Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 6. apríl 2017

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 1T/70/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5614010298
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 04. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Podhorcová
ECLI: ECLI:SK:OSLM:2017:5614010298.5

Rozhodnutie

Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudkyňou JUDr. Katarínou Podhorcovou na hlavnom pojednávaní
dňa 6. apríla 2017 v Liptovskom Mikuláši takto

r o z h o d o l :

Obžalovaná

U. F. E. C. M. Í. V. I. U. Á. , rod. F., nar. XX. X. XXXX v N. Y., trvale bytom Q. XXXX/XX, N.Ý. Y.,

u z n á v a s a z a v i n n ú ,

ako zamestnankyňa spoločnosti SHP, a.s., so sídlom Turčianske Teplice, Červenej armády 1191, IČO:
31585370 s hmotnou zodpovednosťou za zverený tovar a finančné prostriedky, v predajni uvedenej
spoločnosti MOO v Liptovskom Mikuláši, Štúrova 1349/37, v ktorej pracovala ako predavačka, v období

od 1. 12. 2012 do 31. 10. 2013 si z tržieb predajne neoprávnene postupne zobrala celkovo finančné
prostriedky vo výške najmenej 5.827,25 eur, pričom sa túto svoju činnosť snažila zakryť spôsobom, že
v registračnej pokladni predajne postupne v uvedenom období vykonávala storno platieb od zákazníkov
s tým, že tovar bol zákazníkmi vrátený do predajne, aj keď v skutočnosti tomu tak nebolo a hotovosť z
pokladne za takto fiktívne vrátený tovar si ponechala pre svoju potrebu, čím spôsobila spoločnosti SHP,

a.s., so sídlom Turčianske Teplice, škodu vo výške najmenej 5.827,25 eur,

t e d a

prisvojila si cudziu vec, ktorá jej bola zverená, a spôsobila tak na cudzom majetku väčšiu škodu,

č í m s p á c h a l a

pokračovací prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona.

Za to sa

o d s u d z u j e

podľa § 213 ods. 2, § 38 ods. 3, § 36 písm. j/ Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere
1 (jeden) rok.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona súd výkon trestu odňatia slobody podmienečne o d k l a d á.

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona súd u r č u j e skúšobnú dobu vo výmere 2 (dva) roky.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd ukladá obžalovanej povinnosť nahradiť poškodenej
spoločnosti SHP, a.s., Červenej armády 1191, Turčianske Teplice, IČO:31585370, zapísanej v

Obchodnom registri Okresného súdu Žilina, oddiel Sa, vložka č. 158/L, škodu vo výške 5.827,25 eur. o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Liptovský Mikuláš podal dňa 25. 9. 2014 obžalobu na U. F. pre skutok
kvalifikovaný obžalobou ako pokračovací zločin sprenevery § 213 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného

zákona (nesprávne označenie trestného činu „zločin namiesto prečin“).

Obžalovaná sa na hlavnom pojednávaní vyjadrila, že nemá záujem uzavrieť dohodu o vine a treste.

Obhajca predniesol k obžalobe stanovisko, že obžalovaná si úmyselne žiadne zverené veci neprisvojila,
ani žiadne veci neodňala z dispozície vlastníka bez jeho súhlasu, preto považujú obžalobu za

nedôvodnú.

Obžalovaná po zákonnom poučení vyhlásila, že je nevinná. Na svoju obhajobu uviedla, že v rámci jej
pracovnej náplne mala hmotnú zodpovednosť za tovar a financie. Objednával sa tovar, ktorý sa cenil v
predajni a následne sa aj predával. Pri predaji, ak je možnosť, a zákazník povie, že časť nákupu nechce,

môže sa stornovať. Keďže storno sa môže prevádzať počas blokovania, keď si už zákazník kúpil tovar a
ešte nemá doklad o kúpe, ak si požiada vedieť sumu, koľko bude platiť za tovar, ona urobí medzisúčet,
vyhodí mu sumu, a následne ju zákazník požiada, že jednu položku nechce, tak ju vystornuje, s tým,
že vytlačí cez TL pokladničný doklad a následne mu môže vystornovať tovar s tým, že jej odovzdá svoj
bloček, svoj doklad, a ona môže vystornovať jednu položku. Ak jej zákazník odmietne dať jeho doklad,

musí zobrať celý jeho doklad a nanovo mu to nablokovať so správnou položkou, s tým, že ona si už
potom musí vystornovať celý jeho prvý doklad, čiže tovar, ktorý je pod položkou „vrátený tovar“, je v
skutočnosti predaný, okrem položky, ktorá bola vrátená alebo zamenená za iný tovar.

Ona vo firme pracovala od 21. 1. 2011. Okrem prejednávanej veci neboli u nej zistené žiadne podobné

veci. Počas jej pôsobenia boli vo firme robené u nej tri inventúry, a to v novembri 2011, v októbri 2012 a
30. 9. 2013. V prejednávanej veci inventúra prebiehala tak, že prišiel K.. C., spísal sa inventúrny súpis
všetkého tovaru, ktorý bol na predajni a na sklade predajne, spisovali sa položky tak, že jeden z nich
rátal a druhý zapisoval. O výsledku inventúry bola vyrozumená 4. 11. 2013 s tým, že do predajne prišla
p. U., K.. C. a p. T.. Oznámili, že má manko v hodnote 5.827,- eur a predložili jej doklad o priznaní viny

na tom, že odcudzila sumu v hodnote 5.827, - eur. Bolo jej povedané, že najlepšie je, keby to podpísala,
lebo H.. C. bude natoľko zhovievavý, že nepodá na ňu trestné oznámenie. Nemala šancu to s nimi
prejednať, pretože po emocionálnej stránke to bolo pre ňu zlé, nikdy nemala problémy ohľadom financií,
ani problémy so zákonom. Na vyplatenie mala 10 dní. Na druhý deň po rozhovore s manželom sa
rozhodli, že to dajú právnemu zástupcovi. Jej prvotná reakcia na oznámenie manka bola ako u človeka,

ktorý sa nerozumie, čo sa stalo, vypne mozog, nerozmýšľa sa. Až potom si uvedomila, že neprejavila
žiadnu emocionálnu stránku, ona je však nevinná. Tržby bývali v pondelky slabšie, v utorok asi 248,-
eur, v stredu takisto, prípadne až 300,- eur, štvrtky boli najlepšie 470,- až 660,- eur, bolo to rôzne, piatky
boli trochu nižšie. Pokiaľ ide o hotové peniaze, denná tržba sa po dohode s K.. C. hneď neodnášala do
banky, ale zobrala si ju domov a odnášala ju potom spolu, napr. až v stredu alebo niekedy až v piatok.

