Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 16. august 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/141/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6114222235
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 08. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6114222235.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity

Nagypálovej a sudcov JUDr. Renáty Deákovej a Mgr. Dušana Ďuriana ako členov senátu v právnej
veci žalobcu Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00 151
653, zastúpeného Roman Kvasnica a partneri s.r.o., so sídlom Sad A. Kmeťa 24, 921 01 Piešťany,
IČO: 36 866 598, proti žalovanej T. A., nar. XX. R. XXXX, trvale bytom N. XXXX/X, XXX XX D. D. o
zaplatenie sumy 1.708,78 eur s príslušenstvom, v konaní o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Banská Bystrica č.k. 9C/196/2015 - 123 zo dňa 11. novembra 2015, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie, ktorým žalobu žalobcu zamietol a žalovanej nepriznal náhradu trov

konania m e n í tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 1.708,78 eur, zmluvný úrok vo
výške 15 % ročne zo sumy 1.543,33 od 23. novembra 2013 do zaplatenia a úroky z omeškania vo výške
8,00 % ročne zo sumy 1.543,33 eur od 23. novembra 2013 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti
tohto rozhodnutia.

II. Žalobca m á n á r o k na náhradu trov konania proti žalovanej v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Banská Bystrica (ďalej ako „súd prvej inštancie“ alebo
„prvoinštačný súd“, event. „okresný súd“) žalobu žalobcu zamietol a žalovanej náhradu trov konania

nepriznal.
1.1 Z rozhodnutia súdu prvej inštancie a z obsahu spisu vyplýva, že žalobca so žalovanou uzatvoril
dňa 23. januára 2006 zmluvu o bežnom účte č. XXXXXXXXXX/XXXX (ďalej ako Zmluva), predmetom
ktorej bolo zriadenie bežného účtu. Dodatkom č. 1 k Zmluve o bežnom účte číslo: XXXXXXXXXX/
XXXX zo dňa 22. februára 2006 (ďalej ako „Dodatok k zmluve“) uzatvoreným medzi žalobcom a
žalovanoudošloknahradeniuZmluvyvplnomrozsahu.Dodatkomkzmluveboložalobcomprežalovanú
zriadené a poskytnuté povolené prečerpanie k účtu. Žalovaná v Dodatku k zmluve vyhlásila, že sa

oboznámila so Všeobecnými obchodnými podmienkami Banky s účinnosťou od 01. februára 2006 a
Obchodnými podmienkami Banky pre poskytovanie splátkových a kontokorentných úverov a povolených
prečerpaní fyzickým osobám nepodnikateľom s účinnosťou od 01. februára 2006. Žalobca žalovanej
listom zo dňa 22. februára 2006 označeným ako „Oznámenie o poskytnutí povoleného prečerpania“
oznámil, že jej poskytuje povolené prečerpanie do výšky úverového rámca 31 000,- Sk (1.029,01
eur) so splatnosťou povoleného prečerpania dňa 22. novembra 2043 a prečerpanie sa bude úročiť
premenlivou ročnou úrokovou sadzbou vo výške 15 % ročne. Žalobca z dôvodu porušenia dojednaných

povinností žalovanou v zmysle bodu 13.1. písm. c) a 13.2. obchodných podmienok zrušil žalovanej
možnosť čerpania úverového rámca. K ukončeniu povoleného prečerpania došlo ku dňu 31. júla 2013.
Listom zo dňa 18. marca 2014 vyzval žalobca žalovanú na zaplatenie dlžnej sumy, ktorá predstavovala
peňažné prostriedky poskytnuté žalobcom a vyčerpané žalovanou, ktoré sa navýšili o nezaplatené úrokya poplatky. Dlžná suma ku dňu vyčíslenia (22. novembra 2013) predstavovala sumu istiny 1.543,33 eur a
príslušenstvo v sume 165,45 eur, spolu v sume 1.708,78 Eur. Ďalej žalobca požadoval úrok z omeškania
vo výške 8 % ročne zo sumy 1.543,33 eur od 23. novembra 2013 do zaplatenia a zmluvný úrok vo výške

15 % aj po splatnosti povoleného prečerpania, keďže takýto nárok mu vyplýva zo zákona (§ 502 ods.
1 a § 503 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka), ako aj zo znenia všeobecných obchodných podmienok
bodu 7.4.2 a 7.4.3.
1.2 Prvoinštančný súd v úvode rozhodnutia ustálil, že zmluvný vzťah medzi sporovými stranami treba
posudzovať podľa ustanovení Obchodného zákonníka o zmluve o bežnom účte a o zmluve o úvere.

