Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 12. apríl 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/224/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2313231361
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Fedor Benka

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2313231361.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a členov senátu

JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Kataríny Arnouldovej, v právnej veci žalobcu: Orange Slovensko,
a.s., so sídlom Metodova 8, Bratislava, IČO: 35 697 270, zastúpený: Bobák, Bollová a spol., s.r.o.
advokátska kancelária, so sídlom Dr. Vl. Clementisa 10, Bratislava, proti žalovanému: PaedDr. V. Z.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXX, zastúpený advokátom: JUDr. Igor Horanský, so sídlom E.F. Scherera
2, Piešťany, o zaplatenie 685,98 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Galanta, č.k. 30C/154/2014-199 zo dňa 15. decembra 2015, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom, napadnutým odvolaním, súd prvej inštancie konanie v časti o zaplatenie sumy 18,58
eur s úrokom z omeškania vo výške 9,5% ročne od 21.10.2011 do zaplatenia zastavil (výrok prvý), uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 319,40 eur s úrokom z omeškania vo výške 9,5% ročne
od 21.10.2011 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia (výrok druhý) a napokon
rozhodol, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo (výrok tretí).

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. § 51, § 488, § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka (ďalej len OZ), § 42 ods. 4 písm. b), § 43 ods. 1 zák. č. 610/2003 Z.z. o elektronických
komunikáciách, § 3 ods. 1 nar. vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia OZ,
vecne súd dôvodil, že žalobca sa návrhom zo dňa 29.10.2013 domáhal uloženia povinnosti žalovanému
zaplatiť mu sumu 685,98 eur s príslušenstvom a náhradu trov konania, čomu súd vyhovel platobným
rozkazom. Proti tomuto však podal žalovaný včas odpor, v ktorom spochybňoval žalobcom tvrdenú
škodu, ktorú mu mal žalovaný spôsobiť pri kúpe mobilného telefónu Nokia E 52 vo výške 249,- eur

a pri kúpe zariadenia Huawei E367 USB modem vo výške 99,- eur, keď tieto zariadenia žalovaný
mal žalobcom odpredané za tzv. zvýhodnené akciové ceny oproti predajným spotrebiteľským trhovým
cenám takých zariadení v tom čase a vyčíslená škoda tvorí rozdiel medzi uvedenými cenami, pri
dokladovaní predajnej ceny uvedených zariadení použil doklady, na ktorých názvy akcií sú odlišné
od akcií, v ktorých podľa Dodatkov k zmluvám žalovaný zariadenia kupoval, teda je predpoklad, že
aj predajné ceny predložené žalobcom sú odlišné - ak predložil staršie akciové ceny ako predlohu
východzej predajnej ceny, tá mohla byť vyššia, lebo modely elektronických výrobkov časom na cene

strácajú, a teda pri použití aktuálneho (neskoršieho) dokladu o predajnej cene by zrejme dané modely
predávaných zariadení už boli lacnejšie. Z tohto dôvodu žalovaný pochyboval o vyčíslení škody a
okrem toho, ak žalobca ako prevádzkovateľ verejnej mobilnej telekomunikačnej siete si návratnosť
vynaložených nákladov za poskytnuté (hoci aj predané) zariadenia a služby zákazníkom zabezpečujespôsobom, ktorý je neprehľadný, lebo si účtuje cenu za postupne zákazníkom zakúpené a splácané
zariadenie a cenu za zákazníkovi poskytnuté služby spolu, nie je zrejmé, aká časť vyfakturovaných
splatných záväzkov pripadá na priebežné splácanie zákazníkom zakúpených zariadení a aká časť ceny

týchto je už splatená a aká časť záväzkov má pripadať za poskytnuté služby, pri totožnom užívateľskom
programe, ak by ho využíval zákazník, ktorý si žiadne zariadenie nezakúpi, tento uhrádza rovnakú
cenu ako ten, ktorý si zariadenie k programu zároveň zakúpi, čiže zariadenie sa javí ako bezcenné,
resp. nemajúce zásadný vplyv na vyúčtované sumy. Takto nejasne formulované a skryté poplatky tak
podľa žalovaného neumožňujú presnú identifikáciu miery splatenia zákazníkom zakúpeného zariadenia

