Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 18. máj 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8Co/33/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7113224952
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Solčányová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7113224952.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Diany Solčányovej a členiek

senátu JUDr. Ludviky Bodnárovej a JUDr. Agnesy Hricovej v právnej veci navrhovateľky K. U. nar.
XX.X.XXXX bývajúcej v L. č. XX zastúpenej advokátkou JUDr. Martinou Gombosovou so sídlom na
Moldavskej ceste č. 6 v Košiciach proti povinnému otcovi U. U. nar. XX.XX.XXXX bývajúcemu na F. ul.
č. X v V. zastúpenému advokátkou JUDr. Jolanou Fuchsovou so sídlom na Štúrovej ul. č. 20 v Košiciach
v konaní o určenie výživného pre plnoleté dieťa o odvolaní povinného otca proti rozsudku Okresného
súdu Košice I z 29.11.2016 č.k. 24C/395/2013-232 takto

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o výživnom tak, že povinný otec je povinný

prispievať na výživu navrhovateľky 120 Eur mesačne od 4.9.2013 do budúcna, ktoré je povinný zaplatiť
vždy do 15. dňa v mesiaci dopredu navrhovateľke.

Dlžné výživné 1.567,44 Eur za obdobie od 4.9.2013 do 30.11.2016 je povinný otec povinný zaplatiť
navrhovateľke v lehote do 90 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zaviazal povinného otca prispievať na výživu
navrhovateľky 200 Eur mesačne od 4.9.2013 do budúcna, ktoré je povinný zaplatiť vždy do 15. dňa
v mesiaci dopredu navrhovateľke. Dlžné výživné 4.699,44 Eur za obdobie od 1.9.2013 do 30.11.2016

ho zaviazal zaplatiť do 90 dní od právoplatnosti napadnutého rozsudku a navrhovateľke náhradu trov
konania nepriznal.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie povinný otec s návrhom, aby odvolací
súd zmenil napadnuté rozhodnutie tak, že návrh zamietne, eventuálne, aby určil výživné 60 Eur a od
22.4.2015 návrh zamietol. Uviedol, že konajúci súd nesprávne vec právne posúdil, pretože zákonne
nevyhodnotil uzavretú dohodu o výživnom medzi ním a navrhovateľkou. nesúhlasil s konštatáciou

súdu prvej inštancie, že navrhovateľka predmetnú dohodu uzavrela v tiesni s nedostatkom slobodnej
vôle, nakoľko potreby navrhovateľky boli v tom čase zabezpečené jej matkou, v dôsledku čoho sa
do stavu tiesne nemohla dostať, preto posudzovanie otázky tiesne v tomto prípade nebolo zákonne
možné. Vyslovil presvedčenie, že výživné obsiahnuté v predmetnej dohode bolo dohodnuté v súlade so
zákonnými požiadavkami Zákona o rodine, nakoľko zodpovedalo tak jeho schopnostiam, možnostiam a
majetkovým pomerom ako aj odôvodneným potrebám navrhovateľky so zreteľom na jej právo podieľať
sa na jeho životnej úrovni ako povinného rodiča. Závery konajúceho súdu označil za neprijateľné,

neudržateľné a odporujúce základným princípom občianskeho práva. Dodal, že predmetnú dohodu
uzavrel v dobrej viere a v dobrej viere ju aj plnil, pričom poukázal na princíp zmluvnej voľnosti odrážajúci
sa v zásade „pacta sunt servanda“. Zdôraznil, že navrhovateľka ako plnoletá osoba plne spôsobilá na
právne úkony má v zmysle ust. § 628 ods. 1 OZ právo prenechať prospech z výživného povinnémurodičovi ako dar, preto v prípade, ak odvolací súd dospeje k záveru, že uzavretá dohoda je neplatná
a dohodnuté výživné 60 Eur nezodpovedá zákonným požiadavkám Zákona o rodine, navrhol posúdiť
predmetnú vec tak, že navrhovateľka mu prospech presahujúci sumu 60 Eur prenechala ako dar

v zmysle ust. § 628 ods. 1 OZ. Vzhľadom na to, že navrhovateľka na pojednávaní 21.4.2015 bez
akéhokoľvek relevantného dôvodu odmietla uzavrieť zmier a oznámila, že uzavretú dohodu považuje
za neplatnú, trval na tom, že jej správanie je potrebné vyhodnotil ako v rozpore s dobrými mravmi,
preto z tohto dôvodu navrhol vyživovaciu povinnosť k navrhovateľke zrušiť od 22.4.2015. V tejto
súvislosti poukázal na emailovú komunikáciu medzi ním a navrhovateľkou, z ktorej nepochybne

vyplýva, že navrhovateľka nebola v čase uzatvárania predmetnej dohody v tiesni. K výške určeného
výživného dodal, že takto určené výživné nie je v súlade so zákonnými požiadavkami Zákona o rodine,
nakoľko nezodpovedá jeho schopnostiam, možnostiam ani majetkovým pomerom, preto je nesprávne a
nezákonné. Vytkol konajúcemu súdu, že nezohľadnil zánik jeho vyživovacej povinnosti k druhej dcére,
pretože určené výživné nediferencoval. K štúdiu navrhovateľky na vysokej škole uviedol, že toto štúdium
bezprostredne nenadväzuje na stredoškolské štúdium, ktoré ukončila, preto ho možno považovať za

tzv. štúdium pre štúdium, ktoré nie je dôvodom trvania vyživovacej povinnosti povinného rodiča v zmysle
rozhodnutia Ústavného súdu ČR sp. zn. II. ÚS. 2121/14 z 30.9.2014. V tejto súvislosti poukázal na to, že
navrhovateľka mala natoľko zlý prospech, že musela maturovať v septembri, chcela si otvoriť kadernícky
salón, v dôsledku čoho ho požiadala o kúpu profesionálnej sady nožníc, čomu vyhovel. nesúhlasil s
tým, aby bol sankcionovaný plnením si vyživovacej povinnosti nad rámec z dôvodu, že navrhovateľka

opakuje ročník, pretože nespravila jednu skúšku. Trval na tom, že konajúci súd mal pri rozhodovaní o
podanom návrhu zohľadniť aj príjem navrhovateľky z brigádnickej činnosti. V závere vytkol konajúcemu
súdu, že sa nedostatočne vysporiadal s otázkou jeho výdavkov súvisiacich s vysporiadaním BSM ako
aj zo skutočnosťou, že dcéra Y. u neho bývala v mesiacoch september a október 2013.

3. Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu povinného otca uviedla, že sa s jeho názorom obsiahnutým
v podanom odvolaní nestotožňuje. Poukázala na to, že uzavretá dohoda o výživnom je podľa ust. § 39
OZ neplatná. Nesúhlasila s tým, že výživné 60 Eur mesačne zodpovedá schopnostiam a možnostiam
povinného otca. Konštatovala, že vzhľadom na to, že je študentkou denného štúdia na vysokej škole,
príjem z brigádnickej činnosti má len charakter vreckového, preto naň nie je možné v konaní o určenie

výživného prihliadať. Nesúhlasila s odvolacími námietkami povinného otca ohľadom jeho výdavkov
spojených s vyporiadaním BSM nakoľko vyživovacia povinnosť má prednosť pred ostatnými výdavkami
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Tvrdenia ohľadom prenechania časti prospechu
z vyživovacej povinnosti povinnému otcovi označila za nelogické a jeho správanie za v rozpore s
dobrými mravmi. Zdôraznila, že v dôsledku zániku vyživovacej povinnosti otca k jej sestre jeho mesačný

výdavky klesli. Nesúhlasila ani s tvrdeniami ohľadom jej štúdia, ktoré podľa názoru otca nenadväzuje
na jej štúdium na strednej škole, preto nie je dôvodom na trvanie vyživovacej povinnosti a napadnuté
rozhodnutie navrhla potvrdiť ako vecne správne.

4. Povinný otec vo vyjadrení k vyjadreniu navrhovateľky uviedol, že naďalej trvá na svojich odvolacích

dôvodoch. Nesúhlasil s tvrdením, že výdavky spojené s vyporiadaním BSM, spočívajúce v splátke
pôžičky, ktorú si za tým účelom zobral, navrhovateľka považuje za výdavok, ktorý nie je nevyhnutné
vynaložiť. Zdôraznil, že vyživovacia povinnosť druhého rodiča k dieťaťu má pre konanie o určenie
výživného zásadný význam.

5. Navrhovateľka vo vyjadrení k vyjadreniu povinného otca opätovne navrhla napadnuté rozhodnutie
potvrdiť ako vecne správne a zákonné. Konštatovala, že jej matka si svoju vyživovaciu povinnosť k nej
plní, pričom v súčasnosti je na materskej dovolenke v dôsledku čoho jej pribudla vyživovacia povinnosť
k dcére V..

6.KonaniavoveciachvýživnéhoplnoletýchosôbsaprejednávajúarozhodujúpodľaZákonač.161/2015
Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „ CMP“).

7. Podľa ust. § 395 CMP ak § 396 CMP neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom

nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Na lehoty, ktoré dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona neuplynuli, sa použijú ustanovenia tohto zákona, ak však zákon doteraz
ustanovoval lehotu dlhšiu, uplynie lehota až v tomto neskoršom čase.8. Podľa ust. § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

9. Podľa ust. § 388 CSP Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené
podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

10. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o výživnom, ako aj
konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 65 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a

contrariovrozsahudanomust.§66CMPvspojenís§219ods.3CSPadospelk záveru,žekonajúcisúd
riadne zistil skutkový stav (§ 25 a § 36 CMP) ohľadom neplatnosti uzavretej dohody o výživnom medzi
povinným otcom a navrhovateľkou, pričom starostlivo vyhodnotil všetky zákonné podmienky posúdenia
platnosti predmetnej dohody v zmysle ust. § 39 OZ v dôsledku čoho je odôvodnenie napadnutého
rozsudku v časti posúdenia neplatnosti uzavretej predmetnej dohody o výživnom presvedčivé a s
jeho závermi sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje. Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami

povinného otca ohľadom neplatnosti spornej dohody o výživnom uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili
jeho obranu už v priebehu konania na súde prvej inštancie a povinný otec ani v priebehu odvolacieho
konania neuviedol žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie vo veci. K
odvolacím námietkam povinného otca ohľadom neplatnosti uzavretej spornej dohody o výživnom medzi
ním a navrhovateľkou s poukazom na aplikáciu ust. § 628 ods. 1 OZ zdôrazňuje, že v tomto prípade nie

je možné uzavretú dohodu posúdiť ako darovaciu zmluvu v zmysle ust. § 628 OZ, nakoľko z predmetnej
uzavretej dohody jednoznačne vyplýva, že sa nejedná o darovaciu zmluvu medzi navrhovateľkou a
povinným otcom, pretože prejav vôle oboch zmluvných strán nesmeroval k uzatvoreniu darovacej
zmluvy podľa ust. § 628 OZ. Odvolací súd po dôslednom vyhodnotení zisteného skutočného stavu
veci dospel k záveru, že konajúci súd nesprávne posúdil schopnosti, možnosti a majetkové pomery

povinného otca vo vzájomnej súvislosti s odôvodneným potrebami, v dôsledku čoho nesprávne rozhodol
o výške určeného výživného. Na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že výživné 200 Eur
mesačne nezodpovedá schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom povinného otca, nakoľko
dôsledne nezohľadňuje jeho mesačné výdavky, ktoré je nevyhnutné vynaložiť. Odvolací súd dospel k
záveru, že výdavky spojené s vyriešením bytovej otázky po rozvode manželstva je potrebné vyhodnotiť

ako výdavky, ktoré je nevyhnutné vynaložiť, nakoľko bývanie je jednou zo základných potrieb človeka,
ktorá vytvára jeho zázemie a zabezpečuje tak podmienky pre okrem iného riadny výkon práce, bez
ktorej by povinný rodič nebol schopný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť. Určené výživné 120 Eur
mesačne tieto výdavky zohľadňuje a zároveň zodpovedá schopnostiam a možnostiam povinného ako aj
odôvodneným potrebám navrhovateľky. V tejto súvislosti dodáva, že určené výživné musí zodpovedať

nie len odôvodneným potrebám maloletých detí, ale aj schopnostiam, možnostiam a majetkovým
pomerom povinného rodiča, preto v prípade, ak schopnosti otca nepostačujú na uspokojenie potrieb
maloletých v plnom rozsahu, je potrebné určiť výživné tak, aby boli potreby detí uspokojené v takej
miere, ktorá odzrkadľuje schopnosti a možnosti povinného rodiča, pretože len takto určené výživné
je zákonné a správne, pretože zohľadňuje všetky zákonné podmienky nevyhnutné pre rozhodnutie o

vyživovacej povinnosti medzi rodičmi a maloletými deťmi v zmysle Zákona o rodine. Z týchto dôvodov
zmenil napadnutý rozsudok podľa ust. § 388 CSP tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. Toto
rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 zák. č. 160/2015 Z.z.)

11. Vzhľadom na to, že odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že zaviazal povinného otca

prispievať na výživu navrhovateľky 120 Eur mesačne od podania návrhu, rozhodol aj o dlžnom výživnom
1.567,44 Eur za obdobie do 4.9.2013 do 30.11.2016 , ktoré vypočítal nasledovne. Alikvotná časť za
mesiac september 2013 je 108 Eur (120/30 x 27 dní = 108 Eur) + 3x 120 za mesiace október, november
a december 2013 = 360 Eur + 12x 120 Eur za rok 2014 = 1.440 Eur + 12x 120 Eur za rok 2015 =
1.440 Eur + 11x 120 za mesiace január až november 2016 = 1.320 Eur spolu 4668 Eur. V konaní bolo

preukázane, že povinný otec v rozhodnom období zaplatil navrhovateľke výživné 3.100,56 Eur. Rozdiel
medzi určeným a zaplateným výživným predstavuje dlžné výživné 1.567,44 Eur, ktoré je povinný otec
povinný zaplatiť navrhovateľke do 90 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Pri rozhodovaní o lehote
na zaplatenie dlžného výživného odvolací súd zohľadnil výšku dlžného výživného ako aj schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného rodiča, tak aby nebol zaplatením dlžného výživného ohrozený

riadny výkon vyživovacej povinnosti povinného a zároveň lehota na zaplatenie nad prípustnú mieru
nezaťažovala navrhovateľku.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je :
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolanieniejeprípustnéprotirozsudku,ktorýmsavyslovilo,žesamanželstvorozvádza,žejeneplatné

alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania.