Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. jún 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/77/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114226273
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5114226273.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.TáneRapčanovej

a členov senátu JUDr. Františka Potockého a Mgr. Zuzany Hartelovej, v právnom spore žalobcu: G.
Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. č. XXXX, proti žalovanému: C. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. č. XXX,
zastúpený splnomocneným zástupcom Mgr. Ladislavom Švaňom, advokátom so sídlom X., E. M. č. XX,
o zakázanie zasahovania do pokojného stavu, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina
č. k. 6C/245/2014-85 zo dňa 16. septembra 2016, takto

r o z h o d o l :

rozsudok okresného súdu potvrdzuje.

Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.OkresnýsúdŽilinarozsudkomč.k.6C/245/2014-85zodňa16.09.2016žalobnýnávrhvcelomrozsahu
zamietol. Žalovanému priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobou doručenou súdu dňa 05.08.2014 a doplnenou podaniami
žalobcuzodňa21.11.2014azodňa14.05.2015,sažalobcaprotižalovanémudomáhalvydaniasúdneho
rozhodnutia, ktorým by bolo žalovanému zakázané pohybovať sa vo vzdialenosti minimálne 10 metrov
od pozemkov nachádzajúcich sa v k.ú. L., evidovaných na LV č. XXX ako parcely KNC č. 2941/1 -
zastavané plochy a nádvoria o výmere 60 m2, 2941/2 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 796 m2,

2941/3 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 50 m2 a vstupovať na pozemky nachádzajúce sa v k.ú.
L. evidované na LV č. XXX ako parcely KNC č. 2942 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 311 m2
a 2943 - záhrady o výmere 563 m2.
Podľa súdu možno konštatovať, že žalobca sa proti žalovanému domáhal ochrany pred zásahmi
žalovaného do jeho práva na obydlie (v dome súp. č. XXXX, postavenom na parcele KNC č. 2941/2,
k.ú. L.) a pokojné užívanie nehnuteľností evidovaných na LV č. XXX k.ú. L. a súčasne práva na zdravie,
a to tým, že by súd uložil žalovanému zákaz pohybovať sa vo vzdialenosti minimálne 10 metrov od

pozemkovnachádzajúcichsavk.ú.L.,evidovanýchnaLVč.XXXakoparcelyKNCč.2941/1-zastavané
plochy a nádvoria o výmere 60 m2, 2941/2 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 796 m2, 2941/3
- zastavané plochy a nádvoria o výmere 50 m2 a vstupovať na pozemky nachádzajúce sa v k.ú. L.
evidované na LV č. XXX ako parcely KNC č. 2942 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 311 m2 a 2943
- záhrady o výmere 563 m2. Žalobca sa tak domáhal ochrany svojich základných práv garantovaných
Dohovorom ustanoveným v článku 2 ods. 1 a článku 8 ods. 1, ako aj Ústavou SR v ustanovení
článku 15 ods. 1, článku 16 ods. 1 a článku 21 ods. 1. V podústavnom práve možno základ ochrany

uvedených práv žalobcu nájsť v ust. § 4 a § 11 Občianskeho zákonníka. Žalobcom tvrdené konanie
žalovaného, ktoré malo zasahovať do jeho vyššie spomínaných práv, malo spočívať v schválnostiach,
verbálnych a fyzických útokoch. Možno tiež konštatovať, že žalobcom požadovaný spôsob ochrany jeho
dotknutých práv nevyhnutne zasahuje do práva žalovaného podľa ust. § 23 ods. 1 Ústavy SR. Totoprávo žalovaného je možné obmedziť len z dôvodov podľa ustanovenia článku 23 ods. 2 Ústavy SR,
teda aj z dôvodu ochrany zdravia alebo ochrany práv a slobôd žalobcu. V podústavnej právnej úprave
možno žalobcom žalobou uplatnené právo podradiť pod ust. § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka, teda

ako právo domáhať sa ochrany pred rušivými zásahmi do jeho práva na ochranu osobnosti, a to keďže
totozákonnéustanovenieobsahujelendemonštratívnevymedzenieprostriedkovochranyosobnostných
práv (z dôvodu použitého slova najmä), aj obmedzením vyššie uvedených práv žalovaného.
Pre vyslovenie záveru o dôvodnosti žaloby žalobcu bolo podľa súdu potrebné, aby žalobca jednak
preukázalneoprávnenézásahyžalovanéhodojehovyššieuvedenýchprávajednakajto,ženímzvolený

prostriedok jeho práv je primeraný zásahu do vyššie uvedených práv žalovaného. Následne konštatoval,
že žalobca nepreukázal už prvú podmienku a to neoprávnené zásahy do svojich osobnostných práv
zo strany žalovaného. Žalobca v konaní síce produkoval množstvo listinných dôkazov, ktoré však s
výnimkou čestných prehlásení J. T. a C. T. neboli spôsobilé preukázať jeho tvrdenie, keďže išlo výlučne
o jeho korešpondenciu so štátnymi orgánmi, v ktorej sa udávajú opätovne len určité tvrdenia žalobcu
(obvinenia žalovaného zo strany žalobcu) bez ich akejkoľvek verifikácie inými dôkazmi. Pokiaľ ide o

