Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Banská Bystrica
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Miriam Boborová Sninská
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41Cob/149/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6717201776
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 08. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Boborová Sninská
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6717201776.1
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miriam
Boborovej Sninskej a členiek senátu JUDr. Aleny Križanovej a JUDr. Miroslavy Púchovskej, v právnej
veci navrhovateľa Y.. O. O. - MADAST, s miestom podnikania J.Smreka 12, 841 07 Bratislava, IČO: 34
856 790, zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Marián Kurhajec, s.r.o., so sídlom Bajkalská 13,
821 02 Bratislava, IČO: 36 860 662, proti strane BAJO PLUS, s.r.o., so sídlom Školská 1608/3, 962
05 Hriňová, IČO: 47 190 647, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní strany proti
uzneseniu Okresného súdu Zvolen, č.k. 10Cb/5/2017-34 zo dňa 22. februára 2017 takto
r o z h o d o l :
I. Uznesenie Okresného súdu Zvolen, č.k. 10Cb/5/2017-34 zo dňa 22. februára 2017 potvrdzuje.
II. O nároku na náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie.
o d ô v o d n e n i e :
1. Okresný súd Zvolen napadnutým uznesením nariadil strane neodkladné opatrenia, a to povinnosť
zdržať sa všetkých právnych úkonov smerujúcich k scudzeniu, najmä k predaju, darovaniu alebo
akémukoľvek inému prevodu nasledujúcich nehnuteľností, ktorých je výlučným vlastníkom:
a) pozemok KN-C parcela č. XXXXX/XX, o výmere X.XXX m2, druh pozemku: zastavané plochy a
nádvoria,
b) pozemok KN-C parcela č. XXXXX/XX, o výmere XXX m2, druh pozemku: zastavené plochy a
nádvoria,
c)pozemokKN-Cparcelač.XXXXX/XX,ovýmereXXXm2,druhpozemku:zastavanéplochyanádvoria,
d) pozemok KN-C parcela č. XXXXX/XX, o výmere XXX m2, druh pozemku: zastavané plochy a
nádvoria,
e) stavba, súpisné číslo XXXX, postavená na pozemku parcelné číslo XXXXX/XX, popis stavby: Q.,
f) stavba, súpisné číslo XXXX, postavená na pozemku parcelné číslo XXXXX/XX, popis stavby: R. O.,
g) stavba, súpisné číslo XXXX, postavená na pozemku parcelné číslo XXXXX/XX, popis stavby: O.,
nachádzajúcich sa v katastrálnom území N., L. N., okres Q., zapísaných na liste vlastníctva č.
XXXX, vedenom Okresným úradom Q., Katastrálnym odborom. Súd prvej inštancie zároveň uložil
navrhovateľke povinnosť v lehote 30 dní od doručenia uznesenia podať žalobu vo veci samej za účelom
usporiadania vzájomných sporných práv a povinností, a to tak, aby výsledkom konania o takejto žalobe
bolo rozhodnutie, ktoré bude predpokladom vedenia exekučného konania zo strany navrhovateľky, ako
oprávnenej proti príslušnému subjektu ako povinnému, v rámci ktorého bude možné vykonať exekúciu
predajom nehnuteľností, zapísaných na LV č. XXXX pre k.ú. N., L. N., okres Q.. Zároveň súd uviedol,
že stranami sporu vo veci samej budú tie subjekty, ktorým bude svedčiť aktívna a pasívna legitimácia
z hľadiska uplatniteľného hmotného práva.
2. V odôvodnení uznesenia okresný súd uviedol, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
navrhovateľka odôvodnila tým, že má voči dlžníčke K. T. súdom právoplatne priznané pohľadávky, a to
na základe rozsudku Okresného súdu Zvolen, sp.zn. 8C/80/2007 zo dňa 30.3.2010, vykonateľný dňa21.12.2010 na sumu 28.214,84 Eur s príslušenstvom, na základe uznesenia Okresného súdu Zvolen
sp.zn. 8C/80/2007 zo dňa 12.4.2011, vykonateľného dňa 16.5.2011 na sumu 5.462,72 Eur a na základe
rozsudku Okresného súdu Zvolen sp.zn. 7Cb/10/2008 zo dňa 30.10.2013, vykonateľného dňa 15.7.2014
na sumu 59.900,-Eur s príslušenstvom. Predmetné pohľadávky sa v súčasnosti vymáhajú v exekučných
konaniach, pričom sa ich nedarí uspokojiť, nakoľko dlžníčka K. T. previedla svoj majetok na iné osoby.
