Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 13. júl 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8Co/646/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4412222079
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 07. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Novotný
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4412222079.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Novotného a sudcov JUDr.
Adriany Kálmánovej, PhD. a JUDr. Jarmily Pogranovej, v právnej veci - spore žalobcu: POHOTOVOSŤ,
s.r.o. so sídlom v Bratislave, Pribinova ul. č. 25, IČO: 35 807 598, zastúpený: Fridrich Paľko, s.r.o.
so sídlom Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, (zastúpený advokátom a konateľom Doc.
JUDr. Branislavom Fridrichom, PhD.), proti žalovanej: Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom

spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Bratislava, Župné námestie 13, o zaplatenie majetkovej
škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Komárno č. k.
6C/595/2012-207 zo dňa 13. mája 2015, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanej n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 27.9.2012 žalobkyňa súdu doručila žalobu, ktorou sa domáha, aby súd žalovanú zaviazal

zaplatiť jej 672,88 Euro titulom škody (497,88 Euro nemajetková ujma + 175 Euro majetková škoda)
a to podľa zákona 514/2003 Z.z., ktorá škoda jej vznikla v dôsledku nesprávneho úradného postupu
Okresného súdu Nové Zámky a to v exekučnej veci vedenej na tom súde medzi oprávnenou:
POHOTOVOSŤ, s.r.o. a povinným: E. T.. V žalobe uviedla, že súdny exekútor predložil návrh žalobkyne
na zmenu exekútora Okresnému súdu Nové Zámky. Prijatím tohto návrhu došlo k založeniu zákonnej
povinnosti tohto súdu rozhodnúť o tomto návrhu v rámci priznanej právomoci a to zákonom

ustanovenej dobe. Podľa zákona č. 233/1995 Z.z. exekučný súd bol povinný o tomto návrhu
oprávneného rozhodnúť do 30 dní od doručenia takejto žiadosti. Žalobkyňa 11/18/2010 ( takto uviedla
žalobkyňa v žalobe ) spísala návrh na zmenu exekútora, o ktorej žiadosti však exekučný súd nerozhodol
v zákonom stanovenej lehote, čo treba považovať za porušenie zákona a nesprávny úradný postup,
pre ktorý jej vznikla predmetná škoda.V žalobe ďalej uviedla, že v dôsledku takéhoto nesprávneho
úradného postupu súdu jej vznikla škoda nasledovne:
2. 1. Majetková škoda v sume 175 Euro, ktorá predstavuje náhradu účelne vynaložených nákladov

spojených s jej činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania pohľadávky v období, ktoré
zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti a o zmenu exekútora a rozhodnutím o nej (na správu
pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca pomocou informačného systému suma
70 Euro, udržiavanie a správa informačného systému 40 Euro, na administratívne spracovanie textov
urgencií adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií
adresovaných exekučnému súdu, sumu na poštovné a telekomunikačné výdaja spojené s urgovaním

a kontrolou stavu konania na exekučnom súde 15 Euro, pričom táto suma by ju nezaťažila, ak by
exekučný súd pri rozhodovaní o návrhu o zmenu exekútora dodržal zákonnú lehotu.3. 2. Nemajetková ujma náhrady ktorej sa domáha ako primeranú náhradu za vnútorné zásahy do
spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania , za porušenie jeho práv, stratu legitímnych
očakávaní , že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo

a spravodlivé riešenie veci a vyvolanie rizík ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky. Túto
nemajetkovú ujmu si uplatňuje v sume 497,88 Euro , ktorú vyčíslila v súlade s judikatúrou Ústavného
súdu SR, podľa ktorej za každý mesiac zbytočného prieťahu dotknutému účastníkovi prináleží 55,32
Euro, pričom v predmetnej exekučnej veci exekučný súd bol nečinný viac ako 286 dní.
4. Žalovaná súdu doručila písomné vyjadrenie, v ktorom uviedla, že žiada žalobu v celom rozsahu

