Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 12. február 2013

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6Co/122/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8111212708
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Antónia Kandravá

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2013:8111212708.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a sudcov

JUDr. Petra Straku a JUDr.Michal Boroňa v právnej veci žalobkyne Mgr. G. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom J., O. XX, právne zastúpená JUDr. Silvia Kollárová, advokátka so sídlom Štúrova 29, Levoča proti
žalovaným: 1/ K. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XX, 2/ E. V., XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XX,
obaja právne zastúpení JUDr. Jolana Karabinošová, advokátka so sídlom Konštantínova 3, Prešov, o
zaplatenie zmluvnej pokuty s prísl., o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k.
25C/105/2011-83 zo dňa 6.2.2012 a proti uzneseniu Okresného súdu Prešov č.k. 25C/105/2011-146 zo
dňa 4.4.2012 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby.

II. Žalobkyňa j e p o v i n n á zaplatiť žalovaným v 1.a 2.rade náhradu trov odvolacieho konania
vo výške 214,32 Eur na účet ich právnej zástupkyne JUDr. Jolany Karabinošovej v lehote 15 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

III. P o t v r d z u juznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd rozhodol napadnutým rozsudkom tak, že žalobu zamietol a zaviazal žalobkyňu

zaplatiť žalovaným v 1.a 2.rade spoločne a nerozdielne náhradu trov konania vo výške 702,88 Eur.

Prvostupňový súd vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že účastníci konania uzavreli dňa
15.5.2008 kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol prevod bytu č. XX na X.poschodí bytového domu,
súpisné číslo XXXX, na ul. O. v J., vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a
spoločných zariadeniach a spoluvlastnícky podiel k pozemku parc.č. CKN 14310/44, zapísaného na LV
č. XXXXX v kat. úz. J.. Rovnako po oboznámení sa s obsahom spisu Okresného súdu Prešov sp.zn.

17C/222/2009 mal za preukázané, že Bytové družstvo Prešov poskytlo žalovaným finančnú pôžičku
na výmenu okien s dohodnutými úrokmi, pričom dňa 14.10.2007 bola uzatvorená zmluva podľa ktorej
žalovaní dostali ako pôžičku sumu 36.780,- Sk a boli povinní ju vrátiť spolu s úrokom v mesačných
splátkach po 485,- Sk a neskôr po 270,- Sk, pričom žalovaní tento individuálny záväzok uhrádzali do
júla 2008.

Prvostupňový súd tak následne zo skutkových zistení po preskúmaní či došlo k porušeniu zmluvných

povinností zo strany žalovaných o ktoré nárok na zmluvnú pokutu opiera žalobkyňa dospel k právnemu
záveru, že žalovaní pri uzatváraní zmluvy uvádzali pravdivé skutočnosti, keďže pri podpise zmluvy na
byte neviazli žiadne iné ťarchy než boli uvedené v zmluve a nemali podlžnosti ani na splátkach na nájom
bytu a na úhradách za plnenie spojené s užívaním bytu. Nemali ani nedoplatky na splátkach pôžičkyposkytnutej im bytovým družstvom. Skutočnosť, že žalovaní neskôr po predaji nehnuteľnosti prestali
pôžičku splácať podľa názoru prvostupňového súdu nie je porušením zmluvnej povinnosti, konkrétne
článku VII., bod 1 s odôvodnením, že ide o ustanovenie, ktoré neukladá žalovaným žiadnu povinnosť,

ide o ustanovenie, v ktorom predávajúci len prehlasujú určité skutočnosti ku dňu podpisu zmluvy a tým,
že tieto údaje boli pravdivé. Prvostupňový súd vyslovil tak právny záver, že žalovaní neporušili žiadnu
zmluvnú povinnosť, keďže im ustanovenie čl. VII. ani žiadnu povinnosť neukladalo. Skonštatoval ďalej,
že medzi bytovým družstvom a žalovanými vznikla nepomenovaná zmluva. Na základe nej žalovaní boli
povinní splácať finančný záväzok vo vzťahu k bytovému družstvu.

Prvostupňový súd sa ďalej vyrovnal s tvrdením žalobkyne o obmedzení jej vlastníctva. Žalobkyňa byt
riadne užívala, byt chcela predať, pričom žalobkyňa neurobila žiaden úkon, ktorý by svedčil o tom,
že chce predmetný byt predať, teda tvrdenia, že bola obmedzená vo vlastníckom práve považoval za
nedôvodné. Ďalej uviedol, že pokiaľ by aj pripustil, že žalobkyňa bola obmedzená vo svojom vlastníckom
práve, bolo to z dôvodov na strane bytového družstva, a pôžičku nebola povinná platiť žalobkyňa.

