Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 25. máj 2017

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 6Csr/1/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5616208355
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Žišková

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2017:5616208355.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš, sudkyňou JUDr. Ivetou Žiškovou, vo veci žalobkyne X. M., O.. XX. XX.

XXXX, V. H. XXX, X., zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Rybár, s.r.o., Kuzmányho 29,
Košice, IČO: 47234466, proti žalovanému EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35
724 803, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843 o
zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii pre arbitráž, so sídlom Vansovej
2, Bratislava, zriadeného záujmovým združením právnických osôb Asociácia pre arbitráž, so sídlom
Rusovská cesta 15, Bratislava, IČO: 45744971, vydaný v konaní vedenom pod spisovou značkou

SRSAspA 01044/15 dňa 22. 06. 2016,
sa z r u š u j e .

Žalobkyni sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou, doručenou tunajšiemu súdu dňa 01. 12. 2016, žalobkyňa žiadala, aby súd zrušil rozsudok
Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii pre arbitráž so sídlom v Bratislave, ktorý bol
zriadený záujmovým združením právnických osôb Asociácia pre arbitráž, so sídlom Rusovská cesta 15,
Bratislava, vydaný v konaní vedenom pod spisovou značkou SRSAspA 01044/15 zo dňa 22. 06. 2016.

Žalobu odôvodnila tým, že dňa 29. 12. 2006 uzatvorila, ako spotrebiteľka, so spoločnosťou Consumer
Finance Holding, a.s., so sídlom v Kežmarku, Zmluvu o revolvingovom úvere s označením „Žiadosť o
aktiváciu nákupnej karty COOP Jednota Plus č. 17196783“ (ďalej len „Zmluva“). Žalobkyňa uzatvorila
Zmluvu ako fyzická osoba - v postavení spotrebiteľa s pôvodným veriteľom, ktorý konal v rámci predmetu
podnikateľského oprávnenia, a preto sa jedná o vzťah spotrebiteľský. Žalobkyňa uzavrela Zmluvu za
účelom získania finančných prostriedkov výlučne na súkromné účely, takže je nutné na ňu aplikovať
ustanovenia zákona č. 251/2001 Z. z. a Občiansky zákonník. Pôvodný veriteľ zmluvou o postúpení

pohľadávok zo dňa 10. 05. 2012 pohľadávku postúpil na žalovaného - EOS KSI Slovensko, s.r.o. Dňa 09.
04. 2013 žalovaný uzatvoril do žalobkyňou Dohodu o uznaní záväzku a v ten istý deň uzatvoril žalovaný
so žalobkyňou aj Rozhodcovskú zmluvu, ktorá bola vopred naformulovaná a predložená žalobkyni
na podpis bez možnosti úpravy jednotlivých ustanovení. Na základe tejto Rozhodcovskej zmluvy
nesprávne odvodil svoju právomoc na konanie rozhodcovský súd, ktorý dňa 22. 06. 2016 rozhodol o
nároku žalovaného voči žalobkyni. Rozhodcovská zmluva bola uzatvorená pred účinnosťou zákona
č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov

(ďalej len „zákon o rozhodcovskom spotrebiteľskom konaní“) pričom žalobkyňa tvrdila, že uzatvorením
Rozhodcovskej zmluvy došlo k jednoznačnému zhoršeniu jej zmluvného postavenia v zmysle § 54
ods. 1 Občianskeho zákonníka. Bez nej by sa konanie uskutočnilo v mieste bydliska žalovanej a nie v
Bratislave, s garanciou ústavných práv a nie podľa vnútorného štatútu rozhodcovského súdu, ktoré jeznáme omnoho väčšou benevolenciou, postavenou v prospech podnikateľa. Ide preto o nerovnováhu
medzi podnikateľom a spotrebiteľom a teda o neprijateľnú zmluvnú podmienku, keďže oprávnený si
priamo a autoritatívne v preformulovanej Rozhodcovskej zmluve určil pre prípad vzniku sporu možnosť

výberu, či prípadný spor predloží rozhodcovskému súdu alebo príslušnému súdu. Právo výberu patrí
iba tej strane, ktorá podáva žalobný návrh. Ďalej tvrdila, že ona si uzatvorenie Rozhodcovskej zmluvy
osobitne nevyjednala, nepoznala rozdiel medzi konaním pred všeobecných súdom a konaním pred
rozhodcovským súdom a tento rozdiel jej nebol ani vysvetlený. Poukázala na to, že inštitút individuálne
dohodnutej podmienky je treba vykladať aj v súlade s cieľom smernice 93/13/EHS, podľa ktorej sa

podmienka nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol
schopný ovplyvniť podstatu podmienky v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou
(čl. 3 ods. 2 smernice). Žalobkyňa poukázala aj na väčšie množstvo ustanovení v Zmluve, ktoré sú
v rozpore so zákonom a dobrými mravmi a na ktoré rozhodcovský súd vôbec neprihliadol. Konkrétne
poukázala na to, že Zmluva neobsahuje údaje obligatórne vyžadované v § 1 ods. 1, § 2, § 3 ods. 1,
2, § 4 ods. 2 písm. g/ zákona č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom v čase uzavretia Zmluvy. V dôsledku

