Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. apríl 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Co/330/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6311200738
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Bolebruch

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:6311200738.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Bolebrucha a sudcov

JUDr. Alexandry Hanusovej a JUDr. Ing. Maria Dubaňa v právnej veci žalobcu: H. J., E. Š. XXX,
Š., zastúpeného LEGAL CARTEL s.r.o., Ľubinská 18, Bratislava a Advokátska kancelária Mandzák
a spol., s.r.o., Zámocká 5, Bratislava, proti žalovanému: MAC TV, s.r.o., Brečtanová č. 1, Bratislava,
zastúpenému Advokátskou kanceláriou Bugala - Ďurček, s.r.o., Miletičova 5B, Bratislava, o ochranu
osobnosti spojenej s náhradou nemajetkovej ujmy vo výške 25.000 eur, na odvolania žalobcu a
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.k. 11C/33/2012-354, zo dňa 7.5.2015, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd odvolanie žalobcu o d m i e t a .

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti priznanej náhrady nemajetkovej ujmy p o t v r d z u j e .

V časti náhrady trov konania rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a v tejto časti vec v r a c i
a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol, že zverejnením článku uverejnenom na
internetovej stránke www.joj.sk a www.noviny.sk dňa 22.9.2010 s titulkom „H. J.: V. H. Y. B. Ú. XXX V.!“
a podtitulkom „H. na O. Y. K. XXXX Y. B. Ú. L. R. H. Y. S. J.. J.M. po X. Y. J..“ došlo k neoprávnenému

zásahu do práva žalobcu na ochranu osobnosti (výrok I.). Žalovanému uložil povinnosť do troch dní od
právoplatnosti rozsudku uverejniť na internetovej stránke www.joj.sk a www.noviny.sk ospravedlnenie v
nasledovnom znení: „S. H. J. Na internetovej stránke www.joj.sk a www.noviny.sk sme dňa XX.X.XXXX
uverejnili článok s titulkom „H. J.: V. H. Y. B. Ú. XXX V. C. J. „. na O. Y. K. XXXX Y. B. Ú.V. L. R. H.
Y. S. J.. J. po X. Y. J..“ V uvedenom článku sme okrem iného uviedli nasledovné: „Y. G. XXXX G. B.
Y. Ú., B. F. Y. XXX.XXX U.. J. preto Y. H. J.. M. J. R. S. na Š.K. N. Y. L..“ Zverejnením tohto článku a
podobizne sme zasiahli do ochrany osobnosti H. J.É., keďže tento nespáchal trestnú činnosť, ktorá bola

v článku popisovaná a preto sa za uverejnenie tohto článku H. J. verejne ospravedlňujeme a nad svojím
konaním vyslovujeme ľútosť. MAC TV, s.r.o.“ Žalovanému uložil povinnosť nadpis ospravedlnenia „S.
H. J.“ uverejniť rovnakým typom písma a rovnakou veľkosťou písma ako bol uverejnený titulok článku
H. J.: V. H. Y. B. Ú. XXX V.“ a podtitulkom „H. na O. Y. K. XXXX Y. B. Ú. L. R. H. Y. S. J.. J.M. po X. Y.
J..“ uverejnený na internetovej stránke www.joj.sk a www.noviny.sk dňa 22.9.2010. Žalovanému uložil
povinnosť text ospravedlnenia zverejniť rovnakým typom písma a rovnakou veľkosťou písma, ako bol
text článku uverejnenom na internetovej stránke www.joj.sk a www.noviny.sk dňa XX.X.XXXX s titulkom

Mimoriadne pátranie: V. H. Y. B. Ú. XXX V.“ a podtitulkom „H. na O. Y. K. XXXX Y. B. Ú. L. R. H. Y. S.
J.. J. po X. Y. J..“ (výrok II.). Žalovanému ďalej súd prvej inštancie uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi
náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 5.000 eur (výrok III.) a vo zvyšku žalobu zamietol (výrok IV.). O
trovách konania rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá právo na ich náhradu (výrok V.).2. V odôvodnení uviedol, že žalobou zo 7.2.2011 sa žalobca domáhal

1/ určenia, že zverejnením článku uverejnenom na internetovej stránke www.joj.sk a www.noviny.sk dňa
22.9.2010 s titulkom „H. J.: V. H. Y. B. Ú. XXX V.“ a podtitulkom „H. na O. Y. K. XXXX Y. B. Ú. L. R. H. Y.
S. J.C.. J. po X. Y. J..“ došlo k neoprávnenému zásahu do práva žalobcu na ochranu osobnosti;
2/ určenia, že zverejnením podobizne žalobcu uverejnenej na internetovej stránke www.joj.sk a
www.noviny.sk dňa 22.9.2010 s titulkom „H. J.: V. H. Y. B. Ú. XXX V.“ a podtitulkom „H. na O. Y. K. XXXX

Y. B. Ú. L. R. H. Y. S. J.. J. po X. Y. J..“ došlo k neoprávnenému zásahu do práva žalobcu na ochranu
osobnosti;
3/ uloženia povinnosti žalovanému do troch dní od právoplatnosti rozsudku uverejniť na internetovej
stránke www.joj.sk a www.noviny.sk ospravedlnenie v nasledovnom znení: „S. H. J. Na internetovej
stránke www.joj.sk a www.noviny.sk sme dňa 22.9.2010 uverejnili článok s titulkom „H. J.: V. H. Y. B. Ú.
XXXV.apodtitulkom„H.naO.Y.K.XXXXY.B.Ú.L.R.H.Y.S.J..J.poX.Y.J..“Vuvedenomčlánkusme

okrem iného uviedli nasledovné: „Y. G. XXXX G. B. Y. Ú., B. F.P. Y. XXX.XXX U.. J. preto Y. H. J.. M. J.
R. S. na Š. N. Y. L..“ K uvedenému článku prislúchala aj nižšie zverejnená podobizeň H. J.. Zverejnením
tohto článku a podobizne sme vážnym spôsobom zasiahli do ochrany osobnosti H. J., keďže tento
nespáchal trestnú činnosť, ktorá bola v článku popisovaná a preto sa za uverejnenie tohto článku H.
J. verejne ospravedlňujeme a nad svojím konaním vyslovujeme ľútosť. MAC TV, s.r.o.“. Zároveň sa

domáhal uloženia povinnosti nadpis ospravedlnenia „S. H.Á. J.“ uverejniť rovnakým typom písma a
rovnakou veľkosťou písma ako bol uverejnený titulok článku „H. J.: V. H. Y. B. Ú. XXX V.“ a podtitulkom
„H. na O. Y. K. XXXX Y. B. Ú. L. R. H. Y. S. J.. J. po X. Y. J..“ uverejnený na internetovej stránke
www.joj.sk a www.noviny.sk dňa XX.X.XXXX. Zároveň sa domáhal uloženia povinnosti zverejniť text
ospravedlnenia rovnakým typom písma a rovnakou veľkosťou písma, ako bol text článku uverejnenom

na internetovej stránke www.joj.sk a www.noviny.sk dňa XX.X.XXXX s titulkom „H. J.: V. H. Y. B. Ú.V.
XXX V.“ a podtitulkom „H. na O. Y. K. XXXX Y. B. Ú. L. R. H. Y.F. S. J.. J. po X. Y. J..“ Zároveň sa
domáhal uloženia povinnosti zverejniť na konci ospravedlnenia aj podobizeň žalobcu, ktorá je prílohou
rozsudku a to spôsobom a veľkosťou, ako bola zverejnená v článku uverejnenom na internetovej stránke
www.joj.sk a www.noviny.sk dňa XX.X.XXXX s titulkom „H. J.: V. H. Y. B. Ú. XXX V.“ a podtitulkom „H.

na O. Y. K. XXXX Y. B. Ú. L. R. H. Y. S. J.. J. po X. Y. J..“ avšak bez sprievodného textu „B.: J.. H. J.:
V. H. Y. B. Ú. XXX V.“;
4/ určenia, že odvysielaním reportáže v televízii JOJ v relácii Krimi noviny dňa XX.X.XXXX s názvom:
„O. J. S.?“ došlo k neoprávnenému zásahu do práva na ochranu osobnosti;
5/určenia,žezverejnenímpodobiznežalobcuodvysielanejvreportážitelevízieJOJvreláciiKriminoviny

dňa XX.X.XXXX s názvom: „O. J. S.?“ došlo k neoprávnenému zásahu do práva žalobcu na ochranu
osobnosti;
6/ uloženia povinnosti žalovanému odvysielať v televízii JOJ ospravedlnenie, ktoré musí spĺňať
nasledovné požiadavky: Ospravedlnenie bude odvysielané v počte 1 x počas hlavnej spravodajskej
relácie s názvom „NOVINY TV JOJ“ na začiatku vysielania o 19:30 hod. po úvodnej znelke ako v poradí

prvý príspevok. Ospravedlnenie bude odvysielané do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku tak, aby
deň odvysielania pripadol na pracovný deň. Ospravedlnenie bude odvysielané formou čítaného textu
prostredníctvom moderátora hlavnej spravodajskej relácie s názvom „NOVINY TV JOJ“. V nasledovnom
znení: „V. J.: S. H. J.“ „Dňa XX.X.XXXX bol televíznej relácii Krimi noviny Televízie JOJ odvysielaná
reportáž s názvom: „. J. S.?“. S. V. K. C. B. J. H. J. R. Y. R. B. G. S. S. H. J. C. preto R. za S. V. K. C. B. J.

H.na J. H. J. Y. S. C. X. R. F. Y. Ľ..“ Súčasne počas čítania textu ospravedlnenia v dolnej časti obrazovky
bude odvysielaný tzv. kraulom rovnaký text ospravedlnenia a to tak, aby bol text čitateľný a zrozumiteľný;
7/ uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 25.000 eur.

3. Žalobu odôvodnil žalobca tým, že žalovaný ako držiteľ licencie na poskytovanie audiovizuálnej

mediálnej služby uverejnil dňa 22.9.2010 na internetovej stránke prevádzkovanej žalovaným článok s
titulkom „H. J.: V. H. Y. B. Ú.Č. XXX V.. Súčasne s uvedeným článkom boli uverejnené aj dve obrazové
snímky; na jednom bola zobrazená tvár žalobcu, označená zakrúžkovaním. Ku článku bola pripojená aj
fotogaléria, v ktorej bolo päť obrazových snímok, z toho na troch bola tvár žalobcu. Článok končil výzvou:
Spoznali ste páchateľov? Polícia všetkých prosí o pomoc. Okrem žalovaného zverejnili informáciu

spolu s podobizňou žalobcu aj iné médiá. Predmetom žaloby je tento článok v celom znení a reportáž
odvysielaná v televízii JOJ v televíznej relácii Krimi noviny dňa XX.X.XXXX s názvom: „O. J. S.?“ a
to v celom jej znení. Zverejnením článku a odvysielaním reportáže a zobrazením podobizne žalobcu
sa vážne zasiahlo do ochrany osobnosti žalobcu a tak sa narušila jeho česť, dobré meno a vážnosť vspoločnostiasúčasnebolozasiahnutéajdojehoprávanapodobizeň.Knarušeniuprávanaochranuctia
dôstojnosti došlo nepravdivými skutkovými tvrdeniami, hodnotiacimi úsudkami a zobrazením podobizne.

4. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil, že XX.X.XXXX Krajské riaditeľstvo Policajného
zboru Bratislava, oddelenie komunikácie a prevencie, vydalo tlačovú správu, ktorou žiadalo o pomoc
verejnosť pri pátraní po osobách podozrivých z obzvlášť závažného zločinu podvodu. Tohto skutku
sa mal dopustiť neznámy páchateľ tak, že bez vedomia a súhlasu vlastníka bankového účtu, vykonal
neoprávnený výber v presne nezistenom čase dňa X.XX.XXXX na Š. ulici v Bratislave a týmto Y.

R. H. Ú. Š. Y. Y. Y. C. XXX.XXX U.. Na fotografiách sú zobrazené podozrivé osoby, ktoré mali dňa
19.11.2009 v čase medzi 19.35 hod. a 19.45 hod. na predmetnom účte poškodenej osoby vykonať
zmeny údajov. Polícia zároveň požiadala, aby verejnosť oznámila akejkoľvek informácie, ktoré by mohli
viesť ku stotožneniu podozrivej osoby na fotografii, na bezplatné číslo polície 158. Dňa XX.X.XXXX bol
na internetovej adrese www.joj.sk a www.noviny.sk uverejnený článok s titulkom „H. J.: V. H. Y. B. Ú.
XXX V.. V uvedenom článku bolo zverejnené, že muži na fotkách v roku 2009 vybrali z účtu bez súhlasu

majiteľa veľký objem peňazí. Polícia po nich vyhlásila pátranie. Y. G. XXXX G. B. Y. Ú., B. F. Y. XXX.XXX
U.. Polícia vyhlásila mimoriadne pátranie. Celý prípad sa odohral na Š.Í. ulici v Bratislave. Súčasne s
uvedeným článkom boli uverejnené aj dve obrazové snímky, na jednom bola zobrazená tvár žalobcu,
označená zakrúžkovaním. Ku článku bola pripojená aj fotogaléria, v ktorej bolo päť obrazových snímok,
z toho na troch bola tvár žalobcu. Článok končil výzvou: Spoznali ste páchateľov? Polícia všetkých prosí

o pomoc.

5. Zo žalobcom predloženého nosiča dát súd prvej inštancie zistil, že dňa XX.X.XXXX bola v televízii
JOJ v televíznej relácii Krimi noviny odvysielaná reportáž s názvom: „O. J. S.?“..

6. Na základe vykonaného dokazovania s poukazom na § 11, § 13 ods. 1,2, a 3 Obč. zák. súd
prvej inštancie zdôraznil, že právo na ochranu osobnosti zakotvuje náš právny poriadok ako základné
ľudské právo, v rámci ktorého existujú jednotlivé dielčie práva, ktoré zabezpečujú občianskoprávnu
ochranu jednotlivých hodnôt osobnosti fyzickej osoby ako neoddeliteľných súčastí jej celkovej fyzickej
a psychickej integrity. Jedným z týchto dielčích práv je i právo na ochranu cti a ľudskej dôstojnosti a aj

právo na podobizeň, ktorej ochrany sa žalobca domáha.

7. V prvej časti napadnutého rozsudku sa súd prvej inštancie zaoberal otázkou, či žalobca, ktorého
v konaní zaťažuje dôkazné bremeno, preukázal, že žalovaný zverejnil predmetný článok a odvysielal
predmetnú reportáž v znení, ako tvrdil v žalobe, pretože žalovaný od začiatku namietal listinný

dôkaz predložený žalobcom, podľa ktorého žalobca nie je spôsobilý preukázať svoje tvrdenia o
umiestnení obsahu na internete. Žalovaný namietal aj skutočnosť, že žalobca nepredložil súdu záznam z
odvysielania relácie, ako aj notársku zápisnicu, ktorá bola založená do spisu ako listinný dôkaz, nakoľko
žalobca tento listinný dôkaz neoznačil do skončenia prvého pojednávania vo veci a preto by súd na jeho
obsah nemal prihliadať. Rovnako návrhy na vykonanie dôkazu odkazom na link nebol podľa žalovaného

označený do skončenia prvého pojednávania.