Poukázal na ust. § 657 O.z., § 658 ods.1, § 51, § 544 ods.1,2, § 15 ods.1 zákona č. 182/1993 Z.z., ďalej
na ust. článku VII. osobitné ustanovenia bod 1, bod 7 kúpnej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania.

O trovách konania prvostupňový súd rozhodol podľa ust. § 142 ods.1 O.s.p. a úspešným účastníkom

priznal právo na náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi,
ktorý vo veci úspech nemal.

Proti tomuto rozsudku podala odvolanie žalobkyňa. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
zmenil, vyhovel žalobe a zaviazal žalovaných v 1.a 2.rade zaplatiť jej náhradu trov konania.

V odvolaní ďalej uviedla, že prvostupňový súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenie
veci (§ 205 ods.2 písm.d/, § 205 ods.2 písm.,f/ O.s.p.).

Žalobkyňa považuje rozsudok prvostupňového súdu za nesprávny a skutkovo a právne neudržateľný.

Podľa jej názoru prvostupňový súd obišiel predmet konania a skutkovo a právne sa nevyporiadal s
argumentmi a dôkazmi, čím nezabezpečil rovnosť strán v spore. Uviedla, že predmetom žaloby bolo
zaplatenie zmluvnej pokuty z dôvodu porušenia ust. článku VII., bod 1 kúpnej zmluvy z 15.5.2008 a to z
dôvodu, že žalovaní uviedli nepravdivé tvrdenia v prehlásení obsiahnutom v článku VII, čo znamenalo
v zmysle dohody zmluvných strán povinnosť uhradiť žalobkyni zmluvnú pokutu vo výške 4.979,09 Eur.

Podľa názoru žalobkyne tak súd nevyhodnotil správne citovaný článok, osobitné ustanovenia bod 7,
vetu druhá predmetnej kúpnej zmluvy, z ktorého jasne vyplýva dohoda zmluvných strán o tom, že ak
predávajúci porušia ustanovenia článku VII, bod 1, sú povinní zmluvnú pokutu uhradiť. Podľa jej tvrdenia
sa ukázalo, že predávajúci prehlásili nepravdivé údaje, čo malo za následok obmedzovanie výkonu
vlastníckeho práva žalobkyne vo vzťahu k predmetnému bytu a jej príslušenstva.

Podľa názoru žalobkyne kúpna zmluva bola uzavretá platne a účinne, pričom prehlásenie predávajúcich,
ktoré je obsiahnuté v článku VII osobitné ustanovenie má charakter prehlásenia o pravdivosti údajov,
ktoré sú uvedené presne, pravdivo a úplne, teda prevzali na seba žalovaní zodpovednosť, ak sa potvrdí
nepravdivosť, či neúplnosť týchto tvrdení, budú čeliť právnym následkom.

Poukázala ďalej na obsah odôvodnenia právoplatného rozsudku Krajského súdu v Prešove č.
5Co/79/2010 z 20.1.2011, z ktorého vyplýva, že žalovaní plnili pôžičku bytovému družstvu určenú na
výmenu okien len do 10.7.2008, kedy právoplatne previedli vlastnícke právo k bytu na žalobkyňu.
Má za to, že žalovaní v 1.a 2.rade preukázateľne vedeli, že majú individuálny finančný záväzok, t.j.

pôžičku voči bytovému družstvu spočívajúcu v splácaní pôžičky za výmenu okien, no o tejto skutočnosti
žalobkyňu žiadnym spôsobom neinformovali, teda žalobkyňa o individuálnej pôžičke žalovaných v 1.a
2.rade nevedela.

V odvolaní ďalej poukázala na skutočnosť, že podľa jej názoru právna zástupkyňa žalovaných porušila

ust. § 21 ods.a/ a d/ Zákona o advokácií.Podľa názoru žalobkyne tak uniesla v spore dôkazné bremeno a preukázala, že žalovaní v 1.a 2.rade
prehlásili nepravdivé tvrdenie v článku VII, bod 1 predmetnej kúpnej zmluvy, čo oprávňuje žalobkyňu
nárokovať si od žalovaných dohodnutú zmluvnú pokutu.

Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd") preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa
spoluskonaním,ktorémupredchádzalovzmyslezásaduvedenýchvust.§212O.s.p.,vovecinenariadil
odvolacie pojednávanie (§ 214 ods.1,2 O.s.p.), miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej
tabuli súdu dňa 21.1.2013 o 12,00 hod. a zistil, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.

