Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 16. december 2016

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 12C/189/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7116215092
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miloš Greguš

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2016:7116215092.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I pred sudcom Mgr. Milošom Gregušom v právnom spore žalobkyne: P., nar.:

XX.XX.XXXX, bytom X., proti žalovanej: T. nar.: XX.XX.XXXX, bytom Q., v konaní o zaplatenie 170,35
Eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je povinná do 3 dní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť žalobkyni 170,35 Eur s 5,05 %-ným
ročným úrokom z omeškania od 15.10.2015 do zaplatenia.

II. V prevyšujúcej časti úroku z omeškania žalobu z a m i e t a.

III. P r i z n á v a žalobkyni náhradu trov konania v 100 %-nej výške, pričom o výške náhrady trov konania
súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 06.07.2016, doručenou na Okresný súd Košice I dňa
08.07.2016 domáhala voči žalovanej zaplatenia sumy 170,35 Eur titulom náhrady škody, na tom
skutkovom základe, že žalovaná bola trestným rozkazom Okresného súdu Košice II č. k. 8T 63/2015-70
zo dňa 28.07.2015 uznaná vinnou, že dňa 03.03.2015 v presne nezistenom čase od 11:30 hod. do 12:00
hod. nadvihnutím visiaceho zámku otvorila uzamknutú skrinku v šatni žien v objekte firmy J., závod F. v
Košiciach, odkiaľ následne odcudzila z peňaženky poškodenej P.. finančnú hotovosť vo výške 60,-Eur,

mobilný telefón zn. Sony Xperia E1 so SIM kartou v hodnote 90,-Eur a bankomatovú kartu Poštovej
banky a.s., vystavenú na meno O. O. z ktorej následne uskutočnila dva neoprávnené výbery na sumu
16,40 Eur a 3,95 Eur na ul. Štúrovej v Košiciach, čím tak pre poškodenú P. spôsobila celkovú škodu vo
výške 170,35 Eur, pričom týmto trestným rozkazom bola žalobkyňa ako poškodená odkázaná s nárokom
na náhradu škody na občianskoprávne konanie. Zároveň požadovala náhradu trov konania.

2. Žalobkyňa vyzvala žalovanú výzvou zo dňa 24.09.2015 na náhradu spôsobenej

škody vo výške 170,35 Eur, avšak k úhrade dlžnej sumy do dňa podania žaloby nedošlo.

3. V zmysle § 177 ods. 2 C.s.p., pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak
a) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a
hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2000 eur,
b) strany s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo
c) to ustanovuje tento zákon.

4. Keďže predmet tohto konania nepresahuje sumu 2000 Eur a vo veci bolo možné
rozhodnúť len na základe listinných dôkazov predložených žalobkyňou a nenariadenie pojednávania vo
veci nebolo v rozpore s požiadavkou verejného záujmu, súd preto v súlade s ust. § 177 ods. 2 C.s.p. vecprejednal a rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania a rozsudok verejne vyhlásil dňa 16.12.2016.
Miesto a čas vyhlásenia rozsudku boli oznámené na úradnej tabuli súdu od 09.12.2016, t.j. v súlade s
ust. § 219 ods. 3 C.s.p..

5. Súd v zmysle vyššie uvedeného rozhodol bez nariadenia pojednávania na základe
listinných dôkazov predložených žalobkyňou.

6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s trestným rozkazom Okresného súdu

Košice II č. k. 8T 63/2015-70 zo dňa 28.07.2015, výzvou na zaplatenie spôsobenej škody zo dňa
24.09.2015 a zistil nasledovný skutkový stav:

7. Trestným rozkazom Okresného súdu Košice II č. k. 8T 63/2015-70 zo dňa
28.07.2015 bola žalovaná uznaná vinnou, že dňa 03.03.2015 v presne nezistenom čase od 11:30 hod.
do 12:00 hod. nadvihnutím visiaceho zámku otvorila uzamknutú skrinku v šatni žien v objekte firmy J.,

závod F. v W. v Košiciach, odkiaľ následne odcudzila z peňaženky poškodenej P. finančnú hotovosť vo
výške 60,-Eur, mobilný telefón zn. Sony Xperia E1 so SIM kartou v hodnote 90,-Eur a bankomatovú
kartu Poštovej banky a.s., vystavenú na meno O. z ktorej následne uskutočnila dva neoprávnené výbery
na sumu 16,40 Eur a 3,95 Eur na ul. Štúrovej v Košiciach, čím tak pre poškodenú P. spôsobila celkovú
škodu vo výške 170,35 Eur, pričom týmto trestným rozkazom bola žalobkyňa ako poškodená odkázaná

s nárokom na náhradu škody na občianskoprávne konanie. Trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť
dňa 14.08.2015.

8. Výzvou zo dňa 24.09.2015 žalobkyňa vyzvala žalovanú na zaplatenie sumy 170,35
Eur titulom náhrady škody, ktorú jej spôsobila odcudzením 60,-Eur v hotovosti, mobilného telefónu v

hodnote 90,-Eur a bankomatovej karty, z ktorej uskutočnila dva výbery v hodnote 16,40 Eur a 3,95 Eur.

9. Na základe takto zisteného súd právne uzatvára:

10. Podľa ust. § 420 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v platnom

znení (ďalej len OZ) každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením povinnosti.

11. Podľa ust. § 442 ods. 1 a 3 OZ, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému
ušlo (ušlý zisk). Škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada, ak je to možné a
účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

12. Podľa ust. § 517 ods. 1 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je
v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať
aj len jednotlivých plnení.

13. Podľa ust. § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

14. Podľa ust. § 563 OZ, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym
predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie
veriteľ požiadal.

15. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v platnom znení výška úrokov z
omeškaniajeo5percentuálnychbodovvyššiaakozákladnáúrokovásadzbaEurópskejcentrálnejbanky
platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

16. Základným predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu sú porušenie právnej

povinnosti,existenciaškody,príčinnásúvislosťmedziporušenímprávnejpovinnostiaškodou,zavinenie.
Porušenieprávnejpovinnostispočívavexistenciitakéhoúkonu,ktorýjevrozporesobjektívnymprávom.
Pod pojmom škoda je treba rozumieť ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného, a ktorá
je objektívne vyjadriteľná v peniazoch ako všeobecným ekvivalentom. Príčinná súvislosť znamená, žemedziprotiprávnymúkonomavzniknutouškodoumusíbyťvzťahpríčinyanásledku.Existenciapríčinnej
súvislosti musí byť v každom konkrétnom prípade bezpečne preukázaná, nemožno ju len predpokladať.
Zavinenie ako ďalší predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu, má charakter subjektívny, znamená

psychický vzťah škodcu k protiprávnemu úkonu a ku škode.

17. Škodou sa podľa výkladu súdnej praxe rozumie majetková ujma poškodeného,
ktorú je možné objektívne vyjadriť v peniazoch. Uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, pričom obe tieto
formy sú rovnocenné. V zmysle judikatúry sa za skutočnú škodu považuje majetková ujma vyjadriteľná

v peniazoch, ktorá spočíva v zmenšení existujúceho majetku poškodeného a predstavuje majetkové
hodnoty, ktoré treba vynaložiť na to, aby sa vec uviedla do predošlého stavu, resp., aby sa v peniazoch
vyvážili dôsledky vyplývajúce z toho, že navrátenie do predošlého stavu nebolo dobre možné alebo
účelné.

18. Predmetom tohto konania je nárok žalobkyne na náhradu škody spôsobenej jej

trestným činom voči žalovanej.

19. V tomto konaní nebolo sporné, že právoplatným a vykonateľným trestným
rozkazom Okresného súdu Košice II č. k. 8T 63/2015-70 zo dňa 28.07.2015 bola žalovaná uznaná
vinnou za to, že v zmysle ust. § 212 ods. 2 písm. a) Tr. zákona a ust. § 219 ods. 1 Tr. zákona spáchala

prečin krádeže v jednočinnom súbehu s prečinom neoprávneného vyrobenia a používania platobného
prostriedku, elektronických peňazí alebo inej platobnej karty a spôsobila tým žalobkyni škodu, za čo
bola aj odsúdená. Žalobkyňa ako poškodená bola so svojím nárokom na náhradu škody týmto trestným
rozkazom odkázaná na občianskoprávne konanie.

20. Ústavne konformný výklad § 193 C.s.p. (súd je viazaný rozhodnutím príslušných
orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok, alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa
osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal) vyžaduje, aby súd rozhodujúci v občianskoprávnom
konaníonáhradeškodyspôsobenejtrestnýmčinombolviazanýprávoplatnýmodsudzujúcimrozsudkom
trestného súdu (jeho výrokovou časťou), a to vo vzťahu ku všetkým skutočnostiam, ktoré boli

podmienkou odsúdenia páchateľa za tento trestný čin. Zodpovednosť škodcu za škodu spôsobenú
trestným činom treba potom posudzovať v zmysle ust. § 420 ods. 1 OZ. Na druhej strane však stále
platí, že občianskoprávny súd nie je viazaný výškou škody, aj keby bola vo výroku trestného rozsudku
presne vyčíslená. Škoda ako občianskoprávna kategória je ujma, ktorá nastala zmenšením majetkového
stavu poškodeného. Občianskoprávna zodpovednosť podľa § 420 OZ vzniká pokiaľ sú splnené jej

predpoklady,atoprotiprávnosť(vznik,existencia)škody,príčinnásúvislosťmedziprotiprávnymkonaním
a vznikom škody a zavinenie.

21. V prejednávanej veci pokiaľ teda súd v trestnom konaní právoplatne rozhodol
o tom, že žalovaná konaním opísaným v skutkovej vete výrokovej časti trestného rozkazu 8T 63/2015-70

zo dňa 28.07.2015 spôsobila škodu žalobkyni, je súd vychádzajúc z vyššie uvedeného týmto viazaný a
má za to, že je daná protiprávnosť konania žalovanej a zároveň je týmto preukázaný aj vznik škody a je
zároveň aj zrejmé a nepochybné, že škoda na majetku žalobkyne vznikla v príčinnej súvislosti s týmto
protiprávnym konaním žalovanej, a preto súd mal nárok žalobkyne na náhradu škody voči žalovanej,
čo do základu za preukázaný.

22. Pokiaľ ide o výšku spôsobenej škody, túto si žalobkyňa uplatňovala vo výške, aká
bola vyčíslená v priebehu vyšetrovania predmetného trestného činu, ktorú vyčíslila na sumu 170,35 Eur.
Žalovaná mala možnosť sa v žalobe k uplatnenému nároku na náhradu škody vyjadriť. K žalobe sa
nevyjadrila. V danom prípade potom rozsah náhrady škody súd odvíjal od skutkových okolností, ktoré

boli príčinou vzniku škody, pričom za dôvodnú považoval výšku náhrady škody, tak ako bola uvedená v
opise skutku v trestnom rozkaze. Vzhľadom k týmto skutočnostiam, považoval súd dôvodnú škodu vo
výške 170,35 Eur, tak ako bola žalobkyňou uplatnená v žalobnom návrhu.

23. Záverom ešte súd poznamenáva, že Ústavný súd SR vo svojom Náleze I. ÚS

269/2011 - 55 zo dňa 23.11.2011 uviedol, že žalovaný nielen že môže, ale v zásade musí byť zaviazaný
v občianskoprávnom konaní na náhradu škody spôsobenej trestným činom, ak existuje právoplatný
rozsudok vydaný v trestnom konaní, ktorým bol žalovaný odsúdený za trestný čin, ktorého znakom
skutkovej podstaty je spôsobenie škody inému a poškodený bol so svojím riadne uplatneným nárokomodkázaný na občianskoprávne konanie. Prvostupňový súd nevidel žiadny racionálny dôvod, pre odklon
od vyššie uvedeného, a preto pri meritórnom rozhodnutí postupoval v súlade s ním.

24. Vzhľadom k tomu, že žalovaná sa dostala do omeškania so zaplatením dlžnej
sumy,vznikolžalobkynivzmysleust.§517OZnároknaúrokzomeškania.Žalobkyňasiuplatnilaúrokvo
výške 8,05 % ročne odo dňa 15.10.2015. Žalobkyňa mala v zmysle ust. 536 OZ právo požadovať úroky
z omeškania odo dňa nasledujúceho po vyzvaní žalovanej na zaplatenie (výzva zo dňa 24.09.2015),
ale vzhľadom k tomu, že žalobkyňa si úroky uplatnila až od 15.10.2015, súd jej priznal nárok na úroky

z omeškania až od tohto dátumu. Keďže žalovaná doposiaľ svoju povinnosť nesplnila, súd ju zaviazal
aj na zaplatenie úroku z omeškania v zákonom stanovenej výške 5,05 % ročne tak, ako je to uvedené
vo výrokovej časti tohto rozsudku.

25. V prevyšujúcej časti úroku z omeškania súd žalobu zamietol, nakoľko ku dňu
15.10.2015, od ktorého súd žalobkyni priznal úroky z omeškania, bola v súlade s ust. § 3 ods. 1

nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v platnom znení výška zákonných úrokov z omeškania vo výške
5,05%ročne,t.j.o5percentuálnychbodovvyššiaakojezákladnáúrokovásadzbaEurópskej centrálnej
banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu (0,05 % + 5).

26. Podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa

pomeru jej úspechu vo veci.

27. Podľa ust. § 262 ods. 2 C.s.p., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

28. Pretože vo veci bola v plnom rozsahu úspešná žalobkyňa, súd jej priznal náhradu
trov konania v 100 %-nej výške.

Poučenie:

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu

smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len
v rozsahu vykonanej opravy. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom súde (ust. § 362 ods. 1 a 2 C.s.p.).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ
domáha (ust. § 363 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti
rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré

predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na
rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (ust. § 365 C.s.p.).Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (ust. § 366 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.