Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 10. november 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8Co/511/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4111234706
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 11. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Novotný
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4111234706.7

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Novotného a členov senátu
JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD., a JUDr. Ingrid Doležajovej, v označenej právnej veci žalobcu: EOS
KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený: TOMÁŠ
KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: T. C.,
narodený XX. XX. XXXX, P. XXXX/XX, B., o zaplatenie sumy 438,33 eur istiny s príslušenstvom, za

účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS,
občianske združenie so sídlom Námestie legionárov 5, 080 05 Prešov, IČO: 42 176 778, zastúpený:
JUDr. Ambrózom Motykom, Nám. SNP 7, 091 01 Stropkov, o odvolaní žalobcu a vedľajšieho účastníka
na strane žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 25C/108/2012-184 zo dňa 22. augusta
2012, v spojení s opravným uznesením č. k. 25C/108/2012-269 zo dňa 20. mája 2016, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením z r u š u j e

a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou (návrhom) zo dňa 15.11.2011 sa žalobca (navrhovateľ) domáhal vydania rozhodnutia, ktorým
by bol žalovaný zaviazaný zaplatiť mu sumu vo výške 499,16 eur (istina) spolu s úrokom z omeškania
13 % ročne zo sumy 384,99 eur od 09. 12. 2006 do zaplatenia a náhradu trov súdneho konania na
tom skutkovom základe, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 08. 12. 2006 nadobudol

od postupcu - Všeobecnej úverovej banky (VÚB) a. s., Bratislava, pohľadávku voči žalovanému, ktorá
vznikla zo Zmluvy k úverovému účtu č. 1467527951, uzatvorenej dňa 13. 05. 2013, ktorým mu VÚB
(banka) zriadila na účte prečerpanie (tzv. kontokorentný úver), z ktorého záväzok žalovaného voči banke
ku dňu postúpenia pohľadávky predstavoval sumu 588,33 eur, keď úrok z omeškania si uplatňuje počnúc
dňom 09. 12. 2006, t. j. dňom nasledujúcim po dni účinnosti postúpenia pohľadávky. Suma 588,33 eur
pozostávala z istiny 534,99 eur a riadneho úroku 53,34 eur, pričom žalovaný uhradil 89,17 eur.

2. Oznámením zo dňa 07. 02. 2012 (doručeným súdu 09. 02. 2012), do konania vstúpil vedľajší
účastník na strane žalovaného. Upresnením žaloby zo dňa 15. 02. 2012, doručeným súdu 24. 02.
2012, žalobca upresnil percentuálnu výšku požadovaného úroku z omeškania tak, že tento požaduje
zo sumy 384,99 eur (len) vo výške 9 a 1 percenta ročne. Okresný súd Nitra dňa 25. apríla 2012 pod
č. k. 12Ro/367/2011-27 vo veci vydal platobný rozkaz, voči ktorému podal odpor (len) vedľajší účastník

na strane žalovaného, v ktorom vzniesol námietku premlčania uplatňovanej pohľadávky, v dôsledku
ktorého odporu došlo k zrušeniu platobného rozkazu zo zákona a súd prvého stupňa - prvej inštancie
vo veci ďalej konal. K svojmu vyjadreniu zo dňa 27. 08. 2012 žalobca pripojil Dohodu o uznaní záväzku
a o úhrade pohľadávky v splátkach uzatvorenú medzi ním a žalovaným dňa 03. 11. 2011. Súd prvej
inštancie prejednal vec a na pojednávaní dňa 13. 09. 2012 napadnutú žalobu (návrh) zamietol a súčasne
žalovanému (odporcovi) náhradu trov konania nepriznal. Po vydaní uvedeného rozsudku (písomne

vypracovaného pod č. k. 25C/108/2012-56) súd prvej inštancie uznesením zo dňa 13. septembra 2012
pod č. k. 25C/108/2012-53 konanie v časti o zaplatenie 60,83 eura a úroku z omeškania nad 9 a1 percenta zastavil; čiastočné späťvzatie žaloby ohľadom sumy 60,83 eura učinil žalobca na zhora
uvedenom pojednávaní pred rozhodnutím vo veci.