8.Kčlánku,zverejnenémunainternete,súdprvejinštancieuviedol,žežalobcaoznačilpredmetnýčlánok
a jeho zdroj v žalobe priložil obrazovú prílohu, uverejnenú v predmetnom článku, článok bol priložený
k žalobe; o jeho obsahu ani o skutočnosti, že bol zverejnený na daných internetových stránkach súd

prvej inštancie tak nemal pochýb.

9. Obsah odvysielanej reportáže žalobca preukázal na poslednom pojednávaní doložením technického
nosiča dát, na ktorom je predmetná relácia nahraná; žalovaný jej obsah po vzhliadnutí nenamietal. Súd
prvej inštancie tak mal za to, že žalobca v konaní preukázal ním tvrdené skutočnosti týkajúce sa obsahu

článku zverejneného na internetovej stránke aj obsahu relácie odvysielanej v televízii JOJ.

10. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s názorom žalovaného, že sa v prejednávanom prípade zbavil
zodpovednosti za akýkoľvek zásah do osobnostných práv, pretože preberal informácie od orgánu
verejnej moci. Konštatoval, že je pravdou, že k otázke práva verejnosti na informácie vo veciach

verejného záujmu sa vyjadroval Ústavný súd Slovenskej republiky napríklad v náleze sp. zn IV.ÚS
107/2010 z 28. októbra 2010, v ktorom uvádza, že od vydavateľa periodickej tlače nemožno požadovať,
aby selektoval informácie získané od štátneho orgánu (z policajného zdroja), na ktoré sa mohol s
dôverou spoliehať, pretože sa tým upiera právo verejnosti na úplné informácie o veciach verejnéhozáujmu. Konštatoval, že aj z rozsudkov Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva, že novinári či
vydavateľ nemôžu znášať zodpovednosť za to, že šíria informácie poskytnuté orgánmi štátu, nakoľko
to je ich úloha a tieto nie sú povinné overovať. Ústavný súd ďalej uviedol, že pokiaľ orgán činný v

trestnom konaní poskytne novinárom určité informácie, verejnosť ich má právo dostať, úlohou novinárov
je potom verejnosti tieto informácie sprostredkovať. Nie je úlohou novinárov informácie získané od
štátnych orgánov selektovať, rozhodovať o tom, ktoré informácie zverejňovať môžu, alebo nemôžu,
pretože verejnosť má právo na úplné a presné informácie. Novinári či vydavateľ nemôžu podľa názoru
ústavného súdu znášať zodpovednosť za to, že šíria informácie poskytnuté orgánmi štátu, pretože to

je ich úloha a poslanie. Je naopak na orgánoch štátu, aby zvážili, ktoré informácie a v akom rozsahu
možno prostredníctvom novinárov verejnosti sprístupniť v súlade s platnými právnymi predpismi. Každý
sa má právo spoľahnúť na to, že štátny orgán voči nemu koná v súlade s ústavou a zákonom, pričom
nemôže znášať negatívne dôsledky pre to, že tak štátny orgány nekoná. Zároveň pripomenul, že v
prípade,ktorýposudzovalústavnýsúd,bolonepochybné,žebolizverejnenéinformácie,ktorýchzdrojom
bolo riaditeľstvo policajného zboru a bolo preukázané aj to, že zverejnené informácie v plnom rozsahu

zodpovedali políciou poskytnutým informáciám. Nemožno preto podľa jeho názoru zovšeobecniť, že sa
žalovaný môže zbaviť zodpovednosti za akékoľvek informácie, len s poukazom, že ich prevzal od orgánu
štátu a súd by bez ďalšieho dokazovania konštatoval, že právo na slobodu prejavu má v takom prípade
prednosť pred právom na ochranu osobnosti, prípadne že do osobnostných práv takýmto spôsobom
nemohlo byť zasiahnuté.

11. Súd prvej inštancie sa preto v ďalšej časti zaoberal zverejneným článkom aj reláciou a jej vplyvom
na osobnostné práva žalobcu, na právo na česť a dôstojnosť a právo na podobizeň.

12. Vo vzťahu k tvrdenému neoprávnenému zásahu do práva žalobcu na podobizeň uviedol, že právo

na podobizeň je právom, ktorého predmetom je podobizeň, t.j. samotné zachytenie podoby človeka.
Predstavuje právo brániť sa proti neoprávnenému zachyteniu podoby a jej neoprávnenému rozširovaniu.
Dôvody vylučujúce neoprávnenosť zásahu do takéhoto práva môžu spočívať v skutočnosti, že k
zásahu došlo v rámci obrany verejného záujmu, pri výkone zákonom stanovených subjektívnych práv,
alebo plnení uložených povinností. Zákonná licencia je obsiahnutá v ustanovení § 12 Obč. zák. V

prejednávanom prípade bola fotografia žalobcu vyhotovená za účelom objasňovania trestnej činnosti,
bola vyhotovená orgánom polície. Aj keď nemožno jednoznačne určiť, či je neoprávneným zásahom do
práva na ochranu osobnosti vyhotovenie fotografie za účelom zabezpečenia dôkazu v trestnom konaní,
poprípade k iným účelom v rámci dokazovania trestnej činnosti, odpoveď na túto otázku závisí vždy
na okolnostiach konkrétneho prípadu. V prejednávanom prípade, kedy fotografia žalobcu poskytnutá

bankou policajným orgánom bola zverejnená v súvislosti s prebiehajúcim vyšetrovaním trestnej činnosti
nebola samoúčelná, polícia fotografiu vyhotovovala za účelom zaisťovania dôkazov a objasňovania
závažnej trestnej činnosti. Nebolo to za účelom vyvolania senzácie, či zvýšenia návštevnosti internetovej
stránky tak, ako to tvrdil žalobca. V prejednávanom prípade súd prvej inštancie dospel k záveru, že
zverejnenie fotografie žalobcu v oboch prípadoch bolo vo verejnom záujme, i v intenciách ustanovenia

§ 12 Obč. zák. a preto takýmto konaním, zverejnením fotografie žalobcu bez jeho súhlasu, nedošlo k
neoprávnenému zásahu do jeho práva na podobizeň. Z týchto dôvodov súd prvej inštancie žalobu v
tejto časti zamietol.

13. Žalobca ďalej tvrdil, že bolo porušené aj jeho právo na česť a dôstojnosť, vrátane práva na dobrú

povesť. K narušeniu práva malo dôjsť nepravdivými skutkovými tvrdeniami, hodnotiacimi úsudkami
a zobrazením podobizne, ktorá mala zjavne difamačný charakter. V predmetnej reportáži boli podľa
žalobcu zverejnené tieto nepravdivé fakty:

- „X. J. Z. J. H. S. J. S. Y. B. M. Ú. Y. R. U..“.