Dňa 29.9.2006 dlžníčka K. T. vykonala vyhlásenie o vklade nehnuteľností do spoločnosti HELOIL, s.r.o.,
IČO: 36 647 144, ktorým vložila do tejto spoločnosti svoj nepeňažný vklad, a to nehnuteľnosti zapísané
na LV č. XXXX pre k.ú. N.. Žalobkyňa podala dňa 2.5.2008 na Okresný súd Zvolen odporovaciu žalobu,
ktorou sa domáhala, aby súd určil, že právny úkon spočívajúci vo vklade predmetných nehnuteľností,
ktorý bol vykonaný vyhlásením vkladateľa, t.j. K. T., ktorého právne účinky nastali povolením vkladu pod
č. A a ktoré nadobudla spoločnosť HELOIL, s.r.o., je voči žalobkyni Y.. O. O. neúčinný. Okresný súd
Zvolen rozsudkom sp.zn. 13C/57/2008 zo dňa 30.4.2015 v konaní žalobkyne Y.. O. O. proti žalovanému
HELOIL, s.r.o., v konaní o určenie neúčinnosti právneho úkonu tejto žalobe vyhovel a určil, že predmetný
právny úkon - vklad nehnuteľností K. T. do spoločnosti HELOIL, s.r.o. je voči žalobkyni neúčinný.
Predmetné konanie nie je právoplatne skončené, pričom v súčasnosti prebieha odvolacie konanie. Súd
prvej inštancie v uvedenom rozhodnutí konštatoval, že je evidentné, že K. T. ako dlžníčka uvedeným
úkonom ( nepeňažným vkladom do spoločnosti HELOIL, s.r.o. ) zmenšila svoj majetok a tým došlo k
ukráteniu uspokojenia vymáhateľnej pohľadávky navrhovateľky.
3. Podľa súčasného výpisu z LV č. XXX spoločnosť HELOIL, s.r.o. previedla Kúpnou zmluvou zo
dňa 18.8.2016 predmetné nehnuteľnosti na nadobúdateľa - spoločnosť BAJO - PLUS s.r.o., IČO: 47
190 647. Navrhovateľka uviedla, že ide opäť o snahu pani T. o znemožnenie uspokojenia pohľadávky,
ktorú má voči nej K. T.. Navrhovateľka tiež poukázala na personálne prepojenie spoločností, medzi
ktorými došlo k prevodu predmetných nehnuteľností. Jediným spoločníkom spoločnosti HELOIL, s.r.o.
je práve spoločnosť BAJO - PLUS s.r.o., na ktorú boli prevedené nehnuteľnosti. Konateľmi spoločnosti
HELOIL, s.r.o. so samostatným oprávnením konať za spoločnosť sú dlžníčka K. T. a jej manžel S. A..
Jedinou spoločníčkou spoločnosti BAJO - PLUS s.r.o. je dcéra dlžníčky K. T. - S. T., pričom konateľmi
tejto spoločnosti sú opäť dlžníčka K. T. a jej manžel S. A.. Navrhovateľka uviedla, že je evidentné,
že k ďalšiemu prevodu predmetných nehnuteľností došlo medzi spoločnosťami, ktoré sú personálne
prepojené blízkymi osobami.
4. Súd v napadnutom uznesení konštatoval, že mal preukázané, že navrhovateľka má voči dlžníčke K.
T. pohľadávky presahujúce na istine sumu 90.000,-Eur, priznané právoplatnými súdnymi rozhodnutiami.
Tiež mal preukázané, že dlžníčka K. T. bola vlastníčkou nehnuteľností zapísaných LV č. XXXX, pre k.ú.