Stavy zásob boli evidované tak, že bola počiatočná zásoba, predaný tovar, dodaný tovar a konečná
zásoba. Konečná zásoba prechádzala do ďalšieho mesiaca. Koncom mesiaca sa robí uzávierka, vytlačí
sa PLU-čko, potom sa vytlačí mesačná uzávierka. PLU-čko a DPT sú obchodné marže a koľko tovaru
bolo predané, podľa PLU-čka si robila menšiu inventúru ona, a to každý mesiac pravidelne, a takisto
ďalšie PLU-čko sa zasielalo na SHP - oni podľa toho vedeli, koľko tovaru bolo predaného. PLU-čko je

názov tovaru. Čo to znamená, nevie. Ona si viedla vlastnú evidenciu všetkého od začiatku, ako nastúpila
do práce. Viedla si zošity, kde bola denná tržba, zapísala si odvod do banky, všetko, čo sa platilo, opravy,
všetko, čo bolo treba platiť, čo išlo z pokladne preč, zapisovala to a podpisovala ona. Ak tam bola
brigádnička, tak podpisovala aj ona. Zošit mala k dispozícii aj brigádnička, aj ktokoľvek, kto prišiel z SHP,
viedla si to sama, nemala k tomu pokyn zamestnávateľa, robila to, aby mala o všetkom prehľad. Keď

robila brigádnička, do zošita zapisovala aj ona, ukázala jej, ako to má zapisovať. Brigádnička tam bola od
koncaroku2012doroku2013,pokiaľnevzniklomanko.Išloop.M..Pracovalitamajinébrigádničky,bolo
to v roku 2011 a 2012. Údaje týkajúce sa predaja tovaru, okrem údajov z pokladne, neboli archivované.
Ona v priebehu prejednávaného obdobia nebola upozorňovaná na nedostatky. P. U.Á. jej volala, že mala
vyšší zostatok peňazí, okolo 3.000,- eur, preto sa s ňou dohodla, že bude mať v pokladni 200 - 300,-

eur v hotovosti, a ostatné odvedie. Napriek tomuto všetkému sa jej peniaze prelínali až do ďalšieho dňa,kým ich odovzdala do banky, t. j. G., nakoľko banku nestihla, lebo bola otvorená do 16.00 hod., a ona
robila vždy najmenej do 16.00 hod. Od iných osôb upozornenie nedostala. Toto bolo začiatkom roka
2013, ale nie je si istá. Peniaze sa naakumulovali za jeden týždeň aj pár dní. Ona bola upozornená

na to, že peniaze má odovzdať, a tieto aj odovzdala po dohode s p. U.. Jej základ bol 100,- eur, tento
bol na základe dohody o 300 - 400,- eur vyšší. Čo sa týka zálohy dát, informácie o predaji tovaru, v
pokladni mali prístroj, nazývaný JOLY. Ona po oznámení manka bola na predajni, ešte mesiac robila,
do 28. 11. 2013. Od uvedeného dátumu v predajni nebola. Po nej nastúpila kolegyňa R., priezvisko
nevie. Počas jej pôsobenia bola obžalovaná v predajni, zaúčala ju ešte v období do 28. 11. 2013, jeden

týždeň. Pokiaľ ide o vlastnú evidenciu, zošit si označila „SHP, a.s., tržby, odvody, rok“. V predajni boli
zošity týkajúce sa denných závierok, viedla ich ona, a po nej nová predavačka. Zapisovali sa do neho
PLU-čká, DPT-čka, robilo sa to v programe Z a v X-ku. Z znamená, že to je uzávierka, 1x to vytlačí a
dosť, X sa vytlačí 2x, jedno išlo pre SHP a jedno išlo pre ňu. Posielala to vždy posledného v mesiaci,
buď poštou, alebo po dodávateľoch vajec. Do zošita sa vkladali mesačné uzávierky, všetok predaný
tovar za jeden mesiac a takisto aj DPT, to je súhrn celého predaného tovaru za mesiac. Je to to isté,

len DPT sú obchodné marže. Kým prišla nová kolegyňa, vzala si zošit, lebo sa potrebovali prefotiť DPT-
doklady. Chodievala to prefotiť ona do Prioru, lebo sa to posielalo v obálke aj s dodacími listami na
podnik SHP. Takto to robievala aj predtým. Zošit si brávala na jeden deň. V tomto prípade ho mala u
seba cez víkend, nakoľko už v predajni bolo zavreté a ona do nej nemala prístup. Zošit poslala až po
výzve z SHP, ktorú dostala formou doporučeného listu. Zošit mala u seba od štvrtku predvečera a výzva

jej prišla v pondelok poštou. Vo výzve chceli zošit a CD z pokladne. CD si doniesla ona, bolo založené
na zadnej strane pokladnice. P. W. jej vravel, že treba stiahnuť raz za rok CD kvôli daňovákom. Nevidela,
že by niekto s CD manipuloval. Písomne odpovedala, že ona CD nemá, nemala s ním nič spoločné.
Počas jej pôsobenia vo firme sa stávalo aj každý deň, že došlo ku stornovaniu platieb, niekedy 2x do
týždňa. Storno sa vykonávalo tak, že ak zákazník kupoval napr. dve položky, dala mu medzisúčet, aby

videl, akú má sumu, ak o to požiadal. Ak napriek tomu všetkému povie zákazník, aby mu vymenila
tovar, musela mu dať lístok von z pokladne, zadala funkciu TL, t. z. vytlačenie celého lístka, spýtala sa
ho, či mu dá lístok, ktorý vyšiel z pokladne. Vždy sa pýtala zákazníka, či si môže pokladničný doklad
nechať. Medzisúčet sa vytlačí, keď chce na požiadanie zákazník vedieť sumu, zadaním funkcie TL. Keď
zákazník žiadal vymeniť jednu položku, potrebovala jeho pokladničný doklad. Na to, aby zákazník vedel

aká suma sa účtuje, sa musela stlačiť funkcia TL, lebo na displeji sa jej to nezobrazovalo. Vtedy sa
vymenil tovar, prvý bloček sa uložil nabok, nablokoval sa nový s vymenenou položkou a prvý doklad sa
muselvystornovať.Stornopoložkasavykonávaspôsobom,žejezadanýtovar,jetamviacpoložiek,musí
sa potom vytlačiť funkciou TL celý doklad, na ktorom bol tovar zakúpený od zákazníka, s tým, že keď
chcel zákazník vymeniť tovar, alebo mal nedostatok peňazí, ona k tomu stornu celému potrebovala jeho

prvý pokladničný doklad. Ak jej ho zákazník odmietol dať, musela vytlačiť nový so správnou položkou,
správnapoložkajetá,ktorúbuďvylúčili,alebovymenili,tedatá,ktoráboladanápreč,užnebolav novom
bločku. Stornovaný doklad sa odkladal do obálky do šuflíka pokiaľ neprišla daňová kontrola, alebo sa to
odložilo do skrine, nič sa s tým nedialo, mal k tomu prístup aj zamestnávateľ. Po storne sa stlačila funkciu
SHIFT a R alebo, už si nepamätá. Muselo sa to stlačiť naraz. Fyzicky storno na pokladni robila až na

konci zmeny, t. j. na konci zmeny robila to, že stlačila funkciu SHIFT a R, alebo RF, už nevie. Informáciu,
ako sa to robí, jej dal servisman. Od zamestnávateľa nemala inštrukcie, ako má robiť storno-platby. Na
otázku, čo konkrétne po zadaní jej uvádzaného tlačidla SHIFT a R alebo RF do pokladne nahadzovala,
obžalovaná odpovedala, že všetky, každú jednu položku, ktorú mal zákazník na pokladničnom doklade.
Musel tam byť názov tovaru, množstvo, suma. Keď mal 5 - 6 položiek, každú jednu položku zvlášť. Robilo

to problémy, preto si to nechávala až na koniec. Zákazníci zvykli kupovať viac položiek. Pri stornovaní
sa to nedalo uľahčiť a predísť stornovaniu, nemala možnosť, lebo nebola zaučená a mala aj s tým
problém. Každá pokladňa je inak naprogramovaná, a myslí, že zamestnávateľ by mal mať človeka, ktorý
by zaškolil predávajúceho. Nikto od zamestnávateľa ju nepoučil, ako má obsluhovať pokladňu. Zaučenia
sa nedožadovala, ani neavizovala problém s pokladňou. Pri storno aplikácii sa musia zadať tie isté údaje.

Ona si výsledky inventúry nevie vysvetliť. K.. C., p. T. a p. U. jej bol predložený doklad s tým, že bude
lepšie, ak ho podpíše. Považuje to od nich za psychický nátlak, lebo berie to tak, že boli všetci traja
spolu. Predtým, ako pôsobila v tejto firme, pracovala s pokladňou a nikdy nemala problém. Pri storne
sa musí vystornovať všetko jednému zákazníkovi, potom sa spätne nablokuje správne, okrem položky,
ktorú nechce, a to jedným stornom, položku po položke.

Na otázku z akého dôvodu sú uvádzané iné ceny na vrátení tovaru a iné ceny pri predaji na účtovnom
doklade, pričom sa jedná o ten istý druh tovaru, obžalovaná uviedla, že vždy sa stornuje len v tej istej
sume ako sa predalo, nikdy nie ináč, musí to sedieť. Na otázku, či by vedela objasniť skutočnosť, naakom základe došlo k vymazaniu pamäte pokladne a tým jej poškodeniu v auguste 2013 uviedla, že
je potrebné sa opýtať servismana, stalo sa to brigádničke, ona mala vtedy dovolenku. Na otázku, čo
urobila s CD nosičom, ktorý jej odovzdal technik servisnej organizácie spolu s opravenou pokladňou v

septembri 2013, uviedla, že s tým neurobila nič, ani pri tom nebola, žiadne CD neprevzala, ani nikto
ho zo servisu neposlal. Na otázku, či bola prítomná pri odovzdaní pokladne servisnou organizáciou
dňa 2. 9. 2013 v Liptovskom Mikuláši, odpovedala, že nie, pokladňu zo servisu priniesol p. W. 19. 8.
Na otázku, kto písal list zo dňa 9. 12. 2013 vo veci odpovede na výzvu na vrátenie dokladov uviedla,
že odpisovala ona, ale nevie, v ktorý dátum to bolo, ohľadne zošitov, ktoré si viedla. S pokladničnými

páskami PLU, ktoré sa nachádzali v zošite, ktorý bol prílohou listu z 9. 12. 2013, mohla manipulovať
len ona a brigádnička. Na otázku, aké ceny bolo možné uvádzať pri vrátení tovaru, odpovedala, že len
tie isté, ako boli nablokované. Na otázku, či mala tretia osoba možnosť zásahu na zmenu ceny, bola
odpoveď obžalovanej, že jedine servisman, SHP určite nie. Ceny do RP zadávalo SHP. Nové položky
prišiel urobiť servisman. Aj ona zadávala ceny tovarov do pokladne, naučil ju to servisman, robila tak
aj v roku 2013. Na otázku, ako mohol vzniknúť rozdiel medzi vráteným tovarom a položkami, ktoré

