Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Trnava
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Iveta Jankovičová
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/135/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2614208302
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Jankovičová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2614208302.2
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v právnej veci žalobcu: Ing. Rastislav Bezák - BEZÁK - HOLZ - CHYNORANY,
IČO: 14 097 486, Nupodská 553/3, 956 33 Chynorany, právne zast.: JUDr. Peter Lukáčka, advokát,
Februárová 1608 5/A, 958 01 Partizánske, proti žalovanému: URBÁR Plavecký Peter, pozem. spol.,
IČO: 42 295 556, 906 35 Plavecký Peter 137, právne zast.: Advokátska kancelária Michal Bouška,
s.r.o., IČO: 47 254 319, so sídlom Vajnorská 98/D, 831 04 Bratislava, o určenie neplatnosti výpovede z
nájomnej zmluvy a určenie platnosti nájomnej zmluvy, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Senica, č. k. 10C/42/2014-211 zo dňa 03. decembra 2015 a odvolanie žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Senica, č. k. 10C/42/2014-211 zo dňa 03. decembra 2015 v časti výroku o náhrade
trov konania, takto
r o z h o d o l :
Rozsudok súdu prvého stupňa sa r u š í a vec sa mu v r a c i a na ďalšie konanie.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd žalobu zamietol, určil, že Zmluva o nájme lesných
nehnuteľností uzatvorená dňa 17.02.2004 medzi Združením urbarialistov lesného a pozemkového
spoločenstva obce Plavecký Peter ako prenajímateľom a žalobcom ako nájomcom je neplatná a
zaviazal žalobcu zaplatiť žalovanému náhradu trov konania vo výške 99,50 eur. Svoje rozhodnutie
právne odôvodnil poukazom na ust. § 9, § 10, § 23 ods. 1,§ 31 ods. 5, 14 z.č. 97/2013 Z.z.o
pozemkových spoločenstvách, § 2 ods. 3 z.č. 181/1995 Z.z o pozemkových spoločenstvách, § 139
ods. 1, 2, 3, § 40 ods. 1, 3, § 46 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 14 ods. 1, § 20 z.č. 504/2003
Z.z.. Skutkovo tým, že sa v konaní zaoberal najskôr námietkou žalovaného o nedostatku pasívnej
vecnej legitimácie (žalovaného). Združenie urbarialistov lesného a pozemkového spoločenstva obce
Plavecký Peter (právny predchodca žalovaného) vzniklo ako spoločenstvo bez právnej subjektivity v
súlade s § 9 a 10 zákona č. 181/1995 Z.z.. Zákon č. 97/2013 Z.z. o pozemkových spoločenstvách
upravil vznik, právne postavenie, hospodárenie a zánik pozemkových spoločenstiev. V spoločných,
prechodných a záverečných ustanoveniach upravoval aj „transformáciu“ spoločenstiev bez právnej
subjektivity. Podľa oznámenia Ministerstva vnútra SR, Okresný úrad Senica, pozemkový a lesný odbor
dňa 20.11.2013 zaregistroval žalovaného v súlade s ustanovením § 23 ods. 1 zákona č. 97/2013 Z.z. Do
uvedeného termínu bolo predmetné pozemkové spoločenstvo na Okresnom úrade Senica zaevidované
ako Združenie urbarialistov lesného a pozemkového spoločenstva obce Plavecký Peter, bez právnej
subjektivity. Sporná zmluva je zmluvou o obhospodarovaní spoločnej nehnuteľnosti v súlade § 31 ods.
14 predmetného zákona a preto dňom zápisu do registra prešli na žalovaného práva a povinnosti z
tejto zmluvy; žalovaný je pasívne vecne legitimovaný. Združenie urbarialistov lesného a pozemkového
spoločenstva obce Plavecký Peter vzniklo ako spoločenstvo bez právnej subjektivity v súlade s § 9 a 10
zákona č. 181/1995 Z.z. Podľa uvedeného zákona boli spoločníci povinní oznámiť vznik spoločenstva
bez právnej subjektivity obvodnému lesnému úradu, ktorý vedie register pozemkových spoločenstiev a
súčasne boli povinní oznámiť, kto je splnomocnený v ich mene konať navonok. Združenie neoznámilo
príslušnému lesnému úradu kto je splnomocnený konať v jeho mene navonok. Vzhľadom na túto
skutočnosť, právne úkony týkajúce sa nehnuteľností v podielovom spoluvlastníctve členov mohli byťuskutočňované len podľa § 139 Obč. zákonníka. Na uzavretie spornej zmluvy sa vyžadoval súhlas
nadpolovičnej väčšiny podľa veľkosti podielov. Žalobca v konaní nepredložil ani neoznačil žiaden
dôkaz, ktoré osoby zo spoluvlastníkov súhlasili s uzavretím tejto zmluvy. Z vykonaného dokazovania
a zisteného skutkového stavu veci vyvodil súd ten právny záver, že návrh nebol podaný dôvodne.