čestné prehlásenie J. T., z obsahu tohto nevyplýva, ktorá konkrétna osoba sa mala dopustiť skutku
opisovanéhovtomtočestnomprehlásenívočižalobcovidňa29.07.2013.Akbyajsúdvďalšomprihliadal
na obsah čestného prehlásenia C. T., možno konštatovať, že tento v tomto čestnom prehlásení tiež
neidentifikoval priamo žalovaného, ako osobu, ktorú osobne pozná, ale ako osobu, ktorá mala byť
vnukom S. C., údajne s menom C., keďže ho tak oslovovali. Taktiež je možné poukázať na to, že obsah

čestných prehlásení J. T. a C. T. je do istej miery vzájomne rozporný vzbudzujúci pochybnosti o ich
pravdivosti. J. T. totižto výslovne v čestnom prehlásení uviedol, že: „Po incidente sme odišli, pretože sa
nič vážneho nestalo“. Naproti tomu C. T. (ide o J. T. nemenovaného kamaráta, keďže C. T. v čestnom
prehlásení uviedol, že dňa 29.07.2013 v čase o 19.00 hod. až 20.00 hod. sedel s pánom J. T. v blízkosti
rodinnéhodomužalobcu)opísalspornýincidenttak,žeosoba,oslovovanámenomC.,samalažalobcovi

vyhrážať zabitím, zozadu žalobcu surovo napadnúť, zvaliť ho na zem a udierať ho (teda za takýchto
okolností by nebolo možné hovoriť o tom, že sa nič vážne nestalo, ako to uviedol J. T.). Súčasne C.
T. vo svojom čestnom prehlásení uviedol, že boli s J. T. na mieste aj po incidente, keď na miesto
samé prišla polícia. Odhliadnuc od uvedeného súd poukázal na to, že v prípade čestných prehlásení J.
T. a C. T. išlo o fotokópie súkromných listín. Žalovaný na pojednávaní vo veci dňa 16.09.2016 poprel

prostredníctvom svojho právneho zástupcu tak pravosť, ako aj pravdivosť týchto listín. Žalobca však
súdu neponúkol iné dôkazné prostriedky (napr. dôkaz výsluchom J. Kasenčáka a C. T. ako svedkov
podľa § 196 zákona č. 160/2015 Zb. Civilného sporového poriadku, ďalej len „C. s. p.“), a preto súd
musel uzavrieť, že žalobca dôkazné bremeno, ktoré ho v konaní zaťažovalo, neuniesol a nepreukázal
tak neoprávnený zásah žalovaného do svojich vyššie uvedených práv. Už len z tohto dôvodu tak súd

musel bez ďalšieho žalobu žalobcu zamietnuť.
Pre úplnosť dôvodov rozhodnutia súd považoval za potrebné dodať, že žalobcom požadovaný
prostriedok ochrany jeho práv by zásadne vylučoval žalovaného z užívania nehnuteľností evidovaných
na LV č. XXX a LV č. XXXX k.ú. L., ako aj z užívania nehnuteľnosti, ktorá je prístupovou cestou k týmto
nehnuteľnostiam, ku ktorým má odvodené právo užívania (od svojich starých rodičov ako ich vlastníkov)

a neprimerane (článok 13 ods. 4 a článok 23 ods. 2 Ústavy SR, § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka)
tak zasahuje do jeho práv, ako aj do vlastníckeho práva vlastníkov nehnuteľností evidovaných na LV
č. XXX a LV č. XXXX k.ú. L. - manželov S. a D. C., ku ktorým nehnuteľnostiam žalobca nemá žiadne
(ani odvodené) právo. V danom prípade by išlo o obmedzenie zložky vlastníckeho práva S. C. a D. C.
umožniť užívanie ich vlastníctva inej osobe (žalovanému).