3. Zhora uvedený rozsudok súdu prvej inštancie odôvodnený dôvodnosťou vznesenej námietky
premlčania = premlčaním uplatneného nároku, keď uznanie dlhu žalobcom v zhora uvedenej dohode zo
dňa 03. 01. 2011 neakceptoval (z dôvodu, že žalovaný o premlčaní dlhu v čase jej podpisu nevedel), na
základe odvolania žalobcu, Krajský súd v Nitre ako súd odvolací uznesením č. k. 25Co/323/2012-146 zo
dňa 30. apríla 2013 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V dôvodoch svojho rozhodnutia odvolací súd

poukázal na to, že vedomosť o premlčaní je potrebná len pre účinky uznania dlhu v zmysle ustanovenia
§ 558 OZ (Občianskeho zákonníka - zákon č. 40/1964 Zb. z. v znení neskorších predpisov), keď z
hľadiska účinkov uznania podľa § 110 ods. 1 OZ je nepotrebná, že vzťah medzi účastníkmi konania -
stranami sporu založený vzťahom žalovaného s VÚB a. s., je vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy, že
pre nejasnosť dňa splatnosti uplatňovanej pohľadávky je nejasné, či v čase dohody zo dňa 03. 01. 2011
bola už uplatňovaná pohľadávka premlčaná, keď pre posúdenie vzniku domnienky trvania dlhu v zmysle

ustanovenia § 558 OZ bola vedomosť dlžníka o premlčaní potrebná, že je potrebné zistiť a náležite
odôvodniť skutkový stav ohľadom počiatku splatnosti = omeškania a že v prípade zistenia, že nenastala
splatnosť dlhu, resp. žalovaný nárok nie je premlčaný, je potrebné prejednať a posúdiť vec podľa
ustanoveníObčianskeho zákonníka a súvisiacich predpisov upravujúcich právny status spotrebiteľov.

4. Zhora označeným (v poradí druhým) rozsudkom, Okresný súd Nitra ako súd prvej inštancie vo veci
takto rozhodol:

5. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 438,33 eura s 9,5 % úrokom z omeškania zo
sumy 384,99 eura od 09.12.2006 do zaplatenia s tým, že súd povoľuje odporcovi dlžnú sumu splácať

v mesačných splátkach po 40 eur vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca, počnúc právoplatnosťou
tohto rozhodnutia.

6. Odporca a vedľajší účastník na strane odporcu sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť
navrhovateľovi náhradu trov konania k rukám jeho právneho zástupcu: TOMÁŠ KUŠNÍR s. r. o. v sume

221,59 eura s tým, že súd povoľuje odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu dlžnú
sumu splácať v mesačných splátkach po 40 eur vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca, počnúc
právoplatnosťou tohto rozhodnutia.

7. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie s poukazom na predmet konania a doterajšie rozhodnutia,

citované ustanovenia Občianskeho zákonníka (OZ - § 3 ods. 1, § 51, § 52 ods. 1 a 2, § 53 ods. 1,2 a
5, § 54 ods. 1 a 2, § 101, § 103, § 488, § 517 ods. 1 a 2, § 546, § 548 ods. 1, § 548 ods. 1, § 558, §
559 ods. 1 a 2, § 657, § 658 ods. 1, § 879j) a citované ustanovenia Obchodného zákonníka (zákon č.
513/1991 Zb. z. - §1 ods. 2, § 265 a § 497) odôvodnil nasledovne:

8. V danom prípade účastníci uzatvorili z hľadiska podstatných náležitostí spotrebiteľskú zmluvu
- kontokorentný úver, ktorý odkazuje na Obchodný zákonník. Zmluva účastníkov uvádza, že je
uzatvorená podľa Obchodného zákonníka. Na Obchodný zákonník odkazujú aj všeobecné zmluvné
podmienky. Formálne by tak zmluvu bolo možné považovať za absolútny obchodný vzťah a spravuje
sa ustanovením Obchodného zákonníka. Zároveň však ide o spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú sa

vzťahuje ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonník ako aj ust. osobitného zákona o spotrebiteľských
úveroch. Napriek tomu, že úver je absolútnym obchodno-záväzkovým vzťahom v zmysle Obchodného
zákonníka vzhľadom na charakter účastníkov zmluvy v postavení dodávateľa a spotrebiteľa ako aj
vzhľadom na tzv. formulárový typ zmluvy, keď spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť obsah zmluvných
podmienok, je potrebné na tento právny vzťah aplikovať ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho

zákona o ochrane spotrebiteľa. Podľa § 23a) ods. 2 zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa
sa na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa Občianskeho zákonníka použijú primerane
ustanovenia Občianskeho zákonníka (rozsudok KS Žilina z 30.09.2010 sp. zn. 9Co/312/2010, rozsudok
KS Žilina z 13. 10. 2010 sp. zn. 7Co/284/2010). Z formálneho hľadiska je teda zmluva medzi
účastníkmi uzavretá podľa Obchodného zákonníka a mala by sa riadiť ustanoveniami Obchodného

zákonníka. Podľa súdu však ide o spotrebiteľskú zmluvu. Spory týkajúce sa zmlúv o spotrebiteľských
úveroch sú občianskoprávnymi vecami a podstata vzťahu založeného poskytnutím spotrebiteľského
úveru je občianskoprávna (uznesenie Krajského súdu v Nitre č. k. 6Co/56/2011-86 z 29.03.2011).
Predmetná zmluva spĺňala všetky znaky typovej spotrebiteľskej zmluvy. Jednou z charakteristickýchčŕt spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľné podmienky. Za neprijateľnú podmienku
možno považovať aj podmienku, že zmluva sa uzatvára podľa Obchodného zákonníka a podmienku,
že právne vzťahy vyplývajúce zo zmluvy sa spravujú ustanoveniami zák. č. 513/1991 Zb. Obchodného

zákonníka bez ohľadu na povahu účastníkov, keďže spotrebiteľ nemá možnosť zmluvné dojednania
ovplyvniť a spôsobuje jemu menej priaznivejšie postavenie (uznesenie NS SR 5 M Cdo 20/2009). Súd
tak právny vzťah účastníkov posudzoval podľa Občianskeho zákonníka.

9. V konaní bolo preukázané, že medzi účastníkmi po postúpení pohľadávky bol zmluvný vzťah, v

ktorom si odporca nesplnil svoju povinnosť. Navrhovateľ sa dôvodne domáhal náhrady za poskytnuté
finančné prostriedky. Navrhovateľ špecifikoval výšku dlhu odporcu, a tento preukázal. Naviac odporca
uznal pohľadávku navrhovateľa v súlade so zákonom, táto nie je premlčaná. Súd preto považoval návrh
navrhovateľa, čo sa týka nesplatenej istiny, uplatneného úroku za dôvodne podaný v žalovanej sume s
poukazom na zmluvné dojednania a citované zákonné ustanovenia. Odporca uzavretie zmluvy a výšku
dlhu nepopieral. Navrhovateľ si oprávnene uplatňovať úrok z omeškania v zmysle Nariadenia vlády č.

87/95 Z. z., teda 9,5 % ročne, a preto odporcu zaviazal na zaplatenie dlhu v sume 438,33 eura s 9,5 %
úrokom z omeškania zo sumy 384,99 eura od 09. 12. 2006 po márnom uplynutí lehoty na dobrovoľné
splatenie do zaplatenia. Súd povolil odporcovi dlžnú sumu splácať podľa § 160 OSP v mesačných
splátkach po 40 eur pod hrozbou straty výhody splátok.

10. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 OSP tak, úspešnému navrhovateľovi priznal
právo na náhradu trov konania v sume 221,59 eura za zaplatený súdny poplatok a trovy právneho
zastupovania vychádzajúc z priznanej istiny 438,33 eura. Trovy konania pozostávajú zo zaplateného
súdneho poplatku v sume 26 eura, z trov právneho zastúpenia v celkove sume 195,59 eura, za 5 úkonov
právnej pomoci po 31,54 eura (prevzatie veci, podanie návrhu, účasť na pojednávaní dňa 13. 09. 2012

a 22. 08. 2013, odvolanie voči rozsudku), dvakrát režijný paušál po 7,41 eura, dvakrát režijný paušál po
7,63 eura a jedenkrát režijný paušál po 7,81 eura v zmysle vyhlášky o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnej pomoci číslo 655/2004 Z. z.. Právny zástupca navrhovateľa si výšku úkonov a
režijného paušálu nesprávne vyčíslil. Odporcovi sa trovy konania navýšili vzhľadom na nesprávny názor
vedľajšieho účastníka na jeho strane. Už pred prvým rozhodnutím Okresného súdu chcel odporca dlžnú