Medzižalobcomaprávnympredchodcomžalovanéhonedošlokplatnémuuzatvoreniunájomnejzmluvy.
Žalobca bol pri uzatvorení zmluvy oboznámený s predloženými stanovami združenia, podľa ktorých
boli predseda a podpredseda splnomocnení na zastupovanie spoločenstva navonok a konať v jeho
mene s inými právnymi subjektmi (čl. 9 bod 7). Žalobca však v konaní nepreukázal, že tieto stanovy
boli predložené a schválené spoločníkmi. Súd tak nemal preukázané, že zmluvu za združenie uzavrela
na to oprávnená osoba. Sporná zmluva bola uzatvorená už za účinnosti zákona č. 504/2003 Z.z. Pre
takúto zmluvu zákon vyžadoval písomnú formu. Nedodržanie zákonom ustanovenej písomnej formy
vyvoláva absolútnu neplatnosť právneho úkonu. Predmetná zmluva nebola podpísaná nato oprávnenou
osobou, a preto je neplatná. Vzhľadom na zákonnú podmienku písomnej formy, dodatočný konkludentný
súhlas spoločníkov je právne irelevantný. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, súd zamietol žalobu
žalobcu v celom rozsahu a súčasne vyhovel vzájomnému návrhu žalovaného a určil, že Zmluva o
nájme lesných nehnuteľností uzatvorená dňa 17.02.2004 je neplatná. Súd považoval za potrebné
poukázať na skutočnosť, že žalobca sa v tomto konaní nie svojou vinou ocitol v dôkaznej tiesni, keďže
všetkýmiprípadnýmilistinnýmidôkazmi,ktorémohlibyťrelevantnéprerozhodnutiesúduvtomtokonaní,
disponuje žalovaný. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a pretože mal žalovaný
vo veci plný úspech, priznal mu súd náhradu trov konania. Tieto pozostávajú zo zaplateného súdneho
poplatku za vzájomný návrh v sume 99,50 eur. Súd nepriznal žalovanému náhradu trov právneho
zastúpenia, nakoľko si žalovaný tieto trovy nevyčíslil v zákonnej lehote. Pojednávanie zo dňa 03.11.2015
bolo odročené za účelom vyhlásenia rozsudku (na deň 03.12.2015) a podľa názoru súdu bol žalovaný
povinný vyčísliť trovy konania do troch pracovných dní od odročenia pojednávania. V tejto súvislosti súd
poukázal aj na záverečné vyjadrenie právneho zástupcu žalovaného na predmetnom pojednávaní, v
ktorom uviedol, že si vyčíslia trovy v lehote 3 dní.
Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal odvolanie žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu,
a to z dôvodov, že súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne
ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. Súd prvého stupňa dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a doteraz zistený skutkový
stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené.
Dňa 17.02.2004, žalobca uzatvoril s právnym predchodcom žalovaného zmluvu o nájme lesných
nehnuteľností, ktorej predmetom bol nájom lesných nehnuteľností špecifikovaných v zmluve o výmere
259,30 ha. Zmluva bola uzatvorená na dobu určitú od 20.02.2004 do 31.12.2018, a to za podmienok
uvedených v zmluve. Ide o úplný ekonomický prenájom lesných nehnuteľností s výnimkou výkonu
práva poľovníctva. Zmluvu za právneho predchodcu žalovaného podpísal jeho vtedajší predseda a traja
členovia predsedníctva. Žalovaný namieta nedostatok pasívnej legitimácie na strane žalovaného a tvrdil,
že žalovaný nie je právnym nástupcom prenajímateľa. Touto otázkou sa vo svojom rozsudku zaoberal
súd prvého stupňa a správne určil, že žalovaný je právnym nástupcom Združenia urbarialistov lesného
a pozemkové spoločenstva obce Plavecký Peter. Zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným trval
bez komplikácií cca 10 rokov a zmluvné strany si plnili všetky svoje povinnosti, ktoré im z predmetnej
zmluvy vyplývali. Žalobca riadne hospodáril v lese a riadne platil nájom, a to až do 06.09.2013, kedy
bolo žalobcovi listom s názvom „Pozastavenie ťažby, predloženie dokladov evidencie v zmysle PSL
za obdobie rokov 2009 až 2013 a plán ťažby do konca roka 2013“ oznámené, že právny predchodca
žalovaného mu pozastavuje ťažobnú činnosť. Dôvodom pre pozastavenie ťažby dreva boli podľa tvrdení
žalovaného neustále narastajúce sťažnosti členov združenia urbarialistov bez uvedenia konkrétnych
skutočností. Činnosť žalobcu pravidelne kontroloval jednak lesný hospodár a jednak lesný úrad v Senici,
ktorý v činnosti žalobcu po celú dobu trvania nájmu nezistil žiadne nedostatky alebo pochybenia.