N., ktoré vyhlásením zo dňa 29.9.2006 vložila ako nepeňažný vklad do základného imania spoločnosti
HELOIL, s.r.o., pričom tento právny úkon napadla navrhovateľka ako veriteľka odporovacou žalobou,
ktorej bolo na súde prvej inštancie vyhovené. Navrhovateľka má záujem uspokojiť svoje pohľadávky z
predaja týchto nehnuteľností, pričom uviedla, že týmto účelom mieni napadnúť odporovacou žalobou
aj prevod nehnuteľností zo spoločnosti HELOIL, na spoločnosť BAJO-PLUS s.r.o., nakoľko aj tieto
považuje za personálne prepojené s dlžníčkou. Navrhovateľka odôvodňovala potrebu bezodkladnej
úpravy pomerov ohrozením exekúcie tým, že by mohlo dôjsť k ďalším prevodom predmetných
nehnuteľností, čím by došlo k ďalšiemu sťaženiu vymoženia jej nárokov. Z tohto hľadiska súd prvej
inštancie považoval za dôvodné v danej veci bezodkladne upraviť pomery, nakoľko inak by aktuálnemu
vlastníkovi predmetných nehnuteľností nič nebránilo vykonať ďalšie, prípadne aj opakované prevody
nehnuteľností na iné subjekty. Ďalšie takéto prevody majetku by podstatne sťažili vymoženie pohľadávok
veriteľky, keďže každý z nich by v zásade vyvolal potrebu vedenia súdneho konania na základe
žaloby veriteľky, rozhodnutie v ktorom by muselo predchádzať možnosti viesť proti konkrétnemu
subjektu exekúciu predajom predmetných nehnuteľností. Súd prvej inštancie sa tiež stotožnil s názorom
navrhovateľky, že v danom prípade sledovaný účel nemožno dosiahnuť nariadením zabezpečovacieho
opatrenia, nakoľko jeho zákonná úprava predpokladá zriadenie záložného práva na veciach, právach,
alebo iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, pričom
dlžníčka K. T. v súčasnosti nie je vlastníčkou predmetných nehnuteľností a vo vzťahu k majetku iného
subjektu, než dlžníka, nemožno na návrh veriteľa zabezpečovacie opatrenie nariadiť.
5. Okresný súd tiež konštatoval, že mal v danej veci za splnené zákonné podmienky nevyhnutné pre
nariadenie neodkladného opatrenia, konkrétne existenciu rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich
potrebu neodkladnej úpravy pomerov a skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanienároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Z týchto dôvodov súd nariadil neodkladné opatrenie a návrhu
navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel.
6. Súd prvej inštancie zároveň uviedol, že zistil, že v čase od podania návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia došlo na liste vlastníctva č. XXXX pre k.ú. N. k zmene v tom zmysle, že u
pozemku KN- parcela č. XXXXXX/XX došlo k zmene jeho výmery, keď podľa aktuálneho výpisu z LV je
jeho výmera XXXX m2. S poukazom na ustanovenie § 329 ods. 2 CSP, podľa ktorého pre neodkladné
opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie, súd vo výroku rozhodnutia
predmetný pozemok označil v súlade s aktuálnym výpisom z príslušného listu vlastníctva.
7. Okresný súd na záver uviedol, že nariadenie neodkladného opatrenia v prejednávanej veci je spojené
so zásahom do práv a právom chránených záujmov strany, preto bol súd povinný pri rozhodovaní zvážiť,
či by nariadením neodkladného opatrenia nedošlo k zásahu do práv strany nad nevyhnutnú mieru a
či uloženie obmedzení sleduje legitímny cieľ. V rámci tohto posúdenia súd zásah do práv a právom
chránených záujmov strany vyhodnotil ako primeraný, avšak za predpokladu, že navrhovateľka bude
aktívne vykonávať konkrétne kroky smerujúce k uspokojeniu jej pohľadávok spôsobom, ktorý uviedla v
návrhu, t.j. speňažením predmetných nehnuteľností. Tiež uviedol, že požiadavka primeranosti by nebola
naplnená, keby mal existovať zákaz scudzenia nehnuteľností voči strane na časovo neobmedzené
obdobie. Z týchto dôvodov súd v súlade s § 336 ods. 1 CSP uložil navrhovateľke povinnosť podať v
lehote do 30 dní od doručenia uznesenia žalobu vo veci samej za účelom usporiadania vzájomných
sporných práv a povinností.
