Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 14. jún 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/283/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3815202865
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Janáková

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3815202865.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Janákovej a sudcov

Mgr. Zuzany Holúbkovej a Mgr. Ivana Kubínyiho v právnej veci žalobcu: Y. R. - W., IČO: 47 207 183,
bytom H. - T. I., U. č. XXXXX/XX, t. č. Y. R., bytom U. č. XXXXX/XX, H. - T. I., zast. JUDr. Silviou
Hricovou, advokátkou so sídlom v Bratislave, Dudvažská č. 37, IČO: 42 226 279, adresa na doručovanie
písomností: H., K. 4, proti žalovanej: U. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. pod D., B. mieru č. XXX/
XX, o zaplatenie 312,50 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu
Prievidza zo dňa 01. októbra 2015, č. k. 15C/77/2015-86, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

Žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovanú zaplatiť žalobkyni 250 eur s
úrokom z omeškania 8,75% ročne od 16.09.2012 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti
rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Žalobkyni náhradu trov konania nepriznal. V rozhodnutí
konštatoval, že žalobkyňa si uplatnila voči žalovanej nárok na zaplatenie sumy 312,50 eur s úrokom z
omeškania 8,75% ročne od 16.09.2012 do zaplatenia, zmluvnú pokutu 32,33 eur a režijný poplatok za
administratívne a poštovné výdavky 9 eur. V žalobe uviedla, že dňa 30.08.2012 došlo medzi jej právnym

predchodcom a žalovanou k uzavretiu zmluvy na diaľku, a to zmluvy o pôžičke, na základe ktorej jej
právny predchodca poskytol žalovanej bezúročnú pôžičku v celkovej výške 250 eur, ktorú mala žalovaná
vrátiť do 15 dní od jej poskytnutia, najneskôr do 15.09.2012. Žalovaná si svoju povinnosť nesplnila, preto
dlhuje žalobcovi úverovú istinu 250 eur, zmluvne dohodnutú odplatu 62,50 eur, zmluvnú pokutu 32,33
eur a poplatok 9 eur.

2. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žaloba žalobkyne je čiastočne dôvodná.

Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že žalovaná prostredníctvom internetu požiadala dňa
30.08.2012 o poskytnutie pôžičky vo výške 250 eur za podmienok uvedených v žiadosti, a to na
dobu splatnosti 15 dní pri odplate 62,50 eur a pri výške RPMN 22710,96 %. Dňa 30.08.2012 bola na
diaľku uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky v zmysle zák. č. 129/2010 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch medzi U. R. - W. a žalovanou, pričom žalovaná sa zaviazala zaplatiť veriteľovi
odplatu za spracovanie žiadosti o poskytnutie pôžičky, a to pri pôžičke 250 eur, vo výške 62,50 eur.
Žalovaná bola povinná vrátiť požičanú sumu spolu s odplatou vo výške 312,50 eur do 15 dní odo dňa

nasledujúceho po dni, kedy bola pôžička poskytnutá prevodom na bankový účet veriteľa. RPMN bola
stanovenávovýške22710,96%abolavypočítanánazákladeúdajovplatnýchvčaseuzatvoreniazmluvy
a za podmienok uvedených v čl. 13 podmienok, pričom priemerná RPMN podľa zákona bola 5,26%. Z
výpisu z účtu veriteľa mal súd za preukázané, že dňa 30.08.2012 bola elektronicky odoslaná platba naúčet žalovanej v sume 250 eur. Dňa 30.06.2013 bola predmetná pohľadávka postúpená na žalobkyňu.
Súdkonštatoval,žeuzavretiezmluvynadiaľkupredpokladázák.č.266/2005Z.z.oochranespotrebiteľa
pri finančných službách na diaľku, pričom medzi účastníkmi neboli sporné okolnosti uzatvárania zmluvy.

Svojou povahou išlo o zmluvu o úvere a nie o zmluvu o pôžičke, pretože zo zmluvy vzniká veriteľovi
záväzok poskytnúť klientovi úver za dohodnutých podmienok. Súd posudzoval obsahové náležitosti
zmluvy i podľa § 9 ods. 1, 2 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v platnom znení a zistil, že
zmluva o spotrebiteľskom úvere v spojitosti so zmluvnými podmienkami poskytovanými spoločnosťou
U. R. - W., obsahuje všetky zákonom predpokladané náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