Nájomná zmluva bola medzi oboma zmluvnými stranami plnená bez akýchkoľvek námietok cca 10
rokov a žalobca ako nájomca konal jednoznačne v dobrej viere, že táto nájomná zmluva je platná a
že ju zo strany právneho predchodcu žalovaného podpísali ako osoby na to oprávnené. Táto dobrá
viera žalobcu jednoznačne bola odôvodnená hlavne stanovami právneho predchodcu žalovaného, z
ktorých jednoznačne vyplývalo, kto je oprávnený za spoločenstvo konať. Takisto bolo v stanovách
právneho predchodcu žalovaného deklarované, že sa jedná o spoločenstvo s právnou subjektivitou.
V súvislosti s tým všetky dôkazy o prijatí stanov boli v podstate u žalovaného, čo správne uviedol aj
Okresný súd Senica. Vzhľadom na skutočnosť, že dokumenty preukazujúce skutočnosť, že tieto stanovy
boli predložené a schválené spoločníkmi boli resp. mali byť v archíve žalovaného. Terajší predsedaspoločenstva pán Z. vyhlásil na pojednávaní, že po prevzatí funkcie predsedu nenašiel žiadne písomné
materiály o predchádzajúcej činnosti právneho predchodcu žalovaného. Toto vyhlásenie je možné
pokladať za účelové a za jeho snahu neumožniť vykonanie niektorých dôkazov a objektívne celú vec
posúdiť. Aj napriek tejto skutočnosti sa žalobcovi podarilo získať listiny, ktoré jednoznačne preukazujú
skutočnosti o predložení stanov a ich schválení spoločníkmi. Konkrétne sa jedná o uznesenie z valného
zhromaždenia združenia urbarialistov lesného a pozemkového spoločenstva v Plaveckom Petri, konané
dňa 24.02.1996 kde schvaľujú stanovy Združenia urbarialistov lesného a pozemkového spoločenstva
obce Plavecký Peter 24.03.1996 a registrácia pozemkového spoločenstva v zmysle NR SR č. 181/1995
Z.z. - potvrdenie, zo dňa 19.02.1996. Z uvedených listín, ktoré žalobca bez svojej viny nemohol označiť,
resp. predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa jednoznačne vyplýva, že za združenie, ktoré je
právnym predchodcom žalovaného a ktoré uzatvorilo predmetnú nájomnú zmluvu boli oprávnené konať
pri podpise tejto zmluvy osoby, ktoré vykonávali funkciu štatutárneho orgánu. V tomto zmysle sa javí
ako nesprávny, resp. neudržateľný záver Okresného súdu Senica, že súd nemal za preukázané, že
stanovy združenia, ktoré žalobca v konaní predložil boli predložené a schválené spoločníkmi, pretože
to jednoznačne preukazujú uvedené listiny. Uvedené listiny nemohol žalobca predložiť z objektívnych
dôvodov, keďže týmito nedisponoval a podarilo sa mu ich zabezpečiť až v súčasnosti a len preukazujú
skutočnosti, ktoré žalobca tvrdil v priebehu celého konania. Týmto poukazujú na ust. § 205a ods. 1
písm. d) O.s.p.. Zdôraznil, že žalobca si počas dlhého obdobia cca 10 rokov plnil všetky povinnosti, ktoré
pre neho z predmetnej nájomnej zmluvy vyplývali a konal počas celej doby v dobrej viere, že zmluva
je platná. Právny predchodca žalovaného uzatvoril nájomné zmluvy za prenájom pozemkov aj s inými
nájomcami, ktoré tiež boli podpísané rovnakým spôsobom, avšak právny predchodca žalovaného a ani
sám žalovaný platnosť týchto zmlúv nikdy nespochybnil. Z uvedeného dôvodu žiada, aby súd zmenil
rozsudok Okresný súd Senica tak, že zmluva o nájme lesných nehnuteľností zo dňa 17.02.2004, ktorú
uzatvoril o Združenie urbarialistov lesného a pozemkového spoločenstva obce Plavecký Peter (právny
predchodca žalovaného) ako prenajímateľ na strane jednej a Ing. Rastislav Bezák, podnikajúci pod
obchodným menom Ing. Rastislav Bezák - BEZÁK - HOLZ - CHYNORANY (žalobca) ako nájomca na
strane druhej je platná. Zároveň si žalobca uplatnil aj trovy právneho zastúpenia.
