosť, že priamo v predtlačenej časti rozhodcovskej
zmluvy je vopred určený konkrétny jediný rozhodcovský súd, ktorý je oprávnený v rozhodcovskom
konaní spory vyplývajúce z danej zmluvy rozhodnúť.

24. Takouto formuláciou rozhodcovskej zmluvy bolo dlžníkovi - povinnému odňaté právo slobodnej

voľby uplatnenia či bránenia svojho práva nielen medzi všeobecným súdom a rozhodcovským konaním,
no aj právo slobodného výberu konkrétneho rozhodcu či rozhodcovského súdu, ktorý by spor z
danej spotrebiteľskej zmluvy podľa voľby spotrebiteľa rozhodol. Právny záver odvolacieho súdu nie
je spôsobilé zvrátiť ani ustanovenie čl. II bodu 3 rozhodcovskej zmluvy o možnosti ktorejkoľvek zo
zmluvných strán odstúpiť od rozhodcovskej zmluvy v lehote 10 dní od uzatvorenia tejto zmluvy, ktoré

sa míňa účinkom ochrany spotrebiteľa pred dôsledkami rozhodcovskej zmluvy, najmä pokiaľ veriteľ túto
možnosť ponúka v rámci formulárovej predtlače návrhu rozhodcovskej zmluvy bez vyvrátenia zákonnej
domnienky o absencii jej individuálneho dojednania (§ 53 ods. 2 a ods. 3 Občianskeho zákonníka).

25. Odvolací súd v tejto súvislosti poznamenáva, že množstvo exekučných vecí s obdobným skutkovým

základom, kde rozhodcovské rozsudky ako exekučné tituly vykazujú značnú dávku podobnosti,
naznačuje istú väzbu medzi rozhodcovskými spoločnosťami a jednou zo zmluvných strán (oprávneným),
čo už samo osebe vedie k pochybnostiam o dostatočnom individuálnom prístupe k ochrane práv
spotrebiteľa zo strany rozhodcov.

26. Ustanovenie rozhodcovskej zmluvy, od ktorej rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc v tomto
prípade je neprijateľné, a preto je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka účinného v čase
uzatvorenia zmluvy neplatné.

27. Pokiaľ teda právomoc rozhodcovského súdu bola založená na absolútne neplatnom zmluvnom

dojednaní, je nesporné, že rozhodcovský rozsudok bol vydaný v rozpore so zákonom a nemôže byť (a to
ani sčasti) spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého by oprávnenému voči povinnému vznikol
nárok, ktorého vymoženia by sa mohol v rámci exekúcie domáhať.

28. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti preto odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie

dospel k záveru, že v danom prípade nie sú splnené zákonné podmienky pre začatie (vedenie) exekúcie,
preto napadnuté uznesenie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

29. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie
sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu
na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť
v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).