8. Proti rozhodnutiu podala odvolanie v zákonnej lehote strana. V odvolaní uviedla, že žiada, aby
odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta
a žalovanému sa priznáva náhrada trov konania o neodkladnom opatrení vo výške 100%.
9. V odvolaní strana uviedla, že má za to, že nie je dôvod pre nariadenie neodkladného opatrenia.
Ohrozenie výkonu súdneho rozhodnutia musí mať reálnu podobu, pretože práve navrhované predbežné
opatrenie zásadným spôsobom môže ovplyvniť výkon vlastníckych práv. Ani budúca existencia
samotného návrhu na určenie neúčinnosti prevodnej zmluvy nemôže byť sama o sebe bez ďalšieho
dôvodom predbežného opatrenia sledujúceho takmer absolútnu blokáciu výkonu vlastníckeho práva.
Odvolateľ uviedol, že podľa ustanovení CSP možno vyvodiť osobitné náležitosti návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia, ktoré navrhovateľ v návrhu nepreukázal a ani len netvrdil. Odvolateľ má
za to, že nie sú naplnené žiadne rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy
pomerov. V danom prípade nie je žiadny dôvod pre zákaz nakladania, o čom svedčí aj fakt, že od
18.8.2016 je strana vlastníkom uvedených nehnuteľností, a ak by navrhovateľ mal bezprostredne
hroziace nebezpečenstvo za preukázané, tak žalobu vo veci samej nielen podá spolu s návrhom, ale
podal by ju už v čase po 18.8.2016 a nie až v polovici februára 2017, keď sa nič nedeje. Tiež odvolateľ
uviedol, že nakoľko sa navrhovateľ mieni domáhať svojich práv odporovacou žalobou, treba dodať, že
výsledkom môže byť v prípade úspechu len dosiahnutie právnej neúčinnosti právneho úkonu podľa §
42a Občianskeho zákonníka, čo vyvoláva stav tzv. relatívnej bezúčinnosti dotknutého právneho úkonu.
Odporovaný právny úkon zostáva platným právnym úkonom, avšak v pomeroch účastníkov sa neho
hľadí tak, ako by nenastali jeho účinky. Z týchto dôvodov obmedzenie strany nie je vhodné, odôvodnené
a ani potrebné. Naviac neodkladné opatrenie nijako nezabráni vzniku prípadnej škody navrhovateľa,
ale spôsobí jednostranné naklonenie právnej roviny pre navrhovateľa, ktorý dnešného dňa má len
pohľadávkyvočisvojmudlžníkovi,pričomďalšietretiesubjektysúlenvpostaveníneprávoplatnýchalebo
budúcich žalôb. Tiež na nehnuteľnosti je na liste vlastníctva záložné právo v prospech L. S. a.s., ako
záložného veriteľa.
