Uznesenie ,
Zastavujúce odvolacie konanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. máj 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6Co/120/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4616207186
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Doležajová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4616207186.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ingrid Doležajovej a sudkýň JUDr.
Dagmar Podhorcovej a JUDr. Marty Polyákovej, v právnej veci žalobcu: Poštová banka, a.s., so sídlom
Bratislava, Dvořákovo nábrežie 8A, IČO: 31 340 890, zast. Advokátska kancelária RELEVANS s.r.o.,
so sídlom Bratislava, Dvořákovo nábrežie 8A, IČO: 47 232 471, proti žalovanému: U. P., nar. XX. XX.
XXXX, bytom D. XX, o zaplatenie 2.665,90 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku

Okresného súdu Topoľčany zo dňa 18. 01. 2017 č. k. 6Csp/97/2016-32, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd odvolacie konanie z a s t a v u j e .

Žalovanému nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu

2.665,90 eura, dlžné úroky z istiny vo výške 346,16 eura a úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne
zo sumy 2.665,90 eura od 01. 09. 2016 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od jeho právoplatnosti. Vo
zvyšku čo do zmluvného úroku žalobu zamietol a vyslovil, že žalobca má nárok na náhradu trov konania
v plnom rozsahu.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal uloženia

povinnosti žalovanému zaplatiť mu dlžnú istinu vo výške 2.665,90 eura, dlžné úroky z istiny do 31.
08. 2016 vo výške 346,19 eura, zmluvný úrok vo výške 23,90 % ročne zo sumy 2.665,90 eura od 01.
09. 2016 do zaplatenia a zákonný úrok z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 2.665,90 eura
od 01. 09. 2016 do zaplatenia. Právne svoje rozhodnutie oprel o ust. § 2 písm. a/, b/ a § 9 ods. 1, 2
zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a
o zmene a doplnení niektorých zákonov, o ust. § 52 ods. 1-4, § 53 ods. 1, 9, § 54 ods. 1, 2 a § 517

ods. 2 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.
Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že žalobca so žalovaným uzatvorili dňa 25. 03. 2014
Zmluvu o úvere, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 2.750 eur, ktorý sa
žalovaný zaviazal splácať v mesačných splátkach po 82,30 eura s dohodnutou dobou splácania úveru
60 mesiacov. Pretože si žalovaný svoju povinnosť splácať úver riadne neplnil, v dôsledku omeškania
žalovaného s plnením pristúpil žalobca k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru dňom 22. 10. 2015,

čo oznámil žalovanému listom zo dňa 22. 10. 2015. Z obsahu zmluvy o úvere nezistil jej rozpor s ust.
§ 9 ods. 1, 2 zák. č. 129/2010 Z.z., keď zmluva obsahuje náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere
tak, ako to vyžaduje ustanovenie § 9 ods. 2 cit. zákona. Konštatoval, že povinnosťou žalovaného bolo
riadne splácať úver a pokiaľ si túto povinnosť neplnil, žalovaný (správne žalobca) dôvodne vyhlásil úver
za predčasne splatný dňom 22. 10. 2015. Týmto žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie dlžnej istiny vo
výške 2.665,90 eura a tiež dlžné úroky z istiny do 31. 08. 2016 vyčíslené vo výške 346,19 eura. Preto v

tejto časti žalobe žalobcu vyhovel. O úroku z omeškania rozhodol podľa ust. § 517 OZ a § 3 nariadenia
vlády, ktorý úrok z omeškania bol uplatnený od 01. 09. 2016 vzhľadom na predmetné vyčíslenie nárokuku dňu 31. 08. 2016. Vo zvyšku žalobu žalobcu zamietol a to v časti zmluvného úroku uplatneného vo
výške 23,90 % ročne z nezaplatenej istiny vo výške 2.665,90 eura od 01. 09. 2016 do zaplatenia. V
tomto smere s ohľadom na to, že ide o zmluvu spotrebiteľskú konštatoval, že i keď úroky predstavujú

odplatu alebo cenu plnenia, povinnosť platiť úroky z úveru má svoje limity v tom zmysle, že táto zásada
platí až do zosplatnenia úveru, pretože po zosplatnení úveru nastupujú sankčné úroky z omeškania vo
výške 5,05% ročne. Dodal, že kumulácia úrokov z úveru, ako aj úrokov z omeškania by predstavovala
neúmernú a neprijateľnú záťaž pre žalovaného ako spotrebiteľa. O trovách konania rozhodol podľa §
255 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 CSP a vzhľadom na úspešnosť žalobcu v konaní mu priznal nárok na

náhradu trov konania v plnom rozsahu.