zamietnuť ako nedôvodnú a uplatnila si náhradu trov konania (bez ich vyčíslenia). V písomnom
vyjadrení žalovaná uviedla, že podľa jej názoru podaná žaloba je zmätočná hlavne preto, že žalobkyňa
vôbec neuvádza spisovú značku exekučného konania (v ktorom malo dôjsť k nesprávnemu úradnému
postupu),okremtohožalobkyňaneuvádza,kedysadozvedelao vznikuškodya lenvovšeobecnosti
odkazuje na exekučný spis a tým prenáša celú dôkaznú povinnosť na súd, napriek tomu, že dôkazné
bremeno by mala znášať žalobkyňa. Okrem toho žalobu považuje za zmätočnú aj preto, lebo nie je jasný

ani konkrétny titul na náhradu škody, pretože žalobkyňa uvádza aj rozhodnutie o zamietnutí žiadosti
na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, čo by sa mohlo vysvetliť ako namietanie nezákonného
rozhodnutia, ale zároveň namieta nesprávny úradný postup v podobe prieťahov. Vo vyjadrení ďalej
uviedla, že žalobkyňa v súvislosti s uvádzanými prieťahmi v exekučnom konaní vôbec neuvádza tie
kroky, ktoré podnikla na odstránenie neželaného stavu, neuviedla či využila možnosť podania sťažnosti

na zbytočné prieťahy na príslušnom konaní predsedovi okresného súdu resp. možnosť podania ústavnej
sťažnosti, teda či využila účinné právne prostriedky nápravy na urýchlenie konania. Poukázala na to, že
všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní, pretože
táto právomoc prináleží iba predsedovi súdu prípadne Ústavnému súdu SR. Namietala, že zákonná
podmienka povinného predbežného prejednania takéhoto nároku v tomto prípade nie je splnená,

pretože v čase podania žaloby na súd zákonná lehota (6 mesiacov od prijatia žiadosti) ešte neuplynula,
takže ide o predčasne uplatnený nárok na súde. Zdôraznila, že žalobkyňa neposkytla žiadnu súčinnosť
na predbežné prerokovanie (a to napriek výzve), preto nárok žalobkyne nepovažuje za predbežne
prerokovaný podľa ust. §-u 4 ods. 1 písm. a) zákona č. 514/2003 Z.z. Okrem toho namietala, že
zákonné podmienky vzniku zodpovednosti žalovanej podľa zákona č. 514/2003 Z.z. vôbec dané nie sú.

Namietala, že 15 dňová lehota na vydanie poverenia podľa exekučného poriadku neplatí pri rozhodnutí
rozhodcovského súdu ako v exekučnom titule. Poukázala na judikatúru ústavného súdu (sp. značka
I ÚS 16/2002), z ktorej vyplýva, že samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty neznamená
automaticky prieťahy v konaní a je zrejmé, že skúmanie vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov
si vyžaduje osobitnú právnu úpravu najmä s ohľadom na to, že tieto sa týkajú právnych vzťahov

podliehajúcich režimu spotrebiteľských zmlúv. V súvislosti rozhodnutím, ktorým bol zamietnutý návrh
navydaniepovereniapoukázalanato,žeposúdenievecia vyjadrenieprávnehonázorusúduvovzťahu
k žiadosti o vydanie poverenia, ktoré sa naplno odrazili v rozhodnutí, ktorým súd takúto žiadosť
zamietol, nie je možné považovať za nesprávny úradný postup, ale za splnenia ďalších zákonných
podmienok by mohlo viesť len k záveru o existencii nezákonného rozhodnutia. Poukázala ďalej na

to, že povinnosť žalobkyne riadne preukázať vznik a výšku škody je daná a tejto povinnosti žalobkyňu
neodbremeňuje množstvo podaných žalôb, ani ťažkosti pri jej vyčíslení a preukázaní a ďalšie
skutočnosti, ktorými žalobkyňa exemplárne nesplnenie dôkaznej povinnosti odôvodňuje. Žalobkyňa
nepreukázala ani vznik ani výšku škody. Žalobkyňa nepreukázala, žeby činnosťou súdu v namietanom
konaní došlo k nesprávnemu úradnému postupu, nepreukázal vznik ani výšku skutočnej škody, ani

prípadnejnemajetkovejujmya týmpádomneexistujeanipríčinnásúvislosťmedzinesprávnymúradným
postupom a uplatnenou majetkovou a nemajetkovou škodou, preto žiadal žalobu zamietnuť v celom
rozsahu, žiadala žalobkyňu zaviazať k náhrade trov konania (ktoré však doteraz vyčíslené neboli).

