Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. február 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/34/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4114213941
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Pribula
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4114213941.1

Uznesenie
Krajský súd Nitra v právnej veci navrhovateľa : TELERVIS PLUS a.s., so sídlom Staré Grunty 7,
Bratislava, IČO: 35 717 769, zastúpený JUDr. Alanom Strelákom, advokátom so sídlom v Bratislave, Na
Vŕšku 12, proti odporcom: 1. O. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom U., C. XXX/XX, 2. A. Z., nar. XX.XX.XXXX,
bytom U., C. XXX/XX, o zaplatenie 664,08 eura s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku
Okresného súdu Nitra zo dňa 2. októbra 2014 č. k. 25C/152/2014-30, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti výroku o zamietnutí zvyšku návrhu a
výroku o náhrade trov konania z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd v Nitre (súd prvého stupňa) rozsudkom zo dňa 2. októbra 2014 č.k. 25C/152/2014-30
(napadnutý rozsudok) zastavil konanie v časti o zaplatenie sumy 150 eur a vo zvyšku návrh zamietol.
Navrhovateľovi cestou Daňového úradu Bratislava vrátil súdny poplatok v sume 9 eur po právoplatnosti
rozhodnutia. Odporcom v 1. a 2. rade náhradu trov konania nepriznal.
V odôvodnení rozsudku súd prvého stupňa uviedol, že navrhovateľ sa podaným návrhom doručeným
dňa 07.05.2014 domáhal voči odporcom zaplatenia sumy 664,08 eura s úrokom z omeškania z titulu
nesplatenia zmluvy o úvere. Navrhovateľ s odporcami uzavrel zmluvu o úvere dňa 05.04.2009, na
základe ktorej im poskytol sumu 750 eur. V trinástich splátkach mali odporcovia uhradiť sumu 1.267,50
eura. Odporcovia riadne dlh nesplácali, uhradili sumu 603,42 eura. Ďalšie splátky aj napriek výzve
neuhradili. V zmysle zmluvy si navrhovateľ uplatňoval sumu 664,08 eura z titulu nesplateného úveru,
paušálnu sumu nákladov, úrok z omeškania vo výške 9 % zo sumy 664,08 eura od 15.01.2010 do
zaplatenia. V časti o zaplatenie sumy 150 eur zobral navrhovateľ návrh späť pred začatím pojednávania.
Odporcovia namietali premlčanie návrhu.
Vec právne posúdil podľa § 3 ods. 1, § 51, § 52 ods. 1, 2, § 53 ods. 1, 2, 5, § 54 ods. 1, 2 a § 101 OZ.
Konštatoval, že v danom prípade účastníci uzatvorili z hľadiska podstatných náležitostí spotrebiteľskú
zmluvu, ktorá odkazuje na Obchodný zákonník. Zmluva účastníkov uvádza, že je uzatvorená podľa
Obchodného zákonníka. Na Obchodný zákonník odkazujú aj všeobecné zmluvné podmienky. Zmluvu
tak bolo možné považovať za absolútny obchodný vzťah a spravuje sa ustanovením Obchodného
zákonníka. Zároveň však ide o spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú sa vzťahuje ust. § 52 a nasl. Občianskeho
zákonník ako aj ust. osobitného zákona o spotrebiteľských úveroch. Napriek tomu, že úver je absolútnym
obchodno-záväzkovým vzťahom v zmysle Obchodného zákonníka vzhľadom na charakter účastníkov
zmluvy v postavení dodávateľa a spotrebiteľa ako aj vzhľadom na tzv. formulárový typ zmluvy, keď
spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť obsah zmluvných podmienok, je potrebné na tento právny vzťah
aplikovať ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákona o ochrane spotrebiteľa.
Vzhľadom na čiastočné späťvzatie návrhu, konanie v časti o zaplatenie sumy 150 eur podľa § 96
O.s.p. zastavil. Vo zvyšku vzhľadom na námietku premlčania návrh zamietol ako premlčaný. Návrh bol
podaný dňa 07.05.2014, dlh odporcov sa stal splatný 14.01.2010. Uplynula tak trojročná (aj štvorročná)
premlčacia doba na uplatnenie nároku.
Súdny poplatok v sume 9 eur navrhovateľovi vrátil podľa § 11 zák. č. 71/92 Zb. o súdnych poplatkoch.