3. Proti tomuto rozsudku v jeho zamietajúcej časti podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca dôvodiac,
že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a
vec nesprávne právne posúdil. Tvrdil, že má nárok na zmluvné úroky poukazujúc na § 503 ods. 3
Obchodného zákonníka, ktorým sa zmluva o úvere riadi a podľa ktorého má veriteľ nárok na úroky z

úveru až do času riadnej úhrady poskytnutého úveru. Konštatoval, že zosplatnenie úveru je právom
veriteľa jednostranne zmeniť termín splatnosti úveru z dôvodu, že dlžník poruší svoju povinnosť. Je
tak následkom porušenia povinnosti dlžníka riadne a včas uhradiť splatnú časť úveru, čím dochádza
k strate výhody úhrady úveru v splátkach a dlžník je povinný uhradiť celú výšku úveru jednorázovo
a nie po častiach. Tvrdil, že pokiaľ teda platí, že dlžník je povinný platiť zmluvný úrok vo vzťahu k

jednotlivejsplátkeaždočasujejriadnehosplatenia,niejedôvodnývýklad,ževprípadezmenysplatnosti
jednotlivej splátky (zosplatnenie úveru), povinnosť platiť zmluvný úrok až do času riadnej úhrady dlžnej
sumy zanikla. Zároveň uviedol, že ani sankčný úrok nie je kompenzáciou veriteľa za poskytnutie úveru,
nakoľko zmluvný úrok je odplatou (cenou) za poskytnutie finančných prostriedkov a tvorí tak ekonomickú
podstatu poskytovania finančných prostriedkov ako podnikateľskej činnosti veriteľa. Sankčný úrok tak

nie je a nemôže byť kompenzáciou tejto ceny finančných prostriedkov. Záverom poukázal na celkom
opačný prístup českých súdov (napr. rozhodnutie NS ČR sp.zn. 32 Cdo 3830/2014), ktoré nárok na
zmluvný úrok po zosplatnení úveru veriteľom priznávajú. Žiadal preto rozsudok v napadnutej časti zrušiť
a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alternatívne zmeniť tak, že súd jeho žalobe v celom
rozsahu vyhovie.

4. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.

5.Žalobcapísomnýmpodaním,doručenýmsúduprvejinštanciedňa16.05.2017,zobralsvojeodvolanie
podľa § 369 ods. 1 CSP v celom rozsahu späť a žiadal, aby odvolací súd v zmysle ust. § 369 ods. 3

CSP odvolacie konanie zastavil a žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania,
nakoľko mu žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli.

6. Podľa § 369 ods. 1 CSP, dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ
vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova.

7. Podľa § 369 ods. 2 CSP, ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého
rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti
napadnutého rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho
konania.

8. Podľa § 369 ods. 3 CSP, ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd
odvolacie konanie zastaví.

9. Späťvzatie odvolania je dispozitívnym úkonom strany sporu, ktorá ho podala. Zákon teda priznáva

odvolateľovi právo disponovať odvolacím konaním, kým o podanom odvolaní nebolo rozhodnuté. Ak
odvolateľ vezme odvolanie späť, odvolací súd bez ďalšieho konanie zastaví bez toho, aby skúmal dôvod
späťvzatia odvolania. Naviac, ak odvolateľ vezme podané odvolanie späť, stráca tým možnosť znovu
podať odvolanie.

10. V danom prípade odvolací súd s ohľadom na prejav vôle žalobcu - späťvzatie odvolania, učinený
písomným podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 16. 05. 2017, postupujúc podľa zhora citovanej
zákonnej úpravy odvolacie konanie zastavil.11. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd tak, že žalovanému náhradu trov
odvolacieho konania nepriznal, i keď s ohľadom na výsledok odvolacieho konania principiálne by bolo
namieste priznanie náhrady trov odvolacieho konania žalovanému podľa § 396 ods. 1 v spojení s §

256 ods. 1CSP. V danej veci však možnosť priznania náhrady trov konania vylučovala skutočnosť, že
žalovanému v odvolacom konaní preukázateľne žiadne trovy nevznikli, čím bol daný dôvod pre aplikáciu
čl. 4 CSP.

12. Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§

427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).