Svoj názor odôvodnil s poukazom na to, že povolené prečerpanie prostriedkov na bežnom účte možno
v zmysle ustanovenia § 710 Obchodného zákonníka považovať za osobitnú formu úveru poskytnutého
bankou majiteľovi účtu. Dodatok k zmluve, ktorým bolo zriadené povolené prečerpanie neobsahuje
žiadne konkrétne ustanovenia, len odkazuje na obchodné podmienky žalobcu týkajúce sa úverov a
povolených prečerpaní fyzickým osobám nepodnikateľom. Vzhľadom na to vyhlásil prvoinštančný súd
takto uzavretú zmluvu o úvere za absolútne neplatnú v zmysle ustanovenia § 37 ods. 1 Občianskeho

zákonníka, a to z dôvodu nesplnenia požiadavky určitosti a zrozumiteľnosti. Dodatok k zmluve totiž
neobsahoval podstatné náležitosti zmluvy o úvere podľa § 497 Obchodného zákonníka, a to sumu
poskytnutých peňažných prostriedkov a záväzkov dlžníka vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky spolu
s úrokom. Nakoľko nebola v samotnej zmluve uvedená ani jedna podstatná náležitosť zmluvy o
úvere podľa § 497 Obchodného zákonníka, nestačil ani odkaz na obchodné podmienky v zmysle §

273 Obchodného zákonníka, podľa ktorého možno odkazom na obchodné podmienky uzavrieť časť
zmluvy. Žalobca nepreukázal, že by so žalovanou uzavrel zmluvu o úvere vo forme povoleného
prečerpania prostriedkov na bežnom účte. Prvoinštančný súd vzhľadom na skutočnosť, že žalovaná na
svojom bežnom účte prečerpala peňažné prostriedky od žalovaného skonštatoval, že ide z jej strany
o bezdôvodné obohatenie ako plnenie z neplatného právneho úkonu podľa § 451 ods. 2 Občianskeho

zákonníka. Súd prvej inštancie ďalej vyslovil názor, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, keď
nepredniesol skutkové tvrdenia o tom, kedy dlh vznikol, teda kedy odporkyňa dlžnú sumu vyčerpala, či
tak urobila postupne, či a koľko zo žalovanej sumy vrátila, kedy sa tak stalo. Žalobca síce k podaniu
zo dňa 28. januára 2015 pripojil ako dôkaz CD nosič, ktorý mal preukazovať obraty na bežnom účte
žalovanej,avšakpredloženývýpisvelektronickejpodobenepovažovalsúdprvejinštanciezavyhotovený

spôsobom, ktorý by bol preň zrozumiteľný a jednoznačný. Z uvedeného dôvodu nemohol okresný súd
posúdiť výšku uplatneného nároku.
1.3 Prvoinštančný súd sa ďalej zaoberal otázkou premlčania. V prvom rade skonštatoval, že aj keď
právny vzťah medzi žalobcom a žalovanou je založený ustanoveniami Obchodného zákonníka a je
preto absolútnym obchodom (§ 261 ods. 6 Obchodného zákonníka), je zároveň s poukazom na

ustanovenie § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka aj vzťahom spotrebiteľským. Poukázal pri tom na §
52 ods. 1 Občianskeho zákonníka a Smernicu 93/13/EHS, podľa ustanovení ktorých je spotrebiteľskou
zmluvou akákoľvek súkromnoprávna zmluva, ktorá sa vyznačuje definičnými znakmi uvedenými v
predmetných ustanoveniach bez ohľadu na to, či je upravená Občianskym zákonníkom, Obchodným
zákonníkom alebo iným osobitným zákonom. Na otázku premlčania preto okresný súd aplikoval

ustanovenia Občianskeho zákonníka. Premlčanie nároku skúmal prvoinštančný súd napriek tomu, že sa
ho spotrebiteľka (žalovaná) nedovolala, a to s poukazom na ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z.z.
ochranespotrebiteľaaozmenezákonaSlovenskejnárodnejradyč.372/1990Zb.opriestupkochvznení
neskorších predpisov (ďalej ako „zákon č. 250/2007 Z.z“), podľa ktorého má súd povinnosť skúmať, či
nárok nie je premlčaný a ak dospeje k záveru, že premlčaný je, musí na túto skutočnosť prihliadnuť a

žalobcovi nárok nepriznať. Začiatok premlčacej doby počítal prvoinštačný súd od dátumu, kedy podľa
elektronického výpisu z účtu žalovaná uskutočnila posledný debetný obrat, teda odo dňa 20. apríla
2011. Premlčacia doba uplatneného nároku žalobcu vzniknutého z titulu bezdôvodného obohatenia
začala plynúť dňa 21. apríla 2011 a uplynula dňa 21. apríla 2013. Keďže žaloba bola doručená súdu
prvej inštancie až dňa 15. októbra 2014, t.j. po uplynutí 2-ročnej premlčacej doby (§ 107 Občianskeho

zákonníka) prvoinštančný súd žalobu v plnom rozsahu zamietol z dôvodu premlčania nároku.
1.4 Súd prvej inštancie rozhodol o veci samej ťažiskovo s poukazom na ustanovenia § 497, § 710 a § 261
ods. 6 Obchodného zákonníka, ďalej § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. a § 451 ods. 2 a § 107 Občianskeho
zákonníka. O náhrade trov konania rozhodol prvoinštančný súd v zmysle § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963
Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej ako „O. s. p.“) v znení účinnom do 30.06.2016, podľa ktorého

ak má účastník vo veci úspech, prizná mu súd náhradu účelne vynaložených trov konania potrebných
na účelné bránenie svojho práva voči účastníkov, ktorý vo veci úspech nemal. Žalovaná bola v konaní
úspešná, keďže si však žiadne trovy neuplatnila, súd prvej inštancie jej žiadne trovy nepriznal.2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca včas odvolanie v plnom rozsahu. Podanie odvolania
odôvodnil tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
(§ 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p.), a to z nesprávneho záveru, že žalobca má voči žalovanej právo

na plnenie z titulu bezdôvodného obohatenia, ktoré je premlčané, a nie z titulu na plnenie zo zmluvy.
Žalobca namietal tvrdenie prvoinštančného súdu, že nebolo žalobcom preukázané uzavretie zmluvy
podľa § 497 Obchodného zákonníka (zmluva o úvere). V tomto smere žalobca poukazuje na to, že
nikdy netvrdil, že so žalovanou takúto zmluvu uzatvoril. So žalovanou uzavrel iba zmluvu o bežnom
účte podľa ustanovenia § 708 Obchodného zákonníka a v rámci tohto vzťahu bola uzatvorená dohoda

(Dodatok k zmluve) podľa § 710 Obchodného zákonníka. Dodatok k zmluve tak nebol uzatvorený podľa
ustanovení Obchodného zákonníka o zmluve o úvere. Predmetné ustanovenia by boli použité iba na
stanovenie jednotlivých práv a povinností zmluvných strán v prípade, že by zmluva o bežnom účte
neustanovovala inak. To, že uzatvorením Dodatku k zmluve nedošlo k uzatvoreniu zmluvy o úvere ale
len k rozšíreniu zmluvy o bežnom účte o povolené prečerpanie je podložené viacerými skutočnosťami.
Zmluvné strany uzatvorili zmluvu o bežnom účte, v rámci ktorej sa dohodli, že za splnenia dohodnutých

podmienok poskytne žalobca žalovanej povolené prečerpanie tak, že bude realizovať platobné príkazy
dlžníka na prevod alebo výbery hotovosti z účtu dlžníka, a to aj v prípade, ak nebude existovať dlžníkova
pohľadávka voči banke z účtu dlžníka, ktorá vznikla v dôsledku pripísania platieb uskutočnených v
prospech účtu dlžníka alebo vkladom v hotovosti na účet dlžníka. Žalobca po uzatvorení Dodatku k
zmluve oznámil žalovanej listom zo dňa 22. februára 2006, že jej bolo poskytnuté povolené prečerpanie,

na čo žalovaná uvedené bezprostredne akceptovala tým, že povolené prečerpanie začala aktívne
využívať. Žalobca zároveň v odvolaní poukázal na to, že v roku 2006 žiadne zákonné ustanovenie
nepredpisovalo písomnú formu pre uzatvorenie zmluvy o bežnom účte s dohodou podľa ustanovenia §
710 Obchodného zákonníka, keď na povolené prečerpanie sa zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch nevzťahoval. Žalovanej by navyše žiadne povinnosti z povoleného prečerpania nevznikli v

prípade, že by povolené prečerpanie nevyužila alebo by požiadala o jeho zrušenie. V závere žalobca
podotkol, že zmluvné strany si vychádzajúc zo zmluvnej voľnosti dostatočne určito dohodli spôsob
poskytnutia povoleného prečerpania a tento dohodnutý spôsob bol dodržaný bez porušenia kogentných
zákonných ustanovení a ani samotná žalovaná v konaní nespochybňovala a nenapádala spôsob
poskytnutia povoleného prečerpania alebo existenciu samotného dlhu. Na základe uvedeného navrhol

žalobca odvolaciemu súdu rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť tak, že žalovanej uloží povinnosť
zaplatiť žalobcovi uplatnenú pohľadávku spolu s trovami prvostupňového, ako aj odvolacieho konania.

3. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

4. Dňa 01. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.
s. p.“), ktorý zrušil Občiansky súdny poriadok. Podľa § 470 ods. 1, 2 C. s. p., ak nie je ustanovené inak,
platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov,
ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované.

5. V zmysle § 379 ods. 1 C. s. p. je odvolací súd viazaný rozsahom odvolania; žalobca podal odvolanie
proti rozsudku v celom rozsahu. Odvolací súd je v zmysle § 383 C. s. p. viazaný skutkovým stavom tak,
ako ho zistil súd prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní.

6. Podľa čl. 11.1 Obchodných podmienok Slovenskej sporiteľne, a.s., pre poskytovanie splátkových

kontokorentých úverov a povolených prečerpaní fyzickým osobám nepodnikateľom účinných od 01.
februára 2006, dlžník je povinný splatiť Pohľadávku Banky spôsobom podľa bodu 11.4 najneskôr v deň
konečnej splatnosti Povoleného prečerpania, za ktorý sa považuje deň zániku Povoleného prečerpania
podľa bodu 9.5 alebo deň uvedený v Oznámení Banky o zastavení Povoleného prečerpania.

7. Podľa čl. 9.5 Obchodných podmienok Slovenskej sporiteľne, a.s., pre poskytovanie splátkových
kontokorentých úverov a povolených prečerpaní fyzickým osobám nepodnikateľom účinných od 01.
februára 2006 (ďalej ako „Obchodné podmienky“), povolené prečerpanie zaniká momentom zániku
Úverovej zmluvy, na základe ktorej bolo Povolené prečerpanie poskytnuté, alebo dňom stanoveným
Bankou v Oznámení o poskytnutí Povoleného prečerpania alebo v inom Oznámení týkajúcom sa

povoleného prečerpania.

8. Orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy v zmysle § 5b zákona č. 250/2007 o
ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkochv znení neskorších predpisov prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie
nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by

inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

9. Právo sa podľa § 100 Občianskeho zákonníka premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach

uvedené inak, premlčacia doba je podľa § 101 Občianskeho zákonníka trojročná a plynie odo dňa, keď
sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

10. Odvolací súd sa v prvom rade zaoberal námietkou žalobcu voči tvrdeniu provinštančného súdu, že
uzavretím Dodatku k Zmluve došlo v skutočnosti k uzavretiu zmluvy o úvere podľa § 497 Obchodného
zákonníka. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia ustálil, že zmluvný vzťah medzi sporovými

stranami treba posudzovať podľa ustanovení Obchodného zákonníka o zmluve o bežnom účte a zmluve
o úvere. Potrebu aplikácie ustanovení zmluvy o úvere odvodil okresný súd zo znenia ustanovenia § 710
Obchodného zákonníka, podľa ktorého, ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy
na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti
strán pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere (§ 497 Obchodného zákonníka a nasl.). Žalobca

sa voči takémuto odôvodneniu ohradil s poukazom na to, že nikdy netvrdil, že so žalovanou uzatvoril
zmluvu o úvere. Zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovanou bol založený zmluvou o bežnom účte podľa
ustanovenia § 708 Obchodného zákonníka, ktorá bola následne doplnená Dodatkom k zmluve podľa §
710 Obchodného zákonníka, pričom táto sa stále spravovala ustanoveniami Obchodného zákonníka o
zmluve o bežnom účte. Ustanovenia zmluvy o úvere by sa použili iba na jednotlivé práva a povinnosti v

prípade, že by zmluva o bežnom účte neustanovovala inak. Ustanovenie § 710 Obchodného zákonníka
má pritom v zmysle § 263 ods. 1 Obchodného zákonníka dispozitívny charakter, čo znamená, že sa od
neho možno odchýliť.
10.1 Po preskúmaní spisu a rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd konštatuje, že predmetnej
námietke žalobcu v celom rozsahu vyhovuje. Žalobca v odvolaní relevantným spôsobom vysvetlil ako a

na základe akých podmienok došlo k uzatvoreniu Dodatku k zmluve, čo podložil aj detailným právnym
rozborom. Odvolací súd nemá pochybnosti, že Dodatkom k zmluve nedošlo k uzatvoreniu novej zmluvy
o úvere, ale týmto bola iba rozšírená pôvodná Zmluva o bežnom účte, a to o produkt povoleného
prečerpania k bežnému účtu. Je pravda, že na povolené prečerpanie je možné aplikovať ustanovenia
zmluvy o úvere, avšak to len v prípade, že nie sú upravené v zmluve o bežnom účte. Odvolací súd má

za to, že použitie ustanovení o úvere nebolo nutné, nakoľko všetky obligatórne podmienky týkajúce sa
povoleného prečerpania boli upravené v Obchodných podmienkach, ktoré žalobca žalovanej predložil a
táto ich svojim podpisom akceptovala. Odvolací súd teda nesúhlasí s názorom prvoinštančného súdu o
absolútnej neplatnosti zmluvy o úvere (Dodatku k zmluve), keďže k uzavretiu takejto zmluvy ani nedošlo.
10.2 Súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu z dôvodu premlčania nároku. Odvolací súd prv než

pristúpil k skúmaniu námietky premlčania, ustálil aké zákonné ustanovenia je potrebné na premlčanie
aplikovať a dospel k záveru, že sa v tejto otázke sčasti zhoduje s právnym posúdením veci zo
strany prvoinštančného súdu. Súd prvej inštancie pri aplikácii relevantného zákonného ustanovenia
(§ 5b zákona č. 250/2007 Z.z.) postupoval správne keď skúmal premlčanie nároku aj bez návrhu
žalovanej. Súd je oprávnený aj bez návrhu spotrebiteľa prihliadnuť na nemožnosť uplatnenia práva, na

oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania, aj keď sa spotrebiteľ tejto
ochrany osobitne nedovoláva. Ďalej okresný súd napriek skutočnosti, že zmluva o bežnom je upravená
ustanoveniami Obchodného zákonníka správne aplikoval aj ustanovenia Občianskeho zákonníka
týkajúce sa spotrebiteľských zmlúv. Vzťah medzi žalobcom a žalovaným vznikol na základe noriem
obchodného práva a je preto vzťahom obchodnoprávnym. Do úvahy treba brať ale aj skutočnosť, že

žalovaná v predmetnom vzťahu vystupovala ako fyzická osoba - spotrebiteľ, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti a žalobca vystupoval ako dodávateľ, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Z uvedeného dôvodu je
nutné podrobiť Zmluvu prieskumu z hľadiska ustanovení o spotrebiteľských zmluvách, zakotvených

v Občianskom zákonníku. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom po 1. apríli
2015 ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne
vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelomje obchádzanie tohto ustanovenia sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je
spotrebiteľ sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali
použiť normy obchodného práva. Odvolaciemu súdu je známy spôsob, akým sa do vládneho návrhu

zákona č. 102/2014 Z. z. vsunul text poslednej vety § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa
ktorého sa na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva (pozri
spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho
návrhu zákona o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy

uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v druhom čítaní) a úmysel zákonodarcu priamo vyplýva z odôvodnenia
pozmeňujúceho návrhu: „bude sa vždy preferovať Občiansky zákonník, ktorý je pre spotrebiteľa
priaznivejší, a to na celý režim právneho vzťahu, aj keby sa na právny režim mohla použiť právna
úprava Obchodného zákonníka, a to aj pri posudzovaní otázky premlčania, otázky úpravy určenia
zmluvnej pokuty, uznania záväzku a podobne“. Zaradenie tohto textu do Občianskeho zákonníka s

dosahom na všetky absolútne obchodnoprávne vzťahy chápe odvolací súd ako snahu o odstránenie
rozdielností v posudzovaní spotrebiteľských zmlúv podriadených Obchodnému zákonníku všeobecnými
súdmi normatívnou úpravou § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1. apríla 2015.
Povinnosť aplikovať ustanovenie § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1. apríla
2015 aj na právne vzťahy vzniknuté pred 1. aprílom 2015 súdy Slovenskej republiky rešpektujú,

napríklad Krajský súd v Banskej Bystrici vo veci sp. zn. 17Co/997/2014, Krajský súd v Prešove vo
veci sp. zn. 9Co/59/2014, Krajský súd Bratislava vo veci sp. zn. 5Co/349/2012. Z hľadiska otázky
premlčania je pre žalovaného ako spotrebiteľa nepochybne výhodnejšia právna úprava premlčania
podľa Občianskeho zákonníka, pretože zakotvuje kratšiu premlčaciu dobu oproti úprave premlčania v
Obchodnom zákonníku. Dualistický systém záväzkového práva v našom právnom poriadku dlhodobo

