Rozhodnutie ,
Odmietajúce odvolanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 22. august 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 16CoE/80/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3107208045
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 08. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Prikrylová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3107208045.2

Rozhodnutie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Prikrylovej a členiek
senátu JUDr. Ivety Záleskej a JUDr. Ivice Čelkovej v exekučnej veci oprávneného: SR - Ministerstvo
vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Bratislava, Pribinova 2, proti povinnému: O. A., nar. XX.XX.XXXX,
bytom S. XX, t. č. Q. D., so sídlom L., O. D. 1, o vymoženie 66,38 Eur s príslušenstvom, o odvolaní
oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 5. augusta 2016, č.k.

5Er/1903/2008-29, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd odvolanie oprávneného o d m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie oprávnenému uložil povinnosť nahradiť súdnemu
exekútorovi trovy exekúcie tak, ako budú vyčíslené samostatným uznesením po právoplatnosti
rozhodnutia v zmysle § 9a Ex. por. a § 262 ods. 1, 2 CSP. Uviedol, že poverením Okresného

súdu Trenčín č. XXXX XXXXXX zo dňa 29.03.2007 bol súdny exekútor Mgr. Ing. Ivan Šteiner, PhD.
poverený vykonaním exekúcie pre vymoženie 66,38 Eur a trov exekúcie, a to na základe vykonateľného
rozhodnutia Obvodného oddelenia D. - Blok na pokutu nezaplatenú na mieste zo dňa 15.06.2004, č. AA
XXXXXX. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 29.04.2016, č.k. 5Er/1903/2008-24 vyhlásil exekúciu za
neprípustnú a zastavil ju. V rozhodnutí nerozhodol o nároku na náhradu trov konania. Vzhľadom k tomu,
že oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie tri mesiace pred uplynutím prekluzívnej lehoty mal

súd prvej inštancie za to, že oprávnený zavinil zastavenie exekúcie, a preto ho zaviazal na náhradu trov
exekúciesúdnemuexekútorovi,pričomovýšketrovexekúciebuderozhodnutésamostatnýmuznesením
po právoplatnosti uznesenia.

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený z dôvodu, že rozhodnutie súdu
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva,

že exekučný titul, na základe ktorého vznikla pohľadávka oprávneného nadobudol právoplatnosť pred
31.08.2008, teda v čase platnosti a účinnosti § 88 zákona č. 372/1990 Zb., podľa ktorého možno
rozhodnutie o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania vykonať do troch rokov
od uplynutia lehoty určenej na jej zaplatenie. V danej veci je zjavné, že pohľadávka bola vymáhaná
v exekučnom konaní po uplynutí prekluzívnej trojročnej lehoty. Na preklúziu súd prihliada z úradnej
povinnosti. V prípade zastavenia exekúcie z dôvodu uplynutia prekluzívnej lehoty, ktorú nezavinil

oprávnený, nie je možné zaviazať oprávneného k úhrade trov exekúcie. Oprávnený podal návrh na
vykonanie exekúcie v čase, keď bolo možné vykonať exekúciu proti konkrétnej fyzickej osobe. Návrh
bol podaný v zákonnej prekluzívnej lehote, čím bol dodržaný zo strany oprávneného aj zákonný
predpoklad úspešnosti podaného návrhu. Uplatnenie práva zo strany oprávneného v rámci trojročnej
prekluzívnej lehoty nie je nijakým spôsobom ohraničené časovým intervalom alebo hranicou, ktorá
by oprávnenému určovala v akom úseku plynutia prekluzívnej doby má podať návrh na vykonanie

exekúcie. S poukazom na súdnu judikatúru je zrejmé, že pokiaľ oprávnený podal včas návrh na
vykonanie exekúcie, neprichádza do úvahy jeho procesné zavinenie na zastavení exekúcie z dôvodustraty účinnosti exekučného titulu v dôsledku uplynutia prekluzívnej lehoty určenej na jeho vykonanie.
Oprávnený totiž postup súdu, ako aj postup exekútora, nemôže ovplyvniť. Súdny exekútor môže účelne
vykonávať len tie úkony, ktoré boli vykonané do uplynutia prekluzívnej lehoty. Účtovanie nákladov