Prvostupňový súd rozhodol na základe skutkového stavu, ktorý má oporu vo vykonanom dokazovaní. Vo
vzťahu k právnemu posúdeniu veci odvolací súd považuje odôvodnenie preskúmavaného rozsudku za
vecne správne a osvojuje si ho. Na zdôraznenie správnosti a v súvislosti s odvolacími dôvodmi odvolací
súd dopĺňa.

Skutočnosť, že účastníci konania uzavreli dňa 15.5.2008 kúpnu zmluvu predmetom ktorej bol predaj
bytu č. XXX bytového domu XXXX, na ul. O. XX v J., vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných
častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k parcelám zapísaných na LV č.
XXXXX k.ú. J. nebola sporná. Dohodu o zmluvnej pokute uzavreli účastníci konania akú súčasť kúpnej
zmluvy.

Podľa ust. § 544 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), ak strany dojednajú pre prípad porušenia
zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť,
aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno
dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Ustanovenia o zmluvnej pokute sa použijú aj na pokutu určenú pre porušenie zmluvnej povinnosti
právnym predpisom (penále).

Zmluvná pokuta je dohodnutá peňažná čiastka, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi v prípade, že
nesplní svoju zmluvnú povinnosť, ku ktorej sa zaviazal a to bez ohľadu na to, či porušením povinnosti,

vznikla veriteľovi škoda.

Zmluvnúpokutumožnodohodnúťtakpreprípadnesplneniazmluvnejpovinnostivôbec,akoajpreprípad
porušenia akejkoľvek inej zmluvnej povinnosti (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. 10. 2009,
sp. zn. 2MObdo/3/2009).

Nesplneniezmluvnejpovinnostimôžespočívaťbuďvtom,žesatátonesplnívôbecalebosanesplnívčas
alebo sa nesplní riadne. Porušenie povinnosti môže byť spôsobené tak konaním, ako aj opomenutím.
Oprávnenému vznikne právo na zaplatenie zmluvnej pokuty, ak nastala okolnosť, ktorej sa zmluvná
pokuta týka.

Žalobkyňa opiera svoj nárok na uplatnenú zmluvnú pokutu o okolnosť spočívajúcu v nepravdivých
tvrdeniach žalovaných ako predávajúcich v prehlásení obsiahnutom v článku VII, osobitné ustanovenia,
bod 1 kúpnej zmluvy zo dňa 15.5.2008. Podľa jej názoru nepravdivé tvrdenia spočívajúce v tom, že
žalovaní v 1.a 2.rade mali individuálny finančný záväzok, t.j. pôžičku voči Bytovému družstvu Prešov,

spočívajúci v splácaní pôžičky za výmenu okien v byte a o tejto skutočnosti žalobkyňu žiadnym
spôsobom neinformovali v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy. Teda mali uviesť nepravdivé údaje o
nárokoch, požiadavkách, v súvislosti s prevádzanými nehnuteľnosťami, čím tak došlo k zavádzajúcemu
a k nepravdivému prehláseniu.

Odvolací súd sa stotožňuje s právnym záverom prvostupňového súdu. Zmluvná pokuta bola viazaná
na porušenie povinnosti uvedených v ust. článku VII, bod 1,4,5, 6 tejto kúpnej zmluvy. V prípade, že
predávajúci porušia ustanovenie článku VII, bod 1,4,5,6 tejto zmluvy, zaviazali sa zaplatiť zmluvnú
pokutu vo výške 150.000,- Sk (v mene platnej v čase uzavretia kúpnej zmluvy). Podľa článku VII
zmluvy osobitného ustanovenia, bod 1 predávajúci prehlásili, že na predmete zmluvy neviaznu žiadne

iné ťarchy okrem zákonného záložného práva, ktorá ťarcha je uvedená na LV č. XXXXX, ani vecné
bremená, obmedzenia a ani iné právne povinnosti, ktoré by akýmkoľvek spôsobom obmedzovali výkon
vlastníckych práv k predmetným nehnuteľnostiam s tým, že nemajú vedomosť o žiadnych žalobách,
súdnych sporoch, nárokoch a procesoch a požiadavkách, vyšetrovaniach, rozhodcovských konaniachalebo konaniach, ktoré by hrozili v súvislosti s prevádzanými nehnuteľnosťami. Žalobkyňa opiera
svoj nárok vyplývajúci z porušenia zmluvnej povinnosti spočívajúci v tom, že predávajúci prehlásili
nepravdivé údaje o existencii záväzku žalovaných vo vzťahu k Bytovému družstvu Prešov splácať