toho sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Rozhodcovský súd však k tomu neprihliadol, čím
porušil ustanovenia všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa. Naopak,
žalovanému priznal aj právo na odplatu a žalobcu zaviazal na zaplatenie plnenia, ktoré zodpovedalo
odplatezajemuposkytnutýúveraúrokyzomeškania.Žalobkyňaspochybnilaajpostuprozhodcovského
súdu v tom, že tento rozhodol na základe Dohody o uznaní záväzku, ktorý uznal za platnú - dokonca

uviedol, že uznanie premlčaného dlhu zakladá plynutie novej premlčacej doby bez ohľadu na to, či
dlžník o premlčaní vedel alebo nevedel. Podľa stanoviska žalobkyne takýto názor rozhodcovského
súdu je absolútne nesprávny a priamo odporuje príslušným ustanoveniam Občianskeho zákonníka. V
súvislosti s tým žalobkyňa vzniesla námietku premlčania vzhľadom k tomu, že Dohoda o uznaní záväzku
je neplatná a neúčinná, takže nedošlo k obnoveniu plynutia novej premlčacej doby. Na svoje tvrdenia

žalobkyňa citovala množstvo rozhodnutí iných okresných aj krajských súdov.

2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 18. 01. 2017. Žiadal žalobu zamietnuť, nakoľko
nie sú splnené dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku v zmysle § 45 ods. 1 zákona o
spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Pokiaľ ide o Rozhodcovskú zmluvu, poukázal na Dohodu o

uznaní záväzku zo dňa 09. 04. 2013, ktorou došlo zo strana žalobkyne k uznaniu záväzku čo do
dôvodu a výšky a záväzku uhradiť uznanú pohľadávku žalovanému. Dohoda aj Rozhodcovská zmluva
predstavujú samostatné dokumenty, ktorých existencia a účinnosť nebola navzájom podmienená.
Dohoda spĺňa všetky náležitosti vyžadované zákonom pre platnosť uznania dlhu zo strany dlžníka, teda
má písomnú formu, vyplýva z nej dôvod vzniku pohľadávky, výška pohľadávky a prístup dlžníka tento

dlh zaplatiť. Jej obsahom je aj uznanie dlhu zo strany dlžníka (žalobcu), ako právny inštitút zakotvený
v Občianskom zákonníku. Dňa 09. 04. 2013 žalobkyňa vyplnila a podpísala aj Dotazník k Dohode o
uznaní pohľadávky a k Rozhodcovskej zmluve (ďalej len „Dotazník“). Dotazník v jednoduchých tézach
osvedčuje zrozumiteľnosť a vážnosť vôle dlžníka - žalobcu uzavrieť Dohodu, ako aj Rozhodcovskú
zmluvu. V priebehu rozhodcovského konania rozhodcovský súd zasielal žalobcovi výzvu na žalobnú

odpoveď, rozhodcovský súd postupoval v súlade so zákonom, žalobkyni doručil výzvu na žalobnú
odpoveď, avšak žalovaná sa k žalobe nevyjadrila. Žalovaný tvrdil, že rozhodcovský súd sa riadne
vysporiadal so všetkými podkladmi a okolnosťami, ktoré sa vzťahovali k danému prípadu, nárok náležite
posúdil i s ohľadom na nečinnosť žalobcu v rozhodcovskom konaní a vydal rozhodcovský rozsudok.
Právomoc rozhodcovského súdu na rozhodovanie vo veci bola daná Rozhodcovskou zmluvou zo dňa

09. 04. 2013, ktorú sa žalobkyňa pôvodne rozhodla uzavrieť so žalovaným. Jedná sa o samostatný
dokument a nebol súčasťou Dohody o uznaní záväzku. Žalovaný tvrdil, že Rozhodcovská zmluva
neobsahuje žiadne zložité ani zavádzajúce právne formulácie, pričom jej obsah nie je taký rozsiahly,
aby sa s ním žalobca nemal možnosť oboznámiť. Žalovaný spochybnil text smernice Rady 93/13 EHS
citovanej žalobkyňou keď tvrdil, že preklad prílohy tejto smernice nevyjadruje rovnaký význam ako

originálne znenie. V porovnaní s ostatnými jazykovými verziami sa ako správny preklad javí: „podmienky,
ktorýchzmyslomaleboúčinkomjeneposkytnúťspotrebiteľoviprávoalebomubrániťvuplatňovanípráva,
podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby
riešil spory výhradne arbitrážou, na ktorú sa nevzťahujú ustanovenia právnych predpisov ...“. Potom
cieľom smernice nebolo zakázať rozhodcovské doložky (analogicky rozhodcovské zmluvy) uzavreté so

spotrebiteľmiazaneprípustnépovažujelentieustanovenia,ktorénútiaspotrebiteľovdomáhaťsasvojich
nárokov voči dodávateľovi výlučne v rozhodcovskom konaní neupravenom právnymi predpismi. Tvrdil,
že pokiaľ žalobca namietal neskúmanie náležitosti Zmluvy o úvere v zmysle zákona č. 258/2001 Z. z.,
aplikoval na vec nesprávny právny predpis, nakoľko podľa § 1 ods. 3 tohto zákona zákon sa nevzťahujena úvery formou preddavku na bežný účet, poskytnutý bankou iným spôsobom, ako na kreditné karty.
PodstatouZmluvyuzatvorenejdňa29.12.2006je,ževeriteľrealizujepríkazydlžníkanaprevodavýbery
finančných prostriedkov z platobnej karty, ktorú mu veriteľ vydal na základe Zmluvy a to až do výšky

úverového rámca. Nakoľko v čase uzavretia Zmluvy nie je zrejmé, aké výbery a prevody bude dlžník
vykonávať, nie je ani logicky možné určiť výšku ročnej percentuálnej miery nákladov.

3. Právny zástupca žalobkyne v prednese na pojednávaní dňa 14. 02. 2017 zotrval na písomnej
žalobe a dôvodoch v nej uvedených. Tvrdil, že rozhodcovská doložka je neplatná, nakoľko spôsobuje

hrubý nepomer v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, jednoznačne sa
nejedná o individuálne dojednanú rozhodcovskú doložku, nakoľko nebolo vôbec možné ovplyvniť jej
obsah. Zmluva o revolvingovom úvere neobsahuje ročnú percentuálnu mieru nákladov (ďalej „RPMN“)
a tvrdil, že služba, ktorá na základe Zmluvy bol žalobkyni poskytnutá, vyžaduje uvedenie RPMN -
opakovane poukázal na rozhodnutia iných súdov. Žalobkyňa podpísala Dohodu, ale ako slabšia strana
nemala vedomosť o premlčaní dlhu ani o tom, k čomu sa zaviazala a aké to bude mať pre ňu následky.

Zotrval na stanovisku, že Zmluva sa považuje za bezúročnú a bez poplatkov.

4. Právny zástupca žalovaného zotrval na písomnom vyjadrení. Poukázal na samotný Dotazník, ktorý
žalobkyňa vlastnoručne podpísala a z ktorého vyplýva, že bola riadne poučený o právnom následku
uznania záväzku aj o tom, že začne po tomto právnom úkone plynúť nová premlčacia doba. Zároveň

bola oboznámená aj s priebehom prípadného rozhodcovského konania.

5. Žalobkyňa vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedla, že nerozumie tým dohodám, ktoré jej boli
prekladané, pričom týchto bolo viac. Uviedla, že v dohodách je toho dosť popísané a ona sa v nich
nevedela orientovať. Nevedela sa vyjadriť ani k spôsobu uzavretia Rozhodcovskej zmluvy a Dohody o

uznaní záväzku. Úverov od žalovaného má totiž viac a nevie, akým spôsobom došlo k ich uzatvoreniu.
Komunikácia mala byť len písomná, pričom niečo už mala aj zaplatiť. Pri uzatváraní Zmluvy, ani pri
uzatváraní Rozhodcovskej zmluvy sa s nikým neradila. Tvrdila, že pred uzavretím Úverovej zmluvy,
ako aj Rozhodcovskej zmluvy, ju zo strany žalovaného nikto neupovedomil o následkoch uzatvorenia
Rozhodcovskej zmluvy ako aj o tom, že v prípade sporov z Úverovej zmluvy sa táto strana môže obrátiť

okremsúduajnasúkromnýrozhodcovskýsúd.SvojpodpisnaDohodeouznanízáväzkunespochybnila.

6. Následne právny zástupca žalobkyne doručil dňa 13. 02. 2017 rozsiahle podanie, v ktorom zopakoval
dôvody podanej žaloby a znova poukázal na rozhodnutia iných súdov v obdobných veciach.

7. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 19. 04. 2017 reagoval na vyjadrenie žalobcu zo dňa 09. 02. 2017
a takisto zotrval na svojom predchádzajúcom písomnom podaní a na stanovisku prednesenom na
pojednávaní. Vyslovil názor, že pri uzatváraní Zmluvy nebolo možné určiť výšku ročnej percentuálnej
miery nákladov a nemožno ani aplikovať ustanovenia § 4 zákona č. 258/2001 Z. z.

8. Súd vo veci vykonal všetky dôkazy navrhnuté stranami sporu. Listinnými dôkazmi bolo preukázané,
že žalovaný v procesnom postavení žalobcu, podal dňa 01. 10. 2015 na Stálom rozhodcovskom súde
zriadenom pri Asociácii pre arbitráž, Vansovej 2, Bratislava (ďalej len „Rozhodcovský súd“), návrh na
začatiekonania,ktorýmuplatňovalvočiX.M.priznanieistiny953,72eur,úrokovzomeškania71,31eura
úrokov z omeškania 9 % ročne zo sumy 657,15 eur od 03. 07. 2013 do zaplatenia. Zároveň žiadal priznať

súdny poplatok, náklady inkasného konania vo výške 150,- eur a trovy právneho zastúpenia, vyčíslené
na143,62eur.Rozhodcovskýsúdnavýzvutunajšiehosúdupredložilcelýrozhodcovskýspisvedenýpod
značkou SRSAspA 01044/15. Obsahom spisu bola aj Zmluva (Žiadosť o aktiváciu nákupnej karty COOP
Jednota Plus), podľa ktorej žalovaná žiadala o výšku pevnej mesačnej splátky 1 000,- Sk x 30 a úverový
rámec 30 000,- Sk. Listinu podpísala žalovaná vo Važci dňa 19. 12. 2006. Za VÚB, a.s. konal Consumer

Finance Holding, a.s., pričom banka listinu podpísala dňa 29. 12. 2006 (týmto dňom došlo k uzavretiu
Zmluvy - § 44 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Ako klientka je na tejto listine označená žalovaná menom,
priezviskom, rodným číslom, číslom občianskeho preukazu. V Zmluve bola označená nákupná karta
COOP Jednota číslom 9/991600/505778 s tým, že v kolónke „číslo zmluvy (vyplní správca)“ je uvedené
číslo17196783.Vrozhodcovskomspisesanachádzaďalšialistinasnázvom„Návratka“,ktorúpodpísala

žalobkyňa vo Važci dňa 30. 04. 2007, zástupca banky pravdepodobne 07. 05. 2007 s tým, že táto
listina obsahuje novú minimálnu mesačnú splátku 80,- Sk x 30 a nový úverový rámec (maximálna
výška pôžičky) 24 000,- Sk. Návratka obsahuje iba označenie žalobkyne menom, telefónnym číslom a
číslom Zmluvy 0017196783. Dňa 09. 04. 2013 žalobkyňa podpísala Dohodu o uznaní záväzku s tým,že za žalovaného konal Vladimír Tabak. Uznaný záväzok pozostával z istiny 677,15 eur, ostatného
príslušenstva podľa zmluvy 202,- eur, nákladov na inkasné konanie 150,- eur, úrokov z omeškania 14,25
% ročne zo sumy 677,15 eur za dobu od 05. 12. 2008 do zaplatenia. Jednalo sa o záväzok, ktorý

vznikol na základe zmluvy uzatvorenej s pôvodným veriteľom Consumer Finance Holding, a.s., číslo
zákazníka 9839745. Ako identifikačný údaj Dohody o uznaní záväzku je uvedené „číslo spisu (ACC)
2344052“, meno, priezvisko, rodné číslo a bydlisko žalobkyne a číslo zákazníka 9839745. Dňa 09. 04.
2013 žalobkyňa, ako dlžníčka, podpísala aj Rozhodcovskú zmluvu, identifikovanú číslom spisu (ACC)
2344052. Jedná sa o typickú formulárovú zmluvu, ktorá okrem vyššie uvedeného označenia žalobkyne

a označenia X. Z., ktorý konal za EOS KSI Slovensko, obsahuje už iba predtlačený text základných
ustanovení, predmetu zmluvy, poučenie o rozhodcovskom konaní a spoločné a záverečné ustanovenia.
Dňa 09. 04. 2013 bol žalobkyňou podpísaný aj Dotazník. V návrhu na začatie rozhodcovského konania
uviedol navrhovateľ EOS KSI Slovensko, s.r.o., že pohľadávka mu bola postúpená zmluvou o postúpení
pohľadávok zo dňa 10.05. 2012, uzatvorenou medzi ním a postupcom - zmluva o postúpení pohľadávky
sa však v rozhodcovskom spise nenachádza. Súčasťou tohto spisu je len príloha č. 1 k Zmluve o

postúpení pohľadávok, podľa ktorej malo dôjsť k postúpeniu pohľadávky č. 9839745, variabilný symbol
17196783, a to vo výške úveru 796,65 eur. Dátum prvého čerpania 04. 01. 2007, úrok 22,80, výška
splátky 26,56, úhrada spolu 517,88, dátum zosplatnenia 05. 12. 2008, istina 777,15, poplatky 202,0,
základný úroky 79,05, sankčný úrok 15,52, zostatok 1 073,72, dátum poslednej úhrady 21. 07. 2008.
Súčasťou rozhodcovského spisu je aj výzva EOS KSI Slovensko, s.r.o. zo dňa 10. 06. 2015, adresovaná

X. M., na uhradenie dlžnej sumy 1 778,14 eur najneskôr do 24. 06. 2015, ďalej výzva EOS KSI Slovensko
zo dňa 10. 06. 2015 na označenie stáleho rozhodcovského súdu. Za rozhodcu bol dňa 01. 10. 2015
ustanovený U.. E. U., rozhodca Stáleho rozhodcovského súdu zriadené pri Asociácii pre arbitráž, ako
aj v zozname rozhodcov vedenom Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky a ktorému bolo
udelené poverenie Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky na rozhodovanie spotrebiteľských

sporov č. R 019. Rozhodca uznesením zo dňa 06. 10. 2015 rozhodol o nariadení písomného konania
vo veci a dňa 22. 06. 2016 vydal rozhodcovský rozsudok sp. zn. SRSAspA 01044/15, ktorým žalovaný
(X. M.) bol zaviazaný zaplatiť žalobcovi (EOS KSI Slovensko, s.r.o.) sumu 859,15 eur, úrok z omeškania
vo výške 71,31 eur, úrok z omeškania 9 % ročne zo sumy 657,15 eur od 03. 07. 2013 do zaplatenia,
všetko do 3 dní. Žalovaný bol zaviazaný zaplatiť náklady inkasného konania 150,- eur do 3 dní a nahradiť

žalobcovi trovy rozhodcovského konania 39,99 eur a trovy právneho zastúpenia 143,62 eur do 3 dní. Vo
zvyšku žalobu zamietol. Z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku vyplýva, že tento rozhodol o nároku
na základe Dohody o uznaní záväzku, podpísanej dňa 09. 04. 2013. Pokiaľ ide o zamietajúci výrok, ten
sa týkal sumy 94,57 eur, ktorý záväzok zo strany žalovaného nebol riadne uznaný a žalobca nepreukázal
oprávnenosť tohto nároku. Rozhodcovský rozsudok bol žalovanej doručený dňa 26. 10. 2016.

9. Okrem listinných dôkazov, tvoriacich obsah rozhodcovského spisu, súd z listinných dôkazov,
predložených stranami sporu zistil, že žalovaný, zastúpený Advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR,
s.r.o., vyzval žalobkyňu prípisom zo dňa 25. 08. 2015 - Pokusom o zmier, na zaplatenie sumy 1 301,58
eur najneskôr do 01. 09. 2015, pričom pohľadávka bola označená variabilný symbolom 17196783.

Z výpisu z autokarty plus na meno žalobkyne, variabilný symbol (číslo kartového účtu) 0017196783
vyplýva, že žalobkyňa čerpala prvýkrát finančné prostriedky 22. 01. 2007 vo výške 15 000,-Sk s
tým, že finančné operácie boli žalobkyňou na tomto účte vykonávané do 18. 07. 2008, kedy uhradila
poslednú úhradu 800,- Sk (úhrada bola zaúčtovaná dňa 21. 07. 2008). Od tohto dátumu už žalobkyňa
nevykonávala žiadne finančné operácie, t. j. žiadne finančné prostriedky si z účtu nevybrala a ani

nepoukázala žiadne úhrady. Ku dňu 31. 12. 2008 veriteľ (VÚB, a.s.) uviedol konečný stav mínus 31
347,08 Sk, čo v prepočte konverzným kurzom je 1 041,43 eur. Žalovaný predložil ešte jeden výpis z
účtu, podľa ktorého dňa 20. 08. 2009 bola na ťarchu účtu zaúčtovaná zmluvná pokuta za postúpenie
pohľadávky k vymáhaniu 33,19 eur. Tento údaj vyplýva z výpisu za zúčtovacie obdobie od 01. 01. 2009
do 30. 04. 2012, kedy bol k 30. 04. 2012 vyznačený konečný stav 1 073,72 eur.

10. Podľa § 45 ods. 1 písm. e/, i/, j/, k/ zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom
konaní, účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou proti druhému
účastníkovi na súde domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku, ak
e)spotrebiteľskározhodcovskázmluvaneobsahujenáležitostipodľa§3alebojetuinýdôvodneplatnosti

spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy,
i)stályrozhodcovskýsúdrozhodolvrozporesustanoveniamivšeobecnezáväznýchprávnychpredpisov
na ochranu práv spotrebiteľa,17) a toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu,j) rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka spotrebiteľského rozhodcovského konania na plnenie,
ktoré je svojou povahou objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom,
k) výkon rozhodcovského rozsudku by bol v rozpore s verejným poriadkom Slovenskej republiky.

11. Podľa § 46 ods. 1 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, žalobu o zrušenie
rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote troch mesiacov odo dňa doručenia rozhodcovského
rozsudku účastníkovi spotrebiteľského rozhodcovského konania. Ak účastník spotrebiteľského
rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku a rozhodcovský rozsudok bol

opravený podľa § 42, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského
rozsudku.

12. Podľa § 73 ods. 5 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, rozhodcovská zmluva medzi
spotrebiteľom a dodávateľom uzavretá pred 1. januárom 2015 odkazujúca na rozhodovanie pred stálym
rozhodcovským súdom podľa predpisov účinných do 31. decembra 2014 zakladá právomoc stáleho

rozhodcovského súdu zriadeného podľa tohto zákona, ak bol zriaďovateľ stáleho rozhodcovského súdu
podľa predpisov účinných do 31. decembra 2014 v čase podávania žiadosti členom zriaďovateľa stáleho
rozhodcovského súdu podľa tohto zákona (ďalej len "nástupnícky stály rozhodcovský súd"). Členmi
zriaďovateľa nástupníckeho stáleho rozhodcovského súdu musia byť v čase podávania žiadosti aspoň
traja zriaďovatelia stálych rozhodcovských súdov, ktorí vykonávali činnosť aspoň 24 mesiacov pred

účinnosťou tohto zákona, ak nejde o zriaďovateľa, ktorý má podľa osobitného predpisu10) povinnosť
zriadiť a na vlastné náklady udržiavať stály rozhodcovský súd.

13. Vykonaným dokazovaním bolo zistené, že žalobkyňa a žalovaný uzatvorili Rozhodcovskú zmluvu
dňa 09. 04. 2013, teda podľa predpisov účinných do 31. 12. 2014 (podľa vtedy platného zákona č.

246/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov). V bode 2.1 Rozhodcovskej
zmluvy bolo upravené, že rozhodcovským súdom na účely tejto Zmluvy sa rozumie a/ Stály
rozhodcovský súd zriadený spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom Karloveské rameno
8, Bratislava alebo b/ Rozhodcovský súd zriadený pri Slovenskej hospodárskej komore, s.r.o., Mlynská
2, Košice. V bode 3.1 bolo upravené, že všetky spory, ktoré vzniknú z Dohody o uznaní záväzku,

uzatvorenej pod zhodným číslom spisu (ACC) ako je uvedené v záhlaví tejto Zmluvy, vrátane sporov
o platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené a/ pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca
zmluvná strana podá žalobu na Stálom rozhodcovskom súde alebo b/ pred príslušným súdom
Slovenskej republiky, ak žalujúca strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (v
tom čase Občiansky súdny poriadok).

14. Medzi stranami bola nesporná právomoc Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii pre
arbitráž, so sídlom Vansovej 2, Bratislava, na prejednanie veci v zmysle
§ 73 ods. 5 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní.

15. Podľa § 2 ods. 1 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, spotrebiteľským sporom je
spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so
spotrebiteľskou zmluvou. Spotrebiteľské spory môžu byť v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní
rozhodované len na základe spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy podľa § 3 a len spotrebiteľská
rozhodcovskázmluvapodľa§3môžezaložiťprávomocstálehorozhodcovskéhosúduvspotrebiteľských

sporoch.

16. Podľa § 73 ods. 3 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, rozhodcovská zmluva uzavretá
pred 01. 01. 2015 sa spravuje predpismi účinnými v čase jej uzavretia.

17. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, v znení účinnom do 31. 12.
2014 (ďalej len „ZRK“), rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky
alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo inom právnom
vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.

18. Podľa § 4 ods. 1 ZRK, rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu
rozhodcovskej doložky k zmluve.19. Podľa § 4 ods. 2 ZRK, rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná
forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými
stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných

telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie
osôb, ktoré ju dohodli.

20. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. v znení účinnom do 31. 12. 2007 (Zmluva bola uzavretá
29. 12. 2006 a jej dodatok - Návratka dňa 07. 05. 2007), spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať

ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

21. Zmluva bola uzavretá už za účinnosti zákona č. 150/2004 Z. z., ktorým sa menil a dopĺňal Občiansky
zákonníka, ktorým do nášho právneho poriadku bola implementovaná smernica Rady č. 93/13/EHS z
05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, pričom podľa judikatúry Súdneho

dvora môže súd členského štátu interpretovať a aplikovať normy vnútroštátneho spotrebiteľského práva
tak, aby sa ochrana spotrebiteľa maximálne priblížila účelu, rozsahu a kvalite ochrany, ktorú priznáva v
danom prípade smernica Rady č. 93/13/EHS.

22. Podľa čl. 3 ods. 1 tejto smernice zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá,

sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach vzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa. Podľa čl. 3 ods. 2 smernice
podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto
nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou
zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty, podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne

dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy
naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo
dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať
dôkaz.

23. Podľa § 54 Obč. zák. v znení účinnom do 31. 12. 2007,
(1) Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v
neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon
priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
(2) V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

24. Podľa § 3 ods. 1 Obč. zák. výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov
nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore
s dobrými mravmi.

25. Podľa § 4, ods. 8 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej
národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, predávajúci nesmie konať
v rozpore s dobrými mravmi; ustanovenia § 7 až 9 tým nie sú dotknuté. Konaním v rozpore s dobrými
mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a
ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji

výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti,
čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a
porušovanie zmluvnej slobody.

26. Podľa § 37 ods. 1 Obč. zák., právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne;

inak je neplatný.

27. Podľa § 39 Obč. zák., neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu
alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

28. Podľa § 4 ods. 1. ods. 2 písm. g/ zákona č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom do 31. 12. 2007 (ďalej
len ZSÚ)
(1) Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.
(2) Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmäg) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov.

29. Podľa § 3 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z. , pri úveroch formou povoleného prečerpania peňažných
prostriedkov na bežnom účte poskytnutých bankou iným spôsobom ako na kreditné karty (§ 1 ods. 3)
alebo, ak nemožno určiť ročnú percentuálnu mieru nákladov, musí byť spotrebiteľ najneskôr v čase
uzatvorenia zmluvy písomne informovaný o
a) úverovom limite, ak je stanovený,

b) ročnej úrokovej sadzbe a poplatkoch platných od doby, keď bola zmluva uzatvorená a podmienkach,
za ktorých môže byť zmenená a doplnená,
c) postupe a spôsobe zániku alebo ukončenia zmluvy.

30. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd podanej žalobe v celom rozsahu vyhovel.
Rozhodcovský rozsudok bol žalovanej doručený dňa 26. 10. 2016. Zrušenia tohto rozhodcovského

rozsudku sa žalobkyňa domáhala žalobou, doručenou súdu dňa 01. 12. 2016, teda podanou v zákonnej
3-mesačnej lehote v zmysle § 46 ods. 1 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní.

31. Súd v prvom rade skúmal, či bola daná právomoc Rozhodcovského súdu na prejednanie
veci, nakoľko v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní môže byť táto založená len spotrebiteľskou

rozhodcovskou zmluvou. V zmysle ustanovenia § 73 ods. 3 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom
konaní sa rozhodcovská zmluva, uzavretá pred 01. 01. 2015, spravuje právnymi predpismi účinnými v
čase jej uzavretia. Rozhodcovský súd odvodzoval svoju právomoc z Rozhodcovskej zmluvy, uzavretej
dňa 09. 04. 2013, a preto v tomto konaní súd posudzoval, či Rozhodcovská zmluva mala náležitosti
požadované vtedy účinným ZRK.

32. Rozhodcovská zmluva bola uzavretá 09. 04. 2013 spolu s Dohodou o uznaní záväzku. Medzi
stranami bolo nesporné, že žalovaný kontaktoval žalobkyňu za účelom podpísania Dohody o
uznaní záväzku a Rozhodcovskej zmluvy, ktoré listiny boli ním vopred pripravené a žalobkyňa, ako
spotrebiteľka, nemala možnosť ovplyvniť ich obsah. Vypočutím žalobkyne bolo zistené, že táto si

neuvedomovala, čo podpisuje. Osoba, ktorá konala v mene žalovanej, jej nevysvetlila dôvod a najmä
rozdiel medzi rozhodcovským konaním a konaním pred všeobecným súdom. Uzavretím Rozhodcovskej
zmluvy sa nepochybne zhoršilo právne postavenie žalobkyne, ktorá umožnila veriteľovi - žalovanému,
aby voči nej uplatňoval nároky na ním určenom Rozhodcovskom súde so sídlom v Bratislave a nie
na jej všeobecnom súde príslušným podľa jej bydliska.. Uzavretá Rozhodcovská zmluva spôsobila

potom značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
Táto síce zdanlivo umožňovala riešiť vzniknuté spory na všeobecnom súde v súdnom konaní alebo v
rozhodcovskom konaní, avšak výber bol ponechaný na žalujúcu stranu. Žalobkyňa neuvažovala a ani
neskôr nepodala žiadnu žalobu voči žalovanému, a potom Rozhodcovská zmluva bola uzavretá len v
záujme veriteľa, ktorý si ňou zabezpečil možnosť uplatniť nárok v mieste svojho sídla na rozhodcovskom

súde, ktorý si sám určil. Potom sa podľa čl. 3 smernica Rady č. 93/13/EHS jedná o neprijateľnú zmluvnú
podmienku, v dôsledku čoho je Rozhodcovská zmluva neplatná. Nakoľko podmienkou prejednania veci
pred rozhodcovským súdom je uzavretie platnej rozhodcovskej zmluvy, čo v danom prípade splnené
nebolo, v súlade s ustanovením § 47 ods. 1 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní súd zrušil
rozhodcovský rozsudok.

33. Podľa § 28 ods. 6 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, stály rozhodcovský súd je
povinný aj bez návrhu spotrebiteľa preskúmať, či vymáhaný nárok nie je založený na neprijateľnej
zmluvnej podmienke alebo na zmluvnom dojednaní, ktoré je v rozpore s ustanoveniami všeobecne
záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa. Stály rozhodcovský súd je povinný

prihliadať aj na iné dôvody neplatnosti právneho úkonu, na ktoré by súd prihliadal aj bez návrhu.

34. Preskúmaním súd zistil, že spotrebiteľský rozhodcovský súd sa nielenže nevysporiadal riadne
s platnosťou Rozhodcovskej zmluvy, ale navyše neposkytol žalobkyni, ako spotrebiteľke, ochranu v
zmysle ustanovenia § 28 ods. 6 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní.

35. Rozhodcovský súd vychádzal z tvrdenia žalobcu, že Dohoda o uznaní záväzku zo dňa 09. 04.
2013 a Rozhodcovská zmluva, takisto podpísaná dňa 09. 04. 2013, súvisia so Zmluvou č. 17196783,
uzatvorenou dňa 29. 12. 2006. Z listinných dôkazov však vyplýva, že Dohoda o uznaní záväzku,Rozhodcovská zmluva a Dotazník (listiny podpísané dňa 09. 04. 2013) neobsahujú údaje, z ktorých
by vyplýval súvis so Zmluvou. Predložená Zmluva bola totiž identifikovaná číslom nákupnej karty
9/991600/505778 a číslom zmluvy 17196783, pričom listiny podpísané žalovanou dňa 09. 04. 2013

obsahujú iné identifikačné údaje: číslo spisu (ACC) 2344052 a číslo zákazníka 9839745. Žalobkyňa
pritom uviedla, že od žalovaného má viac úverov, takže žalovaný jednoznačne nepreukázal, že
RozhodcovskázmluvaasňousúvisiacaDohodaouznanízáväzkusatýkapráveZmluvy.Súdpoukazuje
aj na nepreskúmateľnosť súm uvedených v Dohode o uznaní záväzku - dlžná suma 677,15 eur, ostatné
príslušenstvo podľa Zmluvy 202,- eur, náklady na inkasné konanie 150,- eur a úroky z omeškania

14,25 % ročne od 05. 12. 2008, keď Rozhodcovský súd mal k dispozícii Prílohu k Zmluve o postúpení
pohľadávok, kde bola uvedená istina vo výške 777,15 eur. Porovnaním týchto údajov s údajmi vo výpise
z Autokarty PLUS vyplýva, že sa jedná o rozdielne sumy. Uvedené rozpory spotrebiteľský rozhodcovský
súd vôbec neodstránil. Rozhodcovský súd neprihliadol ani na nespornú vadu Zmluvy, ktorá v súlade s
ustanovením § 4 ods. 2 písm. g/ ZSÚ mala obsahovať aj ročnú percentuálnu mieru nákladov. Nesplnenie
tejto podmienok je sankcionovaná tým, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. V tomto

smere súd poukazuje aj na skutočnosť, že dňa 07. 05. 2007 došlo k zmene Zmluvy (údaje uvedené v
Návratke), kde sa znížila výška úveru na 24 000,- Sk a mesačná splátka na 800,- Sk, pričom ani táto
listina neobsahuje dojednania, ktoré zákon vyžadoval pri spotrebiteľských úveroch, takže sa jedná o
úver bezúročný a bez poplatkov.

36. Z výpisov z účtu žalobkyne, ako aj z Prílohy k Zmluve o postúpení pohľadávok vyplýva, že právny
predchodca žalovaného zosplatnil úver dňa 05. 12. 2008. Vzhľadom na zákonnú 3-ročnú premlčaciu
dobu (§ 101 Obč. zák.) v čase, keď žalovaný predložil žalobkyni na podpis Rozhodcovskú zmluvu, bol
si vedomý toho, že jeho návrh je premlčaný. Spotrebiteľský rozhodcovský súd však priznal veriteľovi
- žalovanému nárok na základe Dohody o uznaní záväzku, pričom neskúmal, či dlh v čase uznania

záväzku trval, či nebol premlčaný a či dlžník, ktorým bol spotrebiteľ, si bol vedomý, že uznáva premlčaný
dlh. Uznaním dlhu sa v zmysle § 558 deklaruje iba právna domnienka, že dlh v čase uznania existoval,
ale táto domnienka je vyvrátiteľná dôkazom opaku. V tomto smere súd poukazuje na okolnosti uzavretia
Dohody o uznaní záväzku, ktorú inicioval veriteľ a výpoveď žalobkyne, takže žalovaný nepreukázal, že
primeraným a zrozumiteľným spôsobom vysvetlil žalovanej, že jej dlh je už premlčaný. Žalovaný teda

využil nevedomosť žalobkyne, čím dosiahol uznanie dlhu a predĺženie premlčacej doby. Takéto konanie
dodávateľa v spotrebiteľských vzťahoch je v rozpore s dobrými mravmi v zmysle ust. § 4 ods. 8 zákona
č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb.
o priestupkoch v znení neskorších predpisov a ust. § 3 ods. 1 Obč. zák. Tento úkon je potom v zmysle
§ 39 Obč. zák. neplatný.

37. Podľa § 47 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní
(1) Ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodu neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy,
nemožnosti riešiť predmet sporu v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní alebo z dôvodu, že sa
rozhodol spor, ktorý spotrebiteľská rozhodcovská zmluva nepredvídala, pokračuje súd po právoplatnosti

tohto rozhodnutia na návrh niektorého z účastníkov spotrebiteľského rozhodcovského konania v konaní
vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe.
(2) Ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z iného dôvodu, ako je uvedený v odseku 1, spotrebiteľská
rozhodcovská zmluva zostáva v platnosti a vo veci rozhodne opätovne stály rozhodcovský súd.
Rozhodca, ktorý vydal zrušený rozhodcovský rozsudok, je z nového prerokovania a rozhodnutia veci

vylúčený a vo veci sa ustanoví nový rozhodca.
(3) Ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z toho dôvodu, že stály rozhodcovský súd rozhodol na
základeneprijateľnejzmluvnejpodmienkyaleboporušilvšeobecnezáväznéprávnepredpisynaochranu
práv spotrebiteľa, 17) a ak konanie pokračuje pred stálym rozhodcovským súdom podľa odseku
2, je stály rozhodcovský súd v ďalšom konaní viazaný právnym názorom súdu o neprijateľnosti

zmluvnej podmienky alebo o inom porušení všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv
spotrebiteľa.

38. Nakoľko súd zrušil rozhodcovský rozsudok z dôvodu neplatnosti spotrebiteľskej Rozhodcovskej
zmluvy, môže tunajší súd vo veci pokračovať po právoplatnosti tohto rozhodnutia len na návrh niektorého

z účastníkov spotrebiteľského rozhodcovského konania.39. Podľa § 251 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), trovy konania sú všetky preukázané,
odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo
bránením práva.

40. Podľa § 255 CSP
(1) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
(2) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

41. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP
(1) O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie
končí.
(2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

42. Vzhľadom na výsledok konania, keď súd žalobe vyhovel v plnom rozsahu, súd v zmysle citovanej
právnej úpravy priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov
konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku súd prvej inštancie uznesením, ktoré vydá vyšší
súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od jeho doručenia odvolanie na Okresnom súde
Liptovský Mikuláš. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. O
odvolaní rozhodne Krajský súd v Žiline.
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania

uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 Civilného sporového poriadku,
1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
2) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej
obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy,
ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov.