Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 6. september 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7CoP/43/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5715216763
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 09. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Beniačová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5715216763.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny
Beniačovej a členov senátu Mgr. Márie Kašíkovej a Mgr. Františka Dulačku, v právnej veci navrhovateľa
- manžela: J. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. Z. XXX/XX, Q. pod O., právne zastúpený JUDr. Petrom
Belicom, advokátom so sídlom v P., Q. X, pracovisko J. XX, T. proti manželke: O. O., rod. X., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom R. R., v súčasnosti bytom R. X/XX, R., právne zastúpená JUDr. Jaroslavom

Čiernym, advokátom so sídlom v R., X. XX, za účasti maloletých detí: J. O., nar. XX.XX.XXXX, T. L.
O., nar. XX.XX.XXXX, maloleté deti zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Martin ako
kolíznym opatrovníkom, v konaní o rozvod manželstva a o úpravu práv a povinností rodičov k maloletým
deťom na čas po rozvode, na odvolanie otca (navrhovateľa) proti rozsudku Okresného súdu Martin č.
k. 20P/369/2015-142 zo dňa 25. januára 2017, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch o úprave práv a povinností rodičov k maloletým deťom J.

O., nar. XX.XX.XXXX a T. L. O., nar. XX.XX.XXXX na čas po rozvode a vo výroku o trovách konania z
r u š u j e a v tomto rozsahu v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

Výrok o rozvode manželstva rodičov maloletých detí z o s t á v a n e d o t k n u t ý.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd rozviedol manželstvo účastníkov (J. O. a O. O.), ktoré

uzatvorili dňa XX.XX.XXXX. Rozhodol o úprave ich rodičovských práv a povinností k maloletým deťom
pochádzajúcich z manželstva na čas po rozvode tak, že obe mal. deti zveril do osobnej starostlivosti
matky s tým, že táto ich bude zastupovať a spravovať ich majetok. Otcovi uložil povinnosť platiť výživné
na každé z maloletých detí vo výške 100 Eur mesačne s účinnosťou od právoplatnosti výroku o rozvode
manželstva vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Upravil styk otca s maloletými deťmi tak, že
tento je oprávnený stretávať sa s nimi každý párny týždeň v kalendárnom roku od piatka od 17.00 hod.

do nedele do 18.00 hod. nepretržite. Žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.

2. Na základe vykonaného dokazovania konštatoval, že manželstvo účastníkov si neplní svoj
spoločenský účel, má formálny charakter a u oboch manželov absentuje vôľa pokúsiť sa o obnovenie
manželského spolužitia. Títo dlhodobo nežijú v spoločnej domácnosti a už v decembri 2014 bolo
rozhodované o úprave ich rodičovských práv a povinností k maloletým deťom pochádzajúcich ich

manželstva. Na základe ust. § 23 Zákona o rodine manželstvo účastníkov rozviedol. V zmysle §
24 ods. 4 citovaného zákona rozhodoval o výkone ich rodičovských práv a povinností na čas po
rozvode manželstva. Z vykonaného dokazovania ustálil, že aktuálne osobnú každodennú starostlivosť
maloletých zabezpečuje matka za pomoci svojej matky, otec starostlivosť zabezpečuje každý druhý
víkend. Prostredie v byte starých rodičov maloletých (rodičov matky) považoval za vyhovujúce a
vhodné pre výchovu maloletých detí, poukázal pritom na výsledky šetrenia kolíznym opatrovníkom, ktorý

žiadne nedostatky v tomto prostredí nezistil. Návrhu otca, ktorý žiadal zverenie maloletých do svojej
osobnej starostlivosti prípadne do striedavej starostlivosti, nevyhovel. Vychádzal z výpovede maloletéhoJ., ktorý prejavil vôľu stretávať sa s otcom, navštevovať ho, ale chcel bývať u matky. Nesúhlasil s
otcom, že vyjadrenie maloletého J. nepredstavuje jeho vlastné názory, ale názory matky, ktoré si osvojil.
Nepovažoval za dôvodné vypočúvať maloletého T. v pojednávacej miestnosti, nakoľko tento sa vyjadril