v rôznych štádiách zmluvnej viazanosti a splácania, čím v konečnom dôsledku spôsobujú neurčitosť
hodnoty zariadenia k nejakému času a tým aj neurčitosť zmluvy aspoň v tejto časti a nevykonateľnosť
plnenia z uplatnených nárokov definovaných na takomto základe. K bodu 3 písm. c) Dodatku k zmluve o
pripojení žalovaný uviedol, že ho nemal možnosť nikdy nijako modifikovať, a hoci je verným zákazníkom
žalobcu od r. 1997 a jeho služby využíval rád, pre nepredvídané životné udalosti nedokázal zabezpečiť
to, aby nedošlo k porušeniu zmluvy podľa uvedeného bodu Dodatku, s tým, že podľa práva žiadna zo

strán nemá byť znevýhodnená. V tomto prípade bez zavinenia bol žalovaný znevýhodnený zo strany
žalobcu, ním produkované zmluvy neumožňujú individuálny prístup, sú paušalizované a preto žiadal
žalobu zamietnuť.

3. Pred otvorením pojednávania vzal žalobca bez udania dôvodu žalobu späť v časti o zaplatenie

náhrady škody v sume 348,- eur s prísl. a súd preto v tejto časti konanie zastavil, následne žalobca
zobral návrh späť aj v časti o zaplatenie sumy 18,58 eur s prísl. (zodpovedajúcej poplatkom za
upomienky a odpojenie), opäť bez uvedenia dôvodu. Súd ďalej v rozsudku dôvodil, že vo veci vytýčil
niekoľko pojednávaní, ktoré boli odročené z dôvodov na strane žalovaného a vzhľadom na správanie
žalovaného ako aj skutočnosť, že po čiastočných späťvzatiach návrhu zostal predmetom konania iba

nárok žalobcu na zaplatenie sumy 319,40 eur s prísl. za poskytnuté telekomunikačné služby, ktoré
žalovaný v konaní nenamietal, súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 115a
ods. 2 O.s.p. , keďže ide o drobný spor. Vykonaním dokazovania listinnými dôkazmi dospel súd k
skutkovým zisteniam, že žalobca na základe zmluvy č. 187526, č. A2221123 a č. A4142669, ktorých
neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné podmienky, vypožičal žalovanému 4 ks SIM kariet, ktoré mu

umožňovali využívať telekomunikačné služby poskytované žalobcom. Žalovaný riadne a včas nezaplatil
cenu poskytnutých služieb za obdobie 5/2011 - 8/2011, pričom mu bola žalobcom vystavená faktúra č.
2113157077 na sumu 7,15 eur, splatná dňa 7.6.2011, č. 2113156952 na sumu 7,97 eur, splatná dňa
7.6.2011, č. 2113156861 na sumu 69,73 eur, splatná dňa 7.6.2011, č. 2113135668 na sumu 19,99 eur,
splatná dňa 7.6.2011, č. 2116438080 na sumu 3,19 eur, splatná dňa 7.7.2011, č. 2116438205 na sumu

13,07eur,splatnádňa7.7.2011,č.2116437989nasumu69,19eur,splatnádňa7.7.2011,č.2116415687
na sumu 19,99 eur, splatná dňa 7.7.2011, č. 2119755198 na sumu 13,74 eur, splatná dňa 5.8.2011, č.
2119755073 na sumu 3,19 eur, splatná dňa 5.8.2011, č. 2119755857 na sumu 69,- eur, splatná dňa
5.8.2011, č. 2119733821 na sumu 19,99 eur, splatná dňa 5.8.2011 a č. 2123076429 na sumu 7,18 eur,
z ktorej si uplatňuje iba 3,20 eur, splatná dňa 5.9.2011. Pokusom o pokonávku zo dňa 6.10.2011 bol