Súd napokon rozhodol v zmysle ust. § 262 ods. 1 C. s. p. o nároku na náhradu trov konania a to s
poukazom na plný úspech žalovaného vo veci podľa ust. § 255 ods. 1 C. s. p. tak, že žalovanému priznal
proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu 100 %. O samotnej výške tejto náhrady
trov konania rozhodne súd podľa § 262 ods. 2 C. s. p. po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca.
V prvom rade uviedol, že vzhľadom na to, že je dôchodca (invalid) nemôže si dovoliť právneho zástupcu
z finančných dôvodov. Tvrdil, že u žalovaného sa jedná o recidívu, čoho dôkazom sú trestné oznámenia
napolícií,jetonenapraviteľnýčlovek.Žiadalpreto,takakoviackrátvminulosti,opsychiatrickévyšetrenie

žalovaného. Vytýkal súdu, že nebral do hodnotenia najdôležitejšie dôkazy, a to nevypočul svedka K. E.,
ktorá videla fyzické napadnutie zo vzdialenosti 3 až 4 metrov. Nie je mu zrejmé, prečo nebola predvolaná
na pojednávanie. Je tu určité podozrenie zo zaujatosti proti jeho osobe. Ďalej uviedol, že ak súd
spochybnilkópiečestnýchprehlásenísvedkovC.T.aJ.T.,taksapýtalprečonebolipredvolaníavypočutína súde. Originály môže predložiť súdu. Z akých argumentov súd vychádzal z rozsudku nevie pochopiť.
Radil sa aj s právnikom, ktorý ho nevie pochopiť a preto sa musí obrátiť aj na právne zastúpenie. Žiadal
súd,abyzoškôl,ktoréžalovanýnavštevoval,vyžiadalposudok(charakteristiku).Taktiežžiadalodvolanie

sudcu, pretože neboli splnené procesné podmienky. Ostatné vysvetlí na pojednávaní. Na záver žiadal,
aby mu bol priznaný proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ako aj právneho
zastúpenia. Na záver dodal, že osobne mu neprekáža, keď žalovaný býva u svojich starých rodičov, ale
mal by sa slušne správať.

3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu
navrhol rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť.
Bol názoru, že odvolanie žalobcu neobsahuje náležitosti uvedené v ust. § 363 C. s. p. Považuje ho
za nezrozumiteľné, nie je zrejmé, v akom rozsahu napáda rozsudok súdu prvej inštancie. Porovnaním
navrhovaného odvolacieho návrhu sa domnieva, že žalobca napáda rozhodnutie súdu len vo výroku,
ktorým súd priznal mu nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie v rozsahu 100 %. Vo

vzťahu k druhému výroku žalobca neuvádza žiadne odvolacie dôvody, t.j. z akých dôvodov považuje
rozhodnutie súdu o priznaní náhrady trov konania mu za nesprávne. Pokiaľ uvádza v odvolaní, že si
z finančných dôvodov nemôže dovoliť právneho zástupcu, tak napriek tomu v ďalšom texte odvolania
uvádza, že sa radil s právnikom a musí sa obrátiť na právne zastúpenie. Okrem toho súd poučil žalobcu
a odkázal na centrum právnej pomoci, pričom žalobca podaním zo dňa 20.10.2014 oznámil súdu,

že nespĺňa podmienky pre poskytnutie bezplatnej právnej pomoci. Pokiaľ žalobca v rámci odvolania
požiadal o vykonanie dôkazov psychiatrickým vyšetrením žalovaného, ako aj vyžiadanie charakteristiky
na neho od škôl, ktoré navštevoval, nešpecifikoval, na preukázanie akej skutočnosti navrhuje vykonanie
týchtodôkazov(ktorýprostriedokprocesnéhoútokuaprocesnejobranyneuplatnilžalobcadovyhlásenia
uznesenia o skončení dokazovania). Pokiaľ ide o nevykonanie dôkazu výsluchom svedkov, tak žalobca v

rámci konania pred súdom do vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania neuplatnil tieto prostriedky
procesného útoku a prostriedky procesnej obrany - nenavrhoval súdu vykonanie týchto dôkazov a to
napriek poučeniu, ktoré mu bolo dané. Keďže sa nejedná o novoty v odvolacom konaní, podľa ust. §
366 C. s. p. uvedené prostriedky nemožno v odvolaní použiť. Námietka zaujatosti voči sudcovi podľa
neho nespĺňa náležitosti podľa ust. § 52 ods. 2 veta prvá C. s. p., vzhľadom k tomu nie je možné na

ňu prihliadať.