zadávali jednotlivo, a ako si vysvetľuje, že napr. tovar, ktorý je uvedený v pokladničnom doklade pod
položkou 008, je uvedený na pokladničnom doklade vrátenia tovaru pod položkou 008 už v inej cene,
obžalovaná uviedla, že to nie je možné, nevystornovalo by sa to. Na otázku, aby sa vyjadrila k vráteniu
tovaru, ktoré bolo účtované, na č. l. 182, 181 - vrátenie tovaru zo dňa 20. 8. 2013, keď na doklade
je uvedená iná cena tovaru, ako cena tovaru účtovaného dňa 20. 8. 2013 pri jeho predaji (č. l. 178),

obžalovaná odpovedala, že to robila kolegyňa. Na č. l. 181 je položka 1x 3,- eur pod označením bryndza
vrátenie tovaru, následne je uvedený predaj tovaru na č. l. 178, kde je uvedené 1,95 predaj bryndza
Zázrivá. Na č. l. 181, kde je storno, je 1x3,-eur, bryndza Východná, teda to musí byť z iného dokladu,
teda mohlo to byť v ten istý deň, ale z iného predaja. Na otázku, ako si vysvetľuje rozdiel vrátenia tovaru
toho istého druhu, ale v inej cene ako bol predaný, obžalovaná odpovedala, že nedá sa stornovať to,

čo sa nepredalo v tej istej sume. Môže sa stať, keď je tovar nablokovaný, že sa stornuje predaj aj z
predchádzajúcich dní, ale nikdy sa to nerobilo. Rýchlo kaziaci tovar buď išiel do odpisu alebo sa dávali
50%-né zľavy, ktoré sa evidovali v zošite. Podľa nej nemohli sa vyskytnúť situácie vrátenia tovaru v iných
cenách ako predajných. Na otázku z akého dôvodu opätovne 20. 8. 2013 bol realizovaný predaj ovčieho
syru v sume 3,- eurá, avšak vrátenie tovaru bolo realizované ako ovčí syr v sume 10,- eur, obžalovaná

odpovedala, že si rozdiely nevie vysvetliť, nerobila to ona, robila tam brigádnička. Technicky sa to mohlo
stať, nevie. Na otázku, či vie vysvetliť, prečo 20. 8. 2013 bol vrátený tovar v iných sumách, pričom boli
vždy vyššie sumy za vrátený tovar, ako predajné ceny uvedené na predchádzajúcich pokladničných
dokladoch, obžalovaná nevedela odpovedať. Vie, že pokladňa nevystornuje tovar, ktorý sa nepredal v
tej sume. Počas výkonu jej práce, počas jej prítomnosti, mohol a mal možnosť aj niekto iný zmeniť ceny

tovarov. Ak bola brigádnička, mala prístup k tomu, aj keď nemala hmotnú zodpovednosť. Počas zmeny
však nepracovali dve, nemohlo sa stať, že by v čase, keď bola na pracovisku, mohla iná osoba do toho
zasiahnuť. Vždy musí byť storno zopnuté s originálom predajného lístka. Na otázku, či by bola možná
identifikácia v prípade, ak by zákazník neodovzdal lístok, odpovedala, že keď ho zákazník odovzdá, ona
mu vystaví nový, a následne ho vystornuje. Zákazník jej vždy vrátil pôvodný doklad, a ona vystavila nový.

Keď chcel zákazník určitú položku stornovať a pritom nevrátil doklad, vtedy sa to nestornuje, lebo jej
doklad nevrátil a nemá to s čím dokladovať. Potom má tovar stále zákazník, ale nestornuje sa. Peniaze
za tovar, ktorý sa nestornoval, má ona. Keby nemal peniaze, tak to, čo si zakúpil, by mu zobrala späť.
Pokladničný doklad zoberie, vystornuje.

Svedkyňa Y. M. uviedla, že má poznatok o zistenom manku v predajni. Bola z toho v šoku, ona tam
pracovala asi od septembra, októbra, možno novembra 2012, rok, na základe dohody o vykonaní práce.
Bol to malý obchod s pultíkom, zákazníci nemohli nič ukradnúť. Za obdobie toho roka obžalovanú
zastupovala, keď mala dovolenky, maródky. Ony dve spolu nikdy v predajni nepredávali. Keď sa nahodí
nejaká suma do pokladne, tak to vyjde, a všetko musí sedieť. Niekedy sa stalo, že omylom nahodila do

pokladne iný kód tovaru, preto operáciu stornovala, do šuflíka odložila nesprávny bloček a nahodila opäť
kód tovaru správne. Mali jednu písanku, do ktorej zapisovali tržbu v ten deň. Pýtala sa obžalovanej, kde
sa dávajú peniaze. Keď jej oznámila, že ich nosí domov, povedala jej, že to nie je správne. Vždy, keď
prišla večer, peniaze jej odovzdala, a keď neprišla, dala ich do igelitového sáčka, zobrala so sebou a v
pokladničnej knihe bolo napísané, akú tržbu v ten deň utŕžila. Na druhý deň peniaze doniesla späť. Keď

robila storno, urobila to hneď po chybe. Fakticky to nestornovala, bloček odložila do šuflíka, a keď prišla
obžalovaná, povedala jej, že sa pomýlila, a ona to stornovala. Na začiatku sa jej stalo, že sa pomýlila
viackrát, mohlo to byť 5x za deň, ale keď si už zvykla, bolo len 1 - 2x za deň. Mohlo sa to stať napr.
vtedy, keď zákazník kupoval cukor a ona nahodila múku a pod. Jej tovar nikdy nikto nevracal, lebo nato nebol dôvod, takže ona položku „vrátenie tovaru“ nezadávala do pokladne. Stalo sa, že sa pomýlila v
tom neskoršom období 1-2x za deň, napr. stlačila tlačidlo 1, a mala stlačiť 2, ale hneď na to prišla, keď
sa vytlačil bloček, lebo vždy robila kontrolu. Ona nevedela, ako sa stornuje a ani sa nesnažila to vedieť.

