Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Bratislava IV
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Taťána Poláková
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 9C/88/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1416203737
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Poláková
ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2017:1416203737.5
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava IV sudkyňou JUDr. Taťánou Polákovou v právnej veci navrhovateľky: S. P.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XX, W., štátny občan SR, zastúpená JUDr. Ivetou Kalinovou, advokátkou,
Cukrová 14, Bratislava, proti odporcovi: U. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XX, W., štátny občan SR, o
určenie výživného na plnoleté dieťa, takto
r o z h o d o l :
I. Odporca je povinný prispievať na výživu navrhovateľky sumou 150,- eur mesačne, vždy do 15. dňa
toho ktorého mesiaca vopred s účinnosťou od 15.07.2017.
II. Zročné výživné za čas od 25.04.2016 do 15.06.2017 v sume 1.490,- eur súd povoľuje odporcovi
zaplatiť navrhovateľke v splátkach po 100,- eur mesačne, splatných spolu s bežným výživným, počnúc
15.07.2017, pod stratou výhody splátok.
III. Vo zvyšku sa návrh zamieta
IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1.Navrhovateľkasanávrhomnazačatiekonaniadoručenýmtunajšiemusúdudňa25.04.2016domáhala
zaviazať odporcu prispievať na jej výživu sumou 350,- eur mesačne od 25.04.2016 splatných vždy do
15. dňa v tom ktorom mesiaci vopred a náhrady trov konania. Návrh odôvodnila tým, že odporca je jej
otcom. Na jej výživu neprispieva žiadnou sumou. Navrhovateľka býva v spoločnej domácnosti s matkou
a bratom, ktorý je plnoletý, ťažko zdravotne postihnutý. Je študentkou 4. ročníka Gymnázia na Bílikovej
ul. v Bratislave. Jej mesačné náklady, ktoré predstavujú sumu 475,- eur financuje matka. Tiež uviedla,
že mesačné náklady na domácnosť, v ktorej býva s matkou sú 273,- eur.
2. Odporca v písomnom vyjadrení k návrhu uviedol, že spláca úver v sume 1.000,- eur mesačne, ešte
mu zostáva splatiť 7.000,- eur. Úver spolu s manželkou čerpali za účelom kúpy bytu pre navrhovateľku,
keďže medzičasom bolo ich manželstvo rozvedené, v tomto byte býva so synom, ktorý je invalidný.
Na výživu navrhovateľky mesačne prispieva sumou 100,- eur. Na vianoce jej dal 300,- eur. Uviedol,
že navrhovateľka je mladá a zdravá, má možnosť si počas víkendov nejaké peniaze zarobiť. Na školu
navrhovateľky s manželkou odložili sumu 7.000,- eur, s ktorými on nedisponuje. On sa stará o zdravotne
ťažko postihnutého syna, považuje za prirodzené, že o navrhovateľku sa postará jej mama. Uviedol, že
jeho mesačné výdavky spolu s úverom, ktorý spláca, predstavujú sumu 1.890,- eur.
3. Právna zástupkyňa navrhovateľky vo vyjadrení zo dňa 12.10.2016 uviedla, že je pravdou, že odporca
na výživu navrhovateľky prispieva sumou 100,- eur mesačne. Pokiaľ ide o splátky úveru, z výpisu
j účtu odporcu je vidno, že odporca okrem bežných splátok, spláca aj zrýchlené splátky hypotéky
v sume 650,- eur. Poukazovala na ust. § 65 ods. 2 Zákona o rodine, v ktorej súvislosti by súd na
zrýchlené splátky úveru nemal prihliadať. Ďalej uviedla, že syn odporcu poberá invalidný dôchodok
cca vo výške 300,- eur mesačne, okrem toho pracuje aj na základnej škole, kde zarobí mesačne cca
150,- až 170,- eur. Navrhovateľka nedisponuje sumou 7.000,- eur. Tieto peňažné prostriedky sú na
účte matky navrhovateľky a budú predmetom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva rodičovnavrhovateľky. Súdu tiež oznámila, že navrhovateľka je študentkou 1. ročníka Prírodovedeckej fakulty
Univerzity Komenského, študijný odbor biochémia. Počas letných prázdnin brigádovala. Cez školský rok
si to nemôže dovoliť, školu má každý deň, nezostáva jej čas na brigády.
4. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, svedkyne P. P., rodným listom navrhovateľky,
potvrdením o návšteve školy zo dňa 21.03.2016, potvrdením o príjme odporcu, matky navrhovateľky,
výpisom z účtu odporcu, ako aj ostatným obsahom spisu a zistil tento skutkový stav:
5. Navrhovateľka je dcérou odporcu. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 29.12.2015
č.k. 4C/368/2015-21 bolo manželstvo rodičov navrhovateľky rozvedené. Navrhovateľka je študentkou 1.
ročníka Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, študijný odbor biochémia.
6. Navrhovateľka vo výpovedi pred súdom uviedla, že brat sa v podstate živí sám, jeho mesačný príjem
je cca 470,- eur. Je toho názoru, že otec by mal prispievať aj na jej výživu, má predsa dve deti. Nemôže
sa starať len o brata, ktorý má mesačný príjem a nie aj o ňu, ktorá nemá príjem žiadny a teda je výživou
odkázaná na svojich rodičov. O byte na M. ulici v T. bola prvotná úvaha taká, že keď dovŕši 18 rokov,
môže sa doňho nasťahovať. Ale, tá úvaha bola viac menej nereálna, keď žila s rodičmi, aj stále býva
s mamou, v súčasnosti nepotrebuje bývať sama. Jej mesačné náklady ako študentky vysokej školy
predstavujú sumu 440,- eur (školské potreby 120,- eur mesačne, oblečenie, obuv a doplnky 50,- eur
mesačne, strava 120,- eur mesačne, lekárska starostlivosť 20,- eur mesačne, hygienické potreby 50,-
eur mesačne, záujmy 50,- eur mesačne a iné neočakávané výdavky 30,- eur mesačne).
7. Odporca vypovedal, že 07.02.2017 bude mať 60 rokov a odchádza do predčasného dôchodku,
pretože jeho práca je mimoriadne náročná a musí sa postarať o ich zdravotne postihnutého syna.
Uviedol, že fakticky mesačne žije z 300,- eur, keď jeho mesačný príjem je cca 1.500,- eur, ale, mesačne
spláca hypotéku 1.000,- eur, navrhovateľke prispieva na výživu sumou 100,- eur. Synovi sa snaží
maximálne venovať. Snaží sa o to, aby syn napr. športoval, snaží sa mu vymyslieť rôzne aktivity, len
aby sa mu zdravotne polepšilo. Syn má mesačný príjem cca 438,- eur, ale to je veľmi málo. Nechce
ho dať do ústavu. O syna sa stará sám a rád. Od decembra 2016 s ním býva v byte na M. ulici v T..
Uviedol, že jeho mesačné výdavky predstavujú sumu 1.890,- eur (splátka úveru 1.000,- eur mesačne,
140,- eur mesačne výdavky na plyn, elektrinu a internet, 200,- eur mesačne vynakladá na benzín, 300,-
eur mesačne na stravu pre seba a syna, 100,- eur mesačne na oblečenie a obuv pre seba a syna, 100,-
eur výživné na navrhovateľku, 50,- eur mesačne na hygienické potreby a lieky pre seba a syna).
8. Právna zástupkyňa navrhovateľky uviedla, že rozhodnutie odporcu odísť do invalidného dôchodku
s najväčšou pravdepodobnosťou nemožno vnímať inak, ako jeho reakciu na práve podaný návrh na
určenie výživného. Inými slovami, že práve návrh na začatie predmetného konania bol podnetom
pre odporcu o odchod do predčasného dôchodku. Za obdobie, kedy bol odporca riadne zamestnaný
považuje za primerané výživné sumu 350,- eur mesačne, za obdobie, kedy odišiel do predčasného
dôchodku považuje za primerané výživné sumu 250,- eur mesačne.
9. Svedkyňa P. P., ktorá je matkou navrhovateľky vypovedala, že na výdavky navrhovateľky mesačne
vynakladá cca 250,- eur, to toho nezapočítala výdavky na bývanie. Vie, že mesačný príjem syna je cca
450,- eur. K bytu na M. ulici v W. uviedla, že odporca mal úvahu kúpiť tento byt pre navrhovateľku.
Nesúhlasila s tým, keď s mužom už jeden byt splatili, považovala za obrovskú záťaž splácať ďalší byt,
no napokon súhlasila. Neskôr sa javilo reálne, že sa rozvedú, uvažovala, že jeden byt bude pre jedného,
druhý pre druhého s dieťaťom. Po rozvode ich manželstva byt splácal len odporca.
10. Z potvrdenia zamestnávateľa odporcu Motor-Car Bratislava, s.r.o. súd zistil, že za obdobie od
12/2015 do 2/2016 mal čistý priemerný mesačný príjem 955,38 eur. Za obdobie od 05/2015 do 04/2016
jeho čistý priemerný mesačný príjem predstavoval sumu 1.772,19 eur, v období od 12/2015 do 11/2016
čistý priemerný mesačný príjem odporcu bol 1.760,68 eur.
11. Z potvrdenia zamestnávateľa matky navrhovateľky Motor-Car Bratislava, s.r.o. súd zistil, že jej čistá
priemerná mesačná mzda bola 1.010,50 eur.
12. Z oznámenia Tatra banky, a.s. zo dňa 17.01.2017 súd zistil, že odporca mal ku dňu 15.01.2017
vyrovnané všetky záväzky z úverového vzťahu s Tatra bankou, a.s. v zmysle Zmluvy o hypotekárnom
úvere č. XXXXXXXXXX.
13. Z dohody o skončení pracovného pomeru zo dňa 08.02.2017 súd zistil, že spoločnosť Motor-
Car Bratislava, s.r.o. a odporca sa dohodli, že pracovný pomer založený pracovnou zmluvou zo dňa
01.03.1994 končí dňom 30.04.2017.
14. Z rozhodnutia Sociálnej poisťovne Bratislava zo dňa 24.05.2017 č. 570 207 6435 0 súd zistil, že od
02.05.2017 bol odporcovi priznaný predčasný starobný dôchodok v sume 835,50 eur.
15. Z preukazu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave zo dňa 26.07.2013 súd zistil, že syn
odporcu P. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XX, W. je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím.16. Podľa § 62 ods. 1 zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
17. Podľa § 62 ods. 2 zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
18.Podľa§62ods.4zákonaorodine,priurčenírozsahuvyživovacejpovinnostisúdprihliadanato,ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia spolu žijú, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.
19. Podľa § 62 ods. 5 zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
20. Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej
dani z príjmu, je povinný ich preukázať súdu, predložiť doklady na zhodnotenie svojich majetkových
pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj
ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že
výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.
21. Podľa § 75 ods.1 zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu. Rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
22. Uvedené ustanovenia zákona o rodine upravujú vznik a dobu plnenia vyživovacej povinnosti
rodičov voči deťom, ako aj základ pre určenie výšky, resp. rozsahu, ako jednej zo zložiek rodičovskej
zodpovednosti upravenej v ust. § 28 ods. 1 písm. a) zákona o rodine.
23. V zmysle vyššie uvedených zákonných kritérií, základom pre hodnotenie schopností a možností
rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči deťom, je jednak zistenie ich skutočných príjmov,
ale aj podkladov, odôvodňujúcich záver, že tento dosahovaný príjem zodpovedá ich telesným a
duševným schopnostiam, skúsenostiam v plnení pracovných povinností, ako aj miestnym možnostiam
ich uplatnenia, resp. zistenie ich celkových majetkových pomerov.
24. Rovnako z nich vyplýva, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom, je obmedzené
na obdobie, kým dieťa nie je schopné samo sa živiť. Pre posúdenie tejto schopnosti sú v každom
konkrétnom prípade rozhodujúce rôzne faktory na strane dieťaťa, ako jeho vek, zdravotný stav, štúdium,
schopnosť zamestnať sa, schopnosť vykonávať prácu, odôvodnené záujmy, potreby, majetkové pomery
a v neposlednom rade aj existencia reálnej možnosti dieťaťa zamestnať sa vo vyštudovanom, resp.
zvolenomodbore.Všeobecnemožnokonštatovať,žedieťajeschopnésamosaživiťvtedy,akjeschopné
samostatne uspokojovať svoje potreby.
25. Zákon o rodine uprednostňuje v danom prípade záujem oprávneného tak, že aj v prípade, ak sa dieťa
rozhodne pokračovať v ďalšom vzdelávaní, hoci už ukončilo prípravu na konkrétne povolanie, povinnosť
rodičov vyživovať dieťa nezaniká.
26. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti v konkrétnom prípade, má potom súd
vychádzať jednak zo všeobecných hľadísk, to znamená zo skúmania odôvodnených potrieb dieťaťa -
rozsah ktorých je rôzny vzhľadom na jeho vek, zdravotný stav, spôsob prípravy na budúce povolanie,
nadanie, záujmy a podobne, a jednak musí vychádzať zároveň aj z objektívnych schopností, možností
a majetkových pomerov rodičov dieťaťa plniť si svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť.
27. Medzi týmito dvomi kritériami, to znamená, medzi odôvodnenými potrebami dieťaťa a schopnosťami
a možnosťami rodičov, platí zásada priamej úmernosti, ktorá je plne v súlade s normatívnou zásadou,
že dieťa má právo žiť na takej úrovni, na akej žijú jeho rodičia, čo znamená, že čím je vyššia životná
úroveň rodičov, tým je odôvodnené rozsiahlejšie uspokojenie potrieb u dieťaťa, resp. že odôvodnenými
potrebami dieťaťa sú v takom prípade i také potreby, ktoré nie sú celkom bežné, ale na druhej strane
sú zároveň pre vývoj dieťaťa prospešné.
28. Rovnako je však potrebné prihliadať aj na majetkové pomery plnoletého dieťaťa, ktoré je nevyhnutné
zohľadňovať pri stanovení miery vyživovacej povinnosti rodičov k nemu, a to vzhľadom na aplikáciu ust.
§ 75 ods. 2 (výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi), § 43 ods.2 zákona
o rodine (dieťa je povinné prispievať na úhrady potrieb rodiny podľa svojich schopností, možností a
majetkových pomerov).
29. Ako bolo uvedené, na strane oprávneného dieťaťa platí zásada zakotvená v ust. § 62 ods. 2,
veta druhá zákona o rodine, v zmysle ktorej deti majú právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov, to
znamená, že ich životná úroveň má byť približne rovnaká. Na druhej strane pokiaľ je životná úroveň
rodičov nízka a nemajú možnosť ju zvyšovať, je nevyhnutné obmedziť nároky dieťaťa, prispôsobiť ichtakejto životnej úrovni. Rovnako prípadná rozdielnosť životnej úrovne oboch rodičov sa premieta do
výšky vyživovacej povinnosti toho z nich, s ktorým dieťa nežije v spoločnej domácnosti.
30. Vyhodnotením vykonaných dôkazov súd dospel k nasledovným záverom:
31. Predmetom posúdenia je nárok navrhovateľky zaviazať odporcu prispievať na jej výživu sumou 350,-
eur mesačne odo dňa podania návrhu, t.j. od 25.04.2016 do 30.04.2017 a vo výške 250,- eur mesačne
od 01.05.2017 do budúcna.
32. Súd zaviazal odporcu prispievať na výživu navrhovateľky sumou 220,- eur mesačne za obdobie od
25.04.2016 do 30.04.2017 a sumou 150,- eur mesačne za obdobie od 01.05.2017 do budúca, keď návrh
na určenie výživného v takto ustálenom rozsahu považoval za dôvodný a opodstatnený.