4. Žalobca v reakcii na vyjadrenie žalovaného uviedol, že sudca nevzal do úvahy písomné svedectvá
svedkov. Do vynesenia rozsudku nevypočul žiadneho svedka a nevyžiadal si od polície v Kysuckom
Novom Meste zápis, ktorý viedol vyšetrovateľ C.. Tu porušil sudca etiku súdnictva a preto žiadal jeho

odvolanie z tohto prípadu. Rozsudkom mu spôsobil zdravotné problémy. Konanie žalovaného, ktorého
právny zástupca opisuje ako anjela sa potvrdilo v noci z 11.02. na 12.02.2017, z ktorého dôvodu nemôže
zaspať a je nútený vyhľadať lekársku pomoc. On nežiada nič iba to, aby bol páchateľ spravodlivo
potrestaný kým nedôjde k tragédii.

5. Žalovaný v replike uviedol, že k tvrdeniam žalobu k osobe vyšetrovateľa p. C. sa nebude vyjadrovať,
keďžetátojehoargumentácianemážiadenprávnerelevantnýsúvissprejednávanouvecou.Ktvrdeniam
otom,čosamalostať,prípadneudiaťvnociz11.02.2017na12.02.2017sanemôžerelevantnevyjadriťa
to z dôvodu nejasnosti a neurčitosti. Popieral akékoľvek protiprávne konanie, ktorého by sa mal dopúšťať
voči žalobcovi. V ostatnom sa pridržiaval skutkovej a právnej argumentácie uvedenej v jeho vyjadrení.

6. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou
stranou konania (§ 362, § 359 ods. 1 C. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno podať týmto opravným
prostriedkom (§ 355 ods. 1 C. s. p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario
C. s. p.), preskúmal rozsudok súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 380,

379 C. s. p.) a ako vecne správny ho potvrdil podľa ust. § 387 ods. 1 C. s. p. z nasledovných dôvodov:
7. V prvom rade v súvislosti s vyjadrením žalovaného, že odvolanie žalobcu neobsahuje náležitostí
uvedené v ust. § 363 C. s. p. odvolací súd poukazuje na to, že z podania sú zrejmé všeobecné náležitosti
(ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis) i osobitné náležitosti
(proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda /z obsahu odvolania je zistiteľné, že

pre nevykonanie dôkazov napadá zamietnutie návrhu a teda nielen výrok o trovách konania/, odvolacie
dôvody a odvolací návrh).8. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo,
dospel k záveru, že okresný súd v prejednávanej veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom
na zistenie rozhodujúcich skutočností, na podklade vykonaného dokazovania dospel k správnym

skutkovým záverom a prejednávanú vec aj správne právne posúdil. Nakoľko aj odôvodnenie písomného
vyhotovenia rozsudku zodpovedá kritériám uvedeným v ust. § 220 ods. 2 C. s. p. , odvolací súd podľa
§ 387 ods. 2 C. s. p. konštatuje správnosť týchto dôvodov a v podstatných bodoch na ne odkazuje.

9. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný pri posudzovaní danej

veci sa zaoberal len námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní a procesným postupom súdu prvej
inštancie predchádzajúcim vydaniu napadnutého rozhodnutia z hľadiska, či došlo k vadám, ktoré sa
týkajú procesných podmienok (§ 161 C. s. p.).

10. K poukazovaniu žalobcu na to, že ako dôchodca - invalid si nemôže dovoliť právneho zástupcu z
finančných dôvodov odvolací súd uvádza, že bol poučený o možnosti poskytnutia bezplatnej právnej

pomoci (č.l. 21 spisu) a odkázaný na Centrum právnej pomoci, pričom právny zástupca mu nebol
pridelený. On samotný uviedol, že dôvodom bol jeho príjem, ktorý je vyšší ako určujú predpisy (č.l. 24
spisu). Okrem toho bol v konaní opätovne poučený (poučenie z č.l. 48 spisu doručené dňa 04.06.2015
a poučenie z č.l. 63 spisu doručené dňa 26.07.2016).

11 Žalobca v odvolaní „žiadal odvolanie sudcu, pretože neboli splnené procesné podmienky“, a v reakcii
na vyjadrenie žalovaného doplnil, že „sudca nevzal do úvahy písomné svedectvá svedkov. Do vynesenia
rozsudku nevypočul žiadneho svedka a nevyžiadal si od polície v Kysuckom Novom Meste zápis, ktorý
viedol vyšetrovateľ C.. Tu porušil sudca etiku súdnictva a preto žiada jeho odvolanie z tohto prípadu“.