O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods.1 O.s.p. tak, že úspešným odporcom nepriznal náhradu
trov konania, keďže im žiadne nevznikli.
Proti uvedenému rozsudku podal odvolanie navrhovateľ, ktorý žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a
vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uviedol, že v danej veci nie je možné na námietku
premlčania prihliadať, pretože premlčacia lehota spočívala, a to minimálne od 15.12.2011 (podanie
žaloby na Medzinárodný rozhodcovský súd v Bratislave) do dátumu nadobudnutia právoplatnosti
uznesenia Okresného súdu Nitra č. k. 11Er/1458/2012-25 zo dňa 17.09.2013 o zastavení exekučného
konania, kedy prebiehali konania, ktoré zapríčiňovali spočívanie premlčacej lehoty. Medzinárodný
rozhodcovský súd v Bratislave vydal dňa 14.06.2012 rozhodcovský rozsudok sp. zn. 0322/2011, na
základe ktorého podal návrh na exekúciu. Okresný súd Nitra uznesením zo dňa 17.09.2013 č. k.
11Er/1458/2012-25 exekučné konanie zastavil. Z tohto dôvodu premlčacia doba spočívala, keďže
splnil podmienky v § 112 OZ, teda sám inicioval predmetné konanie, riadne v ňom pokračoval
a bol vydaný právoplatný rozsudok a následne inicioval aj exekučné konanie. Podanie žaloby na
Medzinárodný rozhodcovský súd v Bratislave spĺňa definíciu pojmu „uplatnenie práva“ v zmysle § 112
OZ. Citoval z rozhodnutí Najvyššieho súdu SR 2Cdo/41/2000, Najvyššieho súdu ČR 25Cdo/129/1999,
26Cdo/582/2005. Podľa jeho názoru právo možno uplatniť aj pred iným orgánom (rozhodnutie ÚS SR III.
ÚS 149/2010). K spočívaniu premlčacej lehoty by došlo aj v prípade uplatnenia práva na nepríslušnom
súde, resp. orgáne (rozhodnutie NS ČR 33Cdo/454/2006, NS SR 1MObo/11/2004).
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) prejednal odvolanie navrhovateľa (§ 212 ods.
1 OSP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že rozsudok
súdu prvého stupňa je potrebné v napadnutej časti výroku o zamietnutí zvyšku návrhu a výroku o
náhrade trov konania podľa § 221 ods. 1 písm. f/ OSP zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie z dôvodu
nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov, čím bola účastníkom odňatá možnosť konať pred súdom.
Podľa § 221 ods. 1 písm. f/ OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak účastníkovi konania sa postupom súdu
odňala možnosť konať pred súdom.

Podľa § 157 ods. 2 OSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca)
domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania,
stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých
dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhované
dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Súd je povinný rozsudok odôvodniť spôsobom zakotveným v ustanovení § 157 ods. 2 OSP, čo je jedným
z princípov riadneho a spravodlivého procesu vyplývajúcich z Listiny základných práv a slobôd ako
aj z článku 1 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý predstavuje súčasť práva na spravodlivý proces. Z
odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri
hodnotení dôkazov a právnymi závermi. Stav, kedy rozsudok neobsahuje náležitosti uvedené v ust. §
157 ods. 2 OSP vedie v konečnom dôsledku k tomu, že sa stáva nepreskúmateľným. Ak je rozhodnutie
súdu prvého stupňa nepreskúmateľné, musí ho odvolací súd zrušiť, pretože inak by zaťažil konanie
vadou, ktorá môže mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Nedostatok odôvodnenia písomného vyhotovenia rozhodnutia je vo svojej podstate porušením
základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v
podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj čl. 46 a nasledujúcich Ústavy
Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Judikatúra
nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola
daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci,
vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument. Aj rozhodnutie formou uznesenia (ak nejde
o rozhodnutie, ktorým sa celkom vyhovuje návrhu, ktorému nikto neodporoval alebo o uznesenie, ktoré
sa týka vedenia konania) musí obsahovať odôvodnenie, pretože povinnosť súdu riadne odôvodniť
rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia
súdu, ktoré sa vyporiada i so špecifickými námietkami účastníka. Odôvodnenie písomného vyhotovenia
rozhodnutia súdu musí obsahovať výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti
výroku rozhodnutia. Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi
skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen
poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne
závery, ktoré prijal; niet v ňom miesta pre dohady a domnienky.

Zákonom požadované riadne a presvedčivé odôvodnenie písomnej formy rozhodnutia súdu je nielen
formálnou požiadavkou, ktorou sa má zamedziť vydaniu obsahovo nezdôvodnených, nepresvedčivých
alebo neurčitých a nezrozumiteľných rozhodnutí, ale má byť v prvom rade prameňom poznania úvah
súdu tak v otázke zisťovania skutkového stavu veci, ako aj v právnom posúdení veci. Inak povedané,
účelom odôvodnenia rozhodnutia je predovšetkým preukázať jeho správnosť a odôvodnenie súčasne
musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí súdu, t.j. musí
byť preskúmateľné. Porušením uvedeného práva účastníka na jednej strane a povinnosti súdu na
strane druhej sa účastníkovi konania (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve
zvoleným spôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu
v rámci využitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov. Ak potom nedostatok
riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením
práva na spravodlivé súdne konanie, táto vada zakladá zároveň aj dôvodnosť podaného odvolania.
Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je absolútne nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov, keďže
v ňom nie je uvedený dostatočne zistený skutkový stav, vykonanie a vyhodnotenie dôkazov absentuje
úplne a právne zdôvodnenie je vymedzené iba citáciou zákonných ustanovení, bez konkrétneho
zdôvodnenia súdom prvého stupňa podľa skutkových a právnych záverov. Súd prvého stupňa neuviedol,
čo je v podstate predmetom sporu, z čoho má dlžná suma pozostávať, nevyhodnotil listinné dôkazy,
nedostatočne zdôvodnil, prečo vec právne posúdil podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a nie
Obchodného zákonníka, keďže zmluva medzi účastníkmi bola uzavretá podľa ObchZ. Navyše, keď bol
toho názoru, že právny vzťah účastníkov konania je založený na základe spotrebiteľskej zmluvy a je
potrebné ho posúdiť podľa ustanovení OZ, potom mal na vec aplikovať aj špeciálne predpisy týkajúce
sa spotrebiteľských úverov a ochrany spotrebiteľa.
Súd prvého stupňa návrh zamietol z dôvodu premlčania nároku, keďže prihliadol na odporcami vznesenú
námietku premlčania. V rozsudku však absentuje zdôvodnenie ako dospel súd prvého stupňa k tomu, že
dlh odporcov sa stal splatným dňa 14.01.2010. Nešpecifikoval jednoznačne odkedy podľa jeho názoru
začala plynúť premlčacia doba. Zmätočné je uvedenie, že uplynula trojročná aj štvorročná premlčacia
doba. Súd musí jednoznačne stanoviť dĺžku premlčacej doby, zdôvodniť právne posúdenie premlčania,
počiatok plynutia premlčacej doby.
Nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku má za následok jeho nepreskúmateľnosť, v
dôsledku čoho došlo k porušeniu aj základného práva účastníkov konania na spravodlivý súdny proces
a bola im týmto odňatá možnosť konať pred súdom. Vzhľadom k tomu odvolací súd napadnutý rozsudok
súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Ak odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa zruší a vec vráti tomuto súdu na ďalšie
konanie, nerozhoduje ani o trovách konania pred prvostupňovým súdom, ani o trovách konania pred
odvolacím súdom. Platí to aj v tom prípade, že odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvého stupňa len
sčasti. Pretože nemožno spoľahlivo predvídať ako bude s konečnou platnosťou rozhodnuté vo veci,
nemožno ani posúdiť predpoklady nevyhnutné pre rozhodnutie o trovách konania. Obsah rozhodnutia
súdu prvého stupňa o trovách konania bude závislý predovšetkým na obsahu nového rozhodnutia tohto
súdu o veci samej.
Z uvedených dôvodov odvolací súd zrušil aj napadnutý rozsudok v časti výroku o náhrade trov konania.
Podľa § 224 ods. 3 OSP ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci.
V ďalšom konaní súd prvého stupňa svoje nové rozhodnutie zdôvodní v naznačenom smere, v súlade
s požiadavkami ust. § 157 ods. 1 OSP a bude sa zaoberať aj odvolacími dôvodmi navrhovateľa.
Podľa § 226 OSP ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.