Proti rozsudku súdu prvého stupňa v časti náhrady trov konania podal odvolanie žalovaný
prostredníctvom svojho právneho zástupcu z dôvodu, že v napadnutom výroku súd vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že súd prvého stupňa napadnutým výrokom o trovách
konania priznal žalovanému náhradu trov konania vo výške 99,50 eura, ako náhradu za zaplatený súdny
poplatok za vzájomný návrh, avšak nepriznal náhradu trov právneho zastúpenia, nakoľko žalovaný
si tieto nevyčíslil v zákonnej lehote. Pojednávanie zo dňa 03.11.2015 bolo odročené za účelom
vyhlásenia rozsudku a podľa názoru súdu prvého stupňa bol žalovaný povinný vyčísliť trovy konania
do troch pracovných dní od odročenia pojednávania. Právne posúdenie otázky začatia plynutia lehoty
na vyčíslenie trov žalovaného je nesprávne. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania je
povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia rozhodnutia. Rozsudok
súdu prvého stupňa, ktorým súd žalobu žalobcu zamietol a zároveň vyhovel vzájomnému návrhu
žalovaného z neho vyplýva úspech žalovaného vo veci, pričom rozsudok bol vyhlásený na pojednávaní
dňa 03.12.2015. Lehota troch pracovných dní na vyčíslenie trov konania žalovaného začala plynúť dňa
03.12.2015, teda posledný deň lehoty na vyčíslenie trov konania bol 08.12.2015. Žalovaný vyčíslil trovy
konania podaním zo dňa 07.12.2015, ktoré podal na poštovú prepravu dňa 07.12.2015, teda žalovaný
vyčíslil trovy konania včas. Pre úplnosť doplnil, že z dôvodu úspechu vo veci má nárok aj na náhradu
odmeny za právne zastúpenie na pojednávaní dňa 03.12.2015, na ktorom bol vyhlásený rozsudok.
Pokiaľ súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku poukázal aj na záverečné vyjadrenie
právneho zástupcu žalovaného na predmetnom pojednávaní dňa 03.11.2015, v ktorom uviedol, že si
vyčíslia trovy v lehote troch dní, právny zástupca žalovaného pochopiteľne mal na mysli zákonnú lehotu
troch dní podľa ust. § 151 ods. 1 druhej vety O.s.p.. Z uvedeného dôvodu žiadal, aby odvolací súd zmenil
rozsudok Okresný súd Senica vo výroku o náhrade trov konania tak, že žalobca je povinný zaplatiť
žalovanému trovy konania vo výške 132,50 eura a zároveň trovy odvolacieho konania vo výške 72,92
eura.
K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný svojim podaním zo dňa 10.02.2016 prostredníctvom svojho
právneho zástupcu. Uviedol, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny. Ohľadom
neplatnosti zmluvy o nájme lesných nehnuteľností uzatvorenej dňa 17.02.2004 medzi Združením
urbarialistov lesného a pozemkového spoločenstva obce Plavecký Peter ako prenajímateľom a
žalobcom ako nájomcom uviedol, že Združenie urbarialistov lesného a pozemkového spoločenstva obcePlavecký Peter vzniklo ako pozemkové spoločenstvo bez právnej subjektivity. Pozemkové spoločenstvo
bez právnej subjektivity nebolo oprávnené uzavierať nájomné zmluvy ohľadom spoločnej nehnuteľnosti,
nebolo ani spôsobilé byť prenajímateľom z nájomnej zmluvy. Právne úkony týkajúce sa nehnuteľností
v podielovom spoluvlastníctve členov tohto spoločenstva mohli byť uskutočnené len spoluvlastníkmi
týchto nehnuteľností v právnom režime podľa Občianskeho zákonníka § 139 ods. 2. Na uzavretie
zmluvy o nájme lesných nehnuteľností zo dňa 17.02.2004, o určenie platnosti / neplatnosti, o ktorej
ide v tomto súdnom konaní, sa preto vyžadoval súhlas nadpolovičnej väčšiny osôb, ktoré v čase
uzavretia tejto zmluvy boli podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností, ktoré mali byť predmetom nájmu
podľa tejto nájomnej zmluvy. Žalobca v konaní pred súdom prvého stupňa nepredložil ani neoznačil
žiaden dôkaz, ktoré konkrétne osoby zo spoluvlastníkov nehnuteľností, ktoré mali byť predmetom
nájmu podľa predmetnej nájomnej zmluvy, súhlasili s uzavretím tejto zmluvy. Preukázanie súhlasu
nadpolovičnejväčšinyspoluvlastníkovnehnuteľností,ktorémalibyťpredmetomnájmupodľapredmetnej
nájomnej zmluvy, bolo v tomto súdnom spore nesporne dôkazným bremenom žalobcu, ktoré žalobca
neuniesol. Navyše výsledky dokazovania pred súdom prvého stupňa odporujú skutkovému zisteniu, že
s uzavretím zmluvy o nájme lesných nehnuteľností zo dňa 17.02.2004 vyslovila súhlas nadpolovičná
väčšina spoluvlastníkov predmetných nehnuteľností. Zmluva o nájme lesných nehnuteľností zo dňa
17.02.2004 vyžadovala pre svoju platnosť písomnú formu. Nemohla byť uzatvorená konkludentne, preto
nie je relevantné, že žalobca vykonával práva a plnil povinnosti nájomcu, ako keby táto zmluva bola
uzatvorená platne. Pokiaľ zmluva bola uzatvorená bez súhlasu nadpolovičnej väčšiny spoluvlastníkov
predmetných nehnuteľností, je neplatná a akýkoľvek dodatočne udelený súhlas je irelevantný, keďže
absolútna neplatnosť právneho úkonu nemôže byť zhojená dodatočne schválením a nemôže sa
konvalidovať ani dodatočným odpadnutím dôvodu neplatnosti. Súd prvého stupňa správne uzavrel,
že návrh nebol podaný dôvodne, ako aj že medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovaného
nedošlo k platnému uzatvoreniu nájomnej zmluvy. Z vyjadrení žalobu nevyplýva, že by predmetnú
zmluvu o nájme lesných nehnuteľností uzatvoril s oprávneným subjektom. Žalobca v odvolaní netvrdí,
nepreukazuje ani neoznačuje žiaden dôkaz vykonaný v konaní pred súdom prvého stupňa, že by
s uzavretím predmetnej nájomnej zmluvy vyslovili súhlas spoluvlastníci predmetných nehnuteľností
vlastniaci nadpolovičnú väčšinu spoluvlastníckych podielov. Rovnako nie je relevantné, ako uviedol aj
súd prvého stupňa, že užívanie nehnuteľností zo strany žalobcu trvalo bez komplikácií cca 10 rokov.