- „J. F. U. Y. X. B. Y. J. L. V. H., F. R. podľa J. J., Ž. na Ú. J.É. H. Ú.. V. R. H. G. S. B. B. J..“.
- „po V., Č. J. B. Y. S. R. R. R. O., S. R. A., Ž. E. B. J. L. H. L. C. L.Ý. O. J. H. R.. V. Y. Y. F. J. C. Ú.
V., Ž. X. R. J. X. R..“

14. Súd prvej inštancie tieto skutkové tvrdenia nepovažoval za nepravdivé, nakoľko zo zverejnenej

tlačovej správy Krajského riaditeľstva Policajného zboru z XX.X.XXXX vyplývalo, že X. J. Y. B. M. Ú.V. Y.
C. XXX.XXX U., v konaní bolo preukázané, že priemyselná kamera v banke zachytila podozrivých a aj
informácia, že jedným z podozrivých by mal byť bývalý O. J. H. R., bola pravdivá. Z textu relácie vyplýva,
že žalovaný poukázal na skutočnosť, že polícia pátra po osobách, ktoré sú podozrivé zo spáchaniatrestnej činnosti, pričom vychádzal z informácií a fotografií, kamerových záznamov, ktoré mu poskytla
polícia. Žalovaný uviedol v relácii aj polemické informácie, že osoby zverejnené na fotografiách mohli byť
na kamerovom zázname len z dôvodu, že banka poskytla kamerový záznam z iného časového obdobia.

V reportáži bolo uvedené, že v predmetnej veci nikoho neobvinili, že prebieha vyšetrovanie a polícia
pátra po osobách, ktoré sú zverejnené na fotografiách z dôvodu ich stotožnenia, preverenia ich možnej
účasti na vyšetrovanom konaní. Súd prvej inštancie dospel z záveru, že tieto skutkové tvrdenia neboli
nepravdivé a ako také ani spôsobilé zasiahnuť do zákonom chránených osobnostných práv žalobcu.
Muži na fotografii boli označení ako podozriví, nie vinní. Z kontextu celej odvysielanej relácie si ani bežný

divák nemohol urobiť záver, že títo muži sú vinní tak, ako to tvrdili vypočutí svedkovia.

15. Otázku či skutkové tvrdenia, prípadne nepravdivé skutkové tvrdenia, sa dotýkajú cti a dôstojnosti
fyzickej osoby, skúmal súd prvej inštancie z objektívneho hľadiska, nie iba zo subjektívnych pocitov
a vnímaní dotknutej osoby, či svedkov. Vychádzal z toho, či uverejnené tvrdenie je za daných
konkrétnych okolností objektívne spôsobilé dotknúť sa chránených práv fyzickej osoby. Občiansky

zákonník poskytuje ochranu len proti takému konaniu, ktoré je objektívne spôsobilé spôsobiť ujmu na
osobnosti subjektu práva tým, že znižuje jeho česť u iných ľudí a tým ohrozuje vážnosť postavenia
a uplatnenia v spoločnosti. S prihliadnutím na všetky okolnosti dospel k záveru, že odvysielaním
predmetnej reportáže nedošlo k zásahu do osobnostných práv žalobcu a preto žalobu aj v tejto časti
zamietol.

16. V ďalšej časti sa súd prvej inštancie zaoberal článkom zverejneným XX.X.XXXX na internetovej
stránke www.joj.sk a www.noviny.sk s titulkom „H. J.: V. H. Y. B. Ú. XXX V.“ a podtitulkom „H. na O. Y.
K. XXXX Y. B. Ú. L. R. H. Y. S. J.. J. po X. Y. J.V..“ Za nepravdivé fakty (skutkové tvrdenia) žalobca v
článku považoval: „H. J.: V.V. H. Y. B. Ú. XXX V. H. na O. Y. K. XXXX Y. B. Ú. L. R. H. Y. S. J.. J. po X.

Y. J.. Y. G. XXXX G. B. Y. Ú.U., B. F. Y. XXX.XXX U.. J. preto Y. H. J.: M. J. R. S. na Š. N. Y. L..“. Za
difamačné označil aj zverejnenie jeho podobizne.

17. Súd prvej inštancie vychádzal z toho, že v konaní nebolo sporné, že žalobca sa nedopustil žiadneho
trestnéhočinu,anižalovanýnetvrdil,žežalobcavybralzúčtu166.000eur,žebezsúhlasumajiteľavybral

veľký obnos peňazí. Obranou žalovaného bola iba skutočnosť že správu prevzal z oficiálnej tlačovej
správy zo dňa XX.X.XXXX, ktorou Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave vyhlásilo pátranie
po podozrivých osobách na fotografii. Skutkové tvrdenia obsiahnuté v predmetnom článku, že muž na
fotografii (žalobca) Y. B. Ú. XXX.XXX U. L. R. H., označil za nepravdivé skutkové tvrdenia. Pravdivá bola
iba informácia, že polícia vyhlásila pátranie. Zo správy Krajského riaditeľstva Policajného zboru vyplýva,

že polícia sa obrátila so žiadosťou o pomoc pri pátraní po podozrivých osobách, pričom na fotografiách
sú zobrazené práve podozrivé osoby. Polícia osoby zverejnené na fotografii označila za podozrivé, v
predmetnom článku však osoba na fotografii bola označená za osobu, ktorá vybrala z účtu bez súhlasu
majiteľa veľký obnos peňazí a preto polícia vyhlásila pátranie. V tomto prípade nemožno konštatovať, že
žalovaný šíril iba informácie poskytnuté orgánom štátu, pretože je to jeho poslanie. V článku zverejnené

informácie nezodpovedali informáciám, ktoré poskytol orgán činný v trestnom konaní. Takéto konanie
nemožno chrániť garantovanou slobodou prejavu a to ani s odkazom, že informácie boli zverejnené vo
verejnom záujme, lebo žalovaný verejnosti sprístupňoval informácie, na ktoré má verejnosť právo. Súd
prvej inštancie dospel k záveru, že informácie, skutkové tvrdenia zverejnené v článku dňa XX.X.XXXX
sú nepravdivé a sú schopné zasiahnuť do osobnostných práv žalobcu.

18. Podľa názoru súdu prvej inštancie aj vyslovenie podozrenia zo spáchania trestnej činnosti, pričom
v tomto prípade sa v článku uvádzalo, že žalobca vybral z cudzieho účtu peniaze, môže mať a
vo väčšine prípadov aj má nepriaznivý vplyv na osobný, rodinný, súkromný a spoločenský život
dotknutej fyzickej osoby. Podstatou spravodajstva je prinášať informácie verejnosti; novinári by nemali

akokoľvek hodnotiť konanie fyzickej osoby, mali by sa zdržať hodnotiacich úsudkov, či poznámok a
tak predbiehať rozhodnutie o vine, ktoré prináleží výhradne súdu vo forme právoplatného rozhodnutia.
Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalobca, aj jeho okolie citlivo vnímali zverejnené
nepravdivé informácie. Boli zverejnené na internetovej stránke, ktorá má vysokú návštevnosť. Preto
súd prvej inštancie žalobe žalobcu vyhovel, konštatoval, že zverejnením predmetného článku došlo k

neoprávnenému zásahu do osobnostných práv žalobcu a zároveň zaviazal žalovaného sa žalobcovi
ospravedlniť. Uverejnenie fotografie žalobcu v súvislosti s ospravedlnením nepovažoval za potrebné a
preto v tejto časti ospravedlnenia žalobu zamietol a žalovanému povinnosť zverejniť fotografiu žalobcu
neuložil.19. Pri svojom rozhodnutí ďalej vychádzal z toho, že v danom prípade došlo k zníženiu dôstojnosti
žalobcu a jeho vážnosti v značnej miere, pričom intenzita zásahu nie je primerane napraviteľná inými

právnymi prostriedkami, a preto zvažoval aj priznanie zadosťučinenia v peniazoch. Vzhľadom na
skutočnosť, že žalobca nie je mediálne známou osobou, zverejnené nepravdivé skutkové tvrdenia
boli dlhšiu dobu prístupné širokému okruhu čitateľov, žalovaný žiadnym spôsobom neprejavil snahu o
nápravu, dospel k záveru, že zadosťučinenie formou ospravedlnenia nie je postačujúce a prichádza do
úvahy aj možnosť priznať náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Pre určenie jej výšky v zmysle §

13 Obč. zák. vychádzal z taxatívne ustanovených kritérií (závažnosť vzniknutej nemajetkovej ujmy a
okolnosti, za ktorých k neoprávnenému zásahu do osobnosti fyzickej osoby došlo). Závažnosť vzniknutej
nemajetkovej ujmy posudzoval so zreteľom na intenzitu, rozsah, na jej ohlas, ako aj na dĺžku trvania. V
prejednávanom prípade konštatoval, že vzniknutá ujma bola závažná. Pri určovaní výšky nemajetkovej
ujmy v peniazoch prihliadal na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo. A to jednak vo vzťahu k
žalobcovi, ale aj žalovanému, ako subjektu, ktorý neoprávnený zásah spôsobil. Povinnosť prihliadnuť

na okolnosti je dôležitá vzhľadom na určenie konkrétnej výšky peňažného zadosťučinenia, s cieľom
dosiahnuť spravodlivosť. V prejednávanom prípade bolo zasiahnuté do osobnostných práv žalobcu,
ktorý je bežný občan a predtým nebol medializovaný. Žalovaný zverejnil nepravdivé informácie na
internetovej stránke, ktorá je nielen verejnosti dostupná, ale je aj hojne navštevovaná, čiže s jej
obsahom sa malo možnosť zoznámiť veľké množstvo ľudí. Z výpovedí vypočutých svedkov vyplynulo,

že v prostredí, v ktorom sa žalobca a jeho rodina pohybovali, ľudia, ktorí žalobcu poznali, informácie
citlivo vnímali, pátrali po dostupných informáciách a stránky televízie JOJ boli dostupné; práve z nich
informácie získali. Na druhej strane zohľadnil aj to, že vypočutí svedkovia nepotvrdili, že informácie
získali iba z tejto internetovej stránky, ale takmer všetci uviedli, že pozerali krimi noviny. Tak vypovedali
svedkovia H., H., D., Š. B., E. B., R. B., Ľ. H., H.K. J. C. H. J.. R. G. B. C. C. B. uviedli, že informácie

získali z novín (papierových novín). Považoval za logické, že s odstupom času svedkovia presne
neoznačili médium, ktoré sa o žalobcovi vyjadrovalo ako o vinnom, ako o človeku, ktorý spáchal
trestný čin. Vypočutí svedkovia však jednoznačne uviedli, že z obsahu informácie vyznievalo, že
žalobca vinný bol. Výpoveďami svedkov žalobca preukazoval zásah do jeho osobného aj pracovného
života, jeho zamestnávateľ potvrdil, že hoci to podľa jeho názoru bol dôvod na výpoveď, žalobcovi

veril, o čom svedčí aj skutočnosť, že potom, čo si zo záznamu pozrel reláciu na internete, žalobcu
vyslal na služobnú cestu. Určenie výšky nemajetkovej ujmy je na úvahe súdu, pričom vzhľadom ku
všetkým opísaným skutočnostiam, súd prvej inštancie za primeranú výšku náhrady nemajetkovej ujmy
v peniazoch považoval čiastku 5.000 eur a vo zvyšku žalobu zamietol.

20. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. Keďže obe strany boli v konaní čiastočne
úspešné, žiadnej z nich nepriznal právo na náhradu trov konania.

21. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v časti náhrady trov konania podal odvolanie žalobca a žiadal
rozsudok v napadnutej časti zmeniť tak, že mu bude priznaná náhrada trov konania v plnej uplatnenej

výške podľa § 142 ods. 3 O.s.p. Zdôraznil, že z hľadiska rozhodovania o trovách konania nebolo v
tomto prípade určujúce, akú výšku náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch požadoval a akú výšku mu
súd priznal; rozhodujúcim bolo, že výška náhrady závisela od úvahy súdu, k čomu poukázal na závery
Najvyššieho súdu SR, vyslovené v rozhodnutiach sp. zn. 1 M Cdo 13/2010, 1 M Cdo 4/2007, 2 M Cdo
3/2006, 3 M Cdo 9/2007 a 5 M Cdo 2/2009.

22. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v časti uloženia povinnosti zaplatiť žalobcovi náhradu
nemajetkovejujmy5.000euravčastináhradytrovkonaniapodalodvolaniežalovanýažiadalrozsudokv
napadnutých častiach zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Dôvodil tým, že súd prvej
inštancie svojím postupom zasiahol do jeho základného práva na spravodlivé súdne konanie, súdnu

a inú právnu ochranu a práva na slobodu prejavu, keď nedostatočne odôvodnil nepriznanie náhrady
trov konania vrátane trov právneho zastúpenia žalovanému a nesprávne právne vec posúdil nakoľko
uzavrel, že s ohľadom na závažnosť vzniknutej ujmy a okolnosti, za ktorých došlo k neoprávnenému
zásahu, samotná morálna satisfakcia v podobe ospravedlnenia nepostačuje a bolo potrebné žalobcovi
priznať aj nemajetkovú ujmu v peniazoch.

23. Uviedol, že súd prvej inštancie na základe riadne zisteného skutkového stavu veci správne ustálil,
že žalovaný uverejnil o žalobcovi sporný článok, ktorý obsahoval nepravdivé informácie o žalobcovi,
ktoré boli spôsobilé zasiahnuť do jeho ústavou garantovaných práv na ochranu osobnosti. Mal zato, že dôsledne analyticky popísal okolnosti, ktoré mali podľa neho vplyv na priznanie nemajetkovej
ujmy v peniazoch a stanovenie jej výšky, avšak namietal, že skutkovým stavom zistené skutočnosti
nemohli viesť k záveru, že popri morálnej satisfakcii v podobe ospravedlnenia je namieste priznať aj

náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Závažnosť vzniknutej ujmy a okolnosti, za ktorých došlo k
neoprávnenému zásahu, totiž neodôvodňovali priznanie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch a
morálna satisfakcia v podobe konštatovania porušenia povinnosti a povinnosti uverejniť ospravedlnenie
predstavovali dostatočný spôsob nápravy zásahu do práv žalobcu. Žalovaný namietal, že súd prvej
inštancie jednotlivé skutkové okolnosti interpretoval chybne a svojvoľne bez opory v skutkovom stave

veci a iné relevantné skutočnosti nezohľadnil v prospech žalovaného, hoci tak urobiť mal. Zdôraznil,
že s ohľadom na skutkový stav konkrétnej veci je potrebné dôsledne rozlišovať medzi uverejneným
internetovým článkom a samotnou odvysielanou reportážou a jej uverejnením v internetovom archíve
žalovaného.

24. Poukázal na to, že zo skutkového stavu veci a aj právneho posúdenia zo strany súdu prvej inštancie

jednoznačne vyplýva, že obsah ,,reportáže“ nezasiahol do práv žalobcu a naopak obsah ,,článku“
zasiahol do osobnostných práv žalobcu. Následné bolo úlohou súdu veľmi opatrne a citlivo vyhodnotiť
všetky vykonané dôkazy tak, aby bolo možné ustáliť, aká časť zisteného skutkového stravu sa
týka ,,článku“ a aká ,,reportáže“. Namietal, že zo skutkového stavu veci jednoznačne vyplýva, že
hoci žalobca predložil listinný dokaz o tom, že ,,článok“ bol zverejnený na internetových stránkach

žalovaného, v priebehu celého konania nijakým iným spôsobom nepreukazoval a ani nepreukázal
príčinnú súvislosť medzi uverejnením ,,článku“ (porušenie povinnosti) a tvrdeným následkom zníženia
vážnosti a dôstojnosti žalobcu v spoločnosti (ujma). Žalobca, hoci ho zaťažovalo dôkazné bremeno,
ďalej ani nepreukazoval a ani nepreukázal, aká bola intenzita ,,článku“, aká bola čitateľnosť alebo
návštevnosť predmetného článku, trvanie zásahu a rozsah ohlasu v spoločnosti. Žalovaný namietal,

že v prejednávanej veci, o čom následne svedčia aj všeobecné a nešpecifické časti odôvodnenia
napadnutého rozsudku, súd prvej inštancie neprípustne, svojvoľne a arbitrárne zamieňal a nahrádzal
zistený skutkový stav veci vzťahujúci sa výlučne k ,,reportáži“ s neexistujúcimi skutkovými okolnosťami
vo vzťahu k ,,článku“.

25. Žalovaný v tejto súvislosti namietal, že samotný súd prvej inštancie uviedol, že: ,,Na G. R. V. J. C. V.,
Ž. Y. R. X., Ž. A. B. A. B. V. A. R..“ Zo skutkového stavu veci teda vyplýva, o čom ani súd prvej inštancie
zjavne nemal pochybnosť a čo je overiteľné preskúmaním všetkých svedeckých výpovedí, že ani jeden
zo svedkov nepotvrdil, že by čítal alebo sa inak oboznámil s ,,článkom“ uverejneným na internetovej
stránke žalovaného a teda, že by jeho vnímanie žalobcu bolo negatívne ovplyvnené práve obsahom

informácií uvedených v ,,článku“. Práve naopak, každý zo žalobcom predvolaných svedkov poukázal na
skutočnosť, že zdrojom pre ich negatívny postoj k žalobcovi bola výlučne ,,reportáž“, ktorú svedkovia
buď priamo videli v televízii alebo sa s jej obsahom oboznámili prostredníctvom internetového archívu
žalovaného alebo iné mediálne zdroje, ktoré však neprevádzkoval žalovaný.

26. Svedecké výpovede teda jednoznačne preukazujú, že svedkovia (rodinné, spoločenské a pracovné
okolie žalobcu) negatívne vnímalo žalobcu len v príčinnej súvislosti s informáciami uvedenými
v ,,reportáži“ a iných médiách neprevádzkovaných žalovaným a nie v príčinnej súvislosti s informáciami
uvedenými v ,,článku“, nakoľko tento ani jeden zo svedkov neidentifikoval ako informačný zdroj, s ktorým
sa oboznámil.

27. Žalobca tak síce uniesol svoje dôkazné bremeno tvrdenia v časti, že žalovaný uverejnil v ,,článku“
nepravdivé informácie, avšak už neuniesol dôkazné bremeno v časti preukázania, že by existovala
akákoľvek príčinná súvislosť medzi tvrdenou ujmou a uverejnením nepravdivých informácii v ,,článku“.
Nepreukázal, aká bola intenzita z hľadiska ,návštevnosti" predmetného ,,článku“, aká bola intenzita

z hľadiska dĺžky dostupnosti ,,článku“ na internete a ani šírku ohlasu nemajetkovej ujmy pre jeho
postavenie v spoločnosti. Z množstva svedeckých výpovedí je jasné, že internetový ,,článok“ nebol
zďaleka ,,hojne navštevovaný“ (ako tvrdí aj súd prvej inštancie, str. 15 in fine), nakoľko ho nečítal ani
jeden z 11 svedkov predvolaných žalobcom, ktorí mali práve preukázať príčinnú súvislosť vzniknutej
ujmy a zásahu.

28. Vo vzťahu k nepriznaniu náhrady trov konania vytkol súdu prvej inštancie nedostatočné odôvodnenie
jeho rozhodnutia, keď sa obmedzil len na poukaz na ustanovenie právneho predpisu a skonštatoval, že
obe strany boli z časti úspešné. Súd prvej inštancie mal podľa neho jednoznačne identifikovať, v akejčasti a v akom (matematickom) pomere bola ktorá strana sporu úspešná a až následne na podrobnom
vyhodnotení týchto skutočností mohol konštatovať, že úspech oboch bol rovnaký. Nakoľko odôvodnenie
v tejto časti je nedostatočné, najmä s ohľadom na komplexný petit, ktorým žalobca uplatnil svoje právo,

ako aj s ohľadom na výrok napadnutého rozhodnutia, na základe ktorého je možné určiť presný pomer
úspešnosti strán, mal za to, že napadnuté rozhodnutie trpí vadou nedostatočného odôvodnenia.

29. Žalobca sa vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného nestotožnil s jeho tvrdeniami, že počas
konania nepreukázal príčinnú súvislosť medzi uverejnením článku a ujmou, ktorá mu vznikla a že

nepreukázal, aká bola intenzita z hľadiska návštevnosti (predmetného článku a trvanie zásahu či
rozsah ohlasu v spoločnosti). Zdôraznil, že sám žalovaný uznal, že súd prvej inštancie na základe
riadne zisteného skutkového stavu veci správne ustálil, že žalovaný uverejnil o žalobcovi sporný
článok, ktorý obsahoval nepravdivé informácie o žalobcovi, ktoré boli spôsobilé zasiahnuť do jeho
ústavou garantovaných práv na ochranu osobnosti. Poukázal na to, že je bežným občanom, ktorý
nebol predtým medializovaný. Tým, že žalovaný zverejnil nepravdivé informácie na internetovej stránke,

ktorá je verejnosti nielen dostupná ale aj hojne navštevovaná, malo k týmto informáciám prístup veľké
množstvo ľudí. Na základe výpovedí svedkov sa jednoznačne preukázalo, že ľudia z prostredia, v
ktorom sa žalobca a jeho rodina pohybovali, vnímali nepravdivé informácie, ktoré poskytol žalovaný,
veľmi citlivo a z obsahu týchto informácii si mnohí vyvodili skreslené a nepravdivé informácie o
ňom ako o vinnom zo spáchania trestného činu. Z obsahu článku vyplýva, že žalobca bol označený

ako ,,zlodej“, pričom ostatné časti článku nepripúšťajú to, že by osoba (identifikovaná podobizňou)
trestnú činnosť nespáchala. Takýmto konaním došlo k porušeniu ústavného práva na rešpektovanie
prezumpcie neviny a preto je možné jednoznačne (len na základe tohto jedného dôvodu) uzavrieť, že
sa jedná o neoprávnený zásah do jeho práva na ochranu osobnosti.

30. S poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Cdo 89/97 uzavrel, že v danom prípade
boli splnené všetky podmienky pre priznanie primeraného zadosťučinenia v peniazoch, nakoľko morálne
zadosťučinenie nie je v danom prípade postačujúce, pretože neprimeraný zásah bol zverejnený na
internetovej stránke žalovaného, ktorá sa vyznačuje vysokou popularitou a návštevnosťou; predmetný
článok výrazne zasiahol do osobnostných práv žalobcu tým, že došlo k zníženiu dôstojnosti a vážnosti

fyzickej osoby v značnej miere, na čo mala podstatný vplyv skutočnosť, že nepravdivé informácie
s difamačnym charakterom boli zverejnené na internetovej stránke s vysokou návštevnosťou a že
od uverejnenia článku a odvysielania reportáže ubehlo dlhšie časové obdobie a žalované médium
neprinieslo žiadne ospravedlnenie. Dlhšie časové obdobie od zverejnenia článku a od odvysielania
reportáže bez primeranej satisfakcie je vždy dôvodom pre zvýšenú finančnú náhradu nemajetkovej ujmy

(napr. Nálezy Ústavného sudu SR, spis. zn. III. ÚS 273/08-22, III. ÚS 196/08).

