Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 22. november 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 14Co/78/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1412211459
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Javorčíková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1412211459.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Kataríny Javorčíkovej a sudkýň JUDr.

Edity Szabovej a Mgr. Barbory Bartekovej, v právnej veci žalobcov v 1. rade: 1. L.. V. N., bytom N.,
U. XXXX/XX a v 2. L.. A. W., bytom N., U. Q. XX/X, zast. U. N., N., N. XX/XX, proti žalovanej: L.. I.
M., bytom N., A. X, zastúpená advokátskou kanceláriou SP & R, s. r. o., Bratislava, Maróthyho 6, o
určovacom návrhu, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 11.11.2014,
č.k. 6C/151/2012-222, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava IV v Bratislave zo dňa 11.11.2014, č.k.
6C/151/2012-222 m e n í takto:

Súd určuje, že v katastrálnom území G. S., v obci N., miestna časť G. S., P. N. L., v správe Katastrálneho
úradu v N., Správa katastra pre hlavné mesto Bratislava existuje vecné bremeno na pozemku
- s parcelným č. XXXX/XX, parcela registra „Y.“, o výmere XXX m2, druh pozemku: záhrady, zapísanom
na liste vlastníctva č. XXXX
v prospech vlastníkov susedných pozemkov,
- s parcelným č. XXXX/XX, parcela registra „Y.“, o výmere XXX m2, druh pozemku: zastavané plochy
a nádvoria;

- s parcelným č. XXXX/XXX, parcela registra „Y.“, o výmere XX m2, druh pozemku: zastavané plochy
a nádvoria
- s parcelným č. XXXX/XXX, parcela registra „Y.“, o výmere XXX m2, druh pozemku: zastavané plochy
a nádvoria,
všetky zapísané na liste vlastníctva č. XXXX,
ktoré vzniklo na základe vydržania, a ktorému zodpovedá
- právo cesty za účelom prechodu na Pozemky s parcelnými č. XXXX/XX, č. XXXX/XXX a č. XXXX/XXX,
- právo vedenia pešieho spevneného chodníka, právo údržby a opravy uvedeného chodníka,

- právo vedenia a uloženia plynových a vodovodných prípojok a právo nevyhnutnej správy, údržby a
opravy uvedených plynových a vodovodných prípojok, a to
v páse o rozmeroch X.m x XX,XX m, ktorý:
- svojou kratšou stranou v dĺžke X m prilieha k hranici medzi pozemkom s parcelným č. XXXX/XX a
pozemkomsparcelnýmč.XXXX/X,parcelaregistra„Y.“,ovýmereXXm2,druhpozemku:ostatnéplochy,
zapísanom na liste vlastníctva č. XXXX,
- svojou dlhšou stranou v dĺžke XX,XX m prilieha k hranici medzi pozemkom s parcelným č. XXXX/XX

a pozemkami s parcelnými č. XXXX/XX, č. XXXX/XXX a č. XXXX/XXX.
Žalobcovia m a j ú nárok na náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd návrh žalobcov v 1. a 2. rade zamietol a uložil im povinnosť zaplatiť
žalovanej náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 1 528,57 eur na účet jej právneho zástupcu.2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobou zo dňa 8.8.2012 žalobcovia žiadali,
aby súd určil, že existuje vecné bremeno k nehnuteľnosti žalovanej parc. č. XXXX/XX, ktoré zodpovedá

právu vstupu na pozemok, právu prechodu cez pozemok, právu uloženia a vedenia plynových a
vodovodných prípojok a právu prístupu na pozemok za účelom správy, údržby a opravy uvedených
plynových a vodovodných prípojok. Svoju žalobu žalobcovia doplnili podaním zo dňa 9.10.2012, v
ktorom špecifikovali vecné bremeno k pozemku v prospech vlastníkov susedných pozemkov s parc.
č. XXXX/XX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, ktoré vzniklo na základe vydržania a ktorému zodpovedá právo

cesty za účelom prechodu na pozemky s parc. č. XXXX/XX, XXXX/XXX a XXXX/XXX, právo vedenia
pešieho spevneného chodníka, právo údržby a opravy uvedeného chodníka, právo vedenia a užívania
plynových a vodovodných prípojok a právo nevyhnutnej správy, údržby a opravy uvedených plynových
a vodovodných prípojok, a to v páse o rozmeroch Xm x XX,XX m, ktorý svojou kratšou stranou v dĺžke
jedného metra prebieha k hranici medzi pozemkom s parc. č. XXXX/XX a pozemkom s parc. č. XXXX/
X a svojou dlhšou stranou v dĺžke XX,XX m prebieha k hranici medzi pozemkom s parc. č. XXXX/XX a

pozemkami s parc. č. XXXX/XX, XXXX/XXX a XXXX/XXX.

3. Žalovaná so žalobou žalobcov nesúhlasila a žiadala ju zamietnuť. Vo svojom vyjadrení k
žalobe poprela vznik vecného bremena pre žalobcov vydržaním. Uviedla, že žalobcovia v žalobe
neodôvodňujú a neopisujú okolnosti odôvodňujúce začatie oprávnenej držby práva zodpovedajúceho

vecnému bremenu, ani práva vstupu a prechodu cez zaťažený pozemok, ako aj uloženia inžinierskych
sietí a ani trvanie a nepretržitosť tejto držby. Žalobcovia neuvádzajú ani deň, ktorým by mali nadobudnúť
vydržaním právo zodpovedajúce vecnému bremenu. Nepreukázali vlastnícke právo k inžinierskym
sieťam a nepreukázali a ani neuviedli tvrdenie, od ktorého dátumu tieto inžinierske siete sú na pozemku
vo vlastníctve odporkyne umiestnené. Argumentovala tým, že žalobcovia majú iný prístup k pozemku

v ich vlastníctve. Žalobcovia toto jej tvrdenie popreli a uviedli, že žalobu podali z toho dôvodu, že ako
vlastníci nemajú prístup na svoju nehnuteľnosť, konkrétne na predzáhradku rodinného domu, kde je
umiestnená vodovodná šachta. Nemajú ani prístup na verejnú komunikáciu na N. X. z rodinného domu,
ktorý ich rodina využívala vyše 90 rokov a žalovaná tam postavila na jeseň v roku 2012 plot. Hranica
medzipozemkamižalobcovažalovanejvedieodN.X.klícurodinnémudomužalobcovaďalejpokračuje

v tejto línii. Pôvodne tam bola bránička, cez ktorú bol prístup na chodník, ktorý umožňoval prístup
na pozemok žalobcov. V roku 1972 bolo vybudované plynové vedenie do domu žalobcov od N. ulice
smerom k druhému rodinnému domu, ktorý bol za rodinným domom žalovanej. Toto vedenie bolo asi
dva metre od hranice pozemkov a pôvodná plynová prípojka do domu žalobcov odbočkou o dĺžke asi
dva metre bola urobená v roku 1975. Táto odbočka bola robená so súhlasom starého otca M. F., ktorý

vlastnil predmetný pozemok a vlastnil aj druhý rodinný dom, ktorý bol za rodinným domom žalovanej a
ktorý už bol zbúraný. Vodovodná šachta bola síce urobená v predzáhradke žalobcov, avšak vodovod je
vedený od šachty smerom na pozemok žalovanej a opätovne do rodinného domu žalobcov. Nevedeli
vysvetliť, z akého dôvodu to bolo takto riešené. Podľa výpovede žalovanej, parcela č. XXXX/XX patrila
od r. 1956 jej rodičom O.. G. S. a A. S.. Poprela, že by dom, ktorý žalobcovia uvádzali, patril starému

otcovi. Tento patril takisto rodičom žalovanej od r. 1959. Bol zbúraný v roku 1986. Vodovodné prípojky
dali rodičia zaviesť v roku 1959 - 1960 ešte do starého domu, ktorý bol zbúraný. Nevedela sa vyjadriť,
kedy bola vybudovaná prípojka vody pre žalobcov. Žalovaná je vlastníčkou pozemku od r. 2001 a získala
ho na základe daru od rodičov. Čo sa týka prístupového chodníka, jej rodičia tolerovali jeho využívanie
starou mamou žalobcu v 1. rade a využívala ho aj matka žalobcu v 2. rade. Ani jedna si nepýtali súhlas

na prechod cez ich pozemok.

4. Aj svedkyňa M. F. potvrdila, že stará mama žalobcu v 1. rade a žalovanej užívala chodník pri chodení
von na cestu a späť. Chodník v podstate využívala celá rodina, t.j. starí rodičia, ich dcéra U. a rovnako
aj žalobcovia, hlavne žalobca v 1. rade, pokiaľ v rodinnom dome býval. Svedkyňa má vedomosť o tom,

že v oboch domoch, t.j. dome babky F. a v terajšom dome žalobcov bola zavedená voda. Nevedela však
uviesť, v ktorom období boli prípojky robené.
Svedkyňa L.. N., dcéra žalovanej, vo svojej výpovedi uviedla, že v roku 2009 dala žiadosť o vydanie
územného rozhodnutia k stavbe rodinného domu na pozemku žalovanej. Až v priebehu stavebného
konania sa dozvedeli, že na pozemku žalovanej sa majú nachádzať inžinierske siete, t.j. plynová

prípojka a vodovodná prípojka, ktoré mali patriť Slovenským plynárňam a Bratislavskej vodárenskej
spoločnosti. Obe tieto spoločnosti sa vyjadrili negatívne, pretože na ich zhotovenie nebolo vydané
stavebnérozhodnutie.Podľavyjadreniageodeta,ktorývroku2010urobilsondunainžinierskesiete,bolo
zistené, že nie sú zhotovené v súlade s normou, pretože boli v nedostatočných hĺbkach. Z polohopisnéhoavýškovéhozamerania,ktorésvedkyňapredložilasúduvyplývalapravdivosťtýchtotvrdení.Skutočnosť,
že chodník užívali obidve rodiny potvrdila aj svedkyňa O. F.. Uviedla, že žalobcovia majú prístup k
rodinnému domu iba z druhej strany a zozadu majú prístup len cez spomínaný chodník.

5. Z notárskej zápisnice Štátneho notárstva v N. č. NZ XXXX/XXXX, napísanej dňa 10.11.1952 súd
prvej inštancie zistil, že M. F., V. N., jeho manželka H. N., W.. G. S. a jeho manželka A. S. uzatvorili
kúpnopredajnú zmluvu, ktorou M. F. odpredáva svojej dcére A. a svojmu zaťovi W.. G. S. pozemok
vytvorený geometrickým plánom zo dňa 30.5.1952, parc. č. XXXX/X, označená ako záhradná parc. o

výmere XXX m2, ktorá bola vytvorená z nehnuteľnosti parcely č. XXXXX, zapísanej vo vložke č. XXXX,
a to za dojednanú kúpnu cenu 15 000 Kčs. Okrem kúpnej ceny si vymienil aj doživotné užívacie právo,
pozemno-knižné zabezpečenie tohto práva služobnosti si však nežiadal. Súčasne M. F. na základe
citovaného geometrického plánu, novú parc. č. XXXXX/X, vedenú ako cesta o výmere XX m2 predal
V. N. a jeho manželke H. N. v polovici, a W.. G. S. a jeho manželke A. S. v druhej polovici. Z toho
vyplýva, že túto cestu budú spoločne užívať všetci menovaní kupujúci v celej dĺžke a šírke medzi sebou

a to neobmedzene. Nadobúdatelia sa zaviazali na doživotné užívacie právo odpredávateľa M. F.. Ďalšia
notárska zápisnica č. D bola napísaná dňa 20.8.1956 na Štátnom notárstve v N. za účasti M. F., W.. G.
S., A. S. a V. N.. Podľa kúpnej zmluvy pojatej do notárskej zápisnice č. NZ XXXX/XX, podpísaný W..
G. S. a jeho manželka, odkúpili od M. F. parcelu označenú novým parc. č. XXXXX/X vo výmere XXX
m2 a V. N. a manželka parcelu označenú novým parcelným č. XXXXX/X vo výmere XX m2 spoločných

s W.. G. S. a jeho manželkou. Vzhľadom na to, že nová parc. č. XXXXX/X podľa geometrického plánu
nebola vytvorená a výmera XX m2 bola zameraná do parc. č. XXXXX/X, ktorá parcela má namiesto
pôvodných XXX m2 výmeru XXX m2, zmluvné strany pôvodnú zmluvu (notárska zápisnica č. NZ XXXX/
XXXX) pozmenili v tom zmysle, že parc. č. XXXXX/X o výmere XXX m2 kúpil len Dr. G. S. a A. S.,
naproti tomu V. N. a H. N. z tejto parcely nič nekúpili. Zmluvné strany súhlasne uviedli, že chodník na

kraji parcely v šírke asi X,X m budú oprávnení užívať aj V. N. a jeho manželka H.. Z notárskej zápisnice
č. NZ XXXX/XXXX súd zistil, že v tejto zápisnici H. N. dodatočne urobila prehlásenie, ktorým schválila
obsah vyššie uvedenej zápisnice a pripojila sa k prehláseniu zmluvných strán v nej uvedenom. Zo spisu
Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 9C/146/2014 súd ďalej zistil, že dňa 7.5.2014 bol podaný návrh
žalobcami proti L.. A. N. a žalovanej o určenie neplatnosti kúpnopredajnej zmluvy zo dňa 18.6.1964,

podľa ktorej došlo k rôznym úpravám práv medzi stranami vo vzťahu k pozemku parcely č. XXXXX a
vo vzťahu k pozemku parcely č. XXXXX/X. Tieto úpravy boli vykonané formou notárskej zápisnice a vo
veci do rozhodnutia súdu prvej inštancie nebolo rozhodnuté. V ďalšom konaní vedenom na Okresnom
súde Bratislava IV pod sp. zn. 11C/147/2014 sa žalobcovia žalobou zo dňa 7.5.2014 domáhali určenia
neplatnosti dodatku ku kúpnej zmluve č. NZ XXXX/XX, zo dňa 20.8.1956 a dodatku ku kúpnej zmluve

č. NZ XXXX/XX, zo dňa 23.8.1956. Ani v tejto veci ešte nebolo rozhodnuté.

6. Súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke podľa ustanovení § 868 zákona č. 40/1964 Zb.
Občiansky zákonník (ďalej len OZ), § 111 ods. 1, § 115, § 116, § 118 a § 145 zákona č. 141/1950
Zb., ktorý bol účinný od 1.1.1951 do 31.3.1964. Ďalej aplikoval aj zákon č. 40/1964 Zb., Občiansky

zákonník, v zmysle ktorého nebolo možné vydržať vlastníctvo ani vecné bremená, až do prijatia zákona
č. 131/1982 Zb., podľa ktorého vecné bremeno bolo možné nadobudnúť tiež výkonom práva podľa § 135
a) účinného do 31.12.1991. Od 1.1.1992 platí aktuálna právna úprava ohľadne vydržania vlastníctva a
vecných bremien. Súd prvej inštancie preto na posúdenie veci aplikoval aj ust. § 151 n) ods. 1, 2 OZ, §
151 o) ods. 1 OZ, ust. § 129 OZ, § 130 ods. 1. OZ a § 134 OZ v aktuálnom znení.

7. V zmysle uvedených ustanovení sa súd prvej inštancie zaoberal zákonnými podmienkami vydržania.
Zdôraznil, že v danej veci sa žalobcovia domáhali, aby súd určil existenciu vecného bremena v prospech
pozemku s parcely č. XXXX/XX, ktoré zodpovedá právu vstupu žalobcov na pozemok, právu ich
prechodu cez pozemok, právu vedenia a uloženia plynových a vodovodných prípojok a právu prístupu

na pozemok žalovanej s parcely č. XXXX/XX. Nárok odôvodňovali tým, že tieto práva k cudzej veci
vykonávali nielen oni, ale aj ich právni predchodcovia, ktorí nadobudli svoju nehnuteľnosť v roku 1952.
Právo vstupu na sporný pozemok ako aj právo prechodu cez pozemok mali právni predchodcovia
žalobcov už od nadobudnutia svojej nehnuteľnosti a toto právo aj vykonávali až do tej doby, pokiaľ
im žalovaná jeho výkon na jeseň v roku 2012 nezamedzila. Poukázali tiež na to, že kúpnou zmluvou

z roku 1952 mali zabezpečené právo prechodu na svoju nehnuteľnosť tým, že boli spoluvlastníkmi
nehnuteľností parcely č. XXXXX/X, teda cesty vo výmere XX m2. Žalobcovia nespresnili, kedy bol
ich rodinný dom postavený a či od samého začiatku bola v ňom zavedená voda. Argumentovali len
tým, že voda do ich domu bola zavedená pripojením sa na vodovodnú prípojku právnych predchodcovžalovanej. Tvrdili, že ich právni predchodcovia tak urobili so súhlasom pôvodného vlastníka M. F.. Pokiaľ
ide o plynovú prípojku, tá mala byť urobená takisto so súhlasom právneho predchodcu účastníkov
M. F. v roku 1975. Tomu malo predchádzať vybudovanie plynovej prípojky právnymi predchodcami

žalovanej do ich teraz už neexistujúceho rodinného domu v roku 1972 a žalobcovia sa následne na túto
prípojku v roku 1975 napojili v dĺžke asi dva metre od hranice pozemkov účastníkov. Žalovaná poprela,
že by právni predchodcovia alebo ona dali súhlas na vybudovanie vodovodnej a plynovej prípojky
pre právnych predchodcov žalobcov, resp. pre samotných žalobcov. Poprela aj splnenie podmienok
vydržania vecného bremena tak, ako je žalobcami špecifikované v žalobe.

8. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie preukázané, že právo prechodu cez pozemok
žalovanej bolo najskôr na základe notárskej zápisnice z roku 1952 riešené tým, že právni predchodcovia
žalobcov a žalovanej získali nehnuteľnosť o výmere XX m2, cez ktorú sa malo zabezpečovať právo
prechodu. V roku 1956 notárskou zápisnicou právni predchodcovia žalobcov a žalovanej zmenili svoju
kúpnu zmluvu z roku 1952 tak, že parcela o výmere XX m2, ktorá mala byť v spoluvlastníctve,

bola začlenená do nehnuteľnosti právnych predchodcov žalovanej a bolo zriadené vecné bremeno
v prospech M. F.. Žalobcovia síce popierajú platnosť notárskej zápisnice z roku 1956, ktorú mali
podpísať aj ich právni predchodcovia, avšak skutočnosť, že o nej nevedeli ešte neznamená, že k takému
právnemu úkonu ich právnych predchodcov nedošlo. Súd prvej inštancie túto zápisnicu považuje za
platnú a vychádzal z nej pri rozhodovaní vo veci. Zdôraznil, že vecné bremená, ktoré sa viazali na

nehnuteľnosť právnych predchodcov žalovanej boli viazané výlučne len na osobu M. F. a skutočnosť,
že právni predchodcovia žalovanej a žalovaná nebránili využívaniu práva prechodu cez svoj pozemok
ešte neznamená, že títo ho užívali s vedomím, že im patrí právo prechodu na základe vecného bremena
zaťažujúceho nehnuteľnosť žalovanej. Pre vydržanie je potrebná dobromyseľná držba od jej počiatku
až do uplynutia vydržacej lehoty. Keďže žalobcovia nešpecifikovali, kedy mala začať dobromyseľná

držba, na základe ktorej došlo k vydržaniu ich práva, súd skúmal, či k ich vydržaniu vecného bremena
nemohlo dôjsť na základe Občianskeho zákonníka č. XXX z roku 1950 Zb., kedy došlo k rozdeleniu
nehnuteľnosti právneho predchodcu a nadobudnutiu nehnuteľnosti právnymi predchodcami žalobcov a
žalovanej. Vzhľadom na obsah notárskej zápisnice z roku 1952 a z roku 1956 dospel súd k záveru, že
právni predchodcovia žalobcov nemohli byť dobromyseľní pri výkone držby práva prechodu. Najskôr

mali zabezpečené právo prechodu tým, že boli spoluvlastníkmi nehnuteľnosti o výmere XX m2 a od roku
1956 nebolo právo prechodu zo zmluvných vzťahov medzi právnymi predchodcami účastníkov riešené.
V období od 1.4.1964 do 31.3.1983 vtedy platný Občiansky zákonník nepoznal inštitút vecného bremena
a vydržania vecného bremena. Vydržanie práv zodpovedajúcich vecnému bremenu mohlo nastať až od
1.4.1983. Tento inštitút bol od 1.1.1992 zmenený terajšou právnou úpravou. Pre dobromyseľnú držbu

pri vyššie uvedených právnych úpravách vyžadovala dobromyseľnosť od počiatku do konca vydržacej
lehoty. Túto dobromyseľnosť žalobcovia nepreukázali, pretože vecné bremeno práva prechodu sa týkalo
len M. F. a vytvorenie vodovodnej prípojky ako aj plynovej prípojky, ktorou sa právni predchodcovia
žalobcov napojili na vodovod a plyn, ktorý viedol k starému domu žalovanej a ktorí v súčasnosti už
neexistuje (bol zbúraný v roku 1986), nemožno viazať na súhlas vlastníka nehnuteľnosti, a to M. F..

Tak vodovod, ako aj plyn boli zavedené bez súhlasu právnych predchodcov žalovanej a jej súhlasu,
preto je nesporné, že nemožno vôbec hovoriť o dobromyseľnej držby zo strany žalobcov. Preto súd
prvej inštancie už nevykonal ďalšie navrhované dôkazy, resp. ním vykonané dôkazy už ani nehodnotil
z dôvodu, že nemali podstatný význam pre rozhodnutie či držba zo strany žalobcov bola dobromyseľná
alebo nie. Z týchto dôvodov žalovaný nárok zamietol. O trovách konania rozhodol v zmysle § 142 ods.

1 a § 149 Občianskeho súdneho poriadku, v zmysle ktorých priznal žalovanej, ktorá mala v konaní plný
úspech, náhradu trov konania zodpovedajúcej trovám právneho zastúpenia v celkovej výške 1 528,57
eur.

9. Rozsudok súdu prvej inštancie napadli včas odvolaním žalobcovia, nakoľko ho považujú

za nezákonný. Namietli odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie v tej časti, kde sa zaoberá
dobromyseľnosťou žalobcov pri výkone držby práva prechodu cez časť pozemku (chodník vo výmere
XX m2). Konkrétne v časti, kde súd konštatuje, že po roku 1956 nebolo právo prechodu medzi právnymi
predchodcami účastníkov v ich zmluvných vzťahoch riešené. Toto tvrdenie súdu je v priamom rozpore
s vykonaným dokazovaním. V spise je založený listinný dôkaz, ktorý súd prvej inštancie vyhodnocoval,

a to notárska zápisnica z roku 1956, ktorej súčasťou je text nasledovného znenia: „Zmluvné stránky
súhlasne udávajú, že chodník na kraji parcely č. XXXXX/X v šírke asi pol metra budú oprávnení užívať aj
V. N. a jeho manžela H., rod. F., ktorí sú majiteľmi susednej parcely č. XXXXX“. Hoci túto skutočnosť súd
prvej inštancie konštatuje na strane X rozsudku ako obsah vykonaného listinného dôkazu, pri hodnotenídôkazov interpretuje obsah tohto dôkazu protichodne s jeho skutočným obsahom, t.j. nepravdivo a
v neprospech žalobcov. Znenie zmluvy z roku 1956 jednoznačne priznáva právnym predchodcom
žalobcov právo cesty jasne a zrozumiteľne. Uviedli tiež, že platnosť uvedeného dodatku z roku 1956

ku kúpnej zmluve z roku 1952 napadli žalobou vedenou na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn.
11C/147/2014. Podľa nich totiž nebolo možné uzatvoriť takýto dodatok, pretože prevodca M. F. dotknuté
pozemky previedol ku dňu uzatvorenia zmluvy z roku 1952. V zmysle vtedajšieho práva nebolo potrebné
evidovať nehnuteľnosti v pozemkovej knihe, t.j. vlastníctvo sa nadobúdalo priamo z titulu uzatvorenia
zmluvy. Preto v čase uzatvorenia dodatku k zmluve z roku 1956 už nemohol byť zmluvnou stranou a

rozhodovať o nehnuteľnostiach, ktoré v danom čase už nevlastnil. Podľa ich názoru by malo byť určené,
že predchodcovia žalobcov boli vlastníci nehnuteľnosti parcely č. XXXXX/X (sporná časť pozemku
žalovanej) v pomere X aj po roku 1956 a preto odvodzujú svoje právo na užívanie tejto cesty ešte od
vlastníckeho práva svojich právnych predchodcov, ktoré mali nadobudnúť ešte v roku 1952. Podľa ich
názoru je daná dobromyseľnosť v zmysle podmienok, ktoré súd prvej inštancie uviedol v odôvodnení
svojho rozsudku na strane 6. Zo zmlúv z roku 1952 a 1956 je zrejmé, jasné a zrozumiteľné, že právni

predchodcovia užívali právo zodpovedajúce vecnému bremenu na uvedenej časti pozemku žalovanej
od roku 1952 ako vlastníci a od roku 1956 minimálne ako osoby oprávnené na toto právo zo zmluvy.
Žalobcovia teda odvodzovali právo cesty práve od svojich právnych predchodcov, ktorým bolo priznané
zmluvou. Keďže v tom čase bolo toto právo možné nadobudnúť rovnako ako vlastnícke právo (§ 168
ods. 1 zákona č. 141/1950 Zb.), nebola potrebná pre platnosť takéhoto vecného bremena evidencia v

pozemkovej knihe. Je teda zrejmé, že podľa zmluvy z roku 1956 toto právo malo patriť V. N. a jeho
manželke H. ako majiteľom susednej parcely č. XXXXX. Je nepochybné, že toto právo im nemalo
patriť ako osobám, ale ho nadobudli z dôvodu, že sa stali vlastníkmi susednej parcely, ku ktorej viedol
predmetný chodník cez pozemok žalovanej. Je preto nepochybné, že právo cesty malo byť z hľadiska
jeho charakteru viazané na pozemok s parcely č. XXXXX (dnes pozemok s parcely č. XXXX/XX), a teda

že malo ísť o vecné právo. Z toho dôvodu žalobcovia pri nadobudnutí vlastníctva k pozemku s parcely č.
XXXX/XX nastúpili do postavenia svojich právnych predchodcov nielen vo vzťahu k vlastníckemu právu
k uvedenému pozemku, ale aj v rámci výkonu ich vecného práva k časti pozemku žalovanej.

Ku konštatovaniu súdu prvej inštancie, že nie je preukázaný začiatok výkonu práva uviedli, že právni

predchodcovia žalobcov mali právny titul, od ktorého odvodzovali výkon svojho práva a žalobcovia
odvodzujú svoj výkon práva (potvrdený v zásade všetkými účastníkmi konania, ako aj svedkami O.
F. a M. F.) od svojich právnych predchodcov. Od nich žalobcovia odvodzujú aj svoju dobromyseľnosť
v zmysle § 134 OZ, nakoľko ich právnych predchodcov bolo možné považovať za oprávnených na
výkon tohto práva a z tohto titulu boli aj dobromyseľní. Ako dobromyseľní musia byť preto považovaní

aj žalobcovia, ktorí ako právni nástupcovia nerušene vykonávali tieto práva odo dňa nadobudnutia
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti na parc. č. XXXX/XX. Rovnako ako ich predchodcovia odvodzovali
svoje vecné práva od zmluvy z roku 1952, resp. z roku 1956. Je preto zrejmé, že súd prvej
inštancie nesprávnou interpretáciou skutkových zistení a nesprávnym vyhodnotením dôkazov dospel
k nesprávnemu záveru o nedobromyseľnosti žalobcov. Okrem toho súd prvej inštancie nesprávne

aplikoval právnu úpravu vo vzťahu k tej časti návrhu, ktorá sa týka práva zodpovedajúceho vecnému
bremenu na uloženie a vedenie inžinierskych sietí. V tejto súvislosti zdôraznili fakt, že okolnosti
vybudovania inžinierskych sietí (plynovú a vodovodnú prípojku) nebolo možné preukázať. Táto bola
vybudovaná ešte pred nadobudnutím vlastníckeho práva žalobcov k pozemku parc. č. XXXX/XX, a
rovnako to bolo aj s vybudovaním plynovej prípojky. Čas jej vybudovania bol len orientačne stanovený

na rok 1975. Nebolo možné jednoznačne preukázať ani súhlas vtedajších vlastníkov pozemku parc.
č. XXXX/XX na vybudovanie týchto inžinierskych sietí. V tejto súvislosti poukázali na znenie ust.
§ 130 ods. 1 OZ, v zmysle ktorého ak držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti je dobromyseľný o
tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že
držba je oprávnená. Zdôraznili, že bez ohľadu na to, či boli uvedené inžinierske siete vybudované so

súhlasom alebo bez súhlasu vtedajšieho vlastníka nehnuteľností s parc. č. XXXX/XX, z dokazovania
je zrejmé, že uvedené pomery týkajúce sa inžinierskych sietí žalobcov už sú nezmenené takmer 40
rokov. Žalobcovia tieto práva získali a „držia“ aj v súvislosti s tým, že tieto siete boli vybudované na
páse pozemku žalovanej, ku ktorému existovali vecné práva žalobcov už od roku 1952. Žalobcovia sa
tak odôvodnene domnievali, že im právo k tomu pásu pozemku patrí rovnakou mierou ako žalovanej.

Inžinierske siete v čase ich vybudovania nijako neobmedzovali vlastníka pozemku s parc. č. XXXX/XX,
práve naopak. Boli vybudované efektívne a hospodárne, keďže viedli zároveň do domu na pozemku
parc. č. XXXX/XX, ktorý bol zbúraný až v roku 1986. V čase vybudovania týchto inžinierskych sietí
neboli na ťarchu uvedenému pozemku, pretože sa nachádzali pod chodníkom, ktorý viedol k domomna oboch pozemkoch, t. j. na pozemku oprávnenom aj zaťaženom a nepredpokladalo sa, že bude
niekedy v budúcnosti situácia podstatne meniť. Až dodatočne, keď došlo k zbúraniu nehnuteľnosti
na pozemku žalovanej a keď žalovaná zamýšľala podstatne zmeniť pomery na uvedenom pozemku,

začali byť inžinierske siete žalobcov na ťarchu žalovanej. Vzhľadom na všetky okolnosti existujúce v
čase vybudovania prípojok, neexistoval dôvod na odmietnutie súhlasu na ich vybudovanie v prospech
žalobcov.Vybudovanieinžinierskychsietívyžadujezemnépráce,t.j.citeľnýzásahdovlastníckehopráva
kpozemkupočasceléhoobdobia,vktoromsarealizujú.Niejemožnélogickyaracionálnesadomnievať,
že by mohli byť tieto inžinierske siete vybudované proti vôli vtedajších vlastníkov, alebo bez ich vedomia.

O tom, že tieto siete neboli v rozpore s vôľou vtedajších vlastníkov svedčí aj fakt, že za takmer 40 rokov
ichexistencienamietlaichnezákonnosťažterajšiavlastníčka,t.j.súčasnážalovaná.Pretosadovolávajú
práv podľa § 130 OZ. Navrhli, aby odvolací súd zmenil napadnuté rozhodnutie okresného súdu v zmysle
petitu uvedeného v odvolaní.

10. Žalobkyni bolo odvolanie žalobcov doručené dňa 23.1.2015, svoje právo vyjadriť sa k jeho obsahu

však v stanovenej lehote (ani neskôr) nevyužila.

11. V priebehu odvolacieho konania vstúpil do platnosti zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok,
účinný od 1.7.2016, (ďalej len CSP). Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento
zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá

CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,
zostávajú zachované. Krajský súd preto prejednal odvolanie žalobcov ako súd odvolací podľa § 34 CSP,
v napadnutom rozsahu podľa § 380 ods. 1 CSP na nariadenom pojednávaní.

12. Na pojednávaní pred odvolacím súdom dňa 22.11.2016 žalobca v 2. rade k

veci uviedol, že od svojho útleho veku si pamätá, že sporný chodník využívali ako
prístupovú cestu k svojmu rodinnému domu. Vodovodná prípojka na tomto pozemku bola
zriadená niekedy pred 70-tymi rokmi a plynovodná prípojka v roku 1975. Zriadenie týchto prípojok
zjavne nemohlo byť bez súhlasu v tom čase aktuálnych vlastníkov pozemku. Súdu predložil vytyčovací
náčrt miesta, kde sa nachádza sporná parcela a uviedol, že pôvodne tento chodník slúžil ako spoločná

prístupová cesta právnych predchodcov oboch strán, pričom strana žalovanej využívala prístup k
starému domu, ktorý v súčasnosti už nestojí. Žalovaná si vybudovala nový rodinný dom na úrovni
sporného chodníka a na jeho mieste vybudovala betónový plot. Tým žalobcom znemožnila prístup k
rodinnému domu pôvodnou cestou a musia obchádzať stojacu zástavbu, kým sa dostanú k svojmu domu
zozadu. Vedľa chodníka pri hlavnej ceste (v predzáhradke ich rodinného domu) je zhotovená vodovodná

šachta, ku ktorej v súčasnosti nemajú žiadny prístup. Pri odpisovaní stavu vody musia preliezť oknom,
aby sa k nej dostali. Vybudovanie nových prípojok by bolo vzhľadom na existujúcu zástavbu veľmi
komplikované.Uviedoltiež,žespornýpozemokčastoapravidelnevyužívali,pričomnemalisožalovanou
žiadny spor. Problémy začali až od roku 2011, kedy sa začal stavať dom jej dcéry.
Žalobca v 1. rade uviedol, že betónový plot na spornom chodníku bol žalovanou postavený bez

stavebného povolenia. Navyše stojí na ich plynovej prípojke a znemožňuje im prístup k ich domu pre
prípad opravy. Taktiež za súčasného stavu nemôžu udržiavať predzáhradku, na ktorej je vybudovaná
vodovodná šachta. Pokiaľ ide o konanie o neplatnosť zmluvy z roku 1956 žalobcovia uviedli, že
predmetnú žalobu zobrali späť, pretože nepovažujú za dôležité riešiť vlastnícke právo žalovanej k
spornejnehnuteľnosti(pôvodnýchodník),aleto,abybolizachovanéichužívacieprávakspornejparcele.

Žalobcovia v 1. a 2. rade trvajú v celom rozsahu na odvolacom petite.
Právna zástupkyňa žalovanej na pojednávaní uviedla, že stav od roku 1969, kedy zomrel pán M. F. bol
taký, že nehnuteľnosť žalovanej slúžila len ako prechodový chodník s tým, že žalovaná síce nesúhlasila
s prechodom cudzích osôb, ale hovorila to len ústne. V tom čase slúžila nehnuteľnosť ako záhrada,
a žalovaná tam chodila len párkrát do roka. Situácia sa zmenila, keď jej dcéra na jej pozemku začala

stavať dom. Až vtedy sa žalovaná dozvedela, že na jej pozemok, ktorý je len v jej výlučnom vlastníctve,
mimo sporný chodník zasahujú prípojky žalobcov. Na toto bolo vykonané meranie a šetrenie zo strany
stavebného úradu. Tieto prípojky navyše nespĺňajú ani technické požiadavky. Do tohto času žalovaná
a ani jej rodičia nevedeli, kde presne zasahujú prípojky žalobcov. Plynová prípojka sa robila v 50-tich
rokoch, a o vodovodnej prípojke sa žalovaná dozvedela až v rámci začatia výstavky domu jej dcéry.

Podľa jej názoru pán F., ktorý mal minimálne právnické vzdelanie, nezriadil v prospech predchodcov
žalobcov vecné bremeno, ale len tzv. výprosu - teda povolenie pre niekoho prechádzať cez pozemok,
ktorá sa vzťahovala na konkrétnu osobu a ďalej sa nededilo. Poukázala aj na to, že kúpna zmluva z roku
1952 sa stala platnou a účinnou až po splnení ďalších náležitostí, konkrétne zaplatenia registračnéhopoplatku a povolenia národného výboru. Toto sa stalo až v roku 1956, kedy aj došlo k zavkladovaniu
vlastníckeho práva predchodcov žalovanej do pozemkovej knihy. V roku 1956 preto pán F. (predávajúci
týchto pozemkov v roku 1952), už nemal oprávnenie zriaďovať v prospech predchodcov žalobcov žiadne

vecné bremeno. Právna zástupkyňa žalovanej ďalej uviedla, že podľa jej vedomostí je pravdou, že pán
F. pôvodne predal spornú parcelu všetkým svojim deťom, ale keď N. nezaplatili kúpnu cenu, rozhodol sa
preinériešenie.Podľanázoružalovanejboloprávoprechoduzriadenélennaosobyuvedenévnotárskej
zápisnici. Okrem toho v súčasnosti je situácia iná v tom, že pokiaľ bol v minulosti prechodový chodník
jedinou prístupovou cestou k domu žalobcov, v súčasnosti majú plnohodnotný prístup inou cestou, ktorá

bola medzičasom vybudovaná. Z týchto dôvodov žiadala napadnutý rozsudok potvrdiť.
K vyjadreniu právnej zástupkyne žalovanej ohľadne možnosti prístupu žalobcov k domu inou cestou
žalobca v 2. rade uviedol, že tzv. cesta zozadu k ich rodinnému domu, konkrétne parc. č. XXXX/X
(predtým parc. č. XXXXX), patrí ich rodine už od roku 1949, k čomu ako dôkaz založil do spisu fotokópiu
kúpnopredajnej zmluvy uzavretej medzi M. F. ako predávajúcim a jeho dcérou H. N. a jej manželom V..
13. Nazákladetaktoustálenéhoskutkovéhostavuodvolacísúdkonštatuje,žežalobcoviasaodzačiatku

konania domáhali určenia, že na pozemku s parcelným č. XXXX/XX, zapísanom na
liste vlastníctva č. XXXX, existuje vecné bremeno a právo zodpovedajúce tomuto vecnému bremenu
nadobudnuté vydržaním. Ide teda o určovaciu žalobu, ktorá môže byť úspešná len v prípade, že žalobca
preukáže naliehavý právny záujem na takomto určení. Vo veci bolo nesporne preukázané, že právni
predchodcovia žalobcov spornú nehnuteľnosť - prechodový chodník dobromyseľne využívali od r. 1952

ako prístupovú cestu k svojej nehnuteľnosti (rodinnému domu a k priľahlému dvoru). Žalobca v 1. rade
a matka žalobcu v 2. rade sa stali spoluvlastníkmi rodinného domu a dvora rozhodnutím o dedičstve D
XXXX/XX, zo dňa 12.6.1972 a od tej doby ich rodiny realizovali právo zodpovedajúce tomuto vecnému
bremenu, pričom pri výkone tohto práva neboli nikým rušení. Stalo sa tak až v roku 2011 v súvislosti s
výstavbou rodinného domu dcéry žalovanej na pozemku žalovanej, parcelné č. XXXX/XX. Podľa názoru

odvolacieho súdu je vo veci daný naliehavý právny záujem žalobcov na požadovanom určení.
V konaní nebolo sporné, že právny predchodca sporových strán (starý a prastarý otec) M. F. predal
novovytvorenú parcelu č. XXXXX/X, vo výmere XX m2, vytvorenú geometrickým plánom zo dňa
31.5.1952, V. N. a jeho manželke H., rodenej F. v polovici, a v druhej polovici ju predal W.. G. S. a
jeho manželke A., rodenej F. (obidve boli dcéry predávajúceho). Zámerom tejto zmluvy bolo spoločné

užívaniecestyuvedenýmikupujúcimi.Druhýmprávnymtitulomboladohodavšetkýchštyrochkupujúcich
(viď kúpnu zmluvu spísanú formou notárskej zápisnice č. NZ XXXX/XX) a predávajúceho M. F. o tom,
že parcelu označenú novým parcelným č. XXXXX/X vo výmere XX m2 kupujú len W.. G. S. s manželkou
A. a kupujúcim tejto parcely nie sú V. N. a H. N.. Dohoda bola spísaná vo forme notárskej zápisnice č.
NZ XXXX/XXXX dňa 20.8.1956. Dôvodom takejto zmeny pôvodne uzavretej kúpnej zmluvy bola podľa

notárskej zápisnice č. NZ XXXX/XXXX skutočnosť, že parcela č. XXXXX/X nebola podľa geometrického
plánu vytvorená. Táto časť pozemku, teda plánovaného prechodového chodníka o výmere XX m2, bola
zameraná do parcely č. XXXXX/X, ktorú si od M. F. kúpnou zmluvou č. NZ XXXX/XX kúpila jeho dcéra A.
S. a jej manžel W.. G. S.. Parcela č. XXXXX/X tak mala namiesto pôvodných XXX m2 výmeru XXX m2.
V zmysle dohody uvedenej v notárskej zápisnici z roku 1956 (bola vnímaná ako pokračovanie pôvodnej

kúpnej zmluvy z roku 1952) tak parcelu č. XXXXX/X kúpili manželia S. v celkovej výmere XXX m2.
Z notárskej zápisnice č. NZ XXXX/XXXX ďalej vyplýva, že zmluvné strany uzavreli dohodu, ktorá je v
zápisnici vyjadrená slovami „Zmluvné strany súhlasne udávajú, že chodník na kraji parcely č. XXXXX/
X v šírke asi pol metra, budú oprávnení užívať aj V. N. a jeho manželka H., rodená F., ktorí sú majiteľmi
susednej parcely č. XXXXX“. Notárskou zápisnicou č. XXXX/XXXX pristúpila k uvedenej dohode (NZ

XXXX/XXXX) aj H. N., ktorá v čase jej vyhotovenia a podpisu nebola prítomná.
Podľa názoru odvolacieho súdu, pre posúdenie veci je primárna vôľa pôvodného majiteľa sporného
pozemku M. F.. Z obsahu obidvoch notárskych zápisníc vyplýva, že mal záujem uvedeným spôsobom
vylúčiť možný konflikt po prechode vlastníckych práv k pozemku parcelné č. XXXXX/X na manželov
S.. Za tým účelom spomínaným geometrickým plánom nechal vyčleniť samostatnú parcelu č. XXXXX/

X vo výmere XX m2, ktorá mala slúžiť ako prechodový chodník pre rodiny jeho obidvoch dcér na ich
nehnuteľnosti. Preto túto nehnuteľnosť parcelné č. XXXXX/X predal kúpnou zmluvou č. NZ XXXX/XXXX
obidvom svojim dcéram H. a A. a ich manželom V. N. a G. S. do podielového spoluvlastníctva. Na tom nič
nemení ani to, že táto kúpna zmluva z roku 1952 bola následne v roku 1956 modifikovaná, keďže právni
predchodcovia žalobcov manželia N. ustúpili od kúpnej zmluvy (z dôvodu začlenenia parcely č. XXXXX/

X do parcely č. XXXXX/X), a minimálne v ich pôvodnom spoluvlastníckom podiele, ktorý nadobudli
kúpnou zmluvou z roku 1952, vystupoval M. F. ako spoluvlastník sporného pozemku parcelné č. XXXXX/
X. V tejto súvislosti je však treba zdôrazniť, že išlo o dohodu všetkých zmluvných strán, teda aj o dohodu
nových vlastníkov celého pozemku parcelné č. XXXXX/X o výmere XXX m2, manželov S. a ustupujúcichspoluvlastníkov nehnuteľnosti parcelné č. XXXXX/X, manželov N.,. Výsledkom dohody bolo dojednanie
práva prechodu N. cez pozemok manželov S. v úrovni chodníka na okraji parcely č. XXXXX/X.
14. Podľa § 29 v tom čase platného Občianskeho zákonníka (ďalej len zák. č. 141/1950 Zb.), ak má

právo k nehnuteľnej veci zriadené právnym úkonom byť vecným právom, je potrebné, ak to neplynie už z
povahypráva,abyzlistinyojehozriadeníbolozjavné,žemámaťprávnenásledkyajvočitretímosobám;
vpochybnostiachsapredpokladá,žepôsobílenmedzistranami.Podľa§167zák.č.141/1950Zb.,práva
zodpovedajúce vecným bremenám sú buď spojené s vlastníctvom k určitej nehnuteľnosti alebo patria
určitej osobe. Podľa § 168 ods. 1 zák. č. 141/1950 Zb., o tom, ako sa nadobúdajú práva zodpovedajúce

vecným bremenám, platia primerane ustanovenia o nadobúdaní vlastníctva (§ 111 a nasl.).
15. V danej veci všetci účastníci zmluvného vzťahu, teda pôvodný vlastník spornej nehnuteľnosti M. F.
akopredávajúci,akoajjehodcéryH.aA.smanželmi,vnotárskejzápisnicič.NZXXXX/XXXX,doplnenej
zápisnicou č. NZ XXXX/XXXX, jednoznačne prejavili vôľu vyriešiť vzniknutú situáciu spôsobom, že aj
pozemok v geometrickom pláne zo dňa 31.5.1952 označený ako parcela č. XXXXX/X, ktorý však nebol
reálne vytvorený a bol začlenený do parcely č. XXXXX/X (pozemok vo vlastníctve manželom S., kúpili

len manželia S. ako súčasť pozemku parcela č. XXXXX/X. Zároveň všetci vyslovili aj súhlas so zriadením
právapremanželovN.,vlastníkovsusednejparcelyč.XXXXX,užívaťchodníknakrajiparcelyč.XXXXX/
X (pôvodná parc. č. XXXXX/X). Zo samotnej povahy takto dohodnutého práva možno dospieť k záveru,
že je spojené s vlastníctvom k určitej nehnuteľnosti (rodinný dom a dvor manželov N.) a že teda ide o
vecné právo, ktoré pôsobí aj voči tretím osobám. Takýmto spôsobom zriadené vecné bremeno žalovaná

úplne popiera a spochybňuje, pričom argumentuje tým, že právo spočívajúce v práve prechodu právnych
predchodcov žalobcov cez pozemok toho času patriaci žalovanej, patrilo len právnym predchodcom
žalobcov a nejde o právo, ktoré by malo charakter vecného bremena, ale len o tzv. výprosu, t.j. povolenie
pre niekoho prechádzať cez pozemok, a že sa teda viazalo len na manželov N. V čase rozhodovania
súdu prvej inštancie o predmetnej veci už nebolo možné vykonať dokazovanie (výsluch účastníkov

zmluvného vzťahu) zamerané na odstránenie pochybností o tom, či právny úkon, t.j. dohoda o práve na
prechod cez pozemok pre manželov N., mohla mať charakter vecného práva spojeného s vlastníctvom
nehnuteľností. Preto na základe danej dôkaznej situácie nebolo možné jednoznačne ustáliť, či na
základe tejto dohody platne došlo k vzniku vecného práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, ktoré
by prešlo prevodom vlastníctva k nehnuteľnostiam formou dedenia aj na právnych nástupcov zmluvných

strán.
16. Podľa § 115 zák. č. 141/1950 Zb., vydržaním možno nadobudnúť vlastnícke právo, ak nejde o
nescudziteľné veci, ktoré sú v socialistickom vlastníctve.
Podľa § 116 ods. 1 zák. č. 141/1950 Zb., vlastnícke právo k hnuteľnej veci nadobudne ten, kto ju drží
oprávnene(§145)anepretržitetriroky;akideonehnuteľnúvec,jepotrebnávydržaciadobadesaťročná.

Podľa § 116 ods. 2 zák. č. 141/1950 Zb., kto nadobudne oprávnenú držbu od oprávneného držiteľa,
môže si započítať vydržaciu dobu predchodcu.
Podľa § 143 zák. č. 141/1950 Zb., držiteľom je, kto s vecou nakladá ako so svojou alebo kto vykonáva
právo pre seba.
Podľa § 144 zák. č. 141/1950 Zb., držať možno veci, ako i práva, ktoré pripúšťajú trvalý alebo opätovný

výkon.
Podľa § 145 ods. 1 a 2 zák. č. 141/1950 Zb., ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný
v tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. V pochybnostiach sa predpokladá, že
držba je oprávnená.
Podľa § 130 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, v znení neskorších právnych úprav (ďalej

len zák. č. 40/1964 Zb.), ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec
alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.
Podľa § 134 ods. 1 a 3 zák. č. 40/1964 Zb., oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má
nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o
nehnuteľnosť. Do doby podľa odseku X sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny

predchodca.
Podľa § 151o ods. 1 veta druhá zák. č. 40/1964 Zb., právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno
nadobudnúť tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne.
17. Inštitút vydržania bol v našom právnom poriadku zakotvený v zákone č. 141/1950 Zb., v znení
jeho neskorších právnych úprav až do prijatia zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, ktorý bol

účinný od 1.4.1964. Nanovo bol zavedený zákonom č. 131/1982 Zb., ktorým bol s účinnosťou od
1.4.1983 novelizovaný Občiansky zákonník. Podmienky vydržania vlastníctva ale aj práv sú v obidvoch
zákonoch upravené v zásade rovnako. Odvolací súd po vyhodnotení s vecou súvisiacich okolností
dospel k záveru, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil. Právni predchodcovia žalobcovrealizovali výkon práva prechodu cez pozemok právnych predchodcov žalovanej na základe dvoch
právnych titulov. Jednak to bol právny titul z roku 1952, t.j. kúpna zmluva spísaná vo forme notárskej
zápisnice č. NZ XXXX/XXXX a notárska zápisnica č. NZ XXXX/XXXX, ktorá nadväzuje na kúpnu zmluvu

z roku 1952. Obsah obidvoch notárskych zápisníc bol už podrobne uvedený v predchádzajúcich častiach
odôvodnenia tohto rozhodnutia a je nesprávny záver súdu prvej inštancie, že v notárskej zápisnici č.
NZ XXXX/XXXX nebolo právo prechodu manželov N. riešené. Dobromyseľnosť držiteľa, že mu vec
alebo právo patrí, je založená na jeho presvedčení, ktoré má oporu v skutkových okolnostiach, ktoré
nasvedčujú tomu, že vec (v danom prípade právo), by mohla držiteľovi vlastnícky patriť. Vzhľadom na

to, že právo prechodu manželia N. oprávnene odvodzovali najskôr od kúpnej zmluvy z roku 1952 a
neskôr z notárskej zápisnice z roku 1956 (v nej dojednané právo prechodu), boli v držbe a vo výkone
tohto práva dobromyseľní. Ich dobromyseľná držba práva teda začala uzatvorením kúpnej zmluvy v
roku 1952. Právo prechodu cez sporný pozemok pre manželov N. nespochybňovala ani žalovaná,
nakoľko jej právna zástupkyňa na odvolacom pojednávaní sama uviedla, že toto právo patrilo právnym
predchodcom žalobcov. V čase uzatvorenia kúpnej zmluvy v roku 1952 a dohody z roku 1956 už žil aj

žalobca v 1. rade (narodil sa v roku 1940) a aj jeho sestra U. (narodená v roku 1937), matka žalobcu v 2.
rade, a tak spolu so svojimi rodičmi, teda celá rodina, využívali právo prechodu do ich nehnuteľnosti cez
prístupovýchodníknachádzajúcisanajskôrnapozemkuprávnychpredchodcovžalovanej,apoprevode
vlastníctva parcely č. XXXXX/X na žalovanú, prechádzali cez jej pozemok. Vzhľadom na existenciu
uvedených právnych titulov boli dôvodne presvedčení, že im dané právo patrí. Vo výkone tohto práva im

po celú dobu od roku 1952 až do roku 2011 nikto nebránil (právni predchodcovia a ani sama žalovaná).
Všetci rešpektovali ustálený skutkový stav, ktorý vychádzal z právnych skutočností z rokov 1952 a
1956. Na základe uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že právo prechodu presne špecifikované v
doplnenejžalobežalobcov,ktorézodpovedávecnémubremenu,právnipredchodcoviažalobcovvydržali
uplynutím 10 ročnej vydržacej lehoty, t.j. 10.11.1962 podľa zákona č. 141/1950 Zb..

18. Pokiaľ ide o vecné bremeno v súvislosti s právom vedenia a uloženia plynových a vodovodných
prípojok a s právom nevyhnutnej správy, údržby a opravy uvedených prípojok, tu bolo potrebné
postupovať podľa zákona č. 40/1964 Zb., v znení zákona č. 131/1982 Zb. (ním bol zas do
nášho právneho poriadku zavedený inštitút vydržania) a neskorších právnych úprav. Na odvolacom
pojednávaní žalobcovia spresnili, že vodovodná prípojka do ich domu bola zriadená v 70-tych rokoch

a plynová prípojka v roku 1975. Vzhľadom na charakter prác, ktoré so zriadením prípojok súviseli, t.j.
výkopové práce a s tým súvisiace potrebné časové obdobie na realizáciu prác, nemožno predpokladať,
že tieto práce by mohli právni predchodcovia žalobcov realizovať bez vedomia a súhlasu vlastníkov
susedného pozemku a domu, na prívody ktorého boli prípojky z nehnuteľnosti žalobcov napojené.
S poukazom na trvalý charakter vodovodného a plynového pripojenia je vylúčené, aby vtedajší

vlastníci zaťažených nehnuteľností (právni predchodcovia žalovanej) akceptovali realizáciu týchto prác,
ak by nebola výsledkom vzájomnej dohody a ich súhlasu s pripojením. Táto skutočnosť zakladá
dobromyseľnosť žalobcov v súvislosti držbou ich práva mať na časti pozemku žalovanej, v úrovni
prechodového chodníka, uvedené prípojky. Stav pripojenia vodovodnej a plynovej prípojky pretrváva od
ich zriadenia (od 70-tych rokov), teda minimálne 40 rokov. Preto z hľadiska určenia začiatku plynutia

vydržacej lehoty nie je podstatná skutočnosť, že žalobcovia presne neurčili čas realizácie uvedených
pripojení. Práva žalobcov s tým spojené, ktoré dobromyseľne realizovali, neboli zo strany žalovanej,
prípadne jej právnych predchodcov nijako rušené. Problém aj v tejto súvislosti vznikol až v roku 2011,
kedy dcéra žalovanej začala na jej pozemku stavať dom. Na základe týchto skutočností odvolací súd
dospel k záveru, že žalobcovia vydržali právo vedenia a uloženia plynových a vodovodných prípojok, ako

aj právo vykonávať ich údržbu, ktoré práva zodpovedajú vecnému bremenu zaťažujúcemu nehnuteľnosť
parcelné č. XXXX/XX nachádzajúcu sa vo vlastníctve žalovanej.
19. Keďže súd prvej inštancie pri rozhodovaní vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci,
odvolací súd na základe skutočností uvedených pod bodom 15 odôvodnenia tohto rozsudku podľa §
388 CSP jeho rozsudok zmenil tak, že žalobe žalobcov vyhovel.

20. O nároku na náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396
ods. 2, v spojení s § 262 ods. 1 CSP tak, že im priznal nárok na náhradu uvedených trov v celom rozsahu
21. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podaniauvedie,protiktorémurozhodnutiusmeruje,vakomrozsahusatotorozhodnutienapáda,zakých

dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody ) a čoho sa dovolateľ domáha -
dovolací návrh (§ 428 CSP).