Konvalidácia absolútne neplatnej zmluvy, hoci aj konkludentne nie je právne možná. Argumentácia
žalobcu, že konal jednoznačne v dobrej viere, že táto nájomná zmluva je platná a že ju zo strany
právneho predchodcu žalovaného podpísali na to oprávnenej osoby, je rovnako irelevantná. Ďalej k
veci uviedol, že nie je a v konaní pred súdom prvého stupňa ani nebol preukázaný žiaden dôvod,
že by žalovaný pred súdom zatajoval listiny. Výlučným dôvodom, pre ktorý sa žalobca dostal do
dôkaznej núdze je fakt, že žalobca pred uzavretím zmluvy o nájme lesných nehnuteľností nepreveril
právnu povahu Združenia urbarialistov lesného a pozemkového spoločenstva obce Plavecký Peter
ako pozemkového spoločenstva bez právnej subjektivity. Rovnako nepreveril, či na uzavretie zmluvy
bol daný súhlas väčšiny spoluvlastníkov podielov, resp. či podpisujúce osoby boli na podpísanie
danej zmluvy oprávnené. Stanovy Združenia urbarialistov lesného a pozemkového spoločenstva obce
Plavecký Peter nikdy schválené neboli. Subjektívne presvedčenie žalobcu o tom, že tomu tak bolo je
rovnako irelevantné. Žalovaný a touto cestou aj predseda žalovaného RNDr. K. Z., PhD. sa dôrazne
ohradzujú voči takýmto nepodloženým a účelovým obvineniam zo strany žalobcu, ktorými sa tento
snaží bagatelizovať skutočnosti, ktoré boli preukázané pred súdom prvého stupňa, a síce, že Združenie
urbarialistov lesného a pozemkového spoločenstva bolo pozemkovým spoločenstvom bez právnej
subjektivity, že predmetná zmluva bola podpísaná bez toho, aby s jej uzavretím vyslovila súhlas
nadpolovičná väčšina spoluvlastníkov podielov a žalovaný v konaní pred súdom prvého stupňa žiadne
listiny pred žalovaným nezatajoval. Žalobca spolu s odvolaním predložil nové listiny, ktoré (údajne)
bez svojej viny nemohol predložiť v konaní pred súdom prvého stupňa. Žalobca nepreukázal, akým
spôsobom tieto listiny získal, ani nevysvetlil, prečo ich nemohol získať alebo označiť už v konaní
pred súdom prvého stupňa, preto nemožno preveriť tvrdenie žalobcu, že tieto listiny bez svojej viny
nemohol predložiť už v konaní pred súdom prvého stupňa. Tvrdenie žalobcu o údajnom konaní
žalovaného v rozpore s dobrými mravmi je účelové, odvolací súd by k nemu nemal prihliadnuť.
Odhliadnuc od pravdepodobnej neprípustnosti nových listinných dôkazov, predkladaných žalobcom
až spolu s odvolaním proti rozsudku súdu prvého stupňa, však žalovaný ešte zdôrazňuje, že tieto
nové listiny v žiadnom prípade nepreukazujú skutočnosti, ktoré by vyvracali alebo spochybňovali
výsledky dokazovania a hodnotenie dôkazov súdom prvého stupňa, ani nespochybňujú správnosť
právneho záveru súdu prvého stupňa o neplatnosti zmluvy o nájme lesných nehnuteľností zo dňa
17.02.2004. Uznesenie z valného zhromaždenia urbarialistov lesného a pozemkového spoločenstvav Plaveckom Petri, konané dňa 24.02.1996, vôbec nepreukazuje, či sa skutočne uskutočnilo nejaké
valné zhromaždenie, kto sa na tomto valnom zhromaždení mal zúčastniť, kto mal hlasovať za prijatie
jednotlivých uznesení, nie je uvedené, kto bol poverený sčítaním hlasov a nie je pritom možné z tejto
listiny usúdiť, či v nej napísané uznesenia aj skutočne boli prijaté. Uvedená listina je len zápisom znenia
uznesení, avšak z tejto listiny vôbec nemožno urobiť ten skutkový záver, že takéto uznesenia skutočne
boli prijaté, a to na to potrebnou väčšinou hlasov členov Združenia urbarialistov lesného a pozemkového
spoločenstva obce Plavecký Peter. Má za to, že vzhľadom na nedostatky predmetnej listiny, ako aj
vzhľadom na čestné vyhlásenia osôb, a to p. J. H., p. C. V. ako aj p. N. N. a p. N.T., ktoré podľa znenia
tejto listiny mali byť zvolené do orgánov Združenia urbarialistov lesného a pozemkového spoločenstva
obce Plavecký Peter, ktoré osoby vyvracajú obsah tejto listiny, nemožno na podklade tejto listiny
urobiť záver, že sa dňa 24.02.1996 uskutočnilo valné zhromaždenie Združenia urbarialistov lesného a
pozemkového spoločenstva obce Plavecký Peter a že na tomto valnom zhromaždení boli schválené
stanovy. S ohľadom na skutočnosť, že predložené znenie stanov bolo opečiatkované a podpísané
starostkou obce Plavecký Peter, ako aj vzhľadom na čestné vyhlásenie C. J., v tom čase starostky
obce Plavecký Peter, nemožno na podklade tejto listiny urobiť záver, že stanovy Združenia urbarialistov
lesného a pozemkového spoločenstva obce Plavecký Peter boli schválené. Žalobca napokon predložil
súhlas Slovenského pozemkového fondu s registráciou pozemkového spoločenstva zo dňa 19.02.1996.
Ide o súhlas vyžadovaný ust. § 10 ods. 1 in fine zákona č. 181/1995 Z.z., pre vznik pozemkového
spoločenstva bez právnej subjektivity. Táto listina nepreukazuje žiadne nové skutočnosti, len potvrdzuje,
tak ako už bolo preukázané v konaní pred súdom prvého stupňa, že Združenie urbarialistov lesného
a pozemkového spoločenstva obce Plavecký Peter vzniklo ako pozemkové spoločenstvo bez právnej
subjektivity. Na základe uvedeného žiadal, aby odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa vo
výroku, ktorým súd návrh žalobcu zamietol ako aj vo výroku, ktorým súd určil, že zmluva o nájme lesných
nehnuteľností uzatvorená dňa 17.02.2004 medzi Združením urbarialistov lesného a pozemkového
spoločenstva obce Plavecký Peter ako prenajímateľom a žalobcom ako nájomcom je neplatná. Zároveň,
aby zmenil rozsudok Okresného súdu Senica vo výroku o náhrade trov konania tak, že žalobca je
povinný zaplatiť žalovanému trovy konania vo výške 132,50 eura, trovy právneho zastúpenia vo výške
1.045,41 eura a zároveň žiadal aj aby mu boli priznané trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní
vo výške 213,50 eura.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§10 ods. 1 O.s.p.), po zistení že odvolanie bolo podané včas
(§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti
ktorému je možné podať odvolanie (§ 201 a 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom
predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných
rozsahom a dôvodmi podaného odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že rozhodnutie je potrebné zrušiť.
Predmetom nároku žalobcu je aby súd určil, že Zmluva o nájme lesných nehnuteľností zo dňa
17.02.2014, ktorú uzatvorilo Združenie urbarialistov lesného a pozemkového spoločenstva obce
Plavecký Peter (právny predchodca odporcu) ako prenajímateľom a žalobcom ako nájomcom, je platná,
druhým žalobným petitom žiadal o určenie, že vypovedanie nájomnej zmluvy zo dňa 17.02.2004 je
neplatné. Žalovaný vzájomným návrhom sa domáhal určenia, že Zmluva o nájme lesných nehnuteľností
uzatvorená dňa 17.02.2004 medzi Združením urbarialistov Plavecký Peter ako prenajímateľom a
žalobcom ako nájomcom je neplatná.
Z obsahu spisu vyplýva, že predmetom nároku žalobcu je určovacia žaloba a to o určenie, že Zmluva
o nájme lesných nehnuteľností zo dňa 17.02.2014, ktorú uzatvorilo Združenie urbarialistov lesného a
pozemkového spoločenstva obce Plavecký Peter (právny predchodca žalovaného) ako prenajímateľom
a žalobcom ako nájomcom je platná, o určenie. že vypovedanie nájomnej zmluvy zo dňa 17.02.2004 je
neplatné a zároveň vzájomným návrhom je žaloba o určenie, že Zmluva o nájme lesných nehnuteľností
uzatvorená dňa 17.02.2004 medzi Združením urbarialistov Plavecký Peter ako prenajímateľom a
žalobcom ako nájomcom je neplatná.