5. Napadnutým zhora označeným rozsudkom Okresný súd Komárno ako súd prvého stupňa - prvej

inštancie (v poradí druhým) rozsudkom rozhodol tak, že žalobu žalobcu zamietol a súčasne o trovách
účastníkov - strán sporu voči sebe navzájom rozhodol tak, že žalovanej nepriznáva náhradu trov
konania.

6. Skutkový stav veci - sporu súd prvej inštancie zistil nasledovne:

7. Na základe žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z.
vo veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598 proti povinnému Vladimír Kupecký o
vymoženie 12 390 Sk s prísl. exekučný súd dňa 4.4. 2005 poveril vykonaním exekúcie súdnehoexekútora JUDr. Ľubomíra Pekára . Dňa 22.11.2010 oprávnený podal návrh na zmenu exekútora. Dňa
31.8.2011 exekučný súd vydal uznesenie č. k. 4Er/266/2004-21 , ktorým vyhovel žiadosti oprávneného
na zmenu exekútora.

8. V tomto konaní žalobkyňa sa domáha náhrady škody a to jednak 497,88 Euro nemajetková ujma
a 175 Euro majetková škoda a to podľa zákona č. 514/2003 Z.z., ktoré škody podľa jej tvrdenia jej mali
vzniknúť v dôsledku nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Nové Zámky ako exekučného
súdu vo vyše uvedenej exekučnej veci.

9. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie s poukazom na citované ustanovenia zákona č. 514/2003 Z. z.
(o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci - § 1, § 2, § 3 ods. 1 písm. d/, § 9 ods.
1 a 2, § 17 ods. 1 až 5 a § 25 ods. 1 až 3) a citované ustanovenie § 44 ods. 8 EP (Exekučného poriadku
- zákon č. 233/1995 Z. z.) odôvodnil nasledovne:

10. Uplatnený nárok žalobkyne na náhradu škody treba posudzovať podľa §-u 9 ods.2 zákona
č.514/2003 Z.z. v znení účinnom v čase podania návrhu oprávneného na zmenu exekútora, podľa
ktorého za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote. Exekučný poriadok účinný v čase podania
návrhu oprávneného na zmenu exekútora ustanovil lehotu v ustanovení §-u 44 ods.8 lehotu 30 dní na

vydanie rozhodnutia a to odo dňa podania takéhoto návrhu na súd. Je bez pochybné, že exekučný súd
nerozhodol v zákonnej lehote o tomto návrhu oprávneného, treba preto konštatovať , že došlo k takému
nesprávnemu úradnému postupu v predmetnej exekučnej veci aký predpokladá ust. §-u 9 ods.2 zákona
č. 514/2003 v znení účinnom k 22.11.2010. Samotný nesprávny úradný postup (v danej veci spočívajúci
v tom, že exekučný súd nerozhodol o návrhu na zmenu exekútora v zákonom stanovenej lehote) bez

ďalšieho však nemá za následok vznik práva na náhradu škody a nemajetkovej ujmy v peniazoch v
zmysle § 9 ods. 1 a § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. V konaní o tomto nároku žalobkyňa mala
preukázať vznik škody a konkrétne označiť a preukázať ujmu, ktorá jej bola spôsobená nesprávnym
úradným postupom, musí byť preukázané, z akých dôvodov samotné konštatovanie porušenia práva
nie je dostatočným zadosťučinením a musí byť preukázaná bezprostredná príčinná súvislosť medzi

nesprávnym úradným postupom a vznikom ujmy. Žalobkyňa súd predložila znalecký posudok č. 1/2014
vypracovaný Znaleckým ústavom Ekonomickej univerzity v Bratislave. Tento znalecký posudok však
nevyčísluje skutočnú škodu , ktorá mala navrhovateľovi vzniknúť v dôsledku toho, že exekučný súd
o návrhu na zmenu exekútora doručeného dňa 20.11.2010 rozhodol dňa 31.8.2011 . Predložený
znalecký posudok vo všeobecnosti a v abstrahovanej podobe podáva výpočet skutočnej škody ( bez

konkretizácieavyčíslenia škodyvzniknutejvtejtokonkrétnejexekučnejveci).Vtomtokonanížalobkyňa
však mala preukázať v akej sume , na základe akého skutkového stavu jej tvrdená škoda vznikla
a to v priamej príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom exekučného súdu . Okrem toho
musí byť preukázané, z akých dôvodov samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným
zadosťučinením a musí byť preukázaná bezprostredná príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným

postupom a vznikom ujmy. Keďže žalobkyňa všetky tieto rozhodujúce skutočnosti nepreukázala, neboli
splnené zákonné predpoklady pre vznik nároku na náhradu majetkovej škody, ale ani na náhradu
nemajetkovej ujmy v peniazoch v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení. Vzhľadom na všetky
vyše uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že všetky zákonné predpoklady vzniku zodpovednosti
žalovanej podľa 514/2003 Z.z. súčasne splnené nie sú, preto žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú

zamietol.

11. Podľa názoru súdu v predmetnom exekučnom konaní neboli preukázané navrhovateľom tvrdené
zbytočné prieťahy, ktoré tvrdenie podliehalo prieskumnej činnosti súdu z hľadiska platnej právnej úpravy
§ 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. v čase vzniku zodpovednostného vzťahu. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy,

každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti,
aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Právo každého na to, aby jeho záležitosť
bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným
zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo oprávnenosti akéhokoľvek
trestného obvinenia proti nemu, zakotvuje i čl. 6 ods. 1 prvej vety Dohovoru. V tomto smere rozsiahla

rozhodovacia prax ústavného súdu ustálila, že pri rozhodovaní, či vo veci došlo k prieťahom v konaní,
sa zohľadňujú tri kritéria, ktorými sú: právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie
účastníka konania a spôsob, akým súd v konaní postupoval. Pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v
čl. 48 ods. 2 ústavy je pojem autonómny, ktorý nemožno vykladať a aplikovať len s ohľadom na lehotyuvedenévzákone,alesohľadomnakonkrétneokolnostivecisaajvtýchtoprípadochpostupdotknutého
štátneho orgánu nemusí vyznačovať takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať
ako zbytočné prieťahy. Konajúcemu súdu je známe, že navrhovateľ podával návrhy na zmenu exekútora

v tisíckach obdobných veciach, preto v postupe exekučného súdu, s ohľadom na okolnosti danej veci
nemožno vzhliadnuť zbytočné prieťahy.

12. Námietka žalovanej o tom, že žaloba je zmätočná ( hlavne preto, že žalobkyňa vôbec neuvádza
spisovú značku exekučného konania v ktorom malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu, okrem

toho žalobkyňa neuvádza, kedy sa dozvedela o vzniku škody a len vo všeobecnosti odkazuje na
exekučnýspis, niejejasnýanikonkrétnytitulnanáhraduškody)a pretoniejespôsobilábyťpodkladom
tohto sporové súdneho konania, podľa ustálenej judikatúry NS SR je nedôvodná, pretože žalobkyňa
v žalobe uviedla podstatné náležitosti návrhu na začatie konania podľa §-u 79 ods.1 OSP ( uviedla,
proti komu smeruje návrh, čoho sa týmto návrhom domáha a uviedla aj právny dôvod -náhrada škody-
uplatneného práva ) . Vzhľadom na túto skutočnosť nebol namieste postup súdu podľa §-u 43 OSP, a

