Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 26. jún 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 16Co/9/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8713212282
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Kovaľová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8713212282.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Kovaľovej a sudcov JUDr.

Martina Fiľakovského a JUDr. Branislava Brezu v spore žalobkyne X. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom T.
XXXX/X, XXX XX T., právne zastúpená Advokátska kancelária Peter Rybár, s.r.o., so sídlom Kuzmányho
29, 040 01 Košice, proti žalovanému POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava,
IČO: 35 807 598, právne zastúpený JUDr. Barborou Korenecovou, advokátkou so sídlom Slnečná 765/3,
900 45 Malinovo, o vydanie bezdôvodného obohatenia s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. 15C 28/2016-196 zo dňa 17. mája 2016, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalobkyňa m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom určil, že žalovaný je
povinný uhradiť žalobkyni sumu 5.366,74 Eur spolu s 5,50 % ročným úrokom z omeškania zo sumy
5.366,74 Eur od 15.08.2013 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil ustanovením § 107 odsek 2, § 451 odsek 1 a 2 zákona č. 40/1964
Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“); § 226 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej

len „O.s.p.“).

3. Vychádzal zo zistenia, že žalobkyňa sa žalobou domáhala, aby súd zaviazal žalovaného na
zaplatenie sumu 6.135,49 Eur spolu s príslušenstvom z titulu bezdôvodného obohatenia. Súd prvej
inštancie rozsudkom č.k. 15C/28/2013-119 zo dňa 25.10.2014 v spojení s opravným uznesením č.k.
15C/28/2013-151 zo dňa 14.05.2015 rozhodol o povinnosti žalovaného uhradiť žalobkyni sumu 768,75
Eur s príslušenstvom. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Vychádzal zo zistenia, že pre úvery

poskytnuté spotrebiteľskými zmluvami platí, že v zmluve musí byť uvedená ročná percentuálna miera
nákladov. V prípade, že tento údaj nie je uvedený, považuje sa zmluva za bezúročnú a bez poplatkov.
V konaní nebola medzi stranami sporná skutočnosť, že ani v jednej zo zmlúv uzatvorených medzi
stranami sporu nebola uvedená RPMN. Nakoľko žalobkyňa plnila vo väčšom rozsahu, ako bola výška
poskytnutýchúverov,nastranežalovanéhodošlokbezdôvodnémuobohateniu.Snámietkoupremlčania
sa vysporiadal tak, že nakoľko záver o úmyselnom konaní žalovaného nebol v konaní jednoznačne
preukázaný, objektívna premlčacia doba je v prejednávaných prípadoch 3-ročná. Pri každej zo zmlúv

uzatvorených medzi žalobkyňou a žalovaným tak došlo, s výnimkou zmluvy č. XXXXXXX k uplynutiu
objektívnej premlčacej lehoty na vrátenie bezdôvodného obohatenia. Preto v prevyšujúcej časti žalobu
zamietol.4. Krajský súd v Prešove, na základe odvolania podaného žalobkyňou ako aj žalovaným, rozsudkom
č.k. 16Co/68/2015-159 zo dňa 16.11.2015 potvrdil rozsudok prvoinštančného súdu s výnimkou výroku
o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti. V tejto časti rozsudok zrušil a v rozsahu zrušenia vrátil vec

súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uviedol, že záver súdu prvej inštancie v tom smere, že konanie
žalovaného nebolo úmyselné, je nesprávny. Bol toho názoru, že na strane žalovaného v prejednávaných
veciach jednoznačne došlo k vzniku úmyselného bezdôvodného obohatenia, v dôsledku čoho je
objektívna lehota na vydanie bezdôvodného obohatenia 10-ročná.

5. Prvoinštančný súd po vrátení veci napadnutým rozsudkom určil, že žalovaný je povinný uhradiť
žalobkyni sumu 5.366,74 Eur spolu s 5,50 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 5.366,74 Eur od
15.08.2013 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Uviedol, že vzhľadom na názor
nadriadeného súdu o aplikácii 10-ročnej premlčacej lehoty, je nárok uplatňovaný žalobou dôvodný.