žalovaný vyzvaný na zaplatenie ceny za poskytnuté elektronické komunikačné služby 337,98 eur a na
zaplatenie zmluvnej pokuty 399,- eur, ale márne, preto si žalobca uplatnil aj úrok z omeškania z celkovej
dlžnej sumy, a to počnúc dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty na dodatočné plnenie uvedenej v pokuse
o pokonávku, t. j. od 21.10.2011. Súd prvej inštancie mal za to, že medzi žalobcom a žalovaným vznikol
uzatvorením zmlúv o pripojení záväzkový vzťah, ktorým sa žalobca zaviazal poskytovať žalovanému

služby spojené s užívaním verejnej mobilnej rádiotelefónnej siete a žalovaný sa zaviazal uhrádzať cenu
za poskytnuté komunikačné služby, ktorá povinnosť žalovanému vyplýva z Článku 6, bod 6.2, písm.
b) Všeobecných podmienok poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb tvoriacich
neoddeliteľnú súčasť zmlúv o pripojení. Túto povinnosť si žalovaný nesplnil a vyfakturovanú cenu za
poskytnuté telekomunikačné služby neuhradil v celkovej výške 319,40 eur podľa predložených faktúr,

preto súd posúdil nárok žalobcu ako dôvodný a žalobe vyhovel a vzhľadom k omeškaniu dlžníka so
zaplatením dlžnej sumy uložil žalovanému tiež povinnosť zaplatiť aj úrok z omeškania vo výške 9,5%
ročne zo sumy ročne zo sumy 319,40 eur od 21.10.2011 do zaplatenia. Keďže pokusom o pokonávku
žalobca poskytol žalovanému dlhšiu lehotu splatnosti ako bola uvedená v jednotlivých faktúrach, ktorými
bolavyfakturovanácenazaposkytnutéelektronickékomunikačnéslužbyatoaždo20.10.2011,žalovaný

sa tak preukázateľne ocitol s plnením ceny za elektronické komunikačné služby v omeškaní dňa
21.10.2011, od ktorého dňa súd žalobcovi aj priznal zákonný úrok z omeškania vo výške 9,5% (8 + 1,5)
nakoľko základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky ku dňu 21.10.2011 bola 1,5%.4. Zároveň podľa § 96 ods. 1, 3 O.s.p. súd rozhodol o čiastočnom zastavení konania z dôvodu späťvzatia
návrhu o zaplatenie 18,58 eur a napokon rozhodol o náhrade trov konania podľa ust. § 142 ods. 2 v spoj.
s 146 ods. 2 veta prvá O.s.p., t.j. podľa úspešnosti v spore, posúdiac pritom žalobcu ako neúspešného v

tej časti sporu, v ktorej bolo konanie pre jeho čiastočné späťvzatia zastavené a takto žalobca aj žalovaný
mali v konaní približne rovnaký úspech, preto rozhodol, že žiadny z nich právo nemá na náhradu trov
právo.

5. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný a to proti jeho všetkým výrokom, majúc za to, že

rozsudok je nespravodlivý a nezákonný, v kľúčových aspektoch nepreskúmateľný (z dôvodu neúplnosti,
nejasnosti, nepresnosti, nedostatočnosti a neadekvátnosti odôvodnenia, vrátane opomenutia niektorých
podstatných dôkazov a nevykonania dôkazov a to na úkor žalovaného a na prospech žalobcu),
ale predovšetkým vychádza z neúplného a nedostatočného zistenia skutkového a právneho stavu
veci. Podľa odvolateľa bolo tiež porušené právo žalovaného na spravodlivý proces a konanie
pred súdom, keďže súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania, hoci predtým pojednávania

nariaďoval. Vydanie rozsudku a konanie súdu mu predchádzajúce boli porušením ústavnoprávnych
a medzinárodnoprávnych garantovaných základných princípov materiálneho právneho štátu, najmä
princípu materiálnej spravodlivosti, princípu riadneho a spravodlivého procesu, princípu právnej istoty,
princípu rovnosti a zákazu diskriminácie, keďže prvoinštančný súd neobjektívne, nekriticky na prospech
žalobcu a na úkor žalovaného preberal tvrdenia žalobcu. Rozhodnutie je tiež porušením princípu

predvídateľnosti práva a rozhodnutí súdov. Žalovaný sa nestotožňuje s odôvodnením súdu, vykonaním
dôkazov a ich hodnotením, keďže rozhodnutím bolo porušené garantované základné právo žalovaného
na súdnu ochranu a spravodlivé súdne konanie, čo samo o sebe spôsobuje nepreskúmateľnosť a
nezákonnosť a je dôvodom zrušenia celého rozsudku. Zároveň bol porušený článok 48 odsek 2 veta
prvá Ústavy SR, podľa ktorého má každý právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných

prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. V tomto
kontexte neobstojí teda ani tvrdenie súdu o tom, že žalovaný nenamietal nárok žalobcu o zaplatenie
sumy 319,40 eur s príslušenstvom, za poskytnuté telekomunikačné služby na základe zmluvy č.
187526, nakoľko ako vyplýva z podaného odporu, žalovaný namietal platnosť tejto zmluvy, pričom
konajúci súd sa s touto skutočnosťou vôbec nezaoberal (platnosťou zmluvy) a ani v odôvodnení

rozsudku sa k nej nevyjadril, hoci táto otázka mala byť posúdená ako predbežná. Konaním súdu však
bola žalovanému nezákonne odňatá možnosť vyjadriť sa ku všetkým a to aj listinným dôkazom. V
ďalšom žalovaný citoval v odvolaní viaceré články Ústavy SR a rozhodnutia ústavného súdu súvisiace s
porušovaním práv na súdnu ochranu a spravodlivé konanie. Žalovaný navrhol vzhľadom na nedostatky
prvoinštančného konania a rozhodovania celkovo, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil

a vrátil okresnému súdu na nové konanie, pričom si súčasne uplatnil náhradu trov odvolacieho konania.

6. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že v odpore, ktorý podal žalovaný, tento
popiera výšku žalovanej sumy s poukazom na výšku žalobcom uplatňovanej náhrady škody ako i
príslušenstva pohľadávky, pričom zo znenia podaného odporu je zrejmé, že existenciu zmluvného

vzťahu so žalovaným (vyplývajúcu zo zmlúv o poskytovaní služieb GSM č. 187526, zo dňa 28.11.1997,
zo Zmluvy o pripojení č. A2221123 zo dňa 22.12.2005, spolu s Dodatkom k zmluve zo dňa 13.4.2010
a Zmluvy o pripojení č. 4142669, zo dňa 18.12.2008, spolu s Dodatkom k zmluve zo dňa 16.3.2011)
nijakým spôsobom nespochybňuje. Podľa názoru žalobcu v podanom odvolaní žalovaný neuviedol
žiadne nové skutočnosti, s ktorými by sa prvoinštančný súd v konaní nebol vysporiadal, pričom súd

vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, na základe ktorého riadne objasnil právny i skutkový stav
veci a vzhľadom k splneniu zákonných podmienok ustanovenia § 115a ods. 2 O.s.p. vo veci rozhodol
bez nariadenia pojednávania. Na základe uvedeného navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny
potvrdiť a priznať žalobcovi trovy odvolacieho konania.

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len CSP) po zistení,
že odvolanie podala včas oprávnená osoba - strana sporu, v neprospech ktorej bolo rozhodnuté (§ 359
a § 362 ods. 1 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods.
1 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj
konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, 380 CSP) a

dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

8. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 30C/154/2014 bolo pôvodne
zaplatenie sumy 685,98 eur s príslušenstvom titulom pohľadávok zo zmluvy o poskytovaní služieb GSMč. 187526, zmluvy o pripojení č. A2221123 a zmluvy o pripojení č. A4142669 v znení ich Dodatkov,
ktorá pohľadávka pozostáva zo sumy 348,- eur ako náhrady škody (rozdiel medzi predajnou a akciovou
cenou telefónu/telekomunikačného zariadenia), ďalej zo sumy 18,58 eur (ako poplatok za upomienky a