vykonanýchpouplynutítejtolehoty,niejedôvodnéanizákonné.Rovnakojenaposúdenieajskutočnosť,
že k zastaveniu exekúcie došlo až po uplynutí takmer desiatich rokov od márneho uplynutia prekluzívnej
lehoty. V danom prípade preto oprávnený namietol určenie povinnosti k úhrade trov exekúcie a navrhol,
abyodvolacísúdrozhodol,žesúdnemuexekútorovisanáhradatrovexekúcienepriznáva.Trovykonania
boli súdnemu exekútorovi priznané napriek tomu, že exekučné konanie sa bezdôvodne viedlo takmer 10

rokov od uplynutia prekluzívnej lehoty. Oprávnený mal za to, že súdny exekútor bezdôvodne predlžoval
exekučnékonanieaneprimeranýmspôsobomtaknavýšiltrovyexekúcienaúkoroprávneného.Zdôvodu
nesprávneho právneho posúdenia veci považoval oprávnený napadnuté uznesenia za nesprávne a mal
za to, že nie sú dôvody na zaviazanie oprávneného k náhrade trov exekúcie a navrhol, aby odvolací
súd napadnuté uznesenie zrušil a vyslovil záver, že súdnemu exekútorovi sa náhrada trov exekúcie
nepriznáva.

3. Súdny exekútor v písomnom vyjadrení k odvolaniu oprávneného uviedol, že sú dva právne názory
súdov ohľadom danej problematiky. Jeden je obsiahnutý v tejto exekučnej veci, a to 5Er/1903/2008 zo
dňa 29.04.2016, podľa ktorého je právo oprávneného prekludované. Podľa druhého právneho názoru
súdu sa neprekluduje. Napr. názor Okresného súdu Prievidza v oznámení zo dňa 11.06.2012, ktorým

vybavil návrhu exekútorského úradu v exekučných konaniach začatých v roku 2006 a v 2007, kde
malo dôjsť k preklúzii, je nasledovný: Súd je názoru, že exekúcie nie je možné zastaviť z nasledovných
dôvodov: Novelou zákona o priestupkoch č. 372/1990 Zb., vykonanou zákonom č. 298/2008 Z. z., bolo
vypustené ustanovenie § 88 ods. 1 zákona. Toto ustanovenie upravovalo možnosť vykonať rozhodnutie
o uložení pokuty do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na jej zaplatenie. Účinnosť novely od

01.09.2008 podľa názoru súdu zanikla prekluzívna lehota na vymáhanie pokút uložených podľa zákona
č. 372/1990 Zb. v platnom znení. Z dôvodovej správy k uvedenej novele vyplýva, že vypustením
§ 88 ods. 1 sa právne úprava výkonu rozhodnutí na peňažné plnenia dostala do súladu s právnou
úpravou v zákone č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok), pretože nie je vecný dôvod,
aby vymáhanie pokút za priestupky bolo iné, ako vymáhanie iných pokút. Novela neobsahuje žiadne

prechodné ustanovenia, a keďže ide v zásade o procesné ustanovenie, vzťahuje sa úprava po
novele na všetky začaté konania. V súlade s § 51 zákona č. 372/1990 Zb. v platnom znení potom aj
na vymoženie predmetnej pokuty platí § 71 ods. 3 zákona o správnom konaní, podľa ktorého výkon
rozhodnutia možno nariadiť najneskôr do 3 rokov po uplynutí lehoty určenej pre splnenie uloženej
povinnosti. V predmetnej veci boli všetky vyššie uvedené exekučné konania nariadené (podané návrhy

na vykonanie exekúcie) v 3-ročnej zákonom stanovenej lehote, preto sa ďalej exekúcie vedú v súlade
s týmto procesným predpisom a nie je daný dôvod na zastavenie exekúcií. Z tohto dôvodu exekútorský
úrad nemôže za súd rozhodovať, ktorý názor je z týchto dvoch protichodných právnych názorov súdov
správny, preto koná v exekúcii aj naďalej až do eventuálneho rozhodnutia súdu (ako v tomto prípade).
Nemožno preto hovoriť, že úkony exekútora sú nezákonné, ak exekúcia nebola právoplatne zastavená.

Tvrdenie oprávneného, že uplynutie prekluzívnej lehoty nezavinil, je absurdná. Aj oprávnený by mal
vedieť, že čas plynie, a teda aj prekluzívna lehota môže uplynúť bez toho, aby bola exekúcia úspešná. A
aj vzhľadom na to, že oprávnený z trojročnej lehoty, teda z 36 mesiacov s návrhom na vykonanie
exekúcie čakal až 33 mesiacov, čo je 92 % lehoty. Oprávnený sa tak vôbec nesprával hospodárne, a teda
nevykonal všetko preto, aby exekúcia mohla byť úspešná. V tejto exekučnej veci bol podľa názoru súdu

výkon exekúcie možný len v období od doručenia poverenia na vykonanie exekúcie, teda od 12.04.2007
až do zániku práva oprávneného na nútený výkon, teda do dňa 30.06.2007, a teda za takýto krátky
čas nebolo možné nielenže exekúciu vykonať, alebo ani zistiť majetok povinného alebo jeho príjmy.
Súd prvej inštancie tak posúdil vec z hľadiska možnosti zavinenia oprávneného pri predvídaní uplynutia
prekluzívnej lehoty pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie. V zmysle princípu zákazu zneužitia

práva, možno návrh na vykonanie exekúcie oprávneného pred uplynutím prekluzívnej lehoty považovať
za bezúspešné uplatňovanie. Preto uloženie trov exekúcie na ťarchu oprávneného možno považovať
tiež za sankciu za porušenie tohto princípu. Súdny exekútor navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu
prvej inštancie potvrdil.

4. Oprávnený vo vyjadrení k vyjadreniu súdneho exekútora poukázal na to, že trvá na skutočnostiach,
ktoré uviedol v odvolaní proti napadnutému rozhodnutiu. Tvrdenia súdneho exekútora uvádzané v jeho
vyjadrení nie sú v súlade so samotným priebehom exekúcie, ktorá sa bezdôvodne viedla takmer 10
rokov od uplynutia prekluzívnej lehoty. Oprávnený mal za to, že súdny exekútor bezdôvodne predlžovalexekučné konanie a neprimeraným spôsobom tak navýšil trovy exekúcie na úkor oprávneného.
Oprávnený totiž postup súdu, ako aj postup exekútora nemôže ovplyvniť. Súdny exekútor môže účelne
vykonávať len tie úkony, ktoré boli vykonané do uplynutia prekluzívnej lehoty. Z uvedených dôvodov

oprávnený navrhol, aby súd napadnuté uznesenie zrušil a vyslovil záver, že súdnemu exekútorovi sa
náhrada trov exekúcie nepriznáva.

5. Skôr, ako odvolací súd pristúpil k vecnému preskúmaniu napadnutého uznesenia, zaoberal sa tým,
či odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote, subjektom, ktorý je na podanie odvolania

oprávnený (oprávnenou osobou), ako aj to, či smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému zákon takýto
opravný prostriedok pripúšťa.

6. Podľa § 386 písm. c) CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému nie je odvolanie prípustné.

7. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá Ex. por., ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné
konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

8. Podľa § 200 ods. 5 Ex. por. v znení účinnom do 31.03.2017, ak súd rozhodne o zastavení
exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

9. V predmetnej veci oprávnený napadol v zákonom stanovenej lehote odvolaním uznesenie súdu prvej
inštancie o priznaní nároku na náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi, keď z obsahu odvolania
oprávneného je zrejmé, že nesúhlasí s jeho procesným zavinením zastavenia exekúcie, pričom v tejto
súvislosti žiadal zrušiť napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie s tým, že odvolací súd vysloví záver

o nepriznaní náhrady trov exekúcie súdnemu exekútorovi.

10. Trovy exekúcie sú osobitný inštitút upravený v § 200 a nasl. Exekučného poriadku (v znení účinnom
do 31.03.2017), pričom Exekučný poriadok odvolanie proti rozhodnutiu o nároku na náhradu
trov exekúcie odvolanie nepripúšťa. Ak by zákonodarca chcel pripustiť proti uvedenému rozhodnutiu

odvolanie, bol by to vyjadril v Exekučnom poriadku tak, ako to je pri iných inštitútoch v exekučnom konaní
uvedené priamo v Exekučnom poriadku. Ustanovenie § 200 Exekučného poriadku (v znení účinnom do
31.03.2017) výslovne neupravuje možnosť podať odvolanie proti rozhodnutiu o nároku na náhradu trov
exekúcie, preto odvolací súd, s prihliadnutím na dôkaz opaku (a contrario), odvolanie v tejto časti ako
neprípustné podľa § 386 písm. c) CSP odmietol, pričom odvolaním sa po vecnej stránke nezaoberal.

11. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne v pomere hlasov tri ku nule.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) :
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424
CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2
CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).