Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 15. máj 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/332/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2315205061
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Jankovičová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2315205061.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Iveta Jankovičová a sudkýň:

JUDr. Daša Kontríková a JUDr. Ľubica Bundzelová, v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia Slovakia s.r.o.,
so sídlom 821 08 Bratislava, Karadžičova 8, IČO: 35 831 154, zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom,
advokátom so sídlom 821 08 Bratislava, Karadžičova 8, P. O. Box 205, proti žalovanej: S. I., nar.
XX.X.XXXX, trvale bytom XXX XX O., K. XX/XX, o zaplatenie 2.097,09 eura s príslušenstvom, na
odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Galanta, č. k. 17C/198/2015 - 42 zo dňa 31. marca
2016, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu I. inštancie sa p o t v r d z u j e.

II. Žalovanej sa nepriznáva právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd I. inštancie zamietol návrh žalobcu, žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Rozhodol, že po
právoplatnosti rozsudku súd vracia žalobcovi prostredníctvom Slovenská pošta, a.s., súdny poplatok vo
výške7,30eura.Rozhodnutieodôvodniltým,že dňa4.7.2011žalovanývyplnilčasťV.Zmluvyopôžičke
číslo 7095838, na základe ktorej požadoval poskytnutie pôžičky vo výške 2.000 eur, so splatnosťou
36 mesiacov, časť VII. Zmluvy v čase podpisu zo strany žalovaného nebola vyplnená, tak spísal návrh
na uzatvorenie zmluvy. Dňa 8. 7. 2011 právny predchodca žalobcu schválil pôžičku pre odporcu vo

výške 2.000 eur . Poskytnutú pôžičku mal žalovaný splatiť v 36 mesačných splátkach vo výške 83,86
eura (vrátane poistenia 2,36 eura mesačne), ročná úroková sadzba 30,43 %, RPMN 30,43 %, konečná
splatnosť 07/2014, celková suma pôžičky 2.934,- eura (správne však mal byť uvedený údaj 3018,96
eura. Čo sa týka vyplnenia zmluvy a jej podpisu zo strany žalovaného, súd uveril tvrdeniam žalovaného
nakoľko žalobca ich nijako nespochybnil, nevyvrátil. Právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému
pôžičku 2.000 eur a v tejto výške mu ich zaslal na účet dňa 8. 7. 2011. Žalobca nijako nepoprel, že v
čase pripísania finančných prostriedkov na účet žalovaného tento nedisponoval písomnou zmluvou.

2. Súd poukázal na ust. § 40 ods. 1, 2 a 3 OZ, účinného k 4.7.2011 ako aj 8.7.2011, ust. § 43a ods. 1,
ods. 2 veta prvá OZ, § 43c ods. 1, 2 a 3 OZ a hlavne § 46 ods. 1 a 2 veta prvá OZ, /(1) Písomnú formu
musia mať zmluvy o prevodoch nehnuteľností, ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo
dohoda účastníkov. (2) Pre uzavretie zmluvy písomnou formou stačí, ak dôjde k písomnému návrhu a k
jehopísomnémuprijatiu/. Súdmalzapreukázané,ževčaseposkytnutiafinančnýchprostriedkovnaúčet
odporcu(t.j.8.7.2011)účastnícikonanianemaliplatneuzavretúpísomnúzmluvuopôžičkespoukazom

na § 46 ods. 2 veta prvá OZ. Zo všeobecných podmienok uvedených na rube zmluvy súd nezistil žiadne
relevantné skutočnosti, nakoľko tieto sú absolútne nečitateľné, uvedené miniatúrnym písmom, preto
s istotou možno skonštatovať, že tieto nemohol čítať ani odporca pred podpisom zmluvy. Súd však
zdôrazňuje, že VOP nespĺňajú písomnú formu podľa 9 ods. 1 ZoSÚ a teda sú neplatné podľa § 40 ods.3 OZ. V danom prípade sa jedná o spotrebiteľský vzťah, nakoľko právny predchodca navrhovateľa plnil
v rámci svojej podnikateľskej činnosti, odporca vystupuje ako fyzická osoba nepodnikateľ. Uzatvorená
úverová zmluva podlieha právnej úprave zakotvenej v § 52 a nasledujúceho Občianskeho zákonníka,

ako aj zákona číslo 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, účinných k 8. 7. 2011.

3. Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, účinného k 8.7.2011, Zmluva o spotrebiteľskom

úveremusímaťpísomnúformu.Každázmluvnástranadostanenajmenejjednojejvyhotovenievlistinnej
podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. S poukazom citované zákonné
ustanovenia vyplýva, že zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, ktorá je dodržaná
podľa § 46 ods. 2 veta prvá OZ. Písomná forma musí byť dodržaná pred tým, ako dôjde k plneniu zo
zmluvy, čo však v danom prípade dodržané nebolo. Právny predchodca navrhovateľa pripísal finančné
prostriedky na účet odporcu pred tým, ako došlo k písomnému uzatvoreniu zmluvy. To znamená, že

právny predchodca navrhovateľa bezdôvodne plnil na účet odporcu a to vo výške 2.000 eur a to dňa
8. 7. 2011. Tvrdenia odporcu o postupe uzatvorenia zmluvy potvrdzuje aj nasledovné: Odporca popísal
zmluvu dňa 4. 7. 2011 v Šali, právny predchodca navrhovateľa ju podpísal dňa 8. 7. 2011 v Poprade
a v ten istý deň aj pripísal 2.000 eur na účet odporcu. Nie je možné, aby zmluva bola z Popradu
poštou doručená v ten istý deň do Šale, nakoľko zmluva bola podpisovaná osobne, nie elektronickým

zaručeným podpisom, navyše navrhovateľ nijako nevyvrátil tvrdenia odporcu o takomto postupe. V
dôsledku uvedeného je odporca povinný navrhovateľovi vrátiť titulom bezdôvodného obohatenia sumu
reálne vyplatenú z titulu pôžičky, t.j. 2.000 eur, pričom vrátil/zaplatil navrhovateľovi 655,44 eura, teda
platí, že odporca by musel vrátiť 1.344,56 eura.

4. Súd mal z predložených listinných dôkazov za preukázané, že Zmluva o pôžičke je absolútne
neplatná z dôvodu nedodržania písomnej formy podľa § 9 ods. 1 ZoSÚ a teda, že k plneniu zo strany
právneho predchodcu navrhovateľa v prospech odporcu došlo z titulu bezdôvodného obohatenia a
to dňa 8.7.2011 (právne predchodca navrhovateľa v tento deň vedel komu plnil a v akej výške). V
danom prípade sa dlh odporcu premlčal, s poukazom na § 107 OZ, v subjektívnej premlčacej dobe

dňom 8.7.2013, najneskôr v objektívnej premlčacej dobe dňa 8.7.2014. Návrh na súd bol podaný
dňa 12.3.2015, t. j. po uplynutí premlčacej doby. Prihliadol tak na ust. § 5b zák. č. 250/2007 o
ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 1.5.2014 po novelizácii zák. č. 103/2014 . Právo na vydanie
bezdôvodného obohatenia je právom majetkovým, a preto sa premlčuje podľa ustanovenia § 100 ods.
1. Právo na vydanie získaného bezdôvodného obohatenia sa môže premlčať tak v subjektívnej dobe

(§ 107 ods. 1), ako aj v objektívnej dobe (§ 107 ods. 2). Začiatok plynutia premlčacích dôb je určený
okamihom, keď došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia. Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľ podal
návrh nedôvodne. Súd vzhľadom na všetky skutkové a právne zistenia preto rozhodol tak, ako to vyplýva
z enucniátu rozhodnutia a návrh ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol. O náhrade trov konania súd
rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého odporca ako plne úspešný účastník konania mal právo

na náhradu trov konania, avšak žiadne mu nevznikli, ich náhradu si pred súdom neuplatnil a preto mu
ich náhradu súd nepriznal. Tretím výrokom súd rozhodol, že po právoplatnosti tohto rozsudku vracia
navrhovateľovi prostredníctvom Slovenská pošta, a.s., súdny poplatok vo výške 7,30 eura. Navrhovateľ
pri podaní návrhu zaplatil súdny poplatok vo výške 125,50 eura za uplatnenie istiny vo výške 2097,09
eura. Navrhovateľ vzal návrh späť v časti istiny 236,13 eura, na ktorú časť pripadá poplatok vo výške

14,- eur, ktorý sa krátený o 6,70 eura, t.j. vo výške 7,30 eura, vracia navrhovateľovi podľa § 11 ods. 6
písm. b/ cit. zák. prostredníctvom prevádzkovateľa centrálneho systému evidencie poplatkov.

5. Proti rozsudku súdu I. inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca
prostredníctvom svojho právneho zástupcu, ktorým podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d) a f) OSP napáda

predmetný rozsudok vo výroku I., ktorým súd I. inštancie žalobu zamietol a navrhol, aby odvolací súd
na základe ust. § 221 ods. 1 písm. h) OSP napadnutý rozsudok súdu I. inštancie zrušil a vrátil mu ho
na ďalšie konanie. Súd I. inštancie nesprávne označil úverovú zmluvu za absolútne neplatný právny
úkon. Napadnuté rozhodnutie súdu I. inštancie nemá oporu v zákone ani skutkovom stave. Úverová
zmluvy bola uzavretá riadne a platne v písomnej forme podľa ust. § 9 ods. 1 z. č. 129/2010 Z. z., na

základe nej žalovaný čerpal úver v sume 2.000 eur. Žalovaný dňa 4.7.2011 požiadal o úver vo výške
2.000 eur s navrhovanou dobou splácania 36 mesiacov, návrhu žalovaného ich právny predchodca v
celom rozsahu vyhovel, návrh žalovaného akceptoval dňa 8.7.2011, čím došlo k platnému uzavretiu
úverovej zmluvy bez výhrad, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver v sume 2.000 eur, čožalovaný potvrdil vo výpovedi pred súdom I. inštancie. Úverovú zmluvu žalovaný podpísal dobrovoľne,
bez akéhokoľvek nátlaku, platnosť úverovej zmluvy nikdy nespochybnil. Existencia záväzkovo-právneho
vzťahu založeného úverovou zmluvou podľa ust. § 9 ods. 1 z. č. 129/2010 Z. z. medzi žalovaným

a ich právnym predchodcom je preukázaná úverovou zmluvou so zmluvne dohodnutými splátkami
vo výške 83,86 eur so splatnosťou k 20. dňu v mesiaci. Žalovaný svoje zmluvné povinnosti splácať
zmluvne dojednané splátky úveru neplnil riadne a včas, na úhradu úveru zaplatil len sumu 655,44 eur.
O výške, termíne konečnej splatnosti úveru, spôsobe navýšenia úveru o úroky a o celkových nákladoch
bol žalovaný riadne písomne vyrozumený, tieto sú riadne uvedené v základných náležitostiach nimi

predloženej úverovej zmluvy. Nakoľko úverová zmluva bola uzavretá riadne v písomnej forme, úver
žalovaný čerpal a zmluvné strany sa riadili jej zmluvnými dojednaniami, čo nepochybne vyplýva zo
správania sa žalovaného, keď na úverovú zmluvu bolo zaplatených viac ako 7 dojednaných úverových
splátok v dohodnutej výške 83,86 eur/mesačne, aj v záujme zachovania a naplnenia legitímnych
očakávaní účastníkov úverového vzťahu, nie je možné úverovú zmluvu označiť za absolútne neplatný
právny úkon. Pri výklade právnych úkonov a ich posudzovaní z pohľadu nárokov na ich platnosť je

nevyhnutné brať na zreteľ ústavný príkaz preferencie výkladu v prospech platnosti právneho úkonu a
dôvody neplatnosti nerozširovať nad rámec zákonom uvedených prípadov. Z napadnutého rozhodnutia
je zrejmé, že súd I. inštancie sa pri rozhodovaní vyššie uvedenou zásadou neriadil. Neexistuje zákonný
dôvod pre označenie dotknutej úverovej zmluvy ako celku za absolútne neplatný právny úkon. V
dôsledku nesprávne zisteného skutkového stavu veci a nesprávneho posúdenia absolútnej neplatnosti

úveru je nesprávne aj nastolenie režimu bezdôvodného obohatenia a tým aj nesprávna aplikácia 2-
ročnej subjektívnej premlčacej doby podľa ust. § 107 ods. 1 OZ. Nakoľko úverová zmluva bola uzavretá
platne, vzťahuje sa na plynutie premlčacej doby režim 3-ročnej premlčacej doby podľa ust. § 101 OZ
a nimi uplatnený nárok z úverovej zmluvy premlčaný v čase začatia konania nebol. Na základe týchto
skutočnostínavrhuje,abyodvolacísúdrozsudoksúduI.inštanciezrušilavecmuvrátilnaďalšiekonanie.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku
účinného od 1.7.2016 - ďalej len CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 v čase
podania odvolania účinného zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku - ďalej OSP, aktuálne
§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané

(§ 201 OSP, akt.§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v
čase jeho podania pripúšťal (§ 201 a 202 OSP, akt.§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané
odvolanie má zákonné náležitosti (§ 205 ods. 1 OSP, akt. § 127 a § 365 CSP) a že odvolateľ použil
zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. a/, c/, f/ OSP, ktoré má ekvivalent v § 365
ods. 1 písm. b/, e/, h/ CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379

CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa
procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako
ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného
vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred

jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
je vo výroku vecne správny .

7. V zmysle § 5b zák. č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 1.5.2014 po novelizácii
zák. č. 103/2014 Z.z. orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu

na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho
premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať
plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď inak by bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto
skutočností dovolával.

8. Právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému pôžičku 2.000 eur a v tejto výške mu ich zaslal na
účet dňa 8. 7. 2011. Žalobca nepoprel, že žalovaný v čase pripísania finančných prostriedkov na jeho
účet, nedisponoval písomnou zmluvou. Súd správne skonštatoval, že sa jedná o spotrebiteľský vzťah,
pretože právny predchodca žalobcu plnil v rámci svojej podnikateľskej činnosti, žalovaný vystupuje ako
fyzická osoba nepodnikateľ. Uzatvorená úverová zmluva podlieha právnej úprave zakotvenej v § 52 a

nasledujúceho Občianskeho zákonníka, ako aj zákona číslo 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch
a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, účinných
k 8. 7. 2011.9. Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, účinného k 8. 7. 2011, Zmluva o spotrebiteľskom
úveremusímaťpísomnúformu.Každázmluvnástranadostanenajmenejjednojejvyhotovenievlistinnej

podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

10. Právny predchodca žalobcu pripísal finančné prostriedky na účet žalovaného predtým, ako došlo
k písomnému uzatvoreniu zmluvy. Z uvedeného ust. § 9 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov,

účinného k 8.7.2011 vyplýva, že zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Podľa
ust. § 46 ods. 2 veta prvá OZ písomná forma musí byť dodržaná pred tým, ako dôjde k plneniu zo
zmluvy, čo však v danom prípade dodržané nebolo. Právny predchodca žalobcu bezdôvodne plnil na
účet žalovaného a to vo výške 2.000 eur a to dňa 8.7.2011. Žalovaný popísal zmluvu dňa 4.7.2011 v
Šali, právny predchodca žalobcu ju podpísal dňa 8.7.2011 v Poprade a v ten istý deň aj pripísal 2.000
eur na účet odporcu. Nie je možné, aby zmluva bola z Popradu poštou doručená v ten istý deň do

Šale, nakoľko zmluva bola podpisovaná osobne, nie elektronickým zaručeným podpisom. Zmluva o
pôžičke je absolútne neplatná z dôvodu nedodržania písomnej formy podľa § 9 ods. 1 ZoSÚ a teda, že
k plneniu zo strany právneho predchodcu žalobcu v prospech žalovaného došlo z titulu bezdôvodného
obohatenia a to dňa 8.7.2011, lebo v tento deň vedel komu plnil a v akej výške. V danom prípade
sa dlh odporcu premlčal, s poukazom na § 107 OZ, v subjektívnej premlčacej dobe dňom 8.7.2013,

najneskôr v objektívnej premlčacej dobe dňa 8.7.2014. Návrh bol podaný po uplynutí premlčacej doby
dňa 12.3.2015.

11. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 CSP vo
výroku ako vecne správny potvrdil

12. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení
s § 396 ods. 1 CSP, pričom v odvolacom konaní úspešnej žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho
konania nepriznal, pretože si náhradu trov neuplatnila a podľa obsahu spisu mu ani nevznikli.

13. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).