odpojenie) a zo sumy 319,40 eur (ako neuhradenej ceny poskytnutých a vyfakturovaných elektronických
komunikačných služieb za obdobie od 5/2011 do 8/2011). Po čiastočných späťvzatiach návrhu zo strany
žalobcu,kuktorýmdošlopredotvorenímpojednávania,zostalopredmetomkonaniaibazaplatenie sumy
319,40 eur ako ceny poskytnutých služieb spolu so zákonným úrokom z omeškania.

9. Odvolateľ napadol odvolaním celý rozsudok, teda predmetom odvolacieho konania je preskúmanie
správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým súd zastavil konanie v časti o zaplatenie
sumy 18,58 eur, žalobe vyhovel čo do zaplatenia sumy 319,40 eur s príslušenstvom a v závislom výroku
o trovách konania. Vytýkal súdu nezákonnosť rozsudku, ktorý je podľa neho v kľúčových aspektoch
nepreskúmateľný z dôvodu nedostatočného odôvodnenia. Odvolací súd uvádza, že súčasťou obsahu
základnéhoprávanaspravodlivékonaniepodľačl.46ods.1ÚstavySlovenskejrepubliky(ústavnýzákon

č. 460/1992 Zb. v znení neskorších ústavných zákonov), čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd
(ústavnýzákonč.23/1991Zb.),čl.6ods.1Dohovoruoľudskýchprávach(oznámenieFMZVč.209/1992
Zb.)jeajprávoúčastníkakonanianatakéodôvodneniesúdnehorozhodnutia,ktoréjasneazrozumiteľne
dáva odpovede na právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s
uplatnením nárokov a obrany proti takémuto uplatneniu. I podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské

práva (napr. Ruiz Torija c/a Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A), Komisie (napr. stanovisko
vo veci E.R.T. c/a Španielsko z roku 1993, sťažnosť č. 18390/91), Ústavného súdu Slovenskej republiky
(nález z 12. mája 2004 sp. zn. I ÚS 226/03) a tiež Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (rozsudok z 27.
apríla 2006 sp. zn. 4 Cdo 171/2005) treba za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie považovať
aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Požiadavky na riadne

odôvodnenie rozsudku súdu vo vnútroštátnych podmienkach Slovenskej republiky vymedzovalo do
30.06.2016 ustanovenie § 157 ods. 2 O.s.p. účinné v čase vydania napadnutého rozhodnutia a obdobná
úprava je potom s menšími odchýlkami obsiahnutá aj v ust. § 220 ods. 2 aktuálne platného CSP.
Rozsudok súdu prvej inštancie však uvedené požiadavky spĺňa.

10. Preskúmaním napadnutého rozhodnutia ako aj postupu súdu, ktorý rozhodnutiu predchádzal
odvolací súd nezistil žiadnu z vytýkaných vád, ktoré odvolateľ videl v neúplnosti, nejasnosti, nepresnosti
a neadekvátnosti odôvodnenia napadnutého rozsudku a to bez toho, aby akýmkoľvek bližším spôsobom
špecifikoval, v čom vidí jeho neúplnosť, nepresnosť, nejasnosť a neadekvátnosť. Odvolací súd bol toho
názoru, že rozhodnutiu súdu prvej inštancie v zásade nič z tohto nemožno vytknúť a rozsudok vadou

nepreskúmateľnosti netrpí. Súd prvej inštancie tak, ako mu z ust. § 157 ods. 2 O.s.p. vyplývalo, v
odôvodnení rozsudku uviedol, čoho sa žalobca domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný, stručne a výstižne vysvetlil, ktoré skutočnosti považuje za preukázané (existenciu platných
zmluvných vzťahov medzi žalobcom a žalovaným, fakturovanie cien poskytnutých služieb žalovanému,
porušenie povinnosti žalovaného zaplatiť ceny služieb, márne uplynutie lehoty na zaplatenie), z ktorých

dôkazov vychádzal (z listinných dôkazov, vymenovaných na str. 3 rozsudku), rovnako je tiež z
rozhodnutia zrejmé, akými úvahami sa súd riadil a ako vec právne posúdil a zároveň odôvodnenie
rozsudku je aj dostatočne presvedčivé.

11. Odvolateľ ďalej vytýkal súdu prvej inštancie, že opomenul niektoré podstatné dôkazy a nevykonal

niektoré dôkazy na úkor žalovaného, avšak odvolateľ vôbec neuviedol, ktoré dôkazy mal súd takto
opomenúť, resp. ktoré dôkazy nevykonal. Z obsahu spisu pritom vyplýva, že súd vychádzal zo všetkých
listinných dôkazov, ktoré boli v konaní predložené a nič nenasvedčuje tomu, že by niektoré z týchto
dôkazov bol hodnotil jednostranne v neprospech žalovaného, alebo že by niektoré dôkazy (z tých, čo
boli navrhnuté) neboli bývali vykonané. Pokiaľ súd potom nevykonal ešte nejaké ďalšie dôkazy, je tomu

tak preto, že žiadne neboli stranami navrhnuté, pričom v sporovom konaní je vecou účastníkov konania,
aby vykonanie dôkazov navrhli a aby sa starali o svoje práva. V prejednávanej veci zo spisu nevyplýva,
že by žalobca alebo žalovaný boli súdu navrhli vykonať nejaké iné dôkazy.

12. Podľa odvolateľa bolo tiež porušené právo žalovaného na spravodlivý proces a konanie pred súdom,

z dôvodu, že súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania, hoci predtým pojednávania nariaďoval.
Odvolací súd k tejto námietke uvádza, že podľa § 115a ods. 2 O.s.p. pojednávanie nie je potrebné
nariaďovať ani v drobných sporoch, pričom z § 200ea O.s.p. vyplýva, že o drobný spor ide vtedy, ak
v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1 000 eur, a súčasne nejde o veci vymenovanév ods. 2 citovaného ustanovenia. Vychádzajúc z uvedeného treba uzavrieť, že v prejednávanej veci
nepochybne o drobný spor ide a súd preto mal právo rozhodnúť bez pojednávania. V prípade drobného
sporu je v kompetencii konajúceho sudcu rozhodnúť sa, či nariadi vo veci pojednávanie alebo rozhodne

bez neho a v zásade mu nič nebráni svoje rozhodnutie v priebehu konania zmeniť. Z obsahu spisu
potom vyplýva, že súd prvej inštancie nariadil vo veci pojednávanie (skôr, ako došlo k čiastočnému
späťvzatiu návrhu žalobcom), ktoré musel odročiť na iný termín z dôvodu, že žalovaný nemal vykázané
doručenie predvolania. Druhé pojednávanie bolo odročené tiež bez prejednania veci a to na písomnú
žiadosť žalovaného, ktorý nemal zachovanú lehotu na prípravu pojednávania. Ďalšie pojednávanie bolo

opäť odročené na žiadosť právneho zástupcu žalovaného, ktorý pred pojednávaním súdu oznámil, že
prevzalprávnezastupovaniežalovanéhoapotrebujesasprípadomdôkladneoboznámiť.Ajnasledujúce
pojednávanie bolo odročené na jeho žiadosť z dôvodu práceneschopnosti žalovaného a o odročenie
pojednávania požiadal právny zástupca žalovaného aj v prípade ďalšieho pojednávania, kedy ako dôvod
uviedol vlastnú práceneschopnosť s potrebou následného odpočinku a čerpania dovolenky, pričom jeho
klient z dôvodu zložitosti prípadu trvá na jeho osobnej prítomnosti na pojednávaní. Súd teda ani v tomto

prípade nepojednával, keďže žalovaný ani jeho právny zástupca sa neustanovili a napokon určil termín
verejného vyhlásenia rozsudku, ktorý náležitým spôsobom vopred zverejnil. Takýto postup súdu nebol
v rozpore so zákonom a nedošlo ním k porušeniu práv žalovaného na spravodlivý proces. V zmysle
§§ 100, 101 O.s.p. je totiž povinnosťou súdu po začatí konania postupovať i bez ďalších návrhov tak,
aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, k čomu sú síce povinní prispieť aj účastníci, ale

súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Zatiaľ čo žalobca od počiatku netrval na svojej
prítomnosti na pojednávaní (hoci sa na pojednávanie aj dostavil), žalovaný ani jeho zástupca, ktorí
naopakdeklarovalizáujemnasvojejosobnejúčasti,sanapojednávanieneustanovilianiraz,pretopokiaľ
v prejednávanej veci zmenil súd svoj pôvodný zámer prejednať vec na pojednávaní, išlo nepochybne
o dôsledok správania žalovaného, ktoré smerovalo k neprimeranému predlžovaniu konania. Zároveň

pojednávanie nevyžadovalo ani zisťovanie skutkového stavu zvlášť po tom, čo v dôsledku čiastočných
späťvzatí návrhu zostalo predmetom konania iba zaplatenie fakturovanej ceny poskytnutých služieb,
pričom žalovaný nerozporoval žiadnu z uplatnených neuhradených faktúr. Súd prvej inštancie teda
postupoval v súlade so zákonom a táto odvolacia námietka preto neobstojí. Už vôbec potom nemožno
prisvedčiť tvrdeniu odvolateľa, že konaním súdu mu bola nezákonne odňatá možnosť vyjadriť sa ku

všetkýmatoajlistinnýmdôkazom,pretožemalmožnosťkedykoľveksakveciakoajklistinnýmdôkazom
(ktoré mu boli doručené spolu so žalobou a platobným rozkazom) písomne vyjadriť, avšak počas celého
konania s výnimkou podaného odporu toto právo nevyužil a žiadne vecné vyjadrenie nepodal.

13.Akonedôvodnúnapokonvyhodnotilodvolacísúdajtúnámietku,podľaktorejrozhodnutievychádzalo

z neúplného a nedostatočného zistenia skutkového a právneho stavu veci. Nie je pravdou, že by súd
iba nekriticky preberal tvrdenia žalobcu, tieto boli totiž podložené listinnými dôkazmi, pričom žalovaný
ako bolo uvedené vyššie, podal k veci iba odpor proti vydanému platobnému rozkazu a v ňom popieral
výšku žalovanej sumy iba vo vzťahu k uplatnenej náhrade škody, avšak nijako nepopieral, že by mu
žalobca poskytol telekomunikačné služby v spornom období, nerozporoval žiadnu faktúru, nepopieral

cenu neuhradených služieb, a napokon žalovaný ani netvrdil, že by za tieto služby bol zaplatil, naopak,
nepriamo v odpore aj potvrdil ich neplatenie z dôvodu straty príjmu a porušenie záväzkov zo zmluvy.

14. Napokon k otázke podaného odvolania aj voči čiastočnému zastaveniu konania o zaplatenie
sumy 18,58 eur v dôsledku späťvzatia návrhu žalobcom odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie

postupoval v zmysle zákona (§ 96 O.s.p.), a keďže v tejto časti odvolanie nebolo zo strany žalovaného
ničím bližším zdôvodnené, odvolací súd preto nemal osobitné odvolacie dôvody, s ktorými by bolo treba
sa vysporiadať.

15. Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal

dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných
dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i v podstatných skutočnostiach správne právne
posúdil, výsledkom čoho je vecne správne rozhodnutie a keďže odvolacie dôvody žalovaného boli
neopodstatnené, odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1,2 CSP potvrdil a súčasne
rozhodol aj o nároku na náhradu trov odvolacieho konania a to podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s §

255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, v zmysle ktorých ustanovení v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi
priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

16. Senát krajského súdu uvedené rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).