V danom prípade nebolo sporným, že medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovaného bola
podpísaná Zmluva o nájme lesných nehnuteľností zo dňa 17.02.2014, sporným bola otázka jej platnosti
a taktiež či výpoveď z nájmu daná žalovaným je neplatná.Podľa § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby
sa rozhodlo najmä o určením, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý
právny záujem.
Vzhľadom ku skutočnosti, že ide o určovaciu žalobu, bolo potrebné sa zaoberať prvoradou otázkou, a
to či má žalobca naliehavý právny záujem na určení, ktorého sa žalobou domáha. Naliehavý právny
záujem bude daný vtedy, ak by bez tohto určenia bolo žalobcovo právo ohrozené, alebo ak by sa bez
tohto požadovaného určenia stalo jeho právne postavenie neistým. Z toho vyplýva, že určovacia žaloba
spravidla nebude opodstatnená (čo do naliehavého právneho záujmu) v prípadoch, keď možno podať
žalobu na splnenie povinnosti (§ 80 písm. b O.s.p.). Určovacia žaloba má preventívny charakter, bude
opodstatnená najmä v prípadoch, keď k porušeniu práva ešte nedošlo. Ak však k porušeniu práva došlo,
možno žiadať priamo plnenie.
Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že súd prvého stupňa pri posúdení žaloby žalobcu
sa zaoberal vecou samou, avšak to či žalobca má naliehavý právny záujem na požadovanom určení
neskúmal a neodôvodnil. Žalobca svoj naliehavý právny záujem na danej určovacej žalobe zdôvodnil,
ale súd vo svojom rozhodnutí sa naliehavým právnym záujmom nezaoberal, hoci posúdenie otázky
naliehavého právneho záujmu pri určovacích žalobách vyplýva z ust. § 80 písm. c) O.s.p.. Pritom nestačí
iba formálne uviesť či je alebo nie daný naliehavý právny záujem, ale je potrebné aj riadne odôvodniť
prečo je daný (resp. nie je daný) naliehavý právny záujem na určovacej žalobe a až v prípade ak je daný
naliehavý právny záujem na určovacej žalobe, súd sa zaoberá aj vecou samou.
Právny záujem, ktorý je podmienkou prípustnosti určovacej žaloby (§ 80 písm. c/ O.s.p.), musí byť
naliehavý v tom zmysle, že žalobca práve tým, určenia čoho sa domáha, dosiahne v danom právnom
vzťahuodstráneniespornostiaochranusvojichprávalebooprávnenýchzáujmov.Priskúmaníexistencie
naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený)
procesný nástroj ochrany žalobcovho práva a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude
musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie.
Súd prvého stupňa nevysvetlil v čom spočíva naliehavý právny záujem žalobcu na ním požadovanom
určení (§ 80 písm. c/ O.s.p.), konkrétne čím sa v právnom vzťahu, z ktorého je vyvodzovaný nárok
uplatnený žalobou zlepší právne postavenie žalobcu (a v čom sa odstráni vzájomná spornosť tohto
vzťahu), ak súd vyhovie žalobe o určenie, že nájomná zmluva je platná a zároveň, že výpoveď z nájmu
je neplatná. Pritom je potrebné u každého určovacieho nároku skúmať naliehavý právny záujem zvlášť.
Požiadavka na jasné a presvedčivé odôvodnenie rozsudku vyplývajúca z ustanovenia § 157 ods. 2
O.s.p. je z hľadiska práva na spravodlivé súdne konanie mimoriadne dôležitá.
Podľa § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z
akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania. Stručne, jasne
a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal,
a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec
právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
Odôvodnenie rozsudku súdu musí mať náležitosti uvedené v § 157 ods. 2 O.s.p. Súd sa v odôvodnení
svojho rozhodnutia musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový
postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na výsledky vykonaného
dokazovania a zistené rozhodujúce skutočnosti, ale tiež s poukazom na ním prijaté právne závery.
V odôvodnení rozhodnutia musí súd spôsobom logicky kompaktným a bez rozporov a vnútorných
protirečení vysvetliť, k akým skutkovým zisteniam dospel, ktorú právnu normu a z akých dôvodov
aplikoval a ako ju interpretoval. Účelom odôvodnenia je logicky, vnútorne kompaktne a neprotirečivo
vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia. Ak rozhodnutie súdu neobsahuje náležitosti uvedené
v § 157 ods. 2 O.s.p., je nepreskúmateľné.
Pretože povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a
presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vyporiada i so špecifickými námietkami
účastníka; porušením uvedeného práva účastníka na jednej strane a povinnosti súdu na druhej strane
sa účastníkovi konania (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvolenýmspôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu (i v
rovine polemiky s jeho dôvodmi) v rámci využitia prípadne riadnych alebo mimoriadnych opravných
prostriedkov.