kolíznej opatrovníčke. Rovnako nevidel dôvod pre nariadenie znaleckého dokazovania, aby bol zistený
názor maloletých detí. Deti majú radi oboch rodičov, s otcom sa stretávať chcú, obaja rodičia majú dobré
podmienky, osobné predpoklady a spôsobilosť na starostlivosť. Za dôležitú však považoval skutočnosť,
že vzájomná komunikácia medzi rodičmi nie je dobrá rovnako ako ich vzájomné vzťahy. Práve snaha
dohovoriť sa a komunikovať o deťoch je jednou z rozhodujúcich skutočností pri zverení maloletých detí

do striedavej starostlivosti, ktorá v prípade účastníkov konania naplnená nebola. Pri určovaní výšky
výživnéhovychádzalokresnýsúdzust.§62citovanéhoZákonaorodinevspojenís§75ods.1vetaprvá
a § 76 ods. 1 tohto zákona. Na základe zistení schopností, možností, majetkových pomerov rodičov a
oprávnených potrieb maloletých, rozhodol o povinnosti otca prispievať na výživu každého z maloletých
detí sumou 100 eur mesačne. Pri rozhodovaní o úprave styku prihliadal na vek maloletých, ich denný
režim, voľnočasové aktivity, povinnosti, ako aj na okolnosti na strane rodičov.

3. Podľa § 52 CMP rozhodol o trovách konania tak, že žiadnemu z účastníkov nárok na ich náhradu
nepriznal.

4. Proti tomuto rozsudku podal do výrokov o úprave práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas

po rozvode odvolanie otec. Žiadal, aby odvolací súd v týchto výrokoch rozsudok súdu prvej inštancie
zmenil tak, že maloleté deti budú zverené na čas po rozvode do jeho osobnej starostlivosti s tým, že
matke bude uložená povinnosť prispievať na ich výživu na každé dieťa sumou 30 eur mesačne odo dňa
podania návrhu, bude upravený jej styk s maloletými deťmi na každý párny týždeň od piatka 17.00 hod.
do nedele 17.00 hod. Alternatívne žiadal zveriť maloletých do striedavej starostlivosti oboch rodičov,

prípadne žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Proti
výroku, ktorým bolo manželstvo účastníkov rozvedené, odvolanie otec nepodal.

5. Otec v odvolaním namietal nepresvedčivosť odôvodnenia napadnutého rozsudku. Uviedol, že súd
prvej inštancie sa nevysporiadal s jeho argumentami, pre ktoré žiadal zveriť maloletých do svojej

starostlivosti, prípadne nariadiť striedavú osobnú starostlivosť. Výpoveď staršieho J. bez ďalšieho
skúmania považoval súd prvej inštancie za rozhodujúcu, avšak táto bola získaná v čase, keď bol
maloletý v neustálej osobnej starostlivosti matky. Navyše maloletý J. potvrdil svoju požiadavku byť s
otcom častejšie. Poukázal na to, že do 02.09.2015 sa fakticky striedavá osobná starostlivosť realizovala.
Následne od 02.09.2015 do 05.06.2016 sa jeho styk s maloletými realizoval po dohode s matkou každý

druhý víkend od piatku od 15.00 hod. do nedele do 18.00 hod. Po 05.06.2016 mu matka začala v styku
s maloletými bezdôvodne brániť a bol nútený podať návrh na nariadenie neodkladného opatrenia o
úprave styku. V konaní pred okresným súdom poukazoval aj významnú okolnosť, že obaja maloletí
sú v čase, keď majú byť v starostlivosti matky, sú v starostlivosti starej matky na sídlisku B. v R..
Uviedol, že u neho by mali maloletí vytvorené ideálne podmienky pre riadny život. Býva v rodinnom

dome, ktorého je spoluvlastníkom, okrem neho v ňom žije jeho matka a sestra. Dom poskytuje väčší
priestor pre maloletých než byt na B., kde spolu s maloletými a matkou žijú starí rodičia, dcéra matky
z predchádzajúceho vzťahu - 15-ročná V. O., prechodne tam býva aj ďalšia plnoletá dcéra matky s jej
manželom a novorodencom. Na záver odvolania otec uviedol, že matka ho lživo obvinila z údajného
sexuálne zneužívania maloletých a to po tom, ako obdržala žalobu o rozvod manželstva, v ktorej uvádzal

dôvody, pre ktoré chcel zveriť oboch maloletých do svojej starostlivosti. Od tohto času mu matka začala
bezdôvodne v stretávaní s deťmi brániť a podala na neho trestné oznámenie. Orgány činné v trestnom
konaní ho však vyhodnotili ako nedôvodné a vec odložili.

6. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhla rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch

potvrdiť. Uviedla, že kolízny opatrovník zastupujúci záujem maloletých detí, doporučil tieto zveriť do jej
osobnej starostlivosti. Nie je v ich záujme radikálne meniť doterajšie prostredie, v ktorom vyrastajú a
sú spokojné.

7. K vyjadreniu matky sa vyjadril otec (tzv. replika), ktorý zotrval na skutočnostiach uvádzaných v

podanom odvolaní, opätovne označil za nevyhovujúcu aktuálne bytové podmienky, v ktorých sa zdržujú
maloletí.8. Podľa § 395 ods. 1 CMP, ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

9. Podľa § 395 ods. 2 CMP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

10. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

11. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že sa jedná o konanie začaté
pred nadobudnutím účinnosti CMP (t.j. 01.07.2016), v súvislosti s § 395 ods. 1 CMP vo veci ďalej
konal a rozhodoval podľa CMP, pričom právne účinky všetkých úkonov vykonaných pred účinnosťou
tohto zákona zostávajú zachované. Ďalej po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania proti
rozhodnutiu, proti ktorému je opravný prostriedok prípustný, bez nariadenia odvolacieho pojednávania

(§ 385 ods. 1 CSP a contrario) preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu § 65 CMP a z dôvodov
vyplývajúcich z ust. § 66 CMP, ktoré podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušil a podľa § 391 ods. 2 CSP
vrátil vec v rozsahu zrušenia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň v odôvodnení krajský súd
prispôsobil označenie účastníkov konania skutočnosti, že jeho predmetom sa stala úprava rodičovských
práv a povinností k maloletým deťom. Navrhovateľa - manžela uvádzal označením otec a manželku

označením matka.

12.Popreskúmaníveciodvolacísúddospelkzáveru,žeokresnýsúddostatočnedôslednenepostupoval
podľa ust. § 35 a § 36 CMP a dôsledne nezisťoval skutočný stav veci, v súvislosti s ktorým bolo potrebné
vykonať aj iné dôkazy než tie, ktoré navrhli účastníci. Jeho právne závery sú tak predčasné a nemožno

konštatovať ich správnosť vzhľadom na nedostatočne zistený skutočný stav veci.

13. Možno prisvedčiť otcovi, že okresný súd sa nezaoberal jeho tvrdeniami, že viac ako biologická
matka,osobnústarostlivosťomaloletýchzabezpečujejejmatka,t.j.starámatkamaloletých.Naoverenie
tejto skutočnosti, ktorá je dôležitá aj z hľadiska rozhodovania o zverení maloletých detí do starostlivosti

jednému z rodičov, prípadne do striedavej starostlivosti, neurobil okresný súd žiadne zistenia. Matka vo
svojom vyjadrení zo dňa 20.06.2016 (č.l. 55 spisu) sama uviedla, že deti bývajú u jej rodičov, pričom
ona pracuje v Liptovskom Mikuláši. Tiež potvrdila, že mali s otcom dohodnutú striedavú starostlivosť do
času, než začali maloletí navštevovať škôlku v Martine. Matka predložila pracovnú zmluvu, v zmysle
ktorej mala vykonávať prácu v Liptovskom Mikuláši až do 31.12.2016 (č.l. 56 spisu). Skutočnosť, že deti

sú v starostlivosti starej matky, otec zdôraznil aj na pojednávaní konanom dňa 13.12.2016.

14. Súd prvej inštancie postupoval správne, keď vykonal dokazovanie výsluchom staršieho z maloletých
detí - J., na ktorého výpovedi však bez ďalšieho nemožno postaviť rozhodnutie súdu o výchove a výžive
oboch maloletých na čas po rozvode. Z výpovede maloletého J. vyplýva pozitívny vzťah k obom rodičom.

Jeho vyjadrenia týkajúce sa návštevy základnej školy, s čím sa „už nič nedá robiť“, nie sú vyjadreniami,
ktorými by odmietal možnosť zverenia do starostlivosti otca. Maloletí boli na základe dohody v striedavej
starostlivosti rodičov do času, než začali navštevovať materskú školu. Zatiaľ nebolo zistené a ani
preukázané, že s takouto starostlivosťou deti nesúhlasili, prípadne bola v rozpore s ich záujmami. V
tejto súvislosti však odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie zdôrazňuje, že možnosť nariadenia

striedavej starostlivosti je významne ovplyvnená aj schopnosťou vzájomnej komunikácie rodičov vo
veci starostlivosti o maloleté deti. V prípade striedavej starostlivosti musí existovať schopnosť rodičov
dohodnúť sa na spoločnom postupe a zásadách pri starostlivosti tak, aby nešli „proti sebe“ a tým aj
proti záujmom maloletých detí. Je tu skutočne zvýšený dôraz na to, aby rodičia v záujme detí vedeli
navzájom vychádzať a komunikovať. Okresný súd preto správne poukázal na neschopnosť komunikácie

medzi rodičmi maloletých deti ako na významnú prekážku pre možnosť nariadenia striedavej výchovy.
Na druhej strane však treba uviesť, že nevykonal dostatočne dôsledné dokazovanie, ktoré je dôležité pre
zistenie, či je táto komunikácia medzi rodičmi skutočne tak vážne naštrbená, že by prípadnej striedavej
starostlivosti bránila. Okrem toho pre nariadenie striedavej starostlivosti je potrebné splniť aj ďalšie
predpoklady, a to najmä že táto bude v záujme maloletých detí. V tejto súvislosti však okresný súd

žiadne dokazovanie nevykonal. Uspokojil sa s veľmi všeobecným vyjadrením kolízneho opatrovníka,
ktorý vo svojej správe (č.l. 101 spisu) konštatoval, že maloleté deti „otca majú radi a aj naďalej sa s
ním chcú stretávať“. Kolízny opatrovník ďalej navrhol, aby úprava styku bola vykonaná súdom, pretože
rodičia nevedia navzájom spolu komunikovať. Uvedené vyjadrenie ani v spojení s výsluchom maloletéhoJ., ktorý prezentoval v rámci svojich rozumových schopností pozitívny vzťah k otcovi, nezakladajú
jednoznačný záver o tom, že nie je v záujme detí ich prípadne zverenie do starostlivosti otca, alebo do
striedavej starostlivosti. Na druhej strane však odvolací súd zdôrazňuje, že v tomto štádiu konania z

týchto dôkazov však nemožno ani jednoznačne ustáliť, že nie je v záujme maloletých detí ich zverenie do
starostlivosti matky. Ako už bolo konštatované vyššie, právne závery súdu prvej inštancie sú predčasné.
Je potrebné, aby tento doplnil dokazovanie v smere, ktorý bol naznačený odvolacím súdom. Najmä
je nutné zamerať sa na zistenie, v akom rozsahu skutočne osobnú starostlivosť maloletým deťom
poskytuje matka, dôslednejšie sa zaoberať životnými podmienkami, ktoré majú maloletí u matky a

ktoré majú u otca (najmä pokiaľ ide o bývanie) a za najvýznamnejšie považuje odvolací súd zistenie
intenzity vzťahu maloletých detí k obom rodičom z hľadiska zverenia či už matke alebo otcovi, čo
by bolo pre nich prijateľnejšie. Vzhľadom na vek maloletých však odvolací súd považuje za vhodné
na posúdenie týchto okolností nariadiť znalecké dokazovanie. Nepochybne výsluch maloletého je
jeden z dôkazných prostriedkov, na ktorý je potrebné prihliadať. Avšak z výsluchu, ktorý bol vykonaný
okresným súdom, zistenie skutočností o intenzite vzťahu maloletého J. k obom rodičom a jeho vnímaní

prípadného zverenia do starostlivosti niektorému z nich nie je jasné. Na posúdenie týchto skutočností sú
podľa názoru odvolacieho súdu potrebné odborné vedomosti z oblasti psychológie. Odvolací súd preto
rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch týkajúcich sa úpravy práv a povinností rodičov k maloletým
deťom na čas po rozvode zrušil a v tomto rozsahu mu vrátil vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Zároveň zrušil aj závislý výrok o trovách konania.

15. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné
uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie
druhého stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania. (§ 430 CSP)