funguje, avšak niet rozumného dôvodu na skonštatovanie, že na premlčanie v spotrebiteľsko-právnej,
a teda typickej občianskoprávnej veci má dopadať právna úprava regulujúca vzťahy v zásade medzi
podnikateľmi, ak Občiansky zákonník ako kódex občianskeho súkromného práva takúto úpravu má a
je pre nepodnikateľov výhodnejšia.
10.2.1 Odvolací súd sa stotožňuje s použitím ustanovení Občianskeho zákonníka na otázku premlčania,

avšak nesúhlasí so začiatkom ani dĺžkou premlčacej doby, tak ako ich posúdil súd prvej inštancie.
Prvoinštančný súd posúdil nárok žalobcu ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vzniknutého
z plnenia z neplatného právneho úkonu (§ 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka), a to s poukazom na
vyhlásenie absolútnej neplatnosti zmluvy o úvere. Odvolací súd už v ods. 10 tohto rozhodnutia vyslovil,
že k uzatvoreniu zmluvy o úvere medzi žalobcom a žalovanou nedošlo a z toho dôvodu ani nemožno

hovoriť o neplatnosti takejto zmluvy. Zmluva ako aj Dodatok k zmluve netrpia vadou, pre ktorú by
musel súd vyhlásiť ich neplatnosť, preto ich účinky zostávajú zachované. Odvolací súd nevzhliadol ani
dôvod na postup podľa § 457 Občianskeho zákonníka (ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je
každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal), nakoľko žalobca si neuplatnil
svoj nárok na základe odstúpenia od zmluvy, ale na základe zániku povoleného prečerpania a s ním

spojenej mimoriadnej splatnosti pohľadávky vyplývajúcej z nepovoleného prečerpania žalovanej. Pokiaľ
potom žalovaná čerpala nad rámec povoleného prečerpania a načerpané finančné prostriedky žalobcovi
nesplatila, žalobca si voči nej mohol uplatniť nárok zo zmluvy, nie však nárok na vydanie bezdôvodného
obohatenia. Odvolací súd má za to, že otázku premlčania nároku žalobcu je potrebné skúmať podľa
ustanovenia § 101 Občianskeho zákonníka, a teda pri aplikácii trojročnej objektívnej premlčacej doby.

10.2.2 Odvolací súd sa ďalej zaoberal otázkou začiatku plynutia premlčacej doby. Prvoinšntančný súd
označil za okamih určujúci začiatok premlčacej doby, deň kedy žalovaná vykonala posledný debetný
obrat (20. apríl 2011). S týmto názorom sa odvolací súd nestotožňuje. Trojročná objektívna premlčacia
doba plynie odo dňa keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz (§ 101 Občianskeho zákonníka). Odvolací
súd považuje za tento okamih prvý deň po splatnosti pohľadávky z povoleného prečerpania. Podmienky

splatnosti povoleného prečerpania boli upravené v ustanoveniach Obchodných podmienok Slovenskej
sporiteľne, a.s., pre poskytovanie splátkových kontokorentých úverov a povolených prečerpaní fyzickým
osobám nepodnikateľom účinných od 01. februára 2006 (ďalej ako „Obchodné podmienky“). Žalovaná
svojim podpisom na Dodatku k zmluve vyhlásila, že sa s predmetnými Obchodnými podmienkami riadne
oboznámila. Odvolací súd po preskúmaní dôkazov vykonaných súdom prvej inštancie konštatuje, že

konečná splatnosť povoleného prečerpania bola žalobcom určená v Oznámení o poskytnutí povoleného
prečerpania na deň 22. november 2043. Vzhľadom na to, že žalovaná sa dostala do nepovoleného
prečerpania, žalobca ku dňu 31. júlu 2013 zrušil možnosť čerpania úverového rámca (označené ako k
„Ukončenie KTK zmluvy“) a následne dňa 06. augusta 2013 z vlastného podnetu bežný účet žalovanej(ku ktorému bola zriadené povolené prečerpanie) zrušil. Uvedené žalobca potvrdil výpisom z účtu
žalovanej na CD nosiči. Odvolací súd je toho názoru, že rozhodným okamihom pre začatie plynutia
premlčacej doby v predmetnom prípade je dátum, ku ktorému zaniklo povolené prečerpanie. Podľa

čl. 11.1 Obchodných podmienok je dlžník povinný splatiť Pohľadávku Banky spôsobom podľa bodu
11.4 najneskôr v deň konečnej splatnosti Povoleného prečerpania, za ktorý sa považuje deň zániku
Povoleného prečerpania podľa bodu 9.5 alebo deň uvedený v Oznámení Banky o zastavení Povoleného
prečerpania. Podľa bodu 9.5 Obchodných podmienok povolené prečerpanie zaniká momentom zániku
Úverovej zmluvy, na základe ktorej bolo Povolené prečerpanie poskytnuté, alebo dňom stanoveným

Bankou v Oznámení o poskytnutí Povoleného prečerpania alebo v inom Oznámení týkajúcom sa
povoleného prečerpania. Podľa uvedeného bol pre určenie zániku povoleného prečerpania pôvodne
rozhodujúci dátum uvedený v Oznámení o poskytnutí povoleného prečerpania (22. november 2043),
avšak v predmetnom prípade došlo z dôvodu porušenia Obchodných podmienok zo strany žalovanej k
predčasnému zrušeniu možnosti čerpania prostriedkov z povoleného prečerpania. K zániku povoleného
prečerpania došlo dňa 31. júla 2013, kedy podľa tvrdenia žalobcu došlo k zrušeniu možnosti čerpania

úverového rámca („Ukončeniu KTK zmluvy“). Uvedené potvrdzuje aj skutočnosť, že podľa predmetného
výpisu z účtu došlo následne po zrušení povoleného prečerpania k zrušeniu bežného účtu žalovanej
(ku ktorému bolo zriadené povolené prečerpanie). Vzhľadom na uvedené bol rozhodný deň pre určenie
začiatku plynutia premlčacej doby, nasledujúci deň po ukončení povoleného prečerpania („ukončenie
KTK“), teda deň kedy mohla žalovaná po ukončení povoleného prečerpania prvý krát zaplatiť (01. august

2013). Podľa § 122 Občianskeho zákonníka, koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov
pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od
ktorej sa lehota začína. Všeobecná trojročná premlčacia doba by tak uplynula až dňa 01. augusta 2016.
Vzhľadom na to, že žaloba bola podaná žalobcom na súd prvej inštancie pred uplynutím všeobecnej
trojročnej premlčacej doby dňa 15. októbra 2014, odvolací súd konštatuje, že bola podaná riadne a včas.

Odvolací súd rozhodoval ďalej o výške nároku žalobcu a dospel k záveru, že žalobca má nárok zo strany
žalovanej na zaplatenie dlžnej sumy, ktorá ku dňu vyčíslenia predstavovala sumu istiny 1.543,33 eur a
príslušenstva v sume 165,45 eur, spolu sumu 1.708,78 Eur.

11. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má

veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

12. Záväzok platiť úroky je v zmysle ustanovenia § 503 ods. 1 veta prvá Obchodného zákonníka splatný

spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Podľa ustanovenia § 503 ods. 3 Obchodného
zákonníka, je dlžník oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky pred dobou určenou v zmluve.
Úroky je povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia do vrátenia peňažných prostriedkov.

13. Žalovaná sa ako dlžník žalobcu dostala do omeškania s plnením peňažného dlhu, v dôsledku

čoho jej okrem povinnosti zaplatiť žalobcovi dlžnú sumu vznikla aj povinnosť zaplatiť žalobcovi úroky
z omeškania v zákonom stanovenej výške. O úrokoch z omeškania rozhodol odvolací súd podľa
ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 a § 10c nariadenia vlády SR č.
87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. Keďže k prvému dňu
omeškania s plnením peňažného dlhu, t.j. dňa 23. novembra 2013 platila základná úroková sadzba

Európskej centrálnej banky vo výške 0,25 % mohol žalobca žiadať od žalovanej úrok z omeškania
vo výške 8,25 % ročne z dlžnej sumy. Odvolací súd priznal žalobcovi nárok na zaplatenie úrokov z
omeškania len vo výške 8,00 % ročne z dlžnej sumy 1.543,33 eur od 23. novembra 2013 do zaplatenia,
z dôvodu, že jeho návrhom podľa ustanovenia § 153 O. s. p a ustanovenia § 216 C. s. p. je viazaný.
13.1 Odvolací súd je toho názoru, že žalovanému popri úroku z omeškania prislúcha aj zmluvný úrok

až do zaplatenia pohľadávky, a to aj v prípade, že došlo k predčasnému zosplatneniu úveru veriteľom.
Zákon povinnosť dlžníka platiť úrok popri úrokoch z omeškania neustanovuje, ale takýto súbeh, ak
je dohodnutý zmluvnými stranami ani nevylučuje. Samotné ustanovenie § 503 ods. 3 Obchodného
zákonníka upravuje, že dlžník je povinný úroky zaplatiť za dobu od poskytnutia do vrátenia peňažných
prostriedkov.Zvýkladupredmetnéhoustanoveniavyplýva,žedlžníkjepovinnýplatiťdohodnutýzmluvný

úrok až do zaplatenia dlžnej sumy, bez ohľadu na to či úverové obdobie uplynie podľa doby dohodnutej
v zmluve alebo dôjde k predčasnej splatnosti úveru. Záver, že nie je možné vylúčiť, aby si zmluvné
strany pri peňažnej pôžičke dohodli úroky aj za dobu, počas ktorej bude istina dlžníkom skutočne
užívaná, teda aj za dobu, počas ktorej je dlžník v omeškaní so splnením svojho záväzku z dôvodu,že istinu v dohodnutej dobe splatnosti veriteľovi nevráti vyslovil aj Najvyšší súd Českej republiky v
rozsudku z 27. júna 2007 sp. zn. 33Odo/657/2005 . Súdna prax
aj odborná literatúra sa zhoduje v tom, že zmluvné úroky predstavujú odmenu za požičanie peňazí a

úroky z omeškania sú sankciou za porušenie povinnosti - nedodržanie dohodnutej doby splatnosti. Kým
povinnosť dlžníka zaplatiť veriteľovi dohodnuté úroky vzniká zo záväzku v zmluve, povinnosť platiť úroky
zomeškaniavyplývazozákonaakodôsledokomeškaniasosplnenímdlhu.Ikeďdlžníkniejevomeškaní
so splnením dlhu, môže veriteľ požadovať dohodnuté úroky a úroky z omeškania môže požadovať pri
omeškaní dlžníka aj z pôžičky, kde neboli dohodnuté úroky. Oba úroky môžu byť veriteľom požadované

vedľa seba bez ohľadu na skutočnosť, či sa jedná alebo nejedná o občianskoprávny vzťah. Odvolací
súd poznamenáva, že rovnaký záver o prípustnosti súbehu zmluvného úroku a úroku z omeškania je
možné vyvodiť aj zo staršej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. V časopise Zo súdnej
praxe č. 55/1996 je uverejnené rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 01. mája 1996 s
právnou vetou: úroky vo výške dohodnutej pri poskytnutí úveru patria do splatnosti úveru. Ak pre prípad
omeškania s vrátením poskytnutých peňažných prostriedkov nebola dohodnutá iná sadzba úrokov,

patria aj za dobu po splatnosti úveru úroky v rovnakej výške.
13.1.1 Odvolací súd už vyššie konštatoval, že samotná Zmluva nie je zmluvou o úvere, avšak pri
rozhodovaní o jednotlivých právach a povinnostiach je možné aplikovať ustanovenia Obchodného
zákonníka o úvere. O úrokoch potom rozhodol odvolací súd s poukazom na ustanovenia § 710
Obchodného zákonníka, ktorý odkazuje na § 497 Obchodného zákonníka a v zmysle § 503 ods. 1-3

Obchodného zákonníka. S poukazom na citované zákonné ustanovenia priznal odvolací súd žalobcovi
zmluvný úrok vo výške 15 % za obdobie od 23. novembra 2013 do zaplatenia.

14. Odvolací súd vzhľadom na uvedené skutočnosti rozhodnutie súdu prvej inštancie v zmysle § 388 C.
s. p. zmenil tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 1.708,78 eur, zmluvný úrok vo výške

15 % zo sumy 1.543,33 od 23. novembra 2013 do zaplatenia a úroky z omeškania vo výške 8 % ročne
zo sumy 1.543,33 eur od 23. novembra 2013 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.
Odvolací súd v závere opakovane poukazuje na skutočnosť, že žalovaná bola počas celého konania
nečinná, nevzniesla žiadnu obranu a takisto žiadnym spôsobom nerozporovala samotný nárok žalobcu
ako ani jeho výšku.

15. Ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa podľa § 396 ods. 1, 2 C. s. p. použijú
aj na odvolacie konanie. Ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov
konania na súde prvej inštancie. Odvolací súd na rozhodnutie o trovách konania aplikoval § 262 ods.
1 C. s. p., podľa ktorého o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí. V zmysle ustanovenia § 255 ods. 1, C. s. p. súd prizná strane náhradu trov
konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Odvolací súd s poukazom na citované zákonné ustanovenia
konštatuje, že v konaní mal plný úspech žalobca, z toho dôvodu mu priznáva nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100 %. V dôsledku miery úspechu žalobcu v odvolacom konaní mu odvolací súd
priznáva aj nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

16. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených
v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a)
až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).