sumu zaplatiť. Dal na právny názor vedľajšieho účastníka, ktorý sa ukázal ako nesprávny. Podľa názoru
súdu vedľajší účastník by mal niesť za toto nesprávne rozhodnutie hmotnú zodpovednosť. Súd ho z
tohto dôvodu popri odporcovi zaviazal na náhradu trov konania navrhovateľa spoločne a nerozdielne.
Súd povolil odporcovi a teda aj vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu trovy konania navrhovateľa
splácať podľa § 160 OSP v mesačných splátkach po 40 eur pod hrozbou straty výhody splátok vždy do

15 dňa toho ktorého mesiaca, počnúc právoplatnosťou tohto rozhodnutia.

11. Uvedený rozsudok včas podaným odvolaním napadol žalobca v časti trov konania, keď súdu prvej
inštancie vyčítal to, že mu z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci nepriznal náhradu trov
konania v plnom rozsahu. Jeho trovy predstavujú náklady za zaplatený súdny poplatok 26 eur a jeho

trovy právneho zastúpenia v sume 234,71 eura, teda celkové jeho trovy, ktoré mu mali byť priznané mali
byť vo výške 260,71 eur, k týmto mal byť žalovaný zaviazaný. Nakoľko sa v spise iné podanie účastníkov
vo vzťahu k zhora uvedenému rozsudku nenachádzalo a vec bola súdom prvej inštancie odvolaciemu
súdu predložená len na rozhodnutie o odvolaní žalobcu, Krajský súd v Nitre ako súd odvolací uznesením
č. k. 8Co/40/2014-205 zo dňa 31. januára 2014, rozhodujúci len o odvolaní žalobcu, takto rozhodol:

12. Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti výroku o trovách konania účastníkov
m e n í tak, že odporca a vedľajší účastník na strane odporcu sú povinní spoločne a nerozdielne
zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania k rukám jeho právneho zástupcu: TOMÁŠ KUŠNÍR s. r. o.
v sume 260,71 Eur s tým, že p o v o ľ u j e odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu

dlžnú sumu splácať v mesačných splátkach po 40,-Eur vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca,
počnúc právoplatnosťou tohto rozhodnutia.

13. Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

14. Po vydaní uvedeného rozhodnutia žalobca podal na súd prvej inštancie návrh na opravu rozsudku
s poukazom na ním tvrdenú zrejmú nesprávnosť, keďže súd vo výroku určil splátky vo výške 40 eur
mesačne bez toho, že by uviedol „pod hrozbou straty výhody splátok“; v tejto časti preto žiadal opraviť
výrok rozsudku. Súd prvej inštancie uznesením č. k. 25C/108/2012-210 zo dňa 27. marca 2014 opravilvýrok a dátum rozsudku č. k. 25C/108/2012-184 zo dňa 22. 08. 2013, v spojení s uznesením Krajského
súdu v Nitre č. k. 8Co/40/2014-205 zo dňa 31. 01. 2014 nasledovne:

15. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 438,33 eura s 9,5 % úrokom z omeškania zo
sumy 384,99 eura od 09.12.2006 do zaplatenia s tým, že súd povoľuje odporcovi dlžnú sumu splácať
v mesačných splátkach po 40 eur vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca, počnúc právoplatnosťou
tohto rozhodnutia pod hrozbou straty výhody splátok.

16. Odporca a vedľajší účastník na strane odporcu sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť
navrhovateľovi náhradu trov konania k rukám jeho právneho zástupcu: TOMÁŠ KUŠNÍR s. r. o. v sume
260,71 eura s tým, že súd povoľuje odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu dlžnú
sumu splácať v mesačných splátkach po 40 eur vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca, počnúc
právoplatnosťou tohto rozhodnutia pod hrozbou straty výhody splátok.

17. V Nitre dňa 22. augusta 2013.

18. Na základe dovolania vedľajšieho účastníka proti zhora označenému uzneseniu Krajského súdu
v Nitre zo dňa 31. 01. 2014, ku ktorému pripojil svoje odvolanie voči zhora uvedenému napadnutému
rozsudku súdu prvej inštancie zo dňa 22. augusta 2012, vo veci konal a rozhodoval Najvyšší súd

SR ako súd dovolací, ktorý uznesením č. k. 2Cdo/460/2014-259 zo dňa 16. decembra 2015 zrušil
uvedené uznesenie Krajského súdu v Nitre z 31. januára 2014 č. k. 8Co/40/2014-205 a súčasne zrušil
aj uznesenie Okresného súdu Nitra 27. marca 2014 č. k. 25C/108/2012-210, čím sa vec opätovne
dostala do odvolacieho štádia rozhodovania o odvolaniach žalobcu a vedľajšieho účastníka na strane
žalovaného.

19. Vedľajší účastník na strane žalovaného sa domáhal vo svojom odvolaní proti rozsudku jeho zmeny
a zamietnutia žaloby žalobcu v celom rozsahu, s priznaním mu náhrady trov konania, alternatívne
jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V dôvodoch poukázal na to, že
súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku konštatuje, že podľa rozhodnutia Krajského

súdu v Nitre pohľadávka žalobcu nie je premlčaná, avšak odvolací súd toto vo svojom zrušujúcom
uznesení nekonštatuje, ale naznačil súdu prvej inštancie v akom smere je potrebné doplniť dokazovanie
a následne po vyhodnotení dôkazov vo veci opätovne rozhodnúť, keď rozhodnutie má obsahovať
aj náležité odôvodnenie. Súd prvej inštancie sa však vo svojom opätovnom rozhodnutí absolútne
nezaoberal dňom splatnosti pohľadávky. Poukaz odvolacieho súdu v zrušujúcom uznesení na právny

názor vychádzajúci z judikátu zo 68. roku (R511/1968) nezodpovedá právnemu záveru v novšom
rozsudkuNajvyššiehosúduSRz25.03.2010sp.zn.1Cdo/197/2009,podľaktorého„akžalovanáuznala
svoj dlh, čo do dôvodu a výšky (§ 558 OZ), nevediac pritom, že uznáva premlčaný dlh, takýto uznávací
prejav žalovanej nezaložil plynutie novej desaťročnej premlčacej doby podľa § 110 ods. 1 OZ“. Bez
ohľadunaprávnedôsledkyuznaniapremlčanéhodlhusaďalejnezaoberalnekalouobchodnoupraktikou

pri podpise týchto formulovaných dohôd zo strany žalobcu; na nekalosť poukázal už vo svojom podaní
zo dňa 18. 09. 2012 a poukazujú na ňu aj rozhodnutia odvolacích súdov, ktoré citoval vo svojom podaní
zo dňa 12. 07. 2013. Aj v tomto konaní bolo totiž výsluchom žalovaného na pojednávaní preukázané,
že v čase podpisu dohody nemal vedomosť o premlčaní dlhu a ani nevedel aké má premlčanie právne
následky. Vo sfére záujmu žalovaného je pritom dohoda o splátkach, jednostranný právny úkon (o

ktorom ako spotrebiteľ nemá vedomosť, nerozumie mu a ani len netuší jeho právne účinky) uznania
dlhu je v prospech cielu sledovaného žalobcom. Uzatvorenie takejto dohody je podľa jeho názoru v
rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 4 ods. 8 zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, pretože pri
uzatváraní dohody neboli dodržané princípy dobromyseľnosti, čestnosti a žalobcom boli využité omyl a
lesť v snahe dosiahnuť uznanie premlčaného záväzku spotrebiteľa. Nemožno poskytnúť súdnu ochranu

právu, ktoré je uplatňované po použití nekalej obchodnej praktiky a je v rozpore s dobrými mravmi (§
3 ods. 1 OZ). Za popretie princípu spravodlivosti a rovnosti účastníkov považuje skutočnosť, že bol
zaviazaný spoločne so žalovaným spoločne a nerozdielne k náhrade trov konania, avšak jemu v prípade
prvého rozsudku súdu prvej inštancie náhrada trov konania priznaná nebola. Namieste je teda otázka,
prečo súdy nepovažujú za nehospodárne a neúčelné trovy právneho zastúpenia žalobcu - nadnárodnej

finančnej skupiny. Naviac nie je na mieste zaviazať ho k náhrade trov konania so žalovaným spoločne
a nerozdielne.20. Žalovaný po doručení mu odvolania vedľajším účastníkom sa k nemu vyjadril tak, že s odvolaním
vedľajšieho účastníka súhlasí a pripája sa k jeho právnej argumentácii.

