Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Dunajská Streda

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Péter Nagy

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 15C/135/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2216208057
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 07. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Péter Nagy
ECLI: ECLI:SK:OSDS:2017:2216208057.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda sudcom JUDr. Péter Nagy v sporovej veci žalobcu: Orange Slovensko,
a.s., IČO: 35 697 270, so sídlom Metodova 8, Bratislava, právne zastúpeného: Bobák, Bollová a spol.,
s.r.o., so sídlom Dr. Vl. Clementisa 10, Bratislava, proti žalovanému: Ľ. Q., L.. XX.XX.XXXX, J. E. XX,
o zaplatenie 248,71 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 190,96 eur spolu s úrokom z omeškania

vo výške 5,05 % ročne zo sumy 190,96 eur od 31.10.2014 do zaplatenia, všetko do troch
dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.

III. Žalobca m á p r á v o na náhradu trov konania v rozsahu 53,56 %.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 20.05.2016 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým súd uloží

žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 248,71 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne
z dlžnej sumy od 31.10.2014 do zaplatenia a nahradiť trovy konania. Tvrdil, že na základe zmluvy o
poskytovaní verejných služieb č. S. XXXXXXX v znení jej dodatku z 11.11.2013, ktorej neoddeliteľnou
súčasťou sú Všeobecné podmienky poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb,
vypožičal žalovanému 1 ks SIM karty, ktorá žalovanému umožňuje využívať telekomunikačné služby
poskytované žalobcom. SIM karte bolo priradené účastnícke telefónne číslo XXXXXXXXXX. Žalobca

sa domáhal voči žalovanému náhrady škody vo výške 57,75 eur, ktorá mala žalobcovi vzniknúť
za odpredaný mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie Orange Zali a predstavuje rozdiel medzi
predajnou cenou mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia a jeho akciovou cenou. Túto škodu
podľa tvrdenia žalobcu žalovaný spôsobil žalobcovi tým, že získal mobilný telefón/telekomunikačné
zariadenie za cenu zvýhodnenú oproti trhovej cene tak, že podpisom Dodatku sa zaviazal používať
služby a za tieto platiť po dobu viazanosti. Žalovaný však následne porušil svoj základný záväzok zotrvať
v zmluvnom vzťahu počas dohodnutej doby viazanosti a platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby.

Žalovaný riadne a včas nezaplatil cenu poskytnutých služieb vo výške 230,96 eur vyfakturovaných
v období od 2014/06 do 2014/08. Žalobca pokusom o pokonávku zo dňa 16.10.2014
oznámil žalovanému sumu neuhradených faktúr za jednotlivé mesiace a sumu za mobilný telefón/
telekomunikačné zariadenie a vyzval ho na ich úhradu v dodatočnej lehote. Žalovaný na pokus
o pokonávku nereagoval žiadnou, ani čiastočnou úhradou. Žalobca si okrem uvedeného (po zaslaní
pokusu o pokonávku bola časť pohľadávky vo výške 40,- eur odpísaná) uplatňuje úrok z omeškania z

celkovej dlžnej sumy, a to počnúc dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty na dodatočné plnenie uvedenej
v pokuse o pokonávku, t.j. od 31.10.2014.2. Žalobca na preukázanie svojich tvrdení predložil súdu zmluvu o poskytovaní verejných služieb č. S.
XXXXXXX z 11.11.2013, Dodatok k nej z 11.11.2013, pokus o pokonávku zo dňa 16.10.2014, faktúru
č. XXXXXXXXXX zo dňa 23.06.2014 na sumu 101,35 eura, faktúru č. XXXXXXXXXX

zo dňa 23.06.2014 na sumu 5,- eur, faktúru č. XXXXXXXXXX zo dňa 23.07.2014 na sumu
85,48 eura, faktúru č. XXXXXXXXXX zo dňa 23.07.2014 na sumu 5,- eur, faktúru č.
XXXXXXXXXX zo dňa 23.08.2014 na sumu 34,13 eur a Všeobecné obchodné podmienky poskytovania
verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej telefónnej siete spoločnosti
Orange Slovensko, a.s..

3.Žalobusprílohamiaprocesnépoučeniapodľazákonač.160/2015Z.z.Civilnýsporovýporiadok(ďalej
len „C.s.p.“), spolu s výzvou, aby sa k žalobe s prílohami vyjadril v lehote 15 dní, súd doručil žalovanému
do vlastných rúk dňa 08.03.2017. Žalovaný sa však k žalobe s prílohami písomne nevyjadril.

Podľa ust. § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo

dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

Podľa ust. § 470 ods. 2 C.s.p., právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom

prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

Podľa ust. § 290 C.s.p., spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo
spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.

4. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 297 b) C.s.p., keďže sa
jedná o spotrebiteľský spor (žalobca poskytoval verejné služby v rámci svojho podnikania a
žalovaný tieto služby nevyužíval na takéto účely - § 52 Občianskeho zákonníka) a zároveň ide iba
o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota

sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

5. Rozsudokbolverejnevyhlásenýbeznariadeniapojednávaniavzmysleust.§219ods.3C.s.p.Miesto
a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli oznámené na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu
v zákonnej lehote, strany sporu ani ich zástupcovia na verejnom vyhlásení rozsudku neboli prítomní.

6. Súd sa oboznámil so žalobou, vykonal dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi a zistil tento
skutkový a právny stav veci: žalovaný uzavrel so žalobcom dňa 11.11.2013 zmluvu o poskytovaní
verejných služieb č. S. XXXXXXX s Dodatkom k nej z 11.11.2013, ktorej neoddeliteľnou súčasťou
sú Všeobecné obchodné podmienky poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb,

na základe ktorých žalobca vypožičal žalovanému 1 ks SIM karty, ktorá mu umožnila využívať
telekomunikačné služby poskytované žalobcom a zároveň mu odpredal mobilný
telefón/telekomunikačné zariadenie Orange Zali za kúpnu cenu 1,- euro. Žalovaný začal využívať služby
žalobcu, avšak nezaplatil riadne a včas cenu za poskytnuté služby za obdobie od 2014/06 do 2014/08.

Podľa ust. § 488 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), záväzkovým vzťahom je
vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť
splniť záväzok.

Podľa ust. § 51 OZ účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však

nesmie odporovať obsahu, alebo účelu tohto zákona.

Podľa ust. § 43 ods. 1 písm. a/ zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení platnom
a účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.

Podľa ust. § 43 ods. 12 písm. a/, písm. b/ zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách
v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, účastník je povinný používať verejnú službu v
súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb, platiť za poskytnutú verejnúslužbu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe
predloženej faktúry.

Podľa ust. § 420 ods. 1 OZ, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Podľa ust. § 442 ods. 1 OZ, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

Podľa ust. 517 ods. 1 OZ /prvá veta/, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

Podľa ust. 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa ust. § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia

Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu omeškania (s prihliadnutím
na skutočnosť, že sa jedná o právny vzťah, ktorý vznikol po 31.01.2013), výška úrokov z omeškania
je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

7. V prejednávanej sporovej veci je predmetom konania zaplatenie sumy 248,71 eur s
úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne z dlžnej sumy od 31.10.2014 do zaplatenia. Žalobca si v
konaní uplatnil spolu dva nároky a to: nárok na zaplatenie ceny za poskytnuté elektronické komunikačné
služby za obdobie od 06/2014 do 08/2014 vyúčtované vyššie uvedenými faktúrami, spolu v sume 190,96
eur. Povinnosť žalovaného platiť žalobcovi cenu za poskytnuté elektronické komunikačné služby

vyplýva zo Všeobecných podmienok poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb
prostredníctvom verejnej telefónnej siete spoločnosti Orange Slovensko, a.s. tvoriacich neoddeliteľnú
súčasť citovanej zmluvy o poskytovaní verejných služieb v znení jej dodatku (konkrétne: z čl. 6 bod 6.2
písm.b/).Žalobcasisvojuzmluvnúpovinnosťsplnil,keďposkytolžalovanémuelektronickékomunikačné
služby v rozhodnom období, avšak žalovaný si svoju povinnosť zaplatiť cenu za poskytnuté elektronické

komunikačné služby nesplnil v lehote splatnosti, keď žalobcovi nezaplatil vyššie uvedené splatné faktúry,
čím žalovaný porušil zmluvné podmienky. Nezaplatenie faktúr žalovaný v konaní nijakým spôsobom
nesporoval.

8. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam považoval súd nárok žalobcu v časti týkajúcej sa zaplatenia

ceny za poskytnuté elektronické komunikačné služby, vyúčtované vyššie uvedenými faktúrami vo výške
podľa citovanej zmluvy a Cenníka (čl. 1 bod 1.6 všeobecných podmienok), za dôvodný v sume 190,96
eur a z tohto dôvodu súd žalobnému návrhu v uvedenej časti vyhovel. Keďže žalovaný sa dostal s
plnením svojho záväzku (peňažného dlhu) do omeškania, súd žalobcovi priznal v zmysle citovaných ust.
§ 517 ods. 2 OZ a ust. § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. aj zákonné úroky z omeškania vo

výške o 5 percentuálnych bodov vyššej ako bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky
platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, keďže sa jedná o právny vzťah
vzniknutý po 31.01.2013 /0,05 % + 5 bodov = 5,05 %/, a to odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty
na dodatočné plnenie uvedenej v pokuse o pokonávku, t.j. od 31.10.2014 (výrok I).

9. Okrem vyššie uvedeného si žalobca v žalobe uplatnil aj ďalší nárok a to: nárok na zaplatenie
sumy 57,75 eur titulom náhrady škody, ktorá mu podľa jeho tvrdenia preukázateľne vznikla porušením
povinností žalovaného uvedených v uzatvorenej zmluve a dodatku k nej. Pokiaľ sa týka nárokov
na náhradu škody ako takých, je potrebné uviesť, že podľa platnej právnej úpravy sú základnými
predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu: 1./ porušenie právnej povinnosti, 2./ existencia škody,

3./ príčinná súvislosti medzi porušením právnej povinnosti a škodou a 4./ zavinenie. Pod pojmom
škoda treba rozumieť ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného, a ktorá je objektívne
vyjadriteľná peniazmi ako všeobecným ekvivalentom, pričom rozoznávame skutočnú škodu a ušlý zisk
(porovnaj: R 55/1971). Pod skutočnou škodou treba rozumieť zmenšenie majetku poškodeného, príp.
náklady potrebné na to, aby sa dosiahol predchádzajúci stav. Pod ušlým ziskom treba rozumieť

to, čo by poškodený mohol získať, ak by škoda nevznikla. Príčinná súvislosť, ako jedna zo zákonných
podmienok vzniku zodpovednosti za škodu znamená, že medzi protiprávnym úkonom škodcu a
vzniknutouškodoumusíbyťvzťahpríčinyanásledku,pričomtrebamaťnazreteli,žeakmajúbyťsplnené
podmienky zodpovednosti, protiprávny úkon musí byť následkom aspoň jednej z hlavnýchpríčin a okrem toho vzťah medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody musí byť bezprostredný a
nie sprostredkovaný. Existencia príčinnej súvislosti musí byť v každom konkrétnom prípade bezpečne
preukázaná a nemožno ju len predpokladať, pričom povinnosť tvrdenia, bremeno tvrdenia, dôkazná

povinnosť a dôkazné bremeno, čo sa týka príčinnej súvislosti v civilnom procese, zaťažuje v zásade
toho účastníka (stranu sporu), ktorého tvrdenie má byť preukázané (porovnaj: R 28/1990).

10. Na tomto mieste súd konštatuje, že žalobca napriek poučeniu zo strany súdu neuniesol dôkazné
bremeno, keďže vyhodnotenie dôkazov, ktoré boli v konaní uplatnené a vykonané, neumožňovalo súdu

prijať záver o pravdivosti tvrdení žalobcu, že by mu protiprávnym konaním žalovaného vznikla škoda vo
výške 57,75 eur (resp. akákoľvek škoda). Pokiaľ žalobca tvrdil, že uvedená škoda mu preukázateľne
vznikla, treba skonštatovať, že žalobca nijakým spôsobom nešpecifikoval ani nepreukázal, z čoho tak
usudzuje a akým spôsobom ustálil práve túto sumu ako výšku škody. Zo žaloby vyplýva, že akciová cena
za mobilné zariadenie bola 1,- euro, predajná cena bola 100,- eur (t.j. poskytnutá zľava bola 99,- eur) a
uplatnená škoda je 57,75 eur. Žalobca len všeobecne uviedol, že pri výpočte skutočnej škody zohľadnil

počet celých mesiacov, ktoré uplynuli od uzavretia dodatku k zmluve do okamihu porušenia zmluvnej
povinnosti zo strany žalovaného. Okrem toho je potrebné uviesť, že žalobca žiadnym spôsobom
súdunepreukázal,akábolatrhovácenažalovanémupredanéhomobilnéhotelefónu/telekomunikačného
zariadenia v čase uzatvorenia zmluvy a dodatku k nej. Ďalej žalobca nepreukázal ani príčinnú súvislosť
medzi protiprávnym konaním alebo opomenutím žalovaného (spočívajúcim podľa tvrdení žalobcu v

porušení povinnosti žalovaným platiť za poskytnuté telekomunikačné služby odplatu riadne a včas) a
vznikom škody na strane žalobcu, čo sú dva zo zákonných predpokladov, ktoré musia byť v konaní
jednoznačne preukázané pre prijatie záveru o vzniku a opodstatnenosti nároku na náhradu škody. Vzťah
medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody musí byť bezprostredný a v každom konkrétnom prípade
bezpečne preukázaný. Ak teda žalobca chce byť v spore úspešný, nezbavuje ho povinnosti preukázať

príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a protiprávnym konaním alebo opomenutím žalovaného ani
prehlásenie žalovaného v dodatku, že si je vedomý, že mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie mu
bolo predávané za kúpnu cenu len z toho dôvodu, že sa zaviazal užívať služby poskytnuté
mu prostredníctvom SIM karty v zmysle ustanovení dodatku, po dobu dohodnutú v dodatku.

11. Zuvedenýchdôvodovpotomsúdžalobužalobcuvčastionáhraduškodyvovýške57,75eurzamietol
ako nedôvodnú (výrok II).

12. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 C.s.p. a
§ 255 ods. 2 C.s.p. pričom dospel k záveru, že žalobca má právo na náhradu trov konania v rozsahu

53,56 % (výrok III), keďže žalobca bol v tejto veci úspešný na 76,78 % a neúspešný na 23,22 %, t.j.
čistý úspech žalobcu predstavuje 53,56%. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu
trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo
(§ 255 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Protitomutorozsudkujemožnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňajehodoručenianaOkresnom
súde Dunajská Streda (§ 355 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať

návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.