Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 16. august 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 4Tos/87/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6215010059
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 08. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bušík, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6215010059.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bušíka, PhD.,
a sudcov JUDr. Jána Bobora a JUDr. Jozefa Ryanta, v trestnej veci odsúdeného L. V., na neverejnom
zasadnutí konanom dňa 16. augusta 2017, o sťažnosti odsúdeného L. V. proti uzneseniu Okresného
súdu Veľký Krtíš sp. zn. 3T/25/2015 zo dňa 04.05.2017, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sťažnosť odsúdeného L. V., nar. XX.XX.XXXX, z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Uznesením sp. zn. 3T/25/2015 zo dňa 04.05.2017 samosudca Okresného súdu Veľký Krtíš podľa § 50
ods. 4 Tr. zák. rozhodol, že odsúdený L. V., nar. XX.XX.XXXX, vykoná trest odňatia slobody vo výmere
3 (troch) mesiacov, uložený mu trestným rozkazom Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 3T/25/2015-80 zo
dňa 23.03.2015, pričom odsúdeného podľa § 48 ods. 2 písm. a), § 50 ods. 8 Tr. zák. pre výkon trestu
zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Svoje rozhodnutie prvostupňový súd odôvodnil tým, že po vyhodnotení dôkazov na verejnom zasadnutí
dospel k záveru, že i keď odsúdený L. V. v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia splnil vyživovaciu
povinnosť a uhradil zameškané výživné, nemožno ho hodnotiť tak, že viedol riadny život, pretože
spáchanie prečinu nebezpečného vyhrážania, ktorého sa mal dopustiť v pokračovacom skutku v
dňoch 15.06.2015 a 11.08.2015 zadáva nepochybne dôvod pre premenu trestu. Obhajobu ods. L. V.
spočívajúcu v tom, že si povinnosť uhradiť zmeškané výživné splnil a pokiaľ bol odsúdený bolo to v inej

trestnej veci, prvostupňový súd nepovažoval za dôvodnú, nakoľko nemôže vyvrátiť ten stav, že sa ods. L.
V. v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia dopustil protiprávneho konania závažného charakteru
a bol odsúdený k nepodmienečnému trestu, ktorý vykonal. V zmysle tohto záveru prvostupňový súd
odsúdenému nariadil vykonať trest odňatia slobody v trvaní 3 (troch) mesiacov s tým, že ho pre výkon
trestu zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Povyhláseníuznesenianaverejnomzasadnutíkonanomdňa04.05.2017odsúdenýpriamodozápisnice

o verejnom zasadnutí (č.l. 115-116 spisu) zahlásil sťažnosť, ktorú do rozhodovania krajského súdu na
neverejnom zasadnutí bližšie odôvodnil jeho obhajca.

V písomných dôvodoch sťažnosti obhajca odsúdeného uvádza, že má za to, že v danom prípade je
možné vo veci postupovať s poukazom na § 50 ods. 4 Tr. zák. a ponechať podmienečné odsúdenie v
platnosti, ustanoviť nad odsúdeným probačný dohľad a primerane predĺžiť skúšobnú dobu. Spáchanie

trestného činu v skúšobnej dobe možno v prípade odsúdeného hodnotiť ako exces (ojedinelé vybočenie
z bežných medzí riadneho správania sa). Odsúdený inak dodržiaval právny poriadok a ďalšie normy
občianskej spoločnosti, plnil si svoje povinnosti voči štátu, spoločnosti i rodine aj nad rámec jemu daný,
keďnapr.prispievalnavýživuplnoletejdcéry,platilúverzatretiuosobu,abysatátoneocitlavnúdzi,čosa
týka bývania a i touto formou sa jej snažil ospravedlniť za to, že sa voči nej dopustil protispoločenského
konania. Ods. L. V. žiadnym spôsobom nezneužil svoje práva voči spoluobčanom, naopak, dopustil sa

dvakrátpríkladnýchskutkov,keďpomáhalzranenémuvzáchraneživotapridopravnejnehodeapomáhal
tiež zabrániť spôsobeniu ujmy osobe, ktorá sa stala obeťou prepadu zo strany ďalšej osoby, žiadnymspôsobom nenarušoval občianske spolužitie v bydlisku ani zamestnaní, má vyrovnané vzťahy s matkou
svojho dieťaťa a s dieťaťom, pričom sa im snaží všemožne pomáhať, čoho dôkazom je i to, že T. X.
nie je za to, aby bol odsúdenému premenený trest na nepodmienečný. Nepodmienečný päťmesačný

trest, ktorý odsúdený vykonal u neho splnil dostatočne svoj účel, keď si uvedomil svoje nebezpečné
konanie pre spoločnosť. Odsúdený je riadne zamestnaný a jeho pracovné hodnotenie je kladné. V
zamestnaní sa odsúdenému naskytá možnosť postúpiť na vedúce miesto, čím si zlepší jednak svoj
status a jednak finančnú stránku. Nástupom na výkon trestu by prišiel o všetko - zamestnanie a finančne
by nemohol podporovať ďalej svoje dieťa, ktoré nie je schopné samo sa živiť a vystavil by ho takto riziku

núdze. Pri úvahe, či podmienečne odsúdený viedol v skúšobnej dobe riadny život človeka podľa obhajcu
odsúdeného nie je možné obmedziť sa iba na zisťovanie, či odsúdený nespáchal v skúšobnej dobe ďalší
trestný čin ale treba skúmať celý život odsúdeného v skúšobnej dobe, pričom súd prvého stupňa sa touto
skutočnosťou dostatočne nezaoberal. Premena podmienečného trestu na nepodmienečný u ods. L. V.
nesplní ani účel trestu zakotvený v § 34 ods. 1 Tr. zák. a bude v konečnom dôsledku znamenať rozpad
jeho rodiny, stratu zamestnania, beznádej a možno totálny zlom jeho osobnosti. Obhajca odsúdeného

v závere poukázal na skutočnosť, že odsúdený v konaní vedenom na Okresnom súde Veľký Krtíš pod
sp. zn. 9T/108/2015 prijal pomerne tvrdý nepodmienečný trest v trvaní päť mesiacov, ktorý vykonal,
pričom bol odsúdený za skutky, ktorých sa dopustil dňa 15.06.2015 a 11.08.2015. Prvého skutku sa teda
dopustil ešte pred začatím plynutia skúšobnej doby vo veci vedenej na Okresnom súde Veľký Krtíš pod
sp. zn. 3T/25/2015 a je preto na zváženie, či nedošlo vo veci sp. zn. 9T/108/2015 k porušeniu zákona

v tom smere, že odsúdený mal dostať súhrnný trest i za skutok spáchaný dňa 15.06.2015 a následne
by sa potom malo vysloviť, že trest ktorý odsúdený vykonal v trvaní päť mesiacov je z hľadiska zákona
dostatočný. Na základe týchto dôvodov navrhol, aby bolo vyslovené, že podmienečné odsúdenie L. V.
bude ponechané v platnosti a nie je potrebné premieňať mu podmienečný trest na nepodmienečný.

V danom prípade možno konštatovať, že podľa zákona je proti vyššie uvedenému uzneseniu prípustná
sťažnosť, táto bola podaná oprávnenou osobou a v zákonom stanovenej lehote.

Krajský súd na základe podanej sťažnosti v zmysle ustanovenia § 192 ods. 1 písm. a) a b) Tr. por. pri
rozhodovaní o sťažnosti preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ

podal sťažnosť, ako i konanie, ktoré predchádzalo napadnutému uzneseniu, pričom po postupe v zmysle
uvedeného ustanovenia dospel k záveru, že rozhodnutie prvostupňového súdu je dôvodné a zákonné
a sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.

Podľa § 50 ods. 4 Tr. zák., ak odsúdený viedol v skúšobnej dobe riadny život a riadne vykonal iné

uložené sankcie a plnil uložené obmedzenia a povinnosti, súd vysloví, že sa osvedčil; inak nariadi
nepodmienečnýtrestodňatiaslobody,atoprípadneužvpriebehuskúšobnejdoby.Výnimočnemôžesúd
vzhľadom na okolnosti prípadu ponechať podmienečné odsúdenie v platnosti, hoci odsúdený konaním
spáchaným v skúšobnej dobe dal príčinu na nariadenie výkonu trestu, a súčasne môže
a) ustanoviť nad odsúdeným probačný dohľad,

b) primerane predĺžiť skúšobnú dobu, nie však viac ako o dva roky, pričom nesmie prekročiť hornú
hranicu skúšobnej doby ustanovenej v odseku 1,
c) ustanoviť doteraz neuložené primerané obmedzenia alebo primerané povinnosti uvedené v § 51 ods.
3 a 4, smerujúce k tomu, aby viedol riadny život, alebo
d) nariadiť kontrolu uložených primeraných obmedzení alebo povinností technickými prostriedkami, ak

sú splnené podmienky podľa osobitného predpisu a ak takáto kontrola nebola doposiaľ nariadená.

Krajský súd považoval za potrebné zdôrazniť, že uložením trestu odňatia slobody, ktorého výkon súd
podmienečne odloží sa konanie nekončí, ale je stanovená skúšobná doba, v priebehu ktorej sa skúma v
prvom rade, či odsúdený dokáže viesť riadny život. Pod vedením riadneho života v skúšobnej dobe treba

rozumieť najmä dodržiavanie právnych noriem, plnenie pracovných, rodinných a ďalších občianskych
povinností. Znakom riadneho života je i beztrestnosť, hoci nemusí sama o sebe vždy znamenať, že
podmienečne odsúdený vedie riadny život a naopak. Ako vyplýva z predloženého spisového materiálu
L. V. bol dňa 23.04.2015 odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 3T/25/2015
pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zák. na trest odňatia slobody v trvaní 3

(troch) mesiacov, výkon ktorého mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 1 (jedného)
roka. Trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 07.07.2015, pričom skúšobná doba mala uplynúť
dňa 07.07.2016. Z obsahu spisu je zrejmé, že L. V. bol dňa 14.12.2015 rozsudkom Okresného súdu
Veľký Krtíš sp. zn. 9T/108/2015, právoplatným dňa 14.12.2015, odsúdený pre prečin nebezpečnéhovyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b), Tr. zák. k nepodmienečnému trestu odňatia slobody
vo výmere 5 (päť) mesiacov, ktorý vykonal dňa 11.01.2016 (č.l. 103 spisu). Z tohto rozhodnutia
vyplýva, že predmetný skutok spáchal L. V. od presne nezisteného času dňa 15.06.2015 do 13:00

hod. dňa 11.08.2015, ako aj dňa 03.08.2015, teda aj počas plynutia skúšobnej doby podmienečného
odsúdenia. Jednalo sa pritom o pokračovací trestný čin nebezpečného vyhrážania, kedy sa čiastkové
útoky posudzujú ako jeden trestný čin. Okrem toho bol ods. L. V. dňa 04.08.2015, t.j. rovnako
v priebehu plynutia skúšobnej doby, postihnutý i za spáchanie priestupku proti verejnému poriadku
blokovou pokutou vo výške 30 eur (č.l. 104 spisu). Z už uvedeného je zrejmé, že uložený trest nesplnil

svoj prevýchovný účel, keďže odsúdený naďalej pokračuje v páchaní trestnej, resp. protispoločenskej
činnosti, a to napriek dobrodeniu súdu i v priebehu plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia,
dokonca hneď od jej začiatku. Tieto konkrétne skutočnosti potom preukazujú, že v danom prípade je
namieste premeniť pôvodne uložený podmienečný trest na trest nepodmienečný.
Pokiaľ ide o argumentáciu obhajcu obvineného vytýkajúcu porušenie zákona vo veci vedenej na
Okresnom súde Veľký Krtíš pod sp. zn. 9T/108/2015, tak krajský súd uvádza, že táto nebola predmetom

jeho prieskumnej činnosti, nakoľko sťažnosť bola podaná v konaní vedenom na Okresnom súde Veľký
Krtíš pod sp. zn. 3T/25/2015 a smerovala proti rozhodnutiu vydanému v tomto konaní.

Pretože v prejednávanom prípade neboli zistené žiadne také okolnosti prípadu, ktoré by odôvodňovali
výnimočné ponechanie podmienečného odsúdenia v platnosti, prvostupňový súd postupoval zákonne a

správne, krajský súd sa stotožňuje s právnymi závermi napadnutého uznesenia, ako aj s jeho dôvodmi
a poukazuje na to, že odsúdený nevyhovel podmienkam uvedeným v ustanovení § 50 ods. 4 Tr. zák.,
keď v skúšobnej dobe neviedol riadny život a dopustil sa jednak spáchania úmyselného trestného činu
a jednak spáchania priestupku. Okresný súd taktiež správne rozhodol, keď odsúdeného L. V. zaradil
na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom

stráženia, nakoľko odsúdený nebol v posledných desiatich rokoch vo výkone trestu odňatia slobody pre
úmyselný trestný čin.
Z týchto dôvodov považoval krajský súd sťažnosť odsúdeného L. V. za podanú nedôvodne a rozhodol
tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.