31. O podaných odvolaniach odvolací súd rozhodoval po nadobudnutí účinnosti zákona č. 160/2015 Z.z.
Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) a to s poukazom na § 470 ods. 1 C.s.p. v zmysle ktorého, ak
nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

Ako prvým sa zaoberal včasnosťou ich podania a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu treba odmietnuť
ako oneskorene podané.

32. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolanie bolo podané ešte za účinnosti predchádzajúcej procesnej
úpravy súdneho konania, jeho včasnosť odvolací súd posudzoval v zmysle § 470 ods. 2 C.s.p. podľa

§ 204 ods. 1 veta prvá O.s.p., podľa ktorého odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia
na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.

33. Rovnopis písomného vyhotovenia napadnutého uznesenia bol žalobcovi prostredníctvom jeho
právneho zástupcu doručený dňa 7.5.2015. Zákonná pätnásťdňová lehota na podanie odvolania proti

uzneseniu mu začala plynúť dňa 6.5.2015 (§ 204 ods. 1 veta prvá O.s.p., § 57 ods. 1 O.s.p.). Posledným
dňom lehoty na podanie odvolania bol deň 22.5.2015 (piatok). Žalobca podal odvolanie osobne na súde
prvej inštancie dňa 26.5.2015 (utorok), teda oneskorene.

34. Podľa § 386 písm. a) C.s.p. odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo podané oneskorene.

35. Odvolací súd na základe uvedeného odvolanie žalobcu podľa § 386 písm. a) C.s.p. ako oneskorene
podané odmietol.36. Odvolací súd ďalej viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania žalovaného (§ 379, § 380 ods. 1 C.s.p.),
preskúmal napadnutý rozsudok v časti priznanej nemajetkovej ujmy a náhrady trov konania, prejednal
odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. a dospel k záveru, že

odvolanie žalovaného je dôvodné iba čiastočne. Rozsudok verejne vyhlásil 27.4.2017 (§ 378 ods. 1, §
219 ods. 3 C.s.p.).

37. Podľa čl. 19 ods. 1 Ústavy SR každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej
povesti a na ochranu mena.

38. Podľa § 11 Obč. zákonníka fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a
zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

39. Podľa § 13 Obč. zákonníka fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od
neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov

a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie. Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa
odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť
v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Výšku náhrady
určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

40. V zmysle citovaných ustanovení má každá fyzická osoba právo na ochranu osobnosti v prípade,
ak dôjde k neoprávnenému zásahu, ktorý je spôsobilý vyvolať ohrozenie alebo porušenie chránených
práv. Zákon nepodáva výpočet konkrétnych foriem zásahov, ktorými môžu byť dotknuté osobnostné
práva. Stanovuje však znaky správania, ktoré treba považovať za zásah do osobnosti, a to objektívnu
spôsobilosť zásahu negatívne dopadnúť na osobnosť fyzickej osoby, neoprávnenosť zásahu a príčinnú

súvislosť medzi určitým správaním a porušením alebo ohrozením osobnostných práv. Všeobecnú
občianskoprávnu úpravu ochrany osobnosti predstavujú ust. § 11 až § 16 Obč. zákonníka. Predmetom
ochrany v zmysle týchto ustanovení je okrem iného i česť fyzickej osoby v spoločnosti, ľudská dôstojnosť
a ochrana dobrého mena fyzickej osoby. Konanie zasahujúce všeobecne do cti a dôstojnosti fyzickej
osoby, a tým aj do jej dobrého mena či profesijnej cti v odborných kruhoch, môže, a to najmä v mediálnej

oblasti, spočívať buď v skutkových tvrdeniach alebo v hodnotiacich úsudkoch (kritike).

41. V predmetnej veci aj vzhľadom na skutočnosť, že odvolaním nebola napadnutá časť, v ktorej
súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť ospravedlniť sa, nebol sporný zásah žalovaného
do osobnosti žalobcu. Odvolací súd preto na odvolanie žalovaného proti rozhodnutiu o priznaní

nemajetkovej ujmy v peniazoch osobitne zisťoval dôvodnosť námietky, že skutkové zistenia v konaní
nemohliviesťkrozhodnutiupriznaťžalobcovinemajetkovúujmuvpeniazoch.Žalovanýpritejtonámietke
poukázal na to, že vo veci je potrebné rozlišovať medzi internetovým článkom a odvysielanou reportážou
a jej uverejnením v internetovom archíve, a na úlohu súdu prvej inštancie citlivo vyhodnotiť vykonané
dôkazy podľa toho, či sa týkali reportáže alebo internetového článku. Žalovaný namietal, že žalobca

ani nepreukazoval, ako intenzívne sa ho dotkol článok a ani čítanosť článku, trvanie zásahu a jeho
ohlas v spoločnosti. Podľa žalovaného svedkovia sa vyjadrili len o informáciách získaných z reportáže a
článok ani jeden z 11 vypočutých svedkov nečítal. Súd prvej inštancie podľa žalovaného nedostatočne
a nesprávne právne posúdil vec, nakoľko bez preukázania príčinnej súvislosti medzi zásahom do práv
žalobcu uverejnením článku a spôsobenou tvrdenou ujmou žalobcu považoval podmienky pre priznanie

nemajetkovej ujmy v peniazoch za splnené.

42. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o náhrade nemajetkovej ujmy v peniazoch vychádzal z toho,
že zverejnené nepravdivé tvrdenia o žalobcovi, ktorý nie je mediálne známou osobou, boli dlhšiu dobu
prístupné širokému okruhu čitateľov a žalovaný neurobil nič na nápravu, čo nebolo sporným, a nebolo

tieto skutočnosti treba dokazovať. Záver o tom, že zverejnením článku žalovaným vznikla žalobcovi
závažná ujma založil na skutočnosti, že žalobca je bežný občan, ktorý predtým nebol medializovaný,
článok bol verejne dostupný a na výpovediach svedkov, ktorí potvrdili, že informácie získali aj z
internetovej stránky televízie JOJ, z vysielania televízie JOJ a printových novín, a že tieto vyznievali tak,
že žalobca je človek, ktorý spáchal trestný čin. Súdu prvej inštancie možno vytknúť, že pri hodnotení

dôkazov sa nevyporiadal s výpoveďami svedkov jednotlivo, t.j. že neuviedol, ktorý z nich si prečítal aj
internetový článok a ako na neho zapôsobil. Keďže však v opise ich výpovedi predchádzajúcom ich
hodnoteniupodrobneuviedol,akosatítodozvedelioinformáciách týkajúcichsažalobcuaichreakciunane, nepovažoval odvolací súd za dôvodné len pre tento nedostatok napadnutý výrok o priznaní náhrady
nemajetkovej ujmy v peniazoch zrušiť.

43. Odvolací súd totiž pri posudzovaní uvedeného považoval za podstatnú zásadu uplatňovanú súdmi
v ich rozhodovacej praxi, že ak k neoprávnenému zásahu do chránených práv fyzickej osoby dôjde
zverejnením na internetovej stránke televízie, treba vždy vychádzať z toho, že tento zásah mal
širokú publicitu. Takýto zásah, ktorý spočíval napr. v tvrdenej, avšak právoplatným rozsudkom súdu
nepreukázanej trestnej činnosti, v podstate zakladá nárok oprávnenej osoby domáhať sa náhrady

nemajetkovej ujmy v peniazoch (napr. rozsudok NS SR sp. zn. 1 Co 15/1997, v ktorom súd zaujal
stanovisko k neoprávnenému zásahu do práv fyzickej osoby televíznym vysielaním). Tento záver je
možné podľa názoru odvolacieho súdu vztiahnuť aj na internetovú stránku televízie, pretože svojim
pôsobením dopĺňa a hlavne udržiava na verejnosti odvysielané informácie televízie ešte po dlhší čas
ako samotné televízne vysielanie.

44. Skutočnosti uvádzané žalovaným v odvolaní tak neboli ďalej spôsobilé zmeniť správnosť záverov
napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, na ktorých založil svoje rozhodnutie o priznaní náhrady
nemajetkovej ujmy vo výške 5.000 eur; na uvedenom základe odvolací súd napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie v napadnutej časti priznania nemajetkovej ujmy ako vecne správny v zmysle § 387 ods.
1 C.s.p. potvrdil.

45. Zmyslom a účelom inštitútu náhrady trov konania podľa predchádzajúcej právnej úpravy (O.s.p.)
platnej do 30.6.2016 pred všeobecným súdom bolo poskytnúť strane sporu náhradu tých trov konania,
ktoré vo vecnej a časovej súvislosti s konaním musela alebo bude musieť nepochybne zaplatiť, pričom
by ich nemusela zaplatiť, ak by tu nebolo konanie pred všeobecným súdom.

46. V danej veci súd prvej inštancie rozhodol o náhrade trov konania podľa ustanovenia § 142 ods.
2 O.s.p., podľa ktorého kritériom na priznanie nároku na náhradu trov konania je miera úspechu vo
veci, ktorá sa zisťuje u žalobcu i u žalovaného. Miera úspechu vo veci závisí od vzťahu meritórneho
rozhodnutiakžalobnémupetitu,ktorýbolnaposledyurobenývovecisamej.Zovšeobecnéhozákonného

pravidla (lex generalis) v prípadoch, ak mal účastník konania vo veci úspech len čiastočný, obsiahnutého
v § 142 ods. 2 O.s.p., sa súd mohol podľa predchádzajúcej právnej úpravy odchýliť podľa ustanovenia §
142 ods. 3 O.s.p. v prípade, ak (a) mal účastník neúspech v pomerne nepatrnej časti, (b) rozhodnutie o
výške plnenia záviselo od znaleckého posudku, (c) rozhodnutie o výške plnenia záviselo od úvahy súdu.
Keďže ustanovenie § 142 ods. 3 O.s.p. vo vzťahu k § 142 ods. 2 O.s.p. treba považovať za lex specialis,

pri posudzovaní ich vzájomného vzťahu sa uplatní všeobecné interpretačné pravidlo, podľa ktorého
špeciálna úprava má prednosť pred všeobecnou úpravou [lex specialis derogat legi generali (m. m. pozri
II. ÚS 82/09)]. Aplikácia § 142 ods. 3 O.sp. prichádzala do úvahy iba pri rozhodnutiach, ktoré zaväzujú
na plnenie, a z nich iba pri tých, ktorými sa rozhoduje o výške plnenia. Nestačí, ak sa nimi rozhoduje
iba o základe nároku. Súčasne musí byť splnená aj druhá podmienka, ktorou je závislosť vyčíslenia

plnenia od úvahy súdu. Úvaha súdu sa mohla týkať len skutkových okolností, ktoré sú podstatné pre
rozhodnutie o výške priznaného plnenia (nie základu uplatneného nároku). Pre priznanie plnej náhrady
trov konania v tomto prípade nebol podstatný rozsah čiastočného úspechu strany (v nepatrnej alebo
prevažnej časti). Úvaha súdu o výške plnenia sa musela opierať o hmotné právo, spravidla o právne
normy, v ktorých je rozsah nároku upravený vymedzením právne relevantných kritérií a jeho samotné

určenie (vyčíslenie) vyplýva z konkrétnych okolností danej veci. Ako príklad takéhoto určenia výšky
plnenia v závislosti od úvahy súdu sa aj v odbornej právnickej literatúre uvádza rozhodovanie súdu o
priznaní náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa § 13 ods. 3 Obč. zák., v zmysle ktorého súd
určí výšku náhrady nemajetkovej ujmy s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za
ktorých k porušeniu práva došlo [F., J. - R., D. - Č., A. - F.S., O. Občiansky súdny poriadok - Komentár.

Bratislava : Eurounion, 2010, s. 555. ISBN 978-80-89374-11-3 (k tomu pozri aj uznesenie najvyššieho
súdu sp. zn. 3 M Cdo 14/2009 z 5. augusta 2010)].

47. Súd prvej inštancie čiastočne vyhovel žalobe a žalovanému, ktorý neoprávnene zasiahol do práva
žalobcu na ochranu osobnosti uložil, aby sa ospravedlnil a nahradil mu nemajetkovú ujmu v peniazoch.

Z hľadiska rozhodovania o trovách konania nebolo v tomto prípade v časti náhrady nemajetkovej ujmy
v peniazoch určujúce, akú výšku náhrady žalobca požadoval a akú výšku mu súd priznal; rozhodujúce
bolo, že výška náhrady závisela od úvahy súdu (§ 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka (uznesenia
Najvyššieho súdu SR 3 M Cdo 14/2009, 1 M Cdo 4/2007, 2 M Cdo 3/2006, 3 M Cdo 9/2007, 5 M Cdo2/2009, nález Ústavného súdu SR z 23. januára 2014, sp. zn. IV. ÚS 599/2013-60). Pri rozhodovaní o
náhradetrovceléhokonaniavšakbolopotrebnézohľadniťajtúskutočnosť,žežalobasatýkalaviacerých
žalobcom tvrdených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti (odsek 2 tohto rozsudku - požadované

výroky 1/ až 7/).

48. V danej veci tak bolo nepochybné, že každá strana sporu bola čiastočne úspešná a čiastočne
neúspešná. Súd prvej inštancie však tak, ako to namietal žalovaný vo svojom odvolaní, neporovnal
mieru ich úspechu a to aj vzhľadom na špecifiká rozhodovania sporov o ochranu osobnosti, ktoré sa

premietajú v rozhodnutí o náhrade trov konania, uvedené vyššie.

49. Keďže súd prvej inštancie rozhodol o trovách konania v rozpore s ustálenou rozhodovacou praxou
najvyšších súdnych autorít, pričom svoje rozhodnutie bližšie neodôvodnil, odvolací súd rozsudok súdu
prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov konania podľa § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p.
zrušilapodľa§391ods.1O.s.p.vrátilvecnaďalšiekonanie,keďodvolacísúdmôžerozhodnúťonároku

na náhradu trov konania na súde prvej inštancie iba v prípade zmeny napadnutého rozhodnutia (§ 396
ods. 2 C.s.p.). V ďalšom konaní bude súd prvej inštancie povinný riadiť sa vyššie uvedeným právnym
názorom odvolacieho súdu, ktorým je v zmysle § 391 ods. 2 C.s.p. viazaný a podľa zásady procesného
úspechu v spore (§ 255 ods. 1 C.s.p.) rozhodne v zmysle § 262 ods. 1, ods. 2 C.s.p. uznesením o nároku
strán na náhradu trov konania a po jeho právoplatnosti rozhodne o výške náhrady trov celého konania

samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

50. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).