6. Proti rozsudku súdu prvej inštancie (č.k. 15C 28/2016-196 zo dňa 17. mája 2016) podal včas

odvolanie žalovaný. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie. V odôvodnení rozhodnutia musí súd stručne, jasne a výstižne vysvetliť, ktoré
skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôvodov vychádzal a akými úvahami sa
pri hodnotení dôkazov riadil. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia však tieto zákonom stanovené
podmienky nespĺňa. K premlčaniu uviedol, že už vo vyjadrení k návrhu na začatie konania vzniesol

námietku premlčania. Nárok žalobkyne sa stal premlčaným v subjektívnej aj objektívnej premlčacej
lehote dňa 30.07.2013 v rozsahu 1.495,84 Eur. V subjektívnej premlčacej lehote došlo k premlčaniu v
celom rozsahu dňa 15.07.2013, t.j. dva roky po tom ako sa žalobca dozvedel, že platí sumu nad rámec
istiny. Žalobkyňa svoj nárok na súde uplatnila až dňa 28.08.2013. Žalobkyňa nepreukázala možnosť
uplatnenia 10-ročnej premlčacej lehoty. Je toho názoru, že zo zmluvy o úvere nenastala ani jedna z

foriem bezdôvodného obohatenia.

7. K odvolaniu žalovaného podala vyjadrenie žalobkyňa. Navrhla, aby odvolací súd potvrdil napadnuté
rozhodnutie. Bola toho názoru, že v prejednávanom prípade išlo o úmyselné bezdôvodné obohatenie
na strane žalovaného. Žalovaný začal aktívne podnikať v oblasti poskytovania úverov od roku 2001.

Zmluvy o úvere boli medzi stranami sporu uzatvárané v rokoch 2003, 2004, 2005, 2006, 2007 a
2008, t.j. po niekoľkých rokoch podnikania žalovaného v oblasti poskytovania úverov. Po celý čas
platila zákonná nevyvrátiteľná fikcia bezúročnosti a bezpoplatkovosti v prípade absencie RPMN.
Dlhodobé ignorovanie zákonnej povinnosti uvádzať RPMN je nevyhnutné hodnotiť ako úmyselné
konanie zamerané na získanie bezdôvodného obohatenia bez právneho dôvodu. Žalobkyňa prehlásila,

že o tom, že sa na jej úkor niekto obohatil, resp. že sa na jej úkor obohatil práve žalovaný, sa
dozvedela od svojho právneho zástupcu. Došlo k tomu pri prvej porade, kedy si právny zástupca
preštudoval zmluvu. Skorší dátum zistenia existencie bezdôvodného obohatenia žalobkyňou nebol na
strane žalovaného nijako preukázaný. Bolo by absurdné, aby žalobkyňa platila niečo, čo vie že je
nezákonné. K napádanej nepreskúmateľnosti rozhodnutia uviedla, že napadnuté rozhodnutie spĺňa

parametre riadne a dostatočne odôvodneného rozhodnutia.

8. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34
C.s.p.), vzhľadom na včas podané odvolanie, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (§

385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie proti rozsudku nie je opodstatnené.

9. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu

prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

10. Na potvrdenie správnosti prvoinštančného rozhodnutia a k odvolacím námietkam uvádza
nasledovné:

11. Podľa ustanovenia § 451 odsek 1 a 2 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.12. Podľa ustanovenia § 456 prvej vety OZ, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu,
na úkor koho sa získal.

13. Podľa ustanovenia § 458 odsek 1 prvej vety OZ, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo
bezdôvodným obohatením.

14. Medzi žalobkyňou a žalovaným bolo postupne uzavretých desať zmlúv o úvere. Zmluva č. XXXXXXX

bola uzavretá dňa 2.4.2003 a žalovaný na základe tejto zmluvy poskytol žalobkyni úver vo výške
398,33 Eur, ktorý splatila v 13 mesačných splátkach v celkovej výške 626,64 Eur. Posledná splátka bola
uhradená dňa 11.11.2003. Zmluva č. XXXXXXX bola uzavretá dňa 19.11.2003 a žalovaný na základe
tejto zmluvy poskytol žalobkyni úver vo výške 663,88 Eur, ktorý splatila v 12 mesačných splátkach v
celkovej výške 1.033,68 Eur. Posledná splátka bola uhradená dňa 10.5.2004. Zmluva č. XXXXXXX bola
uzavretá dňa 10.5.2004 a žalovaný na základe tejto zmluvy poskytol žalobkyni úver vo výške 663,88 Eur,

ktorý splatila v 9 mesačných splátkach v celkovej výške 1.195,- Eur. Posledná splátka bola uhradená dňa
2.2.2005. Zmluva č. XXXXXXX bola uzavretá dňa 28.1.2005 a žalovaný na základe tejto zmluvy poskytol
žalobkyni úver vo výške 464,71 Eur, ktorý splatila v 10 mesačných splátkach v celkovej výške 836,50
Eur. Posledná splátka bola uhradená dňa 15.3.2006. Zmluva č. XXXXXXX bola uzavretá dňa 23.3.2006
a žalovaný na základe tejto zmluvy poskytol žalobkyni úver vo výške 1.327,76 Eur, ktorý splatila naraz v

celkovej výške 1.513,64 Eur dňa 9.5.2006. Zmluva č. XXXXXXX bola uzavretá dňa 10.5.2006 a žalovaný
na základe tejto zmluvy poskytol žalobkyni úver vo výške 663,88 Eur, ktorý splatila v 3 splátkach v
celkovej výške 1.195,- Eur. Posledná splátka bola uhradená dňa 20.9.2006. Zmluva č. XXXXXXX bola
uzavretá dňa 20.9.2006 a žalovaný na základe tejto zmluvy poskytol žalobkyni úver vo výške 1.659,70
Eur,ktorýsplatilanarazvcelkovejvýške1.892,06Eurdňa19.3.2007.Zmluvač.XXXXXXXbolauzavretá

dňa 19.3.2007 a žalovaný na základe tejto zmluvy poskytol žalobkyni úver vo výške 863,04 Eur, ktorý
splatila v 7 splátkach v celkovej výške 1.742,64 Eur. Posledná splátka bola uhradená dňa 31.3.2008.
Zmluva č. XXXXXXX bola uzavretá dňa 2.10.2007 a žalovaný na základe tejto zmluvy poskytol žalobkyni
úver vo výške 331,94 Eur, ktorý splatila v 10 splátkach v celkovej výške 1.579,88 Eur. Posledná splátka
bola uhradená dňa 13.4.2011. Zmluva č. XXXXXXX bola uzavretá dňa 27.3.2008 a žalovaný na základe

tejto zmluvy poskytol žalobkyni úver vo výške 2.655,51 Eur, ktorý splatila v 2 splátkach v celkovej výške
4.213,08 Eur. Posledná splátka bola uhradená dňa 23.1.2009.

15. Žalobkyni tak boli poskytnuté úvery v celkovej výške 9.692,63 Eur a žalovanému splatila sumu
15.828,12 Eur. Odvolací súd sa stotožňuje so závermi obsiahnutými v predchádzajúcich rozhodnutiach,

že žalobkyňa sa žalobou oprávnene domáhala vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 6.135,49
Eur spolu s úrokom z omeškania.

16. Nakoľko rozsudkom sp. zn. 15C/28/2013-119 zo dňa 25.10.2014 v spojení s opravným uznesením
č.k. 15C/28/2013-151 zo dňa 14.05.2015 (ktorý nadobudol vo vyhovujúcej časti právoplatnosť dňa

25.01.2017) súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu 768,75 Eur spolu s úrokom
z omeškania, napadnutým rozsudkom rozhodol správne, kedy žalovaného zaviazal na zaplatenie
zvyšnej časti, t.j. 5.366,74 Eur spolu s úrokom z omeškania.

17. Čo sa týka námietky žalovaného, že z jeho strany nedošlo k bezdôvodnému obohateniu odvolací súd

uvádza, že v danom prípade na strane žalovaného ako dodávateľa jednoznačne došlo k bezdôvodnému
obohateniu. Nakoľko sa daný úver zo zákona považuje za bezúročný, resp. odplata za poskytnutý úver
odporovaladobrýmmravom,žalovanýpožadovaltotoplnenieodporujúcedobrýmmravombezprávneho
dôvodu, t.j. žalovaný nemal žiaden právny nárok na toto plnenie.

18. V zmysle ustanovenia § 226 O.s.p. (čomu zodpovedá v súčasnosti ustanovenie § 391 odsek 2
C.s.p.), ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd
prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

19. Podľa ustanovenia § 157 odsek 2 O.s.p. (podľa platnej právnej úpravy ustanovenie § 393 odsek 2

C.s.p.), v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov,
ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne
vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akýmiúvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne
posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

20. K námietke nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd poukazuje na ustanovenie
§ 157 odsek 2 a § 226 O.s.p.. Prvoinštančný súd v odôvodnení rozhodnutia stručne a zrozumiteľne
opísal čoho sa žalobkyňa domáhala a z akých dôvodov. V odôvodnení rozhodnutia tiež poukázal
na prechádzajúce rozhodnutia týkajúce sa prejednávanej veci (rozsudok súdu prvej inštancie sp. zn.
15C/28/2013-119 zo dňa 25.10.2014 v spojení s opravným uznesením sp. zn. 15C/28/2013-151 zo dňa

14.05.2015 a rozsudok Krajského súdu v Prešove ako odvolacieho súdu sp. zn. 16Co/68/2015-159 zo
dňa 16.11.2015), ktoré boli stranám konania známe a v ktorých súd prvej inštancie, resp. odvolací súd
dostatočným spôsobom odpovedali na námietky žalovaného.

21. Neopodstatnenou je námietka žalovaného týkajúca sa premlčania nároku žalobcu. Odvolací súd sa
plne stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie o vzniku úmyselného bezdôvodného obohatenia na

strane žalovaného, v dôsledku čoho sa inak 3-ročná objektívna premlčacia doba predlžila na 10 rokov
odo dňa, keď k bezdôvodnému obohateniu došlo (§ 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Žalovaný
ako nebankový subjekt má dlhodobo v predmete svojej činnosti aj poskytovanie úverov, a preto jeho
povinnosťou bolo poznať a dodržiavať právne predpisy vzťahujúce sa na poskytovanie úverov. V
čase uzatvorenia zmluvy so žalobcom už niekoľko rokov platila pri spotrebiteľských úverov úprava

vyžadujúca uvádzať ročnú percentuálnu mieru nákladov umožňujúcu spotrebiteľom zorientovať sa v
ponukách rôznych finančných inštitúcii poskytujúcich úvery a posúdiť výhodnosť poskytnutého úveru.
Žalovaný napriek tomu v zmluve o spotrebiteľskom úvere údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov
neuviedol.Jehokonaniepretonemožnohodnotiťinakakokonaniezameranénazískaniebezdôvodného
obohatenia bez právneho dôvodu, a to minimálne s nepriamym úmyslom získať majetkový prospech.

Zákonodarca pri úmyselnom bezdôvodnom obohatení počíta s desaťročnou objektívnou premlčacou
dobou, ktorá sa počíta odo dňa, keď k nemu došlo (§ 107 ods. 2 OZ).

22. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci, správne vyhodnotil
jednotlivé dôkazy, ako aj správne právne vec posúdil. Z týchto dôvodov odvolací súd považuje odvolanie

žalovaného za nedôvodné a vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd napadnutý rozsudok
potvrdzuje ako vecne správny (§ 387 C.s.p.).

23. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 255 odsek 1 C.s.p. v
spojení s stanovením § 262 odsek 2 C.s.p..

24. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťsvýnimkouprípadovpodľa§429odsek2vdovolacomkonanízastúpenýadvokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).