12. Podľa ust. § 52 ods. 1, 2 C. s. p., strana má právo z dôvodov uvedených v § 46 uplatniť námietku
zaujatosti. V námietke zaujatosti musí byť okrem všeobecných náležitostí podania uvedené, proti komu
smeruje, dôvod, pre ktorý má byť sudca vylúčený, kedy sa strana uplatňujúca si námietku o dôvode
vylúčenia dozvedela a dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia, ktorých povaha to pripúšťa, okrem
tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť. Na podanie, ktoré nespĺňa náležitosti podľa prvej vety, súd

neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá. Ustanovenia o odstraňovaní vád
podania sa nepoužijú.
Podľaust.§53ods.1C.s.p.,námietkuzaujatostijepotrebnéuplatniťnajneskôrdosiedmichdní,odkedy
sa strana dozvedela o dôvode, pre ktorý je sudca vylúčený. Na neskôr uplatnenú námietku zaujatosti
súd neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá. Podľa ust. 53 ods. 3 C. s.

p., ak sa námietka zaujatosti týka len okolností, ktoré spočívajú v procesnom postupe sudcu alebo jeho
rozhodovacej činnosti, súd na námietku zaujatosti neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému
súd nepredkladá.

13. Oboznámiac sa s obsahom námietky žalobcu mal odvolací súd za to, že neobsahovala náležitosti

podľa § 52 ods. 2 C. s. p. (konkrétne dôvody pre ktoré mal byť sudca vylúčený, konkrétne kedy sa o
dôvode vylúčenia dozvedel a dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia) pričom nebolo povinnosťou súdu
žalobcu vyzývať na doplnenie vád. Okrem toho vytýkané dôvody mali zrejme spočívať len v procesnom
postupe sudcu v konaní (§ 49 ods. 3 C. s. p.), ktorý dôvod v zmysle § 53 ods. 3 C. s. p. nemožno použiť.

14. V ďalšej časti odvolania žalobca namietal, že nebola vypočutá svedkyňa K. E.. Rovnako tak, ak mal
súd pochybnosti o predložených čestných prehláseniach aj nepredvolanie a nevypočutie svedkov C. T.
a J. T.. Žiadal tiež o vyžiadanie posudku na žalovaného zo škôl, ktoré navštevoval.

15. Podľa odvolacieho súdu dokazovanie v sporovom konaní je upravené v ust. § 185 a nasl. C.

s. p. S dokazovaním však imanentne súvisia aj povinnosti, ktoré musia strany splniť ešte predtým,
ako súd začne dokazovať, a to je povinnosť strán tvrdiť a navrhovať dôkazy na preukázanie svojich
tvrdení. Strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas.
Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia
uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí (§ 154 C. s. p.).

16. K výtkam žalobcu o nepredvolaní a nevypočutí svedkov odvolací súd uvádza, že aj dôkaz - výsluch
svedkov súd môže nariadiť len na návrh (§ 196 ods. 1 C. s. p.). Okrem toho ak strana navrhne výsluch
svedka, zabezpečí jej prítomnosť na pojednávaní (§ 197 ods. 1 C. s. p.). Pokiaľ ide o nové dôkazy(vyžiadanie posudku na žalovaného zo škôl, ktoré navštevoval, výsluch svedkyne K. E.) v odvolacom
konaní spravidla nie sú prípustné nové skutočnosti a dôkazy (novoty), ktoré neboli procesnou stranou
uplatnené pred súdom prvej inštancie. Z obsahu spisu vyplýva, že vyššie uvedené dôkazy žalobca v

konanípredokresnýmsúdomnenavrholatonapriekpoučeniam(č.l.48spisu-doručenédňa04.06.2015
a č.l. 63 spisu - doručené dňa 26.07.2016). Prípustnosť je možná len za podmienok ustanovených v
zmysle ust. § 366 C. s. p. (týkajú procesných podmienok, vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia
súdu, nemá byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci a ani ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej

inštancie). Dôkazy navrhnuté žalobcom v odvolacom konaní nie sú podľa odvolacieho súdu takýmito
novotami a preto na ne nemohol prihliadnuť.

17. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil a to vrátane
výroku o trovách konania ako vecne správny potvrdil.

18. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 262
ods. 1, § 255 ods. 1 C. s. p. Úspešnou stranou odvolacieho konania bol žalovaný, a to v celom rozsahu,
preto mu súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady
trov konania následne rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto
rozhodnutia (§ 262 ods. 2 C. s. p.).

19. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

P o u č e n i e : Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§
419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ (§ 421 ods. 1 a 2 C. s. p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 1 a 2 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 Civilného
sporového poriadku (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a
podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha

(dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 C. s. p.).