Robila to p. F., vždy jej o tom povedala, keď sa pomýlila. Ona p. F. nekontrolovala, ako robila storno, a
či to robila, ale keď skončila, vytiahol sa celodenný prehľad tovaru, ktorý sa predal, a tržba, a vždy to
sedelo. Lístočky, ktoré ona stornovala, spolu zopla a odkladala ich. Nikdy sa s obžalovanou nerozprávala
o manku a spôsobe, ako vzniklo, ani sa nezamýšľala nad tým, ako mohlo vzniknúť, tam nebol dôvod na
manko, peniaze jej museli sedieť s pokladňou. Nechápe, ako tam mohlo manko vzniknúť, a ešte taká

suma. Ani nevie, či tam bolo toľko tovaru.

Svedkyňa F. U. uviedla, že v prevádzke to prebiehalo tak, že keď bola menšia tržba, peniaze si
predavačka nosila domov a po 2 - 3 dňoch peniaze vkladala do banky. Ak bola tržba väčšia, peniaze
sa hneď po zmene museli odniesť do banky. Ona v tej prevádzke nepredávala, len účtovala inventúry.
Na kontroly chodili Y.. G. a K.. C. ako priami nadriadení. Už i v období predtým upozorňovala p. F., aby

nemávala vysoký zostatok na konci mesiaca v pokladni, lebo sa to stávalo opakovane. Pojem „vysoký
zostatok v pokladni“ znamená, že neodviedla peniaze, zostali jej na konci mesiaca v pokladni. Ona si na
konci mesiaca mala nechať fyzicky v pokladni nejakých 100,- eur na vydávanie, ostatné peniaze mala
odviesť do banky, ale neodviedla, preto ju niekoľkokrát upozornila telefonicky, že by tam mala mať čo
najmenej peňazí. Potom už odvádzala peniaze, mala tam nižší zostatok, avšak nakoniec jej chýbali

zásoby,t.z.,žekeďrobilavrátenietovaru,storná,peniazejejnechýbaliúčtovne,alechýbalvrátenýtovar.
Tým vzniklo manko na zásobe tovaru. Na predajni sa to robilo tak, že každá jedna faktúra, ktorá prišla na
podnik za obchod, sa zúčtovala v predajnej cene, t. j. s maržou, aj DPH, tým sa zaťažil obchod. Príjem
tovaru je príjem na predajni a predaj je mesačná tržba v predajnej cene, teda, čo odchádza mesačne z
predajne. Na otázku z čoho vychádzali pri určení manka, v akom rozsahu sa jednalo o vrátenie tovaru a

v akých cenách, svedkyňa odpovedala, že pri dennej páske ona vykazuje storno, alebo vrátenie tovaru
počasdňa.Originálpôvodnéhobločkumusíbyťdoloženýstornom.Keďniektoniečokúpiza3eurá,musí
byť aj storno za 3 eurá za ten istý tovar, a musí to byť priložené pri dennej uzávierke, avšak obžalovaná
to takto nemala. Vrátenie tovaru mala v inej hodnote, ako predávali, a storno bločky odkladala do šuflíka.
Napr. predala jogurt za pár centov, ale vykázala vrátenie tovaru za 5,- eur, teda úplne iné sumy. Sumy,

ktoré sa zistili ako vrátené, sa nezhodovali s predajnými cenami. Svedkyňa pásky nesčítavala dokopy,
ona zistila manko. Čo sa stalo, zistili nadriadení. Dali si z CD vytlačiť pásky a ona porovnávala skutočný
a účtovný stav, a pri tom zistila manko. Zistené boli umelo navyšované stavy zásob z dôvodu vrátenia
tovaru.Onastornomznižovalatržbynahodenímvráteniatovaru,atýmsavrátenýtovarjejfyzickynevrátil
do zásob, preto jej chýbal. Napr. zákazníci kúpili bryndzu za 5,- eur, za 8,- eur sa predávala, ona ju za

8,- eur predala, potom ju akože niekto vrátil, že je pokazená, tak predavačka urobila vrátenie tovaru nie
za 8,- ale napríklad za 15,- eur. Tržba sa jej znížila, peniaze si vzala, ale bryndza sa jej fyzicky na sklad
nevrátila, a tým vzniklo manko tovaru. Manko vzniklo ako rozdiel medzi fyzickým a účtovným stavom.
Pýtala sa obžalovanej , ako sa to stalo, keď roky predtým bola u nej inventúra v poriadku. Nevedela to
vysvetliť. Nesťažovala sa na podmienky, ani na to, že by jej niečo chýbalo, ani na chyby pokladne.

Výsledky kontroly jej dávali priami nadriadení G. a C.. Obžalovaná za tovar v hotovosti neplatila, platila,
len keď bolo treba urobiť nejakú opravu v predajni, alebo keď si kupovala kredit na telefón. Nevykonávala
žiadne hotovostné platby za tovar. Pokiaľ ide o vysvetlenie rozdielu medzi stornom a vrátením tovaru,
storno sa robí počas blokovania, kým sa ešte neukončí pokladničný doklad, t. z. kým nevyjde z pokladne,
a vrátenie tovaru sa môže robiť hocikedy, keď je už ukončený pokladničný doklad. Pri zisťovaní stavu

zásob pri inventúrach sa zistilo, že vrátenie tovaru sa premietlo v nižších tržbách, a tým išlo menej
tovaru do spotreby tovaru. Inak nezistia stav alebo porovnanie medzi fyzickým stavom zásob, ktorý tam
skutočne bol, s tým, aký tam mal byť, lebo neaplikovali skladové hospodárstvo, t. z. neviedli ho, nemajú
program na skladové hospodárstvo.