10. Zároveň poukázal na skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému
sa má poskytnúť ochrana a uviedol, že navrhovateľ nevyužil všetky možnosti, ktoré mu zákon
umožňuje alebo umožňoval. Napríklad mohol dať zriadiť predbežné opatrenie na nehnuteľnosti, a to
voči spoločnosti HELOIL s.r.o., čo však neurobil. Tiež mohol požiadať kataster o zápis do poznámky na
LV-že nehnuteľnosti sú predmetom sporu, čo tiež neurobil. Odvolateľ taktiež poukázal na to, že treba
mať na zreteli, či neužívaním nehnuteľností nevznikne vlastníkovi neprimeraná ujma, alebo či tým vec
nestráca na ekonomickej hodnote. Podľa ustálenej súdnej praxe blokovanie prevodu vlastníckeho práva
k nehnuteľnosti nemôže vlastníkovi dočasne spôsobiť žiadne ekonomické ťažkosti. V tejto súvislosti
poukázal na § 123 a § 124 Občianskeho zákonníka a uviedol, že ďalšie obmedzenie vlastníckehopráva s ohľadom na zásady rovnosti účastníkov nie je žiadúce neodkladné opatrenie. Súdy musia pri
nariaďovaní neodkladného opatrenia vziať na zreteľ fakticitu javu, proporcionalitu následku a príčiny
jeho vzniku, v dôsledku čoho nie je dôvodné v tomto prípade nariadenie neodkladného opatrenia.
Je nutné vychádzať z potreby osvedčenia práva a ohrozenia práva. Tieto predpoklady navrhovateľ
nesplnil a návrh sa javí len akýmsi opatrníckym konaním navrhovateľa, ak by mu nevyšlo iné dosiaľ
neprávoplatne rozhodnuté konanie. Na záver odvolateľ dodal, že v danej veci nie sú uvedené žiadne
indície svedčiace prípadnej odporovateľnosti právneho úkonu strany vo vzťahu k navrhovateľovi. Strana
nevykonala žiadny ukracujúci právny úkon vo vzťahu k žiadnej osobe, nie to navrhovateľovi. Žiadna
bezodkladnosť tak v tomto prípade nie je na mieste ako aspekt podľa § 325 ods. 1 CSP.
11. Navrhovateľ sa vyjadril k odvolaniu strany a žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu
prvej inštancie ako vecne správne potvrdil. Zároveň žiadal, aby odvolací súd zaviazal stranu na náhradu
trov odvolacieho konania navrhovateľke.
12. Vo vyjadrení uviedol, že odvolanie považuje v celom rozsahu za nedôvodné, pričom skutkové
tvrdenia uvádzané stranou nepovažuje za správne. Navrhovateľ je toho názoru, že súd prvej inštancie
vychádzal zo správneho právneho posúdenia veci, keď nariadil vo veci neodkladné opatrenie. Poukázal
na § 324 ods. 3 a nasl. CSP, podľa ktorého súd nariadi neodkladné opatrenia iba za predpokladu, ak
sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením a ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Navrhovateľ opäť opísal skutkový stav obdobne
ako bol opísaný v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a uviedol, že je zrejmé, že K. T. v snahe
vyhnúť sa plneniu svojich povinností v exekučných konaniach najskôr previedla svoj majetok na iné
osoby ( vložila do nehnuteľnosti do spoločnosti HELOIL, s.r.o. ) a neskôr, tesne pred právoplatnosťou
rozhodnutia o neúčinnosti tohto právneho úkonu bol opätovne vykonaný úkon smerujúci k zmareniu
exekúcie, ako aj konania vedeného pod sp.zn. 13C/57/2008, keď spoločnosť HELOIL, s.r.o. previedla
nehnuteľnosti na spoločnosť BAJO - PLUS s.r.o. ( v ktorej dlžníčka bola a je konateľkou ). Navrhovateľ
opätovne zdôraznil, že stále sa jedná o tú istú osobu, ktorá spolu s blízkymi osobami, ako aj účelovo
prepojenými subjektmi týmto konaním poškodzuje veriteľa ( navrhovateľa ), komplikuje vymáhanie
pohľadávok a tým marí snahu o účinnú ochranu práv a oprávnených záujmov navrhovateľa.
13. K námietke odvolateľa, že nepodal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bezprostredne
navrhovateľ uviedol, že toto tvrdenie je irelevantné, nakoľko žiadne zákonné ustanovenie navrhovateľovi
nestanovuje povinnosť pravidelne kontrolovať prevody majetkov jednotlivých dlžníkov, resp. s nimi
úzko prepojených subjektov. Zároveň navrhovateľ uviedol, že žalobu vo veci samej podal v súdom
stanovenej lehote, čím si stanovenú povinnosť splnil riadne a včas, pričom konanie je vedené na
Okresnom súde Zvolen pod sp.zn. 10Cb/12/2017. Navrhovateľ má tiež za to, že všetky zákonné
podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia boli splnené a stotožňuje sa s právnym názorom
súdu prvej inštancie, že návrh na jeho nariadenie bol podaný dôvodne. Zároveň je navrhovateľ toho
názoru, že riadne v konaní osvedčil potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami, osvedčil
existenciu právneho vzťahu medzi nimi, a to tak personálne prepojenie osôb, ako aj účelovo prepojených
subjektov. Zároveň osvedčil efektivitu tohto neodkladného opatrenia a v neposlednom rade skutočnosť,
že sledovaný účel by nebolo možné dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, nakoľko nehnuteľnosti
už nie sú vo vlastníctve dlžníka, voči ktorému má navrhovateľ právoplatne priznané pohľadávky.
Navrhovateľ sa zároveň domnieva, že konanie dlžníčky K. T. napĺňa znaky, ktoré možno kvalifikovať ako
poškodzovanie veriteľa podľa trestného zákona. Taktiež prevod nehnuteľností zo spoločnosti HELOIL,
s.r.o. na BAJO - PLUS s.r.o. je určite v rozpore s platnými právnymi predpismi, najmä však s dobrými
mravmi.
14. K vyjadreniu navrhovateľa sa vyjadrila strana podaním doručeným okresnému súdu dňa 9.6.2017, v
ktorom poukázala na skutočnosť, že Krajský súd v Banskej Bystrici už neraz rozhodol, že musí existovať
konkrétna a bezprostredná hrozba. Podľa strany táto tu nie je a navrhovateľ preto poukazuje na rôzne
konštrukcie osobných prepojení. To sú však len hypotézy, kedy práve plynutie času preukázalo, že
súčasný stav tu trvá od augusta 2016 v nezmenenej podobe. Prípadné osobné prepojenia sú však
dôvodmi len pre navrhovateľa ako určitý typ, nie pre nariadenie predbežného opatrenia. Odvolateľ
taktiež poukázal na článok III. žaloby, podľa ktorej K. T. vložila svoj majetok - nehnuteľnosti do
obchodnej spoločnosti HELOIL, s.r.o., avšak strana uviedla, že podnikateľ K. T. vložila celý svoj podnik,
ktorého súčasťou boli okrem iného aj tieto nehnuteľnosti, ako nepeňažný vklad, ohodnotené na základeznaleckého posudku. Potom celý koncept tvrdený navrhovateľom je diametrálne iný. Strana opakovane
uviedla, že nie sú splnené žiadne, nie to všetky podmienky pre vydanie neodkladného opatrenia.
15. Strana má tiež za to, že nariadenie neodkladného opatrenia vyžaduje bezprostredné
nebezpečenstvo vzniku ujmy, to, že by strana mohla alebo môže previesť, nemôže postačovať, pretože
to by každá meritórna žaloba bola rovno spojená s nariadením neodkladného opatrenia. Súčasný stav
po nariadení neodkladného opatrenia zasahuje do obsahu vlastníckeho práva strany bez zákonného
dôvodu, pričom poukázal na rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktorý rušil nariadené
neodkladné opatrenia pre nepreukázanie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Tento prípad
nie je v ničom iný, pričom navrhovateľ podáva žalobu, žiada o neodkladné opatrenie, hoci žalobu podáva
po uplynutí trištvrte roka nezmeneného stavu, čo určite oslabuje materiálne dôvody pre akékoľvek
neodkladné opatrenie. Podľa názoru strany neexistuje dôvod pre ďalšie trvanie neodkladného opatrenia
v rozsahu, ako to učinil súd prvej inštancie, keďže nehnuteľný majetok jestvuje, je založený v prospech
záložného veriteľa a strana nekoná v rozpore s právom, nie to domnelými právami navrhovateľa. Nie je
vecou strany, že tu jestvujú iné spory, domnelé alebo tvrdené nároky medzi inými osobami, dôležité je, že
strana nie je dlžníkom a ani inak povinnou osobou v týchto prípadoch, je len vlastníkom nehnuteľností,
ktoré sú toho času súdom blokované.
16. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací podľa ustanovenia § 34 zákona č. 160/2015 Z.z.
Civilný sporový poriadok ( ďalej len „CSP“ ) prejednal odvolanie v rozsahu danom ustanovením § 379
CSP, rešpektujúc viazanosť odvolacími dôvodmi podľa ustanovenia § 380 ods. 1 CSP a napadnuté
uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP.
17. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že dňa 13.2.2017 bol Okresnému súdu Zvolen doručený návrh
navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia. Súd prvej inštancie návrhu navrhovateľa vyhovel
a uviedol, že navrhovateľ osvedčil dôvodnosť svojho nároku, ktorému má byť poskytnutá ochrana
a sú splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia. Zároveň súd prvej inštancie uložil
navrhovateľovi povinnosť podať žalobu vo veci samej v lehote 30 dní od doručenia tohto uznesenia.
Odvolací súd zistil, že navrhovateľ podal žalobu vo veci samej v súdom stanovenej lehote, ktorá je
vedená na Okresnom súde Zvolen pod sp.zn. 10Cb/5/2017.
18. Podľa ustanovenia § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné
bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
19. Podľa ustanovenia § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak
sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
20. Podľa ustanovenia § 325 ods. 2 písm. c) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä,
aby nenakladala s určitými vecami alebo právami.
21. Podľa ustanovenia § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložil najmä,
aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
22. Neodkladné opatrenie je mimoriadnym prostriedkom súdnej ochrany, ktoré súd môže nariadiť, ak
je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Splnenie
aspoň jedného zo zákonných predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia musí súd primárne
vyhodnotiť na základe návrhu, a to z rozhodujúcich skutočností, ktoré podľa navrhovateľa odôvodňujú
potrebu neodkladnej úpravy pomerov, alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Navrhovateľ musí
súd opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme
dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický. To predstavuje argumentačnú
líniu v zmysle zákonom vyžadovaného „ odôvodnenia“. Rozhodujúce skutočnosti musí navrhovateľ
náležitým spôsobom osvedčiť, čo z kvalitatívneho hľadiska nedosahuje intenzitu dokazovania v zmysle
ustanovenia § 185 a nasl. CSP.
23. Pomery, ktoré majú byť neodkladným opatrením upravené, musia mať vždy povahu právnych
vzťahov. Potreba úpravy právnym pomerov musí byť bezodkladná, čo zahŕňa aj prvok naliehavosti a
nevyhnutnosti. Neodkladné opatrenie bude z pravidla opodstatnené, ak navrhovateľovi hrozí vznik alebo
rozširovanie škody, či inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozeniu jeho práv a oprávnenýchzáujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať
o konečnú súdnu ochranu ( napr. v konaní o ochranu nekalej súťaži , v odporovacom konaní a pod. ).
V súvislosti s vyhodnotením potreby bezodkladne upraviť pomery musí súd nevyhnutne skúmať aj
splnenie ďalších predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia a otázku ich osvedčenia zo strany
navrhovateľa, vrátane hodnoverného osvedčenia dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť
ochrana.
24. Preskúmaním napadnutého uznesenia odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie strany nie je
dôvodné.
25. Odvolací súd sa v danej veci stotožnil s právnym záverom súdu prvej inštancie, že v danom prípade
sledovaný účel nemožno dosiahnuť nariadením zabezpečovacieho opatrenia, nakoľko dlžníčka K. T.
v súčasnosti nie je vlastníčkou predmetných nehnuteľností, ale k vzťahu majetku iného subjektu, než
dlžníka, nemožno na návrh veriteľa zabezpečovacie opatrenie nariadiť.
26. V danom prípade navrhovateľ predloženými dokladmi v návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia osvedčil, že má právoplatné a vykonateľné súdne rozhodnutia voči dlžníčke K. T., ktorá bola
vlastníčkou nehnuteľností, predajom ktorých mohol byť dlh K. T. voči navrhovateľke uspokojený. Napriek
tejto skutočnosti dlžníčka nehnuteľnosti vložila ako nepeňažný vklad do spoločnosti HELOIL, s.r.o., s
ktorou spoločnosťou bola osobnostne previazaná, následkom čoho sa navrhovateľka domáhala žalobou
na Okresnom súde vo Zvolene určenia neúčinnosti právneho úkonu, t.j. vkladu týchto nehnuteľností do
uvedenej spoločnosti HELOIL, s.r.o. Z rozsudku Okresného súdu Zvolen sp.zn. 13C/57/2008 zo dňa
30.4.2015 je osvedčené, že súd prvej inštancie žalobe vyhovel a určil, že predmetný právny úkon -
vklad nehnuteľností K. T. do spoločnosti HELOIL, s.r.o. je voči žalobkyni neúčinný. Aj keď na základe
podaného odvolania nie je predmetný rozsudok právoplatný, po jeho vyhlásení spoločnosť HELOIL,
s.r.o. previedla nehnuteľnosti kúpnou zmluvou na spoločnosť BAJO - PLUS s.r.o., čo je osvedčené z
výpisuzkatastranehnuteľnosti,kdeakotitulnadobudnutiajeuvedenáKúpnazmluvaAzodňa18.8.2016
- XXXX/XXXX. Z uvedeného je zrejmé, že konaním dlžníčky K. T. a následne konaním spoločnosti
HELOIL, s.r.o. je ohrozená exekúcia pohľadávok navrhovateľky. Z týchto dôvodov odvolací súd zastáva
názor, že je osvedčený nárok na nariadenie neodkladného opatrenia, nakoľko strana, ako vlastník
predmetných nehnuteľností by prípadným ďalším prevodom nehnuteľností mohol ohroziť exekúciu
pohľadávok navrhovateľky. Zároveň odvolací súd sa stotožňuje so všetkými právnymi argumentmi
vyslovenými súdom prvej inštancie v napadnutom uznesení.
27. K námietke odvolateľa, že na predmetnej nehnuteľnosti je zriadené záložné právo v prospech L.
S., a.s. odvolací súd uvádza, že táto skutočnosť nemá vplyv na nenariadenie neodkladného opatrenia,
nakoľko v prípade vyplatenia úverov v prospech tejto banky, by došlo k zrušeniu záložného práva,
následkom čoho by strana mohla robiť ďalšie prevody nehnuteľností. Zároveň odvolací súd dopĺňa, že
súd skúma podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia v každom jednotlivom spore individuálne,
apretorozhodnutiaKrajskéhosúduvBanskejBystrici,naktoréstranapoukazujenemajúprávnyvýznam
pre rozhodnutie v tomto konaní. K námietke odvolateľa, že nariadením neodkladného opatrenia ide o
neprimeraný zásah do jeho vlastníckeho práva odvolací súd zastáva názor, že nariadenie neodkladného
opatrenia v danom prípade je primeraným zásahom, nakoľko pôvodnou vlastníčkou nehnuteľností
bola dlžníčka a v rade nadobúdateľov nehnuteľností ide o personálne prepojenie dlžníčky s týmito
spoločnosťami. Tieto skutočnosti sú osvedčené a preukázané listinnými dôkazmi založenými v spise,
a preto nariadenie neodkladného opatrenia nepovažuje odvolací súd za taký zásah do práv strany nad
nevyhnutú mieru a považuje tento zásah za primeraný okolnostiam prípadu.
28. Na základe uvedeného skutkového a právneho stavu odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne
správne potvrdil.
29. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konania.
30. O nároku na náhradu trov prvostupňového, ako aj odvolacieho konania, ako aj o ich výške rozhodne
podľa ustanovenia § 262 ods. 1, 2 CSP aj bez návrhu okresný súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie u
neho skončí.31. Uznesenie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b)
dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP)V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.