33. Výška súdom určeného výživného zodpovedá tak potrebám navrhovateľky, ako aj možnostiam,
schopnostiam a majetkovým pomerom odporcu. Navrhovateľkou prezentované výdavky zodpovedajú
jej veku a potrebám. Nie sú nadmerné, ani neprimerané a korešpondujú so súčasným charakterom doby
a hlavne nárokmi, ktoré prináša štúdium na vysokej škole. Pri určení výživného súd vychádzal nielen
z finančných príjmov odporcu za obdobie do 02.05.2017, kedy mu bol priznaný predčasný starobný
dôchodok, ale aj z jeho celkových majetkových pomerov. Na tomto mieste súd považuje za potrebné
uviesť, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodiča. Pri skúmaní schopností, možností a
majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie
je nevyhnutné vynaložiť. Podľa názoru súdu odporca, kým bol zamestnaný v spoločnosti Motor-Car
Bratislava, s.r.o. bol schopný na výživu navrhovateľky za obdobie do 02.05.2017 prispievať sumou
220,- eur mesačne. Pri stanovení výšky výživného súd neprihliadol na zrýchlené splátky úveru odporcu
na bývanie a to s poukazom na zhora citované ustanovenia zákona, keď výživné má prednosť pred
inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča
súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Podľa názoru
súdu, odporca mal počítať s tým, a mal predvídať, že navrhovateľka poťažne bude chcieť študovať
na vysokej škole a teda bude potrebné aj finančne ju v štúdiu podporovať. Prioritou odporcu sa však
stalo riešiť si svoju bytovú otázku. Dokonca splácať hypotekárny úver formou zrýchlených splátok, v
dôsledku čoho samozrejme väčšina jeho mzdy bola použitá práve na tento účel. Na túto okolnosť súd
nemohol prihliadnuť, keď vyporiadanie majetku rodičov navrhovateľky je samostatný právny inštitút,
ktorý nemožno zohľadňovať v konaní o určenie výživného na dieťa. To platí aj o sume 7.000,- eur,
ktoré podľa tvrdenia odporcu boli vyhradené na financovanie štúdia navrhovateľky. Tiež rozhodnutie
odporcu v deň dovŕšenia 60. roku odísť do predčasného dôchodku a teda aj v tej súvislosti zrýchlené
splátky hypotekárneho nebolo možné zohľadniť v prospech odporcu, keď súd nespochybňuje, že jeho
odchod do predčasného dôchodku mohol byť motivovaný tvrdeným enormným vyčerpaním a snahou
o celodennú starostlivosť o syna, na strane druhej je zarážajúce, že sa tak rozhodol v čase, keď
navrhovateľka podala predmetný návrh na súd. Neušlo totiž pozornosti súdu, že ešte vo vyjadrení k
návrhu doručenom súdu 01.06.2016 odporca žiadny odchod do predčasného dôchodku nespomínal, a
ani neuvádzal, že by si zdravotný stav syna aktuálne vyžadoval jeho celodennú starostlivosť. Súd sa
preto prikláňa k názoru, že rozhodnutie odporcu odísť do predčasného starobného dôchodku bolo sčasti
motivované, alebo podnetom pre takého rozhodnutie odporcu s najväčšou pravdepodobnosťou bolo aj
podanie predmetného návrhu jeho dcéry na určenie výživného. V ďalšom súd zohľadnil, že odporca
sa inak na zabezpečovaní výživy navrhovateľky nepodieľa a zohľadnil aj tú skutočnosť, že sa stará o
zdravotne postihnutého syna, čo súd prirodzene hodnotí vysoko pozitívne, nemožno však neuviesť, že
syn má aj svoj vlastný príjem, teda nie je odkázaný na jeho výživu. Je nepochybne spoločensky a ľudsky
žiaduce, aby výživu dieťaťa zabezpečovali obidvaja rodičia. Suma 100,- eur, ktorou odporca prispieva
je nepochybne nízkou a neprimeranou. Súd preto zaviazal odporcu prispievať na výživu navrhovateľky
sumou 220,- eur mesačne za obdobie od 25.04.2016 do 30.04.2017, a sumou 150,- eur mesačne za
obdobieod01.05.2017,keďurčenievýživnéhovtakomtorozsahupovažovalzaopodstatnenéavsúlade
so zhora uvedenými zákonnými kritériami.
34. Nedoplatok za obdobie od 25.04.2016 do vyhlásenia rozhodnutia dňa 28.06.2017 predstavuje sumu
1.490,- eur (za máj 2016 až december 2016 mu vznikol dlh 960,- eur 8x120,- eur a za január 2017 až máj
2017 mu vznikol dlh 530,- eur 4x120,- eur + 50,- eur, 960+530=1.490,- eur.) Splatnosť dlhu súd stanovil
tak, aby bol dlh v relatívne blízkej budúcnosti splatený a pritom neohrozil sociálnu situáciu odporcu. V
prípade, že hoci i jedna splátka dlhu nebude uhradená včas, stáva sa splatný celý dlh.
35. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. CMP, podľa ktorého, žiaden z
účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v
Bratislave, prostredníctvom podpísaného súdu, písomne, trojmo.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a
musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.
Ak odporca dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, je možné podať návrh na jeho
výkon podľa osobitných predpisov.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.