Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. marec 2014

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 15C/26/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4312217837
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Kováč

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2014:4312217837.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s.r.o. IČO: 35807598, so sídlom

Pribinova č.25, Bratislava, právne zast.: Fridrich Paľko, s.r.o. so sídlom Grösslingova 4, Bratislava proti
odporcovi: Slovenská republika zastúpená Ministerstvom spravodlivosti SR, so sídlom Župné nám. 13,
Bratislava o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto sudcom JUDr. Jánom Kováčom

r o z h o d o l :

Súd návrh zamieta.

Súd odporcovi nepriznáva náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Podaným návrhom na začatie konania, ktorý bol podaný na Okresnom súde Levice 28.09.2012 sa
navrhovateľ domáhal uložiť odporcovi povinnosť zaplatiť titulom majetkovej škody 3.365,65 eur a titulom

nemajetkovej ujmy 673,13 eur z dôvodu, že Okresný súd Levice rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcií po uplynutí zákonom stanovenej doby.

Krajský súd v Nitre uznesením zo dňa 25.10.2012 č.k. 8NcC/587/2012 - 10 rozhodol, že sudcovia
Okresného súdu Levice, sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania v tejto veci a vec prikázal na
prejednanie Okresnému súdu Nitra.

Súd v tejto veci nariadil pojednávanie na deň 25.03.2014. Zástupca navrhovateľa mal doručenie
vykázané 07.03.2014 a odporca 07.03.2014. Podľa zákonného ustanovenia § 101 ods. 2 OSP súd
vec prejednal v neprítomnosti účastníkov konania, prihliadol pritom na obsah spisu a výsledky doteraz
vykonaného dokazovania. Odporca ospravedlnil neúčasť na pojednávaní.
Odporca sa písomne vyjadril, že žiada návrh zamietnuť, s tým, že navrhovateľ nepreukázal majetkovú
škodu a nemajetkovú ujmu. Neboli splnené podmienky uplatnenia nároku na súde. Nedošlo k
nesprávnemu úradnému postupu. Navrhovateľ nepreukázal vznik, ani výšku škody, nemajetkovú ujmu,

a nie je daná príčinná súvislosť medzi vznikom škody a výkonom verejnej moci. Súčasne vzniesol
námietku premlčania.

Súd vykonal dokazovanie prečítaním obsahu spisu a spisu Okresného súdu Levice sp. zn. 7Er/36/2011.
Vykonaným dokazovaním zistil tento skutkový stav:

Navrhovateľtvrdí,žeexekučnékonanienaOkresnomsúdeLeviceč.EX18022/2010-sp.zn.Okresného

súdu Levice 7Er/36/2011 začalo 10.12.2010 a rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia
bolo zamietnuté rozhodnutím zo dňa 07.03.2011, má teda nárok na majetkovú škodu 3.365,66 eur a
nemajetkovú ujmu 673,13 eur. Súd z obsahu spisu Okresného súdu Levice sp. zn. 7Er/36/2011 zistil
tieto skutočnosti:a) súdny exekútor D.. S. P. podal žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na Okresnom
súde Levice 17.01.2011, oprávnený: navrhovateľ a povinný: E., nar.: XX.XX.XXXX, pre vymoženie sumy

708,- eur istiny s príslušenstvom.
b) Okresný súd Levice uznesením zo dňa 19.01.2011 č.k. 7Er/36/2011 - 10 žiadosť súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.
c) horecitované rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 11.03.2011,
d) titul na vykonanie exekúcie - rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu, spoločnosti Slovenská

rozhodcovská a.s. Karloveské rameno 8, Bratislava sp. zn. SR 15475/09.

Súd z listiny - Spr 1001/12 Okresného súdu Nitra zistil, že navrhovateľ podal žiadosť o predbežné
prerokovanie nároku odporcovi 25.09.2012.

Podľa zákonného ustanovenia § 4 ods. 1, písmeno a), bod 1 zákon č. 514/2003 Z.z. v znení neskorších

predpisov, vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa ods. 3, ods. 1,
koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti SR, ak škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo
trestnom konaní, ak zákon neustanovuje inak.

Podľa zákonného ustanovenia § 3 ods. 1 písmena a), d) toho istého zákona, štát zodpovedá za

podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem
tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej moci, nezákonným rozhodnutím, nesprávnym úradným
postupom.

Podľa zákonného ustanovenia § 9 ods. 1, ods. 2 toho istého zákona, štát zodpovedá za škodu

spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie
povinnosti verejnej moci urobiť úkon, alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť
orgánu verejnej moci, pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah
do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo na náhradu škody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom mám ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa zákonného ustanovenia § 15 ods. 1 toho istého zákona, nárok na náhradu škody spôsobenej
nezákonnýmrozhodnutím,nezákonnýmzatknutím,zadržanímaleboinýmpozbavenímosobnejslobody,
rozhodnutím o treste, o ochranu opatrení, alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe

písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len žiadosť) s príslušným
orgánom podľa § 4 a 11.

Podľa zákonného ustanovenia § 16 ods.1 toho istého zákona, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na
náhradu škody, alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený

domáhať uspokojenia nároku, alebo jeho neuspokojenej časti na súde.
Podľa zákonného ustanovenia § 17 ods. 1, ods. 2 toho istého zákona, uhrádza sa skutočná škoda a
ušlý zisk. V prípade, ak iba samotné konštatovanie, porušenie práva nie je dostatočným zadosťučinením
vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, alebo nesprávnym úradným postupom,
uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Podľa zákonného ustanovenia § 19 ods. 1, ods. 3 toho istého zákona, právo na náhradu škody sa
premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva
na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa
doručenia (oznámenia) rozhodnutia. Lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa §

15 odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.

Podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR, každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho
práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne
Slovenskej republiky.

Podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, každý má právo na to,
aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a primeranej lehote prejednaná nezávislým nestranným
súdom, zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach a záväzkoch.Podľa zákonného ustanovenia § 41 ods. 2 písmena c) a d) Exekučného poriadku účinného od
01.06.2010 do 31.05.2011 podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade notárskych

zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba,
právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou
súhlasila, vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

Podľazákonnéhoustanovenia§44ods.2Exekučnéhoporiadkuúčinnéhood01.06.2010do31.05.2011,

súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a
exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu
na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne
poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2
písmena c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné

odvolanie.

Zistený skutkový stav treba posúdiť podľa horecitovaných zákonných ustanovení.

Konaním súdu sa rozumie jeho procesný postup. Konanie súdu v súlade so zákonom musí vykazovať

určitú kvalitou a v materiálnom ponímaní zabezpečovať tak právo na súdu ochranu. Nesprávnym
úradným postupom môže byť akákoľvek činnosť spojená s výkonom právomoci určitého štátneho
orgánu, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel ustanovenými právnymi
normami. Ak je účastník konania z uplatnenia procesného úkonu vylúčený alebo v značnej miere
obmedzený v dôsledku nesprávneho postupu súdu dochádza k stavu, kedy sa mu postupom súdu

porušuje ústavné právo na súdnu ochranu a spravodlivý proces.

Súd mal vykonaným dokazovaním za preukázané tieto skutočnosti:
- sp. zn. Okresného súdu Levice 7Er/36/2011 oprávnený POHOTOVOSŤ, s.r.o. povinný: E. D., nar.:
XX.XX.XXXX.

- sp.zn. súdneho exekútora D. EX 18022/2010
- súdny exekútor žiadosť o udelenie poverenia podal na Okresnom súde Levice 17.01.2011, exekučný
titul horecitovaný rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu.
- Okresný súd Levice uznesením zo dňa 19.01.2011 č.k. 7Er/36/2011 - 10 žiadosť súdneho exekútora
zamietol.

Súd tu teda zistil, že žiadosť bola podaná súdnym exekútorom na Okresnom súde Levice 17.01.2011,
rozhodnuté bolo 19.01.2011. Horecitované rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 11.03.2011, teda 15
dňová lehota, v ktorej súd rozhodol bola zachovaná.

Súd preto návrh v celom rozsahu zamietol.
Keďžeexekučnýsúdprirozhodovaníožiadostioudeleniepoverenianepochybilajehokonanímnedošlo
k nesprávnemu úradnému postupu, od ktorého si navrhovateľ v tomto konaní uplatňuje svoj nárok, súd
preto návrh zamietol. Riadil sa tiež zásadou hospodárnosti konania a ďalšie dokazovanie o výške škody
a nemajetkovej ujmy nevykonal, lebo to v tejto veci bolo nadbytočné a nehospodárne.

Navrhovateľ v tejto veci sa domáha majetkovej škody a nemajetkovej ujmy titulom nesprávneho
úradného postupu Okresného súdu Levice. Právnym predpisom upravujúcim zodpovednosť za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci je zákon č. 514/2003 o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov. Nevyhnutnými predpokladmi vzniku zodpovednosti

za škodu sú proti právny úkon, resp. a) škodová udalosť, b) vznik škody, c) príčinná súvislosť medzi
protiprávnym úkonom(škodovou udalosťou) a vznikom škody), d) zavinenie (len v prípade subjektívnej
zodpovednosti), pri objektívnej zodpovednosti nie je podstatné , či zodpovedný subjekt vznik škody
zavinil alebo nie.

Zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je citovaným zákonom koncipovaná ako
zodpovednosť objektívna (podľa § 3 ods. 2 zodpovednosti, podľa ods. 1 sa nemožno zbaviť), čo
znamená, že zo strany oprávneného subjektu - poškodeného nie je potrebné preukazovať zavinenie
vo forme úmyslu, resp. nedbanlivosti, ale stačí preukázať, že škoda, (ak vznikla) je výsledkom činnostipríslušného orgánu štátu (zodpovednosť za výsledok). Ústavným základom tejto zodpovednosti je čl.
46 ods. 3 Ústavy (každý má právo na náhradu škody spôsobnú nezákonným rozhodnutím súdu, iného
štátneho orgánu, či orgánu verejnej správy, alebo nesprávnym úradným postupom). Vzťah príčinnej

súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a škodou je vzťahom príčiny a následku, ktorý musí byť
priamy, bezprostredný, neprerušený, nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti
treba v dôsledku toho skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy, ako (priama) príčina
škody existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu.
Z uvedených skutočností je zrejmé, že neprávny úradný postup môže mať za následok vznik

zodpovednosti podľa zákona č. 514/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov len vo vzťahu k takému
zmenšeniu majetku navrhovateľa, ktoré bolo priamo a nesprostredkovane spôsobené práve (iba) tým
postupom, ktorý by bol z hľadiska zmenšeniu majetku navrhovateľa rozhodujúcim, t.j. ak by nedošlo
k nesprávnemu úradnému postupu, jeho majetok by sa nezmenšil. Súd skúmal tieto podmienky, že
splnené neboli. Súdne konanie nie je kompetentným preskúmavať súd v konaní o náhrade škody
podľa zákona č. 514/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov. Opačný výklad by viedol k tomu záveru,

že by existovalo niekoľko orgánov, ktoré by boli oprávnené v tom istom čase preskúmavať postup
súdu (toho istého) z hľadiska vzniku zbytočných prieťahov. Zodpovednosť za škodu z nesprávneho
úradného postupu nezakladajú vady konania, ako je zhromažďovanie podkladov, hodnotenie zistených
skutočností a právne posúdenie, ak mali za následok nesprávne rozhodnutie. Ak sa ukáže, že ide o
právny názor, ktorý je nesprávny - nejde o nesprávny úradný postup. V prípade, ak exekučným titulom

má byť rozhodnutie orgánu verejnej správy, ktorý nemal právomoc na jeho vydanie, považuje právna
teória, tiež súdna prax takéto rozhodnutie za zdanlivé, ničotné (nulitné) teda z právneho hľadiska za
neexistujúce a nikoho nezaväzujúce. Obdobné dôsledky treba priznať aj rozhodnutiu iného orgánu,
ak tento orgán nemal právomoc ho vydať, pokiaľ to právna úprava nevylučuje. V tomto prípade bol
exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, súd bol jednoznačne a nespochybniteľne oprávnený ex

offo skúmať, či tento rozhodcovský rozsudok bol vydaný v súlade so zákonom, ale tiež či pôvodný
titul tohto rozhodnutia neobsahoval neprijateľné podmienky, a či rozhodcovská doložka bola dojednaná
v súlade so zákonom o rozhodcovskom konaní a v súlade s inými právnymi predpismi upravujúcich
spotrebiteľské právo. To aj v prípade, ak spotrebiteľ nevyužil možnosť spochybniť existenciu alebo
platnosť rozhodcovskej zmluvy. Exekučný súd Okresný súd Levice, preto správne skúmal exekučný titul

t.j. rozsudok. Zistil, že rozhodcovská doložka nebola dojednaná so zákonom a bola v hrubom rozpore
s platnými právnymi predpismi, preto toto rozhodnutie ako exekučný titul neuznal. Svoje rozhodnutie
riadne a správne odôvodnil. Súd znovu opakuje - že v tejto veci exekučnej veci Okresný súd Levice
nezistil žiadny úradný postup. Navrhovateľ nepredložil žiaden dôkaz o existencii majetkovej škody.
Záverom pripomína, že príslušný zákonodarný zbor SR v prípade rozhodcovských rozsudkov lehotu na

vydanie poverenia zrušil (zák. ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku účinného od 01.06.2010).

Po skončení vykonaného dokazovania súd voľne posúdil výsledky vykonaného dokazovania a na
základe toho zistil horeuvedený skutkový stav. Vykonané procesné dôkazy hodnotil z hľadiska ich
pravdivosti, rozhodol o tom, ktoré údaje sú v súlade so skutočným stavom veci. Každý dôkaz hodnotil z

hľadiska jeho pravdivosti voľnou úvahou. Starostlivo prihliadol na to, čo v tejto veci vyšlo najavo. Každý
dôkaz zhodnotil osobitne a v ich vzájomnom vzťahu (§132 OSP).

Skutočnosti, ktoré tvrdil navrhovateľ, že konanie sa začalo 10.12.2010 a že súd rozhodol o žiadosti o
udelení poverenia až 07.03.2011 neboli preukázané.

Súd horeuvedené skutočnosti považoval za preukázané, z horeuvedených dôkazov vychádzal, pri
hodnotení dôkazov sa riadil voľnou úvahou a vec právne posúdil podľa horecitovaných zákonných
ustanovení.

Podľa zákonného ustanovenia § 132 Občianskeho súdneho poriadku súd hodnotil dôkazy podľa svojej
úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Pritom starostlivo prihliadol
na všetko čo vyšlo za konania najavo včítane toho čo uviedli účastníci.

Podľa zákonného ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku súd rozhodol o náhrade

trov konania, súd náhradu trov konania nepriznal odporcovi, ktorý účastník mal vo veci úspech, lebo
náhradu trov konania nežiadal.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou podpísaného súdu
na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať

návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.