Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. september 2016

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 5C/341/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4413230654
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Rajňák

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2016:4413230654.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky samosudcom JUDr. Petrom Rajňákom v právnej veci žalobcu: K. Y., N..

XX.XX.XXXX,A.W.,V.XX,štátnyobčanSRprotižalovanému:Pohotovosť,s.r.o.sosídlomPribinova25,
Bratislava, IČO: 358 075 98, o zrušenie rozhodcovského rozsudku č.k.: SR 03597/13 zo dňa 20.11.2013
takto

r o z h o d o l :

Súd z r u š u j e rozhodcovský rozsudok spisová značka: SR 03597/13 zo dňa 20.11.2013,
vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadený zriaďovateľom: Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom
Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 3592 2761.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť Okresnému súdu Nové Zámky, súdny poplatok vo výške 331,50 eur
v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd žalobcovi nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca sa žalobou doručenou na súd dňa 31.12.2013 domáhal voči žalovanému zrušenia
rozhodcovského rozsudku, ktorý pripojil k žalobe ako listinný dôkaz teda rozsudku Stáleho
rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom: Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom Karloveské
rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 3592 2761, spisová značka SR 03597/13 zo dňa 20.11.2013.

2.V priebehu konania žalobu odôvodnil tým, že úver voči spoločnosti Pohotovosť, s.r.o splatil v novembri
2012.Uviedol, že so spoločnosťou Pohotovosť uzavrel zmluvu o pôžičke a oni mu dali na účet exekúciu.
Vie o tom, že si od spoločnosti Pohotovosť požičal 500 eur.Podľa neho už má všetko vyplatené.
Nemá vedomosť o tom , že so spoločnosťou Pohotovosť podpísal aj rozhodcovskú zmluvu. Nikto ho
neupozornil, že podpisuje aj rozhodcovskú zmluvu a že v prípade sporu bude konať rozhodcovský
súd. Nepamätá si, či mu rozhodcovský súd poslal žalobu a ani či sa k veci vyjadroval. Rozhodcovský

súd rozhodol aj napriek tomu, že on má všetko vyplatené. Je presvedčený, že dlžnú sumu, teda
820 eur zaplatil. Nevie prečo by mal zaplatiť 1649,94 eur. Nikto ho nepoučil o tom, že podpisuje
rozhodcovskú zmluvu , žiada preto, aby súd rozhodcovský rozsudok zrušil. V prípade úspechu trovy
konania nepožaduje.

3.Žalovaný sa k veci vyjadril podaním doručeným na súd dňa 23.03.2016. Poukázal na znenie zákona
číslo 244/2002 Z.z. v časti ktorá hovorí o možnosti podať žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku ,

teda na § 40 a § 41 uvedeného zákona.
Uviedol ďalej, že žalovaný so žalobcom dohodol nevýhradnú rozhodcovskú zmluvu na základe ktorej
mal žalobca možnosť riešiť spor buď pred stálym rozhodcovským súdom, alebo pred príslušným súdomSlovenskej republiky. Žalobca sa teda uzatvorením tejto rozhodcovskej zmluvy nevzdal práva na súdnu
ochranu poskytnutú všeobecnými súdmi SR a rozhodcovská zmluva v sebe obsahuje alternatívu.
Podľa názoru žalovaného rozhodcovská zmluva má všetky náležitosti vyžadované zákonom a preto je

žalovaný toho názoru, že rozhodcovská zmluva, resp .rozhodcovská zmluva je platná.
Žalovaný je toho názoru, že predmetná rozhodcovská zmluva nie je v rozpore s ustanovením §53
ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka a ani v rozpore so smernicou Rady 93/13/EHS zo dňa
05.04.1993.Podľaustanovenia§53ods.4písm.r/Občianskehozákonníkajeneprijateľnoupodmienkou
v spotrebiteľskej zmluve dojednanie, ktoré vyžaduje v rámci dojednanej rozhodcovskej zmluvy od

spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Z ustanovenia § S3 ods.
4 písm. r/ Občianskeho zákonníka vyplýva, že zakázané sú iba tzv. výlučné rozhodcovské doložky.
Rozhodcovská doložka dohodnutá medzi účastníkmi konania nie výlučná. Je zrejmé, že z ustanovenia
§ 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka v žiadnom prípade nevyplýva úmysel zákonodarcu zakázať
rozhodcovské konanie úplne, ale iba ho obmedziť. Podľa dôvodovej správy k Zákonu o rozhodcovskom
konaní má zákonodarca záujem na udržaní rozhodcovského konania aj vo vzťahu k spotrebiteľom .Je

teda zrejmé, že podľa slovenského práva prejednanie spotrebiteľských sporov v rozhodcovskom konaní
v zásade nie je zakázané.
Poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu ČR v podobných prípadoch. Podľa žalovaného uzavretie
zmluvy o úvere v predmetnom prípade nebolo podmienené uzavretím rozhodcovskej zmluvy.
Rozhodcovská zmluva ako dokument na samostatnom liste papiera môže, ale rovnako nemusí byť

uzavretá spolu so zmluvou o úvere. Následne preto, v prípade, že žiadateľ o úver uzavrie rozhodcovskú
zmluvu, pri vzniku sporu zo zmluvy o úvere má každá strana možnosť voľby medzi rozhodcovským a
súdnym konaním.
Uviedol ďalej , že ku dňu 23.03.2016 bolo uhradených 820.00 EUR z čoho vyplýva, že nemohlo dôjsť
k splneniu dlhu jeho uhradením, nakoľko poskytnutý úver predstavoval výšku 500.00 eur, pričom sa ho

dlžník zaviazal uhradiť zvýšený o príslušný poplatok vo výške 484.00 eur.

4.Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, spisovým prehľadom stáleho rozhodcovského súdu
spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., číslo konania SR 03597/13
( ďalej len „spisový materiál“ ), ďalšími v spise doloženými dokladmi a zistil nasledovný skutkový a právny

stav:

5.Zo spisového materiálu , konkrétne zo zmluvy o úvere uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa
31.03.2011 mal súd preukázané, že žalobca si od žalovaného zobral úver vo výške 500,-eur, ktorý sa
zaviazal vrátiť zvýšený o príslušný poplatok vo výške 484.-eur.

6.Zo spisového materiálu mal súd preukázané, že dňa 31.03.2011 podpísal žalobca žalovanému
zmenku na 1275,64 eur.

7.Z rozhodcovskej zmluvy uzavretej medzi žalobcom a žalovaným mal súd preukázané, že dňa

31.03.2011 uzavreli žalobca a žalovaný rozhodcovskú zmluvu podľa ktorej sa mali všetky spory,
ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere uzavretej medzi žalobcom a žalovaným riešiť buď pred Stálym
rozhodcovským súdom alebo pred príslušným súdom Slovenskej republiky. V článku II. ods. 2 uvedenej
zmluvy bolo uvedené, že zmluvné strany sa dohodli, že ak ktorákoľvek zo zmluvných strán podá
žalobuorozhodnutieakéhokoľveksporu,ktorývzniknezprávnychvzťahovpodľarozhodcovskejzmluvy

považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej zmluvy. Žalobca v
záverečných ustanoveniach zmluvy vyhlásil, že ustanoveniam rozhodcovskej zmluvy rozumie a bol
poučený o dôsledkoch uzavretia tejto rozhodcovskej zmluvy.

8.Zo spisového materiálu rozhodcovského súdu mal súd ďalej preukázané, že rozhodcovský súd dňa

07.03.2013 oznámil žalobcovi , že dňa 18.02.2013 mu bol doručený návrh na začatie rozhodcovského
konania. Podľa doručenky nachádzajúcej sa v rozhodcovskom spise mal súd preukázané, že návrh
spolu s výzvou bol žalobcovi doručený dňa 24.04.2013.

9.Súd mal ďalej preukázané, že žalobca sa k žalobe podanej na rozhodcovský súd vyjadril listom

doručeným na tento súd 3.5.2013 a uviedol, že škodu vo výške 820,-eur uhradil už v novembri 2012.
Listom doručeným na rozhodcovský súd dňa 17.09.2013 žalobca opätovne vyhlásil, že celý dlh voči
žalovanému uhradil, k svojmu vyjadreniu doložil dohodu o vine a treste z Okresného súdu v Nových
Zámkoch a 5 ks poštových poukážok, ktoré preukazujú zaplatenie časti dlhu.10.Zo spisového materiálu rozhodcovského súdu mal súd preukázané, že rozsudok stáleho
rozhodcovského súdu SR 03597/13 zo dňa 20.11.2013 bol žalobcovi doručený dňa 02.12.2013

Uvedeným rozsudkom bol žalobca zaviazaný uhradiť žalovanému sumu 1649,94 eur s príslušenstvom.
Uvedený rozhodcovský rozsudok sa vôbec nezaoberal tvrdením žalobcu, že dlh voči žalovanému bol
riadne uhradený, do úvahy vôbec neboli zobrané zásady spotrebiteľského práva.

11.Z výpovede žalobcu mal súd preukázané, že žalobca nebol žalovaným poučený o následkoch

podpísania rozhodcovskej zmluvy.

12.Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení od 1.1.2008 ( ďalej aj „ OZ “ ), spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

13.Podľa § 52 ods. 3 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

14.Podľa § 52 ods. 4 OZ spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

15.Podľa § 53 ods. 2 OZ za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

16.Podľa § 53 ods. 3 OZ ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi

dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

17.Podľa § 53 ods. 4 písm. r/ OZ za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa
považujú ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby
spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

18.Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

19.Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa (ďalej aj" neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

20.Podľa § 40 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov,
účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia

tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak
a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania(§
1 ods. 3),
b) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa
onej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní,

c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy,
d) sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, a účastník rozhodcovského
konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal,
e) účastník rozhodcovského konania, ktorý musí byť zastúpený zákonným zástupcom, nebol takto
zastúpený alebo v mene účastníka rozhodcovského konania vystupovala osoba, ktorá nebola na to

splnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočne schválené,
f) sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa § 9
vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním
rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť,
g) bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17),

h) sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa osobitného zákona, alebo
i) bol rozhodcovský rozsudok ovplyvnený trestným činom rozhodcu, účastníkov konania alebo znalca,
za ktorý bol právoplatne odsúdený,
j) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.21.Podľa § 41 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov,
žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia

rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie
rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského
rozsudkupodľa§36,lehotazačínaplynúťoddoručeniarozhodnutiaoopraverozhodcovskéhorozsudku.

22.Podľa § 372w Občianskeho súdneho poriadku, spory o neplatnosť spotrebiteľskej rozhodcovskej

zmluvy a o zrušenie rozhodcovského rozsudku v spore spĺňajúcom podmienky podľa osobitného
predpisu, o ktorých sa začalo konať na súde a ktoré sa do 1. Januára 2015 právoplatne neskončili,
prerokujú a dokončia súdy príslušné na konanie podľa doterajších predpisov.

23.Podľa § 470 ods.2 ( prvá veta) C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

24.Podľa § 470 ods.4 C.s.p. konanie začaté do 30. júna 2016 na vecne, miestne, kauzálne a funkčne
príslušnom súde podľa predpisov účinných do 30. júna 2016 dokončí súd, na ktorom sa konanie začalo.

25.Súd v prvom rade skúmal, či je kauzálne, miestne a vecne príslušný na rozhodnutie uvedeného

sporu. Podľa názoru súdu, vecná, miestna a kauzálna príslušnosť na rozhodnutie uvedeného sporu na
Okresnom súde Nové Zámky trvá aj po 01.07.2016.

26.Spotrebiteľská zmluva je v našom právnom poriadku definovaná v ustanovení § 52 Občianskeho
zákonníka ako každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podmienkou pre posudzovanie zmlúv ako spotrebiteľských je najmä tá skutočnosť, že zmluvnými
stranami sú dodávateľ a spotrebiteľ a jej charakteristickým znakom je to, že spotrebiteľ vstupuje
do zmluvného vzťahu s dodávateľom za podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ bez možnosti
spotrebiteľa tieto podmienky individuálne ovplyvniť.
Tieto zmluvy sú spravidla vopred pripravené na formulároch a nie je vytvorený priestor na dojednávanie

obsahu tejto zmluvy alebo jej zmeny.
Právnym základom ochrany spotrebiteľa a spotrebiteľskej zmluvy je článok 153 Zmluvy o založení
Európskej únie, ktorý sa po vstupe Slovenskej republiky aplikuje aj na našom území a smernica Rady
č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.
Rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré

medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodujú v
rozhodcovskom konaní, ktoré môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky
k zmluve podľa § 3 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších
predpisov. Bez ohľadu na formu, ako aj znenie rozhodcovskej zmluvy uzatvorenej medzi dodávateľom
a spotrebiteľom je potrebné považovať rozhodcovskú doložku za neprijateľnú podmienku, ak vyznieva v

neprospech spotrebiteľa a to vtedy, ak spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi
dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa a nebola individuálne dojednaná.
Z rozsudku Súdneho dvora EÚ (prvá komora) zo dňa 26.októbra 2006, vec C-168/05 Elisa María
Mostaza Claro proti Centro Móvil Milenium SL vyplýva, že Smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993
o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vyžaduje,

aby vnútroštátny súd, na ktorý je podaná žaloba o zrušenie rozhodcovského rozhodnutia, posúdil
neplatnosť rozhodcovskej zmluvy a zrušil toto rozhodnutie z dôvodu, že uvedená zmluva obsahuje
nekalú podmienku, hoci spotrebiteľ sa dovolával tejto neplatnosti nie v rámci rozhodcovského konania,
ale výlučne v rámci žaloby o zrušenie.

27.V danom prípade súd dospel k záveru, že návrh je dôvodný. Súd sa najskôr zaoberal otázkou
včasnosti podania žaloby na zrušenie rozhodcovského rozsudku. Z ustanovenia § 41 ods. 1
zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov vyplýva, že návrh
na zrušenie rozhodcovského rozsudku je možné podať na všeobecnom súde v lehote 30 dní od
doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o

zrušenie rozhodcovského rozsudku. Žalobcovi bol doručený napadnutý rozhodcovský rozsudok dňa
02.12.2013 (doručenka), návrh na zrušenie rozhodcovského rozsudku bol doručený tunajšiemu súdu
dňa 31.12.2013, teda včas.28.Základom tohto sporu bolo posúdenie, či rozhodcovská zmluva bola individuálne dojednaná. Podľa
§ 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka individuálne dojednanie je vylúčené tam, kde spotrebiteľ nemal
možnosť ovplyvniť ich obsah. Ak sú zmluvné podmienky už vopred napísané v predtlačenom formulári,

potom ťažko možno dospieť k záveru o tom, že by sa mohol meniť ich obsah. Dôkazné bremeno
preukázania individuálneho dojednania spočíva na dodávateľovi, teda žalovanom tak, ako to jasne
vyplýva z § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ktorý dokonca zakotvuje fikciu o tom, že zmluvné
ustanovenia sa nepovažujú za individuálne dohodnuté, opak musí preukázať dodávateľ. V danom
prípade žalovaný toto dôkazné bremeno neuniesol.

29.Súd ďalej odkazuje ( vo vzťahu na judikatúru citovanú žalovaným) na rozsiahlu judikatúru a v rámci
toho aj na právne závery, vyslovené v uzneseniach Najvyššieho súdu SR 6 M Cdo 9/2012 zo dňa
16.1.2013, 6 Cdo 1/2012 zo dňa 21.3.2012 a 6 Cdo 3/2013 zo dňa 13.3.2013. Vo veci 6 M
Cdo 9/2012 Najvyšší súd SR uviedol, že návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy sa má predložiť
spotrebiteľovi takým spôsobom, aby z neho bolo zrejmé, že spotrebiteľovi sa poskytuje možnosť voľby

prijať alebo neprijať návrh na riešenie prípadných sporov výlučne v rozhodcovskom konaní a aby bolo
z neho tiež zrejmé, že mu boli poskytnuté aj jasné a zrozumiteľné informácie týkajúce sa riešenia
sporov v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom
akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných
strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a o tom, čo tá

ktorá voľba konkrétne znamená.

30.Súd sa nestotožnil s tvrdením žalovaného , že rozhodcovská zmluva v sebe obsahuje alternatívu.
Podľa vyššie citovaných ustanovení rozhodcovskej zmluvy záležalo výlučne na žalovanom na ktorý súd,
teda či na rozhodcovský súd alebo na príslušný okresný súd podá žalobu. Žalovaná strana nebola teda

žiadnym spôsobom ovplyvniť, na ktorom súde bude spor prebiehať. Formulácia alternatívy v článku II
ods.1 rozhodcovskej zmluvy sa súdu javí ako formálna a do zmluvy zapracovaná iba v snahe obísť
kogentné ustanovenie § 53 ods.4 písm.r/ Občianskeho zákonníka.

31.Súd nemal preukázané, že by žalovaný pri uzatváraní rozhodcovskej zmluvy žalobcu riadne poučil

o následkoch uzavretia rozhodcovskej zmluvy. Žalobca poprel, že by bol pri uzatváraní rozhodcovskej
zmluvy žalovaným o následkoch riadne poučený. Na tejto skutočnosti nemôže nič zmeniť ani vyhlásenie
žalobcu na rozhodcovskej zmluvy -toto vyhlásenie je iba formálne, je súčasťou vopred pripravenej a
pretlačenej rozhodcovskej zmluvy, obsah ktorej žaloba nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť. Inými
slovami , pri uzatváraní rozhodcovskej zmluvy neboli zmluvné strany v rovnovážnom postavení.

32.Samotný rozhodcovský rozsudok vôbec neprihliada na skutočnosť, že žalobca žalovanému uhradil
dlh napriek tomu, že žalobca na túto skutočnosť dvakrát písomne poukázal. Rozhodcovský rozsudok sa
nevysporiadal žiadnym spôsobom ani s otázkou, či v samotnej zmluve o úvere neboli porušené zásady
spotrebiteľského práva.

33.Preto, že rozhodcovská zmluva nebola podľa názoru súdu individuálne dojednaná , tzv. alternatíva
obsiahnutá v rozhodcovskej zmluve bola iba formálna a preto, že napadnutý rozhodcovský rozsudok
neprihliadol na všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa súd rozhodol tak, ako
je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

34.Žalobca je v konaní oslobodený od súdnych poplatkov podľa § 4 ods. 2 písmeno za) zákona č.
71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov (ďalej aj citovaného zákona), pretože
sa ako spotrebiteľ sa domáhal ochrany svojho práva podľa osobitného predpisu a to podľa zákona č.

244/2002Z.z.orozhodcovskomkonanívzneníneskoršíchpredpisov.Vzhľadomktomu,ževkonanímal
plný úspech, bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť súdny poplatok za návrh vo výške 331,50 eur,
podľa § 2 ods. 2 citovaného zákona k položke 3 písmeno c) sadzobníka súdnych poplatkov citovaného
zákona, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

35.Súd úspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznal, preto že trovy konania žalobcovi
nevznikli.Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku
na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov
sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa

odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na súdny výkon exekúcie podľa osobitného zákona.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje

inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).