Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 14. október 2014

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 39CbZm/85/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3113207998
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marcela Kačmárová

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2014:3113207998.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Marcelou Ostrihoňovou v právnej veci navrhovateľa: CD

Consulting, s. r. o., so sídlom K červenému dvoru 3269/25a, Strašnice, 130 00 Praha 3, Česká republika,
IČO: 264 29 705, zastúpený: Fridrich Paľko, s. r. o., advokátska kancelária so sídlom Grösslingova 4,
811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti odporcovi: Y. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX N. XXX,
o zaplatenie sumy 1.002,87 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh zamieta.

II. Odporcovi súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Okresnému súdu Trenčín bol dňa 28.03.2013 doručený návrh na uplatnenie pohľadávky na tlačive

A, podľa článku 4 odsek 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady ES č. 861/2007, ktorým sa
ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len „nariadenia“), ktorým
navrhovateľ navrhoval, aby súd na základe jeho pohľadávky vydal proti odporcovi rozsudok, ktorým
by ho zaviazal na zaplatenie zmenkovej sumy 1.002,87 eur so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 %
denne zo sumy 1.002,87 eur od 01.10.2010 do zaplatenia, s 6,00 % úrokom zo sumy 1.002,87 eur od
22.11.2010 do zaplatenia a zmenkovej odmeny vo výške 1/3 % zmenkovej sumy. Zároveň si uplatnil
právo na náhradu trov konania.

Navrhovateľ svoj nárok voči odporcovi odôvodnil tým, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých
práv zo zmenky, ktorú vystavil odporca dňa 23.12.2009 na zmenkovú sumu 1.002,87 eur, pričom sa
zaviazal aj k úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne od 01.10.2010. Indosovaná zmenka je
vistazmenkou opatrenou doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Zmenka bola
vystavenádňa23.01.2009nasumu1.002,87eur,pričomdojejtextubolpoňatýzáväzokodporcuzaplatiť
za túto zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa zmenkovú sumu spolu s 0,25 % denným

úrokom od 01.10.2010. Za miesto platenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Indosant
predložil zmenku k zaplateniu, pričom vystaviteľ doposiaľ zaplatil 0,- eur, pričom na zmenkovú sumu
uhradil 0,- eur a na úroky uhradil 0,00 eur. Keďže zmenková listina je opatrená doložkou „bez protestu“
indosant nenechal vyššie uvedené skutočnosti zistiť verejnou listinou. Navrhovateľ na preukázanie
oprávnenosti svojho nároku voči odporcovi predložil súdu originál zmenky vystavenej odporcom dňa
23.12.2009 na zmenkovú sumu 1.002,87 eur a výpis z obchodného registra navrhovateľa.

Preskúmaním predloženej zmenky súd zistil, že zmenka bola vystavená odporcom dňa 23.12.2009 v
Trenčíne na rad: POHOTOVOSŤ, s. r. o. , IČO: 35 807 598, Pribinova 25, 811 09 Bratislava. Z výpisu
z Obchodného registra vyplýva, že spoločnosť POHOTOVOSŤ, s. r. o., ako prvý zmenkový veriteľ, jeprávnická osoba, ktorej predmetom činnosti je okrem iného aj poskytovanie úverov z vlastných zdrojov.
Zmenka bola vystavená odporcom, fyzickou osobou.

Vzhľadom k tomu, že predmetná zmenka bola vystavená v prospech prvého veriteľa a to podnikateľa,
ktorý vykonáva svoju podnikateľskú činnosť aj poskytovaním úverov nebankovým spôsobom, bol tu
reálny predpoklad, že právo uplatňované v danom konaní zo zmenky, môže mať právny základ v
spotrebiteľskom vzťahu. V zmysle platných predpisov a judikatúry ESD je povinnosťou súdu v každom
štádiu konania a to aj v každom druhu konania a to bez výnimky ex offo skúmať, či sa nejedná o

spotrebiteľský vzťah, s tým, ak súd príde k pozitívnemu zisteniu, na uvedený vzťah aplikovať právne
normy spotrebiteľského práva. Súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie ESD C-419/2011 z
14.03.2013, z ktorého vyplýva, že napriek tomu, že v danom prípade sa jedná o vzťah uplatnený na
základe zmenky ako abstraktného cenného papiera, je povinnosťou súdu skúmať postavenie odporcu
ako spotrebiteľa. Samotný ESD v uvedenom prípade z úradnej moci skúmal postavenie odporcu ako
spotrebiteľa.

Na bližšie zistenie povahy subjektov pôvodného záväzkového vzťahu, ako aj z dôvodu potreby
komplexného posúdenia existencie resp. neexistencie pôvodného záväzkového vzťahu ako
spotrebiteľského, súd vyzval navrhovateľa aplikujúc článok 4 bod 4 nariadenia na doplnenie návrhu.
Uvedený článok nariadenia umožňuje súdu v prípade, ak sa súd domnieva, že informácie, ktoré poskytol
navrhovateľ, nie sú dostatočne jasné alebo primerané, alebo ak tlačivo na uplatnenie pohľadávky

nie je správne vyplnené, a pokiaľ sa pohľadávka nezdá byť zjavne neopodstatnená alebo návrh
neprípustný, dať navrhovateľovi možnosť tlačivo návrhu na uplatnenie pohľadávky doplniť alebo opraviť
alebo predložiť týmto orgánom určené doplňujúce informácie alebo dokumenty alebo vziať pohľadávku
späť, a to v lehote určenej orgánom, pričom na tento účel súd použije tlačivo B. Súd vyzval zaslaním
vyplneného tlačiva B navrhovateľa na predloženie listinných dôkazov a to zmluvy o spotrebiteľskom

úvere, splátkového kalendára a prehľadu platieb realizovaných odporcom a to v lehote do 15.06.2013.
Navrhovateľ na výzvu súdu reagoval podaním zo dňa 18.06.2013 v ktorom uviedol, že je v zmenkovom
vzťahu indosatárom a na súdom požadované vysvetlenia nevie reagovať. Nerozumie, prečo súd
požaduje doplnenie tlačiva na uplatnenie pohľadávky predložením rozvrhu platieb. Odporca na zmenku
neuskutočnil žiadnu platbu. Zdôraznil, že toto konanie, je sporovým konaním, odporca nespochybňuje

tvrdenia navrhovateľa o vykonaných úhradách. Navrhovateľ nie je osobou, ktorej bolo hradené na
zmenku zo strany vystaviteľa zmenky. Odporca na zmenku hradil pôvodnému majiteľovi zmenky, pred
indosovaním zmenky. Navrhovateľ nemá s pôvodným majiteľom zmenky dojednanú zmluvnú povinnosť
o predkladaní potvrdení o vykonaných platbách na zmenku a navrhovateľ zároveň nie je oprávnený
splnenie takejto požiadavky autoritatívne požadovať či vynucovať. V prípade, ak súd na preukázanie

platieb odporcu na zmenku vyžaduje ďalšie dôkazy, navrhol, aby súd vyžiadal stanovisko odporcu,
či v návrhu uvedený rozpis platieb korešponduje s ním vykonanými úhradami, alebo ich namieta,
teda či ide o spornú otázku medzi účastníkmi konania. Navrhol, aby súd v kooperácii s odporcom a
pôvodným majiteľom zmenky ustálil spôsob, akým boli jednotlivé úhrady vykonané a vyžiadal doklady,
alebo potvrdenia o vykonaných úhradách od inštitúcie, ktorá také potvrdenia je oprávnená vydať, napr.

potvrdenie banky o vykonanej úhrade.
Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ súdu žiadny ním žiadaný listinný dôkaz nepredložil a súdu bolo známe
z jeho činnosti, že právny predchodca navrhovateľa mal v súvislosti s úverovými zmluvami vedené
konania na tunajšom súde, súd si pripojil k spisu spisový materiál a vyhotovil rovnopis zmluvy o úvere.
Každá zmluva o úvere poskytovanom právnym predchodcom navrhovateľa obsahuje číslo zmluvy, ktoré

sa premietlo do každej zmenky, a ktoré súdu umožnilo stotožniť jednotlivé konania. V uvedenom prípade
bol súdom vyhotovený rovnopis úverovej zmluvy č. 308100118 zo spisu Okresného súdu Trenčín sp.
zn. 61Er/1618/2011.
Po doručení odpovede navrhovateľa, súd v súlade s článkom 5 odsek 2 nariadenia, vyplnil časť I.
vzorového tlačiva C a zaslal ho odporcovi spolu s kópiou tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky.

Odporcovi bolo tlačivo spolu s prílohami doručené 08.07.2013. Odporca sa k doručenému návrhu
nevyjadril.
Súd v uvedenom prípade skúmal, či ide o konanie, ktoré spĺňa predpoklady kladené na konanie vo
veciach s nízkou hodnotou sporu podľa článku 2 nariadenia, následne skúmal právomoc slovenských
súdov na rozhodnutie o uvedenej veci, vecnú a miestnu príslušnosť, ako aj, vzhľadom k cezhraničnému

sporu, rozhodné právo.
Vzhľadom na priamu aplikáciu nariadenia rozhodujúcimi kritériami pri posudzovaní, či ide o konanie
podľa tohto nariadenia, je skúmanie, či ide o cezhraničný spor, či výška uplatňovanej pohľadávky
nepresahuje bez akýchkoľvek úrokov, výdavkov a nákladov sumu 2.000,- EUR a či navrhovateľ podalnávrh vyplnením vzorového tlačiva A. V uvedenom prípade toto konanie spĺňa všetky nariadením
požadované kritériá. Podľa tohto nariadenia možno postupovať v zmysle článku 2 ods. 1 v občianskych
a obchodných veciach pri cezhraničných sporoch bez ohľadu na povahu súdu.

Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ má ku dňu doručenia tlačiva návrhu sídlo v Českej republike t. zn. v
inom členskom štáte ako je bydlisko odporcu, ktorý má bydlisko v Slovenskej republike, súd vyhodnotil,
že ide v uvedenom prípade v súlade s článkom 3 nariadenia o cezhraničný spor.
Vzhľadom k tomu, že ide o spor s cudzím, medzinárodným prvkom, preto sa na konanie uplatní aj
nariadenie (ES) č. 44/2001 - Brusel I, podľa ktorého súd posudzoval právomoc slovenských súdov,

pričom zistil, že právomoc slovenského súdu je pre spotrebiteľské zmluvy daná podľa článku 16 ods.
2 bydliskom spotrebiteľa. Vecne príslušným je súd oznámený Slovenskou republikou Komisii a to v
zmysle článku 25 odsek 1 nariadenia, okresný súd. Miestne príslušným, aplikujúc článok 19 nariadenia
a následne § 84 O. s. p., je Okresný súd Trenčín.
Vzhľadom k tomu, že v uvedenom prípade ide o cezhraničný spor, súd sa zaoberal aj určením
rozhodného práva, ktoré bude na daný spor aplikovať. Súd určil, že vzhľadom k tomu, že nebolo

preukázané, ani tvrdené, že by si zmluvné strany zvolili rozhodné právo, súd určil rozhodné právo podľa
článku 10 odsek 1 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, tak,
že danú vec je potrebné riešiť podľa právneho poriadku Slovenskej republiky, nakoľko to zodpovedá
rozumnému usporiadaniu právneho vzťahu medzi navrhovateľom a odporcom.
Na rozhodnutie o podanom návrhu súd nenariadil pojednávanie. Európsky konanie vo veciach s

nízkou hodnotou sporu je písomné, pričom v zmysle článku 5 odsek 1 nariadenia, súd nariadi ústne
pojednávanie, ak to považuje za potrebné alebo ak o to požiada niektorá zo strán. Súd nepovažoval
za potrebné pre spravodlivé vedenie konania nariadenie ústneho pojednávania a o ústne pojednávanie
účastníci konania nepožiadali.
O podanom návrhu súd rozhodol rozsudkom Okresného súdu Trenčín č. k. 39CbZm/85/2013-28 zo

dňa 06.09.2013, ktorým súd návrh navrhovateľa zamietol, zároveň rozhodol o trovách konania tak,
že odporcovi súd náhradu trov konania nepriznal. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie navrhovateľ.
Krajský súd v Trenčíne uznesením č. k. 16CoZm/46/2014-51 zo dňa 29.04.2014 zrušil rozsudok
Okresného súdu Trenčín č. k. 39CbZm/85/2013-28 zo dňa 06.09.2013 a vec vrátil súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie. V rámci zrušujúceho rozhodnutia odvolací súd poukázal na to, súd prvého stupňa

odňal účastníkom konania procesné právo podľa § 123 O.s.p. vyjadriť sa ku všetkým dôkazom, ktoré sa
vykonali. V danej veci ide o listiny, ktoré súd prvého stupňa pripojil do konania bez návrhu účastníkov
konania. Rovnako súd prvého stupňa nesplnil voči žalobcovi zákonnú poučovaciu povinnosť podľa §
120 ods. 4 O.s.p.
Na základe rozhodnutia odvolacieho súdu súd vo veci nariadil na prejednanie veci pojednávanie na

deň 14.10.2014, aby zabezpečil možnosť účastníkom konania k veci sa vyjadriť, oboznámiť sa s
predloženými dôkazmi resp. navrhnúť vykonanie ďalších dôkazov. S predvolaním na toto pojednávanie
súd účastníkov riadne poučil o ich procesných právach a povinnostiach, a zároveň ich upovedomil o
tom, že na uvedený právny vzťah bude aplikovať normy spotrebiteľského práva.
Dňa 01.10.2014 bolo súdu doručené vyjadrenie navrhovateľa, v ktorom uviedol, že navrhovateľovi

nie je zrejmé, prečo konajúci súd nepostupuje podľa procesných pravidiel nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 a aplikuje prednostne vnútroštátne právo. Požiadal súd, aby v
záujme podpory základných práv a v záujme zásad uznaných v Charte základných práv Európskej únie
rešpektoval jeho právo na spravodlivý proces a upozornil na možnosť vzniku škody na jeho strane a
to v dôsledku nesprávneho úradného postupu. Podľa § 120 O.s.p. dokazovanie v sporovom konaní je

ovládané prejednacou zásadou, čo znamená, že súd vychádza len zo skutočností tvrdených účastníkmi
a vykonáva dôkazy len tie, ktoré účastníci navrhli. Poukázal na to, že predmetom konania je výlučne
zmenka, a nie iný záväzkový právny vzťah, navrhovateľ v konaní uplatňuje bezpodmienečný záväzok
odporcu,žezazmenkuzaplatí.Zmenkajesamostatnýmabstraktnýmzáväzkom,neakcesorickejpovahy.
Nie je možné ju spájať, či podmieňovať inými okolnosťami, než sú na zmenke uvedené. Zároveň

poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR zo dňa 22.08.2002, sp. zn. 25Cdo 1839/2000 a
uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43CoZm/10/2013 zo dňa 21.11.2013.
Súd vykonal pojednávanie v neprítomnosti žalobcu, ktorý nepožiadal o odročenie pojednávania z
dôležitých dôvodov.
Právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní predniesol návrh v súlade s jej písomným vyhotovením.

Ďalej uviedol, že v celom rozsahu sa pridržiava svojho písomného vyjadrenia doručeného súdu
01.10.2014. Navrhovateľ disponuje iba indosovanou zmenkou, ktorá by mala byť dostatočným
dôkazom na rozhodnutie v tomto konaní. Predpokladom na vydanie rozsudku v tomto konaní je výlučne
predloženie originálu zmenky. Zmenka je listinným cenným papierom, ktorý inkorporuje v listine ako takejsamoprávonavrhovateľaajepreukázateľnýmprostriedkomnauplatnenienároku.Zmluvnývzťahmedzi
odporcom a remitentom je po indosovaní zmenky irelevantný. Navrhovateľ predložil súdu ako dôkaz o
svojich nárokoch platnú zmenku, ktorá spĺňa všetky formálne aj materiálne náležitosti predpokladané

zákonom č. 191/1950 Zákon zmenkový a šekový, a teda dokázal úplne, jasne a zrozumiteľne svoje
právo na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva. Voči forme a obsahu zmenky neboli a nie sú zo
stranyodporcuvznesenéžiadnenámietkyaneexistujepretookolnosť,ktorábyodôvodňovalavykonanie
ďalšíchdôkazovnevyhnutnýchprerozhodnutievoveci.Vdanejvecibypretosúdmoholamalrozhodnúť
o práve na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva len z predloženej zmenky.

Súd vykonal na pojednávaní dokazovanie výsluchom odporcu a oboznámením sa s obsahom do spisu
predložených listinných dôkazov a to: výpis z Obchodného registra na navrhovateľa z 14.3.2013,
potvrdenie o prevzatí zmenky z 02.04.2013, fotokópia zmenky, zmluva o úvere č. 308100118, všeobecné
podmienky poskytnutia úveru, rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obo/3/2008 a uznesenie
Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43CoZm/10/2013.
Odporca na pojednávaní uviedol, že na predloženej zmenke je jeho podpis. Keď si úver bral, myslel si,

že je to podpis k úveru, nevedel že, tá suma narastie na dvoj či trojnásobok. Úver nebral na podnikanie,
pri vybavovaní úveru bola pani, ktorej predložil všetky doklady, ktoré požadovala. Peňažné prostriedky
na podnikanie nepoužil. Nesúhlasí s tým, čo uviedol právny zástupca navrhovateľa, pri braní úveru sa
vyjadril ako každý iný, kto úver berie, kde je zamestnaný, t. zn. uviedol čo robí, že je podnikateľ, avšak
nemalo to žiadnu súvislosť s poskytnutým úverom.

Po takto vykonaní dokazovania listinnými dôkazmi a výsluchom odporcu súd zistil tento pre rozhodnutie
o návrhu podstatný skutkový stav:

Právny predchodca navrhovateľa a odporca uzavreli dňa 23.12.2009 zmluvu o úvere. Uvedenou
zmluvou sa právny predchodca navrhovateľa zaviazal poskytnúť odporcovi úver v sume 600,- eur a

odporca sa zaviazal zaplatiť právnemu predchodcovi navrhovateľa sumu úveru zvýšenú o poplatok
vo výške 576,- eur t. zn. odporca sa zaviazal zaplatiť celkovo čiastku 1.176,- eur a to v dvanástich
mesačných splátkach po 98,- eur počnúc dňom 17.01.2010. Z uvedenej zmluvy ďalej vyplýva,
prehlásenie dlžníka, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon podnikania a že odporca dňa
23.12.2009 prevzal peňažnú hotovosť, ktorej prevzatie potvrdil vlastnoručným podpisom. Úverová

zmluva má formu predtlačeného formulára. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú Všeobecné zmluvné
podmienky poskytnutia úveru, ktoré sú predtlačené na zadnej strane zmluvy. Súčasťou Všeobecných
zmluvných podmienok je pod bodom 14. Dohoda o vyplnení zmenky. Z predmetnej dohody vyplýva, že
na zabezpečenie peňažného záväzku, dlžník ako vystaviteľ zmenky, vyplývajúceho z úverovej zmluvy
voči veriteľovi ako remitentovi vystavil vystaviteľ zmenku, v ktorej nie sú vyplnené zmenková suma a

dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Zmluvné strany sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na
zmenke remitent najskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu 4 Všeobecných zmluvných podmienok stane
celý dlh splatný okamžite, t. j. keď dlžník neuhradí včas štyri po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len
časti splátok alebo neuhradí včas poslednú splátku alebo časť poslednej splátky. Zo zmenky vystavenej
odporcomsúdzistil,žeideolistinu,ktoráobsahujeoznačeniezmenka,ktoréjeumiestnenévľavejhornej

časti zmenky v slovenskom jazyku, bezpodmienečný sľub zaplatiť peňažnú sumu vo výške 1.002,87
eur, ktorá je uvedená slovom aj číselným vyjadrením, ktorý je umiestnený v hornej časti zmenky, údaj
o zročnosti zmenky, ktorý je umiestnený v ľavej hornej časti zmenky a to tak, že zmenka je splatná pri
predložení, údaj o mieste platenia, ktorý je uvedený v ľavej strednej časti zmenky a ktorý obsahuje ako
platobné miesto sídlo spoločnosti POHOTOVOSŤ, meno toho na koho rad sa má platiť, kde je uvedené

v ľavej hornej časti zmenky na rad POHOTOVOSŤ, s. r. o., IČO: 35 807 598, Pribinova 25, 811 09
Bratislava, dátum a miesto vystavenia zmenky, ktoré sú uvedené v hornej ľavej časti zmenky, kde je
uvedené v Trenčíne, 23. decembra 2009 a podpis vystaviteľa zmenky, ktorý je uvedený v spodnej pravej
časti zmenky. Zmenka ďalej obsahuje položku „bez protestu“, dohodu o výške zmenkového úroku 0,25
% denne od 01. októbra 2010, doložku „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“ a v pravej

dolnej časti nad podpisom vystaviteľa zmenky obsahuje zmenka identifikačné údaje v podobe meno a
priezvisko, trvalé bydlisko a rodné číslo vystaviteľa zmenky. Na rube zmenky sa nachádza indosament
v zmení „namiesto nás na rad CD Consulting, s. r. o. , s označením sídla spoločnosti, ktorý je podpísaný
indosantom.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.Podľa § 52 odsek 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 odsek 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 52 odsek 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 odsek 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

Podľa § 53 odsek 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a

zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 odsek 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 odsek 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 2 písmeno a/ zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších

predpisov spotrebiteľským úverom je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy
o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.

Podľa § 2 písmeno b/ zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov
zmluvou o spotrebiteľskom úvere je zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi

spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky. vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 3 odsek 1 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov
veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho

podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj
predávajúci.

Podľa § 3 odsek 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov
spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon

zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 4 odsek 6 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov
v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou
alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo

spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je
maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane
zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30
% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s
predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať.

Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.

Podľa čl. 1 ods. 1/ Smernice rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách účelom smernice je priblížiť zákony, iní predpisy a administratívne opatrenia členskýchštátov týkajúce sa nekalých podmienok v zmluvách uzavretých medzi predajcom alebo dodávateľom a
spotrebiteľom.

Podľa čl. 2 písm. a/ Smernice rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách na účely tejto smernice „nekalé podmienky“ znamenajú zmluvné podmienky
definované v článku 3,
a/ poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať,
b/ dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.

Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a/,b/,d/ až j/, k/ a
l/, poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Podľa čl. 1 ods. 1/ Smernice rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách účelom smernice je priblížiť zákony, iní predpisy a administratívne opatrenia členských
štátov týkajúce sa nekalých podmienok v zmluvách uzavretých medzi predajcom alebo dodávateľom a

spotrebiteľom.

Podľa čl. 2 písm. a/ Smernice rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách na účely tejto smernice „nekalé podmienky“ znamenajú zmluvné podmienky
definované v článku 3.

Podľa čl. 2 písm. b/ Smernice rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách na účely tejto smernice „spotrebiteľ“ znamená akúkoľvek fyzickú osobu,
ktorá v zmluvách podliehajúcich tejto smernici koná za účelom, nevzťahujúcom sa k jeho obchodom,
podnikaniu alebo profesii.

Podľa čl. 2 písm. c/ Smernice rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách na účely tejto smernice „predajca alebo dodávateľ“ znamená akúkoľvek
fyzickú alebo právnickú osobu, ktorá v zmluvách podliehajúcich tejto smernici koná za účelom
vzťahujúcim sa k jeho obchodom, podnikaniu alebo profesii bez ohľadu na to, či má verejnú alebo

súkromnú formu vlastníctva.

Podľačl.3ods.1/Smernicerady93/13/EHSz5.apríla1993onekalýchpodmienkachvspotrebiteľských
zmluvách zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek
požiadavke dôvery, spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na

základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

Podľa čl. 4 ods. 1/ Smernice rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách bez ujmy na článok 7, nekalosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu
tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzavretá a na všetky okolnosti súvisiace s uzavretím zmluvy,

v dobe uzavretia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo inú zmluvu, na ktorej je závislá.

Podľačl.4ods.2/Smernicerady93/13/EHSz5.apríla1993onekalýchpodmienkachvspotrebiteľských
zmluvách hodnotenie nekalej podmienky povahy podmienok sa nevzťahuje ani k definícii hlavného
predmetu zmluvy ani na primeranú cenu a úhradu na jednej strane, ako aj tovar alebo služby dodávané

výmennýmspôsobomnadruhejstrane,pokiaľtietopodmienkysúvjednoduchomzrozumiteľnomjazyku.

Podľa čl. 5/ Smernice rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách v prípade zmlúv, kde sú všetky alebo niektoré podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej
forme, musia byť vždy tieto podmienky vypracované v jednoduchom zrozumiteľnom jazyku. Kde existuje

pochybnosť o zmysle podmienky, prednosť má interpretácia priaznivejšia pre spotrebiteľa. Toto pravidlo
interpretácie neplatí v súvislosti s postupmi stanovenými v článku 7.

Podľa čl. 6 ods. 1/ Smernice rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzavretých so

spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich národného práva, neboli záväzné pre
spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia
existencia možná bez nekalých podmienok.Podľa § 75 zákona č. 181/1950 Zb. v znení neskorších predpisov vlastná zmenka obsahuje: označenie,
že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto listina spísaná;
bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu; údaj zročnosti; údaj miesta, kde sa má platiť; meno

toho, komu alebo na rad koho sa má platiť; dátum a miesto vystavenia zmenky; podpis vystaviteľa.

Podľa čl. I. § 77 zákona pokiaľ to neodporuje povahe vlastnej zmenky, platia pre ňu ustanovenia dané pre
cudziu zmenku o indosamente (§§ 11 až 20), zročnosti (§§ 33 až 37), platení (§§ 38 až 42), postihu pre
neplatenie (§§ 43 až 50, 52 až 54), platení pre česť (§§ 55, 59 až 63), odpisoch (§§ 67 a 68), zmenách (§

69),premlčaní(§§70a71),dňochpracovnéhopokoja,počítanílehôtazákazudníodkladu(§§72až74).

Na základe zisteného skutkového stavu s použitím vyššie uvedených právnych predpisov súd vec
právne posúdil takto:
Právny predchodca navrhovateľa a odporca uzavreli dňa 23.12.2009 zmluvu o úvere. Z údajov
zverejnených v Obchodnom registri vyplýva, že právny predchodca navrhovateľa je právnická osoba,

ktorej predmetom činnosti je okrem iného aj poskytovanie úverov nebankovým spôsobom. Odporca
je fyzická osoba podnikateľ. V uvedenom prípade právny predchodca navrhovateľa ako právnická
osoba konajúca v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti uzavrel s odporcom ako fyzickou osobou
podnikateľom, pričom súd nemal preukázané zo strany navrhovateľa konkrétny súvis poskytnutého
úveru s výkonom podnikateľskej činnosti, t. zn. súd má za to, že odporca v uvedenom právnom vzťahu

vystupoval ako fyzická osoba nekonajúcou v rámci predmetu svojej obchodnej ani inej podnikateľskej
činnosti a ako takáto fyzická osoba dňa 23.12.2009 uzatvoril Zmluvu o úvere č. 308100118. Vzhľadom
k subjektom uzatvárajúcim zmluvu, súd mal preukázané, že medzi účastníkmi konania došlo k
uzavretiu tzv. spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Spotrebiteľská zmluva
predstavuje osobitný druh zmluvy, pri ktorej na jednej strane vystupuje v silnejšej pozícii dodávateľ,

osoba konajúca v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a na druhej strane v slabšej pozícii
spotrebiteľ,fyzickáosoba,ktoréprijejuzatváraníaplnenínekonávrámcipredmetusvojejpodnikateľskej
činnosti. V uvedenom prípade bola uzavretá zmluva označená ako zmluva o úvere uzavretá podľa §
497 a nasl. Obchodného zákonníka a v článku 17 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru bolo
medzi účastníkmi dohodnuté, že všetky ich právne vzťahy sa budú spravovať Obchodným zákonníkom.

Uvedené označenie ani dojednanie nie je ale prekážkou aplikácie ustanovení Občianskeho zákonníka
o spotrebiteľských zmluvách, ako aj ďalších právnych predpisov spotrebiteľského práva, ktoré súd
aplikuje na všetky zmluvy, bez ohľadu na ich právnu formu, ak jednou zo zmluvných strán je spotrebiteľ.
Vzhľadom k charakteru subjektov, ako už bolo vyššie uvedené, podmienku jednej zmluvnej strany v
podobe spotrebiteľa mal súd v uvedenom konaní splnenú.

V uvedenom prípade právny predchodca navrhovateľa a odporca medzi sebou uzatvorili zmluvu o
úvere majúcu charakter spotrebiteľskej zmluvy. Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie
dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Vzhľadom k tomu, že osobitným zákonom je v rámci nášho

právneho poriadku upravené poskytovanie tzv. spotrebiteľských úverov, súd ďalej skúmal, či predmetný
právny vzťah nepodlieha aj režimu zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení
neskorších predpisov. Spotrebiteľským úverom sa v zmysle zákona č. 258/2001 Zb. o spotrebiteľských
úveroch rozumie dočasné použitie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom
úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme. Spotrebiteľský úver

poskytuje veriteľ, podnikateľ, ktorý má prebytočné finančné prostriedky, ktorého predmetom činnosti
je poskytovanie finančných prostriedkov nebankovým spôsobom, a ktorý ich poskytuje za úroky, na
požiadanie dlžníka. Ak ide o obchodovanie s úverovými prostriedkami s osobami, ktoré ich nepoužijú
na podnikateľský účel, ani na výkon povolania resp. zamestnania, ide o spotrebiteľský úverový vzťah.
V uvedenom prípade bol veriteľom podnikateľ, právny predchodca navrhovateľa, ktorý mal v predmete

podnikania poskytovanie úverov nebankovým spôsobom, ktorý poskytol úver na žiadosť dlžníka, fyzickej
osoby, nepodnikateľa, za úroky, skryté pod tzv. poplatok za poskytnutie úveru, pričom obsah poplatku
vyplýva z článku 12 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru. V uvedenej zmluve je odporcom
označený ako účel poskytnutia úveru výkon podnikania, avšak ako už bolo vyššie uvedené, súd
nemal zo strany navrhovateľa preukázaný súvis poskytnutého úveru s výkonom podnikateľskej činnosti

odporcu. V prípade pochybností o tom, či ide o spotrebiteľskú zmluvu, má dôkazné bremeno na
preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ, v tomto prípade navrhovateľ. Bezpečným
preukázaním nemôže byť a ani nie je len všeobecný údaj o uzavretí zmluvy na výkon podnikania,
bez uvedenia presného, konkrétneho spojenia medzi poskytnutým úverom a výkonom podnikateľskejčinnosti fyzickej osoby. Vzhľadom k tomu, že v prípade pochybnosti o obsahu zmluvy, platí pre
spotrebiteľa výklad priaznivejší, súd má za to, že poskytnutý úver bol poskytnutý na iný účel ako
na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Účel poskytnutia úveru zo strany navrhovateľa

nebol preukázaný. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave č. k.
10CoE/5/2010-46 zo dňa 23.02.2010, s ktorým sa stotožňuje a z ktorého vyplýva, že je namieste
pri pochybnosti o obsahu zmlúv výklad priaznivejší pre spotrebiteľa, čím treba dospieť k záveru, že
dôkazné bremeno na preukázanie toho, že úver bol poskytnutý na výkon zamestnania, povolania
alebo podnikania úverového dlžníka ťaží toho, kto tvrdí takúto výnimku (majúcu za následok potrebu

kvalifikácie úveru za tzv. iný a teda nespotrebiteľský úver majúci sa takto riadiť výlučne úpravou v zmluve
a Obchodnom zákonníku), čiže veriteľa. Keďže v uvedenom prípade nebol preukázaný účel, na ktorý
bol poskytnutý úver použitý, preto súd považoval poskytnutý úver za úver poskytnutý na iný účel ako
výkon povolania, zamestnania či podnikania. K účelu poskytnutého úveru, súd na pojednávaní na
návrh právneho zástupcu žalobcu uskutočnil výsluch žalovaného, ktorý výslovne odmietol tvrdenie, že
by predmetnú úverovú zmluvu podpisoval a úver žiadal v právnom postavení fyzickej osoby podnikateľa.

To že je podnikateľ, patrilo iba k jedným z identifikačných údajov jeho osoby. Peňažné prostriedky na
podnikanie ani následne nepoužil.

Zhrnúc vyššie uvedené, právny vzťah, ktorý vznikol medzi právnym predchodcom navrhovateľa a
odporcom je spotrebiteľským právnym vzťahom. Na uvedený právny vzťah sa vzťahujú ustanovenia

spotrebiteľského práva a medzi nimi aj zákon o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z. z.. Súd z
úradnej povinnosti, po zistení, že v uvedenom prípade ide o spotrebiteľský vzťah, poskytujúc slabšiemu
účastníkovi zmluvy ex offo právnu ochranu v zmysle zásady ochrany spotrebiteľa, preskúmaval
platnosť pôvodnej spotrebiteľskej zmluvy ako celku. Platnosť spotrebiteľskej zmluvy bola nevyhnutným
predpokladom pre následné posudzovanie zabezpečovacej zmenky, ktorá zabezpečovala pôvodný

záväzkový právny vzťah a plnenie z ktorej, bolo predmetom tohto konania.