pôžičku v súvislosti s výmenou okien na prevádzanom byte. Aj odvolací súd sa stotožňuje so záverom
prvostupňového súdu, že existencia záväzku žalovaných vo vzťahu k Bytovému družstvu Prešov a
neoznámenie existencie záväzku v kúpnej zmluve nespôsobuje také okolnosti, ktoré by znamenali
porušenie dohodnutej zmluvnej povinnosti v článku VII, bod 7 predmetnej zmluvy. Žalobkyňa sa preto
nesprávne domnieva, že neoznámením existencie záväzku len žalovaných vo vzťahu k veriteľovi

(BytovémudružstvuPrešov)malodôjsťkporušeniudohodnutejzmluvnejpovinnosti.Záväzoksúpovinní
splniť len žalovaní v 1.a 2.rade.

Záväzkovo-právny vzťah v súvislosti s pôžičkou na výmenu okien na prevádzanom byte existoval v čase
uzavretia kúpnej zmluvy len medzi žalovaným v 1.a 2.rade a ich veriteľom.

Aniodvolacísúdnemalzapreukázané,abyžalobkyňavdôsledkuneoznámeniaexistenciepredmetného
záväzku žalovanými v 1.a 2.rade v kúpnej zmluve bola obmedzovaná vo vlastníckych právach v
súvislosti s predmetom kúpnej zmluvy. V tomto smere nenašiel odvolací súd pochybenie pri hodnotení
dôkazov zo strany prvostupňového súdu.

Žalobkyňa nepreukázala, že oprávnenej vzniklo právo na zaplatenie zmluvnej pokuty z dôvodu, že
nastali okolnosti, ktoré by sa dohodnutej zmluvnej pokuty dotýkali.

Odvolací súd vzhľadom na uvedené dôvody rozsudok ako vecne správny s osvojením si odôvodnenia
zo strany prvostupňového súdu, vrátane správneho výroku o trovách konania potvrdil (§ 219 ods.1,2

O.s.p.).

O trovách odvolacieho konania rozhodol v zmysle ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1
O.s.p. tak, že žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovaným v 1.a 2.rade náhradu trov odvolacieho konania
vo výške 214,32 Eur na účet ich právnej zástupkyne JUDr. Jolany Karabinošovej v lehote 15 dní od

právoplatnosti tohto rozsudku. Náhrada trov konania pozostáva z trov právneho zastúpenia za jeden
úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu. Základná sadzba tarifnej odmeny vychádzajúc z hodnoty
predmetu sporu, t.j. 4 979,09 Eur činí sumu 170,97 Eur. V zmysle § 13 ods. 2 vyhl. MS SR č. 655/2004
Z.z. základná sadzba tarifnej odmeny sa zníži o 50%, ak ide o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch
alebo viacerých osôb, t.j. 85,485 Eur. Za takejto situácie vznikol žalovaným v 1. a 2. rade nárok na

náhradu trov konania 2x 85,485 Eur + 7,63 Eur režijný paušál a 20% DPH (35,72 Eur), spolu
214,32 Eur.

Prvostupňový súd uznesením č.k. 25C/105/2011-146 zo dňa 4.4.2012 nepriznal žalobkyni oslobodenie
od súdneho poplatku za odvolanie.

Rozhodnutie prvostupňový súd odôvodnil tým, že vychádzajúc z mesačného príjmu žalobkyne, z
vlastníctva jej majetku (byt, spoluvlastnícke podiely k dvom rodinným domom a s prihliadnutím na
nevyhnutné výdavky žalobkyne dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky pre priznanie oslobodenia
od súdneho poplatku za odvolanie. Taktiež poukázal na skutočnosť, že od rozhodnutia Okresného

súdu Prešov č.k. 25C/105/2011-39 zo dňa 6.6.2011 v spojení s rozhodnutím odvolacieho konania
nedošlo k zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala vyhovieť jej žiadosti čo i len sčasti. Podľa názoru
prvostupňového súdu nepredstavuje zaplatenie súdneho poplatku takú sumu finančných prostriedkov,
ktoré by boli schopné privodiť zhoršenie postavenia žalobkyne vzhľadom na charakter žaloby, o osobné
majetkové a zárobkové pomery.

Proti tomuto uzneseniu podala odvolanie žalobkyňa. Navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie
zmenil a priznal jej oslobodenie od platenia súdneho poplatku za podanú žalobu v celom rozsahu.

Podľa názoru žalobkyne vychádza rozhodnutie súdu prvého stupňa z nesprávneho právneho posúdenia

veci. Podľa jej názoru ide o opodstatnenú žalobu a tvrdí, že si svoje právo úspešne uplatňuje a bráni.
Ďalej uviedla, že jej osobné a majetkové pomery preukázala prvostupňovému súdu a tieto mal súd
objektívne hodnotiť. Od poslednej žiadosti o oslobodenie od poplatkov doručené súdu 30.5.2011 si súd
nevšimol zmenu jej výdavkov. Tá spočíva v tom, že síce jej ubudla splátka za notebook, ale pribudla jejsplátka pôžičky vo VÚB, poplatok za rigorózne konanie na pedagogickej fakulte J. univerzity v J., ako
aj zmena spočíva v platbe školného na právnickej fakulte, ktorá sa zvýšila zo sumy 680,- Eur na sumu
1.020,-Eur. Teda nevyhnutné a základné výdaje ako tak pokrývajú výšku príjmu žalobkyne.

Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie prvostupňového súdu v súlade s ustanoveniami § 212
O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.

Podľaust.§138ods.1O.s.p.,nanávrhmôžesúdpriznaťúčastníkovicelkomalebosčastioslobodenieod

súdnychpoplatkov,aktopomeryúčastníkaodôvodňujúaaknejdeosvojvoľnéalebozrejmebezúspešné
uplatňovanie alebo bránenie práva. Ak nerozhodne súd inak, vzťahuje sa oslobodenie na celé konanie
a má i spätnú účinnosť; poplatky zaplatené pred rozhodnutím o oslobodení sa však nevracajú.

Zo znenia § 138 O.s.p. vyplýva, že pre posúdenie dôvodnosti žiadosti o oslobodenie od súdnych
poplatkov sú rozhodujúce pomery účastníka, výška súdneho poplatku, povaha spoplatňovaného úkonu

vo veci samej.

Zákon nevysvetľuje bližšie obsah pojmu „pomery účastníka", avšak bezpochyby musí ísť o pomery
majetkové a ak je žiadateľom fyzická osoba, tak aj rodinné, sociálne a zdravotné žiadateľa majúce
základ v okolnostiach, ktoré nie je len dočasnej, či prechodnej povahy a odôvodňujúc záver, že ako

poplatník celkom alebo sčasti nemôže splniť poplatkovú povinnosť alebo že jej splnenie nemôže od neho
spravodlivo žiadať. Pre priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov musia byť kumulatívne splnené len
dve spomínané podmienky. Pomery účastníka odôvodňujúce priznanie oslobodenia a skutočnosť, že
neide o svojvoľné alebo zrejmé bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva.

Odvolací súd sa stotožňuje s názorom prvostupňového súdu, že majetkové pomery s prihliadnutím
teda nielen na príjem žalobkyne, ale aj jej ďalšie majetkové pomery, t.j. vlastníctvo, či spoluvlastníctvo
nehnuteľnosti odôvodňujú nepriznanie oslobodenia od platenia súdneho poplatku. V tejto súvislosti
odvolací súd poukazuje, že samotná skutočnosť, že žiadateľ o oslobodenie tvrdí, že nemá dostatok
finančných prostriedkov na zaplatenie súdneho poplatku ešte automaticky neznamená, že jeho

majetkové pomery už odôvodňujú oslobodenie od súdnych poplatkov, pretože pomery účastníka sú
určované celkovou majetkovou situáciou.

Odvolací súd rovnako prihliadol zhodne s prvostupňovým súdom aj na tú okolnosť, že od posledného
rozhodovania súdov o žiadosti žalobkyne na oslobodenie od platenia súdneho poplatku nedošlo k takej

zmenepomerov,ktorébyodôvodňovalavyhovieťjejžiadostičoilensčasti.Prvostupňovýsúdsasprávne
vyporiadal a zhodnotil výdaje, ktoré má žalobkyňa v súvislosti s bývaním, štúdiom.

Z článku 6 ods.1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nevyplýva právo na bezplatné
súdne konanie a obmedzenie práva na prístup k súdu zo strany štátu súdnymi poplatkami je prípustný

(zákon č. 209/1992 Z.z.).

Odvolací súd tak napadnuté uznesenie prvostupňového súdu potvrdil ako vecne správne (§ 219 ods.1
O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.