Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 13. jún 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Tos/48/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1512010422
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 06. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denisa Mészárosová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1512010422.1

Uznesenie

Krajský súd Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Denisy Mészárosovej a sudcov
JUDr. Danice Veselovskej a JUDr. Petra Štifta v trestnej veci odsúdeného Q. B., pre prečin nedovolenej
výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi
podľa § 171 ods. 2 Tr. zákona, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V
sp. zn. 3T/38/2012 zo dňa 02.03.2017, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 13. júna 2017 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 194 ods. 1 Tr. poriadku z r u š u j e sa napadnuté uznesenie v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

Uznesením Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 3T/38/2012 zo dňa 02.03.2017 bolo podľa § 50 ods. 4
Tr. zákona vyslovené, že sa odsúdený Q. B. v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia stanovenej
mu rozsudkom Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 3T/38/2012 zo dňa 25.09.2012, neosvedčil a trest
odňatia slobody vo výmere sedem mesiacov vykoná.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona bol odsúdený pre výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Svoje rozhodnutie samosudkyňa okresného súdu odôvodnila tým, že odsúdený Q. B. bol rozsudkom
Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 3T/38/2012 zo dňa 25.09.2012 právoplatným dňa 19.03.2013

uznaný vinným pre prečin podľa § 171 ods. 2 Tr. zákona a bol mu uložený podmienečný trest
odňatia slobody vo výmere 7 mesiacov. I napriek plynutiu skúšobnej doby podmienečného odsúdenia,
ktorá začala plynúť dňom 20.03.2013 sa dopustil šiestich priestupkov prevažne na úseku dopravy a
priestupkov proti majetku, za ktoré bol postihnutý blokovou pokutou. Okrem toho okresný súd zistil,
že odsúdený Q. B. bol dňa 20.01.2015 právoplatne odsúdený Krajinským súdom pre trestné veci vo
Viedni pod sp. zn. 095Hv 158/14x pre skutky spáchané v dňoch 29.05.2014, 26.04.2014, 18.07.2014,

ktoré boli kvalifikované ako zločin závažnej krádeže a prečin zatajenia listiny podľa Rakúskeho trestného
zákonníka.

Podľa názoru okresného súdu je teda zjavné, že odsúdený nežil riadny život a nedodržal podmienky
podmienečného odsúdenia.
Vzhľadom na uvedené, prvostupňový súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku napadnutého

uznesenia. Zaradenie do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia odôvodnil súd prvého
stupňa tým, že odsúdený nebol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním skutku vo výkone trestu
odňatia slobody uloženého za úmyselný trestný čin.

Proti tomuto uzneseniu podal ihneď po jeho vyhlásení odsúdený prostredníctvom svojho obhajcu
sťažnosť. Sťažnosť odsúdeného nebola do rozhodnutia krajského súdu bližšie odôvodnená.Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací na podklade riadne a včas podanej sťažnosti oprávnenou
osobou, preskúmal v zmysle § 192 ods. 1 písm. a/, b/ Tr. poriadku jednak správnosť výrokov
napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť a konanie predchádzajúce týmto

výrokom napadnutého uznesenia a dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného je dôvodná.

Sťažnostný súd po postupe nariadenom citovaným ustanovením z predloženého dosiaľ získaného
spisového materiálu zistil, že odsúdený Q. B. bol rozsudkom Okresného súdu Bratislava V zo dňa
25.09.2012 sp. zn. 3T/38/2012, v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 19.03.2013

sp. zn. 3To/158/2012, uznaný vinným z prečinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok,
jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 171 ods. 2 Tr. zákona a bol mu
uložený trest odňatia slobody vo výmere sedem mesiacov, ktorého výkon bol odložený na skúšobnú
dobu v trvaní dva roky. Skúšobná doba odsúdenému plynula od 20.03.2013 do 19.03.2015.

Z obsahu predloženého spisového materiálu je možné zistiť, že prvým úkonom smerujúcim k zisteniu,

či odsúdený viedol v rámci skúšobnej doby riadny život je úkon súdu zo dňa 17.04.2015, kedy boli
vyžiadané výpis z evidencie priestupkov, odpis z registra trestov a vykonaná lustrácia v evidencii
prebiehajúcich trestných stíhaní. Spisový materiál za účelom rozhodnutia o osvedčení odsúdeného
v skúšobnej dobe bol kanceláriou prvostupňového súdu predložený zákonnej samosudkyni dňa
09.04.2016, potom čo boli doručené vyžiadané správy a potvrdenia. Okresný súd postupne určil vo veci

termín verejného zasadnutia na deň 16.06.2016, 13.10.2016, 01.12.2016, 09.01.2017 a 02.03.2017.
Odsúdený bol na tieto úkony okresného súdu vždy riadne predvolaný, prvých troch úkonov sa
zúčastnil a v posledných dvoch prípadoch boli splnené podmienky pre konanie verejného zasadnutia
v neprítomnosti odsúdeného.

Zo spisového materiálu ďalej vyplýva, že na verejné zasadnutí súd prvého stupňa prečítal listinné
dôkazy, predovšetkým obsah spisového materiálu Okresného súdu Bratislava V 3T 38/2012, lustrácie
z evidencie priestupkov a aktualizovaný odpis registra trestov, uznesenia o vznesení obvinenia, ako aj
rozsudok Krajinského súdu pre trestné veci Viedeň sp. zn. 095Hv 158/14x zo dňa 15.01.2015.

Pre úplnosť je potrebné pripomenúť, že skúšobná doba plynula odsúdenému v tomto konaní do
19.03.2015 a súd prvého stupňa vydal rozhodnutie o neosvedčení odsúdeného dňa 02.03.2017, teda
po uplynutí jednoročnej lehoty uvedenej v § 50 ods. 5 Tr. zákona.

Podľa § 50 ods. 4 Tr. zákona ak odsúdený viedol v skúšobnej dobe riadny život a riadne vykonal iné

uložené sankcie a plnil uložené obmedzenia a povinnosti, súd vysloví, že sa osvedčil; inak nariadi
nepodmienečnýtrestodňatiaslobody,atoprípadneužvpriebehuskúšobnejdoby.Výnimočnemôžesúd
vzhľadom na okolnosti prípadu ponechať podmienečné odsúdenie v platnosti, hoci odsúdený konaním
spáchaným v skúšobnej dobe dal príčinu na nariadenie výkonu trestu, a súčasne môže

a/ ustanoviť nad odsúdeným probačný dohľad,
b/ primerane predĺžiť skúšobnú dobu, nie však viac ako o dva roky, pričom nesmie prekročiť hornú
hranicu skúšobnej doby ustanovenej v odseku 1, alebo
c/ ustanoviť doteraz neuložené primerané obmedzenia alebo primerané povinnosti uvedené v § 51 ods.3
a 4, smerujúce k tomu, aby viedol riadny život.

Podľa § 50 ods. 5 Tr. zákona ak súd do roka od uplynutia skúšobnej doby neurobil rozhodnutie podľa
odseku 4 bez toho, že by odsúdený mal na tom vinu, má sa za to, že sa odsúdený osvedčil.

Podľa § 50 ods. 6 Tr. zákona rovnako sa má za to, že sa odsúdený osvedčil, ak súd do dvoch rokov od

uplynutia skúšobnej doby neurobil rozhodnutie podľa odseku 4 bez toho, že by odsúdený mal na tom
vinu v prípade, ak sa proti odsúdenému vedie v skúšobnej dobe trestné stíhanie pre iný trestný čin.

Okrem skúmania materiálnych podmienok na rozhodnutie o neosvedčení sa sťažnostný súd zaoberal na
podklade sťažnosti odsúdeného aj otázkou, či boli splnené formálne podmienky pre vydanie rozhodnutia

o neosvedčení v zmysle § 50 ods. 4 Tr. zákona. V prvom rade bolo potrebné skúmať dodržanie zákonnej
lehoty uvedenej v § 50 ods. 5, ods. 6 Tr. zákona. Tak ako už bolo viackrát konštatované, skúšobná doba
vo výmere dva roky začala odsúdenému plynúť 20.03.2013, teda dňom nasledujúcim po právoplatnosti
rozhodnutia o vine a treste. Plynula až do 19.03.2015.Z veľmi strohého odôvodnenia napadnutého uznesenia nie je možné zistiť, akými úvahami sa okresný
súd riadil pri posúdení, či je povinný rozhodnúť o osvedčení v lehote jeden rok (§ 50 ods. 5 Tr. zákona)

alebo v lehote dvoch rokov (§ 50 ods. 6 Tr. zákona). Hodnotiac kroky súdu prvého stupňa, ktoré
súviseli so zabezpečením listinných dôkazov vzťahujúcich sa k prebiehajúcim trestným stíhaniam a so
zisťovaním, v akom štádiu sa jednotlivé konania nachádzajú, možno dôvodne predpokladať, že počítal
s dvojročnou lehotou na prijatie rozhodnutia o osvedčení. Bez zohľadnenia všetkých rozhodujúcich
dôkazov, ktoré mal, respektíve mohol mať k dispozícii už v priebehu jednoročnej lehoty vyplývajúcej z §

50 ods. 5 Tr. zákona a ktoré postačovali na vyvodenie toho istého záveru, aký nakoniec prijal, konal v
presvedčení, že prebiehajúce trestné stíhanie ho automaticky oprávňuje na vydanie rozhodnutia v dlhšej
lehote. S takýmto postupom, prípadne úvahami, sa sťažnostný súd nemohol stotožniť.

Trestný zákon v ustanovení § 50 ods. 5 počíta aj zo situáciou, keď je možné rozhodovať o neosvedčení
aj po uplynutí jednoročnej lehoty a to za predpokladu, že by vydaniu rozhodnutia v jednoročnej lehote

bránilo správanie sa odsúdeného. Druhou výnimkou je situácia uvedená v § 50 ods. 6 Tr. zákona, ktorá
počíta s tým, že rozhodnutie o osvedčení resp. neosvedčení je možné urobiť v lehote dvoch rokov od
uplynutia skúšobnej doby, za predpokladu, že sa proti odsúdenému vedie v skúšobnej dobe trestné
stíhanie pre iný trestný čin.

Ak sa vedie proti podmienečne odsúdenému trestné stíhanie pre skutok, ktorý spáchal v skúšobnej
dobe, a toto trestné stíhanie nie je v čase rozhodovania o osvedčení právoplatne skončené, súd, ktorý
rozhodujeoosvedčení,musívyčkaťnaskončenietohtotrestnéhostíhania,pokiaľniesúdanéinédôvody
na rozhodnutie, že odsúdený trest odňatia slobody vykoná.

Čo sa týka možnosti úvah o splnení podmienok uvedených v § 50 ods. 6 Tr. zákona - ak sa proti
odsúdenému vedie v skúšobnej dobe trestné stíhanie pre iný trestný čin, krajský súd uvádza, že
v posudzovanom prípade neprichádza využitie tohto zákonného ustanovenia do úvahy. Z ostatných
zabezpečených dôkazov bolo bez akýchkoľvek pochybností zistiteľné, že odsúdený Q. B. sa v priebehu
skúšobnej doby dopustil viacerých priestupkov na úseku dopravy a proti majetku a súčasne bolo súdu

prvého stupňa zrejmé, že odsúdený spáchal v priebehu skúšobnej doby úmyselný trestný čin. Ide o
odsúdenie Krajinským súdom pre trestné veci vo Viedni zo dňa 20.01.2015 sp. zn. 095Hv 158/14x. Práve
z týchto zistení vychádza aj odôvodnenie uznesenia okresného súdu, čiže boli jednoznačne dané iné
dôvody na rozhodnutie o neosvedčení odsúdeného v skúšobnej dobe.

Zmyslom poskytnutia dlhšej dvojročnej lehoty na rozhodnutie je zabezpečenie právoplatného
rozhodnutia o vine vo vzťahu ku skutku alebo skutkom, ktoré boli spáchané v priebehu skúšobnej doby,
pričomtrestnéstíhaniavedenépretakétoskutkynebolizrôznychdôvodovukončenévrámcijednoročnej
lehoty uvedenej v § 50 ods. 5 Tr. zákona. Musí však ísť o prípady, v ktorých rozhodnutie o osvedčení,
či neosvedčení závisí práve od rozhodnutia v prebiehajúcom trestnom stíhaní.

Reálne v tomto prípade vedenie iných trestných stíhaní v skúšobnej dobe neovplyvnilo možnosť súdu
konať vo veci, žiadnym spôsobom nebolo spôsobilé predĺžiť toto konanie a nie je teda daný dôvod na
predlžovanie lehoty na rozhodovanie.

Opierajúcsavyššieuvedenéúvahydospelsťažnostnýsúdkzáveru,ževposudzovanomprípadenebola
splnená zákonná podmienka uvedená v § 50 ods. 5 Tr. zákona, nakoľko prvostupňového rozhodnutie
bolo vydané až dňa 02.03.2017, teda po uplynutí jednoročnej lehoty, ktorá plynula od ukončenia
skúšobnej doby do 19.03.2016. U odsúdeného tak nastúpila zákonná fikcia osvedčenia predpokladaná
citovaným ustanovením.

Vzhľadom k tomu, že bolo konštatované nesplnenie formálnej podmienky (dodržanie zákonnej lehoty na
rozhodnutie), nebolo potrebné ďalej sa venovať skúmaniu splnenia materiálnych podmienok pre vydanie
rozhodnutia o osvedčení, či neosvedčení odsúdeného.

Vychádzajúc z uvedených dôvodov sťažnostný súd zrušil postupom podľa § 194 ods. 1 Tr. poriadku
napadnuté uznesenie, pričom nie je v tejto veci možné ďalej konať z dôvodu nástupu účinkov zákonnej
fikcie osvedčenia.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný
prostriedok.