Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 5. apríl 2017

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 22Csp/94/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1416209744
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Matayová

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2017:1416209744.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Matayovou v právnej veci žalobcu: BNP

PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom boulevard Haussmann 1, 750 09 Paríž, Francúzsko,
zapísaná v Parížskom registri obchodu a spoločností pod č. 542 097 90, konajúca na území Slovenskej
republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA pobočka zahraničnej banky, so
sídlom Karadžičova 2, 821 08 Bratislava, IČO: 47 258 713, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr.
Marek Czompoly, s.r.o., so sídlom Ventúrska 16, 811 01 Bratislava, IČO: 47 234 547, proti žalovanej: P.
B., F.. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. X, 841 05 Bratislava, o zaplatenie 1.018,95 Eur s príslušenstvom,
takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 868,60 Eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 5,05% ročne zo sumy 868,60 Eur od 04.09.2015 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

Súd žalobu vo zvyšnej časti z a m i e t a.

Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 70,48 %.

O výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 24.10.2016, doručenou tunajšiemu súdu dňa 27.10.2016 domáhal,
aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 1.018,95 Eur spolu s úrokmi z dlžnej úverovej istiny
vo výške 18,16% ročne zo sumy 900,64 Eur od 04.09.2015 do zaplatenia, úrokmi z omeškania vo
výške 5,05% ročne zo sumy 984,05 Eur od 04.09.2015 do zaplatenia a náhrady trov konania z titulu
neuhradenia zostatku poskytnutého úveru. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca uzavrel dňa 08.12.2014 so
žalovanou zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej poskytol žalovanej úver vo výške 968,70

Eur na financovanie kúpy spotrebného tovaru. Žalovaná sa zaviazala vrátiť poskytnutý úver spolu s
dohodnutými úrokmi a poplatkami formou 24 mesačných splátok vo výške 50,05 Eur, so splatnosťou
prvej splátky 15.01.2015. Žalovaná svoj záväzok splácať poskytnutý úver riadne a včas neplnila,
žalobcovi do dňa podania žaloby z poskytnutého úveru uhradila sumu 100,10 Eur. V dôsledku neplnenia
dohodnutých splátok zo strany žalovanej žalobca vyhlásil dňa 03.09.2015 mimoriadnu splatnosť úveru.

2. Súd doručil žalovanej žalobu spolu s prílohami a výzvou na vyjadrenie sa k žalobe dňa 14.01.2017.

Žalovaná sa k podanej žalobe nevyjadrila.

3. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie na 04.04.2017, na ktoré riadne predvolal právneho
zástupcu žalobcu a žalovanú. Žalovaná sa na pojednávanie nedostavila, doručenie predvolania malavykázané fikciou doručenia dňa 14.03.2017. Súd preto prejednal vec bez prítomnosti žalovanej podľa
§ 180 CSP.

4. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi: zmluvou o spotrebiteľskom úvere a zmluvou
o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcovou zmluvou o poskytovaní
platobných služieb zo dňa 08.12.2014, rozpisom splátok na č.l. 14, oznámením o vyhlásení mimoriadnej
splatnosti úveru zo dňa 10.09.2015 spolu s doručenkou, výpisom z úveru dlžníka na č.l. 16, potvrdením
o odfinancovaní peňažných prostriedkov zo dňa 30.09.2016, potvrdením o prijatí splátok zo dňa

30.09.2016 a zistil nasledovný skutkový stav:

5. Žalobca a žalovaná uzatvorili dňa 08.12.2014 zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa ktorej bol
žalovanej poskytnutý úver vo výške 968,70 Eur. Žalovaná sa zaviazala poskytnutý úver splácať v
pravidelných24mesačnýchsplátkachvovýške50,05Eurvždyk15-temudňuvmesiacisdátumomprvej
splátky 15.01.2015, s úrokovou sadzbou 18,16%, priemernou RPMN 36,30% a celkovými nákladmi

úveru 1.162,56 Eur. Žalovaná žalobcovi z poskytnutého úveru uhradila sumu 100,10 Eur, pričom
poslednú splátku vykonala dňa 23.02.2015. V dôsledku porušenia povinností zo strany žalovanej riadne
a včas splácať úver žalobca listom zo dňa 10.09.2015 žalovanej oznámil, že ku dňu 03.09.2015 sa stal
splatným celý jej záväzok.

6. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „Obchodný zákonník“), zmluvou
o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do
určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

7. Podľa § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na

právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

8. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých

obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

9. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

10. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej

činnosti.

11. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy
o spotrebiteľskom úvere (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) spotrebiteľským úverom na účely

tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom
úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom
spotrebiteľovi.

12. Podľa § 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie

spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania

13. Podľa § 2 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie veriteľom
fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej
podnikateľskej činnosti.

14. Podľa § 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou
o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úvera spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa
spojené so spotrebiteľským úverom

15. Podľa § 9 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať
písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo
na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

16. Podľa § 9 ods. 2 písm. k/ zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem

všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým
nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

17. Podľa § 11 ods. 1 písm. a/, písm. b/ zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský
úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú

formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).

18. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka platného k prvému dňu omeškania, dlžníka ak ide o
omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z
omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z

omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

19. Podľa § 3 nariadenia č. 87/1995 Z.z. (v znení účinnom ku dňu omeškania) výška úrokov z omeškania
je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

20. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že dňa 08.12.2014 vznikol záväzkovo právny
vzťah medzi žalobcom a žalovanou, a to uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej
poskytol žalobca žalovanej peňažné prostriedky vo výške 968,70 Eur, ktoré mala žalovaná splácať v
pravidelných mesačných splátkach vo výške 50,05 Eur, pričom prvá splátka bola splatná 15.01.2015.

Z potvrdenia o odfinancovaní peňažných prostriedkov mal súd za preukázané, že žalobca previedol
finančné prostriedky na účet žalovanej, pričom žalovaná žalobcovi z poskytnutých prostriedkov do dňa
podania žaloby uhradila len 100,10 Eur. Žalobca v dôsledku neplnenia zmluvných povinností zo strany
žalovanej ku dňu 03.09.2015 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru a listom zo dňa 10.09.2015 vyzval
žalovanú na zaplatenie dlžnej sumy do 14 dní odo dňa doručenia oznámenia. Žalovaná na výzvu

nereagovala.

21. Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že účastníci uzatvorili zmluvu o úvere, ktorá spĺňa
všetky znaky zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 1 ods. 2 v spojení s
§ 2 písm. a/, písm. b/ zákona o spotrebiteľských úveroch, keďže žalobca poskytol žalovanej úver v rámci

svojho podnikania a žalovaná pri uzatváraní zmluvy nekonala v rámci podnikateľskej činnosti. Vzhľadom
k tomu, že išlo o spotrebiteľský úver, uzatvorená zmluva musí okrem všeobecných náležitostí spĺňať aj
osobitné náležitosti ustanovené zákonom o spotrebiteľských úveroch (§9). Po preskúmaní uzatvorenej
zmluvy však súd zistil, že táto neobsahuje údaj o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom

s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia tak, ako to vyžaduje
ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k/ zákona o spotrebiteľských úveroch.

22. V zmluve je uvedená iba výška mesačnej splátky 50,05 Eur. Takéto určenie nemožno považovať za
súladné s § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch, nakoľko významom tohto ustanovenia

bolo, aby spotrebiteľ pri podpise zmluvy bol informovaný o tom, koľko z ktorej splátky, pripadá na istinu,
úroky a iné poplatky poskytnutého úveru a mal tak možnosť vykonať výber medzi viacerými ponúknutými
úverovými produktmi od viacerých dodávateľov. Zmyslom právnej úpravy bolo, aby spotrebiteľ pri
rozhodovaní medzi viacerými úverovými produktmi mal možnosť zohľadniť aj tú skutočnosť, koľko z tej
ktorej splátky pripadne na istinu, na úroky a iné poplatky. Nakoľko žalobca neuviedol spotrebiteľovi pri

podpisezmluvy,koľkozkaždejmesačnejsplátkybudepoužiténaúhradujednotlivýchnárokov,nemožno
takýto postup žalobcu považovať za súladný so zákonom o spotrebiteľských úveroch.23. Na uvedenom nič nemení ani rozsudok Súdneho dvora z 09.11.2016 vo veci C 42/2015. V tejto
súvislosti súd konštatuje, že Súdny dvor Európskej únie vykladá jedine a výlučne právo Európskej únie
a ako taký nikdy nie je oprávnený poskytovať výklad práva vnútroštátneho, teda aj v danom prípade

Súdny dvor poskytol výlučne výklad Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES č. 2008/48 o
zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS a nevyjadroval sa k výkladu
zákona č. 129/2010 Z. z. Nakoľko v sporoch medzi jednotlivcami je priamy účinok smernice v zásade
vylúčený, vnútroštátne súdy musia skúmať, či môžu smernici priznať aspoň účinok nepriamy, teda či
môžu zákon vykladať eurokonformne. Tento nepriamy účinok smernice a teda eurokonformný výklad

zákon však nie je absolútny, pretože takýto výklad nemôže nahradiť výslovné znenie zákona, pretože
by sa jednalo o výklad contra legem. Na viac súd poukazuje aj na samotné znenie rozsudku Súdneho
dvora vo veci C 42/15, podľa ktorého čl. 10 ods. 2 písm. h/ a i/ Smernice Európskeho parlamentu a
Rady 2008/48/ES z 23.04.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere sa má vykladať v tom zmysle, že
zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí
vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto

istiny. Článok 23 Smernice sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby členský štát vo svojej
vnútroštátnej úprave stanovil, že v prípade, ak zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti uvedené
v článku 10 ods. 2 tejto Smernice, táto zmluva sa bude považovať za zmluvu o úvere bez úrokov
a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť
rozsah svojho záväzku. Zákonnú náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods. 2 písm. k)

zákona o spotrebiteľských úver je preto potrebné vyhodnotiť tiež v súlade s rozsudkom Súdneho dvora
C 42/15 v tom zmysle, že jej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho
záväzku, a to bez pochybností. Len zo samotného uvedenia výšky splátky 50,05 Eur spotrebiteľovi nie
je zrejmé, koľko má uhradiť na istinu úveru a koľko na odplatu veriteľa titulom úrokov z úveru a poplatkov
za úver, a teda nemá ani možnosť skontrolovať, či veriteľ pri započítavaní splátky na istinu úveru, na

úroky a poplatky nepostupuje svojvoľne. Neuvedenie výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov
a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným
zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, v danom
prípade jednoznačne môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku, preto aj v
zmysle výkladu k článku 23 smernice 2008/48, sa táto zmluva považuje za zmluvu o úvere bez úrokov

a poplatkov.