nepredloženie dôkazov môže mať za následok len prípadne zamietnutie žaloby nie však jej odmietnutie.
Súd nesúhlasí s názorom žalovanej o tom, že žaloba by mala byť zamietnutá preto, lebo bola na súd
podaná predčasne, keď do podania žaloby na súd neuplynula zákonná 6 mesačná lehota po doručení
návrhu na obligatórne predbežné prejedanie nároku . Pre súdne rozhodnutie je rozhodujúci stav v čase
rozhodnutia súdu , pritom je nesporné , že žalovaná uplatnený nárok napriek uplynutiu zákonnej lehoty

v rámci predbežného prejednania nároku návrhu žalobkyne nevyhovel a to ani čiastočne, preto súd vec
prejednal a o uplatnenom nároku žalobkyne rozhodol týmto rozsudkom.

13. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. §-u 142 ods. 1 OSP , keď v konaní úspešnej žalovanej
nepriznal náhradu trov konania, pretože ich nevyčíslila.

14.Rozsudokvčaspodanýmodvolanímnapadollenžalobcadomáhajúcisajehozrušeniaavráteniaveci
súduprvejinštancienaďalšiekonanie.Vdôvodochodvolaniapoukázalnato,ževkonanídošlokvadám,
ktorým sa mu ako účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, že vec bola
nesprávne právne posúdená, nepoužitím správneho ustanovenia právneho predpisu a nedostatočným

zistením skutkového stavu a že skutkový stav veci bol neúplne zistený pre nevykonanie dôkazov
potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností. Zásadne namieta skutočnosť, že súd rozhodol v
merite veci na základe (a s použitím) „inšpirácie“ novou právnou úpravou obsiahnutou v ust. § 9 ods.
2 zákona č. 514/2003 Z. z. súdu vôbec nevysvetlil, prečo zastáva názor, že účastníkom nevznikol stav
právnej neistoty. Súdu neprísluší polemizovať o vhodnosti limitácie dĺžky konaní zákonnými lehotami,

má aplikovať platné právo. Súd nevykonal dostatočné dokazovanie oboznámením sa s predloženým
znaleckým posudkom č. 1/ 2014, ktorý vypracoval znalecký ústav Ekonomickej Univerzity v Bratislave.
Ak bol súdu doručený v čase predchádzajúcom nariadenému súdnemu pojednávaniu, jeho návrh
na prerušenie konania z dôvodu, že prebieha konanie o prejudiciálnej otázke, bol súd povinný pred
samotným rozhodnutím vo veci samej o tomto návrhu osobitne rozhodnúť.

15. Vyjadrenie žalovanej k podanému odvolaniu podané nebolo.

16. Dňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. - Civilný sporový poriadok („CSP“),
ktorý zákon zrušil Občiansky súdny poriadok, podľa ktorého konal a rozhodoval súd prvej inštancie,

pričom ustanovil, že platí aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, keď právne
účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú
zachované. Dňom 01.07.2016 bolo preto potrebné v konaní - v spore pokračovať podľa ustanovení CSP.

17. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec bez nariadenia odvolacieho

pojednávania s verejným vyhlásením rozhodnutia, viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania
žalobcu a skutkovým stavom tak, ako zistil súd prvej inštancie a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie je potrebné podľa ust.. § 387 ods. 1 CSP potvrdiť ako rozhodnutie vo výroku vecne
správne, pričom súčasne o trovách odvolacieho konania rozhodol tak, že v odvolacom konaní úspešnej
žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva, keďže jej v odvolacom konaní žiadne

trovy nevznikli a žiadne si ani neuplatnila.

18. Nakoľko sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
obmedzuje sa v odôvodnení svojho rozhodnutia len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutéhorozhodnutia súdu prvej inštancie, keď na zdôraznenie jeho správnosti aj s ohľadom na odvolacie dôvody
poukazuje na to, že návrh na prerušenie konania zo strany žalobcu v konaní (spore) podaný nebol a
žalobca dôkazné bremeno o vzniku konkrétnej škody a nemajetkovej ujmy neuniesol.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).