Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 27. február 2017

Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 40C/237/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1514217576
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Anna Križáková

ECLI: ECLI:SK:OSBA5:2017:1514217576.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V, v konaní pred sudkyňou Mgr. Annou Križákovou, v právnej veci žalobcu:

Friendly Finance Slovakia s.r.o., IČO: 47 243 368, so sídlom Tallerova č. 4, Bratislava, zastúpený
advokátom: Mgr. Henrich Schindler, so sídlom Janka Kráľa 7, Banská Bystrica, proti žalovanému: X. Q.,
nar. XX.XX.XXXX, trvalo bytom F. č. 3, O., o zaplatenie sumy 327,21 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 200 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,5 %
ročne z dlžnej sumy od 23.06.2013 až do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšku súd žalobu zamieta z a m i e t a .

Žiadna zo strán n e m á na náhradu trov konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 04.07.2014 domáhal, aby súd zaviazal
žalovaného k zaplateniu sumy 327,21 eur a to z titulu nevráteného úveru poskytnutého na základe
uzavretej rámcovej zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru dňa 22.05.2013 v zmysle ktorej bol
žalovanému poskytnutý krátkodobý, bezúčelový bezúročný úver vo výške 200 eur, ktorý sa zaviazal
vrátiť v celkovej výške 262,21 eur s tým, že túto sumu predstavuje súčet poskytnutého úveru a celkových
nákladov žalobcu za poskytnutie úveru vyjadrený pevnou sumou vo výške 62,21 eur s tým, že celkové

náklady žalobcu predstavujú RPMN, ktorej výpočet je uvedený v čl. IV bod 8 rámcovej zmluvy a ďalej
žalovaná suma pozostáva aj zo skutočne vynaložených nákladov žalobcu vo výške 65 eur, nakoľko
žalovaného výzvami vyzýval na úhradu záväzku a tieto si uplatňuje podľa čl. IV. bod 5 rámcovej zmluvy.

2. Podľa § 177 ods. 2 písm. a) CSP pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak ide iba o otázku
jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez
príslušenstva neprevyšuje 2.000 eur. Podľa osobitnej úpravy § 297 písm. b) CSP (spotrebiteľské spory),

pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci,
skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000 eur.

3. Súd postupoval v súlade s vyššie cit. zákonným ustanovením. Bez nariadenia pojednávania bolo
vo veci vykonané dokazovanie oboznámením sa so žalobcom predloženými dôkazmi, t.j. zmluvou
o poskytnutí spotrebiteľského úveru, rámcovou zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru, s
upomienkou, s upozornením na hrozbu exekúcie, ako aj ďalším na vec sa vzťahujúcim spisovým

materiálom.

4. Žalobca uzavrel so žalovaným dňa 22.05.2013 prostredníctvom diaľkovej komunikácie Rámcovú
zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb azároveň Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru s tým, že žalovaný prijal návrh rámcovej zmluvy zo
strany žalobcu na základe ktorých žalobca ako veriteľ poskytol žalovanému ako dlžníkovi krátkodobý,
bezúčelový úver vo výške 200 eur Táto zmluva bola uzavretá v súlade so zákonom č. 266/2005 Z.z.

o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku. Žalovanému bola zo strany žalobcu týmto
spôsobom poskytnutá suma 200 eur so splatnosťou do 22.06.2013.

5. Z rámcovej zmluvy a jej obsahu súd zistil, že žalobca predmetný úver označil ako bezúročný v článku
IV., bod 3., avšak v zmluve vyjadril priemernú RPMN vo výške 366,20 %. Žalobca uviedol celkové

náklady, ktoré mali byť tvorené poplatkom za poskytnutie úveru vyjadreným pevnou sumou 62,21 eur,
ktoré mali predstavovať príslušenstvo.

6. V čl. IV bod 1 je dohodnuté, že klient sa zaväzuje zaplatiť poplatok spojený so spracovaním a
poskytnutím úveru, ktorého výška je určená individuálne v závislosti od výšky úveru, doby splatnosti
a je uvedená na internetovej stránke veriteľa a oznámená spotrebiteľovi pred vyplnením žiadosti

o poskytnutí úveru. Z verejne dostupných zdrojov na internete zo stránky NBS je zrejmé, že
výška odplaty pri spotrebných úveroch pri splatnosti do jedného roka bola v máji 2013 bola 8,49
% (http://www.nbs.sk/sk/statisticke-udaje/udajove-kategorie-sdds/urokove-sadzby/priemerne-urokove-
miery-z-uverov-obchodnych-bank).

7. Podľa § 1 ods. 3 písm. l) zák. č. 129/2010 Z.z. spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov spotrebiteľským úverom nie je úver, ktorý
sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace.

8. Podľa § 8 zák. č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a

doplnení niektorých zákonov práva spotrebiteľa ustanovené týmto zákonom nemožno vopred zmluvne
vylúčiť ani obmedziť, a to bez ohľadu na právny poriadok, ktorým sa zmluvný vzťah riadi. Zmluva na
diaľku nesmie obsahovať ustanovenia, ktorými by sa spotrebiteľ vopred vzdával akýchkoľvek práv, a
ustanovenia,žedokazovanietýkajúcesasplneniavšetkýchpovinnostídodávateľaalebočastipovinností
dodávateľa, ktoré preňho vyplývajú z tohto zákona, spočíva na spotrebiteľovi.

9. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

10. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka ( OZ) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez

ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

11. Podľa § 52 ods. 2 OZ ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom

alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

12. Podľa § 52 ods.3 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná

vrámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

13. Podľa § 52 ods. 4 OZ spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

14. Podľa § 53ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej
len"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

15. Podľa § 53 ods. 2 OZ za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.16. Podľa § 53 ods. 4 OZ za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú
najmä ustanovenia, ktoré
a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,

b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu
spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky
spotrebiteľa,
c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa
spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,

d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo
zodpovednosti za škodu,
e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ
neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,
f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi
to neumožňujú,

g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na
dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,
h)prikazujúspotrebiteľovi,abysplnilvšetkyzáväzkyajvtedy,akdodávateľnesplnilzáväzky,ktorévznikli,
i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,
j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú

na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena
dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia,
k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako
sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,
l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré

by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana,
m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane
obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči dodávateľovi vrátane
práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči dodávateľovi,
n)spôsobujú,žeplatnosťzmluvyuzatvorenejnadobuurčitúsapouplynutíobdobia,naktorúbolazmluva

uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu
s predĺžením platnosti zmluvy,
o) oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré priznávajú
právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi,
p) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú

uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme, r) vyžadujú v rámci dojednanej
rozhodcovskejdoložkyodspotrebiteľa,abysporysdodávateľomriešilvýlučnevrozhodcovskomkonaní,
s) požadujú, aby spotrebiteľ poskytol zabezpečenie splnenia svojho záväzku v hodnote neprimerane
vyššej, ako je výška jeho záväzku vyplývajúca zo spotrebiteľskej zmluvy v čase uzavretia dohody o
zabezpečení splnenia záväzku spotrebiteľa,

t) požadujú od spotrebiteľa plnenie za službu, ktorej poskytnutie dodávateľom v prevažnej miere
nesleduje záujmy spotrebiteľa,
u) požadujú od spotrebiteľa, aby bol neprimerane dlho viazaný zmluvou aj keď pri uzavieraní zmluvy
bolo zrejmé, že predmet zmluvy možno dosiahnuť v podstatne kratšom čase,
v) požadujú od spotrebiteľa uhradenie plnení, o ktorých spotrebiteľ nebol pred uzavretím zmluvy

preukázateľne informovaný, ktorých úhrada nebola upravená v zmluve alebo za ktoré spotrebiteľ
nedostáva dohodnuté protiplnenie.

17. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné

prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

18. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať

aj len jednotlivých plnení.

19. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinnýplatiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

20. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Zb. v znení účinnom od 1. 2. 2013 výška úrokov
z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

21. Výška úrokov z omeškania pre oblasť občianskoprávnych záväzkových vzťahov je o päť

percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

22. Pre súkromné právo je charakteristická rovnosť subjektov právnych vzťahov, teda i rovnosť
zmluvných strán. Jeho rys je niekedy považovaný priamo za pojmový znak súkromného práva. Preto
sa zdá, že každá zvláštna ochrana poskytovaná iba jednému zo subjektov právneho vzťahu je čímsi,

čo sa prieči povahe súkromného práva, pretože je nutne spojené s právnym zvýhodnením. Klasické
poňatie rovnosti subjektov v súkromnoprávnych vzťahoch sa zakladá na rovnosti formálnej. Tá spočíva
v tom, že zákonne poskytuje žiadnemu subjektu, či ich skupine právne výhody, ako i v tom, že
súkromnosť v právnej sfére nie je žiadna zo strán voči druhej v pozícii nadriadenosti či podriadenosti.
Táto formálna rovnosť je proťajškom občianskej rovnosti pred zákonom v demokratických ústavách a

spolu s ňou vznikla k prekonaniu stavovských rozdielov predchádzajúcej doby. Formálna rovnosť je
rovnosťou nerovných. Ich nerovnosť vyplýva nielen z prirodzených rozdielov medzi ľuďmi, ale aj z rôznej
hospodárskejaspoločenskejpozícieprávnychsubjektov,ktorápodmieňujeichfaktickémožnosti,prístup
k informáciám a podobne.

23. Osoby pod zvláštnou ochranou zákona dlho zostali jedinou odchýlkou zo zásady rovnosti. Práve
obmedzené možnosti verejnoprávnej ochrany slabších subjektov vedú k tomu, že požiadavka ich
ochrany preniká ako aktuálne spoločenská ochrana do práva súkromného. Týka sa to aj jednotlivých
inštitútov, ktorých okruh sa sústavne rozširuje, takže ochranu slabšej zmluvnej strany možno dnes
ponímať ako vývojový trend súkromného práva. Tak súkromné právo dospelo až k potrebe ochrany

slabšej strany v bežných spotrebiteľských vzťahov. Pokiaľ ide o vymedzenie slabšej strany, treba
vychádzať z toho, čo je pre túto slabšiu stranu charakteristické. Ide teda o fyzickú osobu, ktorá
je voči druhej strane záväzkového vzťahu v nevýhode spočívajúcej predovšetkým v nedostatku
profesionality, v obmedzujúcej informovanosti, v konaní pod určitým hospodárskym tlakom z dôvodu
finančnej nedostatočnosti, v obmedzenom prístupe k právnej pomoci a podobne. Na základe uvedenej

charakteristiky tak možno uzavrieť, že v rámci dodávateľsko-spotrebiteľských vzťahov je slabšou
zmluvnou stranou jednoznačne spotrebiteľ.

24. Čo sa týka možnosti ochrany spotrebiteľov, tak okrem ochrany prostredníctvom spotrebiteľského
práva, mu možno ochranu poskytnúť aj všeobecnými prostriedkami. Takým je napr. "leasio enormi",

či nadmerné poškodenie. Základom dnešného poňatia tohto termínu je skutočnosť, že pri úplatných
zmluvách jedna zo strán využíva (resp. zneužíva) pozície tej druhej, aby dosiahla výrazné disproporcie
medzi vzájomnými plneniami. Pritom už existencia tejto disproporcie zakladá domnienku, že ide o
využitie alebo zneužitie výhodného postavenia.

25. Spotrebiteľská povaha zmluvného vzťahu medzi účastníkmi konania bola súdom nepochybne
konštatovaná.

26. V danom prípade súd dospel k záveru, že zmluva uzavretá medzi procesnými stranami nie
zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch a to s

poukazom na ust. § 1 ods.3 písm. l) zákona č. 129/2010 Z.z., pretože v tomto prípade došlo k
poskytnutiu peňažných prostriedkov na dobu 1 mesiaca, t.j. splatnosť bola dohodnutá do 3 mesiacov.
Zmluvný vzťah sa preto nespravuje ustanoveniami citovaného právneho predpisu, ktorá skutočnosť
však neznamená, že oprávňuje veriteľa k ľubovôli pri uvedení zmluvných podmienok, ktoré nesmú byť
v rozpore s ustanoveniami Občianskeho zákonníka § 52 a nasl. o spotrebiteľských zmluvách, pretože

ide o spotrebiteľskú zmluvu. Súd poukazuje na rozpor uvedený v predmetnej zmluve, kde je poskytnutie
peňažných prostriedkov bez úroku, avšak veriteľ si zároveň uplatňuje príslušenstvo, ktoré majú tvoriť
celkové náklady spočívajúce z poplatku.27. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že medzi procesnými stranami bola uzavretá
spotrebiteľská zmluva, ktorá s poukazom na vyššie uvedené svojim obsahom predstavuje vzhľadom
na predmet podnikania žalobcu typovú zmluvu o úvere podľa § 497 Obchodného zákonníka. Na

základe zmluvy o úvere poskytol žalobca žalovanému úver vo výške 200 eur, ktorý mal splatnosť do 1
mesiaca, pričom predmetný úver bol bezúročný ako vyplýva z ustanovení rámcovej zmluvy, avšak podľa
ustanovení § 497 Obchodného zákonníka sa veriteľ zaväzuje poskytnúť dlžníkovi na jeho požiadanie
peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje vrátiť a zaplatiť úroky, ktoré podľa obsahu
zmluvy medzi účastníkmi konania neboli dohodnuté, pretože úver je bezúročný ako uvádza navrhovateľ.

Žalobca si však vymienil príslušenstvo pohľadávky, ktoré vyjadrovali údajné celkové náklady vo výške
62,21 eur s odkazom na § 2 psím. g) Zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorý sa však s poukazom
na vyššie uvedené na predmetný právny vzťah nevzťahuje. Takáto výška nákladov pri lehote splatnosti
do 1 mesiaca pri výške úveru 200 eur predstavuje 31,11 % z dlžnej sumy, pričom však v danom čase s
poukazom na vyššie uvedené bola priemerná úroková miera spotrebiteľských úverov 8,46 %.

28. Súd v danom prípade dospel k záveru, že navrhovateľ nemá nárok na takto ním zmätočne uvádzanú
sumu poplatku vo výške 62,21 eur, keď v predmetnej zmluve vyjadruje, že jeho celkové náklady sú
vyjadrené percentuálne, avšak následne odporujúce ustanovenia zmluvy uvádzajú výšku poplatku za
poskytnutie úveru 62,21 eur. Takéto dojednania sú podľa názoru súdu v rozpore s ustanoveniami § 52 a
nasledujúce Občianskeho zákonníka, pretože vyjadrujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach

zmluvných strán, a teda podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka ustanovenia zmluvy spôsobujú
značnú nerovnováhu zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Náklady žalobcu navyše nie sú
vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne. Ustanovenia zmluvy si navzájom odporujú a v rozpore so
zákonom a odporujúco je vyjadrená aj RPMN vo výške 366,2 %, ktorá je neprípustná a neprimeraná a
nie je v súlade s maximálnou výškou odplaty pri poskytovaní spotrebiteľských úverov. Rovnako žalobca

žiadnym spôsobom nepreukázal uplatnenú výšku tvrdených skutočne vynaložených nákladov v sume
65 eur, ktorá mala vzniknúť v súvislosti s výzvami na úhradu záväzku žalovaného.

29. S poukazom na vyššie uvedené teda súd považoval úd preto žalobcovi priznal iba sumu
zodpovedajúcu poskytnutému úveru vo výške 200 eur. Žalobcom požadovaný poplatok za poskytnutie

úveru a vyčíslené náklady v zmysle čl. IV bod 5 mu súd nepriznal, nakoľko tieto zmluvné podmienky
sú v rozpore so zákonom. V zmysle uvedených zmluvných dojednaní je klient povinný zaplatiť
veriteľovi skutočne vynaložené náklady spojené s ich vymáhaním, avšak žalobca žiadnym relevantným
spôsobom nepreukázal aké skutočné náklady mu z vypracovaním upomienok a urgencií vznikli, pričom
žalovaný ako spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť ustanovenia zmluvy, ktoré sa týkali výšky týchto

nákladov. Preto súd s poukazom na vyššie citované ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktorými
sa tento zmluvný vzťah spravuje s poukazom na spotrebiteľský charakter zmluvy tieto ustanovenia
vyhodnotil ako neplatné, nakoľko neboli dojednané individuálne. Odplata vo výške 62,21 eur by ročne
predstavovala sumu približne 756 eur, pričom ročne by toto navýšenie predstavovalo 378 %, absolútne
nezodpovedajúce výške odplaty pri spotrebných úveroch v rozhodnom čase. Žalovaný ako spotrebiteľ,

teda slabší článok v zmluvnom vzťahu nemal možnosť ovplyvniť tieto ustanovenia vopred pripravenej
zmluvy a preto súd v tejto časti návrh ako nedôvodne podaný zamietol.

30. Súd priznal navrhovateľovi úrok z omeškania podľa § 517 ods. 1,2 OZ odo dňa nasledujúceho po
splatnosti pohľadávky v súlade s ustanovením § 3 ods. 1 a § 10 c nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.

31. O trovách konania vzhľadom na porovnateľný úspech žalobcu a žalovaného, t.z. len čiastočný
úspech každej z procesných strán, súd rozhodol za použitia § 255 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak
mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví,
že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo, a to aj za použitia princípov všeobecnej

spravodlivosti a s prihliadnutím na rozumné usporiadanie procesných vzťahov v zmysle čl. 4 ods. 1 a
2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie strany, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané a to
cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Bratislave do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia,

písomne, trojmo alebo ústne do zápisnice.Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka
a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané, datované a musí obsahovať uvedenie spisovej značky konania

ktorého sa týka. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu, resp. výroku rozhodnutia
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom, resp. z akých dôvodov sa toto rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody - § 365 CSP) a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť
- odvolací návrh).

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis s
prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami.
zostal na súde. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na trovy toho,
kto odvolanie podal (§ 125 ods. 3 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa Zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.