Podľa § 82 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len ,,O.s.p“), konanie je začaté dňom, keď
došiel súdu návrh na jeho začatie alebo keď bolo vydané uznesenie, podľa ktorého sa konanie začína
bez návrhu.
Podľa § 83 O.s.p, začatie konania bráni tomu, aby o tej istej veci prebiehalo na súde iné konanie.
V zmysle § 103 O.s.p., kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za
ktorých môže konať vo veci (podmienky konania). Podľa § 104 ods. 1 veta prvá O.s.p., ak ide o
taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Litispendencia je
procesnou prekážkou konania, ktorú musí súd z úradnej povinnosti odstrániť a to bez zreteľa na to, kedy
túto prekážku zistí, alebo kedy táto prekážka vznikla. V takom prípade konanie vždy zastaví podľa § 104
ods. 1 O. s. p. Spravidla zastaví konanie o návrhu, ktorý bol podaný neskôr.
Citované zákonné ustanovenie bráni tomu, aby o rovnakej veci prebiehali súčasne dve alebo viaceré
konania. O rovnakú vec ide vtedy, ak je predmetom konania rovnaký nárok alebo stav, o ktorom sa vedie
iné konanie, týka sa rovnakého predmetu konania a rovnakých osôb (účastníkov). Totožný predmet
konania je daný vtedy, ak totožný nárok alebo stav, vymedzený žalobným petitom, vyplýva z rovnakých
skutkových tvrdení (z rovnakého skutku).
Súd prvého stupňa nesprávne vyhodnotil i vzájomný návrh žalovaného. Podľa rozhodnutia Najvyššieho
súdu SR, sp. zn. 8 Sžh 1/2007, prekážka začatého súdneho konania (litispendencia) bráni tomu, aby
prebiehalo na súde iné súdne konanie v tej istej veci. Táto prekážka je daná, ak na ktoromkoľvek
súde Slovenskej republiky je začaté konanie, ktoré má rovnakých účastníkov, rovnaký predmet konania,
rovnaké skutkové okolnosti, od ktorých sa odvodzuje právo. Pritom predmet konania je vymedzený
petitom návrhu na začatie konania, základ je určený skutkovými okolnosťami, ktorými je petit návrhu
odôvodnený.
Z obsahu žaloby žalobcu i vzájomného návrhu žalovaného vyplýva, že základ ich petitu tvoria tie isté
skutkové okolnosti, ktoré súd musí riešiť v prípade žalobného návrhu žalobcu, tak i vzájomného návrhu
žalovaného. Ide o tých istých účastníkov, preto za týchto okolností je odvolací súd toho názoru, že v
danom prípade pokiaľ ide o nárok žalovaného na požadovanom určení neplatnosti nájomnej zmluvy,
prejednanie tomuto nároku bráni prekážka začatej veci.
Ak nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia (týkajúci sa naliehavého právneho záujmu)
je porušením práva na spravodlivé súdne konanie, táto vada zakladá dôvodnosť podaného odvolania
(§ 205 ods. 2 písm. a) O.s.p. v spojení s § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p.). Uvedená skutočnosť, že došlo
v konaní k procesnej vade podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. je okolnosťou, pre ktorú musí odvolací súd
napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec súdu prvého stupňa vrátiť na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 O.s.p.),
keď odvolací súd sa nezaoberal odvolacími námietkami žalobcu, keďže dosiaľ nie je ujasnená otázka
naliehavého právneho záujmu na určovacej žalobe.
Povinnosťou prvostupňového súdu bude pokračovať v konaní a posúdiť nárok žalobcu na určovacej
žalobe z hľadiska naliehavého právneho záujmu a v prípade ak tento bude daný až následne sa bude
súd prvého stupňa zaoberať vecou samou. Pokiaľ ide o vzájomný návrh žalovaného tento je potrebné
posúdiť zhľadiskaust.§83O.s.p. Súdopätovnevovecirozhodnesprihliadnutímknázoruodvolacieho
súdu, pričom rozhodnutie náležite, v súlade s § 157 ods. 2 O.s.p. odôvodní. V novom rozhodnutí
rozhodne súd znova o trovách pôvodného konania i odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.).
K trovám konania, ktoré boli napadnuté zo strany žalovaného odvolací súd dáva do pozornosti súdu
prvého stupňa ust. § 151 ods. 1 veta druhá O.s.p., kde účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov
konania, je povinný trovy konania vyčísliť do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Preto
bol nesprávny názor súdu prvého stupňa pokiaľ mal za to, že žalovaný si mal uplatniť trovy konania do
troch pracovných dní od odročenia pojednávania.
Prvostupňový súd zároveň rozhodne o trovách tohto odvolacieho konania podľa § 224 ods. 3 O.s.p.Toto uznesenie bolo prijaté v odvolacom senáte v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.