21. Žalobca vo vyjadrení k podanému odvolaniu vedľajšieho účastníka na strane žalovaného žiadal jeho
odmietnutie v zmysle ust. § 218 ods. 1 písm. b/OSP, keďže bolo podané neoprávnenou osobou, nakoľko
žalovaný sám sa neodvolal a zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva určitý spôsob vyrovnania
vzťahu medzi žalovaným a vedľajším účastníkom na jeho strane, požadovaný ustanovením § 201 OSP.
Dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku spĺňa všetky zákonné náležitosti a v prípade

dochádza k zneužitiu zákonnej ochrany spotrebiteľa a inštitútu náhrady trov právneho zastúpenia.
Podaním zo dňa 28. 01. 2015 učinil žalobca tiež námietku neprípustnosti vstupu vedľajšieho účastníka
do konania z dôvodu nepreukázania súhlasu žalovaného. O tejto námietke súd prvej inštancie rozhodol
uznesením zo dňa 1. júna 2016, č. k. 25C/108/2012-272 tak, že pripustil vstup vedľajšieho účastníka
do konania.

22. Uznesením č. k. 25C/108/2012-269 zo dňa 20. mája 2016, súd prvej inštancie vo veci takto rozhodol:

23. Súd o p r a v u j e záhlavie, výrok a dátum rozsudku sp. zn. 25C/108/2012 -184 zo dňa 22.08.2013,
ktoré majú znieť nasledovne:

24. Okresný súd Nitra v právnej veci žalobcu : EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom Bratislava,
Údernícka 5, IČO: 35724803, zast. spol. Tomáš Kušnír, s. r. o. so sídlom v Bratislave, Údernícka 5, proti
odporcovi: T. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom B., P. XXXX/XX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane
žalovaného: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Važecká 16, Prešov, zastúpený JUDr.
Ambrózom Motykom advokátom v Stropkove, Nám. SNP 7, vo veci o zaplatenie sumy 438,33 eura s

príslušenstvom, takto

25. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 438,33 eura s 9,5 % úrokom z omeškania zo sumy
384,99 eura od 09.12.2006 do zaplatenia s tým, že súd povoľuje žalovanému dlžnú sumu splácať v
mesačných splátkach po 40 eur vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca, počnúc právoplatnosťou

tohto rozhodnutia pod hrozbou straty výhody splátok.

26. Žalovaný a vedľajší účastník na strane žalovaného sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť
žalobcovi náhradu trov konania k rukám jeho právneho zástupcu: TOMÁŠ KUŠNÍR s. r. o. v sume
221,59 eura s tým, že súd povoľuje žalovanému a vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného dlžnú

sumu splácať v mesačných splátkach po 40 eur vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca, počnúc
právoplatnosťou tohto rozhodnutia pod hrozbou straty výhody splátok.

27. V Nitre dňa 22. augusta 2013.

28. Toto svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ustanovenie § 160 ods. 1 a § 164 nasledovne:

29. V prípade povolenia úhrady dlhu v splátkach je dlžníkovi daná automaticky podmienka, že v prípade
neuhradeniasplátkysastávasplatnýcelýdlh,inakbylogickybolatakátoúpravapreveriteľaneprijateľná.
Súd toto omylom vo výroku neuviedol. Nesprávne bol uvedený aj rok v dátume na rozsudku a suma

predmetu konania v záhlaví. V zmysle cit. zák. ustanovenia vzhľadom na zrejmé nesprávnosti súd
rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

30. Dňom 1. júla 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (CSP - zákon č. 160/2015
Z. z.), ktorý zákon zrušil Občiansky súdny poriadok (OSP) a súčasne ustanovil, že platí aj na konania

začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, ak nie je ustanovené inak, keď právne účinky úkonov,
ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, zostávajú zachované. Vychádzajúc z
uvedeného bolo potrebné po 1. júli 2016 postupovať podľa ustanovení Civilného sporového poriadku s
tým,žeprávneúčinkyúkonov,ktorévkonanídovtedynastali,zostalizachované,atedaboloichpotrebné
posudzovať v súlade s vtedy platným Občianskym súdnym poriadkom.

31. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), prejednal vec bez nariadenia pojednávania a
prihliadajúc na splnenie podmienok odvolacieho konania a rozsah a dôvody podaných odvolaní žalobcu
a vedľajšieho účastníka na strane žalovaného dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvejinštancie je potrebné v zmysle ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b, c/CSP zrušiť a (vec mu vrátiť v zmysle
ust. § 391 ods. 1 CSP na ďalšie konanie) z dôvodu, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným
postupom a nesprávnym právnym posúdením veci znemožnil žalovanému uplatňovať jeho procesné

práva, nevykonal potrebné dôkazy a svoje rozhodnutie ani riadne nezdôvodnil, ktoré nedostatky
nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.

32. Čo sa týka námietky neprípustnosti podaného odvolania zo strany vedľajšieho účastníka na strane
žalovaného mal odvolací súd za to, že jeho odvolanie bolo prípustné a neodporuje ani vôli žalovaného.

Oprávnenie vedľajšieho účastníka podal odvolanie skúma odvolací súd nielen podľa § 201 druhá veta
Občianskeho súdneho poriadku, ale aj podľa § 93 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku (R64/2014
- uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/272/2012 zo 14. februára 2013), teda pokiaľ žalovaný
s podaným odvolaním súhlasil, nebol daný ani rozpor odvolania s postojom žalovaného. Odvolací súd
mal tiež za to, že uvedené odvolanie je potrebné prejednať i napriek tomu, že v súčasnosti platný
Civilný sporový poriadok inštitút vedľajšieho účastníka nepozná, teda jeho účasť v súdnom konaní v

tomto postavení dňom 30. 06. 2016 zanikla, avšak úkon odvolania v čase jeho vykonania bol súladný s
Občianskym súdnym poriadkom, a teda jeho účinky zostali zachované aj v ďalšom konaní vykonávanom
po 1. júli 2016, už postupom podľa ustanovení Civilného sporového poriadku.

33. Čo sa týka správnosti postupu v konaní súdom prvej inštancie po zrušení jeho rozhodnutia (body

2 a 3) a čo do náležitosti riadneho odôvodnenia nového rozhodnutia mal odvolací súd za to, že súd
prvej inštancie nerešpektoval pokyny odvolacieho súdu a právne názory obsiahnuté v zrušujúcom
uznesení odvolacieho súdu si z časti nesprávne právne vysvetlil. Právne názory odvolacieho súdu boli
aplikované len vo všeobecnosti, keď, ako na to poukázal, vysloviť závery právne záväzné nemohol,
nakoľko z konania nevyplýval dátum splatnosti, a teda počiatok premlčacej doby uplatňovaného záväzku

(a vzniku nároku na úrok z omeškania), čo bolo potrebné odstrániť v ďalšom konaní, avšak sa tomu tak
nestalo.Súduprvejinštancietiežbolouložené,abydanúvecposudzovalpodľaustanoveníObčianskeho
zákonníka a súvisiacich predpisov upravujúcich právny status spotrebiteľov, z čoho potom vyplýva, že
bolo potrebné vec posudzovať podľa uvedených zákonných noriem, jednak samotnú zmluvu žalovaného
s právnym predchodcom žalobcu a tiež aj predmetnú dohodu zo dňa 03. 01. 2011, uzatvorenú medzi

žalovaným a žalobcom. Nakoľko sa tak nestalo, napadnutý rozsudok nedáva odpovede na právne
významné odvolacie dôvody v podanom odvolaní vedľajšieho účastníka na strane žalovaného, ktoré
dôvody tento uvádzal, (ako na to správne v odvolaní poukazuje), už pred rozhodnutím súdu. Pokiaľ
predmetná dohoda vzhľadom k okolnostiam jej uzavretia a obsahu porušila práva žalovaného v
postavení spotrebiteľa, nemohla privodiť pre strany sporu zmenu ich dovtedajšieho postavenia (zmenu

práv a povinností).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2
mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval
v prvej inštancii.

Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v
rozsahu vykonanej opravy (§ 424 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a aj iné podanie dovolateľa musia byť spísané advokátom.
V dovolaní sa má popri všetkých náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).