Súd sa v tejto súvislosti stotožňuje s rozhodnutím Okresného súdu Bratislava V č. k. 37Er/72/2010-10,
ako aj s rozhodnutím Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 33Cdo/1201/2012 z 20.06.2013, z ktorých zhodne
vyplýva, že nevyhnutnosť ochrany spotrebiteľa je daná jeho nerovným postavením vo vzťahu spotrebiteľ

- dodávateľ (obchodník, profesionál), vyplývajúcim z nerovnováhy vyjednávacej sily (charakterizovanej
sloganom prijmi alebo nechaj tak), nerovnomernosti znalostí (u profesionála väčšie skúsenosti s
predajom ponúkaného výrobku, produktu, či služieb, ktorá je sprevádzaná spravidla aj lepšou znalosťou
práva) a z ekonomickej neúmernosti zdrojov (vo veciach spotrebiteľských úverov je to spotrebiteľ,
ktorý pre nedostatok finančných prostriedkov žiada o úver). Systém ochrany zavedený smernicou

93/13 vychádza z myšlienky, že sa spotrebiteľ nachádza v nerovnom postavení voči predajcovi alebo
poskytovateľovi tak z hľadiska vyjednávacej sily, ako aj z hľadiska úrovne informovanosti, čo ho vedie
k tomu, že pristúpi k podmienkam vopred vyhotoveným predávajúcim alebo poskytovateľom, bez toho
aby mohol ovplyvniť ich obsah. Vzhľadom k takému nerovnému postaveniu, neprimerané podmienky
tzv. zneužívajúce klauzuly nie sú pre spotrebiteľa záväzné. Ide o kogentné ustanovenie, ktoré smeruje

k nahradeniu formálnej rovnováhy, ktorú zmluva nastoľuje medzi právami a povinnosťami zmluvných
strán, rovnováhou skutočnou, ktorá umožňuje obnoviť rovnosť medzi týmito zmluvnými stranami. K
tomu, aby mohla byť zaistená smernicou zamýšľaná ochrana, môže byť nerovné postavenie existujúce
medzispotrebiteľomaposkytovateľomnarovnanéibapozitívnymzásahom,ktorýjevonkajšímvovzťahu
k samotným zmluvným stranám. Vnútroštátny súd musí posudzovať zneužívajúci charakter určitej

zmluvnej klauzuly i bez návrhu. Možnosť súdu skúmať charakter jednotlivých zmluvných podmienok z
úradnej povinnosti predstavuje prostriedok vhodný k dosiahnutiu toho, aby konkrétny spotrebiteľ nebol
zneužívajúcou podmienkou viazaný a tým zabraňovať k ďalšiemu používaniu zneužívajúcich podmienok
v zmluvách uzatváraných medzi spotrebiteľmi a podnikateľmi.

Preskúmaním úverovej zmluvy č. 308100118 súd zistil, že zmluva obsahuje dojednania, ktoré
neúmerne a hrubo narušujú rovnováhu zmluvných strán a to v neprospech spotrebiteľa. Vyhodnotením
zmluvy súd dospel k záveru, že takto jednostranne koncipovaná zmluva, je zneužitím nedostatku
skúsenosti, právnych vedomostí ako aj nedostatku a akútnej potreby finančných prostriedkov zo strany
spotrebiteľa. Spotrebiteľ v snahe prekryť nedostatok finančných prostriedkov pristúpil na podmienky

predložené právnym predchodcom navrhovateľa, ktorý ich nastavil za účelom maximalizácie svojho
zisku, nerešpektujúc základné spoločenské princípy či už dobrých mravov resp. z pohľadu výkonu
podnikateľskej činnosti ani princíp poctivého obchodného styku.Vpriamomrozporesvyššieuvedenýmizásadamijeväčšinaustanovenípreskúmavanejzmluvy.Zmluva,
ktorou bol odporcovi poskytnutý úver vo výške 600,- eur obsahuje poplatok za uzavretie zmluvy vo výške
576,- eur. Čo obsahuje uvedený poplatok je bližšie špecifikované v článku 12 Všeobecných podmienok

poskytnutia úveru, z ktorého vyplýva, že predmetný poplatok je tvorený z jednej tretiny z dohodnutého
úroku a z dvoch tretín z nákladov na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy, bez bližšieho uvedenia obsahu
a konkrétnej výšky týchto nákladov. Administratívny poplatok za spracovanie zmluvy predstavuje v
uvedenom prípade predstavuje celkovo sumu 384,- eur. V súvislosti s takto stanoveným poplatkom, súd
poukazujenarozhodnutieKrajskéhosúduvPrešovesp.zn.18Co/109/2011zodňa21.11.2012, sktorým

sa stotožňuje a z ktorého vyplýva, že zákon o spotrebiteľských úveroch síce predpokladá okrem úrokov
aj inštitút poplatku, ale je nevyhnutné, aby sa ním platilo skutočné plnenie spotrebiteľovi a v jeho záujme.
Inak vymedzený poplatok, resp. neurčitý poplatok však možno považovať za neprijateľnú podmienku,
ktorej zodpovedá poplatok za plnenie, ktoré si spotrebiteľ neobjednal a ktoré slúži výlučne v prospech
dodávateľa. Neprijateľnosť poplatkov konštatuje aj Rozhodnutie Vrchného krajinského súdu v Karlsruhe
z 03.05.2010 č. k. AZ 17 U 192/2010, v ktorom uvedený súd konštatuje, že poplatky za spracovanie pri

poskytnutí spotrebiteľského úveru sú neprijateľné. Rovnako súd poukazuje na to, že aj v prípade, ak by
súd dospel k záveru o platnosti uvedenej zmluvy, predmetná zmluva neobsahuje obligatórnu náležitosť
zmluvy o úvere, a to údaj o priemernej ročnej percentuálnej miere nákladov, v zmysle § 4 ods. 2 písm. k/
zákona o spotrebiteľských úveroch, čím sa stáva spotrebiteľský úver bezpoplatkový a bezúročný. Aj z
uvedeného dôvodu, by preto právnemu predchodcovi navrhovateľa nevzniklo oprávnenie voči odporcovi

požadovať zaplatenie sumy 576,- eur, ani vyplniť na uvedenú sumu odporcom vystavenú zmenku.

Hrubým porušením rovnováhy zmluvných strán opäť v neprospech spotrebiteľa je dojednanie
zmluvných pokút. Odporca bol povinný uhradiť za každé omeškanie so splátkou úveru, ktorá bola vo
výške 98,- eur, zároveň zmluvnú pokutu vo výške 15,- eur, čo by predstavovalo v prípade omeškania

s každou splátkou ročne zmluvnú pokutu vo výške 180,- eur. Zároveň sa zaviazal uhradiť v prípade s
omeškaním štyroch splátok, zmluvnú pokutu vo výške 20,- eur a v zmysle ďalšieho článku zmluvy sa
zaviazal z dôvodu porušenia zmluvných povinností, bez bližšieho určenia akých, na úhradu zmluvnej
pokuty vo výške 312,- eur. Zmluvnými pokutami dohodnutými vyššie uvedeným spôsobom existuje
možnosť a nebezpečenstvo postihu majetku spotrebiteľa neprimeraným rozsahom a opäť neprimerane

bez akýchkoľvek kompenzácií zhoršuje postavenie jednej zmluvnej strany a to spotrebiteľa. Vzhľadom
ku koncipovaniu zmluvných pokút, vymedzenie ich výšky bez adekvátneho zohľadnenie napríklad
čiastočného plnenia dlhu, súd považuje aj tieto dojednania za dojednania vykazujúce ako rozpor s
dobrými mravmi, tak aj zmluvné podmienky, vykazujúce znaky neprijateľných zmluvných podmienok v
zmysle § 53 Občianskeho zákonníka. Neprijateľné individuálne nedojednané zmluvné podmienky a opäť

hrubé narušenie rovnováhy možno vidieť aj v ďalších častiach zmluvy, či už v článku 12 v ktorom je
zakomponované, že dlžník uznáva dlžnú sumu v celej výške, vrátane poplatku, či v článku 14, ktorého
súčasťou je Dohoda o vyplnení zmenky.

Vzhľadom k tomu, že predmetom tohto konania je práve konanie o návrhu na priznanie plnenia zo

zmenky,súdsaotodôraznejšiezameralnapreskúmaniedojednaniačlánku14Všeobecnýchzmluvných
podmienok, ktorým bolo medzi účastníkmi dohodnuté zabezpečenie predmetného záväzkového vzťahu
zmenkou. Opakovane súd aj pri tomto dojednaní zistil, že išlo o zmluvnú podmienku, ktorá nebola
medzi účastníkmi individuálne dojednaná. Bola súčasťou Všeobecných zmluvných podmienok vopred
pripravených právnym predchodcom navrhovateľa. Odporca nemal možnosť ju žiadnym spôsobom

ovplyvniť. Bežný spotrebiteľ nemá predstavu o fungovaní a dôsledkoch zmenkových záväzkov, nie
je schopný posúdiť právne dôsledky uzavretej dohody o zabezpečení záväzkového vzťahu zmenkou,
ako aj dohody o vyplnení bianco zmenky, a to posilnenie práva a jeho vymožiteľnosti na strane
dodávateľa na jeho úkor. Bežný spotrebiteľ bez akéhokoľvek právnického vzdelania nevie vyhodnotiť
aké riziko pre neho znamená podpísanie zmenky a ako tým „uľahčí“ vymožiteľnosť pohľadávky veriteľa.

Dohodou o vyplnení bianco zmenky sa zmluvné strany dohodli, že dlžník vystaví zmenku, v ktorej
nie sú vyplnené zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy, ktorú vyplnení veriteľ, a
ktorá bude pozostávať zo všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú
ku dňu vyplnenia zmenky. Takto formulovaná dohoda o vyplnení bianco zmenky predstavuje pre
spotrebiteľa dohodu vykazujúcu znaky zjavnej neurčitosti a nezrozumiteľnosti, t. zn. opäť dôvody jej

neplatnosti v zmysle neprijateľných zmluvných podmienok. Spotrebiteľ nemôže vedieť, vzhľadom k
mnohosti možností dojednaných zmluvných pokút, či a v akej výške budú uplatnené veriteľom, a v
akej miere sa premietnu do zmenkovej sumy. Takáto dohoda o zabezpečení všetkých pohľadávok
vrátane pokút zmenkou je nielen z dôvodu jej neurčitosti a nezrozumiteľnosti neprijateľnou zmluvnoupodmienkou, opäť neprimerane zhoršujúcou postavenie spotrebiteľa, ale je aj v priamom rozpore so
zákonom. Zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch výslovne limituje možnosť zabezpečenia
spotrebiteľského úveru zmenkou s vyplnenou zmenkovou sumou a to do výšky nesplatnej istiny a

príslušenstva maximálne do výšky 30 % pôvodnej istiny. Inú dohodu prekračujúcu uvedené zákonné
ustanovenie možno považovať či už za neprijateľnú zmluvnú podmienku alebo za obchádzanie zákona,
ktoré majú rovnaký právny dôsledok a to neplatnosť takéhoto dojednania.

Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka výslovne zakazuje, aby spotrebiteľské zmluvy obsahovali

ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán a to
v neprospech spotrebiteľa, s tým, že takéto podmienky sú sankcionované neplatnosťou. Neobyčajne
hrubým spôsobom je v uvedenom prípade narušená rovnováha medzi právami a povinnosťami
zmluvných strán v ustanoveniach o zabezpečovacích prostriedkoch, kde je nielen hypertrofia
zabezpečovacích prostriedkov (viacnásobné zmluvné pokuty, dohoda o zrážkach zo mzdy, dohoda o
vyplnení zmenky, súhlas k získaniu informácií od Sociálnej poisťovne), ale ich koncipovanie je výlučne

na prospech veriteľa, bez toho, aby sa mohol dlžník aspoň minimálne zákonnými prostriedkami brániť.

Vzhľadom k tomu, že posudzovaná zmluva ako celok obsahuje značnú nerovnosť a nevyváženosť
vzájomných práv a povinností a to na úkor spotrebiteľa, neprimeraným spôsobom viacnásobne
sankcionuje spotrebiteľa pri porušení zmluvne dojednaných povinností, neposkytuje naproti tomu

spotrebiteľovi žiadnu kompenzáciu, samotná zmluva je koncipovaná pre spotrebiteľa neprehľadne,
pričom všeobecné zmluvné podmienky, ktoré tvoria podstatnú a neoddeliteľnú časť zmluvy, a ktoré
obsahujú vyššie uvedené neprimerané povinnosti a spôsobujú značnú nerovnosť medzi zmluvnými
stranami, sú vyhotovené drobným a ťažko čitateľným písmom na opačnej strane predtlačenej
formulárovej zmluvy, súd považuje takto uzavretú zmluvu, za zmluvu v rozpore s dobrými mravmi.

Zmluva uzatvorená v rozpore s dobrými mravmi je pre uvedený rozpor v zmysle § 39 Občianskeho
zákonníka absolútne neplatná. V zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, ide o neplatnosť absolútnu, na
ktorú súd prihliada z úradnej povinnosti.

Navrhovateľ si podaným návrhom uplatnil práva zo zmenky, ktorá zabezpečovala vyššie uvedenú

zmluvu. Vzhľadom k tomu, že súd zistil, absolútnu neplatnosť uzatvorenej zmluvy súčasťou, ktorej bola
aj dohoda o zabezpečení pohľadávky zmenkou a dohoda o vyplnení bianco zmenky, ktorá je rovnako
absolútne neplatná, nemožno navrhovateľovi priznať plnenie ani zo zmenky. Na absolútne neplatný
právny úkon sa prihliada akoby neexistoval, súd naň prihliada, a to súd opakovane zdôrazňuje, z úradnej
povinnosti. Vzhľadom k tomu, že súd dospel k záveru o neplatnosti zmluvy o úvere ako celku, právny

predchodca navrhovateľa nemohol vzhľadom k neplatnej zmluve, na základe jej neplatných dojednaní
vyplniť bianco zmenku, ani ju ďalej indosovať navrhovateľovi. Predložená zmenka, aj keď obsahuje
všetky náležitosti zmenky, nezabezpečuje konkrétny záväzkový

vzťah a to vzťah z poskytnutého úveru medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom.

Absolútna neplatnosť zmluvy o úvere ako aj jej článku 14 a to dohody o zabezpečení zmenkou a
vyplnení bianco zmenky, ktorá bola súčasťou zmluvy o úvere sama o sebe nie je dôvodom neplatnosti
zmenky.Neplatnosťuvedenejdohodyvšakznamenáneexistenciukauzálnehovzťahumedzikonkrétnou
pohľadávkou a zmenkou, ktorá ju mala zabezpečovať t. zn. v uvedenom prípade nedošlo k platnému

vzniku zmenkového záväzkového vzťahu. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že treba rozlišovať
medzi neplatnosťou zmenky a to z dôvodu nesplnenia podstatných náležitostí resp. vyplnenie v
rozpore so zákonom č. 191/1950 Zb. a neplatnosťou zmluvy, dojednania o vyplnení zmenky za účelom
zabezpečenia konkrétnej pohľadávky, či už pre rozpor s dobrými mravmi, neprijateľnými podmienkami,
či nerešpektovaním zákonného obmedzenia maximálnej výšky zmenkovej sumy. (Rozsudok NS SR sp.

zn. 1 Obdo V 43/2006). Vzhľadom k tomu, že súd mal preukázanú absolútnu neplatnosť zmluvy o úvere,
súčasťou ktorej bola v bode 14. Dohoda o vyplnení zmenky za neplatnú z dôvodu rozporu s dobrými
mravmi, na základe takto neplatnej dohody nevzniklo právnemu predchodcovi právo bianco zmenku
vyplniť, ako ani právo na základe zmenky požadovať plnenie vzťahujúce sa k uvedenému úverovému
právnemu vzťahu. Vzhľadom k tomu, že toto právo nevzniklo právnemu predchodcovi navrhovateľa,

nemohlo indosovaním ani prejisť na navrhovateľa, preto súd návrh ako nedôvodný zamietol.

K uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43CoZm/10/2013 zo dňa 21.11.2013, na
ktoré navrhovateľ poukazoval že bolo vydané v obdobnej veci, súd uvádza, že súd je viazaný ibarozhodnutím nadriadeného súdu v prejednávanej veci, rozhodnutím iného súdu nie je viazaný, iba sa
s jeho rozhodnutím môže stotožniť, čo sa ale v prípade rozhodnutia, na ktoré navrhovateľ predložil z
vyššie uvádzaných dôvodov nestalo.

K nadobudnutiu zmenkovej pohľadávky zo strany navrhovateľa súd uvádza, že v uvedenom prípade,
navrhovateľ konal pri nadobudnutí zmenkovej pohľadávky (pričom navrhovateľ nadobudol takýmto
spôsobom veľké množstvo zmenkových pohľadávok) bez overenia si aký právny vzťah je zmenkou
zabezpečený resp. bez postúpenia pohľadávky súbežne spolu s primárnym právnym vzťahom, ktorý

bol zmenkovým zabezpečený, tak, že sa dopustil hrubej nedbanlivosti. Zmenku nadobudol od veriteľa
POHOTOVOSŤ, s.r.o., o ktorej už v rozhodnom období bolo všeobecne známe, že ide o spoločnosť
poskytujúcu úvery resp. pôžičky spotrebiteľom. Vzhľadom k uvedenej všeobecne známej informácii,
bežne prístupnej ako z masovokomunikačných zariadení, tak z informácií zverejnených v Obchodnom
registri, navrhovateľ mohol a mal vedieť, že nadobúda práva, ktorých výkon môže byť následne
posudzovaný v rozpore zo zásadami poctivého obchodného styku, ako aj s dôrazom na zabezpečenie

ochrany spotrebiteľa. Napriek týmto, podľa súdu všeobecne známym informáciám ako o právnom
predchodcovi navrhovateľa, tak aj o charaktere nadobúdaných pohľadávok a možných problémoch pri
výkone z nich práv, na navrhovateľa boli indosované zmenky. Aj v prípade, že by navrhovateľovi nebolo
nič známe o spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., už z predloženej zmenky je zrejmé, že na zmenke je
uvedená výška úroku 0,25 % denne, ktorá predstavuje ročný úrok 91,25 %, ktorý mohol navrhovateľovi

evokovať, že takýto úrok je nielen v rozpore so spotrebiteľským právom, ale aj zo zásadami poctivého
obchodného styku a opäť, takýto výkon práva, minimálne v tejto časti, ktorú si tiež v návrhu uplatnil,
nebude požívať právnu ochranu.

K námietke navrhovateľa, ktorou namietol vykonanie iných dôkazov ako účastníci navrhli súd uvádza,

že ustanovenie § 120 ods. 1 O.s.p. súdu umožňuje vykonať aj iné dôkazy ako účastníci navrhli, a to
vo výnimočných prípadoch. Tento prípad, súd považoval za prípad výnimočnosti a vykonanie ďalších
než účastníkmi navrhnutých dôkazov za nevyhnutnosť, za účelom poskytnutia ochrany spotrebiteľovi, v
uvedenom prípade odporcovi za účelom zabezpečenie spravodlivého rozhodnutia. Súdne rozhodnutie
musí byť nielen zákonné, ale predovšetkým spravodlivé, úlohou súdu je práve rozpoznať skrze zákon

spravodlivosť (nález Ústavného súdu ČR sp. zn. IV. ÚS 1241/12). Možnosť aplikovania vnútroštátneho
procesného práva nariadenie v článku 19 výslovne uvádza, rovnako súdu predmetné nariadenie v
zmysle článku 5 ods. 1 umožňuje vo veci nariadiť pojednávanie, preto postup súdu v tomto smere bol
aj v súlade s citovaným nariadením.

Záverom súd uvádza, že aj v prípade, ak by súd vyhodnotil predmetnú zmluvu o spotrebiteľskom
úvere ako zmluvu platnú, aj dojednanie o zabezpečení úveru zmenkou ako platné, spotrebiteľský úver
poskytnutý vo výške 600,- eur, za predpokladu že nebola zaplatená z neho ani jedna splátka, nemohol
byť platne zabezpečený zmenkou s vyplnenou zmenkovou sumou vo výške 1.002,87 eur a to pre priamy
rozpor s § 4 odsek 6 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, pričom v uvedenom prípade

mohla byť zmenka vyplnená, tak aby bola v súlade so zákonom, na maximálnu zmenkovú sumu 780,-
eur.

Podľa § 142 odsek 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., avšak vzhľadom k tomu, že odporca, ktorý
mal v konaní plný úspech, si právo na náhradu trov konania neuplatnil, v konaní mu ani žiadne trovy
konania nevznikli, náhradu trov konania mu súd nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho
doručenia cestou Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť ,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ

domáha.(§ 205 ods.1 O.s.p.)Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že :
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O.s.p.,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozdujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.