24. Vzhľadom k tomu, že uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje všetky zákonom
predpísané náležitosti, keď absentuje údaj o výške mesačnej splátky istiny, úrokov a iných poplatkov
a údaj o termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, podľa § 11 ods. 1 písm. b/ v spojení s § 9

ods. 2 písm. k/ zákona o spotrebiteľských úveroch, sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez
poplatkov. Žalovaná bola preto povinná vrátiť len žalobcom poskytnuté peňažné prostriedky bez úrokov
a poplatkov. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalovaná čerpala finančné prostriedky vo
výške 968,70 Eur, pričom žalobcovi uhradila 100,10 Eur, súd preto žalovanú zaviazal na zaplatenie istiny
vo výške 868,60 Eur (968,70 Eur - 100,10 Eur).

25. Súd považuje za potrebné uviesť, že žalobca predložil v konaní aj rozpis jednotlivých splátok s
dátumom ich splatnosti a spôsob, akým sa mala splátka započítavať na istinu a úrok. Zo samotného
prehľadu však nie je možné zistiť, či tento tvoril prílohu k zmluve, pričom samotná zmluva o poskytnutí
spotrebiteľského úveru zo dňa 08.12.2014 na takúto prílohu ani neodkazuje. Súd preto nemal za

preukázané, či uvedený prehľad mal byť súčasťou zmluvy o spotrebnom úvere.

26. Ďalej súd konštatuje, že v konaní nebolo preukázané, že medzi stranami došlo k dohode na
(dobrovoľnom) poistení úveru. Žalobca nijako súdu nepreukázal, či skutočne došlo k dojednaniu
poistenia a nepredložil súdu žiaden doklad preukazujúci vznik poistenia. Súd je toho názoru, že poistenie

tak, ako bolo v úverovej zmluve dojednané, nezodpovedá ustanoveniam § 788 a nasl. Občianskeho
zákonníka. Žalovaná ako klient svojim podpisom mala súhlasiť s poistením schopnosti splácať splátky,
ktoré poistenie vzniklo na základe Rámcovej zmluvy o poistení uzavretej medzi právnym predchodcom
žalobcu a poisťovňou Cardif Slovakia, a.s. Uvedenie údajov o prijatí súboru poistenia tak, ako bolo
uvedené v predmetnej zmluve bolo už súčasťou vopred pripravenej zmluvy a za takého stavu možno

potom s najväčšou pravdepodobnosťou predpokladať, že žalovaná sa pre poistenie nerozhodla po
uzavretí úverovej zmluvy a prípadnom zvážení istého rizika, resp. vzniku poistnej udalosti, ale že
prijatie už vopred naformulovaného poistenia bolo jednou z podmienok uzatvorenia predmetnej úverovej
zmluvy. Takto mala žalovanej vzniknúť povinnosť platiť v rámci príslušnej dojednanej splátky aj časťpredstavujúcu poistenie. Pri tomto dojednaní mal súd za to, že ide o dojednanie spôsobujúce značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, odporujúce dobrým
mravom, a toto dojednanie tak posúdil v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka ako neplatné.

27. Nakoľko sa žalovaná dostala s plnením peňažného dlhu do omeškania, súd ju zaviazal v zmysle
citovaného ustanovenia zákona aj k zaplateniu úrokov z omeškania vo výške 5,05 % od 04.09.2015
(odo dňa nasledujúceho po vyhlásení mimoriadnej splatnosti) až do zaplatenia. Priznaná výška úrokov
z omeškania je v súlade s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. - k uplatnenému dňu omeškania bola

základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 0,05 % + 5 percentuálnych bodov.

28. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 2 CSP
podľa ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí,
prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov právo. Žalobca žiadal uložiť povinnosť
žalovanému zaplatiť mu sumu 1.018,95 Eur spolu s príslušenstvom. Súd priznal žalobcovi sumu 868,60

Eur s príslušenstvom. Úspech žalobcu v pomere k žalovanej pohľadávke teda činí 85,24 % (868,60 Eur
z 1.018,95 Eur). Úspech žalovanej v pomere k žalovanej pohľadávke potom činí 14,76 % (150,35 Eur z
1.018,95 Eur). Odrátaním úspechu žalovanej od úspechu žalobcu vyjde čistý úspech žalobcu v pomere
70,48%.Súdpretopriznalžalobcovinároknanáhradutrovkonaniavrozsahu70,48%.Ovýškenáhrady
trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Bratislava IV, v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) § 363 CSP.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 365 ods. 1
CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania ( § 365 ods. 3 CSP).

Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na
vykonanie exekúcie.