pričom úver sa považuje za bezúročný. Súd však nepriznal žalobcovi odplatu za spracovanie žiadosti
o poskytnutie pôžičky a za poskytnutie pôžičky v sume 62,50 eur, ktorá tvorí 25% celkovej požičanej
sumy, keď konštatoval, že pri úvere s lehotou splatnosti 15 dní je takáto odmena v rozpore s § 53
ods. 6 Občianskeho zákonníka, pretože vysoko prekračuje odplatu za spotrebiteľské úvery v obdobných
veciach. Stanovený poplatok v rozsahu približne 25% z poskytnutej sumy je neprimeraný a uvedená
odplata je v rozpore s uvedeným zákonným ustanovením, a preto je podľa § 39 Občianskeho zákonníka

neplatnedojednaná,pričomoneprimeranejvýškeodplatysvedčíajúroveňRPMN22170,96%.Jepritom
zrejmé, že žalobca, ktorý poskytuje úvery na diaľku nemôže mať v súvislosti so spracovaním žiadosti
o pôžičku žiadne mimoriadne náklady. Súd nepriznal žalobcovi ani zmluvnú pokutu a režijný poplatok
upravený v čl. 11. 3 zmluvných podmienok, keď zmluvnú pokutu rovnajúcu sa 15% požičanej sumy pri
požičaní na 15 dní považoval za neprimeranú sankciu spojenú s omeškaním dlžníka (§ 53 ods. 4 písm. k/

Občianskeho zákonníka). Rovnako nebolo ani preukázané, či vôbec a akým spôsobom doručil žalobca
alebo jeho právny predchodca prípadné urgencie a upomienky žalovanej, a teda či mu vznikol nárok
na režijný poplatok v zmysle § 11.3 zmluvných podmienok. Dôvod pre nepriznanie nároku na zmluvnú
pokutu a režijný poplatok videl aj v skutočnosti, že zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 30.06.2013
bola postúpená len čiastka 312,50 eur, ktorá preukázateľne neobsahuje postúpenie zmluvnej pokuty a

režijného paušálu. Vzhľadom k uvedenému uviedol, že žalobca má nárok len na vrátenie úverovej istiny
v sume 250 eur a vo zvyšnej časti žalobu žalobcu zamietol ako nedôvodnú. V súlade s § 517 ods. 2
Občianskeho zákonníka a § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Zb. v platnom znení priznal žalobkyni úrok
z omeškania z priznanej sumy od 16.09.2012, t. j. po uplynutí dohodnutej splatnosti úveru vo výške
8,75% ročne. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. v spojitosti s § 150 ods. 1 O.s.p..

Konštatoval,ževkonaníčistýúspechžalobcubolvrozsahu40%,pretožalobcabymalprávonanáhradu
trov konania v tomto rozsahu, súd však prihliadol na mimoriadne dôvody hodné osobitného zreteľa na
strane žalovanej, ktorá uviedla vo svojom vyjadrení, a to že nemá finančné prostriedky na základné
životné potreby, je odpojená od elektriny, vedie spor o výživné na maloleté dieťa, o ktoré sa stará, má
iné dlhy a zo mzdy sú jej vykonávané zrážky, pričom jej ostáva len suma životného minima, preto pre

mimoriadne ťažkú životnú situáciu žalovanú nezaťažil náhradou trov konania.

3. Proti rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná. Poukázala opätovne na svoju zložitú
situáciu, skutočnosť, že nemá na jedlo, svieti sviečkami, nemá elektrinu a pôžičky si brala pod nátlakom
vyhrážania, zastrašovania, vydierania bratov, na vyživovanie a opateru iných, požiadala preto o návrat

všetkých úrokov, ktoré doteraz od úmrtia otca zaplatila. Poukázala ďalej na skutočnosť, že jej zo mzdy
na zrážky z pôžičiek ide aj viac ako 350 eur, pričom všetky zrážky idú len na obrovské úroky, keď niekde
stále platí len úrok a z istiny jej neubúda. Žiadala o navrátenie všetkých úrokov, ktoré doteraz svojim
veriteľom zaplatila a požiadala o návrat všetkých úrokov nad sumu istiny.

4. Žalobca sa k odvolaniu žalovanej písomne nevyjadril.

5. Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 379 a § 380 ods. 1 CSP v napadnutej časti priznaných
úrokov z omeškania a zistil, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v tejto napadnutej časti podľa
§ 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdiť. Vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa §

385 ods. 1 CSP, podľa ktorého nie je potrebné nariaďovať pojednávanie odvolacieho súdu. Keďže z
obsahu odvolania žalovanej vyplynulo, že svojim odvolaním napáda rozsudok súdu prvej inštancie iba
v časti úrokov (úrokov z omeškania), v zostávajúcej časti odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie
nepreskúmaval, pretože proti tejto časti rozsudku odvolanie žalovanej nesmerovalo, a tak nadobudol
právoplatnosť (§ 367 CSP).

6. Tak ako bolo uvedené, z odvolania žalovanej je zrejmé, že žiada, aby ju súd nezaviazal zaplatiť úroky
z priznanej istiny, resp. vo svojom odvolaní žiada o vrátenie všetkých doteraz zaplatených úrokov z iných
pôžičiek.7. Z preskúmavaného rozhodnutia súdu prvej inštancie je zrejmé, že súd prvej inštancie žalovanú
nezaviazal zaplatiť z poskytnutej sumy žiadne úroky (tieto si žalobca ani neuplatnil), súd prvej inštancie

zamietol aj uplatnený nárok žalobcu na zaplatenie zmluvne dohodnutej odplaty v sume 62,50 eur,
zmluvnej pokuty v sume 32,33 eur a poplatku v sume 9 eur, a to z dôvodu, že boli dojednané v rozpore
s normami spotrebiteľského práva a ochrany spotrebiteľov.

8. Je tak zrejmé, že súd prvej inštancie zaviazal žalovanú zaplatiť iba istinu a úrok z omeškania

z priznanej sumy, a to vo výške 8,75% ročne od 16.09.2012 do zaplatenia. Preto, pokiaľ žalovaná
namietala zaplatenie úrokov z dlžnej sumy, odvolací súd podľa obsahu jej odvolania skúmal, či súd prvej
inštancie správne rozhodol o priznaní úrokov z omeškania.

9. Úrok z omeškania je zákonný úrok, ktorého podmienky priznania vychádzajú z ust. § 517 ods. 2
Občianskeho zákonníka a ich výška je stanovená v § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Zb..

10. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní.

11. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak jej ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má

veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

12. Dlžník sa dostane do omeškania vtedy, ak svoj dlh nesplní riadne (t. j. nesplní všetky náležitosti

ustanovené o predmete, spôsobe, mieste splnenia toho, kto mal dlh splniť alebo komu sa malo plniť a
podobne) a ak dlh nesplní včas (t.j. v určenom čase). Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu,
veriteľ má právo požadovať úroky z omeškania, pokiaľ nie je ustanovená povinnosť zaplatiť poplatok
z omeškania. Pokiaľ ide o výšku úrokov a poplatku z omeškania, Občiansky zákonník odkazuje na
vykonávací predpis, ktorým je Nariadenie vlády č. 87/1995 Zb.

13. Podľa § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Zb. v znení platnom ku dňu začatia omeškania žalovanej,
výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

14. Tak ako bolo uvedené vyššie, na zaplatenie úrokov z omeškania má veriteľ zákonný nárok v prípade
omeškania dlžníka so splatením dlhu. V preskúmavanej veci bolo nepochybne preukázané, že právny
predchodca žalobkyne poskytol dňa 30.08.2012 žalovanej úver vo výške 250 eur, na dobu splatnosti
15 dní, t. j. žalovaná bola povinná úver právnemu predchodcovi žalobcu zaplatiť do 15.09.2012.
Nasledujúcim dňom, t. j. 16.09.2012 sa žalobkyňa dostala do omeškania, preto je povinná zaplatiť

žalobcovi zákonný úrok z omeškania od nasledujúceho dňa po uplynutí dohodnutej splatnosti úveru, t.
j. od 16.09.2012. Výška úroku z omeškania v zmysle cit. ustanovenia § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995
Zb. predstavovala v tom čase 8,75% ročne, preto súd prvej inštancie o povinnosti žalovanej zaplatiť
žalobcovi úrok z omeškania rozhodol správne, t. j. v správnej výške a od správneho dátumu. Tak ako
už bolo povedané, jedná sa o zákonný úrok, ktorý pokiaľ si veriteľ uplatní, nemôže mu súd nepriznať

alebo dlžníkovi túto sankciu odpustiť.

15. Keďže o zákonnom úroku z omeškania súd prvej inštancie rozhodol správne, odvolanie žalovanej v
tejto časti nebolo dôvodné, preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti potvrdil.

16. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, § 262
ods. 1, § 255 ods. 1 a § 257 CSP tak, že žalobkyni, ktorá bola v odvolacom konaní úspešná, nárok na
náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, a to z dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktoré uplatnil
pri rozhodovaní o trovách konania už súd prvej inštancie, keď aj odvolací súd prihliadol na mimoriadne
ťaživú životnú situáciu žalovanej, ktorú uviedla už pred súdom prvej inštancie a popísala aj vo svojom

odvolaní.

17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).