Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 16. september 2015

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 5C/421/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8812209921
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Zolotová

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2015:8812209921.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Andreou Zolotovou v právnej veci žalobkyne: B.

Z., H.. XX.XX.XXXX, C. XXX/XX, XXX XX D. H. R., za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalobkyne:
Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Nám. legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO:
42 176 778 zast. JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, AK so sídlom ul Sov. Hrdinov 163/66, Svidník
proti žalovanému: PROFI CREDIT SLOVAKIA spol. s.r.o., Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792
752, zastúpeného: JUDr. Ján Havlát, advokát, AK HAVLÁT & PARTNERS, Rudnayovo nám. 1, 811 01
Bratislava, o neplatnosť revolvingovej zmluvy a ochranu práv spotrebiteľa t a k t o

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e, že rozhodcovská doložka uzavretá v zmluvných dojednaniach Zmluvy o revolvingovom

úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o. ako súčasť revolvingovej zmluvy č. 8300035968 zo
dňa 02.02.2011 uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným je neprijateľná.

Súd u r č u j e, že Zmluva o revolvingovom úvere č. 8300035968 zo dňa 02.02.2011 uzatvorená medzi
žalobkyňou a žalovaným je neplatná.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni primerané finančné zadosťučinenie vo výške 500,- eur a to do

3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

O trovách konania bude rozhodnuté do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej samostatným
uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa podaným návrhom domáhala určenia, že uzatvorená zmluva o revolvingovom úvere
č. 8300035968 zo dňa 02.02.2011 uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovaným je neplatná. Taktiež
určenia, že rozhodcovská doložka uzavretá v zmluvných dojednaniach zmluvy o revolvingovom úvere
je neprijateľná. Žalobkyňa sa domáhala tiež zaplatenia primeraného finančného zadosťučinenia 500

eur a zaplatenia trov konania. Žalobkyňa svoju žalobu odôvodnila tým, že ako spotrebiteľka má právny
záujem na určení neplatnosti zmluvy o revolvingovom úvere uzatvorenej so žalovaným. Jej nároky
sú odôvodnené aj z cieľom európskych smerníc na ochranu spotrebiteľa, ktorých zmyslom a cieľom
je dosiahnuť stav, aby nekalé podmienky v spotrebiteľských zmluvách spotrebiteľov nezaväzovali
(najmú Smernica Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). Pokiaľ ide
o naliehavý právny záujem žalobkyňa a vedľajší účastník dávajú do pozornosti rozhodnutie NS SR
sp. zn. 1M Cdo 1/2009. Uviedla, že ako spotrebiteľka so žalovaným uzavrela zmluvu o poskytnutí

revolvingového úveru, na základe ktorej poskytol peňažné prostriedky uvedené v žiadosti o poskytnutie
revolvingového úveru/Zmluva o revolvingovom úvere vo výške 1.500,- eur - vrátené 1.500,- eur. Na
podpis žalovaný predložil zmluvu s početnými neprijateľnými podmienkami na čo ju až neskôr upozornil
vedľajší účastník. V čase uzatvárania zmluvy nebola dobre zorientovaná a pre ňu to boli tak narýchloveľmi zložité veci. Zmluvu podpísala v nepriaznivej finančnej situácií, čím bola daná aj jej finančná tieseň.
Žalovaný sa voči nej - spotrebiteľovi dopustil vážnej nekalej obchodnej praktiky - použil drobné písmo
a je problém súvisle čítať zmluvné dojednania zmluvy o RÚ, pretože sa začínajú po pár odsekoch zlé

čítať riadky a bez technickej pomôcky (lupy) sa ani nedajú riadne prečítať pri vynaložení úsilia, ktoré
možno bežne vyžadovať. Tu uvádza, že OS Bratislava II. judikoval túto vážnu praktiku ako nekalú. Jeho
rozhodnutie zatiaľ nie je právoplatné. Nekalou praktikou je vždy konanie bez odbornej starostlivosti.
Nekalé obchodné praktiky sú podľa § 7 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. zakázané. Žalovaný konal bez
odbornej starostlivosti, keď ju - spotrebiteľa vystavil zjavne nečitateľným, iba veľmi obtiažne čitateľným

zmluvným podmienkam. Žalovaný porušil jej spotrebiteľské práva ďalej tým, že použil v zmluve početné
neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré napĺňajú znaky ustanovené v § 53 ods. 1 Obč. zákonníka („OZ“)
a sú neplatné podľa § 53 ods. 5 OZ.
K jednotlivým podmienkam - k otázke vzniku zmluvy žalobkyňa uviedla, že čl. 1 a ods. 1.2 a čl. 2 ods.
2.1 a 2.2 sú typickým príkladom ako dodávateľ dokáže v praxi na ujmu a v neprospech spotrebiteľa
využiť svoju faktickú nadvládu v zmluvnom vzťahu. Takto koncipované podmienky spôsobujú hrubú

nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa a preto ust. čl. 1 ods. 1.2 a čl.
2 a ods. 2.2 a 2.3 a 2.4 predstavujú neprijateľné zmluvné podmienky. Okrem iného dodáva, že
predmetné zmluvné podmienky sú nezrozumiteľné a pre bežného spotrebiteľa nejasné - vzniká tak
neprípustná neistota v otázke postavenia spotrebiteľa, konkrétne vo otázke, kedy vlastne vznikne
zmluva. K podmienky, že RPMN bude dlžníkovi oznámené v oznámení podľa čl. 2 ods. 2.2 tejto

zmluvy o RÚ žalobkyňa uviedla, že + 3.1 Zmena RPMN - podmienka umožňujúca zmenu RPMN je
nepochybne neprijateľnou zmluvnou podmienkou. RPMN je obligatórnou náležitosťou spotrebiteľskej
zmluvy 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Nie je preto možné ujednanie o tom, že RPMN bude
dlžníkovi oznámené neskôr, ako sa uzatvára zmluva. JE to ukazovateľ, na základe ktorého sa spotrebiteľ
rozhoduje o tom, či do zmluvného vzťahu vstúpi alebo nie. Je preto neakceptovateľné, aby RPMN

jednostranne menil žalovaný v akceptácií návrhu zmluvy.
Uvedené zmluvné podmienky je nutné vnímať v kontexte zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch („ZSÚ“), podľa ktorého „(5) Pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere musí byť spotrebiteľ
písomne oboznámený so zmluvnými podmienkami podľa § 4. Na požiadanie musí veriteľ poskytnúť
spotrebiteľovi ďalšie doplňujúce informácie. „Ak teda neposkytuje dodávateľ pred uzavretím zmluvy

relevantný údaj o RPMN, ktorá sa má týkať daného spotrebiteľského úveru a súčasne jednostranne
tento významný údaj mení, dopúšťa sa v predzmluvnom a aj po zmluvnom štádiu klamania spotrebiteľa
a nekalej obchodnej praktiky podľa ZOS, ktoré sú zákonom zakázané. Dôsledky tohto konania je
potrebné vnímať v súvislosti s uplatnením § 39 OZ. Ide zároveň o neprijateľnú zmluvnú podmienku
podľa generálnej klauzuly podľa § 53 ods. 1 Obč. zákonníka, podľa ktorého zmluvná podmienka je

neprijateľná, ak spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa.
Hrubá nerovnováha spočíva aj v tom, že spotrebiteľ je vystavený svojvoľnému konaniu dodávateľa pri
súčasnom znemožní uplatnenia jeho práva súhlasu so zmluvou. K zmene RPMN ešte uviedla, že je to
ukazovateľ, na základe ktorého sa spotrebiteľ rozhoduje o tom, či do zmluvného vzťahu vstúpi alebo
nie. Nie je preto možné výšku RPMN meniť len na základe skutočnosti, že dôjde k úprave výšky alebo

počtu splátok, ktorých úprava je ponechaná výlučne na veriteľovi. Zároveň ide o neprípustnú podmienku
aj z dôvodu, že spotrebiteľ sa vopred vzdáva svojho práva - práva súhlasiť so zmenou zmluvy v časti,
ktorá upravuje režim splácania úveru.
Ďalej žalobkyňa poukázala ďalšiu neprijateľnú podmienku - na čl. 4.1 podmienky upravujúce revolving
ako automatické navýšenie ďalšieho úveru - vznik nových úverových vzťahov. Taktiež na čl. 4.2 V

prípade, že dlžník splatí vždy prvých 6 splátok a následne vždy každých ďalších 12 splátok pri úvere
so splatnosťou 12 a 18 mesiacov, resp. vždy prvých 12 splátok a následne vždy každých ďalších 18
splátok pri úvere so splatnosťou 24 a 30 mesiacov, resp. vždy prvých 18 splátok a následne vždy
každých ďalších 24 splátok pri úvere so splatnosťou 36 mesiacov, resp. vždy každých 24 splátok pri
úvere so splatnosťou 42 a 48 mesiacov, bude mu za podmienky predchádzajúceho schválenia zo strany

veriteľa úver automatický navýšený, t. j. veriteľ poskytne dlžníkovi revolving vo výške určenej podľa ods.
4.1 schválenú výšku revolvingu oznámi veriteľ dlžníkovi v oznámení podľa čl. 2, ods. 2.2 tejto zmluvy
o RÚ. Na poskytnutie revolvingu nemá dlžník bez predchádzajúceho schválenia zo strany veriteľa
právny nárok. Ak spotrebiteľ bude stáť o ďalšie úverové prostriedky, tak nič mu nebráni požiadať o ich
poskytnutie. Každopádne však už na začiatku právneho vzťahu dojednávať ďalšie úverové prostriedky,

ktorésamajúposkytnúťvpriebehuúverovéhoobdobia,jeprespotrebiteľajednoznačneznevýhodňujúce
a prekvapujúce. Veriteľ si zároveň istí budúceho spoľahlivého klienta, ktorý v čase revolvingu už ani
nemuší mať záujem o poskytnutie ďalších finančných prostriedkov. Ide o neprimerané vnucovanie
služby popri inej službe. Obdobná neprijateľná podmienka je zakázaná v § 53 ods. 4 písm. n) Obč.zákonníka. Rovnako ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa generálnej klauzuly podľa § 53 ods.
1 Obč. zákonníka, podľa ktorého zmluvná podmienka je neprijateľná, ak spôsobuje hrubú nerovnováhu
v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Žalobkyňa si myslí, že pri revolvingu by mal

súd zároveň prísnejšie posúdiť aj kauzu právneho úkonu (§ 495 v spojení s § 54 ods. 2 OZ v čase
uzavretia zmluvy), pretože spotrebiteľ nie je podnikateľom, ktorý berie revolving na opakované hradenie
objednávok služieb napríklad. Spotrebiteľ che spravidla vždy len dočasne preklenúť určitú - konkrétne
časovo vymedzenú finančnú tieseň - ako tomu bolo aj v jej prípade. Revolving by tak v jej prípade nemal
obstáť nielen pre neprijateľné zmluvné podmienky, ale aj z dôvodu absencie kauzy opodstatňujúcej

uzavretie zmluvy o revolvingu. Ďalej žalobkyňa poukázala ďalšiu neprijateľnú podmienku - čl. 8.3 dlžník,
spoludlžník 1, spoludlžník sa zaväzujú v prípade zmien akýchkoľvek údajov, ktoré poskytli veriteľovi v
súvislosti s touto Zmluvou o RÚ, t. j. napr. pri ukončení pracovného pomeru, zmene zamestnávateľa,
zmene adresy trvalého pobytu, zmene kontaktnej adresy alebo zmene telefónneho čísla túto zmenu
nahlásiť veriteľovi najneskôr do 10 pracovných dní od vzniku tejto s vkutočnosti. K tomu žalobkyňa
uviedla, že spotrebiteľ nemá dôvod oznamovať zamestnávateľa veriteľovi a nieto ešte aj jeho zmeny.

Sankcia bez ohľadu na jej výšku je absurdná. V zmysle čl. 4 ods. 1 smernice Rady 93/13 je významné iné
ustanovenie zmluvy a to dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorá je bez osobitného vyjednania neprijateľná.
A iný legitímny dôvod na oznamovanie zamestnávateľa nie je daný. Ďalej žalobkyňa poukázala ďalšiu
neprijateľnú podmienku - čl. 9.3 výpoveď revolvingu je dlžník povinný doručiť veriteľovi najneskôr do 15
pracovných dní pred splatnosťou 6 splátky resp. každej splátky 12 splátky pri úvere so splatnosťou 12 a

18 mesiacov, resp. pred splatnosťou 12 splátok, resp. každej ďalšej 18 splátky pri úvere so splatnosťou
24 a 30 ....... K tomu uviedla, že ide o hrubo neprimerané ustanovenie, pretože sa môže v bežnom
živote uponáhľaného človeka stať , že zabudne písomne podať výpoveď automatického revolvingu a
následky sú neprimerané. Spotrebiteľ nemôže byť automatický viazaný ďalším revolvingom a dodávateľ
pritom najjednoduchšou komunikáciou môže zistiť, či spotrebiteľ má záujem o ďalší revolving. Ďalej

žalobkyňa poukázala ďalšiu neprijateľnú podmienku - čl. 10.2 v prípade, že dlžník požiada veriteľa
o započítanie svojej pohľadávky, ktorú má voči veriteľovi na poskytnutie úveru podľa tejto zmluvy
o RÚ s pohľadávkou veriteľa v podobe nesplatených splátok pôžičky/úveru, príp. ďalších záväzkov
zo zmluvy o revolvingovej pôžičke/úvere uvedenej v žiadosti dlžníka o poskytnutie úveru, stávajú
sa ku dňu uzavretia tejto Zmluvy o RÚ splatnými všetky záväzky dlžníka zo zmluvy o revolvingovej

pôžičke/úvere špecifikovanej v žiadosti dlžníka o poskytnutie úveru. K tomu žalobkyňa uviedla, že
je to nezrozumiteľné a nejasné ustanovenie pre priemerného spotrebiteľa, preto ide o neprijateľnú
zmluvnú podmienku. Nejasná zmluvná podmienka je neprijateľná. Naviac zmluvné podmienky majú
byť formulované vhodným spôsobom, inak ide o klamlivé opomenutie podľa § 7 ods. 1 v spojení s
§ 8 ods. 4 zákona č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa. Ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa

generálnejklauzulypodľa§53ods.1Obč.zákonníka,podľaktoréhozmluvnápodmienkajeneprijateľná,
ak spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa.
Ďalej žalobkyňa poukázala ďalšiu neprijateľnú podmienku - čl. 11.1 dlžník, spoludlžník 1, spoludlžník
2 prehlasujú, že:
a) Nezatajili veriteľovi žiadne ručiteľské záväzky ani nesplnené záväzky voči orgánom štátnej správy

a samosprávy, peňažného ústavu, súčasnému ani predchádzajúcemu zamestnávateľovi, FO alebo PO
splatné ku dňu podpísania tejto Zmluvy o RÚ, a
b) Ku dňu podpisu tejto zmluvy o RÚ nebola na jeho/ich osobu podaná súdna žaloba, nie je proti nemu/
ním vedené ani žiadne iné konanie, ktoré by mohlo nepriaznivo ovplyvniť jeho/ich finančnú situáciu alebo
schopnosť plniť záväzky podľa tejto Zmluvy o RÚ, alebo ktoré by mohlo ovplyvniť platnosť tejto Zmluvy

o RÚ a nie je/sú si ani vedomí dôvodov, pre ktoré by takéto konanie mohlo byť začaté, a
c) Akékoľvek údaje uvedené v tejto Zmluve o RÚ a jej prílohách sú uvedené úplne a pravdivo, a
d) Sa nenachádza v insolvencií, nie je/sú účastníkom dohôd či zmlúv, ktorých plnenie by bolo v rozpore
s plnením záväzku podľa tejto Zmluvy o RÚ.
K tomu žalobkyňa uviedla, že nesplnený voči FO môže predstavovať aj záväzok voči susedovi,

spoluzamestnancovi aj v bagateľných výškach, následok neoznámenia takéhoto záväzku je však veľmi
neprimeraný. Súdnym konaním môže byť aj exekučné konanie vedené pre nezaplatenie blokovej
pokuty za dopravný priestupok a následky neoznámenia takéhoto konania, na čo priemerný subjekt
práva ani v bežnom živote nepomyslí, sú neprimerané. Uviesť údaje úplne je niekedy problematické
a vyvstáva otázka vágnosti takéhoto zmluvného dojednania. Takéto podmienky robia zo spotrebiteľa

„vazala“ a neprimerane zasahujú do jeho bežného života, pretože ho popri dennodenných starostiach
nútia myslieť ešte aj na to, že takéto bagateľné veci treba ešte aj oznamovať veriteľovi. Ide o neprijateľnú
zmluvnú podmienku podľa generálnej klauzuly podľa § 53 ods. 1 obč. zákonníka podľa ktorého zmluvná
podmienka je neprijateľná, ak spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospechspotrebiteľa. Ďalej žalobkyňa poukázala ďalšiu neprijateľnú podmienku - čl. 13.2 v prípade omeškania
dlžníka, spoludlžníka 1, spoludlžníka 2 s úhradou splátky alebo akéhokoľvek peňažného záväzku
podľa tejto zmluvy o RÚ je veriteľ ďalej oprávnený predložiť platiteľovi mzdy dlžníka, spoludlžníka 1

a spoludlžníka 2 dohodu o zrážkach zo mzdy a domáhať sa uspokojenia svojej pohľadávky zrážkami
zo mzdy, vymáhať pohľadávku tejto zmluvy o RÚ.... K tomu žalobkyňa uviedla, že zrážky zo mzdy
zvlášť na plnenia z nekalých podmienok citlivo zasiahnu do sociálnej sféry spotrebiteľa a jeho rodiny a
preto sú akceptovateľné iba zrážky zo mzdy v exekúcií, v rámci ktorej súd dohliadne v rámci princípu
ochrany povinného na neprimeranosti. Ďalej žalobkyňa poukázala ďalšiu neprijateľnú podmienku - čl.

14.1 v prípade omeškania dlžníka (spoludlžníka 1, spoludlžníka 2) so splnením akéhokoľvek peňažného
záväzku podľa čl. 14.1. tejto zmluvy o RÚ je veriteľ oprávnený požadovať zmluvnú pokutu vo výške
0,065 % z výšky splátky za každý deň omeškania (t. j. 23,725 p.a.). K tomu žalobkyňa uviedla, že
ide o neprimeranú sankciu podľa § 53 ods. 4 písm. k) v spojení s § 53 ods. 1 OZ. Predstavuje to
23,275 % p. a. Ide jednoznačne v rozpore s dobrými mravmi a predstavuje tak aj neprimeranú sankciu,
ktorá je neprijateľnou zmluvnou podmienkou Smernice Rady 93/13/EHS. Osobitne by chcela poukázať

na rozhodnutia súdov (dostupné na internete) a to na rozsudok Okresného súdu v Galante sp. zn.
23C/154/2008, uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 7CoE 34/2009. Ďalej žalobkyňa poukázala
ďalšiu neprijateľnú podmienku - čl. 14.4 v prípade omeškania dlžníka, spoludlžníka 1, spoludlžníka
12 s úhradou akéhokoľvek splatného peňažného záväzku podľa tejto Zmluvy o RÚ má veriteľ právo
zverejniť (použiť) osobné údaje dlžníka, spoludlžníka 1, spoludlžníka 2 v rozsahu mena a priezviska,

adresy trvalého bydliska a dátumu narodenia, obchodného mena, sídla, identifikačného čísla spolu so
skutočnosťou existencie ich záväzkov po splatnosti pre potrebu vymáhania svojich splatných nárokov,
k čomu dlžník, spoludlžník 1, spoludlžník 2 podpisom tejto Zmluvy o RÚ udeľujú svoj výslovný a
neodvolateľný súhlas. K tomu žalobkyňa uviedla, že ide o veľmi neprimeraný zásah do osobnostnej
sféry spotrebiteľa. Je to absolútne neakceptovateľné dojednanie spôsobilé vážne zasiahnuť do súkromia

spotrebiteľa. Zverejnenie v zozname dlžníkov je vážnou nekalou obchodnou praktikou podľa zákona o
ochrane spotrebiteľa (tým, že nevhodne ovplyvňuje správanie spotrebiteľa - mohlo by ísť aj o trestný čin
nátlaku), a zároveň možno takéto konanie hodnotiť ako zneužitie práva. V každom prípade, podmienka,
ktorá takéto konanie dovoľuje spôsobuje nesporne hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v
neprospech spotrebiteľa - § 53 ods. 1 OZ. Priložila súdu v prílohe list z Európskej komisie, ktorá vyjadruje

názor na zverejňovanie spotrebiteľov vo verejných zoznamoch a vyjadruje aj názor na neprimerané
sankcie vymáhané voči spotrebiteľom. Ďalej žalobkyňa poukázala ďalšiu neprijateľnú podmienku - čl.
14.6 (spoludlžník 1, spoludlžník 2) podpisom tejto Zmluvy o RÚ vyhlasuje, že zmluvné pokuty, ktoré mu
môžu byť uložené v súlade s touto Zmluvou o RÚ sú v plnom rozsahu primerané a bez akýchkoľvek
pochybnosti zodpovedajú závažnosti, resp. nesplnenia povinnosti, vzniku týchto zmluvných pokút, ich

výšky a dôvodov, pre ktoré mu môžu byť uložené a že bol o existencií, právnych dôvodov a rozsahu
jednotlivých zmluvných pokút zo strany veriteľa pred uzavretím tejto Zmluvy o RÚ riadne a osobne
poučený. K tomu žalobkyňa uviedla, že uvedený predformulovaný súhlas poukazuje na korektnosť
prístupu a zachovávanie odbornej starostlivosti zo strany nebankovej spoločnosti (§ 2 písm. u) zákona
č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa). Uvedená zmluvná podmienka poukazuje svojou podstatou

hrubo nevyváženou, preto nerešpektuje vôľu spotrebiteľa a snaží sa na neho preniesť dôkazné bremeno
v otázke morálnosti zmluvných dojednaní. Uvedená zmluvná podmienka nemá čo v slušnej spoločnosti
hľadať. Ide o podmienku jednostranne zameranú a spôsobujúcu hrubú nerovnováhu v právach a
povinnostiach v neprospech spotrebiteľa - neprijateľná podľa § 53 ods. 1 OZ a § 53 ods. 4 písm.
k) OZ. Ďalej žalobkyňa poukázala ďalšiu neprijateľnú podmienku - čl. 8 Dohoda o poskytnutí služby

uvedená v žiadosti o poskytnutie úveru/Zmluva o RÚ a čl. 8.1 predmetom tejto dohody o poskytnutí
služby je záväzok veriteľa poskytnúť dlžníkovi na jeho žiadosť a po splnení nižšie uvedených podmienok
službu spočívajúcu v možnosti odkladu maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru resp. revolvingu
poskytnuté na základe žiadosti/zmluvy uzavretej medzi veriteľom splátok a dlžníkom (ďalej ako úver/
revolving) a záväzok dlžníka zaplatiť veriteľovi odplatu a) za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti

odkladu splatnosti splátok úveru vo výške 367,49 eur, b) za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti
odkladu splatnosti splátok revolvingu vo výške 167,34 eur v prípade ak bude dlžníkovi revolving
poskytnutý. K tomu žalobkyňa uviedla, že v slušnej spoločnosti a medzi korektnými veriteľmi, ktorí voči
spotrebiteľom postupujú s náležitou odbornou starostlivosťou je neprípustné, aby si veriteľ pri podpise
zmluvy ponechával za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splátok úveru (maximálne

troch splátok) vo výške 367,49 eur, pri revolvingu vo výške 167,34 eur. Ide naviac o výkon práva v
rozpore s dobrými mravmi podčiarknutý práve stavom hrubej nerovnováhy v právach a povinnostiach v
neprospech spotrebiteľa, pretože dodávateľ už pri poskytnutí úveru predpokladá neschopnosť splácať
úver/revolving dlžníkom. Takýto výkon práva nemôže požívať ochranu v právnom štáte (§ 3 OZ). Nieje vylúčené, že je to vlastne žalovaný, ktorý zakladá predpoklad porušenia povinnosti spotrebiteľa,
keďže ho ukracuje o plnenie, pričom toto nie je nijaké zohľadnené v splátkach (splátky sú také, ako
keby spotrebiteľ dostal plnú výšku úveru). Uvedená zmluvná podmienka potvrdzuje praktiky nebankovej

spoločnosti, ktorá sa chce dostať čo najskôr k finančným prostriedkom spotrebiteľom a tieto započítať
už pri poskytnutí úveru - žalovaný formou zmluvnej odmeny zakrýva skrytý úrok, pritom spotrebiteľovi
vnucuje revolving, ktorý si reálne ani nevyžiadal. V tejto súvislosti súdu podáva aj rozhodnutie Krajského
súdu v Trnave z 09.08.2011 č. k. 10CoE/313/2010 a OS Košice - okolie rozhodnutie z 08.03.2010 č. k.
17Cb 95/2009-83. Ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku v čl. 8.1, ktorá spôsobuje hrubú nerovnováhu v

právachapovinnostiachvneprospechspotrebiteľaajeneprijateľnoupodmienkoupodľa§53ods.1Obč.
zákonníka. Pri takomto veľkom počte hrubo nemorálnych a zneužívajúcich zmluvných podmienok, ktoré
zakladajú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa nemôže obstáť ani
zmluva ako celok. A to neuviedla ani všetky podmienky, ktoré možno v zmluve a úverových zmluvných
podmienkach zmluvy považovať za neprimerané a nekalé. Tieto a aj ďalšie zmluvné podmienky môže
súd posúdiť a aj vyhlásiť a to aj bez návrhu. Z týchto dôvodov žalobkyňa navrhla, aby súd aplikoval v

ust. § 41 OZ v jeho eurokonformnom výklade s ust. čl. 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Čl. 6 je pritom kogentným ustanovením, ktoré požaduje, aby
spotrebiteľa nezaväzovala zmluva ako celok v kontexte ochrany spotrebiteľa pred používaním nekalých
zmluvných podmienok. Rovnako navrhla, aby súd aplikoval aj ust. § 153 ods. 3 OSP a vyhlásil nimi
zmienené, príp. aj ďalšie zmluvné podmienky za neprijateľné, resp. aby aplikoval ust. § 153 ods. 4

OSP. Žalobkyňa preto žiadať určiť neplatnosť revolvingovej zmluvy ako celku. Na určení má pritom
spotrebiteľ vždy naliehavý právny záujem - pozri Rozhodnutie NS SR 1 M Cdo 1/2009 dostupné na
internete. Do pozornosti dáva rozsudok Okresného súdu Bratislava II zo dňa 15.06.2010 sp. zn. 42Cb
282/2008 ďalej na rozsudok ČR zo dňa 23.08.2011 - číslo jednací 16 ICm 944/2010 sp. zn. KSOL
16 INS 3397/2010. Osobitne žalobkyňa poukazuje na nasledovnú neprijateľnú zmluvnú podmienku -

rozhodcovskú zmluvu - rozhodcovská doložka v celosti. Uvádza, že akékoľvek spory, nezrovnalosti
alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami tejto Zmluvy o
RÚ, s porušením, ukončením či neplatnosťou Zmluvy o RÚ budú riešené cestou príslušného súdu
v súdnom konaní alebo pred rozhodcom v rozhodcovskom konaní pred niektorým z nasledujúcich
stálych rozhodcovských súdov podľa rokovacieho poriadku týchto stálych rozhodcovských súdov ...

Rozhodcovské konanie bude vedené v slovenskom jazyku pred jedným rozhodcom zapísaným v
zozname rozhodcov stáleho rozhodcovského súdu s tým, že každý z účastníkov rozhodcovského
konania má právo v lehote určenej stálym rozhodcovským súdom navrhnúť za rozhodcu ktorúkoľvek z
osôb zapísaných v zozname rozhodcov stáleho rozhodcovského súdu podľa svojho vlastného uváženia.
Vprípade,ževšetkysporovéstranynavrhnúvuvedenejlehotezarozhodcurovnakúosobu,vecprejedná

a rozhodne táto osoba. V prípade, že sporové strany v uvedenej lehote nenavrhnú za rozhodcu rovnakú
osobu alebo ak niektorá zo sporových strán uvedenej lehote nenavrhne za rozhodcu žiadnu osobu, ako
aj v prípade, ak vzniknú odôvodnené pochybnosti o tom, ktorú osobu sporové strany určili ako rozhodcu,
ustanoví rozhodcu, ktorý vec prejedná a rozhodne, predseda stáleho rozhodcovského súdu...Takto
koncipovanározhodcovskádoložkanútispotrebiteľapodrobiťsarozhodcovskémukonaniu,akhovyvolá

veriteľ. Tým je spotrebiteľ odkázaný v týchto prípadoch riešiť spor len cez rozhodcu. Rozhodcovská
doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou aj vtedy, ak faktický znemožňuje uplatnenie práva
spotrebiteľanasúde-v99%prípadovbudežalovaťspotrebiteľadodávateľatensivyberierozhodcovský
súd - ako tomu bolo i v jej prípade. Tým je naplnená hrubá nerovnováha v právach a povinnostiach
v neprospech spotrebiteľa - spotrebiteľ je faktický zbavený súdnej ochrany. Uvedené naznačuje aj

Európska komisia v liste, ktorý prikladá k žalobe. Naviac spotrebiteľ si rozhodcovskú doložku osobitne
nevyjednal. Dodávateľ šiel dokonca tak ďaleko, že za spotrebiteľa vybral konkrétnych rozhodcov a
rovnako konečne právo výberu svojho rozhodcu bude mať takisto dodávateľ. Rozhodcovský súd je pre
spotrebiteľa ďalej nedostupný a dodávateľ počíta s tým, že uplatnenie práv na rozhodcovskom súde
bude pre spotrebiteľa odradzujúce jeho vzdialenosť, pre ekonomickú nedostupnosť - vysoké poplatky,

zatiaľčovsúdnomkonaníjespotrebiteľodpoplatkovoslobodený(navrhujeaplikovaťzáveryrozhodnutia
Súdneho dvora EÚ vo veci OCEÁNO GRUPPO EDITORIAL). Žalobkyňa ďalej žiada, aby súd posúdil
namietanú rozhodcovskú doložku vo svetle nasledovných rozhodnutí (dostupné na internete) a to
Rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 05.05.2010, č. k. 3CoE 29/10, Rozhodnutie Krajského
súdu v Trenčíne z 24.08.2010 č. k. 5CoE 321/2010-41, rozhodnutie Krajského súdu v Prešove zo

16.09.2010 č. k. 11CoE 8/2010-113, rozhodnutie Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa
18.06.2010 č. k. 4Er/605/2009-12 potvrdené rozhodnutím Krajského súdu v Trenčíne z 29.07.2010 č.
k. 8CoE 150/2010-41, ďalej rozhodnutie Krajského súdu v Trnave z 09.08.2011 č. k. 10CoE 313/2010
- nebanková spoločnosť PROFI CREDIT, s. r. o., ďalej Rozhodnutie Krajského súdu v Prešove z19.04.2010 č. k. 6CoE 59/2010 - nebanková spoločnosť PROFI CREDIT, s. r. o., ďalej Rozhodnutie
Okresného súdu Prešov zo 17.01.2011 č. k. 12C 141/2010-236, Rozhodnutie Okresného súdu Prešov
z 08.12.2010 č. k. 12C 141/2010-212, Rozhodnutie Krajského súdu v Trnave z 09.08.2011 č. k. 10CoE

326/2010 - nebanková spoločnosť PROFICREDIT, s. r. o.
V súlade s čl. 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13 spotrebiteľa takáto hrubo nemorálna podmienka
nemôže zaväzovať a vnútroštátny súd je povinný realizovať všetky kroky k dosiahnutiu cieľa smernice
(ASTURCOM). Žalobkyňa je preto nútená žiadať, aby súd vo výroku určil neprijateľnosť rozhodcovskej
doložky, a to z dôvodu, že dodávatelia často argumentujú, že doložka je samostatná a aj v prípade

vyhlásenia neplatnosti zmluvy podľa nich nezdieľa osud neplatnosti úverovej zmluvy. Pokiaľ ide o
uplatňovanie si primeraného finančného zadosťučinenia zo strany žalobkyni, toto pokladá za uplatnenie
legitímneho nároku v zmysle § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa a považuje práve tento prípad
za ukážkový čo do uplatnenia toho inštitútu ( aj s ohľadom na utrpenie, ktoré musel a musí žalobca
podstupovať). Čo sa týka primeraného finančného zadosťučinenia konkrétne, žalobkyňa uviedla, že si
vytrpela vďaka porušovaniu jej spotrebiteľských práv veľa - znášala permanentný stav neistoty, obáv

o výšku dlhu a jeho neustále narastanie, trpela stresom, keď žalovaný uplatňoval voči nej jednotlivé
nemorálne zmluvné podmienky. Na strane druhej žalovný neurobil nijaký krok k tomu, aby podmienky
prehodnotil a nevystavil žalobkyňu svojmu konaniu bez odbornej starostlivosti. Z týchto dôvodov žiada
žalobkyňa aj o primerané finančné zadosťučinenie vo výške 500,- eur, ktoré však vôbec nenahradí jej
doterajší utrpenú ujmu. Žalobkyňa poukázala na znenie § 2 písm. u) zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane

spotrebiteľa. Ďalej na rozsudok Súdneho dvora (ES) vo výške C-334/92 zo dňa 16.12.1993, články
169 ods. 1 (v čase uzavretia zmluvy medzi účastníkmi čl. 153 ods. 1 Zmluvy o založení Európskeho
spoločenstva) a čl. 288 ods. 3 (v čase uzavretia zmluvy medzi účastníkmi čl. 249 ods. 3 Zmluvy o
založení Európskeho spoločenstva, pôvodne čl. 189 ods. 3 Zmluvy o založení EHS) Zmluvy o fungovaní
Európskej únie. Žalobkyňa ďalej poukázala na rozsudky Súdneho dvora (ES) vo veci 14/83 zo dňa

10.04.1984 bod 16,26 a vo veci 79/83 zo dňa 10.04.1984 bod 16, odsek 3, článok 189 ďalej bod 26.
Poukázala na článok 6 ods. 1, Smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách, taktiež na čl. 2 písm. a), ďalej čl. 3 ods. 1 a čl. 3 ods. 3 tejto smernice.
Žalobkyňa poukázala na rozsudok Súdneho dvora (ES) vo veci C-240/98 zo dňa 27.06.2000, rozsudok
Súdneho dvora (ES) vo veci C-168/05 zo dňa 26.10.2006 bod 25, bod 26, bod 27, bod 38. Ďalej na

rozsudok Súdneho dvora (ES) vo veci C-243/08 zo dňa 04.06.2009 bod 43. Ďalej poukázala na § 54
ods. 1 Obč. zákonníka, § 53 ods. 1 prvá veta Obč. zákonníka, § 53 ods. 5 Obč. zákonníka, § 3 ods. 5
zákona č. 250/2007 Z.z. a § 7 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z..

Rozsudkom zo dňa 25.11.2013 súd vo veci rozhodol a to tak, že žalobu zamietol. Proti tomu rozsudku

podala žalobkyňa odvolanie. Na základe podaného odvolania Krajský súd vec prejednal a uznesením
zo dňa 24.02.2015 rozsudok súdu prvého stupňa zrušil. Vo svojom odôvodnení uviedol, že odvolanie
podané žalobkyňou bolo podané oneskorene a preto bolo v zmysle citovaného zákonného ustanovenia
odvolacím súdom odmietnuté.

Odvolanie vedľajšieho účastníka na strane žalobkyne je formálne i obsahovo totožné s odvolaním
žalobkyne. Preto aj keď bolo odvolanie žalobkyne podané oneskorene, odvolacie námietky obsiahnuté
v tomto odvolaní boli predmetom preskúmania odvolacím súdom. Z odvolania žalobkyne, tak ako bolo
podané, vyplýva logicky i súhlas s odvolaním vedľajšieho účastníka na jej strane a stotožnenie sa s
jeho odvolacími námietkami v plnom rozsahu.

Preto vo vzťahu k odvolaniu vedľajšieho účastníka na strane žalobkyne odvolací súd konštatuje, že
prvostupňový súd vec nesprávne právne posúdil a neúplne zistil skutkový stav.
Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej na zistený skutkový stav aplikuje príslušné právne
predpisy. Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v

aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce
správny právny predpis, ale ho nesprávne vyložil. Odvolací súd konštatuje, že napadnutý rozsudok je
nekonzistentný a súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku uvádza argumenty, ktoré
si navzájom odporujú. Podľa ust.§ 157 ods.2 O.s.p. , v odôvodnení rozsudku súd uvedie podstatný
obsah prednesov, stručne a jasne vyloží ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých

dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal i ďalšie dôkazy
a posúdi zistený skutkový stav podľa príslušných ustanovení, ktoré použil. Toto zákonné ustanovenie
treba z hľadiska práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl.6 ods.1 Dohovoru vykladať a uplatňovať
aj s ohľadom na príslušnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva.Odôvodnenie súdneho rozhodnutia má presvedčiť účastníkov konania, že rozhodnutie je výsledkom
náležitého vyhodnotenia všetkých rozhodujúcich skutočností a že nie je svojvoľné. V prípade, keď
sú právne závery v extrémnom nesúlade s vykonanými skutkovými zisteniami alebo z nich v

žiadnej možnej interpretácie odôvodnenia súdneho rozhodnutia nevyplývajú, treba také rozhodnutie
považovať za stojace v rozpore so zásadami spravodlivého procesu. Vzhľadom na vyššie uvedené
odvolací súd konštatuje, že napadnutý rozsudok nie je logicky súladný a odôvodnenie rozsudku nie je
vecne konzistentné vzhľadom na to, že rozhodnutie súdu prvého je v rozpore so skutočnosťami, na
ktoré súd prvého stupňa sám poukázal. Je potrebné poukázať na nesprávny záver prvostupňového

súdu, že pokiaľ ide o vyhlásenie rozhodcovskej doložky za neprijateľnú, neexistuje právny záujem
žalobkyne. V tejto súvislosti odvolací súd vyslovuje právny názor, že naliehavý právny záujem na
určení neplatnosti spotrebiteľskej zmluvy o úvere je vždy daný. Podľa ustanovenia § 3 ods. 5
zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, proti porušeniu práv a povinností ustanovených
zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať
ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal

protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav. Osoba, ktorá na súde úspešne uplatní porušenie
práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané
finančné zadosťučinenie od toho, koho porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom
a osobitnými predpismi je spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi. Podľa ustanovenia § 54 ods. 1, 2
Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od

tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré
mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu
spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Podľa ustanovenia § 153 ods. 4
Občianskehosúdnehoporiadku,aksúdurčilniektorúzmluvnúpodmienkuvspotrebiteľskejzmluvealebo
vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky,

nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, alebo mu na základe takejto podmienky súd
uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané
finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedenie túto zmluvnú podmienku vo výroku
rozhodnutia. Zo samotných citovaných zákonných ustanovení vyplýva priamo právny záujem žalobkyne
ako spotrebiteľky na určení neplatnosti neprijateľnej zmluvnej podmienky (rozhodcovskej doložky),

ktorá spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. Preto ak súd prvého stupňa
v odôvodnení napadnutého rozsudku konštatoval, že naliehavý právny záujem by bol daný len v
prípade, ak by bol podaný návrh na rozhodcovský súd, prípadne by bolo rozhodcovským súdom vo
veci už rozhodnuté, teda došlo by k výraznému zhoršeniu postavenia žalobkyne, nemožno takýto záver
prvostupňového súdu považovať za správny a v súlade so zákonom, práve s ohľadom na zákonný

podklad naliehavého právneho záujmu, ktorý žalobkyňa má, a to s poukazom na citované zákonné
ustanovenia, predovšetkým vzhľadom na ustanovenie § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. V tejto
súvislosti odvolací súd poukazuje na ustálenú judikatúru súdov SR v obdobných prípadoch, kde bolo
v skutkovo podobných prípadoch konštatované, že rozhodcovská doložka v spotrebiteľskej zmluve je
neprijateľnou, a teda neplatnou zmluvnou podmienkou. Konštatovanie súdu prvého stupňa, že v danom

prípade bol žalobkyni poskytnutý revolvingový úver vo výške 1.500,- Eur, pričom namietala, že fakticky
jej bolo poskytnutých len 1.100,- Eur, avšak doposiaľ už zaplatila 1.500,- Eur, nič jej nebráni domáhať sa
od žalovaného vydania bezdôvodného obohatenia, je vzhľadom na vyššie uvedené neakceptovateľné.
Žalobkyňa ako spotrebiteľka má podľa názoru odvolacieho súdu tak ako bolo uvedené vyššie naliehavý
právny záujem na určení neprijateľných zmluvných podmienok, a to z dôvodu, aby jej právne postavenie

nebolo spochybňované trvajúcou existenciou neprijateľnej zmluvnej podmienky, a to už aj vzhľadom na
povahu spotrebiteľskej zmluvy (zmluva o revolvingovom úvere). Je pritom irelevantné, či žalovaný už
uplatnil (alebo bol daný dôvod na uplatnenie) právo na plnenie, alebo či sa žalobkyňa ako spotrebiteľka
obrátila na súd za účelom zabezpečenia svojej právnej istoty tak, aby nebola potencionálne ohrozená
uplatnením nárokov zo strany žalovaného zo zmluvy, vo vzťahu ku ktorej, alebo k jej jednotlivým

ustanoveniam, doposiaľ nebola určená neplatnosť. Odvolací súd ďalej konštatuje nesprávny záver
prvostupňového súdu, ktorý súd vyslovil vo vzťahu k ročnej percentuálnej miere nákladov. Súd prvého
stupňa síce správne popísal predpoklady vzniku zmluvy, čo však v danom prípade neznamená, že
podpísanie návrhu na uzavretie zmluvy malo za následok vznik zmluvy. Zmluva vzniká na základe
zhodného prejavu vôle zúčastnených osôb. Dvojstranná zmluva, ktorou nepochybne zmluva o úvere

uzavretá medzi účastníkmi konania je, vzniká na základe návrhu na uzavretie zmluvy a prijatia návrhu na
uzavretiezmluvy.Pokiaľnávrhnauzavretiezmluvyajejprijatiezodpovedajúnáležitostiamvyžadovaným
zákonom a zodpovedajú skutočnej vôli konajúcich osôb, dochádza k platnému vzniku zmluvy. Zmluvnýkonsenzus účastníkov zmluvy má právotvorné účinky. Pokiaľ ide o návrh a jeho prijatie, musí ísť o
vzájomné a obsahovo zhodné prejavy vôle dvoch zmluvných strán, inak platná zmluva nevznikne.

Zo zmluvy uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným nepochybne vyplýva, že výška RPMN je iná v
návrhu na uzavretie zmluvy (predpokladaná RPMN za úver v % 70,01) , ako je v akceptácii (68,77 %),
a tiež predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu v % - 64,19 v návrhu na uzavretie zmluvy
a 60,19 % v akceptácii návrhu - článok 6. zmluvy. Z hľadiska zmluvného práva je pritom irelevantné, či
takáto zmena je pre spotrebiteľa výhodná alebo nevýhodná. Podstatná je skutočnosť, že návrh nebol

prijatý bezvýhradne. Prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny,
je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Z uvedených dôvodov je potrebné preskúmať,
či dojednanie o RPMN možno považovať za platné zmluvné dojednanie, keďže chýba bezvýhradná
akceptácia návrhu, ak zmluvnému konsenzu medzi zmluvnými stranami nedošlo. Súd prvého stupňa
na vyššie uvedenú skutočnosť nijako neprihliadal, a preto aj z tohto dôvodu je spochybnený jeho záver
o nedôvodnosti nároku žalobkyne aj vo vzťahu k tejto časti zmluvy. Odvolací súd ďalej konštatuje,

že súd prvého stupňa nesprávne postupoval, pokiaľ vyslovil záver, že v prípade, ak žalobkyni bolo
podľa jej tvrdení vyplatených v skutočnosti len 1.100,- Eur namiesto 1.500,- Eur tak, ako to deklaruje
zmluva,ničjejnebránidomáhaťsaodžalovanéhovydaniabezdôvodnéhoobohatenia.Bolopovinnosťou
súdu prvého stupňa náležite sa zaoberať žalobou žalobkyne. Žalobkyňa ako spotrebiteľ zvolila spôsob
svojej ochrany žalobou, ktorá je predmetom tohto konania a súd má prihliadať na neprijateľné zmluvné

podmienky ex offo. Tak ako bolo konštatované vyššie. Súd prvého stupňa mal teda ex offo skúmať, či
žalobkyni bol v skutočnosti poskytnutý úver vo výške, v akej je uvedený v zmluve, teda či aj v danom
prípade nejde o neprijateľnú zmluvnú podmienku, teda nejde o nesprávny, klamlivý a zavádzajúci údaj
v dotknutej zmluve. Odvolacím súdom vyššie konštatované nedostatky v zistení skutkového stavu a v
právnom posúdení veci majú za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Preto odvolací súd napadnutý

rozsudok podľa ustanovenia § 221 ods. 1 písm. f), h) Občianskeho súdneho poriadku zrušil a vrátil vec
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Úlohou súdu prvého stupňa bude v ďalšom konaní opätovne sa
zaoberať nárokom žalobkyne, vysporiadať sa s odvolacími námietkami vedľajšieho účastníka na strane
žalobkyne a nové rozhodnutie náležite odôvodniť tak, aby jeho rozhodnutie zodpovedalo skutkovému
stavu vyplývajúcemu zo spisu, a to v súlade s vnútroštátnou a komunitárnou úpravou ochrany práv

spotrebiteľa. Pokiaľ ide o nárok žalobkyne na primerané finančné zadosťučinenie vo výške 500,- Eur,
ktorého sa domáhala, odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z. z., z ktorého
vyplýva, že spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej
týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za
porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá. Záver

o tom, či v danom prípade boli splnené zákonné podmienky na priznanie finančného zadosťučinenia,
vysloví súd v ďalšom konaní, pričom súd prvého stupňa bude mať na zreteli, že priznanie finančného
zadosťučinenia je závislé len na tom, či spotrebiteľ úspešne uplatní porušenie svojho práva alebo
povinnosti a ak áno, fakultatívnou stránkou tohto nároku je len posúdenie výšky nároku, nie jeho
dôvodnosť pri úspechu v konaní o tejto otázke. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvého stupňa i o

trovách tohto odvolacieho konania podľa ust.§ 224 ods.3 O.s.p.

Súd opätovne vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom a jeho prílohami a
to Žiadosťou o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluva o revolvingovom úvere č. 8300035968,
Zmluvnými dojednaniami Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia s.r.o.,

Obchodnými podmienkami, Oznámením veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - Zmluva o revolvingovom
úvere č. 8300035968, priloženými rozhodnutiami iných súdov, písomným vyjadrením žalovaného vo
veci, výsluchom žalobkyne a na základe takto vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav
veci:

Súd opätovne v súlade s pokynmi Krajského súdu vec prejednal.

Žalovaný ako spoločnosť a žalobkyňa ako klient uzavreli dňa 02.02.2011 Zmluvu o revolvingovom úvere
č. 8300035968, predmetom ktorej bolo poskytnutie revolvingového úveru žalobkyni. V zmluve žalobkyňa
žiadala o poskytnutie úveru. Poskytnutá čiastka predstavovala sumu 1.500,- eur pričom splatnosť úveru

bola nastavená na 48 splátok a na 15-ty deň v mesiaci.

V kolónke 5. Údaje o požadovanom revolvingovom úvere v EUR je vyplnené, že dlžník žiada spoločnosť
PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o. o poskytnutie úveru za nasledujúcich podmienok: Poskytnutá čiastkaúveru (úverový limit): 1500. Splatnosť úveru (počet splátok/splatnosť - deň v mesiaci): 48/15. Mesačná
splátka(vrátaneúrokov):77,05.Celkováčiastka,ktorúmusídlžníkzaplatiť(t.j.úver+úrokyzacelúdobu
čerpania úveru): 3.698,40. Predpokladaná RPMN za úver (v %): 70,01. Ročná úroková sadzba úveru

(v %): 70,01. Priemerná RPMN za úver (v %): 44,57. Poskytnutá čiastka revolvingu: 628,73. Celková
čiastka pri revolvingu, ktorú musí dlžník zaplatiť (t.j. revolving + úroky za celú dobu čerpania revolvingu):
1.849,20. Predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu (v %): 64,19. Ročná úroková sadzba
revolvingu (v %): 80,98.

V kolónke 6. Údaje o schválenom revolvingovom úvere v EUR je vyplnené, že poskytnutá čiastka úveru
(úverový limit): 1500. Splatnosť úveru (počet splátok/splatnosť - deň v mesiaci): 48/15. Mesačná splátka
(vrátane úrokov): 77,05. Celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť (t. j. úver + úroky za celú dobu
čerpania úveru): 3.698,40. RPMN za úver (v %): 68,77. Ročná úroková sadzba úveru (v %): 70,01.
Priemerná RPMN za úver (v %): 44,57. Poskytnutá čiastka revolvingu: 628,73. Celková čiastka pri
revolvingu, ktorú musí dlžník zaplatiť (t.j. revolving + úroky za celú dobu čerpania revolvingu): 1.849,20.

Predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu (v %): 60,19. Ročná úroková sadzba revolvingu
(v %): 80,98. Ročná úroková sadzba úrokov z omeškania (v %): 9.

Z uvedeného vyplýva, že v návrhu na uzavretie zmluvy a v zmluve sú uvedené iné údaje čo sa týka
RPMN.

Podľa článku 3. Celková výška úveru a RPMN v Zmluvných dojednania Zmluvy o revolvingovom úvere
spol. PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o. celková výška úveru bude Dlžníkovi oznámená v oznámení
podľa čl. 2., ods. 2.2. tejto Zmluvy o RÚ. Celková výška úveru je spolu s úrokmi splatná v pravidelných
splátkach,vovýškeačasovomrozvrhnutípodľaplatnéhosplátkovéhokalendára.Ročnoupercentuálnou

mierou nákladov je sadzba, ktorá sa aplikuje na výpočet podľa prílohy č. 2 zákona č. 129/2010 Z.
z., z hodnoty celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom (s výnimkou
poplatkov, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť za nedodržanie akýchkoľvek záväzkov ustanovených v tejto
Zmluve o RÚ), výšky poskytnutého spotrebiteľského úveru a doby splácania. RPMN bude Dlžníkovi
oznámená v oznámení podľa čl. 2., ods. 2.2. tejto Zmluvy o RÚ. Veriteľ sa zaväzuje informovať

Dlžníka o zmene RPMN na poskytnutie úveru podľa tejto Zmluvy o RÚ. V prípade, že sa počet splátok
úveru požadovaných Dlžníkom zmení na základe úpravy výšky a počtu splátok zo strany Veriteľa,
Dlžník súhlasí so znížením RPMN. Táto mu bude oznámená v oznámení Veriteľa podľa čl. 2., ods.
2.2. tejto Zmluvy o RÚ. Pri stanovení RPMN v bode 5. Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/
Zmluvy o revolvingovom úvere zmluvné strany vychádzajú z predpokladu, že medzi vyplatením úveru

a splatnosťou prvej splátky uplynie práve rovnaký mesiac, a že splatnosť každej nasledujúcej splátky
bude nasledovať vždy po uplynutí ďalšieho rovnakého mesiaca od splatnosti predchádzajúcej splátky.
Za rovnaký mesiac sa podľa tejto Zmluvy o RÚ a podľa prílohy č. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. považuje
30,41666 dňa, t.j. 365/12.

Podľa článku 5. Úroky za poskytnutie úveru a revolvingu v Zmluvných dojednania Zmluvy o
revolvingovom úvere spol. PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o. za poskytnutie úveru sa Dlžník zaväzuje
zaplatiť Veriteľovi úroky vo výške uvedenej v bode 6 Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluvy
o revolvingovom úvere a oznámeného Dlžníkovi v oznámení podľa čl. 2., ods.2.2. tejto Zmluvy o RÚ.
Úroky sú splatné v mesačných splátkach spolu s istinou úveru podľa splátkového kalendára uvedeného

v bode 6 Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluvy o revolvingovom úvere a oznámeného
Dlžníkovivoznámenípodľačl.2.,ods.2.2.tejtoZmluvyoRÚ,pričomúrokybudúplatenébezamortizácie
istiny. V oznámení podľa čl. 2., ods. 2.2. tejto Zmluvy o RÚ Veriteľ uvedie, aká časť splátky je určená
na splatenie istiny a aká na splatenie úrokov. Za poskytnutie každého revolvingu sa Dlžník zaväzuje
zaplatiť Veriteľovi úroky vo výške uvedenej v bode 6 Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluvy

o revolvingovom úvere a oznámeného Dlžníkovi v oznámení podľa čl. 2., ods. 2.2. tejto Zmluvy o
RÚ. Úroky sú splatné v mesačných splátkach spolu s istinou revolvingu podľa splátkového kalendára
uvedeného v bode 6 Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/ Zmluvy o revolvingovom úvere a
oznámeného Dlžníkovi podľa ods. 4.5. tejto Zmluvy o RÚ.

Podľa článku 10. Započítanie v Zmluvných dojednania Zmluvy o revolvingovom úvere spol. PROFI
CREDIT Slovakia, s. r. o. dlžník súhlasí s tým, aby si Veriteľ započítal svoje splatné pohľadávky
vrátane náhrady škody, ktoré mu vzniknú z tejto Zmluvy o RÚ s prípadnou pohľadávkou Dlžníka na
revolving, či pohľadávkou Dlžníka na vrátenie preplatku jeho splátok podľa splátkového kalendára,príp. s pohľadávkou Dlžníka na vrátenie pomernej časti úrokov v prípade predčasného splatenia úveru.
V prípade, že Dlžník požiada Veriteľa o započítanie svojej pohľadávky, ktorú má voči Veriteľovi na
poskytnutie úveru podľa tejto Zmluvy o RÚ s pohľadávkou Veriteľa v podobe nesplatených splátok

pôžičky/úveru príp. ďalších záväzkov zo Zmluvy o revolvingovej pôžičke/úvere uvedenej v žiadosti
Dlžníka o poskytnutie úveru, stávajú sa ku dňu uzavretia tejto Zmluvy o RÚ splatnými všetky záväzky
Dlžníka zo Zmluvy o revolvingovej pôžičke/úvere špecifikovanej v žiadosti Dlžníka o poskytnutie úveru.

V bode 8. - 8.1. Dohoda o poskytnutí služby uzavretej podľa § 269 ods. 2 Obch. zákonníka v Žiadosti

o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluve o revolvingovom úvere je uvedené, že predmetom tejto
dohody o poskytnutí služby je záväzok veriteľa poskytnúť dlžníkovi na jeho žiadosť a po splnení
nižšie uvedených podmienok službu spočívajúcu v možnosti odkladu maximálne troch akýchkoľvek
splátok úveru, resp. revolvingu poskytnutého na základe žiadosti/zmluvy uzavretej medzi veriteľom a
dlžníkom (ďalej ako „úver/revolving“) a záväzok dlžníka zaplatiť veriteľovi odplatu a) za poskytnutie
služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok úveru vo výške 367,49 Eur a b) za poskytnutie

služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok revolvingu vo výške 167,04 eur v prípade,
ak bude dlžníkovi revolving poskytnutý. Odplatu je veriteľ oprávnený na základe vlastného uváženia
jednostranne znížiť, k čomu dlžník udeľuje veriteľovi svoj súhlas. Veriteľ je povinný písomne oznámiť
dlžníkovi stanovenú zníženú výšku odplaty, pričom písomné oznámenie bude tvoriť prílohu tejto dohody
o poskytnutí služby.

V bode 8. - 8.2. Dohoda o poskytnutí služby uzavretej podľa § 269 ods. 2 Obch. zákonníka v
Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluve o revolvingovom úvere je uvedené, že dlžník je
oprávnený nie však povinný požiadať o odklad splatnosti splátok úveru/revolvingu po splatení prvých
troch splátok úveru/revolvingu za podmienky, že je dlhodobo práceneschopný, pričom dlhodobou

pracovnou neschopnosťou sa rozumie pracovná neschopnosť začatá najskôr v deň uzavretia tejto
dohody o poskytnutí služby a trvajúca dlhšia ako 3 týždne alebo pokiaľ s ním bol skončený pracovný
pomer. Dlžník je povinný toto svoje právo veriteľovi doložiť kópiou lekárskeho potvrdenia, ktoré
preukazuje dobu trvania jeho pracovnej neschopnosti alebo kópiou potvrdenia o vedení v evidencii
uchádzačov o zamestnanie, alebo výpoveďou, resp. dohodou o skončení pracovného pomeru, alebo

iného dokumentu, ktorý preukazuje skončenie pracovného pomeru, pričom odo dňa vyhotovenia
ktoréhokoľvek z uvedených dokumentov odo dňa ich doručenia veriteľovi nesmie uplynúť doba dlhšia
ako 2 mesiace. Účinnosť odkladu splácania nastáva okamihom doručenia žiadosti veriteľovi vrátane
všetkých príslušných dokladov podľa predchádzajúcej vety, ktoré sú potrebné na naplnenie tohto
práva. Dlžník je oprávnený požiadať o odloženie splátok poskytnutého úveru aj v iných prípadoch

ako je uvedené vyššie, ale tento odklad splátok je podmienený schválením zo strany veriteľa. Na
odloženie splátok v týchto iných prípadoch nemá dlžník právny nárok. Žiadosť musí byť písomná a musí
obsahovať meno, priezvisko dlžníka, číslo zmluvy o revolvingovom úvere, počet a označenie splátok
úveru/revolvingu, ktorých splatnosť dlžník požaduje odložiť, žiadosť musí byť dlžníkom podpísaná a
datovaná. Právo dlžníka na odklad splatnosti splátok úveru/revolvingu podľa splátkového kalendára v

jednotlivom prípade zaniká, pokiaľ bude žiadosť vrátane príslušných dokladov dokazujúcich toto právo
dlžníkadoručenáveriteľovivdeňnasledujúcompodnivktoromomeškaniedlžníkasúhradouakejkoľvek
splátky úveru/revolvingu dosiahlo 30 dní.

Dňa 07.02.2011 odporca oznámil navrhovateľke schválenie úveru vo výške 1.500,- eur so splatnosťou

s počtom splátok 48 mesiacov, výškou mesačnej splátky úveru 77,05 eur.

Dňa 02.02.2011, v rovnaký deň ako je deň uzavretia úverovej zmluvy, bola medzi žalobkyňou ako
dlžníkom a žalovaným ako veriteľom uzatvorená rozhodcovská zmluva č. 8300035968. Podľa bodu
5 tejto zmluvy sa strany dohodli, že akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými

stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami Zmluvy o revol. úvere, s porušením, ukončením
či neplatnosťou Zmluvy budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom
konaní pred niektorým zo stálych rozhodcovským súdov podľa rokovacieho poriadku týchto stálych
rozhodcovských súdov. Aj keď ide o samostatnú dohodu z predloženého tlačiva vyplýva, že ide o jedno
spoločné tlačivo so zmluvou o revolvingovom úvere, spolu boli aj spojené.

Z výpovede žalobkyne okrem iného vyplýva, že zmluvu o revolvingovom úvere uzatvorila vo finančnej
núdzi.Zmluvupredtýmakojuuviedlavôbecnečítala.Žiadalaoúver1.500,-eur,alebolojejposkytnutých
len 1.100,- eur. Ďalej uviedla, že aj keď úver splácala nepravidelne, splatila celú sumu 1.500,- eur.Potvrdila, že podpis na zmluve a podpis na rozhodcovskej zmluve je jej aj napriek tomu, že ani zmluvu
o revolvingovom úvere a ani rozhodcovskú zmluvu predtým nečítala. Na otázku právneho zástupcu
žalovaného, aby vysvetlila, či vie vysvetliť z akého dôvodu si uplatňuje čiastku 500,- eur uviedla, že

zarába len okolo 320,- eur a keď zistila, že aké vysoké úroky sú v tejto zmluve dosť ju to vzalo a bola
rozčúlená, že spoločnosť s ktorou zmluvu uzatvorila, nie je schopná pri podpisovaní vysvetliť všetko
potrebné. Na otázku právneho zástupcu, či utrpela nejakú ujmu v dôsledku toho, že musela splácať
zmluvu, že ju uzatvorila uviedla, že ujma spočívala v tom, že si vzala 1.500,- eur a má vrátiť 3.600,- eur.
Na otázku prečo si uplatňuje práva 500 eur uviedla, že takúto čiastku si uplatňuje po dohode s právnym

zástupcom.

Z vyjadrenia a listín preložených žalovaným vyplýva, že úver žalobkyni bol poskytnutý vo výške 1500 eur.
Rozdiel medzi sumou revolvingového úveru uvedenou v zmluve a sumou pripísanou žalobkyni na účet
367,49 eur predstavuje odplatu za poskytnutie služby v zmysle bodu 8 zmluvy o revolvingovom úvere,
predmetom ktorej bol záväzok veriteľa poskytnúť dlžníkovi službu spočívajúcu v možnosti dokladu

splátok.

Podľa ust. §1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľským úverom na
účelytohtozákonajedočasnéposkytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskom
úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom

spotrebiteľovi.
Podľa ust. § 2 písm.a),b) zákona č. 129/2010 Z,.z. o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľom fyzická
osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon
zamestnania, povolania alebo podnikania, veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka
alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti,

Podľa ustanovenia § 52 ods. 1,2 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu
formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá

je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa ust. § 9 ods. 1 zákona 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej

podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

Podľa ust. § 9 ods. 2 zákona 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere
okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka18) musí obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,

b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je zmluvnou stranou aj finančný agent, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v
rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú
osobu,

c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,

f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,

i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokovésadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané

na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,

l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú

platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení

spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,
u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo

uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej
výpočtu,
x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,
y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu

podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny

štvrťrok.

Podľa ust. § 53 ods. 1OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu

plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa ust. § 53 ods. 2,3OZ za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s
ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom
sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa ust. § 53 ods. 4 OZ za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú
najmä ustanovenia, ktoré

a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu
spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky
spotrebiteľa,

c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa
spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,
d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo
zodpovednosti za škodu,
e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ

neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,
f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi
to neumožňujú,
g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na
dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,
h)prikazujúspotrebiteľovi,abysplnilvšetkyzáväzkyajvtedy,akdodávateľnesplnilzáväzky,ktorévznikli,

i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,
j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú
na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena
dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia,
k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako

sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,
l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré
by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana,
m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane
obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči dodávateľovi vrátane

práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči dodávateľovi,
n)spôsobujú,žeplatnosťzmluvyuzatvorenejnadobuurčitúsapouplynutíobdobia,naktorúbolazmluva
uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu
s predĺžením platnosti zmluvy,
o) ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré

priznávajú právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi,
p) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú
uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme,
r) vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil
výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa ust. § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred

vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej
rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (Ďalej len „zákon ZoOS“), každý
spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktorými
sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné

zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že
spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli
uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Podľa § 3 ods. 5 ZoOS, Proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany

spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa
môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil
protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú
len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľskýchpráv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len "kolektívne záujmy
spotrebiteľov").Spotrebiteľ,ktorýnasúdeúspešneuplatníporušenieprávaalebopovinnostiustanovenej
týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto

za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

Podľa § 80 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku ( ďalej len ,,O.s.p.“), návrhom na
začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä
a) o osobnom stave (o rozvode, o neplatnosti manželstva, o určení, či tu manželstvo je alebo nie je, o

určení rodičovstva, o osvojení, o spôsobilosti na právne úkony, o vyhlásení za mŕtveho);
b) o splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia práva;
c) o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Podľa § 34 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len ,,Občiansky zákonník“), právny
úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré

právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Podľa § 35 ods. 1 Občianskeho zákonníka, prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím;
môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník
prejaviť.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom

odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa ust. § 41 OZ ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto
časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo okolnosti, za ktorých k nemu došlo
nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

Podľa § 52 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka platného a účinného v rozhodnom
období ( ďalej len ,,Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách,
ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa

vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo
dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia
alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských

zmluvách sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ak je v spotrebiteľskej zmluve predmetom záväzku
poskytnutie peňažných prostriedkov za neprimeranú odplatu, súd môže odplatu znížiť; prihliadne pritom
najmä na odplaty poskytované bankami pri spotrebných úveroch. Ak súd rozhodne o znížení odplaty

za poskytnuté peňažné prostriedky a spotrebiteľ splnil svoj záväzok vo väčšom rozsahu, ako bol podľa
rozhodnutia súdu povinný, dodávateľ je povinný bez zbytočného odkladu vrátiť spotrebiteľovi plnenie,
ktoré presahuje výšku poskytnutých peňažných prostriedkov a primeranej odplaty.Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V

pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 544 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len

písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že medzi žalobkyňou a žalovaným bola dňa 02.02.2011
uzatvorená zmluva o revolvingovom úvere. Z vykonaného dokazovania, no najmä z výpovede žalobkyne
je zrejmé, že jej boli poskytnuté finančné prostriedky vo výške 1.500,- eur a tá zaviazala sa platiť
žalovanému splátky v minimálnej výške po 77,05 eur mesačne. Žalobkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že

žalovaný jej poskytol fyzicky len finančné prostriedky vo výške 1.100,- eur. Uviedol tiež, že rozdiel medzi
sumou revolvingového úveru uvedenou v zmluve a sumou pripísanou žalobkyni na účet 367,49 eur
predstavuje odplatu za poskytnutie služby v zmysle bodu 8 zmluvy o revolvingovom úvere, predmetom
ktorej bol záväzok veriteľa poskytnúť dlžníkovi službu spočívajúcu v možnosti dokladu splátok

Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie
je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok

(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ďalej len „smernica“).

Dôležitým rozhodnutím je rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci Océano Grupo Editorial SA
a Rocío Murciano Quintero (C-240/98) a medzi Salvat Editores SA a José M. Sánchez Alcón Prades

a spol., spojené prípady C-240/98 a C-244/98, z ktorého je zrejmá aj obligatórnosť zásahu súdu proti
nekalej podmienke: ,,Cieľ Článku 6 Smernice, ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nečestné
podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný
vystúpiť proti nečestnej povahe takých podmienok. V sporoch, kde zahrnuté sumy sú často obmedzené,
môžu byť právnické poplatky vyššie než vložená čiastka, čo môže spotrebiteľa odradiť, aby napadol

použitie nečestnej podmienky. V počte členských štátov procedurálne predpisy umožňujú jednotlivcom
brániť sa v takých konaniach a je reálne riziko, že spotrebiteľ kvôli neznalosti práva nespochybní
podmienku prednesenú proti nemu. Z toho vyplýva, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť,
len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť podmienky tohto druhu na svoj vlastný návrh“.

Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-243/08 zo dňa 04.06.2009 Pannon GSM Zrt.
proti Erzsébet Sustikné Győrfi bod 43, vnútroštátnemu súdu prislúcha posúdiť, či možno zmluvnú
podmienku kvalifikovať v zmysle článku 3 ods. 1 smernice (93/13/ES) ako nekalú. Podľa bodu 32
tohto rozhodnutia, je teda úlohou súdu, ktorý vo veci rozhoduje, zabezpečiť potrebný účinok ochrany,
ktorú sledujú ustanovenia smernice. Úloha, ktorú v konkrétnej oblasti vnútroštátnemu súdu udeľuje

právo Spoločenstva, preto nie je vymedzená len možnosťou vysloviť sa k prípadnej nekalej povahe
zmluvnej podmienky, ale zahŕňa taktiež povinnosť preskúmať ex offo túto otázku hneď potom, ako je
súd oboznámený s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, vrátane, ak nastolil
otázku o svojej vlastnej miestnej príslušnosti.

Súd mal zato, že v danom prípade sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu. Pre spotrebiteľskú zmluvu je
charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie
predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť
tietopodmienkyindividuálneovplyvniť.Občianskyzákonníkpodrobnejšiešpecifikujevšeobecnépravidlá
pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia

v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú
neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára
zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a
služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľmávedomostiaskúsenostiaoprotispotrebiteľovivystupujeakozvýhodnenýúčastníkzmluvnéhovzťahu
založeného spotrebiteľskou zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie
jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.

Čo sa týka žaloby o určenie že rozhodcovská zmluva doložka uzavretá v zmluvných dojednaniach
Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o. ako súčasť revolvingovej
zmluvy č. 8300035968 zo dňa 02.02.2011 uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným je neprijateľná, súd
žalobe ako dôvodnej v tejto časti vyhovel.

Súd z úradnej činnosti zistil, že rozhodcovskými doložkami žalovaného zaoberali aj iné súdy napr. KS
v Prešove sp.zn. 16Co/20013 a to práve v kontexte s tvrdením žalovaného, že podpisom osobitných
zmluvných dojednaní tvoriacich súčasť všeobecných poistných podmienok malo dôjsť k individuálne
dojednanej rozhodcovskej doložke. Najvyšší súd mal za to, že rozhodcovská doložka nachádzajúca sa v
poistnej zmluve, ktorú uzatvára žalovaný so spotrebiteľmi v časti všeobecných obchodných podmienok,

resp. osobitných zmluvných podmienok nie je spotrebiteľom osobitne dojednaná. Praktickým dôsledkom
takto upravenej rozhodcovskej doložky je to, že spotrebiteľovi sa fakticky odopiera možnosť brániť
svoje práva pred všeobecným súdom, čím reálne dochádza k narušeniu rovnováhy medzi zmluvnými
stranami v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa podpisom zmluvy spolu so všeobecnými poistnými
podmienkami, obsahom ktorých je aj takáto doložka reálne vopred vzdáva na účinnú právnu ochranu,

núti spotrebiteľa k rozhodcovskému konaniu, pričom rozhodcovský súd vyberá žalovaný bez možnosti
žalobcu podieľať sa na jeho kreovaní.

Rozhodcovskými doložkami zaoberal sa aj Ústavný súd. Z jeho rozhodnutia vyplýva, že z ústavno-
právneho hľadiska je možné dojednanie v podobe rozhodcovskej doložky pripustiť aj pre spotrebiteľské

zmluvy, ale iba za predpokladu, že podmienky ustanovenia rozhodcu a dohodnuté podmienky
procesného charakteru budú účastníkom konania garantovať rovnaké zaobchádzanie, čo vo vzťahu
spotrebiteľ - podnikateľ znamená zvýšenú ochranu slabšej strany, t. j. spotrebiteľa, pričom dohodnuté
procesné pravidlá budú garantovať spravodlivý proces (ústnosť, priamosť konania, odvolacia inštancia,
absencia iných prekážok pri uplatňovaní spotrebiteľovho práva).

V zmysle čl. 3 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách
(,,Smernica“), zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak
napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých
na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa.

V zmysle § 54 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, sa zmluvné podmienky upravené
spotrebiteľskou zmluvou, nemôžu odchýliť v neprospech spotrebiteľa od ustanovení Občianskeho
zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Nesmú obsahovať podľa § 53 ods. 1 prvá veta Občianskeho
zákonníka ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných

strán v neprospech spotrebiteľa.

Kým smernica vychádza zo vzorového okruhu nekalých klauzúl, slovenský zákonodarca upravil režim
súdnejkontrolyneprijateľnýchpodmienokvspotrebiteľskýchzmluváchnazákladeindikatívnehovýpočtu
neprijateľných podmienok (arg. slovo ,,najmä“ v § 53 ods. 4 OZ). To znamená, že súdu nič nebráni

judikovať neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve podľa tzv. generálnej klauzuly v
§ 53 ods. 1 OZ, a teda nad rámec zoznamu podmienok uvedených v prílohe smernice alebo
okruhu uvedeného v Občianskom zákonníku. Nemožno napríklad vylúčiť, že súd so zreteľom na ostatné
zmluvné podmienky (čl. 4 ods. 1 smernice) posúdi rozhodcovskú doložku ako neprijateľnú bez ohľadu
na jej znenie, teda že neobstojí žiadna rozhodcovská doložka a priestor pre rozhodcovské konanie bude

len pri preukázateľnom individuálnom vyjednaní rozhodcovskej zmluvy zo strany spotrebiteľa.

Kritériá neprijateľnej podmienky za ktorú sa považuje podmienka, ktorá 1. je obsiahnutá v štandardnej
formulárovej zmluve, 2. spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán, 3.
nerovnováha musí byť daná v neprospech spotrebiteľa.

Súd má za to, rozhodcovská zmluva uzavretá v zmluvných dojednaniach Zmluvy o revolvingovom úvere
spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o. ako súčasť revolvingovej zmluvy č. 8300035968 zo dňa
02.02.2011 je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.Súd poukazuje, že o toto ide aj v prípade, ak síce spotrebiteľ podľa rozhodcovskej zmluvy má možnosť
vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa tejto doložky začalo rozhodcovské

konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený nezvratne podrobiť sa rozhodcovskému konaniu.

Podľa obsahu spisu žalovaný ako dodávateľ preukázateľne naviac nevysvetlil spotrebiteľovi význam
rozhodcovskej zmluvy, rozdiel od zásad občianskeho súdneho konania, nepredstavil mu pravidlá, podľa
ktorých sa bude viesť súkromný „súdny“ proces a nedal mu po preukázateľnom poučenie na výber

rozhodnúť sa .

Aj procesné pravidlá rozhodcovského súdu ponímajúce kontraktuálnu inkorporáciu prostredníctvom
rozhodcovskej doložky sú súčasťou zmluvného vzťahu a ako formulárový produkt podliehajú súdnej
kontrole neprijateľnosti zmluvných podmienok. Ak povinný spotrebiteľ mal vyjednať súkromný „súdny“
proces, mal by nepochybne poznať tieto pravidla. O týchto niet v spise ani zmienky a oprávnený sa

tomuto problému v odvolaní vyhol. Preukázateľné poučenie sa musí týkať aj pravidiel arbitráže.

V rámci uzatvárania spotrebiteľských zmlúv sa díleri nezmieňujú o podrobnostiach a procesných
pravidlách rozhodcovského konania. Získavanie podpisov spotrebiteľov pod údajné individuálne
vyjednanie má kampaňovitý rozmer. Tvrdenie o tom, že si takýto proces vyjednal spotrebiteľ a pritom

nepoznal jeho obsah, je nedôvodné, zavádzajúce a nepravdivé so zreteľom na všetky okolnosti
uzatváranie poistných zmlúv, kde spotrebiteľovi ide o poistenie niečoho a nie o tom, že prípadne spory
sa budú riešiť arbitrážou.

Štát má medzinárodný záväzok chrániť hospodárske záujmy spotrebiteľov ( čl. 169 Zmluvy o fungovaní

EÚ).

Príloha cit. smernice, ktorá obsahuje zoznam nekalých podmienok, ustanovuje pod písm. q/,,...
najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory nepodliehajúce právnym ustanoveniam, výhradne
arbitrážou...“ Zmluva nesmie od spotrebiteľa vyžadovať, aby spory riešil výlučne akýmsi osobitným

typom arbitráže, ktorá nie je upravená právnymi predpismi a kde rozhodcovia pravdepodobne nie sú
povinní aplikovať príslušné hmotné právo.

Žalobkyňa namietala neprijateľnosť rozhodcovskej zmluvy. Je potrebné objektívne posúdiť
rozhodcovskú doložku a nie je rozhodujúca vôľa účastníka zmluvného vzťahu a v tomto zmysle

ani jeho aktivita. Neprijateľná rozhodcovská doložka je absolútne neplatná (§ 53 ods. 5 OZ) a je
povinnosťou nielen súdu, ale aj rozhodcu z tohto právneho posúdenia vyvodiť všetky právne dôsledky
a poskytnúť náležitú ochranu pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami. Toto konanie je prejavom
nerešpektovania práv spotrebiteľov, resp. reflexiou absencie nestrannosti a nezaujatosti rozhodcu.

Akceptovateľnosť rozhodcovského konania v spotrebiteľských veciach sa ponúka napríklad osobitným
vyjednaním a nie nanútením arbitráže spotrebiteľovi. Arbitráž môže fungovať, ale za transparentných
podmienok ako efektívny prostriedok ochrany a keď aj spotrebiteľ rozumie, o čo v prípade rozhodcu ide.

Na individuálne dojednanie je však potrebné rešpektovať a zachovať proces tvorby zmluvy ustanovený

v OZ. Naproti tomu nevhodné predkladanie podmienok predstavuje jednu z nekalých obchodných
praktík (klamlivá obchodná praktika; § 8 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa; ďalej
len ,,ZOS“). Predkladanie rozhodcovských doložiek spotrebiteľom za stavu, keď nepoznajú pravidlá
arbitráže (predmet rozhodcovskej zmluvy) a prirodzene nevenujú dostatočnú pozornosť tejto časti
formuláru, sa zneužíva k záverom o individuálnom vyjednaní zo strany spotrebiteľov, pričom na tomto nič

nemení technika predkladania - inkorporovanie doložky do všeobecných zmluvných podmienok versus
vyhotovenie štandardnej rozhodcovskej zmluvy na samostatnom liste (hárku) papiera.

Žalovaný ako dodávateľ s odbornou starostlivosťou mal a musel vedieť, že nemá používať neprijateľné
podmienky a má poznať aj dôsledky ich používania. Dodávateľ musí počítať s tým, že plnenie z nekalej

podmienky mu súd nemôže vymôcť.

Predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa
rozumie ,,najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znakydiskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby,
alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe,
využívanajmäomyl,lesť,vyhrážku,výraznúnerovnosťzmluvnýchstránaporušovaniezmluvnejslobody

(pre porov. § 4 ods. 8 ZOS).

Žalobca nemal možnosť ovplyvniť obsah predmetnej rozhodcovskej zmluvy. Mohol ju buď prijať
ako celok alebo odmietnuť. Obsah tejto rozhodcovskej zmluvy bol dodávateľom, žalovaným vopred
pripravený a na jej obsahu žalobkyňa nijakým spôsobom neparticipoval a bol predložený na podpis pri

podpise úverovej zmluvy.

Inštitút individuálne dohodnutej podmienky je treba vykladať v súlade s cieľom smernice, podľa ktorej sa
podmienka nepovažuje za individuálne dohodnutá, ak bola pripravená vopred a spotrebiteľ preto nebol
schopný ovplyvniť podstatu podmienky v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou (čl.
3 ods. 2 Smernice).

Z obsahu spisu a napokon aj tvrdenia samotného žalovaného nevyplýva, že by ako dodávateľ vysvetlil
žalobkyni význam rozhodcovskej zmluvy, pravidlá, podľa ktorých sa bude viesť tento proces a po
preukázateľnom poučení, jej dal na výber sa rozhodnúť. Preto, ak napríklad spotrebiteľ mal vyjednať
tento súkromný proces, mal by nepochybne tieto pravidlá poznať. O nich však v spise tiež niet žiadnej

zmienky. Preto tvrdenie o tom, že takýto proces si dojednal spotrebiteľ (v danom prípade žalobca) a
pritom nepoznal jeho obsah, je z pohľadu vykonaného dokazovania neudržateľné.

Súd v zmysle vyššie uvedeného mal za to, že rozhodcovská doložka, zmluva jednoznačne nebola
individuálne dojednaná medzi žalobcom a žalovaným a preto je v zmysle zákonných predpisov

neprijateľnou podmienkou.

Žalobkyňa ďalej vo svojom žalobnom návrhu žiadala vyhlásiť celú zmluvu za neplatnú. Žiadala, aby
súd aplikoval v ust. § 41 OZ v jeho eurokonformnom výklade s ust. čl. 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/
EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Čl. 6 je pritom kogentným ustanovením,

ktoré požaduje, aby spotrebiteľa nezaväzovala zmluva ako celok v kontexte ochrany spotrebiteľa pred
používaním nekalých zmluvných podmienok. Má za to, že má pritom spotrebiteľ vždy naliehavý právny
záujem - pozri Rozhodnutie NS SR 1 M Cdo 1/2009 dostupné na internete. Do pozornosti dala rozsudok
Okresného súdu Bratislava II zo dňa 15.06.2010 sp. zn. 42Cb 282/2008 ďalej na rozsudok ČR zo dňa
23.08.2011 - číslo jednací 16 ICm 944/2010 sp. zn. KSOL 16 INS 3397/2010.

Zákon explicitne nekonfrontuje navzájom inštitút dobrých mravov a inštitút neprijateľnej zmluvnej
podmienky Pravidlá správania sa, ktoré sú v prevažnej miere v spoločnosti uznávané a tvoria základ
fundamentálneho hodnotového poriadku, aj takto sa dajú definovať dobré mravy. Ak tomuto kritériu
zmluvná podmienka nevyhovuje, prieči sa dobrým mravom.

Zásada zakotvená vo vyššie uvedenom ustanovení vnáša do nášho právneho poriadku požiadavku
dôsledne zachovávať dobré mravy. Zdôrazňuje to, že nepoctivému konaniu nesmie súd poskytnúť
ochranu.

Dobré mravy sa v súdnej praxi využívajú ako kritérium ktoré obmedzuje subjektívne práva. Pojem dobré
mravy nie je definovaný v zákone. Ich obsah spočíva vo všeobecne platných normách morálky, pri
ktorých je daný všeobecný záujem ich rešpektovania. Posúdenie konkrétneho obsahu pojmu dobré
mravy patrí od prípadu k prípade sudcovi. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny
úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým

mravom.

Nie každá zmluvná podmienka, ktorá vyvoláva nepomer v spotrebiteľskej zmluve v neprospech
spotrebiteľa je neprijateľná. Pokiaľ je však zmluvná podmienka v hrubom nepomere v neprospech
spotrebiteľa teda slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý

vzťah teória a prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti
o tom, že takáto zmluvná podmienkaSúd preskúmal zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru, či je v súlade s podmienkami zákona č.
258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, ako aj smernice Rady
č. 93/13/EHS z 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len

„smernica“), ktorú je nevyhnutné používať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam právneho
poriadku, upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv, podľa ktorej je v právomoci súdu stanoviť z
úradnej povinnosti, či je podmienka nekalá, čo znamená vytvoriť vhodné prostriedky na ochranu
spotrebiteľa voči neprijateľným zmluvným podmienkam. Smernicu je potrebné aplikovať tiež vtedy,
keď bola zmluva spísaná vopred a spotrebiteľ nemohol mať žiadny vplyv alebo dosah na obsah jej

jednotlivých ustanovení.

Po vykonanom dokazovaní tak ako je to vyššie uvedené dospel súd k záveru, že vzhľadom na množstvo
rôznych vyššie uvedených zmluvných podmienok na ktoré žalobkyňa poukázala v žalobe, ktoré
sú aj podľa súdu neprijateľné, celá táto úverová zmluva vzhľadom na také množstvo neprijateľných
podmienok ako celok odporuje zákonu, zákonu o spotrebiteľských úveroch, obchádza ho a prieči sa tiež

dobrým mravom. Ide napríklad o ustanovenia obchodných podmienok uvedené v čl. 1.2, 2.1,2.2, 4.1,
4.2, 9.3, 11.1, 13.2, 14.1, 14.4, 14.6., 8.1.

Preto súd zmluvu v zmysle návrhu považoval v zmysle ust. § 39 a 41 OZ za neplatnú ako celok a
preto žalobe o určenie, že Zmluva o revolvingovom úvere č. 8300035968 zo dňa 02.02.2011 uzatvorená

medzi žalobkyňou a žalovaným je neplatná ako plne dôvodnej vyhovel. Mal tiež za to, že žalobkyňa na
určení aj napriek úhrade istiny má právny záujem a tento je daný.

Taktiež súd poukazuje, že na to, že zmluva vzniká v zmysle ust. § 43a , 43b a 43c, § 44 OZ na základe
zhodného prejavu vôle zúčastnených osôb. Dvojstranná zmluva, ktorou nepochybne zmluva o úvere

uzavretá medzi účastníkmi konania je, vzniká na základe návrhu na uzavretie zmluvy a prijatia návrhu na
uzavretiezmluvy.Pokiaľnávrhnauzavretiezmluvyajejprijatiezodpovedajúnáležitostiamvyžadovaným
zákonom a zodpovedajú skutočnej vôli konajúcich osôb, dochádza k platnému vzniku zmluvy. Zmluvný
konsenzus účastníkov zmluvy má právotvorné účinky. Pokiaľ ide o návrh a jeho prijatie, musí ísť o
vzájomné a obsahovo zhodné prejavy vôle dvoch zmluvných strán, inak platná zmluva nevznikne.

Zo zmluvy uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným nepochybne vyplýva, že výška RPMN je iná v
návrhu na uzavretie zmluvy (predpokladaná RPMN za úver v % 70,01) , ako je v akceptácii (68,77 %),
a tiež predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu v % - 64,19 v návrhu na uzavretie zmluvy
a 60,19 % v akceptácii návrhu - článok 6. zmluvy. Z hľadiska zmluvného práva je pritom irelevantné, či

takáto zmena je pre spotrebiteľa výhodná alebo nevýhodná. Podstatná je skutočnosť, že návrh nebol
prijatý bezvýhradne, čo bolo aj v danom prípade. Prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady,
obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. V danom prípade
dojednanie o RPMN nemožno považovať za platné zmluvné dojednanie, keďže chýba bezvýhradná
akceptácia návrhu. K zmluvnému konsenzu medzi zmluvnými stranami nedošlo.

Žalobkyňa vo svojom žalobnom návrhu tiež žiada, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť jej
primerané finančné zadosťučinenie vo výške 500 eur. Podľa názoru súdu účelom inštitútu finančného
zadosťučinenia je nahradiť určitú ujmu, ktorá bola neoprávneným zásahom do práva na ochranu
spotrebiteľa spôsobená. Predpokladom finančného zadosťučinenia je teda samotný vznik takejto ujmy.

V tomto prípade žalobkyňa má súd za to, že žalobkyňa má nárok primerané finančné zadosťučinenie
vo výške 500 eur.

Zákon priznáva osobe, ktorá na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej

týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, koho
porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi je spôsobilé
privodiť ujmu spotrebiteľovi.

V konaní bolo preukázané, že mal jej byť poskytnutý revolvingový úver vo výške 1.500,- eur no fyzický

dostala sumu 1.132,51-eur, suma 367,49 eur predstavovala odplatu za poskytnutie služby v zmysle
bodu 8 zmluvy o revolvingovom úvere, predmetom ktorej bol záväzok veriteľa poskytnúť dlžníkovi službu
spočívajúcu v možnosti dokladu splátok. Žalobkyňa ja napriek tomu, že celý úver vo výške 1500 eur
nedostala, reálne splatila finančnú sumu 1.428,55 eur.V zmysle ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie
práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané

finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom
a osobitnými predpismi zodpovedá.

Žalobkyni jednoznačne vznikla ujma v nemajetkovej sfére, keďže konanie žalovaného bolo spôsobilé
privodiť ujmu vo sfére jej rodinného, súkromného a spoločenského života. Žalobkyňa bola vystavená

nedôvodnepsychickémuvypätiuzostranyžalovaného vdôsledkujehokonaniaazavádzaniažalobkyne
ako spotrebiteľa. Výška priznaného finančného zadosťučinenia závisí od úvahy súdu a nemožno ju
objektívne preukázať. Súd pri jej určovaní zohľadňuje rôzne kritéria a to jej intenzita, časové trvanie
závadného konania, satisfakčnú a sankčnú funkciu a podobne.

Súd má za to, že žalobkyňou požadované finančné zadosťučinenie je podľa súdu primerané utrpenej

ujme. Priznané finančné zadosťučinenie je vyrovnaním ujmy žalobkyne, ktorá jej vznikla konaním
žalovaného, je akousi určitou satisfakciou za stav, ktorý musela v dôsledku konania žalovaného trpieť a
je aj sankciou postihujúcou žalovaného, ktorý ako dodávateľ finančnej služby závadne konal. Spotrebiteľ
a teda ani žalobkyňa nie je povinná preukazovať ujmu ktorá jej vznikla, pretože zákon o ochrane
spotrebiteľa priznáva právo na finančné zadosťučinenie nie v prípade vzniku ujmy ale už vtedy, keď

mu ujma v nadväznosti na porušenie práv spotrebiteľa vzniknúť mohla, pričom sa úspešne domáhal
ochrany svojich práv. V danom prípade sa žalobkyňa úspešne domohla svojho práva. V danom prípade
teda boli splnené všetky zákonné predpoklady pre priznanie finančného zadosťučinenia. Preto súd z
dôvodov vyššie uvedených vyhovel žalobe ako dôvodnej aj tejto časti.

Pokiaľ sa týka trov konania, súd rozhodol podľa ustanovenia § 151 ods. 3 O.s.p., podľa ktorého v
zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov
uplatňovaných v konaní, súd môže rozhodnúť, že o trovách konania súd rozhodne až po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej.

V danom prípade súd o trovách rozhodol podľa tohto ustanovenia, pretože nie je zatiaľ možné o trovách
konania rozhodnúť.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd do Prešova.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia

domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.