Svedok Y.. E. T., riaditeľ poškodenej spoločnosti, uviedol, že v čase, keď bola vykonaná inventúra 30. 9.
a následne bola spočítaná, zodpovedné pracovníčky U. a G. zistili rozdiel. V predchádzajúcich rokoch
pracovala p. F. relatívne zodpovedne, t. z., že neboli zistené žiadne disproporcie, avšak 30. 9. 2013
bolo zistené manko. Začali pátrať, akým spôsobom mohlo vzniknúť, preto žiadali pokladničnú knihu,
avšak pri osobnej návšteve tam kniha nebola, a v tom čase bola v predajni nová zamestnankyňa, ktorá

oznámila, že obžalovaná prišla do predajne a všetky záznamy, t. z. denné uzávierky s CD nosičom,
na ktorom boli staré záznamy spred obdobia, ako bola opravovaná pokladňa, si zobrala so sebou
domov. Vtedy ju vyzvali písomne, aby všetky tieto doklady, patriace spoločnosti vrátila. K tomu sa
postavila tak, že písomným záznamom pokladničnú knihu vrátila na predajňu, ale CD nosič so starýmizáznamami nie. Vzápätí, keď študovali záznamy pokladničnej knihy, zistili, že takmer denno-denne tržbu
krátila tým, že raz alebo viackrát denne vystavovala storno na predaný tovar, avšak zistili, že storná
boli vystavované nelogicky, omnoho viackrát častejšie ako je bežné. Taktiež hodnoty tovarov, ktoré

stornovala, boli úplne nezmyselné, pretože v priebehu dňa napr. predávala určitý druh tovaru napr. za
2,- eurá, ale vzápätí na konci dňa stornovala ten istý tovar v oveľa vyššej hodnote. Vyčíslená škoda
je suma zistená ekonómkami, t. j. rozdiel medzi vydanou sumou za prijatý tovar a sumou, ktorá bola
zistená pri inventúre, teda bola spočítaná, plus sumou v hotovosti, a plus sumou, ktorá bola odvedená na
účet. Vyčíslená škoda korešponduje so sumou fiktívne stornovaného tovaru. Pri vymáhaní bol v predajni

s obžalovanou osobne, rovnako i pracovníci U. a C.. Oboznámili ju s výškou manka, ktoré zistili pri
inventúre a žiadali ju, aby sa vyjadrila k dlžnej sume. Z jej reakcie vznikol dojem, ako by očakávala, že už
jetotu.CDnevrátila, uzávierkyvrátilaasitýždeňpovýzve,kedyužinventúrabolaskončená.Z papierov,
ktoré predložila dodatočne, zistili spôsob, akým sa obohacovala. Na zistenia inventúry o schodku to už
nemalo vplyv. Obsah CD nemohol mať žiadny vplyv na výsledky inventúry, boli na ňom všetky záznamy
registračnej pokladne do zhruba prostriedku augusta, kedy sa pokladňa pokazila. V civilnom konaní sa

náhrada škody nežiadala. Keď boli za ňou a oboznámili ju s výsledkom inventúry, žiadali ju, aby vyjadrila
svoj postoj. Žiaden nátlak na ňu nerobili. Dobrovoľne podpísala záznam, v podstate to bolo uznanie dlhu.
Inventúra sa počítala zo zásob, ktoré boli v tom momente na predajni. Trvajú na nároku na náhradu
škody v sume 5.827,25 eur. Nevie o tom, že by spoločnosť niečo obžalovanej dlhovala.

Svedok K.. F. C., obchodný manažér poškodenej spoločnosti, uviedol, že keď prišli s výsledkami
inventúry za obžalovanou, pôsobila dojmom, že na to zistenie už bola pripravená a je si vedomá,
že to prasklo. Pokiaľ ide o komunikáciu s ňou po zistení manka, nemala žiadny problém podpísať
uznanie, nikdy na nikoho nemajú vo zvyku kričať a robiť nátlak. Pri vykonaní inventúry nezistili, že by
bol predmetom tovaru iný tovar, než ten vo vlastníctve SHP. Pokiaľ ide o registračnú pokladňu, táto sa

zázračne pokazila práve v čase, keď mala obžalovanú zastupovať pracovníčka M.. Nevie, o aký typ
poškodenia pokladne išlo, podstatné pre nich bolo, že sa vrátila bez akejkoľvek histórie, t. z., že neboli
k dispozícii žiadne staré údaje z operácií, ktoré sa robili. Tie mali byť údajne na CD, toto však nevydala.
Údaje získali zo zošita, v ktorom boli evidované denné uzávierky. Pre získanie obnovy údajov urobili
maximum,servisimvšakoznámil,žežiadneúdajesatamnenachádzajú.Ztohoobdobiaimzostalijedine

papierové pásky, čo sú uzávierky. Obžalovanú zaúčala predavačka z Ružomberka Y.. Zaučenie bolo
uzavreté tým, že p. F. vie fungovať samostatne. Predchádzajúce dve ročné inventúry boli u obžalovanej
v poriadku. Pokiaľ ide o technickú zdatnosť, bola zo všetkých predavačiek najzdatnejšia. V roku 2013
bola opakovane upozorňovaná na veľké zostatky v pokladni, tieto boli enormné. Upozorňoval ju on a
kolegyňa U.. Nepripúšťa, že by obžalovaná predávala vlastný tovar v predajni. Na otázku, aké sumy boli

pri stornovaní tovaru uvádzané obvinenou ako storno, a či zistené sumy boli totožné s pokladničným
dokladom, a rovnako či druh tovaru súhlasil so stornom bločku, svedok odpovedal, že to môže hodnotiť
len od obdobia, kedy sa pokladňa vrátila zo servisu. V tom období spočiatku mala obžalovaná snahu
„mínusovať“vreálnychcenáchtovaru,ktorýpredávalavdanýdeň.Potomzačalanahadzovaťceny,ktoré
jej napadli a nemali nič spoločné s cenami tovaru predávaného v daný deň. Zaujímavosťou je, že storná

robila na 99 % len na mliečnych výrobkoch, ktoré majú trvanlivosť 7 - 14 dní. Predajňa bola zameraná
predovšetkým na predaj vajec, ale tých sa storná netýkali. Vysvetľuje si to tak, že vajcia pochádzali od
nich, v dôsledku čoho mali prehľad o tom, koľko ich za daný mesiac objednala, a na mesačnej páske
mali aj kolónku, na základe ktorej mali presnú evidenciu vajec. Z toho dôvodu predpokladá, že robila to,
čo oni priamo odkontrolovať nevedeli. Dodatočne sa to však dalo zistiť. Čo sa týka zaúčania obžalovanej

o stornovaní, všetko robila pracovníčka Y., a keď bolo potrebné, obžalovaná mala priamo servis na
KVT. Jemu osobne sa nikdy nesťažovala na problém so stornovaním tovaru. Vysoký stav pokladne
a vysoký stav skladových zásob, vzhľadom ku zisteniam inventúry, si vysvetľuje tak, že vysoký stav
peňazí na pokladni bol v dôsledku toho, že neodvádzala peniaze podľa ich pokynov. Toto však nesúvisí
s vysokým stavom zásob na sklade. Tovar dostala, tovar predala, na konci dňa tržbu skrátila vo výške

realizovaných viacerých storno operácií, čiže automaticky by sa to malo prejaviť na hromadení tovaru,
avšak to by pri denných uzávierkach museli mať k dispozícii aj zopnuté storná s pokladničným dokladom
- originálom, avšak nič také k dispozícii nebolo. Hotovostné platby vykonávala obžalovaná minimálne,
napr. keď kupovala nejaké obaly, alebo platila za servis. Faktický stav zásob v predajni zisťovali tak, že
sa išlo od regálu po regál a všetok tovar sa spisoval.

Svedkyňa Y.. Y. G., ďalšia pracovníčka poškodenej spoločnosti, uviedla, že ona nebola prítomná,
keď sa oznámilo obžalovanej zistené manko. Vie sprostredkovane, že to brala, akoby to očakávala.
Následne vznikla dusná atmosféra pri podávaní výpovede. Rozviazanie pracovného pomeru podpísala.Nie je pravda, že obžalovaná nebola zaučená. Zaúčala ju pracovníčka Y., z predajne v Ružomberku,
ktorá fungovala spoľahlivo, a o tom, že ju chodievala školiť, svedčia početné doklady o cestovných
náhradách. Bolo to najmenej 2x - 3x. Aj potom telefonicky kedykoľvek s pracovníčkou Y. komunikovala,

rovnako aj so svedkyňou a so servisným technikom. Hoci obžalovaná na začiatku tvrdila, že vie robiť
s pokladňou, neskôr zistili, že má nejaké slabiny, ale zaučili ju a tiež mohla kedykoľvek konzultovať
problémy. Bola schopná, o čom svedčia výsledky inventúr v rokoch 2011, 2012. Tiež bolo zistené časté
používanie pracovného postupu tzv. „vrátenia tovaru“, hoci p. F. bolo aj pri zaúčaní doporučené, aby v
prípade potreby používala úkon „storno“, a takto to používali aj ostatné pracovníčky, aj p. Y., ktorá ju

zaúčala. Tiež si všimla, že obžalovaná tvrdila, že tento postup sa používal v čase jej neprítomnosti na
pracovisku, avšak ona (svedkyňa) pri kontrole dochádzky a dokladov zistila, že to tak nebolo, a dialo
sa to za prítomnosti obžalovanej. V histórii predaja zistili pri úkone „vrátenie tovaru“, že vracala peniaze
vo vyšších sumách, ako bola predajná cena jednotlivých položiek tovaru. Tovar sa nevrátil na sklad, ale
peniaze išli mimo. Takto sa každý deň krátili tržby, napr. denne o 25,- eur, 71,- eur. Toto boli neobvyklé
sumy a neobvyklý spôsob stornovania v porovnaní so zavedenou praxou aj v iných maloobchodných

prevádzkach.

Okrem výsluchu obžalovanej a svedkov bolo vykonané dokazovanie aj oboznámením s obsahom spisu -
s dohodou o plnomocenstve, s oznámením o výške spôsobenej škody, s výpisom z obchodného registra,
s pracovnou zmluvou obžalovanej, s dohodou o hmotnej zodpovednosti, s uznaním dlhu, s oznámením

o okamžitom skončení pracovného pomeru, s listom obžalovanej adresovaným poškodenému, s
inventúrnym súpisom zásob, s prehľadom denných tržieb, s prehľadom jednotlivých obchodných
marží tovarových skupín pre maloobchodnú prevádzku, s oznámením splnomocnenej zástupkyne
poškodeného o dôkaznom materiáli, s pokladničnými bločkami, s kartami účtov január až december
2013, s knihou elektronickej registračnej pokladnice, so všeobecným účtovným dokladom č. ID 4068, s

pokladničnými dokladmi, s faktúrami, vecným dôkazom - obsahom pripojeného CD-nosiča s označením
SHP, so zálohou registračnej pokladnice za obdobie 08 - 12/2013, so správami ÚPSVaR a Mesta
Liptovský Mikuláš, so správou o povesti, s odpisom registra trestov, s lustráciou v evidencii konaní
pred súdmi SR, s evidenciou dochádzky obžalovanej, s obsahom pripojeného spisu Okresného súdu
Liptovský Mikuláš sp. zn. 5Cpr/1/2014.

Na základe vykonaného dokazovania, najmä výsluchmi pracovníkov poškodenej spoločnosti, hodnotiac
dôkazy jednotlivo, ako aj vo vzájomných súvislostiach, mal súd preukázané, že obžalovaná ako
zamestnankyňa poškodenej spoločnosti s hmotnou zodpovednosťou, si ako predavačka v období od
1. 12. 2012 do 31. 10. 2013 z tržieb predajne neoprávnene postupne zobrala finančné prostriedky vo

výške najmenej 5.827,25 eur, pričom svoje konanie sa snažila zakryť tým spôsobom, že v registračnej
pokladni predajne postupne v uvedenom období vykonávala storno platieb od zákazníkov s tým, že tovar
bol zákazníkmi vrátený do predajne, aj keď v skutočnosti tomu tak nebolo a hotovosť pokladne za takto
fiktívne vrátený tovar si ponechala pre svoju potrebu. Pri inventúre, teda fyzickou kontrolou položky po
položke, berúc do úvahy záznamy s evidenciou denných uzávierok, bolo zistené, že fakticky boli umelo

navyšované stavy zásob z dôvodu fiktívneho vrátenia tovaru. Obžalovaná tzv. stornom znižovala tržby
zaznamenanímvráteniatovaru,avšaktovarsafyzickynevrátildozásobafaktickychýbal,pričomfiktívne
vrátenie tovaru realizovala vo vyšších sumách. Tržba sa znížila, peniaze si ponechala bez vrátenia do
fyzických zásob. Schodok vznikol ako rozdiel medzi fyzickým a účtovným stavom.

O priamom úmysle obžalovanej obohatiť sa svedčí aj zistenie, že v predchádzajúcich obdobiach u
nej neboli zistené nedostatky, a taktiež bola vykonaným dokazovaním, najmä evidenciou dochádzky,
vyvrátená jej obhajobná argumentácia, že nedostatky vznikli v čase jej neprítomnosti v predajni.
Obžalovaná preukazovala počas jej praxe dostatočnú technickú zdatnosť, za pomoci ktorej sa
spoliehala, že jej konanie nebude odhalené, pričom súd neuveril ani jej tvrdeniu, že nebola vyškolená,

pretože toto bolo jednoznačne a bez pochybností vyvrátené výpoveďami viacerých svedkov, aj
výsledkami bezškodového priebehu jej praxe v predchádzajúcich obdobiach. Navyše, na žiadne ťažkosti
a problémy zamestnávateľa neupozorňovala, a taktiež z jej výpovedí na pojednávaní boli zreteľné
nelogické a odporujúce si vysvetlenia, až po priame konštatovanie, že schodok nevie vysvetliť.

Uvedeným konaním obžalovaná naplnila všetky pojmové znaky pokračovacieho prečinu sprenevery
podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona, pretože si prisvojila cudziu vec, ktorá jej
bola zverená, a spôsobila tak na cudzom majetku väčšiu škodu. Podľa ust. § 125 ods. 1 Trestného
zákona, škodou malou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 266 eur, a škodou väčšou sa rozumiesuma dosahujúca najmenej desaťnásobok takej sumy. Na uvedených zisteniach o vine obžalovanej
nič nemení ani existencia rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš v občianskom súdnom konaní,
č. k. 5Cpr/1/2014-95 zo dňa 24. 4. 2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline č. k.

6CoPr/6/2014-126 zo dňa 18. 9. 2014, obsahom ktorých je, o. i., konštatovanie, že z hľadiska ustálenej
judikatúry, zistenie schodku na zverených hodnotách sa nepovažuje za závažné porušenie pracovnej
disciplíny.

Pri úvahách o druhu a výmere trestu bral súd do úvahy, že trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie

účelu Trestného zákona, čím je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon na
ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľmi trestného činu, voči ktorým sa prejavuje prvok represie
(zabránenie trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie (výchova k riadnemu životu - rehabilitácia),
a jednak aj voči ďalším občanom - potencionálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok
generálnej prevencie. Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa. Obžalovaná
doposiaľ nebola súdne trestaná. Z lustrácie v evidencii konaní pred súdmi Slovenskej republiky mal

súd taktiež preukázané, že proti obžalovanej sa nevedie žiadne ďalšie trestné stíhanie pre inú trestnú
činnosť, tiež nebolo u nej zistené spáchanie priestupkov, v mieste bydliska nie je bližšie hodnotená.

V prejednávanej veci je teda u obžalovanej zistená prevaha poľahčujúcich okolností podľa § 38 ods.
3, § 36 písm. j/ Trestného zákona, a to, že pred spáchaním trestného činu viedla riadny život. Žiadna

priťažujúca okolnosť u nej zistená nebola. Z hľadiska individuálnej a generálnej prevencie súd považuje
za primeraný trest odňatia slobody na dolnej hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby vo výmere
1 rok, pričom základné rozpätie tejto sadzby je vo výmere 1 rok až 5 rokov, a vzhľadom k prevahe
poľahčujúcich okolností sa v súlade s ust. § 38 ods. 3 Trestného zákona znižuje horná hranica zákonom
ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu, v tomto prípade na 3 roky a 8 mesiacov. Vzhľadom na

doterajší bezúhonný spôsob života obžalovanej je súd toho názoru, že na naplnenie účelu trestu a
dovŕšenie nápravy páchateľky je postačujúca samotná hrozba výkonom trestu, a to podmienečný trest
odňatia slobody, ktorého výkon súd odložil na skúšobnú dobu vo výmere 2 roky.

Súčasne súd zaviazal obžalovanú k náhrade spôsobenej škody poškodenej spoločnosti SHP, a.s.,

Červenej armády 1191, Turčianske Teplice, IČO:31585370, zapísanej v Obchodnom registri Okresného
súdu Žilina, oddiel Sa, vložka č. 158/L, vo výške 5.827,25 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Liptovský Mikuláš
do 15 dní odo dňa oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok.

Odvolanie môžu podať:
prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, a to v neprospech i v prospech obžalovaného,
v prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného,
obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka,

príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného,
ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony
obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli štátny orgán starostlivosti
o mládež, obhajca i zákonný zástupca pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného,

poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, a to
v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba
oprávnená konať za právnickú osobu,
zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo, že chýba.

Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať.